Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozhodnutie_1T-50-2020.pdf
PDF · 104.51 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/50/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v trestnej veci obžalovaného E. K. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 20.7.2021 takto
rozhodol:
obžalovaný E. nar. X.X.XXXX v O., trvale bytom O., W. W. XXXX/XX, adresa na doručovanie písomností S. útja XX, X/Xa, XXXX G., W. republika
je v i n n ý , ž e
hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť vyživovať svoje maloleté deti L. K., narodeného XX.XX.XXXX a F. K., narodeného XX.XX.XXXX a podľa rozsudku Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 15P/72/2015 zo dňa 9.5.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2016, je povinný prispievať na výživu L. K. sumou 130 eur mesačne a na výživu F. K. sumou 120 eur mesačne do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca, k rukám matky K. K., narodenej XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, vyživovaciu povinnosť si riadne neplní, napriek tomu, že bol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, mal príjem a nebol vedený ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čím za obdobie od 15.3.2019 do 20.7.2021, vznikol na výživnom dlh v sume 7.000 eur,
t e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného,
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona (pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona) k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (mesiacov) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 3 (tri) roky.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona je obžalovaný povinný počas skúšobnej doby zaplatiť k rukám matky K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom T. dlh na výživnom vo výške 7.000 eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 13.10.2020 pod sp. zn. 2Pv 246/17/4404 obžalobu na obvineného E. K., nar. X.X.XXXX trvale bytom V. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť vyživovať svoje maloleté deti L. K., narodeného XX.XX.XXXX a F. K., narodeného XX.XX.XXXX a podľa rozsudku Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 15P/72/2015 zo dňa 9.5.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2016, je povinný prispievať na výživu L. K. sumou 130 eur mesačne a na výživu F. K. sumou 120 eur mesačne do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca, k rukám matky K. K., narodenej XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, vyživovaciu povinnosť si riadne neplní, napriek tomu, že bol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, mal príjem a nebol vedený ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čím za obdobie od 15.3.2019 do 30.9.2020, vznikol na výživnom dlh v sume 4.750 eur.
Súd obžalobe vyhovel vydaním trestného rozkazu dňa 15.10.2020 pod sp. zn. 1T/50/2020-253, ktorým uznal obžalovaného vinným v zmysle podanej obžaloby a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov so skúšobnou dobu tri roky a povinnosťou v skúšobnej dobe zaplatiť dlh na výživnom vo výške 5.000 eur. Obvinený si trestný rozkaz prevzal dňa 23.2.2021 a tento v zákonnej lehote napadol podaním odporu, v ktorom tvrdil, že za obdobie od 15.3.2019 do 25.2.2021 poslal výživné v sume 5.670 eur na adresu trvalého pobytu K. K., W. č. d XXX, poštovné poukážky sa vrátili z dôvodu, že adresát sa odsťahoval alebo nepreberal poštové poukážky, v prílohe súdu predložil fotokópie poštových poukážok s podacími číslami XXXXX z 28.7.2020, XXXXX. z 27.9.2019, XXXXX z 9.4.2020, XXXXX z 17.8.2019. XXXXX z 24.4.2019, XXXXX z 25.7.2019, XXXXX z 25.7.2019, XXXXX z 14.5.2019, XXXXX z 14.11.2019, XXXX. z 8.1.2021, XXXXX z XX.X.XXXX,XXXXX z 3.2.2020, XXXXX z 9.4.2020. Ďalej uviedol, že v súčasnosti je nezamestnaný, pretože v mesiaci november 2020 mu bol odobratý vodičský preukaz z