Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/45/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D.: Q. nar. XX.XX.XXXX, B. nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: matka - D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., S. XX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2, za ktorú koná JUDr. Ladislav Magyerka, otec - T. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., T. 3, v konaní o návrhu matky o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o návrhu otca na zmenu umiestnenia maloletého Q. D. a úpravu styku s maloletým, o neodkladnom opatrení, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. septembra 2017 č. k. 12P/77/2015-311, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie (§ 12 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP" a § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len "CMP") uznesením zo dňa 21. septembra 2017 č.k. 12P/77/2015-311 nariadil neodkladné opatrenie v znení, aby matka D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., S. XX odovzdala maloletého Q. D., nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., T. X počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia. Súd prvej inštancie zároveň zaviazal platiť výživné na maloletého Q. D., nar. XX.XX.XXXX vo výške 50,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca k rukám otca, počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia. Vo výroku uznesenia uviedol, že toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 odsek 1, § 360 ods. 1, § 366 a § 367 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len , § 324 odsek 1, § 325 ods. 1, § 330 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len . 3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že v predmetnom konaní súd rozhoduje na základe návrhu matky o úprave práv a povinností voči maloletým deťom na čas do právoplatnosti rozvodu manželstva a na základe návrhu otca o zmene umiestnenia maloletého Q. D., nar. XX.XX.XXXX a úprave styku k maloletému B. D., nar. XX.XX.XXXX. Uznesením 12P/77/2015-151 zo dňa 21.02.2017 súd spojil na spoločné konanie uvedené veci pod jednu spisovú značku 12P/77/2015. 4. V rámci vykonaného dokazovania zistil, že v čase rozvodu manželstva otec detí pracoval v cudzine ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, po rozvode niekedy v mesiaci jún 2016 skončil tento svoj pracovný pomer. V súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti A. - U.. s výkonom práce v A. a okrem toho od 06.09.2017 vykonáva funkciu údržbára a vodiča pre firmu E. s.r.o. N. ako živnostník. Od februára 2017 býva v prenajatom 2-izbovom byte na adrese A., T. X s tým, že v tomto byte podľa správy o prešetrení pomerov vykonanom dňa 12.09.2017, má otec vytvorené vhodné bytové podmienky na výchovu maloletého Q. a na realizáciu styku s oboma deťmi vrátane ich prespania. Matka detí je zamestnaná naďalej u toho zamestnávateľa ako v čase rozvodu manželstva v Z. s priemerným čistým

mesačným zárobkom za obdobie mesiacov január 2016 až december 2016 vo výške 428,10 eur. Z dokazovania v tejto veci ďalej vyplýva, že medzi rodičmi pretrvávajú zlé vzájomné vzťahy, nedokážu spolu komunikovať o bežných veciach týkajúcich sa oboch maloletých detí. v priebehu konania sa niekoľkokrát obracali rôznymi podaniami na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, v ktorých poukazovali na nesprávne výchovné postupy vzájomne voči sebe. 5. Ďalej dôvodil tým, že z uznesenia ORPZ OKP Nové Zámky ČVS: ORP-28/1-VYS-NZ-2017 zo dňa 28.03.2017 vyplýva, že trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona bolo zastavené, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z predmetného uznesenia ako aj zo znaleckého posudku 5/2017 zo dňa 13.03.2017, ktorý bol v rámci tohto trestného konania vypracovaný, vyplýva, že podozrivou osobou zo spáchania stíhaného skutku bola matka maloletého Q. D., ktorá mu mala spôsobovať fyzické a psychické utrpenie. