Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cb/30/2021

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu: Služby LIPTOV, s.r.o., so sídlom 032 21 Bobrovček 23, IČO: 47 622 016, právne zastúpeného PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, proti žalovanej: O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX Bobrovček XX, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s a z a m i e t a.

II. Žalovanej s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 28.06.2021 bol súdu prvej inštancie doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia - zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej, nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., obec T., okres Liptovský Mikuláš, a to: rodinnému domu, súpisné č. XX, postavenému na pozemku Parcely reg. C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné č. 4/1 a pozemku Parcely reg. C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné č. 3 - záhrada o výmere 210 m2 a parcelné č. 4/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 590 m2, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, na zabezpečenie časti pohľadávky žalobcu voči žalovanej z titulu bezdôvodného obohatenia v predpokladanej výške 30.532,67 eur. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že jediny´m spolocˇni´kom a konatelˇom žalobcu od roku 2015 do 13.02.2020 bol pa´n H., na´sledne sa jedinou spolocˇni´cˇkou a konatelˇkou na obdobie od 14.02.2020 do 27.05.2020 stala žalovana´, pani G.´. Dnˇa 06.05.2020 uzavrel žalobca ako preva´dzaju´ci so žalovanou ako nadobu´datelˇkou zmluvu o prevode obchodne´ho podielu, ktorou previedla na E. (su´cˇasne´ho jedine´ho spolocˇni´ka a konatelˇa spolocˇnosti) obchodny´ podiel v spolocˇnosti. Zˇalovana´ po^sobila ako konatelˇka žalobcu v roku 2020 a teda zodpovedala za spra ´vnostˇ a u´plnostˇ vedenia u´cˇtovni´ctva v zmysle § 135 ods. 1 Obchodne´ho za´konni´ka. Nakolˇko E. ako konatelˇovi žalobcu nebolo ani napriek niekolˇky´m vy´zvam po nadobudnuti´ obchodne´ho podielu odovzdane´ kompletne´ u´cˇtovni´ctvo vra´tane vsˇetky´ch u´cˇtovny´ch dokladov a iny´ch evidencii´, právny zástupca žalobcu pi´somnou vy´zvou zo dnˇa 24.05.2021 v mene E. opa¨tovne vyzval žalovanu ´ na poskytnutie kompletne´ho úcˇtovni´ctva žalobcu vra´tane vsˇetky´ch u´cˇtovny´ch dokladov a iny ´ch evidencii´ najma¨, nie vsˇak vy´lucˇne, vo vztˇahu k u´cˇtovne´mu obdobiu roku 2020, a to najma¨ za u´cˇelom zostavenia u´cˇtovnej za´vierky a pri´pravy danˇove´ho priznania za zdanˇovacie obdobie roka 2020. Dnˇa 03.06.2021 žalovana´ dorucˇila cˇastˇ u´cˇtovni´ctva E.. Z predložených dokumentov žalobca zistil, že v čase výkonu fukncie žalovanej ako konateľky a jedinej spoločníčky žalobcu došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.03.2020 uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou k prevodu vlastníckeho práva k viacerým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu do výlučného vlastníctva žalovanej, a to nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie T., obec T., okres Liptovský Mikuláš, špecifikovaných v petite návrhu. Podľa čl. III. bod 1. kúpnej zmluvy bola kúpna