dôvodu exekučného konania pod č. EX 1894/2016 exekútorom Jánom O. neoprávnene, pretože v mesiaci marec 2019 mal uhradiť celkový dlh na výživnom, pričom uviedol, že bez vodičského oprávnenia nemá možnosť dlh vyrovnať, pretože je 15 rokov vodič z povolania. Na základe podaného odporu následne súd určil termín hlavného pojednávania, pričom hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného podľa § 252 odsek 2 Trestného poriadku, keď obžalovaný bral termín hlavného pojednávania na vedomie dňa 15.6.2021 na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu, že obžalovaný po zákonnom poučení a poučení podľa § 86 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona odmietol vypovedať bez obhajcu, súdu uviedol, že v lehote 10 dní predloží súdu splnomocnenie obhajcu a zároveň uviedol, že nemá informácie na akej adrese sa K. K. zdržuje. Súd s poukazom na vyššie uvedené vykonal dokazovanie výsluchom matky K. K., prečítaním výpovede obžalovaného z 28.12.2017 a 13.5.2020 postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku a oboznámením správ a listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15P/72/2015-75 z 9.5.2016 právoplatného dňa 1.6.2016 mal súd preukázané, že mal. L. K., nar. XX.X.XXXX a mal. F. K., nar. XX.X.XXXX boli zverení do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa bol povinný prispievať na výživu mal. L. sumou 130 eur. Mesačne a mal. F. sumou 120 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku do 15. dňa toho- ktorého mesiaca do rúk matky. Z uznesenia Okresného súdu Nové zámky sp. zn. 12P/77/2015 z 21.9.2017 mal súd preukázané nariadeným neodkladným opatrením povinnosť matky odovzdať mal. L. do starostlivosti E. K. a povinnosť matky prispievať na výživu mal. L. mesačne sumou 50 eur do 15 dňa toho - ktorého mesiaca k rukám otca počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia. Uznesením Krajského súdu v Nitre z 28.11.2017 pod sp. zn. 5 CoP45/2017-335 odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie 12P77/2015 z 21.9.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2017.
Z potvrdenia o návšteve školy z 15.6.2020 mal súd preukázané, že mal. F. K. bol v školskom roku 2019/2020 žiakom 7.A triedy na základnej škole F. X v O. a z potvrdenia z 6.12.2020, že L. K. v školskom roku 2019/2020 bol zapísaný na denné študium na Q. M. Y. M. W. és Q. M., M. és N. Q. a z rodných listov L. K., nar. XX.X.XXXX a F. K. na. XX.X.XXXX mal súd preukázané, že otcom uvedených detí je E. K. nar. X.X.XXXX.
Obžalovaný v prípravnom konaní v postavení obvineného po doručení uznesenia o vznesení obvinenia, prehlásil, že sa vzdáva na podanie sťažnosti voči uvedenému uzneseniu a vypovedal dňa 28.12.2017, kedy potvrdil, že vyššie uvedeným rozsudkom mu bola určená vyživovacia povinnosť k maloletým deťom, ktorý si plní nepravidelne podľa svojich finančných možností, vypovedal, že bolo obdobie, keď riadne platil ale nie vždy v plnej výške a preto má dlh na výživnom. Doklady o úhrade výživného predložiť nevedel a uviedol, že výživné neplatil, pretože nemohol svoje deti navštevovať , manželka mu v tom bránila aj niekoľko mesiacov za sebou. Vypovedal, že uznesením Okresného súdu Nové Zámky mu bol syn L. zverený do osobnej starostlivosti od 21.9.2017 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a zároveň bola určená vyživovacia povinnosť bývalej manželke vo výške 50 eur mesačne. Vypovedal, že je živnostník od februára 2017 v oblasti ochrany zabezpečenia rodinných domov a jeho priemerný zárobok činí 500 eur mesačne. Potvrdil, že nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Následne obvinený v prípravnom konaní dňa 13.5.2020 vypovedal, že od 26.12.2018 mu manžela bezdôvodne zakazovala stretávať sa s deťmi, po rozvode 3-4 mesiace pracoval v zahraničí v Nemecku, vyživovaciu povinnosť si plnil a po návrate na Slovensko, ho zamestnávatelia nevyplatili a nevedel