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že správanie sa matky voči maloletému, aj keď nepôsobilo na neho príjemne nezanechalo na ňom trvalé následky, neboli zistené príznaky svedčiace pre fyzické a psychické utrpenie u maloletého. Bolo ďalej skonštatované, že maloletý nie je vysporiadaný s rozvodom manželov, jeho reakcia a postoje sú ovplyvnené jeho povahou, vekom ako aj otcom, maloletý je zvýšene vzťahovačný, domýšľavý, infantilný so sklonom k agresívnym tendenciám, má nedostatok sebadôvery v sociálnych situáciách, je vzdorovitý, maskulínny, egocentricky zameraný, pričom nemá zníženú schopnosť všeobecnej vierohodnosti, avšak jeho špecifická vierohodnosť je ovplyvnená motiváciou žiť u otca. Jeho reprodukcie sú ovplyvnené najbližším sociálnym prostredím, syndrómom ADHD, počínajúcou pubertou. Maloletý vyrastal pravdepodobne na emočné prejavy v chudobnom prostredí, bez hlbších citových väzieb zo strany najbližšieho sociálneho prostredia, kde hrala úlohu absencia výchovy otca a jeho prítomnosť pri výchove. Podľa správy zo Základnej školy v N., kde maloletý Q. navštevuje 7.A triedu vyplýva, že maloletý dosahuje priemerne až slabšie vyučovacie výsledky, pravidelne porušuje školský poriadok, povahovo je nevyrovnaný, reaguje veľmi agresívne, neprijíma kritiku, je urážlivý a vzdorovitý. Má vulgárny slovník a drzo sa správa k vyučujúcim. Pre svoju arogantnú povahu nie je v kolektívne obľúbený. Otec sa na syna v škole neinformoval. Z posledných doručených úradných záznamov z augusta - septembra 2017 zo strany kolízneho opatrovníka vyplýva, že v poslednom liste, ktorý maloletý doručil dňa 03.08.2017 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky opätovne poukazuje na zlé vzťahy v domácnosti s tým, že na neho kričia ako zvieratá, stále sa s ním hádajú, dávajú mu tabletky na ukľudnenie. 6. Súd ďalej uvádza, že napätá atmosféra v domácnosti matky vyplýva aj z predložených sms správ, ktoré boli otcovi zaslané od maloletého B., nar. XX.XX.XXXX. Trestným rozkazom tunajšieho súdu 2T/138/2016 zo dňa 15.12.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.04.2017, bol otec maloletých detí uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno e), odsek 3 písmeno a) Tr. zákona, bol odsúdený k trestu odňatia slobody 8 mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby 18 mesiacov. V súčasnosti na tunajšom súde prebieha trestné konanie na základe podanej obžaloby voči otcovi pod spisovou značkou 2T/8/2017, v ktorej veci mu bolo vznesené obvinenie za prečin zanedbávania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, zatiaľ vo veci nebolo rozhodnuté. Podľa tvrdenia otca, po rozvode manželstva si v určitom v období neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči deťom z toho dôvodu, že mu matka detí neumožňovala uskutočňovanie styku s nimi. 7. Súd prvej inštancie po preskúmaní všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že sú dané dôvody a zároveň splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez návrhu, vzhľadom na potrebu okamžitej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému Q. nar.XX.XX.XXXX pri sledovaní jeho najlepšieho záujmu. Z doterajšieho dokazovania mal súd preukázané, že v rozvodovom konaní nebol upravený styk otca s deťmi hlavne z dôvodu, že otec v tom čase pracoval v zahraničí, pričom napriek prejavenej ochote oboch rodičov sa vzájomne dohodnúť na realizácii styku otca s deťmi tak ako to vyplýva zo zápisnice zo dňa 09.05.2016 v konaní 15P/72/2015 rodičia nevedeli dospieť k zhode a realizácii pravidelného styku otca s deťmi. Otec sa s deťmi stýkal po rozvode len sporadicky. bol s nimi pravidelne v telefonickom kontakte a počas letných prázdnin 2017 s nimi strávil týždeň. Z uskutočnených pohovorov, úradných záznamov, ktoré boli s maloletým Q. vykonané zo strany kolízneho opatrovníka v priebehu tohto konania ako aj zo samotného výsluchu maloletého nepochybné vyplýva, že má vytvorený veľmi pozitívny citový vzťah k otcovi, jeho túžba žiť s otcom pretrváva od času ako sa otec v auguste 2015 odsťahoval zo spoločnej domácnosti. 8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na jeho vek takmer 14 rokov súd prvej inštancie považoval za potrebné väčšou mierou prihliadnuť na jeho vyjadrenia, názor a vôľu žiť u otca. V súčasnosti u otca boli splnené všetky podmienky na jeho riadnu výchovu a starostlivosť, preto mal súd za to, že je na mieste neodkladným opatrením ho dočasne zveriť do jeho starostlivosti s tým, že

