Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-97-2019.pdf
PDF · 89.81 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/97/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: Váš správca spol. s r. o., so sídlom Furdekova 4, Bratislava, IČO: 35 846 925, v zastúpení: Advokátska kancelária Machová s.r.o., so sídlom Skalica, Sasinkova 886/16, IČO: 36 864 544, proti žalovanej: A. J. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. R., Š. XX, zastúpenej: JUDr. Juraj BILICKÝ, so sídlom Farská 8, Nitra, IČO: 42210305, o zaplatenie 440,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09. apríla 2018, č.k. 44C/88/2017-72, takto
rozhodol:
Odvolací súd späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 308,08 eur p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe v časti o zaplatenie sumy 308,08 eur vyhovené, z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia v tejto časti na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 440,48 eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 440,48 eur od 01.01.2017 do zaplatenia, a povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Konštatoval, že súdu sa nepodarilo žalovanej doručiť žalobu na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, a to ani na základe šetrenia jej pobytu, preto doručoval žalovanej žalobu v zmysle ustanovenia § 116, § 106 ods. 3 C.s.p., zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu (vyvesené na úradnej tabuli dňa 31.01.2018 a na webovej stránke súdu dňa 31.01.2018). Vychádzal zo zistenia, že žalovaná je vlastníkom bytu č. X Y. Y. Č..XX na X. J. Y. L. G. R.. Č.. XXX J. na J. Č.. XXX, S. R., S. R., F.. Ú.. R.. Zo zmluvy o výkone správy č. 48/01/2006 zo dňa 31.01.2006 zistil, že žalobca je poverený výkonom správy predmetného bytového domu, zabezpečovaním plnenia spojeného s užívaním bytov a ďalších služieb dohodnutých v predmetnej zmluve na základe zákona a dojednania zmluvných strán v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, teda ako správca je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie do 31.12.2016 zistil, že žalovaná neuhradila nedoplatky, ktorej vznikli z ročných vyúčtovaní za kalendárne roky 2013 (309, - eur), 2014 (428,45 eur) a 2015 (499,21eur), pričom s prihliadnutím na ročné vyúčtovanie za rok 2016, kde jej vznikol preplatok vo výške 23,56 eur, jej celkový nedoplatok ku dňu 31.12.2016 je vo výške 440,38 eur. Žalovaná si neplnila riadne a včas záväzky v zmysle zmluvy o výkone správy, čím jej vznikol nedoplatok na mesačný príspevok na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv spoločných častí a zariadení domu, príslušenstva, mesačné zálohové platby - preddavky za služby spojené s úhradami za plnenia v dome a odmenu za výkon správy, ako to vyplýva zo sumárnej analýzy platieb za obdobie do 31.12.2016. V tejto súvislosti poukázal na § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Uviedol, že žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaná si neplnila riadne a včas záväzky v zmysle zmluvy o výkone správy, čím jej vznikol nedoplatok na vyúčtovaniach platieb za služby vo výške 440,48
eur, ktorý je povinná uhradiť. O príslušenstve pohľadávky rozhodoval v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá s poukazom na to, že súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že do dnešného dňa jej nebola doručená žaloba ani ostatné písomnosti v konaní s výnimkou rozsudku. Uviedla, že na adrese Š. X Y. R. má trvalý pobyt od roku 1987, na tejto adrese zásielky bežne preberá, pričom doposiaľ nezaznamenala problémy s doručovaním korešpondencie, v poštovej schránke si nenašla žiadne oznámenie o uložení zásielky na pošte týkajúce sa prejednávanej veci. Spochybňovala, či si súd prvej inštancie dôsledne splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 116 ods. 1 C.s.p. a urobil všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu. Namietala porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, keďže nemohla realizovať svoje právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutá na verejnom pojednávaní, právo uvádzať skutočnosti a navrhovať dôkazy, čo je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na to, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom dohody o uznaní a splatení dlhu, namietala, že by takúto dohodu so žalobcom uzavrela. Namietala výšku nedoplatku ustáleného súdom prvej inštancie, keď podľa nej celkový nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu ku dňu 31.12.2016 bol vo výške 284,52 eur. Uviedla, že súd podľa správnosti mala vychádzať z údajov, z ktorých vyplýva rozdiel medzi uhradenými zálohovými platbami a skutočnými nákladmi za užívanie jej bytu, údaje o stave konta vlastníka uvedených v jednotlivých vyúčtovaniach za príslušné obdobie nemožno stotožňovať ani ho zohľadňovať pri vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu. Zdôraznila, že celkový rozdiel v zápisoch o stave konta za obdobie 2013 - 2016, ktorý možno matematicky vyvodiť priamo z vykonaných dôkazov predložených žalobcom, činí sumu 155,96 eur, pričom tieto zistené rozdiely v zápisoch o stave konta vlastníka uvedené v jednotlivých vyúčtovaniach, žalobca ako aj súd prvej inštancie opomenul náležite vysvetliť, respektíve sa s nimi ani nezaoberal. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to ohľadne určenia celkovej výšky nedoplatku za náklady spojené s užívaním bytu, pričom zistený rozdiel činí sumu 155,96 eur, čo malo za následok, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi viac ako vyplýva z predložených dôkazov a nesprávne vyhodnotil pri rozhodovaní o trovách konania mieru úspechu strán. Predložila listinné doklady, z ktorých vyplýva, že dňa 01.02.2018, teda pred vydaním rozsudku, uhradila žalobcovi sumu v celkovej výške 308,08 eur.