riadne plniť vyživovaciu povinnosť, aj napriek tomu však prispieval nepravidelne a nie v súdom určenej výške, tak ako mu to dovoľovala finančná situácia. Vyživovaciu povinnosť si neplnil do marca 2019, v ktorom mesiaci bol prejednaný Okresným súdom Nové Zámky za neplnenie vyživovacej povinnosti, kedy na dlh na výživnom uhradil dňa 14.3.2019 v plnom rozsahu na predmetnom pojednávaní. Obžalovaný v postavení obvineného vypovedal, že si je vedomí vyživovacej povinnosti, od apríla 2019 dlh nevedel platiť riadne a v predpísanej výške, čo trvá dodnes, avšak prispieva podľa svojich schopností v rôznych výškach. Vypovedal, že v mesiacoch, apríl, máj, júl august ,september, november 2019 ako aj mesiac február a apríl 2020 mal poštovými poukážkami uhradiť rôzne sumy výživného k rukám K. K., ktoré sumy mu boli vrátené ako neprevzaté K. K.. Odôvodňoval to tým, že bývalá manželka poberá náhradné výživné v plnej výške na dve deti a preto si nechce prevziať ním zasielané výživné, čím mu chce spôsobiť problémy. Ďalej vypovedal, že od mája 2016 od rozvodu nezamestnaný nebol, bol PN v období od mesiaca september do novembra 2018 a na výživu detí prispieval tak, že keď začal školský rok, mali narodeniny, boli Vianoce, kupoval im rôzne školské, športové potreby a oblečenie. Vypovedal, že výživné v určenej výške nevedel splácať, pretože ho nevyplatili predchádzajúci zamestnávatelia a uviedol, že má záujem dlh splatiť. Ďalej uviedol, že v prejednávanom období bol a je zamestnancom, nepodniká, nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, inú vyživovaciu povinnosť nemá, žije s družkou, prispieva jej na chod domácnosti mesačne sumou 150 eur, má výdavky na oblečenie v priemere 30 eur, je vodičom z povolania a pracuje v zahraničí v spoločnosti ILYÉS R. N.. v W. s mesačným príjmom 300 eur + stravné v priemere mesačne od 200 eur do 600 eur. V zápisnici potvrdil, že bol poučený o účinnej ľútosti podľa § 86 Trestného zákona. Svedkyňa K. K., matka maloletých detí na hlavnom pojednávaní dňa 25.5.2021 a Dán 20.7.2021 vypovedala, že obžalovaný je notorický neplatič, neuvedomuje si že výživné neplatí svedkyni ale na deti. Vypovedala, že od októbra 2015 býva aj s deťmi na adrese O., B. XX ( presťahovala sa mesiac po rozvode), obžalovaný si je toho vedomí, pretože deti si chodil vyzdvihnúť a doniesol späť na túto adresu, o jeho vedomosti svedčí aj to, že posledné Vianoce v roku 2020 doniesol deťom darčeky a odovzdal im ich na ulici na danej adrese. Za žalované obdobie od 15.3.2019 do dnešného dňa obžalovaný neuhradil žiadnu sumu z výživného, na poslednom hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala, že zisťovala aj na pošte v W., či medzitým jej tam nebolo zaslané výživné. Vypovedala, že všetky poštové poukážky boli adresované na W. XXX, preto si ich nemohla preberať, bývala v O., nemala vedomosť, o tom, že obžalovaný zasiela výživné na túto adresu, dozvedela sa to až od syna. Svedkyňa vypovedala, že náhradné výživné poberá od decembra 2018 na obe deti vo výške 130 eur a 120 eur. Obžalovaný sa nikdy nedotazoval na akú adresu má výživné plniť. Ďalej vypovedala, že v súčasnosti syn L. študuje v Q., tam aj býva, obžalovaný za ním občas zájde, nedávno mu zaplatil jednu časť vodičského kurzu vo výške 200 eur, občas ho zoberie do W., sem tam mu dá 10 eur alebo 2000 forintov, na Vianoce 2020 kúpil obom deťom botasky, o mal. F. sa však nezaujíma. Vypovedala, že v žalovanom období deti núdzou netrpeli, pretože je zamestnaná v W. v T. v G. food B. ako vedúca smeny s mesačným príjmom 800 eur, v sobotu si privyrába upratovaním, pomáha jej mama a priateľ a snaží sa zabezpečiť všetky potreby detí. Výživné vo výške 20 eur zasielané poštovným poukazom pod podacím č. XXXXX
