Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-18Csp/88/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Simonou Vráblovou, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, Bratislava, v zastúpení: Advokátska kancelária Mikáči s.r.o., IČO: 47252871, so sídlom Steinov dvor 2, Bratislava, proti žalovanej: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, E., v zastúpení: Centrum správnej pomoci Trnava, IČO: 51563193, so sídlom Trakovice č. 158, o zaplatenie 71,84 4ur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaná má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 2.7.2019, postúpenou Okresnému súdu Piešťany dňa 12.8.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 71,84 Eur, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 71,84 Eur od 4.3.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu č. P.. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu s telefónnym číslom uvedeným v zmluve. Žalobca pri uzavretí dodatku k zmluve č. P. odpredal žalovanej telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou. Žalobca v dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej žalovanej pri predaji mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji žalovanej poskytnutá. Žalobca zohľadnil taktiež aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaná prestala plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Žalobca má za to, že odstránil všetky vady pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tým, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 43,45 Eur porušila zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k zmluve je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 110,67 Eur. Zmluvnú pokutu vo výške 71,84 Eur si žalobca uplatnil na základe Dodatku k zmluve č. P. s tým, že zmluvná pokuta bola vypočítaná v súlade s článkom 2.5 dodatku k zmluve, v ktorom bola dohodnutá vo výške 166 Eur a na základe pravidiel jej výpočtu sa jej výška znížila v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzatvorenia dodatku k zmluve (21.2.2017) do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou (11.10.2017). Žalovaná viazanosť nedodržala po dobu 17 mesiacov. Žalobca si uplatňuje nižšiu pokutu v prospech žalovanej. Žalobca zaslal žalovanej pokus o pokonávku a vyzval ju na úhradu pohľadávky. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej z titulu neuhradených služieb, zmluvnej pokuty, nezaplatených splátok za telekomunikačné zariadenie predstavovala celkom sumu 165,12 Eur. Žalovaná na pokus o pokonávku reagovala čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 93,28 Eur, čím uhradila celú pohľadávku za telekomunikačné služby vo výške 43,45 Eur, splátky vo výške 11 Eur a časť zmluvnej pokuty vo výške 38,83 Eur. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v

súlade so všeobecnými podmienkami a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 4.3.2018.

3. K žalobe ako dôkaz žalobca doložil zmluvu o poskytovaní verejných služieb číslo: P. zo dňa 21.2.2017, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb číslo: P. zo dňa 21.2.2017, žiadosť o prenesenie čísla/ zmluvu o prenose čísla zo dňa 21.2.2017, pokus o pokonávku zo dňa 22.1.2018, výzvu na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby zo dňa 11.6.2019, faktúru č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX.

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 15.7.2019 platobný rozkaz, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 71,84 Eur, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 71,84 Eur od 4.3.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 79,86 Eur.

5. Dňa 29.7.2019 bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený odpor žalovanej, ktorý odôvodnila tým, že požadovaný nárok žalobcu popiera v celom rozsahu čo do výšky a dôvodu. Žalobca svoje tvrdenia podložil listami, ktoré žalovanej nikdy neboli doručené a dozvedela sa o nich až zo žaloby. Má za to, že žalobca chce ďalšie nedôvodné finančné prostriedky za služby, ktoré neposkytol. Žiadny z predložených dokumentov nepreukazuje žalobcom požadovaný nárok, absentuje najdôležitejšie a to dôkaz o údajnom dlhu za služby a dôvodnosť zmluvnej pokuty. Žalobca ju nikdy neoboznámil, že si bude účtovať poplatky a zmluvné pokuty, prípadne iné sankcie, v akej výške a za čo. Nikdy by s tým nesúhlasila. Zmluvnú pokutu považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Navrhla, aby bol návrh zamietnutý.

6. Žalobca navrhol pokračovanie na súde príslušnom na prejednanie veci a k podanému odporu uviedol, že má za to, že predložená zmluva a dodatok neobsahujú žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Dohodnutá zmluvná pokuta sa znižuje každý mesiac v závislosti od toho, ako dlho si žalovaná riadne plnila svoje zmluvné povinnosti. V prílohe predložil rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. a Krajského súdu v Nitre sp. zn. , v ktorých krajské súdy konštatujú, že nové znenie zmluvných pokút v dodatkoch k zmluvám, ktoré uzatvára žalobca so zákazníkmi je v súlade so zákonom.