týmto rozhodnutím až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej bude daná možnosť v praxi preveriť, akým spôsobom si maloletý zvykne na nové prostredie, zadaptuje sa a či prípadná zmena zverenia rozhodnutím vo veci samej bude skutočne v jeho najlepšom záujme. Námietka matky týkajúca sa či už zamestnania otca alebo doposiaľ neskončených jeho trestných konaní neboli v danom štádiu konania na mieste. Otec má v súčasnosti prevažný výkon práce v mieste bydliska a pre prípad svojej neprítomnosti v domácnosti v čase voľna maloletého si bude musieť sám zabezpečiť dozor nad maloletým lak ako každý iný rodič v obdobnej situácii a vyššie uvedené trestné konanie vedené voči otcovi vzhľadom na jeho charakter s prihliadnutím na prezumpciu neviny samo o sebe až do jeho právoplatného skončenia nie je spôsobilé byť dôvodom na nezverenie dieťaťa neodkladným opatrením do jeho výchovy. Súd zároveň zaviazal matku na platenie výživného v nevyhnutnej miere sumou 50 eur s prihliadnutím na vek, potreby dieťaťa a súčasný príjem matky vo výške 428 eur pri zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti oboch rodičov k maloletému B., nar. XX.XX.XXXX. 9. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka uvádzajúc, že u otca nie sú v súčasnosti splnené podmienky na zverenie maloletého Q. do jeho osobnej starostlivosti na čas do právoplatného skončenia vo veci. Otec je momentálne podmienečne odsúdený pre trestný čin krádeže, pričom v súčasnosti je reálny predpoklad jeho ďalšieho odsúdenia a následného nastúpenia do výkonu trestu odňatia slobody, a to pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa ustanovenia § 207 ods. 1 Trestného zákona, pretože si neplnil vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd vystavil maloletého neistým podmienkam v prípade, pokiaľ jeho otec bude musieť nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody, prinajmenšom bolo vhodné počkať s nariadením neodkladného opatrenia aspoň do právoplatného skončenia trestnej veci vedenej pod č.k. 2T/8/2017, nakoľko hlavné pojednávanie v trestnej veci bolo nariadené na deň 02.10.2017. Otec maloletých nekoná ako zodpovedný rodič a rovnako ani jeho zmýšľanie nezodpovedá zmýšľaniu zodpovedného rodiča. Z dôvodu svojej ješitnosti, nemá problém vystaviť sa hrozbe trestnoprávnej sankcie v podobe trestu odňatia slobody a nechať svoje deti bez výživy, hoci ide o jeho zákonnú povinnosť, ktorú by si mal ako zodpovedný rodič, ktorému nie je osud jeho vlastných detí ľahostajný, plniť dobrovoľne, 10. Odvolateľka pokračuje, že uvedené opatrenie nie je v záujme maloletého aj napriek jeho vyjadreniam, v zmysle ktorých by chcel žiť so svojim otcom. Maloletý trpí poruchou správania ADHD. Mala za to, že jej osobná starostlivosť zabezpečuje maloletému Q. predovšetkým stabilné zázemie, ktoré maloletý nepochybné vzhľadom na jeho vek a poruchu správania nevyhnutne potrebuje, ktorá skutočnosť korešponduje aj s vyjadrením kolízneho opatrovníka, ktorý na pojednávaní uviedol, že v prípadoch, kedy na stretnutia prišiel s ňou, bol maloletý Q. pokojný, pričom v prípadoch, kedy sa ne dostavil spolu s otcom, bol nepokojný a nervózny. Ako matka je presvedčená, že jeho správanie bolo zapríčinené nátlakom zo strany jeho otca pred stretnutím v snahe, aby maloletý uviedol kolíznemu opatrovníkovi skutočnosti, ktoré vyhovujú jemu, t. j. aby bol maloletý Q. zverený do jeho osobnej starostlivosti. Otec maloletých pomerne dlhú dobu neprejavoval o deti záujem od opustenia spoločnej domácnosti, ktoré tým nepochybné veľmi trpeli a v období, kedy sa o ne začal zaujímať, vzbudil u nich nádej a začali si ho veľmi idealizovať, predovšetkým maloletý Q.. Maloletý Q. sa od ranného detstva snažil upútať otcovu pozornosť a veľmi ťažko niesol aj rozpad manželstva. Otcovi ide v súčasnosti len o to, aby sa jej mstil, pričom neváha na tento účel zneužívať aj lásku syna k nemu. Počas ich vzájomných telefonických rozhovorov a textových správ maloletého otec nahovára, sľubuje mu veci, ktoré nedokáže splniť, pričom maloletému Q. imponuje záujem zo strany jeho otca a snaží sa mu vo všetkom vyhovieť. Na pojednávaní dňa 04.05.2017 uviedla, že maloletý Q. sa ich snažil po rozvode manželstva dať s jeho otcom „dokopy“, nakoľko to nebolo reálne, uvádzal jej, že chce žiť so svojím otcom. Následne toto svoje stanovisko zmenil a prišiel s plačom, že chce byť so ňou. Z jeho konania usúdila, že mu chýba starostlivosť zo strany otca, ktorú by bolo možné riešiť aj úpravou pravidelného styku s otcom. Jej zámerom nie je oddeliť od seba deti a otca, avšak tento sa dožaduje kontaktu s nimi, komunikáciu medzi ňou a otcom maloletých a zablokovania akýchkoľvek možností telefonického, či textového kontaktu prostredníctvom mobilných zariadení medzi nimi. Požaduje, aby otec maloletých striktne dodržiaval nielen ich pravidelný režim, ale aj čas určený pre vrátenie detí. Ako matka si uvedomuje nezanedbateľnú úlohu otca v ich životoch. Matka v závere poukazovala na pracovné vyťaženie otca a jeho povolanie kamionistu aj na jeho živnosť. 