z 14.11.2019, vo výške 25 eur zasielané poštovným poukazom pod podacím č. XXXXX z 9.4.2020, vo výške 20 eur zasielané poštovným poukazom pod podacím č. XXXXX z 9.4.2020 zasielané na adresu W. XXX jej doručené nebolo.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/8/2017 mal súd preukázané, že rozsudkom z 14.3.2019 bol obžalovaný oslobodený podľa § 285 písmeno f) Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry sp. zn. 2Pv 384/16/4404 z 18.1.2017 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona za žalované obdobie od 1.4.2016 do 31.5.2016 a od 1.6.2016 do 15.1.2017. Z predložený poštových mal súd preukázané, že
- poštovou poukážkou s pod. č. XXXXX z 29.4.2019 obžalovaný hradil na adresu K. K., W. XXX sumu 50 eur, ktorá platba bola dňa 1.7.2019 vrátená adresátovi,
- poštovou poukážkou s pod. č. XXXXX z 14.5.2019 obžalovaný hradil na adresu K. K., W. 257 sumu 50 eur, ktorá platba bola dňa 18.7.2019 vrátená adresátovi,
- poštovou poukážkou s pod. č. XXXXX z 25.7.2019 obžalovaný hradil na adresu K. K., W. XXX sumu 00 eur, ktorá platba bola dňa 27.9.2019 vrátená adresátovi,
- poštovou poukážkou s pod. č. XXXXXX z 25.7.2019 obžalovaný hradil na adresu K. K., W. XXX sumu 20 eur, ktorá platba bola dňa 27.9.2019 vrátená adresátovi,
- poštovou poukážkou s pod. č. XXXXX z 17.8.2019 obžalovaný hradil na adresu K. K., W. XXX sumu 20 eur, ktorá platba bola dňa 22.10.2019 vrátená adresátovi,
- poštovou poukážkou s pod. č. XXXXX z 27.9.2019 obžalovaný hradil na adresu K. K., W. XXX sumu 30 eur, ktorá platba bola dňa 3.12.2019 vrátená adresátovi,
- poštovou poukážkou s pod. č. XXXXX z 14.11.2019 obžalovaný hradil na adresu K. K., W.. sumu 20 eur,
- poštovou poukážkou s pod. č. XXXXX z 3.2.2020 obžalovaný hradil na adresu K. K., W. XXX sumu 25 eur, ktorá platba bola dňa 7.2.2020 vrátená adresátovi,
- poštovou poukážkou s pod. č. XXXXX z X.X.XXXX obžalovaný hradil na adresu K. K., W. XXX sumu 25 eur, ktorá platba bola dňa 2.4.2020 vrátená adresátovi,
- poštovou poukážkou s pod. č. XXXXX z 9.4.2020 obžalovaný hradil na adresu K. K., W. XXX sumu 25 eur, ktorá platba bola dňa 20.4.2020 vrátená adresátovi,
- poštovou poukážkou s pod. č. XXXXX z 28.7.2020 obžalovaný hradil na adresu K. K., W. XXX sumu 25 eur, ktorá platba bola dňa 3.8.2020 vrátená adresátovi,
- poštovou poukážkou s pod. č. XXXXX z 28.7.2020 obžalovaný hradil na adresu K. K., W. XXX sumu 25 eur, ktorá platba bola dňa 3.8.2020 vrátená adresátovi,
- poštovou poukážkou s pod. č. XXXX z 8.1.2021 obžalovaný hradil na adresu K. K., W. XXX sumu 5.415 eur Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, Odbor služieb zamestnanosti X. M. z 4.6.2021 mal súd preukázané, že obžalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 3.7.2000 do 2.10.2000 a nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona prečinu zanedbania povinnej výživy sa dopustí ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Zákonná povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného je normatívnym znakom skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy. Povinnosť vyživovať svoje deti vyplýva priamo zo zákona o rodine a zákon ukladá povinnosť rodičom svoje deti živiť a tejto povinnosti sa nemožno zbaviť poukázaním na zlé finančné pomery. Zanedbaním povinnej výživy sa rozumie aj situácia, keď povinný - obžalovaný neplní oprávnenému výživné poskytované v peniazoch aj v prípade ak odvádza oprávnenému nižšie peňažné sumy výživného, než aké boli určené súdom alebo sú primerané. Orgány činné v trestnom konaní sú viazané právoplatným súdnym rozhodnutím. Za plnenie zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného nemožno považovať príležitostné plnenia v dobe styku rodiča s maloletými deťmi, ktoré majú povahu darčekov či iných obdobných plnení nesmerujúcich k uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletých detí. Ak nemajú takéto plnenia povahu výživného, nie je možné ich do neho započítať. V takom prípade sa o ich hodnotu ani neznižuje prípadný dlh povinného na výživnom voči dieťaťu.