7. Spis bol dňa 12.8.2019 postúpený Okresnému súdu Piešťany.

8. Dňa 18.9.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej v ktorom uviedla, že neuznáva nárok čo do výšky a dôvodu. Pri uzatváraní zmluvy predloží dodávateľ spotrebiteľovi zmluvy, prílohy a dodatky podľa strán predložených žalobcom celkovo 16 strán A4 (predpokladá sa že k tomu mal byť cenník a všeobecné obchodné podmienky cca ďalších 6 strán), ktoré sú vyplnené, spotrebiteľ si ich nemôže zobrať domov a prečítať, dokonca ani na pobočke si ich nemôže prečítať nakoľko zo strany zamestnanca dodávateľa je spotrebiteľovi predložená strana kde sa má podpísať. Nie je tu možnosť ovplyvniť jednotlivé dojednania zmluvy, nie je spotrebiteľovi poskytnutá odborná starostlivosť, nie sú mu vysvetlené jednotlivé podmienky zmluvy a dôsledky pri nedodržaní zmluvných podmienok. Je nemožné, aby človek s vyšším vzdelaním mohol prečítať toľko podmienok a ustanovení a zároveň ich aj pochopil za pár minút a pre človeka so základným vzdelaním, invalidného dôchodcu, ktorému neslúži zrak a v tomto čase ani pamäť je to absolútne vylúčené. Žalobca predložil zmluvu s dodatkami, ktorá je zo strany dodávateľa podpísaná obchodnou riaditeľkou avšak žiadne splnomocnenie k zmluvám nie je priložené. Pani D. N. v tom čase obchodná riaditeľka sa stala členkou predstavenstva 8.8.2018 a teda v čase uzatvorenia zmluvy nemala právomoc podpisovať a uzatvárať zmluvy v mene spoločnosti. Podpis je povinnou náležitosťou každej zmluvy ak zmluva nie je podpísaná platne je neplatná a strany nie sú viazané dojednaniami v zmluve. Žalovaná uhradila pohľadávku vo výške 93,28 Eur, ako jej vyčíslil dodávateľ. Nikdy nebola žalovanej doručená výzva na zaplatenie 175,12 Eur, ktorú predložil žalobca súdu. Má za to, že žalobca si úmyselne zvyšuje výšku pokuty pre získanie vyššieho zisku. Žalobca nepreukázal vyčíslenie dlžnej sumy 175,12 Eur, ktoré by doručil žalovanej a ktoré vymáhal mimosúdne. Ako inak by prišla žalovaná k sume 93,28 Eur, keby jej túto sumu neoznámil žalobca. Žalovaná odstúpila od zmluvy so žalobcom z dôvodu. že jej neboli poskytované služby v plnej miere (neustále výpadky signálu, prerušovanie hovorov) a dodávateľ na reklamácie reagoval zamietavo. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal dôvodnosť pohľadávky ani výšku údajnej pohľadávky, ktorú si uplatňuje. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať jednoznačne listinnými dôkazmi na základe čoho a akým spôsobom dospel k výške pohľadávky a tiež jej vyčíslenie žalovanému pred súdnym konaním. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa

prieči dobrým mravom. Je v rozpore s dobrými mravmi, vyžadovať takéto plnenie. Keďže žalobca nijako nepreukázal dôvodnosť a výšku požadovaného nároku, nepripojil jednoznačné a nesporné dôkazy preukazujúce jeho nárok, neuznáva jeho nárok na zaplatenie ním žiadanej pohľadávky a neuznáva ani jeho právo na zaplatenie trov konania a právneho zastúpenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 13.1.2020, ktoré vykonal podľa v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že zotrvávajú v plnom rozsahu na vyjadreniach, ktoré boli súdu doručené, ako aj na odpore. Majú za to, že zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa . Súd pojednávanie odročil a uložil právnemu zástupcovi žalobcu, aby súdu predložil listinné dôkazy o ukončení zmluvného vzťahu so žalovanou a zdokladoval nedodržanie doby viazanosti 17 mesiacov a aby predložil doklad o vyčíslení pohľadávky vo výške 93,28 Eur, ktorú žalovaná podľa svojho tvrdenia zaplatila. Žalovanej uložil, aby súdu zdokladovala svoje odstúpenie od zmluvy so žalobcom a svoje reklamácie, resp. poskytla k tomuto svojmu skutkovému tvrdeniu uvedenému vo vyjadrení zo dňa 05.09.2019 bližšie vysvetlenie.

