Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-83-2020.pdf
PDF · 221.15 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/83/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: TZSA s.r.o., Veľká Okružná 17, Žilina, IČO: 36 748 111, (pôvodne: VOMI spol. s r.o., Hlohovecká cesta 748, Zbehy) zastúpeného JUDr. Vlastimilom Petřekom, PhD., advokátom, Námestie sv. Egídia 6/11, Poprad, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 26. 05. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100675156/2020 zo dňa 12. 03. 2020, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného i správcu dane súd zistil a mal za preukázané, že dňa 05. 11. 2018 sa u žalobcu začala daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014 na základe žiadosti o vykonanie daňovej kontroly Prezídia policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra západ zo dňa 30. 05. 2018. Vo svojej žiadosti Prezídium policajného zboru uviedlo, že v pôvodnej trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-891/ NKA-FP-ZA-2014, v súčasnosti vedenej pod ČVS: PPZ-873/NKA-FP-ZA-2016, vydala účtovníčka H.. W. E. účtovné doklady spoločnosti METAL-STAV s.r.o. Z predložených dokladov vyplývalo, že spoločnosť METAL-STAV s.r.o. má v evidencii DPH - odpočítanie dane, zaevidované faktúry za obstaranie tovaru od rôznych spoločností, ktoré v súčasnosti vystupujú pod jedným názvom K-2-R-A, s.r.o., avšak žiadna z týchto dodávateľských faktúr sa v účtovníctve nenachádza. Súčasťou účtovníctva sú len odberateľské faktúry. Obvinený B. S. vo svojej výpovedi uviedol, že bol jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti METAL-STAV s.r.o. od 09. 09. 2014 do 16. 11. 2015. Nikdy v mene tejto spoločnosti nevykonával žiadnu reálnu podnikateľskú činnosť. Vystavoval len faktúry pre rôznych odberateľov, podľa ich požiadaviek, vrátane DPH, s rôznymi zdaniteľnými plneniami. Za vystavenie faktúry odberatelia platili odplatu vo výške od 1,7% do 4% z celkovej fakturovanej sumy. Medzi dodávateľmi bol aj žalobca, pričom vystavené faktúry sa týkali zdaňovacieho obdobia september 2014 a január 2015, v rámci ktorých bola požiadavka na vykonanie daňovej kontroly DPH.
Súčasťou žiadosti boli aj dve zápisnice o výsluchu obvineného B. S. - pokračovanie zo dňa 24. 08. 2017 a zo dňa 06. 03. 2018 pod ČVS: PPZ-873/NKA-FP.ZA.2016, ako aj vystavená faktúra:
- Faktúra č. 2014091802, vystavená dňa 18. 09. 2014, dodávateľ METAL-STAV s.r.o., odberateľ - žalobca, fakturácia za dodanie tovaru - Mop návlek 40 cm fix - 75 ks jednotková cena 4,59 eura spolu cena 344,25 eura, Vrecia 110x70 60 ml 200 ks jednotková cena 3,30 eura spolu cena 660,00 eur, Toaletný papier, Jumbo 26, 2vr. Cel 150 ks jednotková cena 1,98 eura spolu cena 297,00 eur, Papierové uteraky v roli, 2 vr. Cel. 100 ks jednotková cena 7,90 eura spolu cena 790,00 eur, Mop návlek 50 cm kapsový 50 ks jednotková cena 5,30 eur spolu cena 265,00 eur, Polorapid aktívna chémia 5L 20 ks jednotková cena 35,78 eura, spolu cena 715,60 eura. Cena celkom k úhrade 3.686,22 eura, DPH 20%
- 614,37 eura.
Faktúra bola podpísaná odberateľom a dodávateľom tak, že bol daný odtlačok pečiatky a pripojený nečitateľný podpis.
Súčasťou faktúry bola aj objednávka na tovar, podpísaná dodávateľom a aj objednávateľom a to tak, že bol uvedený odtlačok pečiatky a k nej pripojený nečitateľný podpis.
O začatí daňovej kontroly bola dňa 05. 11. 2018 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Ústneho pojednávania za daňový subjekt - žalobcu sa zúčastnila I. Y.. Na otázku, či mal daňový subjekt VOMI, spol. s r.o. v mesiaci september 2014 zamestnancov, daňový subjekt odpovedal, že v tomto období neboli majiteľmi spoločnosti a zástupkyňa nebola splnomocnená osoba, preto sa vyjadrila len na základe hlavnej knihy a výstupov z účtovníctva tak, že spoločnosť nemala zamestnancov. Následne boli vyhotovené fotokópie z predložených účtovných dokladov s tým, že dňa 21. 10. 2015 došlo k zmene konateľa daňového subjektu a nový konateľ X. B. v súčasnosti nedisponuje dokladmi z obdobia, keď ešte nebol konateľom. Predchádzajúci konateľ prisľúbil, že doklady - faktúry, evidencie DPH atď. dodá.
2. Podaním zo dňa 12. 12. 2018 správca dane žalobcu ako daňový subjekt vyzval na predloženie dokladov a to evidencia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014, prijaté a odoslané faktúry, pokladničné doklady, bankové výpisy, interné doklady a všetky súvisiace dokumenty a doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2014.
Odpoveďou na výzvu bolo podanie žalobcu zo dňa 27. 12. 2018, v rámci ktorého bolo oznámené odvolanie plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi na doručovanie a komunikáciu s Daňovým úradom Nitra.
3. Dňa 25. 01. 2019 sa k správcovi dane dostavila splnomocnená zástupkyňa žalobcu a predložila účtovné doklady.
4. Podaním zo dňa 15. 04. 2019, nazvaným oznámenie, správca dane oboznámil žalobcu s priebehom a s predbežnými výsledkami daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014 vykonávanej u žalobcu. V uvedenom oznámení bolo skonštatované, že kontrolovaným platiteľom nebol preukázaný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedol, že splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu. Bol fakturovaný neexistujúci tovar. K dodaniu tovaru neprišlo, keďže tovar neexistoval, a dodanie tovaru bolo iba fiktívne.
Zároveň bol žalobca poučený podľa § 45 ods. 1 písm. c), d) a f) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ako aj vyzvaný v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku na predloženie dokladov a dôkazov, ktoré by preukázali reálne dodanie tovaru dodávateľom.
5. Keďže žalobca sa k oznámeniu nevyjadril, správca dane vydal dňa 06. 06. 2019 Protokol z daňovej kontroly, ktorý doručil žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu protokol aj s výzvou prevzal dňa 13. 06. 2019.
Podaním zo dňa 04. 07. 2019 sa k Protokolu aj vyjadril a navrhol vo vyrubovacom konaní vykonať výsluch svedka - B. S., konateľa a spoločníka spoločnosti METAL-STAV s.r.o. v období od 09. 09. 2014 do 16. 11. 2015.
6. Vo vyrubovacom konaní správca dane vykonal výsluch svedka - B. S., o čom upovedomil aj žalobcu.
O výsluchu svedka - B. S. bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 14. 08. 2019, pričom za daňový subjekt nebol nikto prítomní.
Svedok potvrdil, že spoločnosť METAL - STAV s.r.o. reálne nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Aj keď v Obchodnom registri boli zapísané viaceré činnosti. On sám v tom období fungoval hlavne ako fakturant, účtovník, kuriér a osobný šofér pána Y. X., ktorý na neho firmu prepísal. Jeho úlohou bolo vystavovať faktúry podľa pokynov pána X., prípadne podľa rôznych predlôh, ktoré mu nosil pán X. a jeho známi do kancelárie. Taktiež podľa pokynov vystavil doklad o úhrade z ERP, ktorý následne pripol k faktúre. Ak to bolo nad 5.000 eur, tak to išlo cez účet. K spoločnosti žalobcu uviedol, že ju nepozná, ale pamätal si, že pre firmu VOMI spol. s r.o. vystavoval faktúry. Zároveň po nahliadnutí potvrdil vystavenie spornej faktúry za mesiac september 2014 (bod 4 výpovede) a dodal, že on ako štatutár tovar nedodával, iba vystavil faktúru podľa objednávky. Myslel si, že túto objednávku mu priniesol pán Y. S., ktorý v tom čase býval v V. a on sa nakontaktoval na pána X., že by potreboval pre svojich známych vystaviť faktúry. Či už tovar reálne dodaný bol, to nevedel, podľa neho nebol.
