Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-106-2025.pdf
PDF · 107.95 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/106/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: NOVSTAV SL s.r.o., Popradská 668/15, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 454 290, zastúpený: JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom, Nám. sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 420 202, proti žalovanému: Ing. Michal Hlinka
- BEST SORTIMENTS, miesto podnikania Zimná 1676/1A, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44 655 797, zastúpený: JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 027 942, o zaplatenie 40.874,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 26. marca 2024, č. k. 21Cb/97/2023 - 158, v spojení s opravným uznesením zo 7. júla 2025, č. k. 21Cb/97/2023-212, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov z 26. marca 2024, č. k. 21Cb/97/2023 – 158 v spojení s opravným uznesením zo 7. júla 2025, č. k. 21Cb/97/2023 – 212 v napadnutej časti výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 492,60 eur.
II. Mení rozsudok Okresného súdu Prešov z 26. marca 2024, č. k. 21Cb/97/2023 – 158 v spojení s opravným uznesením zo 7. júla 2025, č. k. 21Cb/97/2023 – 212 v prevyšujúcej vyhovujúcej časti výroku I. tak, že žalobu o zaplatenie 38.172,58 eur zamieta.
III. Mení rozsudok Okresného súdu Prešov z 26. marca 2024, č. k. 21Cb/97/2023 – 158 v spojení s opravným uznesením zo 7. júla 2025, č. k. 21Cb/97/2023 – 212 v napadnutom výroku III. o trovách konania tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
IV. Žalovanému priznáva proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 38.665,18 eur (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89 %.
2. Súd prvej inštancie opravným uznesením zo 7.7.2025, č. k. 21Cb/97/2023 – 212 rozhodol tak, že opravil v záhlaví napadnutého rozsudku nesprávne uvedené obchodné mená strán sporu a nesprávne identifikačné číslo právneho zástupcu žalovaného, ktoré nezodpovedali ich zápisu v príslušnom registri.
3. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že žalobca v podanej žalobe navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 40.874,58 eur, titulom vyčíslenej zmluvnej pokuty. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že strany uzatvorili dňa 28.05.2018 Zmluvu o dielo. V článku V. zmluvy si dohodli zmluvnú
pokutu vo výške 0,05 % denne za omeškanie s úhradou faktúry. Žalobca fakturoval žalovanému cenu diela faktúrou č. 18230262 zo dňa 15.8.2018 so splatnosťou 22.8.2018 na sumu 61.575,98 eur a faktúrou č. 18230348 zo dňa 15.10.2018 so splatnosťou 22.10.2018 na sumu 23.100,70 eur. Z predmetných faktúr bol žalovaný zaviazaný uhradiť žalobcovi sumu 77.592,90 eur rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa z 18.6.2021, č. k. 3Cb/11/2019 – 616, pohľadávka 7.083,78 eur bola zamietnutá rozsudkom z 15.2.2022, č. k. 3Cb/11/2019 – 816 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 13.6.2023, č. k. 7Cob/28/2023 – 879. Žalovaný uhradil žalobcovi dňa 28.7.2021 sumu 30.000,- eur, dňa 29.7.2021 sumu 30.000,- eur a dňa 30.7.2021 sumu 17.592,90 eur. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou sumy 61.575,98 eur (z faktúry č. 18230262) a sumy 15.631,29 eur (z faktúry č. 18230348), preto žalobcovi za čas omeškania s ich úhradou vznikol nárok na zmluvnú pokutu v uplatnenej výške.
4. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal, že od zmluvy o dielo odstúpil podaním z 8.11.2018, ktoré si žalobca prevzal dňa 12.11.2018, dôvodnosť odstúpenia nenamietal. Odstúpením od zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy o dielo, vrátane nároku na zmluvnú pokutu. Ak nárok na zmluvnú pokutu vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia, nárok na zmluvnú pokutu nezaniká, ale je obmedzený len do doby platného odstúpenia od zmluvy. Zároveň vzniesol námietku premlčania, keďže pri faktúre č. 18230262 sa dostal do omeškania dňa 10.10.2018 a pri faktúre č. 18230348 dňa 14.11.2018, teda žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu iba pre nezaplatenie faktúry č. 18230262 za obdobie od 31.10.2018 do 12.11.2018, keďže žaloba bola podaná dňa 31.10.2018. Žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu z faktúry č. 18230348 ani nevznikol, keďže jej splatnosť nastala až po doručení odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného dňa 12.11.2018. Z tejto faktúry si žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu z istiny vo výške 16.016,92 eur, pričom z rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13.6.2023, č. k. 7Cob/28/2023-879 vyplýva, že dôvodný nárok žalobcu predstavoval iba sumu 15.631,29 eur.
5. Žalobca dôvodil, že uplatnený nárok nie je premlčaný a zmluvná pokuta nie je ani neprimeraná.
6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1 a 8, § 536 ods. 1 až 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 300, § 301, § 302, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1 a 2, § 387 ods. 1 a 2, § 391 ods. 1, § 392 ods. 2, § 397, § 402 Obchodného zákonníka a § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
8. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 13.6.2023, č. k. 7Cob/28/2023-879 súd prvej inštancie uviedol, že splatnosť faktúry č. 18230262 nastala dňa 9.10.2018 a faktúry č. 18230348 dňa 13.11.2018. Žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 61.575,98 eur od 9.10.2018 do 27.7.2021, zo sumy 31.575,98 eur za deň 28.7.2021, zo sumy 1.575,98 eura za deň 29.7.2021 a zo sumy 16.016,92 eura od 13.11.2018 do 29.7.2021. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania a žaloba bola doručená dňa 28.10.2022, nepremlčaný nárok na zmluvnú pokutu predstavuje 38.665,18 eur, teda 0,05 % denne zo sumy 61.575,98 eur od 28.10.2018 do 27.7.2021, zo sumy 31.575,98 eur za deň 28.7.2021, zo sumy 1.575,98 eura za deň 29.7.2021 a zo sumy 16.016,92 eura od 13.11.2018 do 29.7.2021.
9. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s obranou žalovaného, že dňom odstúpenia žalovaného od zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán, vyplývajúce zo zmluvy o dielo, vrátane nároku na zmluvnú pokutu, s poukazom na § 302 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
10. K primeranosti uplatnenej zmluvnej pokuty súd prvej inštancie uviedol, že táto má okrem zabezpečovacej funkcie aj prevenčnú funkciu. Zmluvná pokuta núti dlžníka plniť riadne a včas. Zásah súdu do zmluvných vzťahov je postupom výnimočným a jeho použitie je na mieste len v odôvodnených prípadoch, keď sa výška pokuty javí ako neprimerane vysoká. Súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. V zmluve o dielo bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,05 % denne z nezaplatenej faktúry, ale na druhej strane bola dohodnutá rovnaká pokuta vo výške 0,05 % denne z ceny diela v prípade nevykonania diela v dohodnutom čase. Konečná výška zmluvnej pokuty teda závisela výlučne na správaní žalovaného a je výsledkom jeho dlhodobého omeškania a neplnenia jeho povinností. Neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno usudzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú dennú sadzbu zmluvnej
pokuty. Dlžník, ktorý vedome dlhodobo porušuje a ignoruje svoje záväzky a neplní si svoje povinnosti, nemôže byť následne zvýhodňovaný v súdnom konaní tým, že v dôsledku nečinnosti presiahne celková výška zmluvnej pokuty, hoci aj výšku zabezpečovanej povinnosti. Súd prvej inštancie preto nepristúpil k zníženiu žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty.
11. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že nárok na zmluvnú pokutu vo výške 38.665,18 eur je dôvodný a vo zvyšku premlčaného nároku žalobu zamietol.
12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán v spore.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti jeho vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností /§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p./; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./.