11. V odvolaní ďalej uviedla, že za vážny nedostatok napadnutého rozhodnutia považuje aj skutočnosť, ktorú prvoinštančný súd zrejme opomenul zohľadniť a ktorou je krátkodobá zmena školského zariadenia, ktoré by mal maloletý Q. navštevovať, pretože neodkladné opatrenie bolo nariadené len do rozhodnutia vo veci. V prípade, ak by prvoinštančný súd rozsudkom rozhodol o zverení maloletého opätovne do jej osobnej starostlivosti, znamenalo by to pre maloletého Q. ďalšiu zmenu školského zariadenia, ktorá by vplývala na maloletého negatívne a hekticky a to aj s poukazom na jeho vyjadrenie, že by nechcel navštevovať dve školy, o to viac v prípade, keby počas konania došlo k prípadnému právoplatnému

odsúdeniu jeho otca a k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody, Q. by sa s touto skutočnosťou nevedel vysporiadať. 12. Ďalej v odvolaní matka poukázala na to, že v uznesení nie je upravené obdobie, počas ktorého je oprávnená stýkať sa s maloletým Q.. Ako matka má na uvedené právo, a to najmä s poukazom na nefungujúcu komunikáciu medzi rodičmi maloletých. Jediný možný kontakt s otcom je možný len prostredníctvom poštovej zásielky. Z uvedeného vyplýva, že absenciou úpravy styku s maloletým jej jeho otec neumožní vídať ho až do právoplatného skončenia vo veci, keďže je nereálne, aby si ohľadne dohody styku s ním písali listy. Pred vydaním napadnutého uznesenia bolo vhodné zo strany súdu preveriť pracovný čas otca. resp. jeho čas strávený na pracovisku, počet dní pracovného voľna, spôsob akým by riešil osobnú starostlivosť o maloletého Q. počas jeho pobytov v zahraničí, ako aj spôsob jeho života vzhľadom na pomerne časté striedanie partneriek. 13. K odvolaniu matky sa otec nevyjadril. Zásielka s výzvou súdu sa vrátila ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote z adresy T. X, XXX XX A. pri M.. 14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia procesným postupom podľa § 378 ods. 1, za použitia ust. § 2 ods. 1CMP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 a ani dôvodmi odvolania (§ 66 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), dospejúc k právnemu záveru, že podané odvolanie matky je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15.1. Podľa § 325 ods. 1 CSP, Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15.2. Podľa § 360 ods. 1 CMP, Neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 15.3. Podľa § 367 ods. 1 CMP, Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 15.4. Podľa § 367 ods. 2 CMP, O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. 15.5. Podľa §67 na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci 15.6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, Odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 15.7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 16.1. V danom prípade odvolací súd napadnuté prvoinštančné rozhodnutie zo dňa 21. septembra 2017 č. k. 12P/77/2015-311 procesným postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a/ zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 , majúc za nedostatočne osvedčené základné podmienky k nariadeniu neodkladného opatrenia. 16.2. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie, ktorý je použiteľný aj na civilné súdne konanie, je obsiahnutý v článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okrem iného sem patrí aj právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, v rámci ktorého je treba zdôrazniť aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. To všetko tvorí obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial). 16.3. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

16.4. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 ,čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.

Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania ktoré mu predchádzalo konštatuje, že súd prvej inštancie rozhoduje na základe návrhu matky o úprave práv a povinností voči maloletým deťom na čas do právoplatnosti rozvodu manželstva a na základe návrhu otca o zmene umiestnenia maloletého Q. D., nar. XX.XX.XXXX a úprave styku k maloletému B. D., nar. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 12P/77/2015-151 zo dňa 21.02.2017 spojil na spoločné konanie návrh na zmenu umiestnenia maloletého dieťaťa Q. D. nar. XX.XX.XXXX a návrh na úpravu styku s maloletým B. D. nar. XX.XX.XXXX pôvodne vedené pod sp.zn.11P/351/2016 s konaním sp. zn.12P/77/2015. Manželstvo rodičov bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15P/72/2015-75 zo dňa 09.05.2016 s právoplatnosťou dňa 01.06.2016.

18. Odvolací súd konštatuje, o čom sa súd prvej inštancie nezmieňuje, že otec mal. detí podal nielen spomínaný návrh vo veci samej týkajúci sa zmeny umiestnenia mal. Q. a úpravu styku s mal. B. dňa 01.12.2016 (ktorý súd spojil na spoločné konanie), ale podal aj návrh na neodkladné opatrenie dňa 16.12.2016, ktorým sa dožadoval zverenia mal. Q. do jeho osobnej starostlivosti. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol paradoxne po uplynutí asi 9 mesiacov (bez ohľadu na čas spojenia vecí) s tým, že poukazuje v ňom, že neodkladné opatrenie nariadil po splnení podmienok aj bez návrhu. Nariadenie neodkladného opatrenia po takom čase sa javí aj z dôvodu, ktoré viedli súd prvej inštancie bez ďalšieho k jeho vydaniu, že je v rozpore so samotným účelom neodkladných opatrení. 19. Odvolací súd poukazuje na to, že ak v čase podania návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia do vydania napadnutého neodkladného opatrenia nebol mal. Q. u otca, potom ani nemožno presvedčivo zistiť, v čom videl súd prvej inštancie mimoriadnosť situácie zdôvodňujúcu takú náhlu zmenu osobnej starostlivosti. 20. Z obsahu spisu a napadnutého uznesenia možno vyčítať, že súd prvej inštancie kládol pri hodnotení splnenia podmienok pre nariadenie neodkaleného opatrenia dôraz na vyjadrenie samotného maloletého. Iste, aj keď vek mal. detí umožňuje súdu s poukazom na obsah ust. § 43 ods. 1 Zák. o rodine brať zreteľ na obsah ich výpovedí realizovaných v príslušnom súdnom konaní, tento zreteľ však nemôže pôsobiť absolutisticky, nezohľadňujúc pritom aj možnosť účelových alebo ovplyvnených výpovedí detí, ktoré tieto môžu robiť v snahe získať určité neprimerané výhody alebo prospech, resp. vyhnúť sa doterajšiemu výchovnému prostrediu, ktoré na obidve deti kladie zákon určitý tolerovaný rámec povinností, pričom tieto povinnosti deti odmietajú plniť alebo ich neplnia úplne. Ak môže byť vyjadrenie mal. dieťaťa ovplyvnené nevysporiadaním sa s rodinnou situáciou, ktorá je pod vplyvom rozvratu, treba hodnotiť veľmi citlivo každé vyjadrenie dieťaťa. Nielen po obsahovej stránke, ale po stránke podnetov, ktoré tento názor formujú alebo iniciujú. Potom indikátorom formovania vôle mal. dieťaťa zvonku, môžu byť prejavy správania dieťaťa, ktoré napr. nekorešponduje so školským poriadkom a pod., alebo zistenia, pri ktorých možno badať (ovplyvňujúcu) podporu jedného z rodičov rôznym konaním, ktoré dieťa nabáda, pomáha alebo utvrdzuje pri formovaní konania maloletého. 