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že ho považuje za absolútne neodôvodnené, a to vo všetkých uplatnených procesných dôvodov. Mal za to, že zo strany súdu boli vykonané všetky zákonné prostriedky k tomu, aby žalovaná o prebiehajúcom súdnom spore bola informovaná, v žiadnom prípade nemôže byť odvolacím dôvodom skutočnosť, že žalovaná si neprevzala zásielku, ktorú jej súd riadne na jej známu adresu doručoval. Poukázal na to, že jednotlivé ročné vyúčtovania boli žalovanej vždy riadne doručené, tieto si prevzala, nikdy akúkoľvek nezrovnalosť v ročnom vyúčtovaní nenamietala, ročné vyúčtovanie nereklamovala, neuplatnila si reklamáciu s uvedením konkrétneho dôvodu nesprávnosti ročného vyúčtovania. Po dôkladnom oboznámení sa s ročnými vyúčtovaniami je možné nepochybne odvodiť ním uplatnený nárok, pretože ročné vyúčtovanie zahŕňa i náklady každého jednotlivého vlastníka, teda i žalovanej, ktoré vždy žalobca vyúčtuje práve až v ročnom vyúčtovaní a tieto musia byť logicky premietnuté i práve do ročného vyúčtovania. Pokiaľ ide o úhradu vykonanú zo strany žalovanej v mesiaci február 2018 na účet bytového domu v sume 308,08 eur, vzhľadom na túto skutočnosť zobral žalobu čiastočne späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. V ostatnej časti napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania § 385 ods. 1 C.s.p. (a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
5. Po vyhlásení rozsudku; pred tým, než rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť; žalobca vzal žalobu čo do istiny 308,08 eur späť z dôvodu, že žalovaná vo februári 2018 uhradila na účet bytového domu uvedenú sumu. Žalovaná nevyjadrila svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby.
6. Vzhľadom na to, že žalobca vzal späť žalobu po tom, čo už rozhodol súd prvej inštancie, avšak jeho rozsudok nenadobudol ešte právoplatnosť v časti týkajúcej sa zaplatenia 308,08 eur, žalovaná so späťvzatím žaloby nevyslovila nesúhlas; späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 308,08 eur pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil, a keďže týmto dispozitívnym úkonom žalobcu zanikol predmet tejto časti konania, v tejto časti konanie zastavil.
7. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p., ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
8. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
9. Uvedené ustanovenie upravuje v prípade doručovania žaloby žalovanému obligatórne vykonanie vyšetrovacích úkonov súdom vo vzťahu k zisteniu skutočného pobytu žalovaného.
10. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie pred doručovaním žaloby žalovanej na vyjadrenie vykonal prešetrenie jej pobytu prostredníctvom OR PZ Senec. OR PZ v R. v súvislosti so šetrením pobytu osoby A. J. Š.C., X. XX.XX.XXXX, L. R., Š. XXX/XX listom zo dňa 20.09.2017 oznámil, že na uvedenej adrese nikto neotváral a od susedov bolo zistené, že menovaná by sa mala na uvedenej adrese zdržiavať, pričom lustráciou v registri obyvateľov bolo zistené, že menovaná má od 18.10.1987 nahlásený trvalý pobyt na hore uvedenej adrese. Súd prvej inštancie vykonal lustráciu pobytu žalovanej v registri obyvateľov a lustráciu v ZVJS s negatívnym výsledkom. Následne zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke okresného súdu z dôvodu, že sa mu nepodarilo žalovanej doručiť žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov. Následne rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p.
11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie mal spoľahlivo zistené nielen celé priezvisko žalovanej, ale aj adresu, na ktorej sa zdržiava a má nahlásený trvalý pobyt. Napriek tomu ďalšiu lustráciu vykonal bez uvedenia celého označenia žalovanej. V spise sa nenachádza žiadny doklad nasvedčujúci tomu, že súd sa pokúsil žalovanej doručiť žalobu na adresu Š. XX Y. R., a nie je preto zrejmé, na základe čoho vyvodil, že žalovanej sa nepodarilo žalobu doručiť na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, a to ani na základe šetrenia jej pobytu. Podľa názoru odvolacieho súdu tak neboli splnené zákonné predpoklady na postup podľa § 116 ods. 2 C.s.p., a to doručovať žalobu žalovanej zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.
12. S poukazom na tieto nedostatky; ktoré nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom; dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie znemožnil žalovanej uplatňovať procesné práva priznané jej Civilným sporovým poriadkom do tej miery, že tým porušil jej právo na spravodlivý súdny proces (fair process). Porušenie uvedeného zákonného ustanovenia diskvalifikovalo žalovanú v práve vyjadriť sa k podanej žalobe a tvrdiť tak skutkové okolnosti popierajúce tvrdenia žalobcu a označiť na ich preukázanie dôkazy, v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod. Žalovaná tak bola zbavená možnosti uplatniť svoj vplyv na výsledok sporu a táto okolnosť mala podstatný vplyv na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.
13. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v
rámci dvojinštančného súdneho konania je rovnako súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.
14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti zrušil podľa § 389 ods. písm. b) C.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C.s.p., v ktorom súd prvej inštancie; viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.); po riadnom doručení žaloby spolu s prílohami žalobkyni na vyjadrenie; posúdi dôvodnosť žalobcom uplatňovaných nárokov; po ich čiastočnom späťvzatí; z hľadiska relevantnej právnej úpravy ako i procesnej obrany žalovanej a svoje úvahy, na základe ktorých dospeje k rozhodnutiu náležitým spôsobom odôvodní a v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov aj tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). V Bratislave, dňa 20.júla 2021