cena za nehnuteľnosti dohodnutá vo výške 21.500 eur. Zˇalobca ma´ za to, zˇe nehnutelˇnosti´ boli poskytnute´ žalovanej bez primerane´ho protiplnenia v rozpore s kogentny´mi ustanoveniami Obchodne ´ho za´konni´ka, ktore´ zakazuju´ vra´tenie vkladov spolocˇni´kovi a preto žalobca ma´ na´rok na vydanie bezdo^vodne´ho obohatenia z titulu uzavretej ku´pnej zmluvy vocˇi žalovanej. V ustanoveni´ § 123 ods. 3 Obchodne´ho za´konni´ka je upraveny´ za´kaz spolocˇnosti s rucˇeni´m obmedzeny´m vra´titˇ spolocˇni´kom ich vklady. Podlˇa ustanovenia § 67j ods. 2 Obchodne´ho za´konni´ka sa za vra´tenie vkladu „povazˇuje aj plnenie bez primerane´ho protiplnenia, poskytnute´ spolocˇnostˇou na za´klade pra ´vneho u´konu dojednane´ho so spolocˇni´kom alebo v jeho prospech, bez ohlˇadu na formu dojednania alebo platnostˇ.“ Ustanovenie § 67j ods. 5 Obchodne´ho za´konni´ka upravuje spo^sob, aky´m sa sku ´ma primeranostˇ protiplnenia. V zmysle predmetne´ho ustanovenia je pri posudzovani´ primeranosti protiplnenia potrebne´ zohlˇadnitˇ najma¨ schopnostˇ druhej strany ho poskytnu´tˇ, obvyklu´ cenu na trhu, ako aj cenu, za ktoru´ spolocˇnostˇ obvykle poskytuje obdobne´ plnenia v bezˇnom obchodnom styku s iny´mi osobami. Ak taky´ch informa´cii´ niet, je potrebne´ zohlˇadnitˇ jeho najpravdepodobnejsˇiu cenu ku dnˇu plnenia v danom mieste a cˇase, ktoru´ by bolo mozˇne´ dosiahnutˇ na trhu v podmienkach volˇnej su´tˇazˇe, pri poctivom predaji, pri konani´ s primeranou opatrnostˇou, zohlˇadneni´ vsˇetky´ch dostupny ´ch informa´cii´ a s predpokladom, zˇe cena nie je ovplyvnena´ neprimeranou pohnu´tkou. U´cˇtovna ´ hodnota nehnutelˇnosti bola podlˇa u´cˇtovnej za´vierky ku dnˇu 31.12.2019 vo vy´sˇke 56.000 eur a jej u´cˇtovna´ zostatkova´ hodnota ku dnˇu prevodu bola v zmysle interne´ho dokladu cˇ. zo dnˇa 19.03.2020 vo vy´sˇke 52.032,67 eur. Nakolˇko u´cˇtovna´ hodnota nehnutelˇnosti´ bola v denˇ prevodu nehnutelˇnosti´ vo vy´sˇke 52.032,67 eur, je zrejme´, zˇe ku´pna cena vo vy´sˇke 21.500 eur nepredstavuje primerane´ protiplnenie v zmysle požiadavky . Uskutocˇneni´m prevodu nehnutelˇnosti´ na za´klade ku´pnej zmluvy tak fakticky dosˇlo k vra´teniu vkladu žalovanej ako predosˇlej spolocˇni´cˇky a konatelˇky spolocˇnosti bez toho, aby ta´to poskytla žalobcovi primerane ´ protiplnenie. Hodnota vkladu vra´tene´ho v rozpore s Obchodny´m za´konni´kom sa pritom musi´ v zmysle Obchodne´ho za´konni´ka spolocˇnosti podlˇa za´sad o bezdo^vodnom obohateni ´ vra´titˇ spa¨tˇ, a to v rozsahu rozdielu medzi protiplneni´m skutocˇne poskytnuty´m a protiplneni´m, ktore´ by bolo poskytnute´ ako primerane´. Zˇalobca ma´ za to, zˇe bezdo^vodne´ obohatenie žalovanej na u´kor žalobcu sa rovna´ najmenej sume vo vy´sˇke rozdielu medzi ku´pnou cenou a u´cˇtovnou hodnotou nehnutelˇnosti, a teda najmenej vo vy´sˇke 30.532,67 eur. S ohlˇadom na vy´voj na trhu s nehnutelˇnostˇami na by´vanie je vsˇak mozˇne´ predpokladatˇ, zˇe rea´lna hodnota nehnutelˇnosti´ bola v skutocˇnosti v cˇase prevodu ovelˇa vysˇsˇia. Pre ilustra´ciu, podlˇa verejne dostupny´ch informa ´cii´ podobne´ domy v bli´zkosti predmetny´ch nehnutelˇnosti´ sa preda´vali za ovelˇa vysˇsˇiu cenu, takzˇe je vysoko pravdepodobne´, zˇe trhova´ hodnota predmetny´ch nehnutelˇnosti´ vcˇase ich prevodu podstatne prevysˇovala u´cˇtovnu´ hodnotu nehnutelˇnosti´ evidovanu´ v u´cˇtovni´ctve žalobcu.

2. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že existenciu nároku na vydanie peňažnej pohlˇada´vky na vydanie bezdo^vodne´ho obohatenia, ktore´ zi´skala žalovana´ na za´klade ku´pnej zmluvu v do^sledku porusˇenia kogentny´ch ustanoveni´ Obchodne´ho za´konni´ka o za´kaze vra ´tenia vkladu, riadne osvedcˇila. Na presnejsˇom vycˇi´sleni´ na´roku žalobca pracuje. Povinnostˇ doma ´hatˇ sa tohto na´roku vyply´va žalobcovi z § 67k ods. 1 a 2 Obchodne´ho za´konni´ka. Samotne ´ konanie žalovanej (predaj nehnutelˇnosti´ pod trhovu´ hodnotu) v cˇase vy´konu jej funkcie ako konatelˇa spolocˇnosti bolo v zjavnom rozpore so za´konom a s povinnostˇou konatˇ s odbornou starostlivostˇou v su´lade so za´ujmami spolocˇnosti a vsˇetky´ch jej spolocˇni´kov. Dôvodné obavy vzbudzuje aj skutočnosť, že žalovaná robila obštrukcie po prevode obchodného podielu v súvislosti s predložením účtovníctva. Žalovaná navyše neinformovala pána E. o prebiehajúcej daňovej kontrole, týkajúcej sa zdaňovacích období pred prevodom obchodného podielu. Žalovaná tiež neinformovala žalobcu o doručovaní poštových zásielok na jej adresu (ktorá bola v Obchodnom registri zapísaná ako adresa sídla žalobcu), najmä zásielok z daňového úradu, týkajúcich sa prebiehajúcej daňovej kontroly. Tým žalovana´ zmarila mozˇnostˇ žalobcu riadne uplatnˇovatˇ svoje procesne´ pra´va v danej kontrole, cˇo vyu´stilo do dorubenia rozdielu dane vo vy´sˇke 10.300,44 eur a na´sledne´mu zablokovaniu bankovy ´ch u´cˇtov žalobcu. Napriek opakovany´m vy´zvam zo strany konatelˇa E. tieto na´klady žalovana ´ odmietala uhraditˇ a v za´ujme zachovania podnikatelˇskej cˇinnosti žalobcu musel E. na u´hradu danˇove´ho dlhu vynalozˇitˇ vlastne´ prostriedky. S ohlˇadom na vysˇsˇie uvedene´ ma´ žalobca do^vodnu ´ obavu, zˇe žalovana´ sa zacˇne zbavovatˇ svojho majetku ako aj nehnutelˇnosti´ s cielˇom znemozˇnitˇ vymozˇenie pohlˇada´vky žalobcu na vra´tenie vkladu z titulu bezdo^vodne´ho obohatenia. Žalobca je na´zoru, zˇe nema´ inu´ mozˇnostˇ ako sa doma´hatˇ ochrany svojich pra´v inak ako prostredni´ctvom zabezpecˇovacieho opatrenia, ktory´m by su´d zriadil na nehnutelˇnostiach za´lozˇne´ pra´vo v prospech žalobcu. Zˇalobkynˇa má za to, že dostatocˇne osvedcˇila svoj pra´vny na´rok na vydanie bezdo^vodne

´ho obohatenia z titulu porusˇenia ustanoveni´ o za´kaze vra´tenia vkladu v pri´pade spolocˇnosti s rucˇeni´m obmedzeny´m. Vzhlˇadom k opi´saniu rozhoduju´cich skutocˇnosti´ a do^vodnosti na´vrhu ma´ žalobca do^vodnu´ obavu, zˇe bez docˇasnej u´pravy pomerov stra´n sporu mo^zˇe bytˇ pri´padna´ exeku ´cia pohlˇada´vky žalobcu budu´cnosti ohrozena´. Ty´mto za´rovenˇ mo^zˇe do^jstˇ k zmareniu u´cˇelu cele´ho su´dneho konania vo veci samej na vydanie bezdo^vodne´ho obohatenia. Zriadenie za´lozˇne ´ho pra´va na nehnutelˇnostiach pritom nie je zjavne neprimerane´ k zabezpecˇovanej pohlˇada´vke žalobcu vocˇi žalovanej, pricˇom neprimerany´m spo^sobom nezasahuje ani do jej pra´v a pra´vom chra ´neny´m za´ujmov. Vysˇsˇie uvedena´ obava je zosilnena´ poznani´m, zˇe podlˇa zi´skany´ch u´cˇtovny ´ch za´znamov po^sobila žalovana´ u žalobcu od 01.07.2017 azˇ do 30.04.2020 na pracovnej pozi´cii „upratovacˇka“, pricˇom u´hrn hruby´ch odmien za tu´to pra´cu dosiahol 4.250,74 eur za cele´ uvedene ´ obdobie. Zˇalobca su´cˇasne nema´ vedomostˇ o zˇiadnom inom zdroji pri´jmu žalovanej. Zˇalobca je na´zoru, zˇe zriadenie za´lozˇne´ho pra´va na nehnutelˇnostiach zabezpecˇi´ pohlˇada´vku na vydanie bezdo^vodne´ho obohatenia, pricˇom v pri´pade u´spechu v konani´ vo veci´ samej žalobca bude mo^ctˇ vy´konom za´lozˇne´ho pra´va uspokojitˇ svoju pohlˇada´vku priznanu´ su´dnym rozhodnuti´m. Žalobca uviedol, zˇe spracova´va na´vrh na zacˇatie konania vo veci samej - zˇaloby na plnenie podľa § 137 pi ´sm. a) Civilne´ho sporove´ho poriadku, ktory´ poda´ po podani´ tohto na´vrhu.