7. Podaním zo dňa 15. 08. 2019 správca dane oboznámil daňový subjekt s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní.
8. Dňa 16. 09. 2019 boli odovzdané doklady potrebné k výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014, ktoré si správca dane zapožičal dňa 25. 01. 2019.
V rovnaký deň, t.j. dňa 16. 09. 2019 sa uskutočnilo pojednávanie o priebehu a výsledkoch dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu. Predmetného pojednávania sa zúčastnil aj daňový subjekt, zastúpený splnomocnencom, ktorý navrhol, aby bol predvolaný ako svedok B. Q., bývalý konateľ spoločnosti VOMI spol. s r.o.
9. Rozhodnutím č. 102213128/2019 zo dňa 23. 09. 2019 správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume 614,37 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014.
V odôvodnení uviedol, že na základe zistených skutočností, nebolo preukázané, že tovar deklarovaný na faktúre, bol skutočne dodaný, lebo samotná existencia faktúry a jej zúčtovanie v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočíva len vo formálnej deklarácii, v predložených dokladoch s predpísaným obsahom, ale musia mať povahu vecného plnenia, t.j. faktu a nesporne preukazovať požadované právne skutočnosti vo všetkých objektívnych a subjektívnych znakoch.
K návrhu vykonať výsluch svedka - B. Q., bývalý konateľ spoločnosti VOMI spol. s r.o. správca dane uviedol, že nemá povinnosť vyhľadávať ďalšie dôkazy k tejto osobe. Zároveň mal za to, že prípadná ústna výpoveď bývalého konateľa spoločnosti by nemala z hľadiska preverenia pôvodu tovaru a fyzickej existencie tovaru význam. Fyzická existencia faktúry nezakladá právo na odpočítanie dane. Aj prípadné slovné potvrdenie obchodnej operácie z úst bývalého konateľa spoločnosti by nemalo vplyv na výsledok daňovej kontroly a to s poukazom na výpoveď B. S., vykonaného dňa 24. 08. 2017 na Okresnom riaditeľstve PZ v Pezinku.
10. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II tohto odôvodnenia.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
11. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 102213128/2019 zo dňa 23. 09. 2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubil rozdiel dane v sume 614,37 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014 daňovému subjektu (ďalej aj „žalobcovi“) potvrdil.
12. Vo svojom odôvodnení žalovaný poukázal na skutkový stav veci, ako aj odvolacie dôvody a zhrnúc jednotlivé fakty uviedol, že v období od 05. 11. 2018 do 13. 06. 2019 vykonal správca dane u daňového subjektu v súlade s ustanovením § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014. Cieľom daňovej kontroly bolo preverenie dodržiavania ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 222/2004 Z. z.") a v nadväznosti na to zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. V priebehu daňovej kontroly správca dane preveroval pravdivosť údajov uvedených daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014 a zameral sa aj na opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane na základe faktúry č. 2014091802 zo dňa 18. 09. 2014, interné číslo faktúry 14236, deklarovaný dátum dodania 18. 09. 2014, základ dane 3.071,85 eura, daň 20% 614,37 eura, suma faktúry spolu 3.686,22 eura, na ktorej je v pozícii dodávateľa uvedená spoločnosť METAL-STAV s.r.o.. Na faktúre je predmet plnenia označený ako tovar - čistiace prostriedky, toaletné potreby a vrecia. Podľa informácie na faktúre slúži faktúra zároveň aj ako dodací list. K faktúre bola predložená Objednávka zo dňa 17. 09. 2014, na ktorej je identifikovaný daňový subjekt ako objednávateľ a spoločnosť METAL-STAV s.r.o. ako dodávateľ (ďalej „METAL - STAV s. r. o.“ alebo „dodávateľ“). V období od 09. 09. 2014 do 16. 11. 2015, teda aj v čase uskutočnenia deklarovaných dodávok, bol jediným konateľom dodávateľa pán B. S., S. XXX/X, Q.. Okrem toho z predloženého spisového materiálu vyplývalo, že správcovi dane bola Prezídiom Policajného zboru, národná jednotka finančnej polície expozitúra západ odstúpená informácia o realizácii konania národnou kriminálnou agentúrou, v rámci ktorého bola dňa 24. 08. 2017 spísaná zápisnica s pánom B. S., konateľom spoločnosti METAL - STAV s. r. o. Z predloženej zápisnice vyplývalo, že pán S., vystavoval v mene spoločnosti METAL - STAV s. r. o. pre rôznych odberateľov faktúry na základe ich požiadaviek. Odberateľ za takto vystavené faktúry platil sumu vo výške vopred stanoveného percenta z celkovej sumy faktúry. Ako jediný konateľ spoločnosti METAL - STAV s. r. o., a teda aj osoba jediná oprávnená konať v mene dodávateľa nepotvrdil riadne vykonávanie ekonomickej činnosti.
13. Na návrh daňového subjektu a s cieľom zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie bol dňa 14. 08. 2019 pán B. S. vypočutý v danej veci ako svedok aj správcom dane, pričom opätovne uviedol, že spoločnosť METAL-STAV s. r. o, nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Jeho úlohou, ako konateľa spoločnosti bolo vystavovať faktúry podľa pokynov tretej osoby. Potvrdil, že pre daňový subjekt iba vystavil faktúru, podpísal ju, opečiatkoval, no VOMI spol. s r.o. ako takú nepozná. On ako konateľ tovar daňovému subjektu nedodal a bol toho názoru, že tovar nebol dodaný vôbec. Potvrdil. že METAL -STAV s. r o. podávala daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, avšak údaje v nich boli fiktívne a nezakladali sa na reálne uskutočnených zdaniteľných plneniach. V daňových priznaniach dodávateľ uviedol sumy fiktívne vystavených faktúr, ktoré deklaroval ako dodanie tovarov a služieb podľa § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. K sume daňovej povinnosti prispôsobil sumu odpočítania dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. tak, aby konečným výsledkom vo vzťahu k štátnemu rozpočtu bola nízka vlastná daňová povinnosť. Posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty bolo spoločnosťou METAL - STAV s. r. o. podané za zdaňovacie obdobie október 2015, pričom daňové priznania za máj až september 2015 podané neboli ani na výzvu správcu dane. Táto skutočnosť a tiež fakt, že METAL - STAV s. r. o. na adrese svojho sídla opakovane nie je zastihnuteľná a vykonávanie ekonomickej činnosti nepreukázala ani na výzvu správcu dane, malo za následok, že rozhodnutím správcu dane zanikla dňa 31. 03. 2016 METAL - STAV s. r. o. platnosť osvedčenia registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 81 ods. 4 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.
14. Dodanie tovaru pre daňový subjekt dodávateľ nepotvrdil. Dodávateľ sám označil faktúru, na základe ktorej si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane za fiktívne. Uvedené skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane. Správca dane svojím rozhodnutím daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 614,37 eura. Daňový subjekt v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie priznal vlastnú daňovú povinnosť v sume 3.839,20 eura. Správca dane však konštatuje, že daňový subjekt bol v zdaňovacom období september 2014 povinný vykázať a zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť v sume 4.453,57 eura. Vyrubenie rozdielu dane v sume 614,37 eura bolo podľa názoru správcu dane, dôsledkom nezákonného konania daňového subjektu, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. bez
toho, aby boli splnené podmienky uvedené v § 49 ods. l a v § 49 ods. 2, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr, ktorých vecná opodstatnenosť nebola preukázaná.
15. S uvedenými závermi správcu dane daňový subjekt nesúhlasil. Bol toho názoru, že skutkový stav nebol zistený dostatočne spoľahlivo tak, aby bolo možné na jeho základe prijať relevantné právne závery.