21. Hoci súd oprel dôvodnosť existencie podmienok pre vydanie napadnutého uznesenia najmä o záujem dieťaťa, konkrétne mal. Q., na druhej strane v rámci plasticity a vyvažovania záujmu dieťaťa sa vôbec nevysporiadal so záujmom druhého mal. dieťaťa, mal. B.. Vôbec nezobral do úvahy jeho vyjadrenia v priebehu konania, ale hoci by aj tieto neexistovali, mal brať zreteľ na všeobecný záujem zachovania súrodeneckého vzťahu maloletých a tento, pokiaľ nie je prekážkou, náležite zdôvodniť, a teda ho aj zisťovať. Hoci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nevyhodnocoval záujem mal. B., ide o zároveň korelujúci súrodenecký záujem a zároveň záujem dieťaťa ako taký aj u samotného Q.. 22. V úvahách súdu prvej inštancie o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia odvolaciemu súdu tiež prekáža aj nevysporiadanie sa s otázkou možnosti otca reálne zabezpečovať plnohodnotnú (samozrejme nie nepretržitú) starostlivosť o dieťa, pretože povolanie rodiča, ktoré neumožňuje mu byť prítomné na mieste výkonu starostlivosti po dlhší čas, alebo po dlhší čas v intervaloch nevzbudzuje presvedčenie o splnení podmienok nariadenia neodkladného opatrenia bez bližšieho skúmania podmienok. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie, ktoré súd vydáva na základe návrhu, nie je vždy na mieste z podstaty neodkladných opatrení podrobné skúmanie všetkých relevantných skutočnosti v celom rozsahu. Pokiaľ však súd prvej inštancie formoval svoje presvedčenie o potrebe nariadiť neodkladné

opatrenie s odstupom času, bolo potrebné náležitejšie zhodnotiť podmienky takého náhleho zásahu v starostlivosti o mal. dieťa, ako bolo napadnutým uznesením realizované. 23. Odvolací súd konštatuje, že mal. deti a matka majú pobyt v N., pričom otec mal pobyt v A.. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie dňa 21. septembra 2017, hoci v odôvodnení uznesenia sa nevysporiadal a ani bližšie nezisťoval, ako má byť riešená školská dochádzka mal. Q.. 24. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní citlivo vyhodnotí vyššie uvedené súvislosti vhodnosti takého zásahu (pokiaľ ide o postup súdu prvej inštancie z úradnej povinnosti, pretože existenciu návrhu otca doručeného súdu 16.12.2016 odvolací súd v rámci posudzovania jeho vyhoveniu nevyhodnocoval) a v prípade, ak vyhodnotí existenciu dôvodov pre nutnosť takejto úpravy pred rozhodnutím vo veci samej, bude potrebné, okrem vyššie uvedeného, vysporiadať sa aj dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie zároveň (ex offo) neupravil styk matky s dieťaťom, pričom z hľadiska rovnakého postavenia rodičov a potrebe zachovať styk maloletého s oboma rodičmi, je to nevyhnutné, a to aj v záujme istého udržiavania súrodeneckých vzťahov. 25. Podľa § 391 ods. 2 Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 26. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .