Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoP-19-2026.pdf
PDF · 109.23 KB
Case nature
Subarea
12CoP/19/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodený XX. XX. XXXX, C. D. B., narodená XX. XX. XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, deti rodičov: matka E. B., narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX, zastúpená: JUDr. Marián Maholányi, advokát so sídlom Priemyselná 1/A, Bratislava, a otec G. B., narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX, zastúpený: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 4, Bratislava, IČO: 36 833 533, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 7P/134/2025 - 515 zo dňa 10.12.2025, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 7P/134/2025 - 528 zo dňa 15.12.2025, G.
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 7P/134/2025 – 515 zo dňa 10.12.2025 p o t v r d z u j e .
II. Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 7P/134/2025 – 528 zo dňa 15.12.2025 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením č. k. 7P/134/2025 – 515 zo dňa 10.12.2025 Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal dočasného rozšírenia jeho styku s maloletými deťmi A. B. a C. D. B. tak, že styk by sa realizoval v nepárnom týždni od nedele 15:00 do nasledujúcej nedele 15:00, pričom by si maloleté deti preberal v mieste bydliska matky a po skončení styku by ich matka preberala v mieste bydliska otca. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že návrh otca nesmeroval k ochrane dieťaťa pred bezprostrednou ujmou, ale k dočasnému rozšíreniu existujúcej úpravy styku, ktorá bola právoplatne upravená rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/97/2024 - 33 zo dňa 09.07.2024. Podľa jeho názoru z vykonaného zisťovania a z obsahu spisu nevyplývalo, že by bola realizácia tohto styku marená či ohrozená, alebo že by maloletým hrozila ujma na zdraví či priaznivom psychickom vývine. Zdôraznil, že konfliktné situácie pri odovzdávaní detí síce boli zistené, avšak tie samy osebe nezakladajú dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia; právny poriadok poskytuje v takých prípadoch prostriedky výkonu rozhodnutia. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že otázky presťahovania matky, predškolskej dochádzky maloletých a odborných potrieb maloletého A. boli predmetom predchádzajúcich konaní a už boli právoplatne posúdené Krajským súdom v Trnave uznesením sp. zn. 14CoP/174/2025, pričom tieto okolnosti nebolo možné vyhodnotiť ako dôvod pre rozšírenie styku v rámci neodkladného opatrenia.
Keďže otec neosvedčil naliehavú potrebu podľa § 325 ods. 1 CSP, uzavrel, že nebol preukázaný dôvod bezodkladne meniť existujúcu doterajšiu úpravu styku.
2. Proti tomuto uzneseniu podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že súd prvej inštancie úplne podcenil a deformoval skutkové zistenia týkajúce sa zdravotného stavu a osobitných potrieb maloletého A., u ktorého boli identifikované závažné deficity v oblasti rečového vývinu, porozumenia, pozornosti a adaptácie a preukázaná narušená komunikačná schopnosť a potreba systematickej, každodennej odbornej stimulačnej starostlivosti. Zdôraznil, že v období, keď zabezpečoval pre A. špecializovanú materskú školu v E. spolu s nadväzujúcou odbornou starostlivosťou, sa jeho vývin stabilne zlepšoval. Po tom, čo matka deti jednostranne presunula do D., sa podľa otca situácia výrazne zhoršila. To potvrdzovalo aj stanovisko materskej školy v D., podľa ktorého bez odborných podkladov táto nevie zabezpečiť primerané podmienky. Otec namietal, že súd prvej inštancie tieto skutočnosti pri rozhodovaní úplne ignoroval, nehodnotil ich vo vzájomných súvislostiach a namiesto toho zúžil problém len na konflikty pri odovzdávaní detí, ktoré odkazoval riešiť výkonom rozhodnutia, hoci tento nástroj nevie zabezpečiť pokračovanie potrebnej odbornej starostlivosti ani stabilizáciu prostredia pre dieťa so špeciálnymi