16. V danej veci preto odvolací orgán považoval za potrebné zdôrazniť, že daňový subjekt v podanom daňovom priznaní deklaruje, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z vyššie uvedenej faktúry v zmysle ustanovenia § 51 ods. i písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období. Uplatneniu tohto práva predchádzalo bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Právo odpočítať daň z tovarov a služieb podľa § 49 ods. 1 vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Ak je predmetom zdaniteľného obchodu tovar, daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 1 dňom dodania tovaru. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 tohto zákona je dodaním tovaru prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník. Predmetom dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Ak právo na odpočítanie vzniklo, môže platiteľ podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, len daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7 a rovnako iba v prípade, ak je táto daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a), právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 Zákon č. 222/2004 Z. z. však nestojí len na formálnom preukazovaní splnenia zákonných podmienok, ale musí byť preukázané. že k formálne deklarovanému zdaniteľnému plneniu skutočne došlo vo všetkých znakoch - v objekte, v čase, ale i v subjekte. Dodávateľ dodanie tovaru v zmysle predloženej faktúry pre daňový subjekt nepotvrdil. Faktúra má fiktívny charakter a k zdaniteľným plneniam na nej deklarovanému, nikdy nedošlo. Ak nedošlo k dodaniu tovaru, nevznikla daňová povinnosť. Ak nevznikla daňová povinnosť, nemôže dôjsť ani ku vzniku práva na odpočítanie dane a daňový subjekt si tak právo na odpočítanie dane z uvedenej faktúry ani uplatniť nemohol. Skutočnosti uvedené na faktúre nezodpovedajú reálnemu dodaniu zo strany subjektu na nich označeného ako dodávateľ (platiteľ dane). Žalovaný preto súhlasil s názorom správcu dane, že ak neboli splnené zákonné podmienky na vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane a daňový subjekt si toto právo aj napriek tomu uplatnil, konal potom v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. a správca dane bol plne oprávnený zistený rozdiel dane vyrubiť rozhodnutím. Za daných okolností si daňový subjekt uplatnil výhodu (právo na odpočítanie dane) bez toho, aby na uplatnenie tejto výhody mal zákonný nárok. Skutočnosť, že daňový subjekt nesúhlasí so závermi správcu dane nie je dôvodom na to, aby správca dane prijal záver iný.
17. Sám daňový subjekt v podanom daňovom priznaní tvrdil, že je oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie dane z faktúry za dodanie tovaru od uvedeného dodávateľa. Je teda zrejmé, že jeho dôkazným bremenom bolo preukázať pravdivosť svojich tvrdení.
18. Daňový subjekt vo svojom odvolaní namietal, že pán B., ktorý je v súčasnosti konateľom daňového subjektu, sa k danej veci vyjadriť nevie, keďže v spornom období nebol konateľom daňového subjektu. Navrhol preto vypočuť ako svedka B. Q., konateľa daňového subjektu v období od 06. 03. 2007 do 21. 10. 2015. Tak ako správca dane, tak ani odvolací orgán za danej dôkaznej situácie nemal za to, že výpoveď pána Q. by v danej veci priniesla taký dôkaz, ktorý by mal relevantný vplyv na výrok rozhodnutia správcu dane. Z predloženého spisového materiálu navyše vyplýva, že správca dane získal oprávnené pochybnosti o tom, že tovar na faktúrach bol skutočne dodaný subjektom na nej označeným ako dodávateľ (METAL - STAV s. r. o.). O všetkých zistených skutočnostiach a spôsobe ich zistenia bol daňový subjekt oboznámený (napr. Oboznámenie č. 100889479/2019 zo dňa 15. 04. 2019, Oboznámenie č. 101951582/2019 zo dňa 15. 08. 2019, Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102167901/2019 zo dňa 16. 09. 2019, Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102168632/2019 zo dňa 16. 09. 2019). Na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení o reálnosti dodania tovaru označeným dodávateľom bol daňový subjekt správcom dane aj vyzvaný (Oboznámenie č. 100889479/2019 zo dňa 15. 04. 2019). Pri každom úkone bol daňový subjekt poučený o svojich právach a povinnostiach vyplývajúcich mu z ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. Správca dane umožnil daňovému subjektu
preukázať oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane a poskytol mu dostatočný priestor na predloženie jeho vyjadrení a ďalších návrhov na dokazovanie. Medzi základné povinnosti konateľa patrí okrem iného aj vedenie účtovníctva. Konateľ je zároveň povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a konať v súlade so záujmami spoločnosti. Bolo primárne v záujme daňového subjektu zabezpečiť si všetky potrebné informácie a dôkazy, aby preukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane. Žalovaný k dôkaznému bremenu uviedol, že povinnosťou správcu dane nie je za daňový subjekt vyhľadávať dôkazy, ktoré by mohli byt spôsobilé k priznaniu nároku, ktorý si daňový subjekt uplatnil a riadne nepreukázal.
19. Čo sa týkalo zápisnice spísanej Prezídiom Policajného zboru dňa 24. 08. 2017 s pánom B. S., žalovaný uznal, že zápisnica nebola spísaná v priebehu daňového konania vedeného správcom dane, neboli daňovému subjektu pri tomto výsluchu ani priznané jeho práva podľa ustanovenia § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. Zápisnica zo dňa 24. 08. 2017 však bola správcom dane získaná v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom, ako dôkaz, bola použitá v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. a prispela k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane u daňového subjektu. Pán B. S. bol však v súvislosti s realizáciou zdaniteľných plnení v zdaňovacom období september 2014 medzi spoločnosťou METAL - STAV s. r. o. a daňovým subjektom vypočutý ako svedok aj v priebehu vyrubovacieho konania, dňa 14. 08. 2019. O výsluchu svedka bol splnomocnený zástupca daňového subjektu včas písomne vyrozumený, daňový subjekt svedka navrhol a napriek tomu sa tohto pojednávania nezúčastnil a svoje právo klásť svedkovi otázky nevyužil.
20. Následne žalovaný konštatoval, že správca dane sa s pripomienkami a návrhmi daňového subjektu vysporiadal dostatočne. Zhrnul výsledky dokazovania a pristúpil k hodnoteniu dôkazov, preto mal za to, že rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane viedol dokazovanie a dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Získané dôkazy následne vyhodnotil v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., t.j. každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane bez toho, aby bolo preukázané, že toto právo si uplatnil oprávnene.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
21. Podanou žalobou zo dňa 26. 05. 2020, doručenou súdu dňa 29. 05. 2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100675156/2020 zo dňa 12. 03. 2020, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Nitra číslo 102213128/2019 zo dňa 23. 09. 2019.
22. V žalobe žalobca v prvom rade uviedol, že sa cíti byť rozhodnutím a postupom žalovaného, keď žalovaný rozhodol o potvrdení rozhodnutia Daňového úradu Nitra ukrátený na svojich právach, pričom žalobca považuje napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného za nezákonný v celom rozsahu a to z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
23. Ďalej v žalobe žalobca poukázal na priebeh administratívneho konania a skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, v zmysle ktorého poukázal na ustanovenie § 24 ods.2 a 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), v znení neskorších predpisov a v súlade s týmto ustanovením uviedol, že jedným z dôkazov, o ktoré správca dane oprel výrok svojho rozhodnutia, je aj zápisnica spísaná Prezídiom Policajného zboru dňa 24. 08. 2017 s pánom B. S.. Nakoľko zápisnica nebola spísaná v priebehu daňového konania vedeného správcom dane, neboli daňovému subjektu pri tomto výsluchu ani priznané jeho práva podľa ustanovenia § 25 ods.4 zákona č. 563/2009 Z. z.. Zápisnica zo dňa 24. 08. 2017 však bola správcom dane získaná v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom, ako dôkaz bola použitá v súlade s ustanovením § 24 ods.4 zákona č. 563/ 2009 Z. z. a prispela k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane u daňového subjektu. Pán S. však v súvislosti s realizáciou zdaniteľných plnení v zdaňovacom období september 2014 medzi spoločnosťou METAL - STAV s.r.o. a daňovým subjektom vypovedal ako svedok aj v priebehu vyrubovacieho konania, dňa 14. 08. 2019. Na námietku daňového subjektu v odvolaní, podľa
ktorej p. X. B., ktorý je v súčasnosti konateľom daňového subjektu sa k danej veci vyjadriť nevie, pretože v kontrolovanom období nebol konateľom spoločnosti VOMI spol. s r.o. a z uvedeného dôvodu bolo navrhnuté vypočuť v tom čase aktuálneho konateľa p. B. Q., žalovaný v zhode s prvostupňovým správcom dane za danej dôkaznej situácie nemá za to, že výpoveď p. Q. by v danej veci priniesol taký dôkaz, ktorý by mal relevantný vplyv na výrok rozhodnutia správcu dane. Z predloženého spisového materiálu navyše vyplýva, že správca dane získal oprávnené pochybnosti o tom, že tovar na predloženej faktúre bol skutočne dodaný subjektom na nej označeným ako dodávateľ (METAL - STAV s.r.o.).
