Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoP-174-2025.pdf
PDF · 168.25 KB
Case nature
Subarea
14CoP/174/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodený XX.XX.XXXX a C. D. B., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Štefánikova tr. 88, Nitra, deti matky: E. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, prechodne bytom F., XXXX/XX, D., v konaní zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Maholányim, so sídlom Priemyselná 1/A, Bratislava a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, prechodne bytom H. I. XXXX/ X, C., v konaní zastúpeného spoločnosťou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Laurinská 4, Bratislava, IČO: 36833533, v konaní o návrhoch otca a matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 24P/16/2025-315 zo dňa 10.07.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku I. o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e .
II. V časti výroku II. m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. udelil matke súhlas namiesto otca s prestupom maloletých detí A. a C. D. z pôvodných materských škôl do Základnej školy s materskou školou D. B. B. D., D. I. J. XXX/X a so zápisom maloletých detí do uvedeného zariadenia.
2. Rozhodol tak o návrhu otca, ktorým sa domáhal, aby súd prvej inštancie uložil matke povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zmene trvalého pobytu a obvyklého pobytu oboch maloletých detí z územia v miestnej príslušnosti Okresného súdu Nitra, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a o návrhu matky, ktorým sa domáhala, aby jej súd prvej inštancie udelil súhlas namiesto otca maloletých detí s prestupom maloletého A. z Logopedickej škôlky F. B. B. D. X, E. a maloletej C. D. z Materskej školy K. B. B. B. XXX, K., do Základnej školy s materskou školou D. B. B. D., D. I. J. XXX/X.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a ods. 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ust. § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že návrh otca nepovažoval za dôvodný, a preto ho zamietol. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/53/2023 zo dňa 18.08.2023, ktorý rozhodoval v obdobnej veci, konkrétne na bod 15 predmetného rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že presťahovanie sa rodiča s maloletými
deťmi, zverenými mu do osobnej starostlivosti, si vyžaduje súhlas druhého rodiča, prípadne rozhodnutie súdu. Uviedol, že rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov nemá za následok to, že by druhý rodič stratil právo rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, súčasťou práv rodiča však nie je právo obmedzovať prirodzené aktivity druhého rodiča súvisiace s jeho zamestnaním, či zmenou bydliska. Tak ako je uvedené v zmienenom rozhodnutí, toto rozhodnutie rodiča je skutočnosťou, ktorú treba rešpektovať a na ktorú je potrebné prihliadnuť v prípade posudzovania záujmu maloletých detí vo vzťahu k návšteve školského zariadenia. Obe maloleté deti boli právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá si po neúspešnom pokuse o dohodu s otcom týkajúcou sa vyporiadania BSM – a to hlavne ohľadom neskolaudovanej nehnuteľnosti, v ktorej aktuálne matka spolu s maloletými deťmi žije – zabezpečila bývanie v oblasti v blízkosti domova jej rodičov a príbuzných. Túto lokalitu matka vybrala najmä z finančných dôvodov, keď po neúspešnom pokuse o dohodu s otcom ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, v ktorej bývajú, nedokázala finančne zvládnuť kúpu nehnuteľnosti v blízkom okolí. Matka sa snažila maloletým deťom zabezpečiť adekvátne bývanie v rodinnom dome, kde bývajú aj aktuálne a kde bývajú aj počas styku s otcom (rodinný dom v F.). Takéto konanie matky je z pohľadu súdu plne v súlade so záujmami maloletých detí. K námietkam otca a k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia opäť poukázal na vyššie zmienené rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, ktorý rozhodoval o neodkladnom opatrení v obdobnej veci, v ktorej ale boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky iba formou neodkladného opatrenia a vo veci samej prebiehalo rozhodovanie o forme starostlivosti. Vyjadril názor, že presťahovaním sa matky s maloletými deťmi nebudú podmienky realizácie styku otca s maloletými deťmi neprimerane sťažené a v ich vzájomnom vzťahu nepríde k takej zmene, ktorá by mala za následok oslabenie ich vzájomných citových väzieb. Dôvodil, že matka sama navrhla rozšírenie styku otca s maloletými deťmi a vyjadrila ochotu po odsťahovaní sa do D. vždy zabezpečiť jednu cestu s maloletými deťmi ohľadom realizácie styku s otcom. K materskej škole maloletého A. uviedol, že z vyjadrení nielen matky aj otca na stretnutí rodičov je zrejmé, že maloletý by už v ďalšom školskom roku nepokračoval v návšteve materskej školy F. L. E., ktorú navštevoval od 01.09.2024 a jeho pobyt v zariadení končí dňom 30.06.2025. Zo zistených skutočností považoval za zrejmé, že v blízkom okolí C. sa škôlka s obdobným zameraním pravdepodobne nenachádza, pretože rodičia zvolili pravdepodobne najbližšiu materskú školu s týmto zameraním v E.. K ďalšej odbornej pomoci maloletému uviedol, že z osvedčených skutočností je zrejmé, že matka, ktorá absolvovala s maloletým