Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/7/2026

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., t.č. bytom B. D. XXX/XX, XXX XX E. A., proti žalovanému: BENCONT FINANCE, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o žalobe na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. -37 zo dňa 26. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania sp. zn. a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na , a .

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podaním doručeným súdu dňa 25.07.2025 domáhala obnovy konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. . Navrhla, aby súd v konaní o obnove konania vydal uznesenie, ktorým povolí obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. a súčasne navrhla, aby súd po prejednaní veci vydal rozsudok v nasledovnom znení a to, že konanie veriteľa v právnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. sa obnovuje a žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodila tým, že okresný súd pripustil nezákonné úžernícke finančné nároky veriteľa a súčasne, že zmluva medzi veriteľom a spotrebiteľom má neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobkyňa ďalej prehlásila, že v zmluvnom vzťahu s veriteľom konala ako spotrebiteľ a nie je známe, prečo veriteľ klamal súd v tejto právnej veci. Ďalej uviedla, že žalobu podáva z dôvodu možnosti preukázať, že zmluva medzi veriteľom a spotrebiteľom má neprijateľné zmluvné podmienky, konanie má právne vady, v súdnom konaní neboli dodržané ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, exekučný titul na základe rozhodnutia okresného súdu je nespôsobilým exekučným titulom, nikto nemá právo odňať ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s SR a predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa uviedla, že z uvedených dôvodov popiera nárok veriteľa v celom rozsahu a uvádza vlastné skutkové okolnosti a tvrdenia, pričom poukázala aj na rozhodnutie NS SR, sp. zn. , na rozhodnutie ÚS SR č.k. , ako aj na rozhodnutie ÚS SR z 24.02.2011, č.k. -19. Poukázala aj na to, že žalovaný aj s podporou okresného súdu preukázateľne popiera všetky jej uvádzané argumenty o nezákonnosti konania žalovaného, a to aj napriek tomu, že exekučný titul mal byť vydaný až po preventívnej súdnej kontrole o neprijateľnosti zmluvných podmienok veriteľa. Podľa žalobkyne veriteľ ako navrhovateľ platobného rozkazu nedodržal svoju zákonnú povinnosť o pravdivom informovaní súdu, čo sa týka výšky pohľadávky, pre ktorý bol navrhnutý platobný rozkaz. Z tohto dôvodu považovala konanie súdu, jeho súdneho úradníka a sudcu

za neodborné a nekvalifikované. Sudca neoveroval odbornú starostlivosť veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Sudca nekonal podľa em toho žalobkyňa vo svojej žalobe poukázala na to, že súd preukázateľne nepristúpil v tejto veci k praktickej ochrane slabšej strany spotrebiteľa v celom rozsahu, lebo zjavne nepodrobil predmetnú zmluvnú dokumentáciu medzi veriteľom a spotrebiteľom súdnej kontrole, ani predbežnému právnemu posúdeniu. Tvrdila, že nároky veriteľa sú bez právneho titulu a pohľadávka veriteľa nebola spôsobilá na vydanie platobného rozkazu. Konanie veriteľa preto považovala za neoprávnené a zmluvu s veriteľom za neplatnú. Z uvedených dôvodov žalobkyňa súdu navrhla, aby nariadil obnovu konania v zmysle a nasledujúcich ustanovení , vyhlásil vo výroku svojho rozhodnutia zmluvné podmienky za neprijateľné, podrobil predmetnú zmluvnú dokumentáciu medzi veriteľom a spotrebiteľom súdnej kontrole a navrhol vykonať dôkazy za účelom preukázania vykonaných vzájomných plnení, aj nevykonaných úhrad. Tiež uviedla, že z vyššie uvedených dôvodov sa možno domnievať, že výkon súvisiaceho exekučného konania vedeného u súdneho exekútora JUDr. Miriam Mešovej, so sídlom exekútorského úradu Zvolen pod 356EX 862/24, je nezákonný, k čomu predložila exekučný príkaz a upovedomenie o začatí exekúcie, kde bolo uvedené, že z pôvodnej istiny 1.765,22 eura exekútor požaduje neúmerne vysokú finančnú čiastku s možnosťou jej navýšenia a blokácie nehnuteľnosti spotrebiteľa. Ako dôkazy doložila upovedomenie o odklade exekúcie 356EX 862/24-22 zo dňa 24.01.2025, exekučný príkaz 356EX 862/24-15 zo dňa 14.01.2025, upovedomenie o začatí exekúcie 356EX 862/24-7.