24. S poukazom na uvedené žalobca mal za to, že žalovaný sa s námietkami vysporiadal nedostatočne, v konaní si nezadovážil dostatok dôkazov pre svoje skutkové závery, skutkový stav bol zistený nedostatočne, čo zakladá nezákonnosť celého rozhodnutia žalovaného v danej právnej veci. Tento záver odôvodnil odkazom na § 24 ods. 2 daňového poriadku a skutočnosť, že úplnosť zistenia podkladov pre rozhodnutie podľa citovaného ustanovenia pre správny orgán znamená, že vykoná všetky šetrenia, potrebné pre zistenie skutočnosti nevyhnutných pre správu dane a pre správne posúdenie veci. Uvedené ustanovenie oprávňuje správcu dane uplatniť aj vyhľadávaciu zásadu a sám z vlastnej iniciatívy súc viazaný normatívnym príkazom čo najúplnejšieho zistenia skutočnosti nevyhnutných na účely správy daní môže o.i. vypočuť svedka (§25), požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku (§25a), vyzvať iné osoby na splnenie edičnej povinnosti (§26), vykonať miestne zisťovanie atď. Vyššie uvedenému zodpovedá taký postup žalovaného, ktorý za základ pre dokazovanie si zaobstará najprv výpoveď v tom čase aktuálneho konateľa spoločnosti VOMI spol. s r.o. p. B. Q., ktorý jediný za spoločnosť dokáže ozrejmiť okolnosti zdaniteľných plnení a následne pristúpi k vypočutiu svedka S. z dodávateľskej spoločnosti METAL - STAV s.r.o. čím zistí relevantné skutkového okolnosti týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH na vstupe (prípadné rozpory v ich výpovediach odstráni vzájomnou konfrontáciou) a takto zistený skutkový základ pojme pre prijatie právnych záverov (ide o štandardný postup správcu dane v iných daňových konaniach). Žalovaný však v danej veci pre svoje závery absolútne nepotrebuje výpoveď vtedajšieho konateľa kontrolovaného daňového subjektu p. Q. (a to ani pri daňovej kontrole, vyrubovacom konaní a odvolacom konaní), dokonca pri daňovej kontrole nepotreboval vypočuť ani konateľa dodávateľskej spoločnosti METAL-STAV s.r.o., p. S., úplne mu postačovala Prezídiom Policajného zboru, národnou jednotkou finančnej polície, expozitúra západ, odstúpená informácia o realizácii konania národnou kriminálnou agentúrou, v rámci ktorého bola dňa 24. 08. 2017 spísaná zápisnica s pánom S., konateľom spoločnosti METAL - STAV s.r.o. (ČVS:PPZ-873/ NKA-FP-ZA-2016). Až na návrh žalobcu žalovaný po skončení daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní správca dane vypočul svedka S. z METAL-STAV, s.r.o., o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101945468/2019 zo dňa 14. 08. 2019. Návrhu žalobcu na vypočutie svedka B. Q. vtedy aktuálneho konateľa VOMI spol. s r.o. žalovaný nevyhovel odôvodňujúc, že nemá povinnosť vyhľadávať ďalšie dôkazy k tejto osobe, správca dane vedie dokazovanie a nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov, prípadná ústna výpoveď by nemala z hľadiska preverenia pôvodu tovaru a fyzickej existencie tovaru význam. Aj prípadné slovné potvrdenie obchodnej operácie z úst bývalého konateľa spoločnosti by nemalo vplyv na výsledok kontroly.
25. Žalobca bol však toho názoru, že ak žalovaný chce posudzovať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH podľa § 49 ods.1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, je povinný podľa § 24 ods.2 daňového poriadku preveriť obchodno-právny vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, v rámci ktorého sa štandardne vykonávajú výsluchy aktuálnych konateľov oboch strán obchodu, pričom nie je možné vykonať dokazovanie iba výsluchom konateľa dodávateľskej spoločnosti bez toho, aby bol realizovaný výsluch aj konateľa odberateľa/žalobcu (!). Následný návrh na vykonanie takéhoto dôkazu odmietnuť z dôvodu, že výpoveď by aj tak nemala význam, čo považuje žalobca za účelové vedené snahou žalovaného viesť dokazovanie tak, aby výsledky jeho dokazovania smerovali k vopred vytýčenej skutkovej verzii žalovaného a tým neuznaniu odpočtu dane na vstupe. Následne opätovne poukázal na § 24 ods. 2 daňového poriadku, majúc za to, že vysporiadanie sa týmto spôsobom s námietkou považuje za nedostatočné. Mal preto za to, že žalovaný si nezaobstaral dostupné dôkazné prostriedky, pretože vo veci nevypočul bývalého konateľa spoločnosti VOMI spol. s r.o., p. B. Q. a práve táto výpoveď (aj s prípadnou konfrontáciou svedkov) bola rozhodujúca pre zistenie skutkového stavu, takáto výpoveď v daňovom konaní mala byť realizovaná, v opačnom prípade sú skutočnosti rozhodujúce pre prijatie skutkových záverov nedostatočné a nedávajú výroku napadnutého rozhodnutia skutkovú a ani právnu oporu, čím je rozhodnutie nezákonné pre rozpor s § 3 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 2 a § 63 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku.
26. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
27. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe sa v prvom rade vyjadril k tomu, že vyrubenie rozdielu dane v sume 614,37 eura je, podľa názoru správcu dane i žalovaného, dôsledkom nezákonného konania žalobcu, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 222/2004 Z. z.“) bez toho, aby boli splnené podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a v § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry, ktorej vecná opodstatnenosť nebola preukázaná.
28. K procesnému postupu žalovaného i správcu dane, k skutkovej podstate veci, ako aj k skutočnostiam uvedeným v žalobe žalovaný uviedol, že správca dane vykonal v období od 05. 11. 2018 do 13. 06. 2019 u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014. V priebehu daňovej kontroly správca dane preveroval pravdivosť údajov uvedených žalobcom v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014 a zistil rozdiel v sume, ktorú mal žalobca podľa zákona č. 222/2004 Z. z. vykázať a zaplatiť. Na základe zistených skutočností, vydal vo vyrubovacom konaní rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 614,37 eura. Bolo zrejmé, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období, okrem iného uplatnil právo na odpočítanie dane z konkrétnej predloženej faktúry č. 2014091802 zo dňa 18. 09. 2014, interné číslo faktúry 14236, deklarovaný dátum dodania 18. 09. 2019, suma faktúry 3.686,22 eura, na ktorej je v pozícii dodávateľa uvedená spoločnosť METAL - STAV s. r. o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO 46293272, IČ DPH SK2023314689 (ďalej „METAL - STAV s. r. o.“ alebo „dodávateľ“). Prostredníctvom predloženej faktúry žalobca deklaroval, že označený dodávateľ mu v kontrolovanom zdaňovacom období dodal tovar špecifikovaný ako čistiace prostriedky, toaletné potreby a vrecia. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom overiť formálne deklarované zdaniteľné plnenia. Následne vyhodnotil všetky predložené a získané dôkazy a prijal záver, že právo na odpočítanie dane v sume 614,37 eura, ktoré si žalobca uplatnil na základe predložených faktúr, je neopodstatnené, nakoľko pri deklarovanom zdaniteľnom plnení vôbec nedošlo k realizácii dodávky tovaru uvedeného na faktúre. Dodávateľ dodanie tovaru pre žalobcu nepotvrdil a sám označil faktúru, na základe ktorej si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane za fiktívnu a vystavenú bez vecného opodstatnenia. B. S., ako osoba oprávnená konať v tom čase v mene dodávateľa a rovnako osoba, ktorá fiktívne faktúry za odplatu „vyrábala“ popísala spôsob, akým dochádzalo k nezákonnému konaniu, ktoré malo za následok neoprávnenú optimalizáciu dane a porušovanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. nie len u dodávateľa, ale následne aj u deklarovaných odberateľov (medzi ktorých patril aj žalobca). Opodstatnenosť práva na odpočítanie dane uplatneného žalobcom nebola preukázaná deklarovaným dodávateľom, ale ani prostredníctvom samotného žalobcu, ktorý neuniesol svoje dôkazné bremeno a snažil sa svoju dôkaznú povinnosť preniesť na správcu dane. Z uvedeného dôvodu správca dane vyrubil žalobcovi v zdaňovacom období september 2014 rozdiel dane v sume 614,37 eura. Žalovaný následne, v rámci odvolacieho konania, rozhodnutie správcu dane preskúmal a konštatoval, že rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Stotožnil sa s postupom správcu dane a rovnako s jeho posúdením skutkového stavu veci. Správca dane viedol dokazovanie a dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a inými osobami a poskytol im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Za daných okolností si žalobca uplatnil výhodu (právo na odpočítanie dane) bez toho, aby na uplatnenie tejto výhody mal zákonný nárok. Žalobca vo svojom odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane, resp. na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie tak, ako to žalobca žiadal. Tento záver žalovaného preukazuje množstvo objektívnych skutočností, ktoré vyplývajú z predloženého administratívneho spisu a sú podrobnejšie popísané v rozhodnutí správcu dane i žalovaného.