3. Podľa (ďalej len „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

5. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

7. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Zabezpecˇovacie opatrenie, o vydanie ktorého žiadal žalobca je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilnitˇ istotu veritelˇa, že v prípade úspechu v konaní si bude môctˇ svoju judikovanú pohlˇadávku vocˇi dlžníkovi uspokojitˇ výkonom tohto záložného práva po tom, ako bola pohlˇadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. v ustanovení zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpecˇovacie opatrenie, teda navrhovatelˇ zabezpecˇovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázatˇ dôvodnostˇ a existenciu svojho nároku vocˇi dlžníkovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cielˇom zabezpecˇovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veritelˇa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpecˇenie pohlˇadávky, ktorá by mohla bytˇ neskôr judikovaná, s cielˇom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpecˇenstvo uspokojenia pohlˇadávky veritelˇa. Prostredníctvom nariadenia zabezpecˇovacieho opatrenia získa veritelˇ postavenie záložného veritelˇa a bude môctˇ pristúpitˇ k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohlˇadávky v exekucˇnom konaní podlˇa aj napriek

existencii skoršieho záložného práva. Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpecˇovacieho opatrenia je, že zabezpecˇovacie opatrenie možno zriaditˇ len na návrh, musí ístˇ o spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu bytˇ veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpecˇovacieho opatrenia bude zabezpecˇovatˇ penˇažnú pohlˇadávku a musí existovatˇ obava z budúceho marenia exekúcie. Návrh na nariadenie zabezpecˇovacieho opatrenia musí spl´nˇatˇ aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z v spojení s a .

12. Z charakteru zabezpecˇovacieho opatrenia zárovenˇ vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistˇovatˇ všetky skutocˇnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konecˇného rozhodnutia a pri ich zistˇovaní nemusí bytˇ vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedcˇené asponˇ základné skutocˇnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedcˇenie takejto skutocˇnosti musí bytˇ dostatocˇne presvedcˇivé. Nariadenie zabezpecˇovacieho opatrenia predpokladá, aby sa asponˇ osvedcˇila danostˇ práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy. Nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vztˇahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd preto starostlivo zvažuje, cˇi je tu skutocˇne naliehavá potreba, kedˇ miera osvedcˇenia sa riadi situáciou a najmä naliehavostˇou riešenia, cˇi právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnútˇ. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpecˇovacieho opatrenia, ktorým sa domáha navrhovatelˇ obmedzenia dispozicˇných práv dlžníka s nehnutelˇným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje súd nielen ohrozenie úhrady dlžnej cˇiastky, ale aj primeranostˇ ujmy dlžníka, ktorá by týmto obmedzením vznikla a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpecˇovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach dlžníka a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cielˇu. Zriadením zabezpecˇovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu procesného záložného práva, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovatˇ záložnému veritelˇovi relevantné poradie.

13. Súd prvej inštancie mal po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpecˇovacieho opatrenia za to, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovietˇ, nakolˇko nie sú splnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie. Žalobca sa navrhovaným zabezpecˇovacím opatrením domáha ochrany zabezpecˇenia svojej penˇažnej pohlˇadávky voči žalovanej v ním označenej výške celkovo 40.833,11 eur (30.532,67 + 10.300,44), teda sa domáha ochrany veritelˇa - potenciálneho oprávneného v exekucˇnom konaní. Zabezpecˇovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná v , cˇím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpecˇenia a výkonu tohto procesného zabezpecˇovacieho inštitútu. Žalobca žiadal nariadenie zabezpecˇovacieho opatrenia na zabezpecˇenie budúcej exekúcie pohlˇadávky v celkovej výške 40.833,11 eur, vzniknutej na základe dvoch žalobcom tvrdených právnych titulov. Prvým je bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť na strane žalobcu ako obchodnej spoločnosti v dôsledku konania žalovanej ako jedinej spoločníčky a konateľky žalobcu, v čase keď ňou bola, t. j. v období od 14.02.2020 do 27.05.2020, ktoré spočívalo vo vrátení vkladu v rozpore s ustanovením (pohľadávka vo výške 30.532,67 eur) a druhým právnym titulom je záväzok na strane žalobcu vo výške 10.300,44 eur, ktorá suma predstavuje dovyrubenie dane z pridanej hodnoty v dôsledku daňovej kontroly, ktorú skutočnosť možno podľa tvrdení žalobcu pričítať žalovanej.

