Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-88-2017.pdf
PDF · 97.39 KB
Case nature
Area
Subarea
44C/88/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v spore žalobcu: Váš správca spol. s. r. o. so sídlom Furdekova 4, Bratislava, IČO: 35 846 925, v zastúpení: Advokátska kancelária Machová s.r.o. so sídlom Skalica, Sasinkova 886/16, IČO: 36 864 544, proti žalovanej: A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Y. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 132,40- Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 132,40 Eur istiny a v časti príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 132,40 Eur od 02.02.2018 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 440,48 Eur od 01.01.2017 do 01.02.2018, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na súd dňa 31.05.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia 440,48 Eur istiny s príslušenstvom a trov konania a to titulom nedoplatkov z ročných vyúčtovaní na platbách za služby spojené s užívaním bytu za kalendárne roky 2013, 2014, 2015 s prihliadnutím na ročné vyúčtovanie za rok 2016, kde vznikol preplatok, celková suma nedoplatku 31.12.2016 bola žalovanej výške.
2. Na preukázanie uvedených skutočností žalobca predložil súdu: zmluvu o výkone správy č. 48/01/2006, doklad o právnej subjektivite žalobcu, výpis z listu vlastníctva č. 1996 a 4764 pre obec a k. ú. Senec, ročné vyúčtovanie nákladov za roky 2013, 2014, 2015, 2016, zálohové predpisy, sumárnu analýzu platieb za obdobie do 31.12.2016.
3. Rozsudkom č. k. 44C/88/2017 - 72 zo dňa 09.04.2018 súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 440,48 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 440,48 Eur od 01.01.2017 do zaplatenia a uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. V rámci odvolania žalovaná okrem iného namietala výšku nedoplatku ustanoveného súdom prvej inštancie, keď podľa nej celkový nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu ku dňu 31.12.2016 bol vo výške 284,52 Eur. Uviedla, že súd podľa správnosti mal vychádzať z údajov, z ktorých vyplýva rozdiel medzi uhradenými zálohovými platbami a skutočnými nákladmi za užívanie bytu, údaje o stave konta vlastníka uvedených jednotlivých vyúčtovaniach za príslušné obdobie nemožno stotožňovať ani ho zohľadňovať pri vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu. Zdôraznila, že celkový rozdiel v zápisoch o stave konta za obdobie 2013-2016 možno matematicky vyvodiť priamo z vykonaných
dôkazov predložených žalobcom, činí sumu 155,96 Eur, pričom zistené rozdiely v zápisoch o stave konta vlastníka uvedené v jednotlivých vyúčtovaniach, žalobca ako aj súd prvej inštancie opomenul náležite vysvetliť, resp. sa s nimi nezaoberal. Žalovaná predložila listinné doklady, z ktorých vyplýva, že dňa 01.02.2018, teda pred vydaním rozsudku uhradila žalobcovi sumu v celkovej výške 308,08 Eur.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že jednotlivé ročné vyúčtovania boli žalovanej vždy riadne doručené, tieto si prevzala, nikdy akúkoľvek nezrovnalosť v ročnom vyúčtovaní nenamietala, ročné vyúčtovanie nereklamovala, neuplatnila si reklamáciu s uvedením konkrétneho dôvodu nesprávnosti ročného vyúčtovania. Po dôkladnom oboznámení sa s ročnými vyúčtovaniami je možné nepochybne odvodiť ním uplatnený nárok, pretože ročné vyúčtovanie zahŕňa aj náklady každého jednotlivého vlastníka, teda žalovanej, ktoré vždy žalobca vyúčtuje práve až v ročnom vyúčtovaní a tieto musia byť logicky premietnuté do ročného vyúčtovania. Pokiaľ ide o úhradu vykonanú zo strany žalovanej v mesiaci február 2018 na účet bytového domu v sume 308,08 Eur, vzhľadom na túto skutočnosť zobral žalobu čiastočne späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť s tým, že ostatnej časti napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť.
6. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8Co/97/2019 pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 308,08 Eur, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe v časti o zaplatenie sumy 308,08 Eur vyhovené zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie.
7. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že neboli splnené zákonné predpoklady na postup súdu podľa § 116 ods. 2 CSP, teda doručovať žalobu žalovanej zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, čím bola žalovaná zbavená možnosti uplatniť svoj vplyv na výsledok sporu a táto okolnosť mala podstatný vplyv na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. V novom konaní súd prvej inštancie po riadnom doručení žaloby spolu s prílohami žalobkyni na vyjadrenie posúdi dôvodnosť žalobcom uplatňovaných nárokov po čiastočnom späťvzatí a svoje úvahy, na základe, ktorých dospeje k rozhodnutiu náležitým spôsobom odôvodní a v novom rozhodnutí o veci rozhodne ako aj o náhrade trov odvolacieho konania.
8. Na základe pokynov odvolacieho súdu súd doručoval právnemu zástupcovi žalovanej žalobu s prílohami a výzvou na vyjadrenie k žalobe podľa § 167 ods. 2 CSP v lehote pätnástich dní, ktorú prevzal 19.08.2021.
9. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 15.11.2021, na ktorom zmysle § 180 CSP prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti strán sporu.
10. Právna zástupkyňa žalobcu ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným súdu 10.11.2021, ktorým súdu oznámila, že žalobu z 29.05.2017 s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie v časti sumy 308,08 Eur berie v celom rozsahu späť a konanie navrhuje zastaviť z dôvodu, že zo strany žalovanej prišlo k úhrade žalovanej sumy a k 31.10.2021 voči nej žalobca neeviduje žiadny nedoplatok. Ako dôkaz predložila sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01.01.2015 do 31.10.2021. Nakoľko k úhrade žalovanej sumy prišlo po podaní žaloby, žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť úhrady príslušenstva istiny takto: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet Bytového domu úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 440,48 Eur za čas od 01.01.2017 do 01.02.2018, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku si žalobca úrok z omeškania neuplatňuje. Právna zástupkyňa žalobcu predmetné podanie doručila aj právnemu zástupcovi žalovanej.
11. Právny zástupca žalovanej podaním doručeným súdu 12.11.2021 súdu oznámil, že žalovaná súhlasí so späťvzatím žaloby v celom rozsahu. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovanej na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti. Žalovaná nesúhlasí s návrhom na uloženie povinnosti nahradiť žalobcovi príslušenstvo k žalovanej istine a trovy právneho zastúpenia s poukazom na ust. § 255, 256 a 257 CSP, pričom poukazuje na skutočnosť, že žalobcom uplatnený nárok nebol v celej časti dôvodný, nakoľko v zápisoch o stave konta žalovanej za obdobie od 2013-2016 je daný rozdiel vo výške 155,99 Eur, ktorý možno matematicky vyvodiť z dôkazov predložených žalobcom a z ktorého žalovaná dospela k záveru, že žalobca si v konaní uplatnil nárok nad rámec dlžnej sumy, ktorý nie je dostatočne podložený dôkazmi a teda vzhľadom na rozpory neuniesol dôkazné bremeno. Podľa
žalovanej zastavenie konania procesne nezavinila, keďže uplatnený nárok nebol dôvodný v celom rozsahu. Náklady spojené s užívaním bytu žalovaná uhradila dodatočne skôr ako jej bola doručená žaloba. Žalobca mal možnosť kontaktovať žalovanú osobne alebo prostredníctvom komunikačných prostriedkov.
12. Súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov založených do spisu žalobcom uvedených v bode 2, dokladov žalovanej o platbách poukázaných žalobcovi a sumárnou analýzou platieb za obdobie od 01.01.2015 do 31.10.2021.
13. Z výpisu z 1996 a 4764 pre obec a k. ú. Senec súd zistil, že žalovaná je vlastníkom bytu č. 3 vo vchode č.18 na 1. podlaží v bytovom dome s. č. 224 postavenom na parcele č. 710, okres Senec, obec Senec, k. ú. Senec.
14. Zo zmluvy o výkone správy č. 48/01/2006 ( ďalej len zmluva o výkone správy) zo dňa 31.01.2006 súd zistil, že žalobca je poverený výkonom správy predmetného bytového domu, zabezpečovaním plnenia spojeného s užívaním bytov a ďalších služieb dohodnutých v predmetnej zmluve na základe zákona a dojednania zmluvných strán v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, teda ako správca je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
15. Podľa článku IV ods. 8 zmluvy o výkone správy vlastníci sú povinní uhradiť prípadné nedoplatky za služby do 30 dní od doručenia vyúčtovania správcom na účet domu a prípadné preplatky uhradiť správca po písomnom nahlásení čísla účtu konkrétnym vlastníkom do 30 dní odo dňa splatenia vyúčtovania.
16. Z predpisu mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu platným od 01.01.2013 súd zistil, že žalovaná mala prispievať sumou - 8,63 Eur mesačne - do fondu opráv, predpis za účet služby bol vo výške 38,79 Eur mesačne.
17. Z predpisu mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu platným od 01.08.2015 súd zistil, že žalovaná mala prispievať sumou - 8,63 Eur mesačne - do fondu opráv, predpis za účet služby bol ho výške 47,04 Eur mesačne.
18. Zo sumárnej analýzy platieb na účte - služby za rok 2013 súd zistil, že rozdiel medzi úhradami žalovanej a predpisom bol, vo výške mínus 143,24 Eur ( 569,93 - 426,69 Eur = 143,24 Eur ).
19. Zo sumárnej analýzy platieb na účte - služby za rok 2014 súd zistil, že rozdiel medzi úhradami žalovanej a predpisom bol, vo výške mínus 172,40 Eur ( 637,88 - 465,48 = 172,40 Eur).
20. Zo sumárnej analýzy platieb na účte - služby za rok 2015 súd zistil, že rozdiel medzi úhradami žalovanej a predpisom bol, vo výške mínus 154,06 Eur ( 619,54-465,48 = 154,06 Eur ).