3. Po preskúmaní podania žalobkyne súd prvej inštancie dospel k záveru, že podanie má vady a neobsahovalo všetky náležitosti tak, ako to požadujú ustanovenia . Súd preto žalobkyňu uznesením č.k. -32 zo dňa 07.08.2025 vyzval na doplnenie návrhu tak, aby uviedla dôvody na obnovu konania v súlade s , uviedla skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, t.j. dostatočne preukáže včasnosť žaloby na obnovu konania podľa subjektívnej lehoty, označila, prípadne pripojila dôkazy, ktorými preukáže dôvodnosť žaloby a uviedla čoho sa domáha vo veci samej, teda po povolení obnovy konania. Žalobkyňa bola v uznesení poučená, že ak v stanovenej lehote podanie nedoplní, súd podanie odmietne.

4. Žalobkyňa na predmetnú výzvu súdu na doplnenie podania v lehote 10 dní, ani doposiaľ nereagovala, pričom uznesenie súdu jej bolo doručené dňa 15.08.2025.

5. Z pripojeného spisu sp. zn. bolo zistené, že v pôvodnom konaní, v spore žalobcu BENCONT INVESTMENTS s.r.o., IČO: 36 432 105 proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX rozhodol súd rozsudkom č.k. -95 zo dňa 21.03.2024, na základe ktorých súd zaviazal žalobkyňu (v pôvodnom spore žalovanú) uhradiť BENCONT INVESTMENTS s.r.o. (v pôvodnom postavení žalobcu) spolu sumu vo výške 1 985,22 eura, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 1 936,02 eura od 04.10.2022 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok súdu č.k. -95 zo dňa 21.03.2024 nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2024.

6. Po posúdení žaloby žalobkyne na obnovu konania, ako aj pripojených dôkazov a pôvodného spisového materiálu konania sp. zn. súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa ako strana pôvodného sporu v postavení žalovanej vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. napadla právoplatný rozsudok, proti ktorému je podanie žaloby na obnovu konania v zásade prípustné. Po preskúmaní žaloby na obnovu konania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je neúplná, pričom žalobkyňa neodstránila nedostatky žaloby v súdom stanovenej lehote, a súčasne je aj zjavne nedôvodná. Poukázal pritom na to, že obnova konania je v mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorá predstavuje zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezameniteľnosť právoplatných rozhodnutí. Obnova konania má umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená musí byť sprísnenými podmienkami prípustnosti. Možno ňou napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania musí obligatórne obsahovať všeobecné náležitosti podania a osobitné náležitosti stanovené zákonom pre žalobu na obnovu konania. Pod osobitnými náležitosťami treba chápať predovšetkým preukázanie existencie objektívnych podmienok prípustnosti obnovy konania, čo znamená existencia rozsudku, proti ktorému je návrh na obnovu konania prípustný, rozsah, v akom sa právoplatné rozhodnutie napáda, zachovanie lehoty, v rámci ktorej je možné návrh na obnovu konania podať, existencia taxatívne stanoveného dôvodu na

obnovu konania, dôkazy, ktorými sa má preukázať dôvodnosť žaloby, to znamená predovšetkým dôkazy smerujúce k tomu, že nové rozhodnutie vydané v obnovenom konaní bude pre stranu sporu priaznivejšie a petit, teda čoho sa žalobca domáha, s tým, že žaloba na obnovu konania obsahuje dva petity, prvý, ktorý bude znieť na vydanie rozsudku, ktorým sa žaloba povoľuje a druhý, ktorým bude strana konania žiadať, aby súd v obnovenom konaní vydal konkrétny rozsudok, ktorý bude pre ňu priaznivejší.

7. V danom prípade súd prvej inštancie preto musel skonštatovať, že žalobkyňa v žalobe neuviedla presný dátum, či iný časový údaj, kedy sa o dôvodoch obnovy konania, ktoré uvádzala vo svojom návrhu dozvedela, neoznačila dôkazy, ktorými by preukázala dôvodnosť podaného návrhu a ani neuviedla, ako žiada, aby súd rozhodol v spore po prípadnom povolení obnovy konania. Jedným z kritérií prípustnosti obnovy konania je dodržanie zákonnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Podľa platnej a účinnej zákonnej úpravy možno žalobu na obnovu konania podať v subjektívnej trojmesačnej lehote plynúcej odo dňa, keď ten, kto podal žalobu na obnovu konania sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania je v zásade trojročná a plynie od právoplatnosti rozsudku. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť a ani odpustiť ich zmeškanie ( ). Ak teda žalobca podá žalobu na obnovu konania po uplynutí zákonných lehôt na jej podanie, súd jeho žalobu obligatórne odmietne. Zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná preukázať strana, ktorá obnovu konania navrhuje. V danom prípade však žalobkyňa svoju žalobu na výzvu súdu riadne nedoplnila, a preto súd nemôže posúdiť zachovanie subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, pričom z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov ďalších chýbajúcich náležitostí žaloby, bez ktorých nie je možné pokračovať v konaní, súd dospel k záveru, že žalobu na obnovu konania v zmysle / je potrebné odmietnuť. V uznesení č.k. -32 zo dňa 07.08.2025 bola žalobkyňa poučená, že ak v stanovenej lehote podanie nedoplní, súd podanie odmietne.

8. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu na obnovu konania je nutné odmietnuť aj podľa / , pretože žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná. Súd je vymedzeným dôvodom obnovy konania v zmysle viazaný. Podľa súdu však žalobkyňa žiadny dôvod na obnovu konania podľa / až f/ neuviedla, keďže žalobkyňa netvrdí ani nepreukazuje, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré žalobca v pôvodnom konaní nemohol bez svojej viny použiť, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, netvrdí ani nepreukazuje vykonanie dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, netvrdí existenciu trestného činu sudcu, či iných subjektov zúčastnených v konaní, pre ktorý by bolo rozhodnuté v ich neprospech a rovnako netvrdí ani nepreukazuje existenciu rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, kde by bolo konštatované, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody žalobcu, napokon netvrdí ani nepreukazuje existenciu rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré by bolo pre strany záväzné a tiež nejde o prípad rozhodnutia podľa / . Z tvrdení, ktoré žalobkyňa predložila, nemožno žiaden z vyššie uvedených dôvodov ani vyabstrahovať.

9. V prípade rozhodnutia o trovách konania súd prvej inštancie dospel k záveru, že neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade, že žaloba na obnovu konania je odmietnutá. Ustanovenie sa použije na prípady, keď súd žalobe na obnovu konania vyhovie alebo ju zamietne. V tomto prípade je teda nutné o trovách konania rozhodnúť analogicky podľa ustanovenia , podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, nakoľko žalobkyňa nedosiahla žalobou sledovaný cieľ, rovnako tak, ako keby súd jej žalobu zamietol, teda nebola úspešná Žalovaný by teda mal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Pretože však žalovanému v tomto konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

10. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ako aj vzniesla námietku zaujatosti konajúceho sudcu a tiež sťažnosť za šikanovanie spotrebiteľa. Mala za to, že na konajúcom súde je evidentne zmätok v evidencii a v konaní v tejto právnej veci. Vytýkala, že konajúci súd zjavne zámerne a vedome prehliadol mimoriadne dôležité skutočnosti, a to, že ona bola v tejto spornej veci spotrebiteľ a že súd silne pochybil, konal teda nespravodlivo a protispotrebiteľsky. Výsledkom cieleného konania veriteľa a súdom povereného exekútora v tejto spornej veci bolo úžernícke konanie súdneho exekútora. Ako dôkaz úžerníckeho konania exekútora bol predložený súdu Exekučný príkaz