podporné terapie a odborné vyšetrenia (niektoré absolvoval aj otec) určite dokáže vyhodnotiť za pomoci odborníkov špeciálne potreby maloletého v jeho aktuálnom stave a tiež dokáže dodržiavať klinicko-logopedické a špeciálno-pedagogické rady a odporúčania, ktoré sú jej známe z doterajších vyšetrení a terapií. Z tohto dôvodu mal za to, že matka, ktorá má zverené obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, je kompetentná posúdiť, či logopedická starostlivosť poskytovaná maloletému v novej materskej škole bude postačujúca, prípadne či je potrebné s maloletým absolvovať aj iné formy starostlivosti o dieťa s narušenou komunikačnou schopnosťou. Nakoľko súd prvej inštancie návrh otca zamietol považujúc presťahovanie matky s maloletými deťmi, ktoré má zverené v osobnej starostlivosti, za legálne a neodporujúce žiadnemu zákonnému ustanoveniu, logickým postupom vyhovel návrhu matky a udelil jej súhlas namiesto otca s prestupom maloletých detí do materskej školy v mieste ich nového bydliska, pričom pre úplnosť poznamenal, že toto rozhodnutie v žiadnom prípade neznamená, že maloleté deti musia za každých okolností do uvedenej materskej školy nastúpiť a v prípade, ak by sa matka nemohla z akýchkoľvek dôvodov do začiatku školského roka do obce D. presťahovať, môžu sa rodičia ohľadom materskej školy, ktorú budú maloleté deti za týchto okolností navštevovať, dohodnúť, v opačnom prípade rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
5. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním otec z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP považujúc ho za vecne nesprávne a nezákonné. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nahradení jeho súhlasu s prestupom maloletých detí do materskej školy v D. ako aj pri zamietnutí jeho návrhu na neodkladné opatrenie postupoval v rozpore so zákonom, keď vec posudzoval nie na základe aktuálne zisteného skutkového stavu, ale na základe predpokladov o budúcnosti, ktoré neboli nijako preverené, ani objektívne osvedčené. Uviedol, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je založené na domnienkach a hypotézach, nie na skutočnostiach zistených v konaní ku dňu rozhodnutia. Namietal, že súd rozhodol, ako keby matka už v D. mala reálne vytvorené zázemie pre život s deťmi, ako keby tam už bývala a mala zabezpečené vhodné podmienky pre riadny výkon osobnej starostlivosti, avšak nič z toho nebolo preukázané. Uviedol, že matka sa do D. doposiaľ nepresťahovala, dom, v ktorom má údajne bývať s deťmi, nie je dokončený ani skolaudovaný
a matka nemá k dispozícii finančné prostriedky na jeho dostavbu, čo sama v konaní priznala. Dôvodil, že vo svojom vyjadrení poukazoval na fakt, že dom v D. nie je obývateľný a že matka nepreukázala schopnosť jeho dokončenia v dohľadnej dobe a taktiež, že matka nemá v D. žiadne zamestnanie, iba účelovo tvrdí, že bude telefonicky pracovať z domu, pričom toto tvrdenie neosvedčila. Má za to, že súd sa s uvedenými výhradami nevysporiadal, vyjadrenie otca ignoroval, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórnosti konania. Uviedol, že rozhodnutie pôsobí dojmom akoby nebolo založené na dôkladnom hodnotení reálnych pomerov, ale na slepom prijatí tvrdení matky bez ich overenia, keď v konaní neboli vykonané žiadne dôkazy o reálnych životných podmienkach v D., zistený názor kolízneho opatrovníka, preverená dostupnosť odborných služieb, (napr. logopédia a špeciálna pedagogika), posúdená sociálna sieť detí ani kvalita životného prostredia. Napriek tomu súd vydal rozhodnutie s ďalekosiahlymi dôsledkami pre ďalší vývoj detí, a to bez potrebného skutkového základu. Uvedený postup otec považuje za neakceptovateľný a právne neudržateľný a má za to, že súd svojim rozhodnutím hazarduje so životmi maloletých detí, keď vopred udeľuje matke súhlas na zmenu škôlky a fakticky aj na zmenu bydliska, bez toho, aby bola reálne preukázaná akákoľvek stabilita, bezpečnosť či primeranosť nového prostredia. Poukázal na rozpor s ust. § 217 CSP a ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR. Dodal, že matka má k dispozícii rodinný dom, ktorého je spoluvlastníčkou, v ktorom s deťmi doteraz bývala a ktorý im poskytuje stabilitu, zázemie a známe sociálne prostredie. Neexistuje žiadna racionálna potreba, aby sa matka s deťmi sťahovala na opačný koniec republiky, okrem jej subjektívnej preferencie, ktorá však nemôže stáť nad najlepším záujmom detí. V prípade skutočného záujmu matky o zmenu bydliska detí je jej povinnosťou najprv reálne vytvoriť vhodné podmienky, umožniť ich overenie kolíznym opatrovníkom a až potom môže prichádzať do úvahy súdne rozhodovanie. Má za to, že postup zvolený súdom v tomto prípade porušuje zásady zákonnosti, predvídateľnosti rozhodnutí a princíp, podľa ktorého najlepší záujem maloletých detí musí byť prioritou každého rozhodnutia v konaní podľa Zákona o rodine. Namietal, že súd rozhodol bez toho, aby dôsledne zistil skutkový stav ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, čím sa dopustil závažného procesného pochybenia, ktoré spôsobuje zjavnú nezákonnosť rozhodnutia. Zároveň súd svojím rozhodnutím nechránil práva detí, ale hazardoval s ich istotou, stabilitou a emocionálnym bezpečím, čím do budúcnosti otvoril priestor pre vážne a možno aj nezvratné