10. Dňa 22.1.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu v ktorom uviedol, že predkladá súdu súbor faktúr, ktoré špecifikujú vyčíslenú pohľadávku vo výške 93,28 Eur, ktorú žalovaná zaplatila. Žalovaná dňa 21.2.2017 uzavrela so žalobcom dodatok k zmluve č. P., v zmysle ktorého odpredal žalobca žalovanej telekomunikačné zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 166 Eur (článok 2 bod 2.5 dodatku k zmluve). Nakoľko žalovaná nedodržala zmluvne dohodnuté povinnosti a dňa 11.10.2017 sa dostala do omeškania so zaplatením priloženej faktúry, vznikol žalobcovi z titulu nedodržania dohodnutej doby viazanosti nárok na zmluvnú pokutu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná nedodržala viazanosť po dobu 17 mesiacov. Žalobca si na základe pravidiel výpočtu zmluvnej pokuty žalobou uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 110,67 Eur. Dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 166 Eur sa vydelí číslom 24 (doba viazanosti dohodnutá podľa čl. 2 bodu 2.5 Dodatku k zmluve), pričom výsledné číslo je 6,9166. Rozdiel medzi dohodnutou dobou viazanosti a počtom celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku k zmluve (21.2.2017) do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti (11.10.2017) t. j. 24 - 7= 17); 6,9166 x 17 = 164,69 Eur. Žalobca si uplatňoval žalobou nižšiu zmluvnú pokutu, t. j. len vo výške 110,67 Eur. V zmysle priložených výpisov z interného systému vyplýva, že žalovaná dňa 23.10.2017 podala žalobcovi výpoveď zmluvy a požiadala o portáciu - prenesenie telefónneho čísla k inému operátorovi. V zmysle dodatku k zmluve čl. 2., bod 2.5, písmeno b), posledný odsek sa na uplatnenie zmluvnej pokuty od zákazníka/žalovaného nevyžaduje ukončenie zmluvného vzťahu so zákazníkom/žalovanou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca trvá v celom rozsahu na podanej žalobe ako aj ďalších písomných vyjadreniach. K vyjadreniu doložil stav účtu, faktúru č. XXXXXXXXXX a záznam zo systému žalobcu zo dňa 23.10.2017.

11. Dňa 3.2.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej v ktorom uviedla, že na svojich tvrdeniach zotrváva a dopĺňa, že žalovaná je dôchodkyňa s vážnymi zdravotnými ťažkosťami. ktoré preukazuje aj lekárskymi správami. Žalovaná utrpela v januári 2016 mozgovú príhodu na základe ktorej bola hospitalizovaná a ktorá jej do dnešného dňa spôsobuje ťažké zdravotné problémy ako je chôdza (používa barle), výpadky pamäte, zhoršená komunikačná schopnosť. Zlý zrak - ako je zrejmé z lekárskej správy už v roku 2009 používala žalovaná očné pomôcky, ktoré už v tom čase neboli pre ňu dostačujúce a vplyvom plynutia času sa jej zdravotný stav zhoršil aj s ohľadom na prekonanú mozgovú príhodu a diagnostikovanú parkinsonovú chorobu. Rovnako poukazuje na skutočnosť, že žalovaná má len základné vzdelanie a jej intelektuálne zručnosti sú na nižšej úrovni. Žalovaná uzatvorila so žalobcom zmluvu o poskytovaní telekomunikačnej služby, nakoľko potrebovala mať možnosť zavolať pomoc v prípade potreby pre seba alebo svojho manžela, ktorý je tiež po mozgovej príhode a je onkologický pacient. Žalovaná žije sama so svojím manželom, ich dcéra pracuje na turnusy v Rakúsku ako opatrovateľka a preto sú väčšinu času odkázaný sami na seba. Žalobca uzatvára so spotrebiteľmi zmluvy tak, že dodávateľ vyberie / odporučí spotrebiteľovi službu. Vyplní jeho údaje do počítača. Oboznámi spotrebiteľa koľko minút. sms správ, mms správ, dát má k dispozícii a koľko táto služba stojí. Následne požiada spotrebiteľa o niekoľko podpisov na elektronickú tabuľu. čím je zmluva uzatvorená. Bežným javom je aj neoboznámenie spotrebiteľa ani len so základnými údajmi a rovno je spotrebiteľ vyzvaný k podpisu na elektronickej tabuľke. Následne je spotrebiteľovi zmluva poslaná na email, prípadne mu ju vytlačia a vložia do reklamného obalu /tašky. Spotrebiteľ nie je oboznámený s podmienkami zmluvy, s možnosťami odstúpenia od zmluvy, o jednotlivých dojednaniach, nemá možnosť si ich prečítať, odmietnuť ich, zmeniť ich obsah. Tieto zmluvy sú formulárové. typizované, pripravované profesionálom