14. Žalovaný v odvolaní uviedol, že faktúra č. 18230262 bola žalovanému doručená dňa 2.10.2018, jej splatnosť nastala dňa 9.10.2018, žalovaný sa dostal do omeškania s jej úhradou až dňa 10.10.2018. Faktúra č. 18230348 bola žalovanému doručená dňa 6.11.2018, jej splatnosť nastala dňa 13.11.2018 a žalovaný sa dostal do omeškania až dňa 14.11.2018. Žaloba žalobcu bola súdu prvej inštancie doručená dňa 31.10.2022. Preto záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi vznikol nárok, s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania, ku dňu 28.10.2018 nie je správny. Ďalej zvýraznil, že žalobcovi bolo odstúpenie od zmluvy doručené dňa 12.11.2018. Základným právnym dôsledkom odstúpenia je zánik všetkých práv a povinností zo zmluvy, ak v tomto alebo v iných ustanoveniach nie je uvedené inak. Zo zmluvy o dielo však žiadnym spôsobom nevyplýva, aby sa zmluvné strany dohodli, že ustanovenie o zmluvnej pokute má trvať aj po ukončení zmluvy. Nárok na zmluvnú pokutu je preto obmedzený len do doby platného odstúpenia od zmluvy, teda zanikol dňom doručenia odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo žalobcovi, t. j. dňom 12.11.2018. Žalobcovi pre nezaplatenie faktúry č. 18230262 mohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu iba za obdobie od 31.10.2018 do 12.11.2018. V zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka, predchádzajúci nárok žalobcu je už premlčaný a následný nárok žalobcu je nedôvodný a navyše v zmysle ust. § 351 ods. 1 Občianskeho zákonníka ani neexistuje. Žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu v súvislosti s nezaplatením faktúry č. 18230348 ani nevznikol. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že uplatnená zmluvná pokuta je neprimeraná, keďže v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 3Cb/11/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7Cob/28/2022 bola nesporne preukázaná odôvodnená pochybnosť žalovaného, týkajúca sa nedôvodnosti a nadhodnotenosti vydaných faktúr žalobcu. Žalovaný bol nútený dať si vypracovať znalecké posúdenie, na základe ktorého bola preukázaná prefakturácia žalobcu, v dôsledku čoho bol žalovaný nárok žalobcu ponížený a žalovaný uhradil žalobcovi v troch úhradách sumu istiny v celkovej výške 77.592,90 eur a následne aj úroky z omeškania vo výške 17.174,52 eur. Samotný priebeh konania a vykonanie rozsiahleho dokazovania, ako aj obdobie pandémie COVID – 19, počas ktorého bola pojednávacia činnosť súdov značne obmedzená, ak nie pozastavená, boli dôvodom, prečo žalovaný uhradil žalobcovi nárok za vykonanie diela. S prihliadnutím na všetky okolnosti veci, na výšku istiny a úrokov z omeškania, ktoré boli priznané žalobcovi, priznaná zmluvná pokuta vo výške 38.665,18 eur je neprimerane vysoká a neúmerne prísna, keďže predstavuje bezmála 50 % prisúdenej istiny. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s návrhom žalovaného na vykonanie dokazovania na pripojenie spisov Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 3Cb/11/2019 a sp. zn. 5Cb/31/2020.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny, stotožniac sa s jeho závermi. V spore nebolo potrebné vykonať žiadne ďalšie dokazovanie pripojením spisov sp. zn. 3Cb/11/2019 a sp. zn. 5Cb/31/2020. K splatnosti faktúr došlo dňa 10.10.2018 a dňa 14.11.2018, čo vyplýva z obsahu spisu. Žalovaný čiastkovými úhradami uznal dlh v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Žaloba bola súdu doručená dňa 28.10.2022, čo vyplýva
z elektronickej doručenky v spise. Po odstúpení od zmluvy zostávajú podľa § 302 Obchodného zákonníka práva na zaplatenie zmluvnej pokuty nedotknuté. Zmluvná pokuta vo výške 0,05 % denne zároveň nie je neprimeraná a preto nie je daný ani dôvod na jej moderáciu.
16. Žalovaný v odvolacej replike a žalobca v odvolacej duplike zotrvali na svojej argumentácii uvádzanej v priebehu konania.
17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
18. Žalovaný odvolanie voči výroku II. súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá nepodal. V tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť a preto jeho vecná správnosť nepodlieha odvolaciemu prieskumu.