vývinovými potrebami. Mal za to, že súd prvej inštancie nehodnotil skutočné pomery v D., ktoré podľa neho neboli stabilné ani vhodné; matka mala iba ročnú pracovnú zmluvu bez istoty príjmu, nemala právne zabezpečené bývanie, a deti nemali zabezpečenú riadnu predškolskú dochádzku, keďže ich umiestnenie do MŠ D. bolo realizované bez jeho súhlasu a škola následne sama ukončila ich dochádzku. Podľa H. I. J. D. fungovali len v improvizovanom režime opatrovania matkou a jej rodinou, čo nezodpovedalo ich vývinovým potrebám. Súdu prvej inštancie vytýkal, že tieto skutočnosti nesprávne bagatelizoval a vytvoril obraz stabilného prostredia, ktorý nie je podporený dôkazmi v spise. Tvrdil, že kolízna opatrovníčka vychádzala pri šetrení výlučne z informácií od matky; poukázal aj na rozpory v jej tvrdeniach o výdavkoch a opatrovaní. Pripomenul aj závery obsiahnuté v uznesení Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/174/2025 zo dňa 30.10.2025, podľa ktorých svojvoľná zmena materskej školy bez súhlasu otca je vážnym zásahom do rodičovských práv otca, pričom kroky matky smerujúce k presunu detí do D. sa javili účelové (najmä vzhľadom na načasovanie po podaní návrhu otca na zmenu úpravy práv). Podľa názoru otca prvostupňový súd k týmto záverom neprihliadol dostatočne. Vo veci namietal aj nesprávnu právnu aplikáciu zásady najlepšieho záujmu dieťaťa, keďže prvostupňový súd podľa neho hodnotil situáciu len formálne, nezohľadnil potrebu stability, kontinuity starostlivosti, odborného vedenia ani riziká vyplývajúce z presunu detí. Otec tiež poukázal na opakované nedodržiavanie času a miesta odovzdávania detí zo strany matky. Napokon uviedol, že o návrhu rozhodoval miestne nepríslušný súd, keďže jednostranným presťahovaním matky nemožno založiť miestnu príslušnosť Okresného súdu Námestovo. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie.
3. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7P/134/2025 – 528 zo dňa 15.12.2025 zamietol aj návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby bol nahradený súhlas otca s umiestnením maloletých detí do Základnej školy s materskou školou D., so sídlom D. K. L. XXX/X, D. (ďalej „MŠ D.“) a zároveň, aby upravil dočasne styk tak, že otec by bol oprávnený stretávať sa s deťmi od stredy 17:00 hod. do nedele 18:00 hod. v nepárnom týždni, s odovzdávaním a preberaním v mieste aktuálneho bydliska detí v D.. Matka v návrhu tvrdila, že po presťahovaní na Oravu už deti od septembra 2025 danú materskú školu navštevovali, postupne sa adaptovali a vybudovali si rutinu, takže nahradenie súhlasu otca je nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity predškolskej dochádzky. Poukazovala aj na nelogickosť stavu, keď presťahovanie súdy de facto akceptovali, no zápis do materskej školy v mieste nového bydliska nebol umožnený pre chýbajúci súhlas otca. Ako dôvod uviedla aj komplikovanú logistiku styku bez úpravy jeho režimu vo vzťahu k novej vzdialenosti a rozvrhu detí. Súd prvej inštancie však konštatoval, že otázka zmeny predškolského zariadenia je meritórna a patrí do konania vo veci samej, nie do konania o neodkladnom opatrení, keďže ide o podstatné rozhodnutia týkajúce sa výkonu rodičovských práv, ktoré vyžadujú riadne dokazovanie. Podľa neho rozhodujúce otázky o zmene predškolského zariadenia už boli právoplatne posúdené Krajským súdom v Trnave uznesením č. k. 14CoP/174/2025-427 zo dňa 30.10.2025, ktorý výslovne uviedol, že nahradenie súhlasu rodiča pri zmene materskej školy nie je možné riešiť neodkladným opatrením, ale výlučne v meritórnom konaní. Prvostupňový súd uviedol, že tak nemal právny priestor rozhodnúť odlišne, keďže otázka umiestnenia maloletých do MŠ D. už bola právoplatne vyriešená v neprospech matky. Ďalej poukázal na to, že v čase rozhodovania maloleté deti nenavštevovali žiadne predškolské zariadenie, keďže MŠ D. ukončila ich dochádzku pre chýbajúci súhlas otca a neexistovalo rozhodnutie súdu o jeho nahradení.