a malým písmom s množstvom právnych výrazov. ktoré bežný spotrebiteľ nie je schopný prečítať na mieste (ak mu to je vôbec umožnené) a nieto im ešte porozumieť o to viac ak je spotrebiteľom skoro 70 ročná dôchodkyňa s vážnymi zdravotnými problémami. Na základe uvedeného majú za to, že zmluvná pokuta je neprijateľná zmluvná podmienka, spotrebiteľka s ňou nebola oboznámená vopred a spôsob uzatvorenia zmluvy považujeme zo strany dodávateľa za nekalú obchodnú praktiku. Žalovaná nebola spokojná so službami ktoré jej ne-poskytoval žalobca a z toho dôvodu navštívila 2x pobočku žalobcu v Piešťanoch kde reklamovala služby a faktúry u zamestnanca žalobcu. Reklamácia sa týkala poskytovaných služieb - neustále výpadky signálu, prerušovanie hovorov. O to viac bola žalovaná prekvapená, keď faktúra bola omnoho vyššia ako bol dohodnutý paušál, keďže službu nemohla plnohodnotne využívať. S uvedenými výhradami sa obrátila na pobočku v Piešťanoch. Reklamácia u žalobcu prebieha nasledovne : 1. Spotrebiteľ príde reklamovať službu / tovar zamestnanec žalobcu vypíše reklamačný list (opäť v počítači) na vlastnom tlačive, zamestnanec oznámi spotrebiteľovi, že reklamáciu posunie na príslušné oddelenie a do 30 dní ho budú informovať o spôsobe vybavenia reklamácie. 2. Spotrebiteľ príde reklamovať službu / tovar. zamestnanec žalobcu mu oznámi, že výpadky sú v povolenej norme a faktúra je vysoká z dôvodu, že priveľa telefonoval - tento spôsob je používaný najmä pri spotrebiteľoch, ktorý nie sú intelektuálne zdatný, nepoznajú svoje práva, čo dodávateľ zneužíva. O takejto návšteve nie je vyhotovený záznam, pretože v interných pokynoch dodávateľa je mat' minimálne resp. žiadne reklamácie. Žalobca v pozícii dodávateľa a jeho zamestnanci sú si vedomí. že takýto človek sa viac nevráti a písomne reklamáciu sám nepodá. Ak dôjde k situácii, že dodávateľ reklamáciu príjme zavádza spotrebiteľa uvedením doby počas ktorej sa bude reklamácia vybavovať - 30 dní. Podľa ustanovenia zákona na ochranu spotrebiteľa , ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu. predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu. Na základe rozhodnutia spotrebiteľa. ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch najmä, ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok. Žalobca nielen že odmietol prijať reklamáciu, navyše úmyselne zavádzal - klamal spotrebiteľa a nepoučil ho o jeho právach. Žalovaná nemá doklad o podávaní reklamácie, pretože jej reklamácia nebola spísaná a prijatá zamestnancom žalobcu. Na základe negatívnych skúseností sa žalovaná rozhodla zmeniť dodávateľa a prešla ku konkurenčnej