zo dňa 14.01.2025, aj Upovedomenie o začatí exekúcie č. 356EX 862/24, kde bolo jednoznačne uvedené, že z pôvodnej istiny v čiastke 1.765,22 eura teraz exekútor požaduje neúmerne vysokú finančnú čiastku, aj s možnosťou jej ďalšieho navýšenia a blokácie nehnuteľnosti spotrebiteľa. Návrh na obnovu konania podala z dôvodu, že bolo možné preukázať, že konajúci okresný súd pripustil v pôvodnom konaní nezákonné úžernícke finančné nároky veriteľa a súčasne, že zmluva medzi veriteľom a spotrebiteľom má neprijateľné zmluvné podmienky, zmluva je tak v súlade s príslušnými zákonmi bezúročná a bez poplatkov, výkon exekučného konania je nezákonný. Čestne prehlásila, že v zmluvnom vzťahu s veriteľom konala ako spotrebiteľ a nebolo jej známe, prečo veriteľ klamal súd v tejto právnej veci. Poukázala na vyjadrenie súdnych autorít a zdôraznila, že podstatnou vecou sporu sú neoprávnené finančné požiadavky úžerníckeho veriteľa. Išlo o likvidačnú finančnú čiastku, majúc pritom za to, že súd pripustil nezákonné úžernícke finančné nároky veriteľa aj vo forme súdom rozhodnutého sankčného úroku a ďalšie. Mala za to, že dodržala aj objektívnu, ale aj subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, nakoľko exekučný titul mal byť vydaný až po preventívnej súdnej kontrole o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Mala tiež za to, že sa jedná o spotrebiteľský spor, pričom predmetom sporu je spotrebiteľská úverová zmluva medzi stranami sporu, ktorá je plná neprijateľných zmluvných podmienok a následné dlžné plnenia za úver poskytnuté veriteľom, pričom veriteľ zatajuje pred spotrebiteľom aj výšku reálnych vzájomných plnení istiny. Poukázala tiež na to, že konanie veriteľa má nekalé obchodné praktiky, ako aj z neplatných právnych úkonov nemôžu vzniknúť platné právne úkony. Odvolanie odôvodnila podľa aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Doplnila tiež, že v konaní pred súdom prvej inštancie navrhuje obnoviť konanie a žalobu veriteľa v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň podala aj návrh na oslobodenie od súdneho poplatku.

11. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, v celom rozsahu nesúhlasiac s odvolaním žalobkyne, nakoľko neobsahovalo zákonom požadované náležitosti. Okrem toho uviedol, že žalobkyňa nevyčerpala všetky dostupné právne prostriedky predtým, než podala žalobu na obnovu konania, nakoľko proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci sp. zn. nepodala odvolanie. Okrem toho vytýkal, že k dôvodom, pre ktoré súd odmietol jej podanie, sa relevantným spôsobom ani nevyjadrila a táto časť by mala tvoriť základ ňou podaného odvolania. Podotkol, že súd vyzval žalobkyňu na opravu jej návrhu/žaloby, pričom žalobkyňa na výzvu súdu nereagovala, bola pasívna a nečinná, na základe ktorej skutočnosti postupoval súd správne a zákonne. Mal za to, že v danom prípade nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona, tvrdenia a argumentácie uvedené v odvolaní sú absolútne bez právneho významu. Vytýkal, že žalobkyňa mala v odvolaní uviesť dôvody, pre ktoré pokladá rozhodnutie súdu o odmietnutí žaloby za nesprávne a nezákonné, pričom žalobkyňa takéto dôvody v podanom odvolaní vôbec neuviedla,. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu o odmietnutí návrhu žalobkyne na obnovu konania ako vecne správne potvrdil.

12. V odvolacej replike žalobkyňa okrem už skutočností uvedených v odvolaní dodala, že je len prirodzené, že arogantní právnici úžerníckej protistrany silno poučujú spotrebiteľa, veď sú výborne platení úžerníckym veriteľom. Autor vyjadrenia už určite zabudol na svoje povinnosti voči právu ako takému. Formálne vyjadrenie arogantných právnikov úžerníckeho veriteľa považovala za bezduchý spôsob ponižovania spotrebiteľa. Preukázateľným výsledkom cieleného konania veriteľa a súdom povereného exekútora v tejto spornej veci bolo úžernícke konanie súdneho exekútora. V ďalšej časti vyjadrenia zotrvala na skutočnostiach už uvedených v odvolaní, prihliadnuc na zásadu hospodárnosti konania, ich odvolací súd nebude aj na tomto mieste opakovať.