Podľa okresného súdu však samotná absencia predškolskej dochádzky nepredstavovala bezprostrednú ujmu, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nebolo osvedčené ohrozenie zdravia ani priaznivého psychického vývinu detí. Zdôraznil, že podľa § 325 CSP a § 329 CSP musí byť návrh na neodkladné opatrenie podložený akútnou potrebou zásahu, ktorá „neznesie odklad“, čo matka neosvedčila. Pokiaľ ide o návrh matky na dočasnú úpravu styku, uviedol, že samotná existencia konfliktov medzi rodičmi nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ je styk otca s deťmi reálne vykonávaný, nedochádza k jeho mareniu ani k ohrozeniu detí pri jeho realizácii. V prípade, ak dochádza k porušovaniu povinností rodiča pri odovzdávaní detí, odkázal na nástroje výkonu rozhodnutia. Na základe všetkých uvedených skutočností prvostupňový súd uzavrel, že matka neosvedčila naliehavosť potrebnú na nariadenie neodkladného opatrenia, nebolo preukázané žiadne bezprostredné riziko pre maloleté deti, ani neexistoval taký stav pomerov, ktorý by nezniesol odklad do rozhodnutia vo veci samej.
4. Proti tomuto uzneseniu podala matka v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietala, že súd prvej inštancie podcenil naliehavosť situácie, keďže deti po zrušení zápisu do MŠ D. (pre nesúhlas otca) reálne nemali zabezpečenú predškolskú dochádzku, hoci v mieste bydliska už boli adaptačne ukotvené. Tvrdila, že po presťahovaní do D. už deti do uvedenej materskej školy nastúpili a niekoľko mesiacov ju navštevovali, pričom sa postupne adaptovali. Konštatovala, že pôvodne jej bol súhlas namiesto otca udelený Okresným súdom Nitra uznesením č. k. 24P/16/2025 - 315 zo dňa 10.07.2025, no Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 14CoP/174/2025 - 427 zo dňa 30.10.2025 tento výrok po šiestich mesiacoch zmenil a návrh zamietol. Podľa matky tým vznikol stav právnej neistoty, keďže presťahovanie detí do D. bolo Krajským súdom v Trnave považované za legitímne, avšak súčasne sa zmena predškolského zariadenia v mieste ich bydliska považovala za otázku, ktorá nemá byť riešená neodkladným opatrením. Matka zdôraznila, že táto situácia je pre deti nepraktická a z hľadiska každodennej starostlivosti nerealizovateľná, keďže predchádzajúca materská škola je vzdialená viac ako 200 km a deti tam reálne nemôžu dochádzať. V odvolaní ďalej uviedla, že zotrvanie v pôvodnom prostredí nebolo dlhodobo udržateľné pre opakované konflikty s otcom, jeho nevhodné správanie a nedodržiavanie dohôd, ktoré podľa nej ohrozovalo rodinnú atmosféru a stabilitu detí. Tvrdila, že presťahovanie vykonala z objektívnych dôvodov, aby zabezpečila pokojnejšie prostredie, rodinné zázemie, stabilnejšie bývanie a dostupnosť zamestnania. Vyjadrila presvedčenie, že ak už súdy akceptovali, že zmena bydliska bola legitímna, mali by umožniť aj to, aby deti navštevovali predškolské zariadenie v mieste svojho aktuálneho života. Matka poukázala na to, že deti sú v dôsledku nesúhlasu otca a absencie rozhodnutia súdu bez akejkoľvek predškolskej dochádzky, hoci ju predtým dva mesiace riadne absolvovali. Podľa M. ide o stav, ktorý v ich veku predstavuje objektívne riziko stagnácie vývinu, narušenia sociálnych väzieb a obmedzenia prirodzeného komunikačného a emocionálneho rozvoja. Osobitne uviedla, že aj maloletý A. potrebuje návštevu bežnej materskej školy, čo podľa nej vyplýva z odbornej správy detskej psychologičky. Tvrdila, že práve pravidelný kontakt s prostredím rovesníkov je dôležitý pre jeho adaptáciu a ďalší rozvoj rečových schopností. Zároveň však konštatovala, že otcom blokovaný zápis do MŠ D. bráni tomu, aby mu túto odborníkmi odporúčanú formu stimulácie poskytla. Podľa matky je obdobie predškolského veku časovo citlivé a jeho zanedbanie nie je možné neskôr nahradiť, a preto bolo podľa nej nevyhnutné, aby súd neodkladným opatrením dočasne stabilizoval pomery maloletých až do meritórneho rozhodnutia. Matka namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav, podcenil naliehavosť situácie, nesprávne právne posúdil podmienky § 325 CSP a nevzal do úvahy najlepší záujem detí, keďže bez nariadeného neodkladného opatrenia zostávajú deti mimo predškolského vzdelávania a v stave právnej neistoty, ktorú sama matka nemá možnosť odstrániť bez súhlasu druhého rodiča alebo rozhodnutia súdu. Žiadala zmeniť uznesenie tak, aby sa neodkladné opatrenie nariadilo v súlade s jej návrhom.