spoločnosti, ktorá sa zaviazala že pri prenose čísla zaplatí za žalovanú aj zmluvnú pokutu. Táto bola vyčíslená a uhradená zo strany žalovanej. K dnešnému dňu ( viac ako 2 roky) je žalovaná stále klientom tej istej konkurenčnej spoločnosti, nakoľko nemá problém so sieťou ani s neúmerne vysokými faktúrami. O nesprávne vystavených faktúrach rozhoduje dodávateľ a iba naozaj výnimočne sa stane, že opraví faktúru na správnu sumu. V prevažnej väčšine prípadov je reklamácia zamietnutá ako nedôvodná. Rovnako to je s poskytovaním služieb, výpadkami - dodávateľ podá vyjadrenie, že výpadky siete sú v norme a reklamáciu zamietne. Žalovaná nevie pripojiť doklady o reklamáciách, odstúpení od zmluvy nie z vlastnej viny. Je toho názoru, že takýto postup nie je správny a spotrebiteľ sa tak nikdy alebo len výnimočne domôže svojich práv a dostane služby za ktoré si platí aj nadnesené faktúry. V súčasnosti má žalovaná paušál s neobmedzenými volaniami, neobmedzenými sms správami, 10G dát za 20€ mesačne. Aj žalobca ponúkal neobmedzené volania a sms správy avšak za podstatne vyššiu sumu a vždy si pripočítal k paušálu nie malú sumu navyše, čo je nepochopiteľné ak má spotrebiteľ neobmedzené volania za čo má platiť navyše? Pre dôchodkyňu s minimálnym dôchodkom je každé euro navyše záťaž, zvlášť ak je účtované neoprávnene. Z uvedených dôvodov žalovaná oznámila na pobočke žalobou v Piešťanoch odstúpenie od zmluvy, prenos čísla k inému operátorovi a aj napriek skutočnosti. že žalobca v pozícii dodávateľa neposkytoval služby podľa zmluvy, čo bol dôvod odstúpenia od zmluvy zo strany žalovanej bola ochotná zaplatiť aj zmluvnú pokutu, hoci je presvedčená, že na pokutu žalobca nemá nárok, požiadala o vyčíslenie zmluvnej pokuty, táto jej bola vyčíslená o niekoľko týždňov a preplatil ju nový operátor. Žalovaná si nepamätá, či dostala od žalobcu potvrdenie o odstúpení od zmluvy, nakoľko návšteva prebiehala podobne ako pri uzatváraní zmluvy, alebo reklamácie. Považujú za neprijateľné, ak sa spotrebiteľ nevie domôcť svojich práv a za úhrady nedostáva primerané služby bol navyše sankcionovaný pre nedodržanie viazanosti zmluvy. Nie je akceptovateľné nútiť spotrebiteľa, aby zotrval v zmluvnom vzťahu v ktorom je evidentne znevýhodňovaný a nedostáva plnenie za ktoré si platí. Správanie žalobcu / dodávateľa je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Majú za to, že žalobca dostal uhradenú sankciu hoci nemal na ňu nárok. Majú za to že vo faktúrach umelo zvyšované sumy boli rovnako neoprávnené, rovnako ako samotná žaloba a žalovaná suma sú nedôvodné. Žalobca žalovanú sumu menil, nijakým spôsobom nepreukázal