Na základe vyššie uvedeného dokazovania, po úprave obdobia za ktoré obžalovaný neplnil vyživovaciu povinnosť k vyššie uvedeným maloletému deťom t.j. ku dňu rozhodnutia 20.7.2021 súd upravil skutkovú vetu obžaloby nasledovne:
hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť vyživovať svoje maloleté deti L. K., narodeného XX.XX.XXXX a F. K., narodeného XX.XX.XXXX a podľa rozsudku Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 15P/72/2015 zo dňa 9.5.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2016, je povinný prispievať na výživu L. K. sumou 130 eur mesačne a na výživu F. K. sumou 120 eur mesačne do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca, k rukám matky K. K., narodenej XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, vyživovaciu povinnosť si riadne neplní, napriek tomu, že bol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, mal príjem a nebol vedený ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čím za obdobie od 15.3.2019 do 20.7.2021, vznikol na výživnom dlh v sume 7.000 eur.
Na základe dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný E. K. spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona. Trestný čin zanedbania povinnej výživy má charakter pokračovacieho trestného činu, je trvácim trestným činom, ktorý je spáchaný ak páchateľ zavinene udržiava protiprávny stav vyvolaný neplnením zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného alebo ak sa vyhýba plneniu zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného. Súd mal z rodných listov mal. F. a L. preukázané, že obžalovaný je otcom uvedených detí a z vyššie uvedených a predložených potvrdení o štúdiu mal súd preukázané, že obidve deti v súčasnosti neukončili štúdium. Z vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15P/72/2015 z 9.5.2016, právoplatného 1.6.2016 mal súd preukázané, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný prispievať na výživu mal. L. sumou 130 eur. mesačne a mal. F. sumou 120 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku do 15. dňa toho- ktorého mesiaca do rúk matky. Zároveň mal súd preukázané predovšetkým z výpovede obžalovaného v postavení obvineného v prípravnom konaní ako aj správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, Odbor služieb zamestnanosti X. z 4.6.2021, že za žalované obdobie od 15.3.2019 až do súčasnosti bol zamestnaný, nebol a v súčasnosti nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z lustrácie Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že obžalovaný bol od 5.12.2018 do 20.3.2019 zamestnancom AG.d 25.3.2019 do 31.5.2019 zamestnancom B. G. s.r.o. od 10.6.2019 do 18.6.2019 zamestnancom H. Y. s.r.o., od 1.7.2019 do 30.9.2019 zamestnancom O. a z jeho výpovede mal súd preukázané, neskôr zametsnancom spoločnoti R. R. Kft. v W. s mesačným príjmom 300 eur + stravné v priemere mesačne od 200 eur do 600. Obžalovaný pri svoje výpovedi potvrdil vedomosť o vyživovacej povinnosti a tvrdil, že chce dlh uhradiť, ktorú skutočnosť súd považoval za priznanie sa k spáchaniu skutku. Súd mal v konaní preukázané, že obžalovaný si riadne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a neplatí riadne výživné na svoje maloleté deti. Obžalovaný súdu počas konania nepreukázal a od doručenia obžaloby neuhradil výživné v žiadnej sume i keď v prípravnom konaní tvrdil, že si vyživovacej povinnosti je vedomí a má záujem si svoju povinnosť splniť. Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že výživné posielal K. K. na adresu W. XXX, že nemal vedomosť o inej adrese na ktorej sa K. K. zdržiava ( s poukazom na predložené poštové poukážka) a obrana, že táto si výživné nepreberá z dôvodu, že poberá náhradné výživné a chce mu poškodiť nebola preukázaná a bola vyvrátená výpoveďou jednak svedkyne K. K., ktorá vo svoje výpovedi uvádzala, že od októbra 2015 asi mesiac po rozvode býva na adresa O., B. XX, odkiaľ si obžalovaný zvykol deti vyzdvihnúť a v roku 2020 na Vianoce im na uvedenú adresu doniesol darčeky a teda mal vedomosť, na akej adrese svedkyňa býva, nikdy sa svedkyne nepýtal na akú adresu má výživné poukazovať, obžalovaný nepreukázal, že by svedkyňu kontaktoval, za účelom zistenia prečo si výživné nepreberá na adrese W. XXX, keď mu tieto platby boli vrátené, pričom uvedené podporuje aj skutočnosť, ktorá vyplýva z celého vyšetrovacieho spisu, keď svedkyňa K. K. už pri podaní trestného oznámenia ako aj pri ďalších výpovediach udávala adresu na doručovanie - adresu prechodného pobytu a to O., B. XX. Obrana obžalovaného, že K. K. má v občianskom preukaze stále adresu trvalého pobytu W. XXX ( zápisnica z 15.6.2021 na č.l.2) nie je dôvodom, aby obžalovaný výživné neplatil, najmä po podaní trestného oznámenia 2.4.2017 z ktorého adresa pobytu svedkyne jasne vyplývala.
Obžalovaný pri výsluchu v prípravnom konaní ako aj pred súdom dňa 15.6.2021 po poučení o účinnej ľútosti podľa § 86 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona nepreukázal snahu o úhradu dlžného výživného a žiadnym spôsobom ani nepreukázal platby výživného a preto ho súd uznal vinným v zmysle podanej obžaloby s úpravou žalovaného obdobia, keď obžalovaný tým, že si úmyselne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť po dobu najmenej dvoch mesiacov v období dvoch rokov naplnil tak zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.
Zameškané výživné za obdobie od 15.3.2019 do 20.7.2021 predstavuje sumu 7.000 eur z ktorej obžalovaný neuhradil žiadnu sumu a preto dlh na výživnom predstavuje 7.000 eur.
Z odpisu z registra trestov na obžalovaného E. K. mal súd preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný a to Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 2T/34/2010 pre majetkovú trestnú činnosť podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, v ktorom prípade sa na páchateľa hľadí ako by nebol odsúdený. Vo veci Okresného súdu Nové zámky 2T 138/20162017 mal súd preukázané, že rozsudkom z 14.3.2019 bol obžalovaný oslobodený podľa § 285 písmeno f) Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry sp. zn. 2Pv 384/16/4404 z 18.1.2017 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona. Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky súd zistil, že obžalovaný bol priestupkovo postihnutý v dvoch prípadoch za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Zo správy o povesti Mesta O. mal súd preukázané, že obžalovaný je rozvedený, otec dvoch maloletých detí, na území mesta nevlastní nehnuteľný majetok, jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku.
Podľa § 34 odsek 1, 2, 3,4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného zákona postupoval v hodnotení dôkazov tak jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa pričom u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Základná trestná sadzba uvedená v osobitnej časti Trestného zákona pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona je až dva roky, súd vychádzal z uvedenej trestnej sadzby pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, keď trestná sadzba predstavovala 0 až 16 mesiacov. Úmyslom zákonodarcu v prvom rade bolo týmto trestným činom primäť páchateľov k plneniu si vyživovacej povinnosti a nie ich na výkon trestu zaradiť do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Súd preto v prípade obžalovaného a podľa zásad na ukladanie trestov ukladal obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou tri roky, v ktorej skúšobnej dobe je obžalovaný povinný uhradiť dlh na výživnom vo výške 7.000 eur, čo je v prvom rade aj účelom daného trestu a je názoru, že prevýchovu obžalovaného možno dosiahnuť v rámci individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.