5. Otec vo svojom vyjadrení z 22.01.2026 uviedol, že predmetom konania nie je spor medzi rodičmi, ale zásadný zásah do práv maloletých detí a jeho rodičovských práv, ku ktorému malo dôjsť jednostranným presťahovaním detí matkou na veľkú vzdialenosť bez jeho súhlasu a bez rozhodnutia súdu. Tvrdil, že matka presunula maloleté deti do nového prostredia spôsobom, ktorý už bol v predchádzajúcom odvolacom konaní vyhodnotený ako účelový, spôsobilý narušiť stabilitu detí, ich väzby a obmedzil jeho možnosti kontaktu s nimi. Otec zdôraznil, že podľa jeho presvedčenia matka nerešpektovala právoplatné uznesenie Krajského súdu v Trnave, ktoré už raz konštatovalo neprípustnosť jednostrannej zmeny materskej školy bez
súhlasu druhého rodiča, a pokračovala v správaní, ktoré podľa neho ešte výraznejšie zasiahlo do života detí. Ďalej poukázal na to, že maloletý A. má preukázané špeciálne vývinové potreby, vyžaduje stabilné prostredie a odbornú starostlivosť, ktorú mal zabezpečenú v E., avšak po presťahovaní bola táto kontinuita prerušená. Podľa otca deti po presune nenavštevovali žiadne predškolské zariadenie, trávili dni doma v starostlivosti matky alebo iných osôb, čo považoval za vývinovo nevhodné. Namietal, že matka konala bez akejkoľvek koordinácie a bez dohody s ním, pričom jej rozhodnutia podľa neho nezodpovedali najlepšiemu záujmu detí. V závere vyjadril názor, že miestne príslušným súdom mal zostať Okresný súd Nitra, keďže príslušnosť nemožno založiť jednostranným presunom detí jedným rodičom, a žiadal, aby odvolací súd posúdil vec so zreteľom na vývinové potreby maloletých detí a na právne účinky skorších rozhodnutí odvolacieho súdu.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 a § 66 CMP a postupom podľa § 385 CSP a contrario dospel k záveru, podľa ktorého v prejednávaných veciach nebola osvedčená naliehavosť takého charakteru, ktorá by si vyžadovala okamžitú procesnú intervenciu formou neodkladného opatrenia. Obe napadnuté rozhodnutia súdu prvej inštancie preto podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie primerane vyhodnotil skutkový stav tak, ako vyplýval z dovtedy vykonaného dokazovania, a dospel k správnemu záveru, keď navrhované procesné zásahy formou neodkladného opatrenia - či už smerujúce k dočasnej zmene styku alebo k nahradeniu súhlasu v podstatnej veci - nespĺňajú zákonné predpoklady podľa § 325 CSP. S týmito závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Skutočnosti uvádzané v odvolaní odvolateľmi vzhľadom na ich obsah nemohli mať za následok zmenu napadnutého rozhodnutia, nakoľko ničím neosvedčili nesprávnosť kľúčových skutkových zistení súdu prvej inštancie. Návrhy rodičov boli prejavom pretrvávajúcej absencie rodičovskej spolupráce v základných otázkach starostlivosti o deti, nie reakciou na novú naliehavú okolnosť, ktorá by odôvodňovala zásah formou neodkladného opatrenia.