dôvodnosť výšky tejto sumy. Naďalej sa pridržiavajú predchádzajúceho vyjadrenia. Keďže predmetom žaloby bolo peňažné plnenie bolo povinnosťou žalobcu preukázať správnosť výšky uplatneného nároku a to predložením relevantných dôkazov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujú, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú. K svojmu vyjadreniu doložila lekárske správy.

12. Súd vykonal dňa 20.7.2021 pojednávanie podľa v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili a rozhodol.

13. V konaní bolo od začiatku nesporné, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 21.02.2017 zmluvu o poskytovaní verejných služieb ako aj dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Medzi stranami bolo sporné, či žalobca má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, či bola zmluva uzatvorená platne, či bola žalovanej doručená výzva na zaplatenie sumy a neprijateľnosť zmluvnej pokuty.

14. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami a vykonal dokazovanie listinami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

15. Dňa 21.2.2017 žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. P.. Dňa 21.2.2017 žalobca a žalovaná uzatvorili aj dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. P.. Predmetom dodatku bola podľa čl. 1 dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu, resp. zmene účastníckeho programu na účastnícky program Max 30. Dohoda strán o predaji zariadenia typ V. R. M. K. X. účastníkovi z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 19 Eur s DPH s tým, že účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena MT bez zľavy, za ktorú podnik MT zo svojho majetku predáva, pokiaľ sa so záujemcom o kúpu nedohodne na podmienkach uvedených v tomto dodatku je 185 Eur. V čl. 2 bode 2.5 na strane 4 a 5 z 10 strán je uvedené, že účastník je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 166 Eur, pričom výška sa bude postupne znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzatvorenia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola stanovená doba viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Právo na zmluvnú pokutu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku. Nedodržanie záväzku by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). Strany sa dohodli, že účastník je povinný uhradiť zmluvnú pokutu v prípade ak poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo ak poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo poruší svoju povinnosť nedoručiť podniku výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti.

16. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa o elektronických komunikáciách účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len Zákon o elektronických komunikáciách), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

18. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

19. Podľa § 43 ods. 12 Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

20. Podľa až 4 , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa písmeno k) , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

25. Podľa v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

28. Na predmetný právny vzťah založený zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa vzťahuje o elektronických komunikáciách, zároveň je však predmetná zmluva zmluvou spotrebiteľskou v zmysle , pretože je nesporné, že žalobca pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle a žalovaná pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupovala teda ako spotrebiteľ v zmysle . Právny vzťah založený účastníkmi zmluvy je preto spotrebiteľským vzťahom.

29. Žalobca v konaní nepreukázal skutočnosť, ktorú tvrdil v žalobe a ktorú žalovaná v konaní poprela a to, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 43,45 Eur. Súdu z vykonaného dokazovania nie je zrejmé z čoho vyplýva suma 43,45 Eur, ktorá je uvedená v

žalobe a ktorá podľa žalobcu predstavuje sumu za telekomunikačné služby s ktorou sa žalovaná dostala do omeškania, keďže faktúra s touto sumou v konaní ako dôkaz predložená nebola.

30. Žalobca súdu predložil pokus o pokonávku zo dňa 22.1.2018, ktorým mala byť žalovaná vyzvaná na uhradenie sumy 175,12 Eur a výzvu na zaplatenie 71,84 Eur zo dňa 11.6.2019 avšak ich doručenie, resp. odoslanie žalovanej nepreukázal a to napriek tomu, že žalovaná ich doručenie ako aj skutočnosť, že by z jej strany došlo k omeškaniu s úhradou za poskytnuté služby poprela.

31. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná uhradila sumu 93,28 Eur, pričom táto suma vyplýva aj z predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX, avšak v konaní nebolo preukázané, že k úhrade tejto sumy došlo až po splatnosti predmetnej faktúry.

32. Je vecou žalobcu, aké rozhodujúce skutkové tvrdenia v žalobe uvedie, pričom povinnosťou súdu je vychádzať len zo skutkových tvrdení žalobcu. Pokiaľ teda žalobca odôvodnil uplatnenie zmluvnej pokuty len tým, že žalovaná nezaplatila za poskytnuté služby riadne a včas mohol súd posudzovať dôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty len na tomto skutkovom základe.

33. Žalobca aj vo svojom poslednom podaní doručenom súdu dňa 22.1.2020 napriek výzve súdu aby preukázal ukončenie zmluvného vzťahu so žalovanou a zdokladoval nedodržanie doby viazanosti znova uviedol, že zmluvnú pokutu si uplatňuje z dôvodu, že žalovaná nedodržala zmluvne dohodnuté povinnosti a dňa 11.10.2017 sa dostala do omeškania so zaplatením priloženej faktúry a zároveň že v zmysle dodatku k zmluve čl. 2., bod 2.5, písmeno b), posledný odsek sa na uplatnenie zmluvnej pokuty od zákazníka/žalovaného nevyžaduje ukončenie zmluvného vzťahu so zákazníkom/žalovaným. Vzhľadom na tieto skutkové tvrdenia žalobcu súd posudzoval aj predmetnú zmluvnú pokutu.

