Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/21/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v exekučnej veci oprávneného: KONEX elektro, spol. s r.o., Rastislavova 7, 040 01 Košice, IČO: 31 680 569, zastúpeného advokátom JUDr. Andreou Balážovou, Moyzesova 46, 040 01 Košice, proti povinnému: A. E., U.. XX.X.XXXX, F. D. E. XXXX/XX, T., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stacho Chladný, so sídlom Exekútorského úradu Stráž 3/223, 960 01 Zvolen (nástupca po odvolanom súdnom exekútorovi JUDr. Mgr. Andrejovi Dembickom), pod sp. zn. EX 3250/2008, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 24.155,59 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaniach súdneho exekútora a záložného veriteľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č. k. -191 zo dňa 24.6.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. -191 zo dňa 24.6.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením neschválil rozvrh výťažku z nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 vo vlastníctve povinného, podľa zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti zo dňa 27.11.2014, spísanej súdnym exekútorom JUDr. Andrejom Dembickým na Exekútorskom úrade v Košiciach, Werferova č. 1, Košice a to s odkazom na ustanovenia , , , , , , , , , , , , , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 16.10.2008 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 24.155,59 eura s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade vykonateľného platobného rozkazu sp. zn. zo dňa 5.6.2008 a uznesením zo dňa 22.9.2009 pod č. k. -23 súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníka konania na strane povinného s tým, že do konania vstúpil nový povinný: A. E. G.. Dňa 3.7.2013 nadobudlo právoplatnosť uznesenie súdu prvej inštancie pod č.k. -29, ktorým súd schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu pre G. I. a to na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného v podiele 1 a dňa 12.9.2013 bol súdu prvej inštancie doručený návrh súdneho exekútora na schválenie rozvrhu výťažku, uskutočnený súdnym exekútorom dňa 27.8.2013. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.10.2013 č.k. -39 rozvrh výťažku neschválil a následne Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -53 zo dňa 30.4.2014 predmetné uznesenie súdu prvej inštancie v časti neschválenia rozvrhu výťažku z nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 vo vlastníctve povinného potvrdil. Dňa 22.12.2014 bol súdu prvej inštancie doručený návrh súdneho exekútora na schválenie rozvrhu výťažku, uskutočnený súdnym exekútorom dňa 27.11.2014. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18.2.2015 pod č. k. -52 v I. časti výroku zamietol námietky a v časti II výroku schválil rozvrh výťažku. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený odvolanie, o ktorom

rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.2.2017, pod č. k. -108, v spojení s opravným uznesením zo dňa 25.4.2017, pod sp. zn. tak, že v časti výroku I odvolanie odmietol a v časti výroku II rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami oprávneného, týkajúcimi sa skutkového stavu, pričom odvolací súd určil súdu prvej inštancie za úlohu vysporiadať sa s popretím pohľadávky veriteľa pohľadávky VÚB, a.s. (overiť pravosť pohľadávky; zistiť, akým spôsobom došlo k ustáleniu výšky predmetnej pohľadávky a či takto vyčíslená pohľadávka zodpovedá len výške záväzku povinného v predmetnom konaní; vyzvať veriteľa VÚB, a.s. na predloženie zmluvy reg. č. 001/055575/05-001/000 zo dňa 1.7.2005 a v kontexte predloženej zmluvy posúdiť správnosť zaradenia prihlásenej pohľadávky s tým, že ak po vykonaní dôkazov nebude možné rozhodnúť o popretom nároku exekučného konania, má súd prvej inštancie odkázať oprávneného v zmysle na podanie žaloby podľa ). 3. Ďalej súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dňa 9.1.2018 veriteľ z II. skupiny predložil súdu vyjadrenie a zmluvu o financovaní bývania a zabezpečovaciu zmluvu, pričom vo vyjadrení uviedol, že zabezpečovacia zmluva záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/055575/05-001/000, ktorou bolo zriadené záložné právo podľa V-4769/05 zo dňa 27.1.2006, zabezpečuje pohľadávku vzniknutú zo Zmluvy o financovaní bývania reg. č. 001/055575/05-001/000 (ďalej len „úverová zmluva“), ktorá obsahuje dve zmluvy a to zmluvu o flexihypotéke vo výške 1.190.000,- Sk a zmluvu o spotrebnom úvere vo výške 410.000,- Sk, uzavreté medzi veriteľom VÚB, a.s., dlžníkom G. I. a spoludlžníkom A. E. (povinným). Pohľadávka veriteľa z II. skupiny bola v čase prihlásenia do dražobného konania vyčíslená vo výške 42.267,35 eura a bola tvorená z pohľadávky zo zmluvy o flexihypotéke vo výške 31.436,06 eura a z pohľadávky zo zmluvy o spotrebnom úvere vo výške 10.831,29 eura. Podľa veriteľa z II. skupiny je rozdelenie výťažku z predaja nehnuteľnosti správne, nakoľko pohľadávku nemožno rozdeliť, keďže sú obaja dlžníci zaviazaní spoločne. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že upovedomením zo dňa 23.8.2018, doručeným právnemu zástupcovi oprávneného dňa 25.9.2018, oznámil možnosť podania žaloby v zmysle v lehote 30 dní od doručenia upovedomenia. 4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol svoje zistenia vyplývajúce z exekučného spisu a týkajúce sa rozvrhového pojednávania s tým, že výťažok z dražby predstavuje sumu 37.500,- eur, pričom súdny exekútor rozdeľoval sumu vo výške 37.567,91 eura (37.500,- eur + 67,91 eura predstavujúce úrok vo výške 0,01% ročne zo 37.500,- eur od 4.2.2013 ku dňu 27.11.2014, t.j. ku dňu rozvrhového konania). Do rozvrhového pojednávania prihlásili nároky: súdny exekútor JUDr. Dulina vo výške 513,27 eura, súdny exekútor JUDr. Sokol vo výške 1.274,57 eura, súdny exekútor Mgr. Zummerová vo výške 10.583,29 eura, Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné vo výške 3.174,69 eura, súdny exekútor JUDr. Ferenc vo výške 681,21 eura, súdny exekútor JUDr. Šviderský vo výške 396,06 eura a 2.245,22 eura, Daňový úrad Prešov vo výške 8.946,38 eura, VÚB BANKA vo výške 42.267,35 eura, súdny exekútor Mgr. Havran vo výške 436,18 eura a 610,18 eura. Súdny exekútor rozvrhol sumu 37.567,91 eura nasledovne: v 1. skupine súdne trovy a trovy exekúcie: trovy exekúcie JUDr. Mgr. Dembického spolu 9.359,93 eura (odmena vo výške 20% - 9.016,80 eura, hotové výdavky 303,30 eura, odmena za zriadenie exekučného záložného práva 39,83 eura); v 2. skupine pohľadávka Všeobecnej úverovej banky, a.s. uspokojená vo výške 28.207,98 eura, pričom celková výška tejto pohľadávky bola 42.267,35 eura; v 3. skupine - pohľadávka oprávneného a prihlásené pohľadávky súdnych exekútorov JUDr. Dulinu, JUDr. Sokola, Mgr. Zummerovej, JUDr. Ferenca, JUDr. Šviderského a Mgr. Havrana neboli uspokojené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov; v 5., 6. a 7. skupine neboli prihlásené žiadne pohľadávky v tomto poradí s tým, že výška rozdeľovanej podstaty neprevyšuje všetky uplatnené pohľadávky, resp. súdny exekútor konštatoval nedostatok finančných prostriedkov a z toho dôvodu pohľadávky niektorých prihlásených neboli uspokojené v plnej výške. 5. Súd prvej inštancie v nadväznosti na vykonanie dokazovania oboznámením sa s úverovou zmluvou zo dňa 1.7.2005, uzavretou medzi VÚB, a.s. a dlžníkom G. I. a spoludlžníkom A. E., konštatoval existenciu právneho dôvodu záväzku, v ktorom má predmetná pohľadávka svoj pôvod s tým, že predmetná pohľadávka prihlásená do rozvrhového pojednávania vyžaduje a predpokladá spôsob zabezpečenia záložným právom, t.j. nevzniká tak konflikt o správnosti zaradenia pohľadávky do určitej skupiny. Pohľadávka z hypotekárneho úveru zabezpečená záložným právom podľa je kvalitatívne odlišnou od pohľadávky zabezpečenej výlučne záložným právom v zmysle , v dôsledku čoho súd prvej inštancie ustálil, že predmetná pohľadáva bola správne zaradená k pohľadávkam 2. skupiny v zmysle . Pokiaľ ide o otázku, či existujúca pohľadávka existuje len výlučne vo vzťahu k spoludlžníkovi, t.j. k povinnému, súd prvej inštancie uviedol, že v predloženej úverovej zmluve je povinný označený ako spoludlžník, čo znamená, že veriteľ mohol uplatniť predmetnú pohľadávku voči ktorémukoľvek z dlžníkov, pričom úverová zmluva