19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. t. j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu, pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu, sa javí byť nespravodlivým celé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
21. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
22. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi, alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.
23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
24. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s návrhom žalovaného na vykonanie dokazovania na pripojenie spisov Okresného súdu
Stará Ľubovňa sp. zn. 3Cb/11/2019 a sp. zn. 5Cb/31/2020, odvolací súd udáva, že z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie si predmetné spisy pripojil a tieto oboznámil na pojednávaní dňa 26.3.2024 /č. l. 153 spisu/, preto táto námietka žalovaného nie je dôvodná a nie je naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), resp. e) C.s.p. Navyše strany sporu boli účastníkmi týchto konaní a preto je im ich obsah známi.
25. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti uplatneného nároku žalobcu proti žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty 38.665,18 eur, ktorú pohľadávku súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť.
26. Súd prvej inštancie správne posúdil vzťah medzi stranami ako obchodnoprávny podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý vznikol uzatvorením zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.
27. Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
28. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
29. Podľa § 302 Obchodného zákonníka, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
30. Medzi stranami nebolo sporné, že tieto uzatvorili zmluvu o dielo, kde bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,05 % denne z nezaplatenej faktúry. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný od zmluvy o dielo odstúpil s účinkami ku dňu 12.11.2018, platnosť tohto právneho úkonu žalobca nenamietal.
31. Odvolací súd udáva, že Obchodný zákonník spája s odstúpením od zmluvy účinky ex nunc, t. j. tieto nastávajú až okamihom odstúpenia, na rozdiel od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účinky odstúpenia od zmluvy nastanú ex tunc, t. j. od samého počiatku, ako keby zmluva nebola vôbec uzavretá. Na základe odstúpenia od zmluvy v zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Z tejto zásady zákon ustanovuje výnimky. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, býva sporné, či v súvislosti s odstúpením od zmluvy zanikne aj záväzok na zmluvnú pokutu. Tu treba rozlišovať, či k porušeniu zabezpečenej povinnosti došlo do okamihu odstúpenia od zmluvy. Ak k porušeniu povinnosti do odstúpenia od zmluvy nedošlo, nebol splnený obligatórny predpoklad vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, t.j. porušenie povinnosti, a účinky dohody o zmluvnej pokute nemôžu nastať. V takomto prípade spolu s odstúpením od zmluvy zaniká aj dohoda o zmluvnej pokute. Iná je situácia, ak k odstúpeniu od zmluvy dôjde po porušení zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti. Obchodný zákonník výslovne ustanovuje, že odstúpenie od zmluvy sa netýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Preto treba dôsledne rozlišovať, aký osud má zmluvná pokuta po odstúpení od zmluvy. Záväzok na zmluvnú pokutu odstúpením od zmluvy nezaniká. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá vznikla pred odstúpením od zmluvy, však zostáva zachovaná a oprávnená strana môže nárok vyplývajúci z tejto povinnosti uplatniť aj po zániku zmluvy v dôsledku odstúpenia. Tento nárok od jeho vzniku už nemožno pokladať za taký, ktorý zdieľa osud hlavného záväzku. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty má od svojho vzniku svoj vlastný osud, nemá akcesorický charakter a je nezávislý od hlavného záväzku. V jednom prípade však povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, presnejšie povedané rozsah tejto povinnosti, predsa len závisí od odstúpenia od zmluvy. Je to v prípade, ak zmluvná pokuta bola dohodnutá percentuálnou sadzbou za každý deň omeškania, teda rovnakým spôsobom, ako v prípade úrokov z omeškania. Ide vlastne o pokračujúce narastanie zmluvnej pokuty v nadväznosti na omeškanie. V takomto prípade následkom odstúpenia od zmluvy je to, že zmluvná pokuta okamihom odstúpenia nenarastá. Preto možno požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty len do výšky, akú mala pri odstúpení od zmluvy. Odstúpením od zmluvy zaniká zabezpečená povinnosť, preto nemôže pokračovať ani omeškanie s jej plnením a zmluvná pokuta ako sankcia za omeškanie s plnením povinnosti sa nemôže zvyšovať.
32. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že splatnosť faktúry č. 18230348 nastala dňa 13.11.2018. Teda k porušeniu povinnosti uhradiť ju včas došlo až dňom 14.11.2018. Keďže žalovaný platne od zmluvy o dielo odstúpil dňa 12.11.2018, čo medzi stranami nebolo ani sporné, k porušeniu povinnosti žalovaného uhradiť faktúru č. 18230348 do odstúpenia od zmluvy nedošlo. Tým, že nebol splnený obligatórny predpoklad vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, t. j. porušenie povinnosti, účinky dohody o zmluvnej pokute nemohli nastať, keďže spolu s odstúpením od zmluvy zanikla aj dohoda o zmluvnej pokute. Keďže žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu ako dôsledok omeškania s úhradou faktúry č. 18230348 nevznikol, v tejto časti je žaloba na úhradu zmluvnej pokuty nedôvodná a odvolanie žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je dôvodné. Vzhľadom k vyššie uvedenému, je už bez právneho významu zaoberanie sa výškou základu, z ktorej si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu, teda či správne to mala byť suma 16.016,92 eur, tak ako to uviedol súd prvej inštancie, alebo suma 15.631,29 eur, tak ako to namietal žalovaný.
33. Pokiaľ ide o nárok na zmluvnú pokutu z faktúry č. 18230262, splatnosť faktúry nastala dňa 9.10.2018 a žalovaný sa s jej úhradou dostal do omeškania dňa 10.10.2018. Keďže však žalovaný vzniesol námietku premlčania, správne súd prvej inštancie posudzoval jej dôvodnosť. Z obsahu spisu, a to elektronickej doručenky /č. l. 11 spisu/ vyplýva, že žaloba bola súdu doručená dňa 28.10.2022. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že žaloba bola doručená až dňa 31.10.2022 s poukazom na uznesenie súdu prvej inštancie z 2.1.2023, kde je uvedený dátum 31.10.2022, odvolací súd udáva, že uvedenie tohto nesprávneho dátumu súdom prvej inštancie je bez právnej relevancie, keďže nezodpovedá obsahu spisu. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že nárok na zmluvnú pokutu za obdobie od 28.10.2018 nie je premlčaný. Nesprávne však súd prvej inštancie ustálil koniec doby, po ktorú zmluvná pokuta už nenarastá, keďže jej zaplatenie možno požadovať len do výšky, akú mala pri odstúpení od zmluvy, teda do 12.11.2018. Aj v tejto časti je odvolanie žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. dôvodné.
34. Odvolací súd tak udáva, že zmluvná pokuta bola žalobcom uplatnená dôvodne iba pri omeškaní s úhradou faktúry č. 18230262 za obdobie od 28.10.2018 do 12.11.2018, čo predstavuje pri sadzbe 0,05 % denne zo sumy 61.575,98 eur zmluvnú pokutu 492,60 eur. V tejto časti odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
35. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dohodnutú výšku zmluvnej pokuty 0,05 % denne z nezaplatenej sumy faktúry, čo predstavuje 18,25 % ročne, nepovažoval za neprimerane vysokú a preto nebol dôvod na použitie moderačného oprávnenia podľa § 301 Obchodného zákonníka. Suma 492,60 eur pritom nepredstavuje ani 1 % sumy, ktorej zaplatenie zmluvná pokuta zabezpečovala. Súd prvej inštancie správne poukázal, že konečná výška zmluvnej pokuty teda závisela výlučne na správaní žalovaného a je výsledkom jeho omeškania a neplnenia jeho povinností.
36. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 492,60 eur ako vecne správny.
37. Odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 38.172,58 eur a v tejto časti uplatnený nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol, keďže neboli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku, ale neboli splnené podmienky ani pre jeho zrušenie.
38. Pretože odvolací súd sčasti zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol aj o závislom výroku, o trovách konania v konaní na súde prvej inštancie a aj v odvolacom konaní podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže úspech žalobcu v spore bol iba nepatrný (1 %).
39. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).