34. K zmluvnej pokute súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ z 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941,bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská).

35. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj len „smernica“), ktorá predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a/ nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

36. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

37. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

38. V súlade s uvedeným ako aj citovanými ustanoveniami bolo potrebné skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve (ne) bola individuálne dojednaná. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami sporu a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, či iné telekomunikačné zariadenie, účastnícky program a služby, výšku zmluvnej pokuty v závislosti od ceny telekomunikačného zariadenia. Žalovaná ako spotrebiteľ mala síce zrejme možnosť oboznámiť

sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve a dodatku preto s poukazom na citované ustanovenie i článok 3 bod 2 smernice nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute.

39. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že zmluvná pokuta nebola so žalovanou dojednaná individuálne, ale vyplýva z typových formulárových zmluvných podmienok, do obsahu ktorých žalovaná nemala vôbec možnosť zasiahnuť a ich obsah individuálne ovplyvniť. Túto skutočnosť tvrdila aj žalovaná vo svojich vyjadreniach a žalobca ju nepoprel.

40. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle citovaného (i čl. 3 bod 2 smernice), bolo na žalobcovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

41. S poukazom na uvedené súd uzatvára, že predmetná zmluvná podmienka v podobe dojednania o zmluvnej pokute nebola individuálne dojednaná, preto podlieha súdnej kontrole s poukazom na , t.j. bolo povinnosťou súdu skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa .

42. V zmysle čl. 4 bod 1 smernice je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy. Súd nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti ( ). Sankcia (zmluvná pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti.

43. V rozsudku sp. zn. (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 18/1999) najvyšší súd vyslovil, že pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. V rozsudku z 30. septembra 2008, sp. zn. (vo vzťahu k ustanoveniam a 545 ) najvyšší súd dospel k záveru, že z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je namieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie. Inak povedané, neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno usudzovať z jej celkovej výšky ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním.

44. Pokiaľ ide o výšku dohodnutej zmluvnej pokuty má súd za to, že je nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi zmluvnou pokutou určenou pevnou sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť bez ohľadu na závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti, a zmluvnou pokutou, ktorá je dohodnutá vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie (či už v podobe percentuálneho vyjadrenia za rok/deň, alebo v podobe určitej peňažnej čiastky za každý deň nesplnenia zmluvnej povinnosti). V prípade zmluvnej pokuty dohodnutej vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie jej výška tak závisí od postoja dlžníka, ktorý nesplnil povinnosť, ktorú na seba zmluvne prevzal.

45. Súd dôsledne a podrobne vyhodnotil všetky rozhodujúce okolnosti dojednania zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o pripojení a rozlišuje dojednanie zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinností účastníka platiť cenu za služby riadne a včas (bod 2.5. písm. a/ dodatku) a v prípade porušenia povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom po celú dobu viazanosti (bod 2.5. písm. b/ dodatku). Zo žaloby žalobcu, ako aj následných vyjadrení je zrejmé, že si uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaná porušila povinnosť účastníka platiť cenu za služby riadne a včas, čomu zodpovedá dojednanie o zmluvnej pokute v bode 2.5. písm. a/ dodatku. V danom prípade povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká už v tom momente, kedy účastník nesplní túto povinnosť, bez ohľadu na následky, ktoré to bude mať na zmluvu a dodatok k nej ako celok (teda či dôjde k ukončeniu právneho vzťahu zo zmluvy alebo nie). Z obsahu ods. 2.5 dodatku vyplýva, že výška zmluvnej pokuty je určená tak, aby kryla podniku výpadok príjmov (výnosov) vzniknutý tým, že zariadenie predal za cenu nižšiu než obvykle. Na účely krytia tohto výpadku je dohodnutá doba viazanosti v kombinácii s povinnosťou účastníka mať po celú dobu trvania aktivovaný určitý účastnícky program s určitým minimálnym mesačným paušálom. Znamená to, že účastník každomesačne neplatí len za skutočne využité služby, ale platí určitú fixnú sumu bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu komunikačné služby využíva. Taká úprava je samozrejme opodstatnená práve poskytnutou zľavou z ceny telekomunikačného zariadenia.