13. Okrem toho ďalším podaním žalobkyňa doplnila svoje vyjadrenie a uviedla, že v predmetnej právnej veci protistrana zasiahla do práv spotrebiteľa tak, že jej preukázateľne spôsobila ujmu finančnú aj majetkovú. Zdôraznila, že konanie súdu voči nej považuje za rozporné so zásadami dôstojnosti konania. Mala tiež za to, že konajúci prvostupňový súd zle zaradil sporné konanie pod označenie „C“, lebo je to spor rýdzo spotrebiteľský. Obdobne nekvalifikovane bolo zaradené aj pôvodné konanie. Následne opätovne zotrvala na argumentácii uvedenej v odvolacej replike, ako aj v odvolaní, ktorú odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania nebude opakovať aj na tomto mieste.

14. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojej argumentácii a zastal názor, že žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnila svoje odvolanie, len uvádzala množstvo neaplikovateľnej a nesúvisiacej argumentácie a výkladov, ktoré nemajú žiaden právny význam. Poukázala na konanie exekútora, ale nevyjadrila sa, či a akým spôsobom využila dostupné právne prostriedky ochrany

v exekučnom konaní. Neuviedla, či vôbec nejaké prostriedky právnej ochrany využila, na ktorú skutočnosť poukázal žalovaný v predchádzajúcom vyjadrení. V celom rozsahu popieral a namietal tvrdenia žalobkyne a zotrval na tom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

15. K vyjadreniu žalovaného opätovne zareagovala žalobkyňa a nad rozsah už predchádzajúcich vyjadrení dodala, že na Okresnom súde Banská Bystrica sa vedie spor pod sp. zn. , o ktorom informovala nielen súdneho exekútora, ale aj konajúci súd spoločne aj s protistranou. Opätovne doložila upovedomenie o začatí exekúcie, upovedomenie o odklade exekúcie a exekučný príkaz. Taktiež poukázala na to, že má ešte ďalšie dve pôžičky.

16. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd ( ), po zistení, že sú splnené všetky procesné podmienky prípustnosti odvolania a jeho vecného prejednania, preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, a to v medziach daných rozsahom odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( , a contrario ) a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že preskúmavané uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa v spojení s zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Pod porušením práva na spravodlivý proces možno vnímať nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (nielen na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich na relevantné námietky strany sporu zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, pričom k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou), na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

18. Predmetom konania v danej veci bola pritom žaloba o obnovu konania, ktorá trpela vadami, preto uznesením č.k. -32 zo dňa 07.08.2025 súd prvej inštancie vyzval žalobkyňu na doplnenie návrhu tak, aby uviedla dôvody na obnovu konania v súlade s , uviedla skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, t.j. dostatočne preukáže včasnosť žaloby na obnovu konania podľa subjektívnej lehoty, označila, prípadne pripojila dôkazy, ktorými preukáže dôvodnosť žaloby a uviedla čoho sa domáha vo veci samej, teda po povolení obnovy konania. Žalobkyňa bola v uznesení poučená, že ak v stanovenej lehote podanie nedoplní, súd podanie odmietne. Na predmetnú výzvu súdu na doplnenie podania v lehote 10 dní žalobkyňa nereagovala, pričom uznesenie súdu jej bolo doručené dňa 15.08.2025, preto súd prvej inštancie po oboznámení sa s pripojeným spisom sp. zn. vo veci samej rozhodol napadnutým uznesením. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom výslovne namietala vady odvolania podľa není odvolania taktiež opísala vadu, týkajúcu sa porušenia práva na spravodlivý proces, ktorú zdôvodňovala najmä tým, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal jej návrhom, odmietol preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky.

19. Zaoberajúc sa odvolacími dôvodmi, odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce správne vyzval žalobkyňu na doplnenie návrhu, avšak podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie opomenul žalobkyňu poučiť aj o tom, že má právo zvoliť si advokáta a tiež o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci podľa . V predmetnom ustanovení je pritom vyjadrená všeobecná poučovacia povinnosť, vyjadrená slovom vždy. Výnimkou sú iba prípady uvedené v , čo však daný prípad nebol. Zakotvenie poučovacej povinnosti v procesnom kódexe pritom vyplýva z ústavnoprávneho princípu práva na spravodlivý súdny proces so zreteľom na rovnosť zbraní opakovane judikovanú Európskym súdom pre ľudské práva. Cieľom poučovacej povinnosti súdu je to, aby účastník, ktorý si neosvojil procedurálne pravidlá, vedel, aké má v procese práva a povinnosti, aby mohol pred súdom svoje zámery vyjadrovať takým spôsobom, že ním vykonané procesné úkony vyvolajú sledované účinky, a aby mohol splniť svoje procesné povinnosti. Poučovacia povinnosť sa týka

najmä tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní.