nijako nekonkretizovala pomer, v akom je spoludlžník dlžným na veci, v dôsledku čoho veriteľ môže uplatňovať svoju pohľadávku v akomkoľvek pomere voči komukoľvek zo subjektov na strane dlžníka a spoludlžníka. V časti vyčíslenia pohľadávky mal súd prvej inštancie za to, že veriteľ pohľadávky z 2. skupiny síce predložil listinu označenú ako „vyčíslenie pohľadávky VÚB, a.s.“ (na č. l. 129), avšak z predmetného vyčíslenia nie je dostatočne a jednoznačne preukázané, na základe akých skutočností došlo k predmetnému vyčísleniu a ustáleniu výšky pohľadávky prihlásenej v exekučnom konaní, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie konštatoval, že veriteľom 2. skupiny nebola preukázaná správnosť výšky uplatňovaného vyčíslenia pohľadávky. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie v predmetnej veci konštatoval prítomnosť vád konania o rozvrhu výťažku, pre ktoré nebolo možné rozvrh schváliť. 6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor z dôvodov podľa , a (ďalej len „“) a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že rozvrh výťažku z nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu povinného podľa zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti zo dňa 27.11.2014 schváli vzhľadom na právoplatný výsledok konania, ktoré oprávnený inicioval podaním incidenčnej žaloby. Súdny exekútor v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že v odôvodnení napadnutého uznesenia neuvádza úplný priebeh okolností danej veci, keď sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že oprávnený podľa podal na príslušnom súde žalobu voči prednostnému záložnému veriteľovi - VÚB, a.s., a to napriek tomu, že právoplatné skončenie tohto konania bolo súdu prvej inštancie v čase vydania napadnutého uznesenia známe. Predmetné konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. a prednostný záložný veriteľ doručil súdnemu exekútorovi dňa 4.9.2019 v kópii rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.5.2019 pod č. k. -109, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.8.2019 a ktorým súd zamietol žalobu oprávneného, ktorou sa tento domáhal určenia, že pohľadávka VÚB, a.s., prihlásená do predmetného rozvrhu výťažku v rámci predmetnej exekúcie v sume 42.267,35 eura nie je po práve. V tomto súdnom konaní sa súd príslušný prejednať spor o zapretie pravosti, výšky alebo poradia niektorej z pohľadávok prihlásených do rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti v rámci exekúcie, na základe žaloby podľa vysporiadal s dôvodnosťou prihlásenej pohľadávky prednostného záložného veriteľa jednak čo do právneho dôvodu (bod 24. odôvodnenia uvedeného rozsudku), ako aj čo do jej výšky prihlásenej do rozvrhu (bod 25. odôvodnenia uvedeného rozsudku). Súd prvej inštancie napriek tomu, že predmetný rozsudok predstavuje rozhodnutie z vlastnej rozhodovacej činnosti; napriek tomu, že išlo o konanie bezprostredne späté s predmetným exekučným konaním; napriek tomu, že oprávneného odkázal na podanie žaloby podľa ; ako aj v neposlednom rade napriek tomu, že rozsudok predstavuje rozhodnutie podľa , sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nevysporiadal s výsledkom konania vedeného pod sp. zn. , v ktorom príslušný súd uznal jednak právny dôvod, ako aj výšku prihlásenej pohľadávky prednostného záložného veriteľa. Podľa názoru súdneho exekútora súd prvej inštancie bez ďalšieho, rozvrh výťažku neschválil iba na základe všeobecného konštatovania. Súdny exekútor poukázal tiež na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.2.2018 pod č. k. -108, z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie mal buď v naznačenom smere vykonať dokazovanie sám, alebo mal oprávneného odkázať na podanie žaloby podľa a ak oprávneného na takýto postup odkázal, nemal už v tomto smere vykonávať dokazovanie, lebo právomoc posúdiť, či zapierací prejav oprávnenej osoby (čo do pravosti, výšky alebo poradia niektorej z pohľadávok prihlásených do rozvrhu) je alebo nie je po práve, sa preniesla na súd príslušný konať o žalobe podľa . Súdny exekútor tiež poukázal na ustanovenia , a uviedol, že podľa jeho názoru exekučný súd pri rozhodovaní o schválení/neschválení rozvrhu výťažku nie je oprávnený ex offo bez ďalšieho posudzovať dôvodnosť výšky pohľadávky prihlásenej niektorým z veriteľov povinného, ale na popretie pravosti, výšky alebo poradia niektorej z prihlásených pohľadávok slúži tzv. zapierací prejav. V tomto prípade námietky proti rozvrhu výťažku už oprávnený podal, súd mu ich zamietol a jeho odvolanie odvolací súd odmietol a súdny exekútor neeviduje žiadne ďalšie námietky oprávneného proti rozvrhu výťažku. V predmetnej veci sú teda právoplatne zamietnuté námietky oprávneného proti rozvrhu výťažku a právoplatne je zamietnutá jeho zapieracia žaloba voči prednostnému záložnému veriteľovi, ktorou oprávnený namietal aj výšku prihlásenej pohľadávky. Za týchto okolností súd prvej inštancie nebol oprávnený ex offo (bez akéhokoľvek podnetu oprávnenej osoby podľa alebo ) opakovane skúmať dôvodnosť výšky prihlásenej pohľadávky prednostného záložného veriteľa a rozvrh opätovne neschváliť, odvolávajúc sa iba na nepreukázanie správnosti výšky prihlásenej pohľadávky. Odhliadnuc od uvedeného, súdu prvej inštancie podľa súdneho exekútora nič nebránilo po právoplatnom zamietnutí zapieracej žaloby rozvrh výťažku schváliť v časti trov exekúcie v rámci 1. skupiny a postupom podľa