29. Následne po preštudovaní predmetnej žaloby žalovaný konštatoval, že žalobca vo svojej žalobe prezentuje najmä svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného. Podľa názoru žalovaného však v danom smere neuvádza nijaký relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok rozhodnutia žalovaného, či správcu dane. Žalobca v žalobe tvrdí, že dodáva ďalšie dôvody týkajúce sa postupu žalovaného a nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, opätovne však uvádza len svoje subjektívne interpretácie, ktoré už v rovnakom rozsahu a obsahu prezentoval aj vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Tieto interpretácie nemajú oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch a nereflektujú zistený skutkový stav. Správca dane v danej veci vykonal dokazovanie. Všetky zistené skutočnosti, spôsob ich zistenia a vyhodnotenie dôkazov uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a tieto skutočnosti vychádzajú z predloženého spisového materiálu. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane a je teda zrejmé, že s jeho závermi sa stotožnil. Vo svojom rozhodnutí žalovaný stručne zhrnul zistený skutkový stav, vyhodnotil ho, vo vzťahu k zisteným skutočnostiam podrobne vysvetlil aplikáciu zvolených právnych ustanovení a vysporiadal sa s odvolacími námietkami žalobcu v súlade s konštantnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06). V danej veci je názor žalovaného nemenný a trvá na svojich záveroch. K jednotlivým námietkam žalobcu a k ich formulácii žalovaný uviedol, že je potrebné nahliadať na odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného v celom kontexte a nie len vo vybraných častiach, ktoré uvádza vo svojej žalobe žalobca s jeho subjektívnym názorom na vec. Skutočnosť, že žalobca aj vo fáze súdneho konania naďalej opakuje stále tie isté námietky svedčí skôr o priamom ignorovaní všetkých zistených a uvádzaných skutočností. Žalobca účelovo obchádza zistené skutočnosti a bagatelizuje ich vplyv na prijaté závery. Je zrejmé, že žalobca háji výhradne svoje záujmy (právo na odpočítanie dane), no podľa názoru žalovaného nemôže očakávať, že nespokojnosť s vydaným rozhodnutím bude relevantným dôvodom na jeho zrušenie, a to najmä za takého skutkového stavu, aký bol zistený v danej veci.
Základným a opakujúcim sa argumentom žalobcu je jeho presvedčenie, že žalovaný sa s jeho námietkami vysporiadal nedostatočne, v konaní si nezadovážil dostatok dôkazov pre svoje skutkové závery, skutkový stav bol zistený nedostatočne, čo podľa názoru žalobcu zakladá nezákonnosť celého rozhodnutia žalovaného v danej právnej veci. Žalobca mal za to, že žalovaný si nezaobstaral dostupné dôkazné prostriedky, pretože vo veci nevypočul bývalého konateľa spoločnosti VOMI spol. s r.o. (žalobca), pána „B. Q.“, pričom žalobca zastal názor, že práve táto výpoveď (aj s prípadnou konfrontáciou svedkov) je rozhodujúca pre zistenie skutkového stavu. V prvom rade žalovaný k uvedenému uviedol to, že je potrebné ujasniť si práva a povinnosti žalobcu ako daňového subjektu a tiež práva a povinnosti fyzických osôb pána B. Q. a X. B., ktorí boli oprávnení konať v mene daňového subjektu (žalobcu) ako štatutárny orgán - konateľ. Žalobca je právnická osoba, spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá patrí medzi obchodné spoločnosti definované v § 56 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Základným znakom žalobcu ako právnickej osoby je jej samostatná právna subjektivita. Právna subjektivita je platným právom priznaná a garantovaná možnosť byť nositeľom práv a právnych povinností, a tak byť účastníkom právneho vzťahu. Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov, ktorí konajú v mene spoločnosti. Od 06. 03. 2007 do 21. 10. 2015 bol konateľom žalobcu B. Q.. Od 21. 10. 2015 sa konateľom žalobcu stal pán X. B.. Medzi základné povinnosti konateľa patrí okrem iného aj vedenie účtovníctva. Konateľ je zároveň povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a konať v súlade so záujmami spoločnosti. Právnu subjektivitu žalobcu (daňového subjektu) však nie je možné zamieňať si s právnou subjektivitou fyzických osôb X. B. alebo B. Q.. V priebehu daňového konania sa rozhodovalo o právach a povinnostiach žalobcu ako daňového subjektu, t.j. právnickej osoby, ktorá je pre účely správy daní identifikovaná obchodným menom, sídlom, identifikačným číslom organizácie, daňovým identifikačným číslom a identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty, ktoré bolo žalobcovi pridelené ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty. Predmetom dokazovania bolo daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014, ktoré podal žalobca ako právnická osoba pod svojimi identifikátormi a nie fyzická osoba B. Q.. Právo na odpočet dane si rovnako uplatnil žalobca ako právnická osoba a nie pán B. Q.. Vo vzťahu k správcovi dane a žalovanému bola od 20. 07. 2016 na všetky právne úkony splnomocnená Ing. I. Y. všeobecnou plnou mocou zo dňa 12. 07. 2016. V nadväznosti na uvedené žalovaný pripomenul žalobcovi jeho primárnu dôkaznú povinnosť. Žalobca sa domáha uplatnenia svojich práv, nemôže však očakávať, že tieto práva mu budú priznané bez toho, aby ich oprávnenosť preukázal. Ak si žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, uplatnil konkrétne práva na základe zákona č. 222/2004 Z. z., musí byť schopný preukázať, že tieto práva boli uplatnené po splnení podmienok, ktoré tento zákon striktne určuje.