20. Rozsah poučovacej povinnosti v procesnom práve prešiel postupným vývojom, a to smerom k posilňovaniu procesnej zodpovednosti. Vychádzajúc z účelu tohto inštitútu by súd mal poskytovať poučenie náležite, konkrétne a vždy o tých procesných právach a povinnostiach, keď je to vzhľadom na stav konania potrebné. Ustanovenie pritom zakotvuje povinnosť vždy poučiť stranu o práve zvoliť si advokáta a o jeho práve obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Predmetným ustanovením sa zdôrazňuje význam práva na právnu pomoc poskytovanú buď prostredníctvom advokáta, alebo prostredníctvom Centra právnej pomoci. Poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci je alternatívou k zastúpeniu advokátom pre fyzické osoby, ktoré v dôsledku svojej materiálnej situácie nemôžu využívať služby advokáta. Uvedené poučenie by mal poskytovať súd na začiatku konania, čo však v danom prípade opomenul (zaslal ho až s napadnutým uznesením), a preto je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa / z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces zrušil a podľa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyššie vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu ( ), bude zopakovať výzvu na doplnenie žaloby na obnovu konania aj s poučením žalobkyne o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, a po doplnení žaloby na obnovu konania opätovne ju preskúmať, pričom pri každom úkone bude starostlivo zvažovať svoju poučovaciu povinnosť o procesných právach a povinnostiach strán sporu. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania, prezentovanými aj v priebehu odvolacieho konania. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ).

22. Záverom odvolací súd dodáva, že v rámci odvolacieho prieskumu sa oboznámil aj so spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. a dospel k záveru, že predmetom sporu bol zmluvný vzťah, nazývaný „peer to peer“ (ďalej len „P2P“). Vychádzajúc pritom z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.01.2019 bolo potrebné ustáliť, že „tieto pôžičky vznikli na základe myšlienky, že na jednej strane existuje veľké množstvo ľudí, ktorí potrebujú peniaze a nedostanú bežné bankové pôžičky a na druhej strane existujú ľudia, ktorí pre svoje peniaze hľadajú zaujímavé investičné príležitosti, ktoré im banka neponúka. Spárovanie ponuky a dopytu cez internetový portál im tak môže priniesť prospech v podobe výhodného úročenia obom stranám. Princíp je jednoduchý, potencionálny dlžník a investor sa najprv zaregistrujú na webových stránkach administrátora (sprostredkovateľa) a následne je v zozname aukcie zverejnený návrh žiadateľa o pôžičku (požadovaná suma, maximálna úroková sadzba, doba splatnosti, účel, informácie o finančnej minulosti a zaistení úveru) a investori na ňu reagujú. Z reakcie si žiadateľ vyberie jedného alebo viacej investorov a spolu potom uzavrú úverovú zmluvu. Samotný pohyb peňazí a administrácia pôžičky prebieha cez administrátora, ktorý od oboch strán inkasuje za svoje služby poplatky. Aj keď je možné si touto cestou požičať až stotisíc eur, nevzťahuje sa na P2P pôžičky zákon o spotrebiteľskom úvere. Ide tu totiž o pôžičku medzi fyzickými osobami a jej poskytovanie sa riadi . Zmluva o pôžičke na rozdiel od zmluvy o spotrebiteľskom úvere neukladá veriteľovi výslovne povinnosť poskytnúť a vysvetliť dlžníkovi predzmluvné informácie vrátane dôsledkov splácania; nenariaďuje veriteľovi s odbornou starostlivosťou posúdiť, či bude dlžník schopný splácať dlh; nenariaďuje veriteľovi uvádzať RPSN úveru; nevylučuje použitie zmenky v prípade omeškania so splatením a súčasťou zmluvy môže byť aj rozhodcovská doložka. Žiadateľ o pôžičku (dlžník) musí preukázať svoju bonitu, a to doložením príjmov, prehlásením o finančnej minulosti, prípadne zárukami za úver. Podľa bonity mu je potom administrátorom umožnené