8. V prejednávaných veciach odvolací súd musel brať na zreteľ, že rozhodnutím č. k. 24P/16/2025 - 315 zo dňa 10.07.2025 Okresného súdu Nitra pôvodne udelil matke súhlas namiesto otca s prestupom maloletých detí do MŠ v D. a súčasne zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúceho k obmedzeniu presunu maloletých z jeho obvodu. Vychádzal pritom najmä z tvrdení matky o potrebe adaptácie maloletých v mieste jej nového bydliska a nehodnotil osobitné vývinové potreby maloletého A. ani dopady presťahovania na realizáciu styku otca s maloletými. Následne Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 14CoP/174/2025 - 427 zo dňa 30.10.2025 zmenil uvedené rozhodnutie tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom dôvodil, že zmena predškolského zariadenia maloletých predstavuje vec, ktorá si vyžaduje riadne dokazovanie v konaní vo veci samej. Zdôraznil, že z krokov matky smerujúcich k presunu maloletých do D. bolo možné usudzovať na účelovosť jej konania vzhľadom na časový sled udalostí po podaní návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv. Zároveň poukázal na to, že nebolo preukázané, či je nové predškolské zariadenie schopné zabezpečiť porovnateľnú odbornú starostlivosť vzhľadom na osobitné potreby maloletého A.. 9. Odvolací súd vo väzbe k odvolacím námietkam otca uvádza, že jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval výlučne k rozšíreniu existujúceho osobného styku, ktorý bol upravený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/97/2024 - 33 zo dňa 09.07.2024. Samotný otec sa v konaní nedomáhal zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, ani zverenia do striedavej starostlivosti v rámci neodkladného opatrenia; autoritatívneho zásahu do bydliska detí sa domáha v osobitnom konaní. Jeho návrh bol teda svojou povahou obmedzený na dočasnú úpravu výkonu práva styku, ktoré - na rozdiel od rodičovských práv spojených so zverením - predstavuje právo, nie povinnosť a jeho realizácia závisí aj od rozhodnutia samotného otca, či styk v upravenom rozsahu využije.
10. Z obsahu spisu však vyplývalo, že argumentácia otca smerovala prevažne k výhradám voči presťahovaniu matky, k nedostatku predškolskej dochádzky v D. a k špeciálnym vývinovým potrebám maloletého A., teda k témam, ktoré svojou povahou patria skôr do rozhodovania o osobnej starostlivosti a zabezpečení odborných potrieb detí. Tieto tvrdenia sa týkali predovšetkým otázky, či je pobyt detí u
matky stabilný, či má matka zabezpečené bývanie a príjem a či maloletý A. po presťahovaní nestratil odbornú starostlivosť. Uvedené výhrady však nemajú priamy súvis s naliehavou potrebou bezodkladne upraviť styk, a už vôbec nie s jeho rozšírením na týždňový blok, ktorý by podstatne prekročil rámec bežnej úpravy styku a znamenal by zásah do pomerov s účinkami blížiacimi sa striedavej starostlivosti - hoci takýto petit otec vôbec neuplatnil. Odvolací súd preto vyhodnotil, že samotný obsah odvolania otca vybočoval z rámca predmetu podaného návrhu: otec nepreukazoval naliehavosť zhoršenia realizácie existujúceho styku, ale spochybňoval skôr celkové usporiadanie života detí po presťahovaní matky, čo už by malo byť predmetom iného návrhu.
11. Odvolací súd pripomína, že práve otázky súvisiace s presťahovaním matky, s predškolskou dochádzkou detí v D. a s odbornými potrebami maloletého A. boli už riešené v paralelnom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 7P/134/2025 – 528 zo dňa 15.12.2025, pričom neodkladná potreba úpravy pomerov nebola ani v tom prípade osvedčená. To znamená, že žiadnemu z maloletých, v súvislosti so škôlkou či odbornou starostlivosťou, nebola preukázaná taká bezprostredná ujma, ktorá by odôvodňovala zásah prostredníctvom neodkladného opatrenia. Tým skôr nebolo možné na rovnakých okolnostiach založiť neodkladnú potrebu rozšírenia práva styku pre otca.
12. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo styku nemožno zamieňať s právom rodiča usporiadať si pomery detí podľa vlastnej predstavy o vhodnosti životného režimu alebo miesta bývania druhého rodiča. Stretávanie s dieťaťom je právom, ktoré rodič môže, ale nemusí využiť, pričom jeho režim sa v konaní o neodkladnom opatrení upravuje len vtedy, ak existuje reálna hrozba, že by bol styk znemožnený, maril sa, alebo by maloletému hrozila v súvislosti so stretávaním bezprostredná ujma, ktorú nemožno odvrátiť iným prostriedkom.