ods. 2 prikázať súdnemu exekútorovi vyplatiť zadržané sumy prednostnému záložnému veriteľovi podľa rozvrhu výťažku. Súd prvej inštancie však namiesto toho, aby sa riadil právoplatným rozhodnutím o zapieracej žalobe tak, ako mu to ukladá , sa s jeho výsledkom vôbec nevysporiadal a rozvrh výťažku z dražby neschválil, podľa názoru súdneho exekútora postupom nemajúcim oporu v zákone. 7. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj záložný veriteľ - Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155 z dôvodov podľa , , , a a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a predmetný rozvrh výťažku schválil, alternatívne aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Záložný veriteľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že vzhľadom na doterajší priebeh konania sa mal exekučný súd vysporiadať už len s popretím pohľadávky VÚB, a.s., o ktorej však začalo prebiehať samostatné incidenčné konanie, pričom exekučný súd bol povinný rozvrh výťažku schváliť už v čase, keď odkázal oprávneného na podanie zapieracej žaloby s tým, že na základe výsledku incidenčného konania by súdny exekútor buď vyplatil zadržané sumy podľa schváleného rozvrhu výťažku, alebo by sa uskutočnilo dodatočné pojednávanie o rozvrhu (postup zrejmý z ustanovení , ako aj z komentára k ustanoveniu ). Exekučný súd však z nevysvetliteľných dôvodov opätovne posudzoval pohľadávku VÚB, a.s. prihlásenú na rozvrh výťažku, čo nemá absolútne žiadny právny základ v právnej úprave a je to v rozpore s princípom právnej istoty, ako aj v rozpore so samotnými ustanoveniami . Podľa záložného veriteľa je absurdné, aby exekučný súd napriek existencii právoplatného rozsudku vydaného v incidenčnom konaní, na iniciovanie ktorého vyzval oprávneného samotný exekučný súd, tento rozsudok ignoroval a opätovne sám z vlastnej iniciatívy posudzoval nárok VÚB, a.s., prihlásený na rozvrh výťažku, nakoľko pripustením takéhoto oprávnenia exekučného súdu by príslušné časti ustanovení , , ako aj samotné incidenčné konania o zapieracích žalobách stratili akýkoľvek význam a opodstatnenie. Exekučný súd, ako aj súdny exekútor sú viazaní rozhodnutím súdu vydaným v incidenčnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o zapieracej žalobe, avšak súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia s predmetným rozsudkom nevysporiadal. 8. Vo vzťahu k vyššie uvedeným odvolaniam súdneho exekútora a záložného veriteľa neboli predložené žiadne vyjadrenia. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( v spojení s ), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a 380 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolania súdneho exekútora a záložného veriteľa VÚB, a.s. sú dôvodné. 10. Podľa (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 11. Podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . 12. Podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) o rozvrhnutí výťažku dražby nehnuteľnosti (ďalej len „rozvrh výťažku“) spíše exekútor zápisnicu. 13. Podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) zápisnica o rozvrhu výťažku sa doručí osobám a orgánom uvedeným v <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170201.html>. 14. Podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) osoby a orgány, ktoré mali byť predvolané na rozvrhové pojednávanie ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170201.html>) a osoby, o ktorých nárokoch sa rozhodovalo na tomto pojednávaní, môžu vzniesť u exekútora námietky proti rozvrhu výťažku do troch dní po doručení tohto rozvrhu. 15. Podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) súd rozhodne aj o nárokoch, ktoré boli na pojednávaní o rozvrhu zaprené čo do pravosti, výšky, poradia alebo spôsobu úhrady, ak o nich možno rozhodnúť bez vykonávania dôkazov. Proti tomuto rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie. Inak súd odkáže tých, ktorí také námietky vzniesli, aby v lehote 30 dní od doručenia upovedomenia súdu podali návrh podľa . 16. Podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) rozhodnutie podľa <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html> je účinné proti všetkým veriteľom i proti povinnému.