Žalobca je iniciátorom odpočítania dane a uplatnenie práva na odpočítanie dane zákon č. 222/2004 Z. z. definuje ako možnosť, nie ako povinnosť. Ak si však žalobca právo na odpočítanie dane uplatní, je povinný jeho opodstatnenosť preukázať. Sám žalobca (nie pán B. alebo pán Q., ale žalobca ako daňový subjekt s právnou subjektivitou) v podanom daňovom priznaní tvrdí, že je oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie dane z predloženej faktúry za dodanie tovaru od uvedeného dodávateľa. Je teda zrejmé, že jeho dôkazným bremenom je preukázať pravdivosť jeho tvrdení. Daňová kontrola u žalobcu bola začatá dňa 05. 11. 2018 a rozhodnutie správcu dane bolo vypracované dňa 23. 09. 2019. Žalobca, resp. osoby oprávnené konať v jeho mene mali vedomosť, aké zdaňovacie obdobie je predmetom daňovej kontroly, aké zdaniteľné plnenia správca dane preveruje, aké pochybnosti nadobudol, aké dôkazy získal i aké závery na základe nich prijal. Bolo primárne v záujme žalobcu zabezpečiť si všetky potrebné informácie a dôkazy, aby preukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane. V danom smere nemôže povinnosti žalobcu suplovať správca dane. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, čím preberá na seba sekundárne dôkazné bremeno. Sekundárne dôkazné bremeno spočíva vo verifikácii tvrdení a dôkazov predkladaných žalobcom. Povinnosťou správcu dane však nie je za žalobcu vyhľadávať dôkazy, ktoré by mohli byť spôsobilé k priznaniu nároku, ktorý si žalobca uplatnil a riadne nepreukázal. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada objektívnej pravdy. Žalobca nie je oprávnený diktovať správcovi dane spôsob vedenia dokazovania. Správca dane rozhodne, ktorý návrh žalobcu vykoná a ktorý nie práve s ohľadom na skutočnosť, či daný dôkaz môže byť rozhodný pre správne určenie dane. Žalovaný, tak ako správca dane, nemajú za to, že vypočutie svedka B. Q. (konateľa žalobcu od 06. 03. 2007 do 21. 10. 2015) je dôkazom rozhodným pre správne určenie dane. To všetko s ohľadom na všetky zistené skutočnosti a fakt, že žalobca vlastne žiada od správcu dane, aby uniesol jeho základnú dôkaznú povinnosť.
Vo vzťahu k opakovaným a zmätočným tvrdeniam žalobcu týkajúcich sa výsluchu p. B. S. - konateľa dodávateľa v čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení opätovne uviedol, že tieto námietky sú neopodstatnené. V súlade s ustanovením § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. je jedným z dôkazov, o ktoré správca dane oprel výrok svojho rozhodnutia, aj zápisnica spísaná Prezídiom Policajného zboru dňa 24. 08. 2017 s pánom B. S.. Nakoľko zápisnica nebola spísaná v priebehu daňového konania vedeného správcom dane, neboli žalobcovi pri tomto výsluchu ani priznané jeho práva podľa ustanovenia § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. Zápisnica zo dňa 24. 08. 2017 však bola správcom dane získaná v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom, ako dôkaz bola použitá v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. a prispela k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane u žalobcu. Pán B. S. však v súvislosti s realizáciou zdaniteľných plnení v zdaňovacom období september 2014 medzi spoločnosťou METAL - STAV s. r. o. a žalobcom vypovedal ako svedok aj v priebehu vyrubovacieho konania, dňa 14. 08. 2019. O výsluchu svedka bol splnomocnený zástupca žalobcu včas písomne vyrozumený, avšak ústneho pojednávania sa nezúčastnil a svoje právo klásť svedkovi otázky nevyužil.
30. V rámci zhrnutia faktov žalovaný mal za to, že ak neboli splnené zákonné podmienky na vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane a žalobca si toto právo aj napriek tomu uplatnil, konal potom v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. a správca dane bol plne oprávnený zistený rozdiel dane vyrubiť rozhodnutím. Za daných okolností si žalobca uplatnil výhodu (právo na odpočítanie dane) bez toho, aby na uplatnenie tejto výhody mal zákonný nárok. Je nespochybniteľné, že k splneniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. nedošlo. V prvom rade nedošlo k samotnému vecnému naplneniu deklarovaných plnení. Dodávateľ sám označil faktúru za fiktívnu a žalobca si nesplnil základnú povinnosť spočívajúcu v preukázaní pravdivosti svojich tvrdení uvádzaných v daňovom priznaní a opodstatnenosti uplatnenia práva na odpočítanie dane. Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol.
Na základe uvedeného žalovaný trval na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného i v rozhodnutí správcu dane, a navrhol, aby správny súd žalobu, ako bezdôvodne podanú, zamietol.
V. Ďalší priebeh konania
31. Podaním zo dňa 20. 11. 2020 súd zaslal žalobcovi písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 10. 11. 2020 s tým, že sa k zasielanému môže vyjadriť v lehote 20 dní odo dňa doručenia tohto prípisu (§ 106
ods. 1 SSP). Podanie bolo žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené dňa 09. 12. 2020, avšak písomné vyjadrenie podané nebolo.
32. Z výpisu z Obchodného registra súd tiež zistil, že od 21. 04. 2021 žalobca zmenil obchodné meno, sídlo, ako aj spoločníka a konateľa.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
33. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 03. 2020, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 29. 06. 2021 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
34. Podľa § 2, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 8 písm. a/ zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
35. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
36. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty vo výške 614,37 eur za zdaňovacie obdobie september 2014 a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pretože nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia v
kontrolovanom zdaňovacom období zo strany ním deklarovaného dodávateľa v zmysle faktúry uvedenej v bode 1 tohto odôvodnenia.
37. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014 pri ním tvrdených dodávkach tovaru od dodávateľa - spoločnosti METAL - STAV s.r.o. podľa ním predloženej faktúry. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že žalovaný si nezadovážil dostatok dôkazov pre svoj záver, v rámci ktorého uviedol, že žalobca nesplnil podmienky stanovené zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru spoločnosťou METAL - STAV s.r.o. Tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu, v konaní si nezadovážil dostatok dôkazov pre svoje skutkové závery, skutkový stav bol zistený nedostatočne, čo zakladá nezákonnosť celého rozhodnutia. Úplnosť zistenia podkladov pre rozhodnutie podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku podľa žalobcu pre správny orgán znamenalo, že vykoná všetky šetrenia, potrebné pre zistenie skutočností nevyhnutných pre správu dane a pre správne posúdenie veci. Uvedenému podľa žalobcu zodpovedal taký postup správnych orgánov, ktoré za základ pre dokazovanie si zaobstarajú najprv výpoveď v tom čase aktuálneho konateľa spoločnosti VOMI spol. s r.o. p. B. Q., ktorý jediný za spoločnosť dokáže ozrejmiť okolnosti zdaniteľných plnení a následne pristúpiť k výsluchu svedka S. z dodávateľskej spoločnosti METAL - STAVV s.r.o., čím by zistili relevantné skutkové okolnosti týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH na vstupe a takto zistený skutkový stav by pojali pre prijatie právnych záverov.
38. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ustanovení § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ustanovení § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúre uvedenej v bode 1 tohto rozsudku vystavenej spoločnosťou METAL - STAV s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Z ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Toto v predmetnej veci znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade preukázaných dodávok tovaru, ktoré mu mal dodať ním uvádzaný dodávateľ, ktorý je platcom dane z pridanej hodnoty. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom svedka p. S., ako aj vyjadrením žalobcu a tiež oboznámením sa so skutočnosťami, zistenými Prezídiom policajného zboru v pôvodnej trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-891/NKA-FP- ZA-2014, v súčasnosti vedenej pod ČVS: PPZ-873/NKA-FP-ZA-2016, z ktorých vyplývalo, že spoločnosť METAL-STAV s.r.o. má v evidencii DPH - odpočítanie dane, zaevidované faktúry za obstaranie tovaru od rôznych spoločností, ktoré v súčasnosti vystupujú pod jedným názvom K-2-R-A, s.r.o., avšak žiadna z týchto dodávateľských faktúr sa v účtovníctve nenachádza. Súčasťou účtovníctva sú len odberateľské faktúry. Obvinený B. S. vo svojej výpovedi uviedol, že bol jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti METAL-STAV s.r.o. od 09. 09. 2014 do 16. 11. 2015. Nikdy v mene tejto spoločnosti nevykonával žiadnu reálnu podnikateľskú činnosť. Vystavoval len faktúry pre rôznych odberateľov, podľa ich požiadaviek, vrátane DPH, s rôznymi zdaniteľnými plneniami. Za vystavenie faktúry odberatelia platili odplatu vo výške od 1,7% do 4% z celkovej fakturovanej sumy. Medzi dodávateľmi bol aj žalobca, pričom vystavené faktúry sa týkali zdaňovacieho obdobia september 2014 a január 2015, v rámci ktorých bola požiadavka na vykonanie daňovej kontroly DPH. Súčasťou spisu boli aj dve zápisnice o výsluchu obvineného B. S.
- pokračovanie zo dňa 24. 08. 2017 a zo dňa 06. 03. 2018 pod ČVS: PPZ-873/NKA-FP.ZA.2016, ako aj vystavená faktúra opísaná v bode 1 tohto rozsudku.
39. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane účtovné doklady, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia september 2014, avšak v tejto súvislosti správny súd musí konštatovať, že predloženie účtovných dokladov, ako aj faktúr za zdaňovacie obdobie september 2014, je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie podľa predložených faktúr, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie podľa dokladov realizovať. Teda akékoľvek doklady bez
reálneho preukázania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať. V tejto súvislosti je potrebné najmä poukázať na vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti METAL - STAV s.r.o., ktorý potvrdil vystavovanie faktúr pre rôznych odberateľov podľa ich požiadaviek, vrátane DPH, s rôznymi zdaniteľnými plneniami za odplatu vo výške od 1,7% do 4% z celkovej fakturovanej sumy, pričom poprel reálne plnenie. A tiež skutočnosť, že z účtovných dokladov žalobcu vyplýva, že v čase zdaniteľného plnenia nemal žiadnych zamestnancov.
40. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na odpočítanie dane správny súd tiež uvádza, že odpočítanie dane nenastáva ,,ex lege“, ale je oprávnením platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou k preukázaniu zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Ich splnenie je správca dane oprávnený preveriť daňovou kontrolou. Zákon č. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia.
Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že dodávateľ v doklade uvedený mu naozaj tovar alebo službu dodal. Je však akceptovateľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný, prípadne rozhodujúci dôkaz.
41. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti daňového subjektu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, vykonáva dôkazy a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, ďalej rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Daňový subjekt teda preukazuje to, čo tvrdí a dokladá predloženými dôkazmi, a tiež skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane.
42. Judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla svojim vývojom. V posledných rokoch sa však jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, l Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017).
43. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane účtovné doklady za zdaňovacie obdobie september 2014, pričom bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že daňová kontrola bola vykonávaná na základe Žiadosti o vykonanie daňovej kontroly Prezídia policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra západ zo dňa 30. 05. 2018. Vo svojej žiadosti Prezídium policajného zboru uviedlo, že v pôvodnej trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-891/ NKA-FP-ZA-2014, v súčasnosti vedenej pod ČVS: PPZ-873/NKA-FP-ZA-2016, vydala účtovníčka H.. W. E. účtovné doklady spoločnosti METAL-STAV s.r.o. Z predložených dokladov vyplývalo, že spoločnosť METAL-STAV s.r.o. má v evidencii DPH - odpočítanie dane, zaevidované faktúry za obstaranie tovaru od rôznych spoločností, ktoré v súčasnosti vystupujú pod jedným názvom K-2-R-A, s.r.o., avšak žiadna z týchto dodávateľských faktúr sa v účtovníctve nenachádza. Súčasťou účtovníctva sú len odberateľské faktúry. Obvinený B. S. vo svojej výpovedi uviedol, že bol jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti
METAL-STAV s.r.o. od 09. 09. 2014 do 16. 11. 2015. Nikdy v mene tejto spoločnosti nevykonával žiadnu reálnu podnikateľskú činnosť. Vystavoval len faktúry pre rôznych odberateľov, podľa ich požiadaviek, vrátane DPH, s rôznymi zdaniteľnými plneniami. Za vystavenie faktúry odberatelia platili odplatu vo výške od 1,7% do 4% z celkovej fakturovanej sumy. Medzi dodávateľmi bol aj žalobca, pričom vystavené faktúry sa týkali zdaňovacieho obdobia september 2014 a január 2015, v rámci ktorých bola požiadavka na vykonanie daňovej kontroly DPH. Súčasťou žiadosti boli aj dve zápisnice o výsluchu obvineného B. S. - pokračovanie zo dňa 24. 08. 2017 a zo dňa 06. 03. 2018 pod ČVS: PPZ-873/NKA-FP.ZA.2016, ako aj vystavená faktúra bližšie špecifikovaná v bode 1 tohto rozsudku, predmetom ktorej bol tovar - režijný materiál.
Úlohou správcu dane je viesť dokazovanie, pričom musí dbať, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Nebolo by teda v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 daňového poriadku, aby sa správca dane uspokojil výlučne s tvrdením daňového subjektu, ktorý tvrdil, že tovar mu bol dodaný dodávateľom METAL - STAV s.r.o. bez toho, aby pravdivosť tohto tvrdenia si aj vecne overil. Vychádzal pritom zo zápisníc spísaných s pánom B. S., konateľom spoločnosti METAL - STAV s.r.o., spísaných Prezídiom Policajného zboru, národná jednotka finančnej polície, expozitúra západ, ako aj na návrh žalobcu ako daňového subjektu a s cieľom zistiť skutočnosti nevyhnutné na správne určenie dane, vykonal správca dane výsluch svedka B. S.. O tejto skutočnosti bol žalobca riadne upovedomený, avšak aj napriek tomu sa výsluchu nezúčastnil a nevyužil svoje právo, klásť svedkovi otázky.
Svedok B. S., aj vo výsluchu realizovanom správcom dane, potvrdil, že spoločnosť METAL - STAV s.r.o. reálne nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Aj keď v Obchodnom registri boli zapísané viaceré činnosti. On sám v tom období fungoval hlavne ako fakturant, účtovník, kuriér a osobný šofér pána Y. X., ktorý na neho firmu prepísal. Jeho úlohou bolo vystavovať faktúry podľa pokynov pána X.a, prípadne podľa rôznych predlôh, ktoré mu nosil pán X. a jeho známi do kancelárie. Taktiež podľa pokynov vystavil doklad o úhrade z ERP, ktorý následne pripol k faktúre. Ak to bolo nad 5.000 eur, tak to išlo cez účet. K spoločnosti žalobcu uviedol, že ju nepozná, ale pamätal si, že pre firmu VOMI spol. s r.o. vystavoval faktúry. Zároveň po nahliadnutí potvrdil vystavenie spornej faktúry za mesiac september 2014 (bod 4 výpovede) a dodal, že on ako štatutár tovar nedodával, iba vystavil faktúru podľa objednávky. Myslel si, že túto objednávku mu priniesol pán Y. S., ktorý v tom čase býval v V. a on sa nakontaktoval na pána X., že by potreboval pre svojich známych vystaviť faktúry. Či už tovar reálne dodaný bol, to nevedel, podľa neho nebol. Okrem toho tiež uviedol, že spoločnosť nemala zamestnancov.
42. S poukazom na vyššie uvedené, je správny súd toho názoru, že správca dane vykonal všetky jemu potrebné procesné úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu v predmetnej veci, no napriek tomu nebolo preukázané, že tovar na základe faktúry uvedenej v bode 1 tohto odôvodnenia bol vôbec žalobcovi dodaný a tiež nebolo preukázané, že by ho dodala spoločnosť METAL - STAV s.r.o. Vychádzal pritom z jednoznačného tvrdenia dodávateľa, ktorý sám označil faktúru, na základe ktorej si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane, za fiktívnu.
V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako to tvrdí. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Žalobca i podľa názoru súdu túto svoju dôkaznú povinnosť v rámci daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania nesplnil, keď nepreukázal reálnosť obchodov so spoločnosťou METAL - STAV s.r.o. v mesiaci september 2014 a teda dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty. Nie je pritom správne tvrdenie žalobcu, že toto dôkazné bremeno zaťažovalo správne orgány.
Vzhľadom na zistenia v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania potom správca dane nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade žalobcom tvrdených dodávok tovarov správne odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenia, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, vykonal a jemu dodal ním deklarovaný dodávateľ.
43. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že správca dane, ako ani žalovaný nepochybil, keď nevyhovel návrhu žalobcu na výsluch p. B. Q., bývalého konateľa žalobcu, pôsobiaceho v čase
uskutočnenia zdaniteľného plnenia, majúc pritom za to, že predmetná výpoveď by nemala žiaden vplyv na záver správnych orgánov, v rámci ktorého bolo jednoznačne preukázané, že dodávateľom tovaru deklarovaného na faktúrach nebol subjekt deklarovaný v predložených faktúrach, nakoľko zdaniteľné plnenia boli dodávateľom popreté a faktúra bola vyhlásená za fiktívnu a to zo strany jej vystavovateľa. V danom prípade ani preukázanie reálneho plnenia by nič nezmenilo na právnom názore, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že došlo k spochybneniu skutočného dodania tovaru na predmetnej faktúre od daňového subjektu METAL - STAV s.r.o., ktorý nepotvrdil, že by dodal tovar odberateľovi - žalobcovi. Ak nebolo dodávateľovi preukázané dodanie tovaru, nemohla dodávateľovi vzniknúť daňová povinnosť a ak nevznikla dodávateľovi pri dodaní tovaru daňová povinnosť, nemohlo odberateľovi vzniknúť právo na odpočítanie dane a ak tovar nebol dodaný, odberateľ - žalobca nemohol odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb.
44. Žalobca bol s výsledkami daňovej kontroly oboznámený, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 16. 09. 2019. Predmetného pojednávania sa zúčastnil aj žalobca ako daňový subjekt, zastúpený splnomocnencom, ktorý navrhol, aby bol predvolaný ako svedok B. Q., bývalý konateľ spoločnosti VOMI spol. s r.o. Správca dane tomuto návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel a odôvodnil to tým, že nemá povinnosť vyhľadávať ďalšie dôkazy k tejto osobe. Zároveň mal za to, že prípadná ústna výpoveď bývalého konateľa spoločnosti by nemala z hľadiska preverenia pôvodu tovaru a fyzickej existencie tovaru význam. Fyzická existencia faktúry nezakladá právo na odpočítanie dane. Aj prípadné slovné potvrdenie obchodnej operácie z úst bývalého konateľa spoločnosti by nemalo vplyv na výsledok daňovej kontroly a to s poukazom na výpoveď B. S., vykonaného dňa 24. 08. 2017 na Okresnom riaditeľstve PZ v Pezinku. V tejto súvislosti správny súd opätovne uvádza, že už samotné popretie dodania tovaru zo strany na faktúre deklarovaného dodávateľa znamená nesplnenie podmienok na uplatnenie odpočtu DPH podľa zákona o DPH, a preto ďalšie dokazovanie by bolo nehospodárne a neprinieslo by priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu ako daňový subjekt.
45. Uvedený záver vyplýval z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo zrejmé, že na faktúre deklarovaný dodávateľ METAL - STAV s.r.o., nebol subjektom, ktorý by vykonával reálnu hospodársku činnosť. Fakturácia podľa vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti METAL - STAV s.r.o. bola fiktívna, spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a p. S. nepotvrdil, že by tovar žalobcovi doručil. Práve naopak vyjadril domnienku, že tovar nebol vôbec dodaný. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je pritom ekonomická činnosť a je plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý je plne zodpovedný za svoje konanie. Je v záujme daňového subjektu, aby prijal všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby jeho plnenia boli považované za plnenia v dobrej viere. Skutočnosť, že v čase vykonania sporných zdaniteľných plnení, bol konateľom žalobcu B. Q., nemení nič na tom, že zodpovednosť za uplatnenie odpočtu DPH nesie žalobca ako daňový subjekt, ktorý podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014 a v ňom si uplatnil aj sporné zdaniteľné plnenia. Vzťah konateľa a spoločnosti je upravený v ustanoveniach Obchodného zákonníka, ako aj v spoločenskej zmluve a predstavuje ich internú záležitosť. V tejto súvislosti súd dodáva, že je povinnosťou konateľa vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a konať v súlade so záujmami spoločnosti, a v prípade porušenia svojich povinností, má spoločnosť zákonom stanovené nástroje na realizáciu opatrení. Avšak uvedené nie je možné v žiadnom prípade preniesť na správcu dane, ktorý preveroval reálnosť uplatneného zdaniteľného plnenia, vykonaného žalobcom ako obchodnom spoločnosťou.
46. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávkach tovaru od vyššie označeného dodávateľa v mesiaci september 2014, bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok tohto tovaru uvedenou spoločnosťou. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť dodávok tovaru zo strany deklarovaného dodávateľa. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy nepreukazujú reálnosť dodávok tovaru spoločnosťou METAL - STAV s.r.o. pre žalobcu.
47. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť zisteniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním tvrdené obchodné transakcie (dodanie tovaru od spoločnosti METAL - STAV s.r.o.). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že dodávateľovi žalobcu v zmysle predloženej faktúry nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania tovaru žalobcovi, a preto nemohlo ani žalobcovi
vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.
48. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo i posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti správny súd opakuje, že uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Daňový subjekt si preto musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženými faktúrami, ako aj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúrach. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.
49. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne vykonanie zdaniteľného plnenia konkrétnym subjektom, resp. konkrétnym subdodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Bolo teda povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri tovare, ktorý mu mala dodať spoločnosť METAL - STAV s.r.o. ako dodávateľ, aby preukázal nielen existenciu zdaniteľného plnenia, ale aj jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa, pričom potvrdenie takéhoto dodania zo strany B. Q. (bývalého konateľa žalobcu) v danom prípade by samé o sebe nebolo postačujúce, a to najmä na jednoznačnú výpoveď B. S.. Cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci september 2014 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že obchodná transakcia (dodávka tovaru) sa neuskutočnila tak, ako je to uvedené na žalobcom predloženej faktúre, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených účtovných dokladov a vystavenej faktúry žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa a vznik jeho daňovej povinnosti ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný od dodávateľa uvedeného na predloženej faktúre a v súvislosti s dodaním tovaru mu vznikla daňová povinnosť.
50. K námietke žalobcu ohľadom toho, že si žalovaný nezaobstaral dostupné dôkazné prostriedky, pretože vo veci nevypočul bývalého konateľa spoločnosti VOMI spol. s r.o. p. B. Q., pričom žalobca bol toho názoru, že práve táto výpoveď (aj s prípadnou konfrontáciou svedkov) by bola rozhodujúca pre zistenie skutkového stavu, správny súd opätovne uvádza, že podľa ustanovenia § 24 ods. 2 daňového poriadku síce správca dane vedie dokazovanie, ale týmto preberá na seba sekundárne dôkazné bremeno, ktoré spočíva v povinnosti verifikovať tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom ako daňovým subjektom. Je prvoradou povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno. V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že daňové konanie je ovládané zásadou objektívnej pravdy, čo však nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ohľadom ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom
dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Správca dane dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane pritom rozhodne, ktorý návrh na vykonanie dokazovania vykoná a ktorý s ohľadom na už zistený skutkový stav nie je potrebný. Takýmto dôkazom bol aj žalobcom navrhnutý výsluch svedka, ktorý z dôvodov už uvedených v tomto rozhodnutí, aj podľa názoru správneho súdu nebol spôsobilý privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie.
51. Záverom súd dodáva, že je toho názoru, že žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou, a to i pokiaľ ide o posúdenie dôkazného bremena.
52. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania tovaru sa správny súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku, konštatujúc pritom, že v predmetnej veci dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu ako daňového subjektu, ktorý má povinnosť ním tvrdenú obchodnú transakciu i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené.
53. Následne na základe vykonaného dokazovania správca dane podľa názoru súdu správne neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014 z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil dôkazy jednoznačne a nepochybne preukazujúce reálny obsah faktúry i prijatie plnenia od tohto dodávateľa, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil. Vzhľadom na vykonané dôkazy i podľa názoru súdu správca dane dôvodne spochybnil tvrdenia žalobcu, že tovar bol žalobcovi reálne aj dodaný od deklarovaného dodávateľa. Uvedené potom súvisí so spochybnením vzniku daňovej povinnosti u tohto dodávateľa a následne i so spochybnením práva žalobcu na odpočítanie dane. Tieto pochybnosti, ktoré v priebehu daňovej kontroly vyvstali, žalobca nevysvetlil a nevyvrátil v jej priebehu, ale ani v priebehu následného vyrubovacieho konania.
54. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 23. 09. 2019 určil rozdiel dane v sume 614,37 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to napadnutým rozhodnutím zo dňa 12. 03. 2020, pričom obidve rozhodnutia tvoria jeden celok.
55. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Skutkový stav zistený správcom dane (ktorý prevzal i žalovaný) je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom ako daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver
správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
56. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
57. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
58. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.