dôsledky. Takýto postup považuje za v príkrom rozpore nielen s literou zákona, ale aj so základnými hodnotami, na ktorých stojí ochrana práv maloletých deti v civilnom súdnictve. Vyjadril nesúhlas s názorom súdu, podľa ktorého na zmenu bydliska maloletých detí zverených do osobnej starostlivosti matky nie je potrebný súhlas druhého rodiča alebo rozhodnutie súdu. Má za to, že takýto výklad je v rozpore s § 35 Zákona o rodine, aj so základnou podstatou spoločného rodičovstva a so samotným princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Presťahovanie detí z C. do D., teda z juhozápadného Slovenska na jeho druhý koniec na severe, je závažný zásah do života detí aj do práv ich otca. Nie je to bežný pohyb v rámci jedného okresu, ale zásadná životná zmena, ktorá má bezprostredný dopad na realizáciu styku, každodenný kontakt, výchovné pôsobenie otca i emocionálnu stabilitu detí. Otec sa dlhodobo a pravidelne podieľa na starostlivosti o deti, má s nimi silné väzby a v prípade maloletého A. zabezpečoval odbornú starostlivosť nad rámec bežného styku, preto považovať jeho nesúhlas so zmenou bydliska len za „snahu obmedzovať prirodzené aktivity matky“ je nielen právne neudržateľné, ale aj ľudsky cynické. Zmena trvalého a obvyklého pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého rodiča zasahuje priamo do práv tohto rodiča, a to osobitne vtedy, ak sa podieľa na výchove a chce ďalej aktívne uplatňovať svoje rodičovské práva. Uviedol, že súd sa absolútne nezaoberal tým, či takéto jednostranné rozhodnutie matky rešpektuje najlepší záujem detí, či nespôsobí odcudzenie vo vzťahu k otcovi, či neohrozí prístup k odbornej starostlivosti alebo stabilite, ktorú doteraz mali. Takýto výklad by znamenal, že rodič, ktorému boli deti zverené do osobnej starostlivosti, by mohol de facto svojvoľne meniť ich životné prostredie, trhať ich zo známych väzieb a druhému rodičovi ponechať len úlohu pasívneho pozorovateľa. Takýto prístup je v rozpore nielen s literou zákona ale aj s judikatúrou Ústavného súdu, ktorá opakovane zdôrazňuje, že výkon rodičovských práv je spoločným právom a povinnosťou oboch rodičov, aj po rozvode či po zverení dieťaťa jednému z nich. Považoval za nepochopiteľné, ako súd mohol vyhodnotiť návrh otca ako nedôvodný len preto, že „zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť získať súhlas druhého rodiča“, keď § 35 Zákona o rodine výslovne uvádza, že ak sa rodičia nevedia dohodnúť o zásadných otázkach, vrátane zmeny bydliska, rozhoduje súd. Nedohodol sa s matkou a súd mal preto konať a nie ho odbiť formálnym poukazom na selektívne zvolenú judikatúru, ktorá sa ani netýka rovnakej skutkovej situácie. Poukázal na kontrast s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 12CoPno/6/2025-310 zo dňa 14.04.2025, ktoré podľa jeho názoru logicky a precízne vyvodzuje dôsledky jednostranného presťahovania dieťaťa na vzťah s druhým rodičom a na jeho právo podieľať sa na výchove, pričom napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto veci celkom ignoruje
dopad takejto zmeny na citové väzby maloletých detí k otcovi, ako aj praktické komplikácie, ktoré takáto jednostranná zmena spôsobí. Namietal, že súd sa nevysporiadal s argumentáciou otca, že ide o účelový krok zo strany matky, nereflektoval na existujúce riziká odcudzenia detí od otca a v rozpore s § 35 Zákona o rodine akceptoval, že tak zásadná vec môže byť realizovaná bez súhlasu druhého rodiča a bez súdneho preskúmania. V kontexte uvedeného otca namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrátne a nepredvídateľné, v priamom rozpore so závermi nadriadeného súdu v skutkovo obdobnej veci a popiera rovnosť účastníkov konania, keď legitimizuje jednostranné konanie jedného z rodičov, čím zásadne oslabuje právo druhého rodiča na aktívnu účasť na výchove detí. Zdôraznil, že súd nezohľadnil žiadne konkrétne okolnosti súvisiace s novým miestom bydliska, neprešetril pomery, nevykonal žiadne dokazovanie o vhodnosti tohto kroku, a napriek tomu dal matke súhlas, ktorý má zásadné a nezvratné následky pre deti aj ich vzťah s otcom. Za týchto okolností je podľa názoru odvolateľa napadnuté rozhodnutie právne neobhájiteľné a vecne nespravodlivé, keďže obhajuje svojvoľný zásah do života detí, ktorý je v príkrom rozpore s ochranou ich najlepšieho záujmu. Uviedol, že súd vydaním napadnutého rozhodnutia bez opory v zákone legitimizoval jednostranné rozhodnutie matky o zásadnej zmene v živote maloletých detí, čím hrubo porušil Zákon o rodine i základné rodičovské práva otca. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie v rozhodnutí formálne uviedol, že obdržal vyjadrenie otca zo dňa 04.07.2025, avšak jeho obsahom sa vôbec vecne nezaoberal. K podstatným námietkam, ktoré boli v tomto podaní detailne rozvedené sa nijako nevyjadril, nereagoval na ne a ani ich nevyhodnotil. V skutočnosti ich úplne ignoroval. Navonok pôsobil dojmom, že sa podaním zaoberal, avšak jeho obsah v rámci rozhodovania nijako nezohľadnil. Mal za to, že súd prvej inštancie svojím postupom počas konania a následným vydaním a odôvodnením rozhodnutia nedodržal záväzné procesné požiadavky, čím porušil právo otca na spravodlivý súdny proces. Na základe uvedeného odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.