17. Podľa (v znení účinnom do 31.3.2017), ak súd vyhovel návrhu podľa <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>, exekútor uskutoční nové rozvrhové pojednávanie. 18. Podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) rozvrh výťažku podlieha schváleniu súdom ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>). Súd rozhodne o schválení rozvrhu výťažku najneskôr do 60 dní. Proti rozhodnutiu súdu o rozvrhu výťažku je prípustné odvolanie. 19. Podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) rozhodnutie o rozvrhu výťažku sa doručí všetkým osobám a orgánom, ktoré mali byť predvolané na rozvrhové pojednávanie ( <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>), a osobám, o ktorých nárokoch sa rozhodovalo na tomto pojednávaní. 20. Podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) po schválení rozvrhu výťažku a po úplnom zaplatení najvyššieho podania poukáže exekútor do siedmich dní oprávneným osobám prikázané sumy s výnimkou nárokov, o ktorých prebieha konanie o zapretie prihlásenej pohľadávky. 21. Podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) po právoplatnosti rozhodnutia o zapretí prihlásenej pohľadávky ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170201.html>) súd podľa výsledku tohto konania buď prikáže exekútorovi, aby vyplatil zadržané sumy podľa rozvrhu výťažku, alebo aby uskutočnil dodatočné pojednávanie o rozvrhu. 22. Podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) na exekúciu predajom spoluvlastníckeho podielu na hnuteľnej veci alebo na nehnuteľnosti sa použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností. O vykonaní exekúcie upovedomí exekútor ostatných spoluvlastníkov. 23. Podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) spoluvlastník hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže zabrániť predaju veci, ak najneskôr do začiatku dražby zloží u exekútora v hotovosti alebo šekom na účet exekútora sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť. Ak jeden zo spoluvlastníkov zloží túto sumu na účet exekútora, považuje sa za vydražiteľa podielu; ak uvedenú sumu zloží na účet exekútora viac spoluvlastníkov, zužuje sa okruh dražiteľov podielu iba na spoluvlastníkov. Ďalej exekútor postupuje podľa ustanovení o dražbe. 24. Podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu podlieha schváleniu súdom. 25. Podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci z exekúcie podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>. 26. Podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) žalobou na súde treba uplatniť aj zapretie pravosti, výšky alebo poradia niektorej z pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku v prípade, keď sa vykonáva exekúcia prikázaním pohľadávky, prípadne predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, alebo predajom podniku. 27. Podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. 28. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 29. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 30. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu exekučného súdu o rozvrhu výťažku vyplýva priamo z ustanovenia (v znení účinnom do 31.3.2017) a v nadväznosti na ustanovenie (v znení účinnom do 31.3.2017) pre daný úsek exekučného konania, v ktorom sa rozhoduje o rozvrhu výťažku, patrí postavenie účastníka konania aj súdnemu exekútorovi, keďže predmetom rozhodovania sú aj trovy exekúcie, ako aj záložnému veriteľovi, keďže súčasťou rozhodovania je aj uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa prihlásenej do rozvrhového konania, v dôsledku čoho je v danom prípade nutné ustáliť, že súdny exekútor a záložný veriteľ VÚB, a.s. boli osobami oprávnenými na podanie odvolania, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry súdov (napr. R 68/2007 a ).

31. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. -108 zo dňa 28.2.2017, v spojení s opravným uznesením č. k. -113 zo dňa 25.4.2017, jednoznačne vyplýva pokyn odvolacieho súdu pre súd prvej inštancie a to vysporiadať sa s popretím pohľadávky veriteľa VÚB, a.s.

oprávneným čo do jej pravosti a výšky naznačeným doplnením dokazovania a v prípade nemožnosti rozhodnutia o popretom nároku v podmienkach exekučného konania odkázať oprávneného v zmysle na podanie žaloby podľa . Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie výzvou zo dňa 13.12.2017 vyzval VÚB, a.s. na predloženie vyjadrenia k pravosti pohľadávky z hľadiska jednoznačného uvedenia právneho dôvodu pohľadávky, t.j. v akom záväzkovom (úverovom) vzťahu má prihlásená pohľadávka svoj pôvod, akým spôsobom bola ustálená výška prihlásenej pohľadávky a či táto výška zodpovedá výlučne len výške záväzku existujúceho voči povinnému, ako aj na predloženie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý má byť zabezpečený záložným právom. Na predmetnú výzvu súdu prvej inštancie záložný veriteľ VÚB, a.s. zareagoval písomným podaním zo dňa 5.1.2018, ktorého prílohu tvorili vyčíslenie pohľadávky; zmluva o financovaní bývania reg. č. 001/055575/05-001/000 zo dňa 1.7.2005, zahŕňajúca v sebe zmluvu o flexihypotéke a zmluvu o spotrebnom úvere a to spolu so Všeobecnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby a so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre poskytovanie úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam pre fyzické osoby - občanov; ako aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/055575/05-001/000 zo dňa 1.7.2005; návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 1.7.2005. Následne súd prvej inštancie upovedomením zo dňa 23.8.2018 (č.l. 151 súdneho spisu) v zmysle odkázal oprávneného na podanie žaloby podľa v lehote 30 dní od doručenia upovedomenia súdu, ktoré bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 25.9.2018. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.5.2019 pod č.k. -109 je zrejmé, že súd rozhodol o žalobe oprávneného v procesnom postavení žalobcu (doručenej súdu dňa 24.10.2018) proti záložnému veriteľovi VÚB, a.s. v procesnom postavení žalovaného o zapretie pravosti, výšky a poradia pohľadávky prihlásenej na rozvrh výťažku v zmysle tak, že žalobu zamietol, pričom z odôvodnenia predmetného rozsudku explicitne vyplýva, že po vykonanom dokazovaní súd uzavrel, že právny dôvod prihlásenej pohľadávky žalovaného v exekučnom konaní bol daný a to záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným (bankou) a dlžníkmi zo zmluvy o financovaní bývania, kde povinný v exekučnom konaní a p. I. boli solidárni dlžníci a veriteľ je oprávnený vymáhať celý dlh od ktoréhokoľvek z nich, nakoľko splnením záväzku (dlhu) jedným z nich zanikne celý dlh, v dôsledku čoho si žalovaný titulom solidárneho záväzku môže uplatňovať voči povinnému ako spoludlžníkovi zaplatenie celého nesplateného zostatku dlhu z predmetného záväzkového vzťahu. Súčasne súd v predmetnom rozsudku vo vzťahu k celkovej pohľadávke uplatňovanej v exekučnom konaní vo výške 42.267,35 eura ustálil záver, že žalovaný preukázal uplatňovanú pohľadávku aj čo do jej výšky. Predmetný rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.5.2019 pod č. k. -109 nadobudol právoplatnosť dňa 3.8.2019 (doložka právoplatnosti na č. l. 235 súdneho spisu).