46. Súd má za to, že takto určená zmluvná pokuta vo výške rozdielu ceny zariadenia a zľavnenej ceny je v princípe primeraná pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti (bod 2.5. písm. b/ dodatku). Ak dôjde k zániku zmluvy, zaniká doba viazanosti a žalobca tak nemá iný prostriedok na kompenzáciu poskytnutej zľavy než zmluvnú pokutu. Týmto spôsobom ukončenia sa totiž naruší celý hospodársky model žalobcu pri predaji takéhoto akciového zariadenia. Takéto dôvody však nemožno nájsť v prípade upravenom v písm. a/ ods. 2.5 dodatku. Porušenie povinnosti účastníka platiť za poskytnuté služby totiž samo osebe tento hospodársky model žalobcu nenarušuje, resp. nenarušuje ho do tej miery, aby to znamenalo potrebu kompenzovať celú zľavu z ceny elektronického komunikačného zariadenia zmluvnou pokutou.

47. Ak nedôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti, žalobca má naďalej nárok na minimálny paušál počas celej doby viazanosti, z toho vyplývajúci nárok na zaplatenie tohto minimálneho paušálu voči účastníkovi. Tento príjem mu tak kompenzuje výpadok spôsobený predajom komunikačného zariadenia za zľavnenú cenu. Uplatnenie takejto zmluvnej pokuty podľa ods. 2.5 písm. a/ dodatku samo osebe nezbavuje účastníka povinnosti naďalej plniť záväzky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, vrátane povinnosti mať aktivovaný minimálny paušál.

48. Z uvedených dôvodov tak výška zmluvnej pokuty v sume rozdielu bežnej maloobchodnej ceny zariadenia a jeho zľavnenej ceny podľa dodatku nemôže byť považovaná za primeranú v prípade, ak porušenie zmluvy a dodatku spočíva len v tom, že účastník počas jej trvania poruší svoju platobnú povinnosť podľa zmluvy a dodatku, bez ohľadu na dobu, po ktorú je účastník v omeškaní (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 deň) a bez ohľadu na výšku sumy omeškania (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 cent), a pritom súčasne nedôjde k ukončeniu zmluvy, teda nedôjde k naplneniu(hospodárskeho) účelu, ktorý sa sleduje takto určenou výškou zmluvnej pokuty.

49. V danom prípade bola zmluvná pokuta upravená sumou, ktorá sa síce plynutím času viazanosti znižuje, avšak pri určení jej výšky nie je zohľadnená jej primeranosť vo vzťahu k porušenej povinnosti, závažnosti tohto porušenia a jeho následkom. Pričom nárok na pokutu vzniká v rovnakej výške, bez ohľadu na sumu s ktorou sa spotrebiteľ dostane do omeškania a hneď s akýmkoľvek omeškaním, čo je neprimeraný trest, ak by sa jednalo o omeškanie minimálne.

50. Keďže žalobca počas konania nepreukázal, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dojednané, a zároveň má súd za to, že sa jedná o ustanovenie zmluvy, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, takéto dojednanie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, t.j. dojednanie neplatné, z ktorého žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty.

51. Zároveň však súd uvádza, že má za to, že žalobca v konaní neuniesol ani dôkazné bremeno čo sa týka porušenia povinnosti žalovanej včas a riadne uhradiť cenu za služby. Nepreukázal doručenie ani odoslanie výziev na zaplatenie dlžnej sumy, ktorých doručenie žalovaná v konaní poprela. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré odôvodňujú zamietnutie žaloby súd nevykonával ďalšie dokazovanie

vo vzťahu k platnosti predmetnej zmluvy a dodatku, keďže to vzhľadom na už vykonané dokazovanie považoval za nehospodárne.

52. Vychádzajúc zo skutkových zistení a hodnotenia vykonaných dôkazov, aplikujúc zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na danú vec, súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

53. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a tak, že plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa až 3 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ( Exekučného poriadku).