7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matky, ktorá v nadväznosti na tvrdenia otca poukázala na to, že sa do rodinného domu v D. presťahovala k 05.09.2025 z dôvodu, že kolaudačné rozhodnutie k rodinnému domu obdržala až 03.09.2025. Uviedla, že od 05.09.2025 deti navštevujú Základnú školu s materskou školou D. L. D.. Tvrdenia otca o nepravdivosti a nereálnosti prestupu a bývania v D. vníma ako prehnané a nenáležité. Za podstatné považovala uviesť, že otec už zásadne nenamietal proti presťahovaniu detí do D., keď jej sám uviedol „plánuješ to ako si navrhla – jednu cestu idem ja a jednu ty áno?“ Poukázala na skutočnosť, že otec z obsahu podaní, prednesov na pojednávaní ako aj z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má vedomosť kde a približne kedy sa má s deťmi sťahovať. Uviedla, že sa s otcom predbežne dohodli na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rodinného domu v K., kde predtým s maloletými deťmi bývala, čo preukazuje konkludentný súhlas otca s jej presťahovaním spolu s maloletými deťmi. Namietala, že poukázanie otca na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoPno/6/2025-310 nepovažuje za adekvátne, pretože vychádza z iného skutkového stavu ako je to v prejednávanej veci, a to, že sa mala svojvoľne s dieťaťom presťahovať bez predchádzajúcej komunikácie s otcom za účelom zamestnania, avšak v konaní sa takéto tvrdenie matky nepreukázalo a nejavilo sa byť pravdivým. Zároveň, predmetné uznesenie len upravilo rozsah styku, aby zodpovedalo tej skutočnosti, že matka, ktorej boli deti súdom zverené sa presťahovala. Uviedla, že právo matky presťahovať sa s dieťaťom v rámci územia Slovenskej republiky ním spochybnené nebolo. V prejednávanej veci má otec upravený styk s maloletými deťmi v obdobnom rozsahu ako mal otec v zmienenom uznesení. Otcom uvedená interpretácia predmetného uznesenia je preto nesprávna, neúplná a celkom zavádzajúca. Poukázala na skutočnosť, že otcovi viackrát uviedla, že má záujem sa presťahovať, uviedla legitímne dôvody, pre ktoré tak mieni konať a pred presťahovaním riadne požiadala otca o súhlas s prestupom a presťahovaním detí, a preto následne po tom ako s tým otec nesúhlasil si podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia na udelenie súhlasu namiesto otca s prestupom detí do škôlky v D.. Dodala, že vzhľadom na to, že maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti pôvodným právoplatným rozsudkom, bydlisko detí kopíruje bydlisko matky k čomu nie je potrebné získať osobitný súhlas súdu. Ten už bol v realite vyjadrený v súhlase s prestupom detí do inej škôlky. Odvolaním napadnuté uznesenie považuje za náležite a rozumne odôvodnené, pričom v realite nepopiera ani závery uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoPno/6/2025-310, práve naopak, tieto závery nie sú v reálnej konkurencii so závermi obsiahnutými v uznesení Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 14CoP/53/2023 zo dňa 18.08.2023, na ktoré sa odvolávala matka ako aj súd prvej inštancie. Uviedla, že si dala vypracovať odborný posudok od klinickej psychologičky, ktorý potvrdzuje, že koná v najlepšom
záujme detí a zabezpečuje im stabilné a bezpečné prostredie, a že nateraz nie je vhodné upraviť styk na striedavú starostlivosť ako to navrhuje otec. Za relevantné považovala uviesť aj to, že cesta od F. do D. sa v tomto roku má podstatne urýchliť, nakoľko Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky vydalo správu, že tunel Višňové má byť do konca roka 2025 dokončený a rovnako aj úsek diaľnice D1 Hubová – Ivachnová. Táto skutočnosť výrazne urýchli aj dopravu a odovzdávanie detí medzi rodičmi. Uviedla, že inzercia dreveného zrubu v okolí C., kde otec navrhoval aby sa matka presťahovala, je absurdná. Drevenicu nepovažuje za plnohodnotné miesto na celoročné rodinné bývanie, pričom kvalita riadneho domu postaveného z tehiel má nepochybne vyššiu životnosť a menšiu potrebu údržby ako drevený zrub. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu navrhla odvolanie otca zamietnuť.
8. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že dňa 05.02.2025 podal návrh na zmenu u ´pravy rodicˇovsky´ch práv k malolety´m deťom, predmetom ktorého je zmena rozsudku Okresne´ho súdu Nitra zo dňa 9.7.2024 sp. zn. 24P/97/2024 v časti u´pravy výkonu rodicˇovsky´ch práv tak, že sa obe maloleté deti zverujú do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Dňa 11.06.2025 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože predložil dôkazy a preukázal, že po pojednávaní dňa 12.05.2025 matka bez jeho súhlasu prihlásila deti do Materskej a Základnej školy v D. do najvzdialenejšej obci na Orave pri hraniciach s Poľskom, čo výrazne obmedzí jeho kontakt s deťmi, no ešte nie je v rozpore so striedavou starostlivosťou v týždenných intervaloch. Návrhom podaným 12.6.2025, ktorý sa vedie na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 24P/80/2025, sa otec domáha určenia bydliska deti´ v dome, kde doposiaľ bývajú, v obci K.. Matka pochopila pri výsluchu dňa 07.03.2025, ako i na pojednávaní dňa 10.4.2025, že nie je vedená zo strany súdu k dohode medzi rodičmi, takže začala vytvárať novy´ skutkový´ stav, že počas súdneho sporu svojvoľne odíde bývať proti vôli otca a proti záujmom maloletých deti´ 3 hod. autom z C. do D.. Na truc podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým dňa 24.06.2025 požiadala o súhlas namiesto otca s prestupom deti´ do Materskej školy v D., kde v tomto čase nemala vytvorené žiadne podmienky na bývanie s deťmi, avšak účelom bolo zneužiť situáciu, že na základe dohody s otcom má deti vo výchove, a teda mariť zákonné právo otca na striedavú starostlivosť. Okresný súd Nitra v tejto veci vydal neodkladne´ opatrenie, ktorým udelil súhlas matke namiesto otca s prestupom deti´ do Materskej školy v D., a otcov návrh bez reálneho zdôvodnenia zamietol. Proti tomuto neodkladnému opatreniu podal otec odvolanie a nakoľko súd neposlal spis