13. Z obsahu spisu však nevyplývalo, že by bol styk v zmysle právoplatného rozsudku nerealizovaný, marený alebo blokovaný konaním matky. Naopak, kolízna opatrovníčka vo svojej správe zo dňa 03.12.2025 uviedla, že styk prebiehal a rodičia ho zabezpečovali aj pri zväčšenej vzdialenosti ich domácností. Konflikt pri odovzdávaní detí, na ktorý otec poukazoval, bol skôr sporom medzi rodičmi než prejavom nepripravenosti alebo ohrozenia maloletých, pričom správne súd prvej inštancie poukázal v tejto súvislosti na inštitút výkonu rozhodnutia, ak by k mareniu styku dochádzalo.
14. Odvolací súd preto nemohol akceptovať argumentáciu, podľa ktorej malo byť rozšírenie styku jediným spôsobom ochrany maloletých pred následkami presťahovania matky. Rozšírenie rozsahu osobného styku rodiča s maloletými nemožno chápať ako mechanizmus, ktorým sa rieši nesúhlas jedného rodiča s osobnými pomermi druhého rodiča, logistikou dochádzky či odbornou starostlivosťou dieťaťa. Tieto otázky sú - rovnako ako súd prvej inštancie správne uviedol pri návrhu matky - vecou meritórneho konania, v ktorom sa vykoná riadne dokazovanie.
15. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že primárnou povinnosťou oboch rodičov je zabezpečiť pokojné prostredie, spolupracovať pri organizácii styku a riešiť konflikty komunikáciou, nie návrhmi na neodkladné opatrenia, ktoré právny poriadok vyhradil pre situácie bezprostredného ohrozenia. Zásada najlepšieho záujmu maloletých predpokladá, že rodičia dokážu riešiť otázky bežnej dennej logistiky bez potreby súdnych zásahov, najmä v otázkach, ktoré majú len dočasný alebo prevádzkový charakter. Odvolací súd pripomína, že aj v tomto kontexte bude vo veci samej hodnotená ich rodičovská spôsobilosť.
16. K námietke otca o miestnej príslušnosti odvolací súd uvádza, že hoci sa otec s prenesením miestnej príslušnosti nestotožňuje, Okresný súd Námestovo bol viazaný právoplatným uznesením o prenesení príslušnosti a bol povinný konať a rozhodnúť vo veci návrhu na neodkladné opatrenie. V štádiu rozhodovania o odvolaní proti neodkladnému opatreniu preto nemôže obstáť námietka, že súd prvej inštancie rozhodoval ako nepríslušný súd - ten konal v medziach právomoci založenej procesným rozhodnutím, ktoré bolo treba rešpektovať až do jeho prípadnej zmeny postupom podľa zákona.
17. Odvolací súd preto uzatvára, že tvrdenia otca smerujúce proti presťahovaniu, odbornej starostlivosti či školskej dochádzke detí neboli vhodné na preukázanie naliehavosti potrebnej pre rozšírenie styku, a súd prvej inštancie postupoval správne, keď jeho návrh zamietol.
18. Čo sa týka odvolacích námietok matky, táto v odvolaní opätovne otvorila otázku umiestnenia maloletého A. a maloletej C. D. do materskej školy v D. a rozsiahlo spochybnila právne dôsledky uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 14CoP/174/2025-427 zo dňa 30.10.2025, ktorým bol jej totožný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je oprávnený preskúmavať právoplatné rozhodnutia iného odvolacieho súdu ani ich nahrádzať vlastnými závermi; uvedené uznesenie je pre účastníkov záväzné a súd prvej inštancie bol povinný z neho vychádzať. Predovšetkým platí, že už v tomto rozhodnutí Krajský súd v Trnave vyslovil jednoznačný právny názor, podľa ktorého otázka zmeny predškolského zariadenia predstavuje podstatnú vec výkonu rodičovských práv, ktorá si vyžaduje riadne dokazovanie v konaní vo veci samej, a nie dočasnú úpravu pomerov formou neodkladného opatrenia. Tento právny názor je záväzný a nemôže byť obchádzaný tým, že navrhovateľka podá nové, obsahovo totožné návrhy na neodkladné opatrenia. Neodkladné opatrenie môže byť nariadené len vtedy, ak je osvedčená naliehavá potreba bezodkladného zásahu a zároveň dôjde k preukázaniu novej, kvalitatívne odlišnej zmeny pomerov, ktorá nastala po predchádzajúcom rozhodnutí.