uchádzať sa o pôžičku v určitom úverovom limite, s doporučenou úrokovou sadzbou a dobou splatnosti. Za prijatie pôžičky platí administrátorovi províziu. Ak spláca pôžičku riadne, nenastáva problém. Pre prípad nesplácania pôžičky včas sú v zmluve zakotvené poistky proti nesplácaniu dlhu (zmluvná pokuta, zmluvné úroky, zmenka, rozhodcovská doložka). Investor uzatvára s administrátorom rámcovú zmluvu a na zvláštny účet poukazuje peniaze, ktoré nie sú poistené ako v banke a nie sú úročené, ktoré mieni preinvestovať. Zo zoznamu aukcie si vyberá žiadateľov, ktorým je ochotný požičať. Úrokové sadzby sa pohybujú v rozpätí cca 10-70 % v závislosti od bonity dlžníka. Čím sú vyššie úroky, tím je vyššie riziko, že dlžník dlh splácať nebude. Pokiaľ dlžník svoj dlh nespláca, investor môže dlžnú sumu vymáhať buď sám, alebo prostredníctvom administrátora. Vždy však hradí náklady spojené s vymáhaním. Naviac, pokiaľ požičiava opakovane a viacerým ľuďom, prichádza do úvahy otázka, či by nemal mať pre túto činnosť živnostenské oprávnenie a postupovať v súlade so zákonom o spotrebiteľskom úvere. Takáto činnosť je však ťažko preukázateľná a v konečnom dôsledku, aj investor sám sa vystavuje možnej finančnej strate. Administrátor je jednoznačným víťazom v tejto „hre“. Za svoje služby, t. j. overenie bonity dlžníka, administráciu pôžičky a správu peňazí, si účtuje poplatky a ďalšie čiastky inkasuje pri vymáhaní platenia, aj keď za (ne)splatenie pôžičky nenesie žiadnu zodpovednosť. Naviac podpisom zmluvy o pôžičke veľakrát získava od oboch strán súhlas so spracovaním a šírením osobných údajov a tieto môže použiť k iným obchodným účelom. Riziko u P2P pôžičiek je vysoké pre investora i dlžníka, a to taktiež pre ich finančnú (ne)gramotnosť. Z naivity či prešibanosti nesolventných dlžníkov a ľahkovážnych investorov potom víťazia administrátori, ktorí nie sú žiadni idealisti a „hrdinovia“, ale finančné spoločnosti, ktoré objavili medzeru na trhu.“ Následne dovolací súd ustálil, že v danom prípade ide o pôžičku medzi fyzickými osobami a jej poskytovanie sa preto riadi ustanoveniami , v dôsledku čoho nemožno žalobkyňou namietaný zmluvný vzťah považovať za spotrebiteľský. Ak žalobkyňa nie je spokojná, resp. nerozumie, z čoho pozostáva vymáhaná suma v rámci exekúcie, je potrebné obrátiť sa na súdneho exekútora, avšak vychádzajúc zo základného konania, odvolací súd mal za to, že žalovaná bola zaviazaná na úhradu istiny s úrokom a úrokom z omeškania, ako aj jej bola uložená povinnosť nahradiť trovy súdneho konania. V prípade, že dlžnú sumu dobrovoľne neuhradí, je potrebné počítať s tým, že vymáhaná suma sa zvýši o trovy exekučného konania a taktiež každým dňom omeškania narastá úrok z omeškania počítaný z dlžnej istiny, ktorý je zákonným nárokom, čo však nemôže byť dôvodom na obnovu konania. Zníženie dlžnej sumy je v moci žalobkyne tým, že bude riadne uhrádzať dlžnú sumu.

23. Obiter dictum (v preklade „mimochodom povedané“) odvolací súd ešte považuje za potrebné dodať, že súd prvej inštancie správne nepredložil žalobkyňou vznesenú námietku zaujatosti proti konajúcej sudkyni nadriadenému súdu, majúc pritom za to, že ide o námietku podľa , spočívajúcu v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, na ktorú sa v zmysle neprihliada a vec sa nadriadenému súdu nepredkladá.

24. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).