32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvej inštancie sa jednak pri svojom rozhodovaní neriadil dôsledne pokynmi a právnym názorom odvolacieho súdu obsiahnutými v uznesení č. k. -108 zo dňa 28.2.2017, v spojení s opravným uznesením č.k. -113 zo dňa 25.4.2017 a zároveň proces a obsah jeho rozhodovania vykazuje známky zmätočnosti, keď na jednej strane samotný súd prvej inštancie odkázal oprávneného na podanie žaloby podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) a na strane druhej výsledok tohto právoplatne skončeného konania pri svojom rozhodovaní žiadnym spôsobom nezohľadnil a v odôvodnení napadnutého uznesenia o ňom dokonca nie je ani zmienka. Okrem toho, že z napadnutého uznesenia nie je vôbec zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s výrokom a záväznosťou právoplatného rozsudku o zapieracej žalobe podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) v nadväznosti na ustanovenia a (v znení účinnom do 31.3.2017), čo zakladá opodstatnenosť aplikácie ustanovenia , navyše súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom náležite a presvedčivo nezdôvodnil opodstatnenosť svojho postupu spočívajúceho v opätovnom posudzovaní správnosti výšky prihlásenej pohľadávky záložného veriteľa VÚB, a.s. v kontexte právoplatného skončenia konania o zapieracej žalobe a v tej súvislosti žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil svoj záver o tom, že veriteľom 2. skupiny nebola preukázaná správnosť výšky uplatňovaného vyčíslenia pohľadávky, ako aj svoju konštatáciu existencie vád konania o rozvrhu výťažku, pre ktoré nebolo možné rozvrh schváliť, čo vo svojom súhrne predstavuje vadu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a opodstatnenosť aplikácie ustanovenia . V nadväznosti na vyššie uvedené, sa odvolací súd stotožňuje s podstatou odvolacej argumentácie súdneho exekútora a záložného veriteľa VÚB, a.s., ktorou zhodne namietali odignorovanie právoplatného rozsudku súdu o zapieracej žalobe podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) súdom prvej inštancie, v spojení s nenáležitým

odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní výšky pohľadávky záložného veriteľa VÚB, a.s., prihlásenej na rozvrh výťažku.

33. Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

34. Zmyslom práva na súdnu ochranu (jej nedielnou súčasťou je i exekučné konanie) je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 , z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007). 35. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 36. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

37. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

38. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

39. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (, v spojení s ) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu nespĺňa. 40. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle a , v spojení s zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že jeho úlohou v ďalšom konaní bude opätovne sa dôsledne zaoberať predmetným návrhom na schválenie rozvrhu výťažku, a to spôsobom formálne a materiálne súladným s príslušnými ustanoveniami (v znení účinnom do 31.3.2017) za súčasného dôsledného vysporiadania sa s výsledkom právoplatne skončeného konania o zapieracej žalobe podľa (v znení účinnom do 31.3.2017). Nové rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci musí zodpovedať príslušnej právnej úprave a jeho výrok a odôvodnenie musia ako celok dávať stranám sporu jednoznačné odpovede, ktoré nebudú vzbudzovať žiadne pochybnosti o predmete rozhodovania, spôsobe rozhodnutia a jeho dôvodoch. 41. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ). 42. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania ( , ).