21. Zo sumárnej analýzy platieb na účte - služby za rok 2016 súd zistil, že rozdiel medzi úhradami žalovanej a predpisom bol vo výške + 4,18 Eur ( 614,77-610,59 = 4,18 Eur ).
22. Zo sumárnej analýzy platieb na účte - fond opráv za rok 2016 súd zistil, že žalovaná mala preplatok vo výške 1,48 Eur.
23. Z ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2016 súd zistil, že žalovanej vznikol preplatok vo výške 23,56 Eur.
24. V zmysle § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku,
ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní mesačne vopred uhrádzať na účet spoločenstva alebo správcu úhrady za plnenia. Podľa ustanovenia § 8a zákona o vlastníctve bytov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Podľa § 8b ods. 2 písm. e) zákona o vlastníctve bytov je správca povinný pri správe majetku vlastníkov sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
25. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie do 31.12.2016 súd zistil, že žalovaná neuhradila nedoplatky, ktorej vznikli z ročných vyúčtovaní za kalendárne roky 2013, 2014 a 2015.
26. Na základe vyššie uvedených zistení súd dospel k záveru, že celkový nedoplatok žalovanej ku dňu 31.12.2016 činil sumu 440,38 Eur ( nedoplatky - 143,24 + 172,40 + 154,06 ) 469,70 mínus 29,22 ( preplatky - 4,18 + 1,48 + 23,56 ) = 440,48 Eur.
27. Žalovaná si neplnila riadne a včas záväzky v zmysle zmluvy o výkone správy, čím jej vznikol nedoplatok na mesačný príspevok na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv spoločných častí a zariadení domu, príslušenstva, mesačné zálohové platby - preddavky za služby spojené s úhradami za plnenia v dome a odmenu za výkon správy, ako to vyplýva zo sumárnej analýzy platieb za obdobie do 31.12.2016.
28. Žalovaná v priebehu konania uhradila žalobcovi nasledovné platby: 01.02.2018 - sumu 165,76 Eur ( nedoplatok 2013), sumu 112,81 Eur ( nedoplatok 2014 ), 29,51 Eur ( nedoplatok 2015).
29. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8Co/97/2019 pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 308,08 Eur.
30. O príslušenstve pohľadávky súd rozhodoval v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak podľa zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Žalovaná mala povinnosť v zmysle zmluvy o výkone správy uhradiť nedoplatok za služby za roky 2013, 2014 a 2015 do 30 dní od doručenia vyúčtovania, žaloba bola teda dôvodná, pričom k úhrade žalovanej došlo až po podaní žaloby ( je irelevantné, kedy sa žalovaná o žalobe dozvedela, keďže mala povinnosť nedoplatok zaplatiť do 30 dní od doručenia vyúčtovania za ten, ktorý rok ). Súd preto žalovanú zaviazal na zaplatenie príslušenstva pohľadávky tak, ako si to uplatnil žalobca ( výrok II ), keď žalobca si uplatnil úrok z omeškania až od 01.01.2017.
32. Žalobca v konaní dôkazne preukázal (sumárnou analýzou platieb za obdobie od 01.01.2015 do 31.10.2021), že žalovaná následnými zvýšenými platbami v priebehu rokov 2018 až 2021 uhradila zostávajúci nedoplatok na službách spojených s užívaním bytu uplatnených žalobou ( 440,48 - 308,08 = 132,40 ) s tým, že ku dňu 31.10.2021 už žalobca neevidoval žiaden nedoplatok voči žalovanej.
33. Žalobca preto zobral žalobu z 29.05.2017 s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie v časti sumy 308,08 Eur v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť.
34. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.
35. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
36. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
37. Žalovaná so späťvzatím žaloby aj vo zvyšnej časti súhlasila. Súd preto konanie v časti o zaplatenie 132,40 Eur zastavil ( výrok I ).
38. O náhrade trov konania rozhodol súd na základe ustanovení § 255 ods. 1 a 256 ods. 1 CSP.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. K zastaveniu konania došlo pre správanie žalobcu, ktorý dospel k záveru, že žalobu berie v celom rozsahu späť, súd má preto za to, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca.
39. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie zodpovednosti za zavinenie sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania je povinnosťou súdu skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie sa muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov konania nevylučuje aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené tiež predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
40. Podľa ustálenej súdnej praxe kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Musí byť zjavné, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. 41. Súd má za to, že keďže žalovaná uhradila žalovanú sumu po podaní žaloby na súd a v dôsledku jej úhrad bol žalobcov nárok uplatnený žalobou uspokojený, žalovaná procesne zavinila späťvzatie žaloby, ktorá bola podaná dôvodne a preto v časti späťvzatia žaloby a to aj v časti o zaplatenie 308,08 Eur ako aj vo zvyšnej časti 132,40 Eur bol úspešný žalobca. Žalobca bol tiež úspešný v časti príslušenstva pohľadávky, preto súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnej žalovanej ( výrok III).
42. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.