na odvolací súd na rozhodnutie o odvolaní, dňa 02.09.2025 požiadal o jeho predloženie odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Uviedol, že matka sa vyjadrila až po extrémne dlhej lehote, teda v lehote viac ako mesiac, čo súd v rozpore s princípom, že o neodkladnom opatrení treba rozhodovať neodkladne, toleroval. Dňa 11.09.2025 mu súd preposlal vyjadrenie matky, aby sa znovu vyjadril ako odvolateľ k vyjadreniu. Vyjadril názor, že týmito úkonmi sa len naťahuje čas, aby nemohol realizovať právo na odvolanie, teda aby vznikol po podaní odvolania iný skutkový stav, aby odvolací súd už nemal možnosť rozhodnúť v promptnej lehote o odvolaní. Okresný súd o návrhu o neodkladnom opatrení je povinný rozhodnúť v lehote 30 dni´, ale to neznamená, že o odvolaní sa nemá rozhodnúť skôr, ako sa skoční konanie vo veci samej. Ďalej uviedol, že matka priznala, že sa presťahovala dňa 05.09.2025, no v skutočnosti bývala v K. do 10.09.2025. Podľa dôkazu, ktorý predložila stále býva v K., z domu sa nevysťahovala a protokolárne neodovzdala. Znamená to, že sa ani nemohla presťahovať do domu v D., ktorý chcela podľa návrhu vlastniť ako lacnejší dom. Dočasne nasťahovala do domu H. M., bytom F. XX, D., čo vyplýva z kolaudačného rozhodnutia. K dnešnému dňu matka dom nekúpila, nevlastni´ ho, z čoho vyplýva, že body (D) cˇ. 12 až 20 odvolania sú pravdivé. Uviedol, že súd nerozhodol podľa zisteného skutkového stavu, ale len na základe predpokladov o budúcom vývoji života matky, ktoré sa nepotvrdili. Uviedol, že matka zatajuje, na základe akého právneho titulu býva v dome H. M., ale z ňou predloženého kolaudačného rozhodnutia je nesporné, že sa nejedná o vlastnícky vzťah, teda všetky argumenty o lacnejších domoch sú pre odvolacie konanie irelevantné. K matkinmu tvrdeniu o tom, že otec už v zásade nenamietal proti presťahovaniu detí do D., ktoré podložila SMS správou, uviedol, že konzistentne a neustále prehlasuje, že s nelegálnym odsťahovaním sa a menením bydliska deti´ nesúhlasí. Dodal, že nikto nie je povinný svoj nesúhlas prejavovať neustále v každej správe resp. vete, pretože je úplne právne postačujúce, že bol vyjadrený podaním odvolania v danej veci. Výslovne poprel, že by konkludentne súhlasil s presťahovaním matky s deťmi, ktorý matka preukazuje nepodpísaným návrhom kúpnej zmluvy, ktorú záležitosť ohľadne vyporiadania podielového spoluvlastníctva matka uvádza ako predbežne dohodnutú. Dodal, že z nepodpísaného návrhu je zrejmé, že nemá peniaze na kúpu podielu matky a že matka v K. stále býva, teda jej vysťahovanie je viazane´ až na budúce neiste´ skutočnosti. Má za to, že matka sa vyjadruje až dehonestujúco k odvolaciemu senátu, ktorý považuje za pomýlený, no v skutočnosti skutkový stav v tejto veci a 12CoPno/6/2025 je totožný okrem tej skutočnosti, že v tom
konaní sa sťahovala matka do svojho bytu v E., ktorý vlastnila a v tomto konaní sa sťahuje k H. M. bez vysvetlenia právneho titulu. Pripojil dôkaz, že maloleté deti majú vybavenú návštevu Základnej školy s materskou školou B. N. L. C., kde môžu kedykoľvek nastúpiť. Pri striedavej starostlivosti ju budú 1 týždeňˇ navštevovať, v čase keď budú v starostlivosti otca. Ak by podmienky v D. boli pre výchovu deti´ závadné po prešetrení pomerov kolíznym opatrovníkom, môžu navštevovať túto škôlku celoročne. Dom v K. je v tomto čase už riadne skolaudovaný a zo všetkých hľadísk dokončený z dôvodu vykonaných investícií zo strany otca. Ohľadne novinových článkov o tom, že sa v budúcnosti dostavajú tunely a že čas cestovania sa niekedy v ďalekej budúcnosti skráti o pár minút, sa nevyjadril, pretože sú pre túto vec irelevantne´.
9. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že obštrukčné a ľstivé konanie otca spôsobilo u nej predĺženie doby na schválenie úveru, pričom aktuálny vlastník domu v D., s ktorým má uzavretú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Tento súhlasil s tým, aby do schválenia hypotekárnej pôžičky dom riadne ako vlastný užívala aj s jej deťmi. Uviedla, že otec sa už dohodol na vyporiadaní a sám iniciatívne poslal matke návrh dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva domu v K. a následne, keď už malo dôjsť k podpisu, tak si vymyslel celú plejádu dôvodov, pre ktoré údajne nemôže podpísať dohodu. Poukázala na skutočnosť, že otec v rámci konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemá zábrany iniciatívne namietať voči návrhu matky na oslobodenie od povinnosti od platenia súdnych poplatkov, poukazujúc, že matka má na účte peniaze vo výške 8.000,- Eur, pritom sú to peniaze určené na splátku prvej časti kúpnej ceny, keďže hypotéka sa v zásade neposkytuje na celú kúpnu cenu. Rovnako sú to práve tie peniaze, ktoré otec zaplatil ako zmluvnú pokutu za svojvoľné porušenie jeho záväzku vyplývajúci z bodu 3.1.2. dohody o BSM medzi účastníkmi. Matke zobral len tak auto a musí si hľadať alternatívne spôsoby dopravy seba a detí. Poukázala na to, že otec sa vo svojich podaniach tvári ako keby netušil v akých pomeroch žije matka s deťmi, hoci súdu zamlčal, že sa bol do domu v D. na pozvanie matky pozrieť, pričom nemal žiadne námietky k tomu, v akých pomeroch tam deti žijú s matkou. Na túto skutočnosť ho matka aj v SMS komunikácií konfrontovala,avšak otec účelovo neodpovedal. Poukázala na obsah zápisnice zo "schôdze" podielových spoluvlastníkov zo dňa 01.10.2025, v ktorej otec uviedol, že si od 01.10.2025 si zriadil obydlie v dome v K.. Považuje za zarážajúce, že otec trvá na odvolaní a nesúhlase so sťahovaním matky, no sám sa nasťahoval do jej bývalého bydliska, hoci predtým býval v zariadenom dome v F. a vlastní viacero ďalších nehnuteľností. Vyjadrila presvedčenie, že odvolanie otca nie je dôvodné. Uviedla, že styk s deťmi a ich odovzdávanie riadne prebieha bez zásadných komplikácií. Matka s otcom pritom striedavo cestujú s deťmi z jedného do druhého obydlia rodičov. Dodala, že rovnako plynule prebieha aj účasť detí v predškolskom zariadení v D..
10. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý súdu oznámil, že matka dňa 12.08.2025 podala na Okresný súd Nitra žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorá vec je vedená pod sp. zn. 53C/74/2025, pričom poukázal na skutočnosť, že matka k žalobe priložila aj žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, ktorá bola uznesením súdu zamietnutá. Má za to, že preukázané zistenia, ktoré sú obsahom spisu v konaní vedenom pod sp. zn. 53C/74/2025, úplne vyvracajú tvrdenia matky v tomto konaní. Uviedol, že matka iniciovaním nového súdneho konania potvrdzuje, že jej cieľom nie je pokojné vyriešenie majetkových ani rodičovských záležitostí, ale trvalý konflikt, neustále žaloby a snaha znepríjemniť otcovi život. Ide o vedomé pokračovanie jej účelového a manipulatívneho správania, ktoré sa prejavuje už dlhodobo, najmä v tomto konaní. Uviedol, že matka opakovane zavádza súd, klame o svojich príjmoch, o práci, o bývaní aj o svojich skutočných zámeroch, ktoré konanie vníma ako reťaz účelových krokov, ktorými sa snaží vytvoriť dojem obete. Matka v konaní tvrdila, že jej zamestnávateľ umožní trvalý home office z D., čo malo byť dôvodom, prečo sa môže s deťmi presťahovať. Dnes z jej vlastných vyjadrení vyplýva, že toto tvrdenie bolo nepravdivé a v septembri 2025 nemala žiadne zamestnanie, až následne si našla novú prácu v G. E., kde začala pracovať dňa 1.10.2025, ktorú skutočnosť súdu neoznámila, chcela ju zatajiť, avšak ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Nitra, súd ju zistil lustráciou zo Sociálnej poisťovne. Dodal, že G. E. nemá v D. žiadnu pobočku, pričom najbližšia sa nachádza v Námestove, približne 20 km od D.. Je preto zrejmé, že súdu vedome klamala, keď tvrdila, že jej práca jej umožní zostať doma s deťmi. Tento rozpor považuje za zásadný, pretože matka vedela, že v D. nebude mať pracovné zázemie, napriek tomu deti presťahovala a tým ohrozila ich stabilitu, režim aj istotu starostlivosti. Všetky jej argumenty o údajnej pracovnej flexibilite boli len zámienkou na to, aby mohla odísť a izolovať deti od otca. Nie je totiž vôbec zrejmé, ako chce matka zosúladiť nové zamestnanie v G. E., ktoré si zjavne vyžaduje fyzickú prítomnosť na pracovisku mimo D., s každodennou starostlivosťou o dve malé deti.
Ďalej uviedol, že matka bez vážneho dôvodu opustila dom v K., ktorý vlastní v podielovom spoluvlastníctve. Odišla dobrovoľne, hoci v dome má všetko potrebné pre deti, a jej odchod bol motivovaný osobnou túžbou poškodiť otca a znemožniť mu výkon striedavej starostlivosti. Svojím rozhodnutím zároveň vedome zvýšila svoje mesačné náklady, keď platí nájomné približne 300,- Eur, nehovoriac o energiách a doprave, čím si umelo vytvorila finančnú tieseň, ktorou následne odôvodňuje žiadosti o oslobodenie od poplatkov či o zvýšenie výživného. V skutočnosti ide o jej vlastné rozhodnutia, ktoré nemožno prenášať na otca ani na súd. Jej konanie je o to nepochopiteľnejšie, že v K. mala pre deti vytvorené stabilné, bezpečné a známe prostredie, s dostupnou školou, škôlkou aj blízkosťou otcovej rodiny. Napriek tomu sa rozhodla domov opustiť a presťahovať sa s deťmi na opačný koniec Slovenska, bez akéhokoľvek reálneho dôvodu a bez zohľadnenia potrieb detí či ich práva na pravidelný kontakt s otcom. Poukázal na skutočnosť, že matka v predchádzajúcich podaniach uvádzala, že v D. kupuje rodinný dom a má uzavretú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. V konaní vedenom pod sp. zn. 53C/74/2025 však sama priznala, že na kúpu domu nemá peniaze. Dom síce medzitým prešiel kolaudáciou, avšak nebol nikdy preverený kolíznym opatrovníkom ani súdom, či spĺňa základné podmienky pre výchovu detí. Namietal, že napriek tomu matka svojvoľne zmenila bydlisko detí, čím zasiahla do výkonu rodičovských práv otca a narušila kontinuitu výchovného prostredia. Považuje za zarážajúce, s akou ľahkosťou matka v každom konaní prekrúca fakty a mení svoje tvrdenia, pričom v jednom konaní sa prezentuje ako zodpovedná matka, ktorá má stabilné zázemie a finančné istoty, zatiaľ čo v druhom vystupuje ako osoba bez príjmu, ktorá údajne nemá z čoho žiť a prosí o oslobodenie od súdneho poplatku. V jednom podaní tvrdí, že dom v D. za svoje kupuje, v druhom priznáva, že naň nemá peniaze. Má za to, že tieto rozpory nie sú výsledkom nedorozumenia, ale premysleného klamstva, ktorého cieľom je vytvoriť obraz obete a získať výhodu v súdnych konaniach. Záverom uviedol, že matkine tvrdenie o tom, že jej neoprávnene vzal motorové vozidlo, nezodpovedá pravde, pretože iba využil svoje oprávnenie podľa dohody o vyporiadaní BSM, podľa ktorej si mohol motorové vozidlo za sumu 12.000,- Eur od nej vyžiadať. Žiadal, aby odvolací súd vzal uvedené skutočnosti do úvahy, vyhodnotil konanie matky ako účelové, klamlivé a v rozpore so záujmom detí a aby si vyžiadal správu kolízneho opatrovníka o aktuálnych pomeroch v dome v D., keďže tieto nikdy neboli preverené. Zdôraznil, že matka klame o svojich príjmoch, o práci, o bývaní, o svojich úmysloch a zároveň svoje konanie maskuje tvrdeniami o najlepšom záujme detí. V skutočnosti týmto správaním deťom len škodí, rozvracia ich rodinné väzby a zneužíva súd na osobný boj proti otcovi. Odvolaciemu súdu navrhol, aby nariadené neodkladné opatrenia zmenil tak, že návrh matky zamietne.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je v rozsahu napadnutého výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a v napadnutom výroku I. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
12. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu, ktorým sa otec domáhal, aby súd prvej inštancie uložil matke povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zmene trvalého pobytu a obvyklého pobytu oboch maloletých detí A. a C. D. z územia v miestnej príslušnosti Okresného súdu Nitra, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a o návrhu, ktorým sa matka domáhala, aby jej súd prvej inštancie udelil súhlas namiesto otca maloletých detí s prestupom maloletého A. z Logopedickej škôlky F. B. B. D. X, E. a maloletej C. D. z Materskej školy K. B. B. B. XXX, K., do Základnej školy s materskou školou D. B. B. D., D. I. J. XXX/X.