19. Matka však v odvolaní nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by vznikli po vydaní uznesenia Krajského súdu v Trnave, a ktoré by odôvodňovali odklon od jeho záverov. Naopak, okolnosti, na ktoré odvolanie poukazuje - jej zamestnanie, bývanie v D., potreba zabezpečiť predškolskú dochádzku, konflikty s otcom či subjektívna snaha stabilizovať prostredie detí - boli známe už v predchádzajúcom konaní a nepredstavujú kvalitatívnu zmenu pomerov. 20. Ani tvrdená adaptácia detí v D. nepredstavovala novú okolnosť - deti tam podľa matky navštevovali materskú školu už v septembri a októbri 2025, teda pred rozhodnutím Krajského súdu v Trnave. Odvolací súd navyše poznamenáva, že v súčasnosti deti materskú školu nenavštevujú vôbec, čo znamená, že matka nepreukázala ani pokračujúcu adaptáciu, ani existenciu stabilného vzdelávacieho prostredia.
21. Argumentácia matky, že bez súhlasu otca alebo zásahu súdu nemôže zabezpečiť predškolskú dochádzku, pričom ide o časovo citlivé obdobie, bola v zásade totožná s argumentáciou použitou v jej predchádzajúcich návrhoch. Odvolací súd vníma, že obaja rodičia poukazujú na potrebu riadneho vývinu detí, avšak práve ich pretrvávajúci konflikt a neschopnosť spolupracovať spôsobujú, že deti predškolskú dochádzku reálne nenavštevujú. Neodkladné opatrenie by však v zásade nemalo slúžiť ako nástroj nahrádzajúci rodičovskú dohodu ani ako mechanizmus na odstránenie následkov nezhody medzi rodičmi. Pokiaľ jeden rodič odmieta udeliť súhlas s predškolským zariadením, zákon predpokladá riešenie v konaní vo veci samej, a nie prostredníctvom opakovaných návrhov na neodkladné opatrenie v totožnej veci.
22. Ohľadne návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými, odvolací súd (rovnako ako pri návrhu otca) považuje za rozhodujúce to, že styk otca s maloletými sa v praxi realizuje, čo znamená, že presťahovanie detí nevytvorilo stav, v ktorom by bolo potrebné urgentne upravovať pomery z dôvodu ohrozenia kontaktu otca s deťmi alebo ich bezpečia. Konflikty medzi rodičmi pritom nemožno riešiť rozširovaním či zužovaním rozsahu styku formou neodkladného opatrenia; tieto otázky patria do výkonu rozhodnutia alebo do meritórneho posúdenia úpravy rodičovských práv.
23. Na záver odvolací súd podotýka, že pretrvávajúci konflikt rodičov, nedostatočná komunikácia a vzájomné spochybňovanie každodenných opatrení druhého rodiča spôsobili, že maloleté deti v čase rozhodovania reálne nenavštevujú žiadne predškolské zariadenie, hoci obaja rodičia sami zdôrazňujú, že predškolská dochádzka je pre ich vývin dôležitá. Rodičia predkladali súdu návrhy na nariadenie neodkladných opatrení, avšak tieto návrhy neviedli k stabilizácii situácie, ale naopak odhaľovali, že rodičia nie sú schopní dohodnúť sa ani v základných otázkach súvisiacich s každodennou starostlivosťou o deti. Za tejto situácie je zrejmé, že súd môže suplovať len to nevyhnutné, avšak nemôže nahradiť primárnu rodičovskú povinnosť spolupracovať, keďže práve rodičia sú tí, ktorí majú v každodennom kontakte najlepšie možnosti zabezpečiť deťom pokojné prostredie a predchádzať napätiu, ktorému sú vystavené v dôsledku ich vzájomnej nezhody.
24. Odvolací súd preto uzatvára, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, keď návrhy matky a otca zamietol. Otázky predškolského zariadenia, ako aj prípadná potreba úpravy styku, musia byť posúdené v konaní vo veci samej, ktoré poskytuje priestor na vykonanie potrebného dokazovania a komplexné zhodnotenie potrieb detí, pomerov oboch rodičov, ich schopnosti spolupracovať a organizačných možností reálne zabezpečiť starostlivosť v ich najlepšom záujme. Aktuálne však žiadna
bezprostredná ujma vyžadujúca neodkladný zásah nebola osvedčená. Keďže odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutých uznesení, odvolací súd ich podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
25. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 58 ods. 1 CMP).
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).