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu otca, ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia, je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne,
keď návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a návrhu matky otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
22. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
23. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
24. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
25. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže
súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.
26. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).
27. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prvoradý záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
28. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie, nielen v zmysle obsahu a dôvodov uvedených v odvolaní otca, a vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom odvolania ako aj vyjadrení matky a otca predložených v priebehu odvolacieho konania, rovnako i obsahom celého spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie resp. osvedčovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, dostatočne sa zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na jeho nariadenie, na základe vykonaných dôkazov dospel ohľadom rozhodujúcich skutočností k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne posúdil po právnej stránke a v napadnutom uznesení aj dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie vo výroku I., týkajúcom sa zamietnutia návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, odchýliť, a preto nemôže dať odvolateľovi v tomto smere za pravdu. Preskúmaním obsahu spisového materiálu sa aj v odvolacom konaní potvrdila správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie, preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia a jeho odôvodnenie. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu
prvej inštancie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd prvej inštancie vyhovel a výrokom II. napadnutého uznesenia súhlas matke namiesto otca s prestupom maloletých detí z pôvodných materských škôl do Základnej školy s materskou školou v D. udelil, odvolací súd uvádza, že sa s daným spôsobom rozhodnutia prvoinštančného súdu nestotožnil a z uvedeného dôvodu uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
29. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletých detí spolu nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/97/2024 zo dňa 09.07.2024, pričom maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do výlučnej osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí a zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Na súde prvej inštancie v súčasnosti prebieha konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v ktorom konaní sa otec domáha zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Súd mal v konaní za osvedčené, že matka zmenila bydlisko (obvyklý pobyt) maloletých detí do obce D., kde zároveň prihlásila maloleté deti do Základnej školy s materskou školou D. B. B. D. I. J. XXX/ X, D., a to bez súhlasu otca.
30. Odvolací súd vo vzťahu k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti matke zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zmene trvalého pobytu a obvyklého pobytu maloletých detí z územia miestnej príslušnosti Okresného súdu Nitra uvádza, že sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ku ktorým v odôvodnení napadnutého uznesenia dospel. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že sloboda pohybu a pobytu je jedným zo základných ľudských práv, ktorú je možné obmedziť len v presne zákonom vymedzených prípadoch. Z platnej právnej úpravy nemožno vyvodiť záver, že by presťahovanie matky s maloletými deťmi, ktoré jej boli na základe právoplatného súdneho rozhodnutia zverené do výlučnej osobnej starostlivosti, do iného mesta alebo obce nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky, podliehalo dohode, resp. súhlasu druhého rodiča maloletých detí, prípadne rozhodnutiu súdu. Odvolací súd má za to, že obmedzenie konania matky spočívajúceho v presťahovaní sa s maloletými deťmi do obce D. nemá oporu v zákone, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. ako vecne správne potvrdil, považujúc aktivity rodiča po rozvode manželstva smerujúce k presťahovaniu sa i do inej lokality mimo pôvodného bydliska maloletých detí vo všeobecnosti za akceptovateľné.
31. Pozornosti odvolacieho súdu však neuniklo, že matka kroky smerujúce k presťahovaniu a k zmene pôvodného bydliska maloletých detí do obce D. vzdialenej približne 250 km od ich pôvodného bydliska začala realizovať po tom, ako otec podal na súd prvej inštancie návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v ktorom sa domáha zmeny zverenia maloletých detí z výlučnej osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vzhľadom na chronológiu matkou realizovaných krokov smerujúcich k presťahovaniu maloletých detí ako aj k zmene ich materských škôl, berúc do úvahy i vzdialenosť obce D. od pôvodného bydliska maloletých detí ako aj bydliska otca, odvolací súd dospel ku konštatovaniu, že sa mu uvedené konanie matky javí ako účelové. V uvedenom závere ho utvrdzuje i skutočnosť, že matka sa s maloletými deťmi presťahovala do obce, v ktorej síce má rodinu, avšak maloleté deti v nej nemajú vytvorené zázemie. Vzhľadom na matkou zvolenú lokalitu sa odvolaciemu súdu javí ako veľmi málo pravdepodobné, že by si matka výrazného sťaženia realizácie styku otca s maloletými deťmi v dôsledku nutnosti cestovania na dlhú vzdialenosť nebola vedomá. Obdobný záver odvolací súd zastáva i vo vzťahu k realizovaniu striedavej osobnej starostlivosti, o ktorej forme osobnej starostlivosti o maloleté deti sa aktuálne na súde prvej inštancie vedie konanie vo veci samej. Odvolací súd má za to, že i v prípade, v ktorom by súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania danú formu starostlivosti o maloleté deti vzhliadol ako vhodnú a korešpondujúcu s ich najlepším záujmom, realizovanie striedavej osobnej starostlivosti v dôsledku odsťahovania sa matky do lokality vzdialenej približne 250 km od bydliska otca by bolo výrazne sťažené, a to nie len z dôvodu časovo a finančne náročného cestovania, ale i z dôvodu návštevy predškolského zariadenia (v budúcnosti návštevy základnej školy) zo strany maloletých detí.
32. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že právo rozhodovať o záležitostiach maloletých detí patrí zásadne obom rodičom. Pri rozhodovaní rodičov o bežných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, sa podľa Zákona o rodine nevyžaduje dohoda rodičov a každý z rodičov môže vykonávať v týchto bežných veciach rodičovské práva a povinnosti sám a prijímať v týchto
veciach rozhodnutia bez vyžadovania súhlasu druhého rodiča. Pokiaľ však ide o podstatné veci súvisiace s výkonom rodičovských práv a povinností, a to aj v prípade, keď rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a maloleté deti sú zverené do osobnej starostlivosti jednému z nich, vyžaduje sa, aby sa rodičia dohodli a pokiaľ to nie je možné, ktorýkoľvek z rodičov môže podať na súd návrh, kedy dohoda rodičov o tejto podstatnej veci, ku ktorej rodičia nemôžu dospieť, bude v zmysle ustanovenia § 35 Zákona o rodine nahradená autoritatívnym rozhodnutím súdu. V preskúmavanej veci je nesporné, že otec nesúhlasí s návštevou predškolského zariadenia - Základnej školy s materskou školou D. B. B. D. I. J. XXX/X, D. maloletými deťmi, a preto sú dané podmienky na postup podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine, pretože niet sporu o tom, že otázka vzdelávania maloletých detí a plnenia predškolskej dochádzky je vecou podstatnou. Vo vzťahu k matkou navrhovanému neodkladnému opatreniu o nahradení súhlasu otca s prestupom maloletého A. z Logopedickej škôlky F. L. E. a maloletej C. D. z Materskej školy K. L. K., do Základnej školy s materskou školou D. v D. však odvolací súd dospel k záveru, že podmienky pre matkou navrhované neodkladné opatrenie nie sú splnené.
33. Odvolací súd akcentuje, že nariadenie neodkladného opatrenia je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. Využitie inštitútu neodkladného opatrenia ako dočasného riešenia je možné iba na základe osvedčených závažných skutočností, z ktorých by jednoznačne vyplývalo vážne ohrozenie záujmov maloletých detí. V predmetnej veci osvedčené skutkové okolnosti neindikujú záver, že je život, zdravie a priaznivý vývin maloletých detí ohrozený alebo narušený, a že je daná naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky.
34. V prejednávanej veci odvolací súd, na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že matka neosvedčila naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nahradením súhlasu otca na prestup maloletých detí z pôvodných materských škôl do Základnej školy s materskej školou v D., ani akékoľvek závažné ohrozenie pomerov maloletých detí alebo ich záujmov, pretože maloleté deti majú zabezpečenú predškolskú dochádzku. Odvolací súd má za to, že matka dostatočne neosvedčila existenciu rozhodných skutočností a zákonných dôvodov pre prijatie záveru o potrebe okamžitého zásahu do pomerov účastníkov konania vo veci nezhody rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, bez vykonania potrebného dokazovania. V danom prípade nebola matkou osvedčená naliehavá potreba dočasne upraviť pomery maloletých detí, ktoré boli v súvislosti so zabezpečením ich predškolskej dochádzky stabilizované, pričom rozhodnutie súdu o nahradení súhlasu otca so zmenou materskej školy prekračuje rámec neodkladného opatrenia. Samotné rozhodnutie matky, bez predchádzajúceho súhlasu otca, so zmenou návštevy materskej školy maloletých detí, nemôže mať za následok konvalidáciu takéhoto svojvoľného konania matky súdnym rozhodnutím formou autoritatívneho nariadenia neodkladného opatrenia o nahradení súhlasu otca. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri nezhode rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností v zmysle ust. § 35 Zákona o rodine, súdy rozhodujú o nahradení súhlasu jedného z rodičov vo veci samej výlučne na návrh. Takémuto postupu zodpovedá aj rozhodovanie o zmene predškolského zariadenia, ktoré je v danom prípade vzdialené cca 250 km od miesta, kde maloleté deti doposiaľ žili, kde mali zázemie a sociálne väzby. Konanie matky spočívajúce v svojvoľnej zmene materskej školy maloletých detí bez predchádzajúceho súhlasu otca je vážnym zásahom do rodičovských práv otca ako aj do práv maloletých detí. Posúdenie dôvodnosti takejto zmeny materskej školy maloletých detí vyžaduje v ich záujme dôsledné vykonanie riadneho dokazovania, ktoré je možné iba v konaní vo veci samej, a ktoré zároveň presahuje rámec neodkladného opatrenia a nie je ani jeho účelom. Využitie inštitútu neodkladného opatrenia ako dočasného riešenia je možné iba na základe osvedčených závažných skutočností, z ktorých by jednoznačne vyplývalo vážne ohrozenie záujmov maloletých detí, čo v danom prípade splnené nebolo.
35. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nezhoda rodičov v predmetnej otázke môže byť predmetom konania vo veci samej, v ktorom súd vykoná riadne dokazovanie a posúdi opodstatnenosť tvrdení uvádzaných tak matkou ako i otcom, pričom následne meritórnym rozhodnutím rozhodne, ktorú konkrétnu materskú školu majú maloleté deti navštevovať. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce osvedčenie okolnosti opodstatňujúcich podanie návrhu, čo však v danom prípade konštatovať nemožno.
36. Rodičia maloletých detí by mali pamätať na to, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone. Obaja sú povinní v záujme maloletých detí vynaložiť maximálne úsilie na urovnanie pretrvávajúcich nezhôd. V rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam detí, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia. Záujem maloletých detí, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojich detí (uvedené tiež vyplýva aj zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04).
37. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, majúc na zreteli najlepší záujem maloletých detí ako prvoradé hľadisko pri jeho rozhodovaní, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil a v napadnutom výroku II. podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
38. Ďalšie argumenty účastníkov konania odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).
39. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní vedenom na súde prvej inštancie. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.
40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).