14. Žalobca v prípade prvého právneho titulu poukázal na to, že žalovaná uzavrela ako spoločníčka a konateľka žalobcu dňa 19.03.2020 kúpnu zmluvu, ktorou od žalobcu nadobudla nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie T., obec T., okres Liptovský Mikuláš, pričom išlo o vrátenie vkladu. Žalovanej boli nehnuteľnosti poskytnuté bez primeraného protiplnenia, čo je v rozpore s . Podľa spoločnosť nesmie vrátiť spoločníkom ich vklady. Súd poukazuje na to, že v návrhu žalobcu absentujú skutkové tvrdenia podstatné pre posúdenie opodstatnenosti podaného návrhu z hľadiska existencie tejto pohľadávky. Žalobca sa vôbec nezmienil, o tom, aký vklad mala žalovaná poskytnúť do spoločnosti, či išlo o vklad peňažný alebo nepeňažný a najmä aká bola jeho výška. Žalobca tiež vôbec neuviedol, prečo považuje úkon - uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako prevodcom a žalovanou ako nadobúdateľkou, za úkon, ktorým malo dôjsť k vráteniu vkladu. Súd si nemôže sám domýšľať a vyvodzovať rozhodujúce skutkové tvrdenia, hoci by aj vyplývali z predložených listín. Pokiaľ žalobca uviedol, že nehnuteľnosti boli prevedené za neadekvátnu kúpnu cenu (21.500 eur), pričom podľa účtovnej závierky bola účtovná hodnota nehnuteľností ku dňu 31.12.2019 vo výške 56.000 eur, nie je vôbec zrejmé, ako mohlo ísť

v prípade prevodu týchto nehnuteľností o vrátenie vkladu žalovanej do spoločnosti, keď táto sa stala spoločníčkou spoločnosti až dňa 14.02.2020 (konštitutívny zápis). Žalobca spoľahlivo nevysvetlil vyššie uvedené skutočnosti, ktoré sú rozporné a nemožno ich vyvodiť ani z predložených listín. Navyše podľa Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 05.05.2020, ktorou žalovaná previedla svoj obchodný podiel na súčasného spoločníka a konateľa žalobcu, Mareka Kráľa, žalovanej prináleží obchodný podiel vo výške 100 %, čo predstavuje sumu 5.000 eur. Z predloženého potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. o splnení záväzku (kvitancia) zo dňa 31.03.2020 je tiež zrejmé, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 19.03.2020 boli pred prevodom zaťažené záložným právom v prospech záložného veriteľa - Slovenská sporiteľňa, a.s., pričom aktuálnym vlastníkom zálohu (záložcom) bol žalobca a záložné právo vzniklo na základe Záložnej zmluvy ešte zo dňa 18.07.2017 na podklade úverového vzťahu na základe úverovej zmluvy č. 5128937591. Je zrejmé, že nehnuteľnosti boli vo vlastníctve žalobcu už predtým ako sa žalovaná stala spoločníčkou a konateľkou spoločnosti a tiež je zrejmé, že pred prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v dôsledku ich zaťaženia záložným právom, bol splnený záväzok spoločnosti voči záložnému veriteľovi - Slovenská sporiteľňa, a.s. Je zrejmé, že zostatok úveru bol pred prevodom vlastníckeho práva uhradený, pričom však nie je zrejmá výška zostatku tohto dlhu. Preto nie je možné bez pochybností ustáliť prípadnú výšku bezdôvodného obohatenia. Zo skutkových tvrdení žalobcu a ním priložených listinných dôkazov nie je možné spoľahlivo osvedčiť výšku ani danosť jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej titulom neoprávneného vrátenia jej vkladu do spoločnosti, a teda prisvedčiť opodstatnenosti jeho obavy o ohrozenie exekúcie v dôsledku priznania tejto pohľadávky súdom, čo je conditio sine qua non pre úspešnosť návrhu o vydanie zabezpečovacieho opatrenia.

15. Druhým titulom, na základe ktorého sa žalobca domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia, je vzniknutý záväzok na strane žalobcu vo výške 10.300,44 eur, ktorá suma predstavuje dovyrubenie dane z pridanej hodnoty v dôsledku daňovej kontroly, týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia máj 2019. Podľa tvrdení žalobcu skutočnosť, že došlo k dovyrubeniu dane z pridanej hodnoty, možno pričítať žalovanej. Táto ho neinformovala o prebiehajúcej daňovej kontrole ani o tom, že písomnosti adresované žalobcovi sú doručované na jej adresu, ktorá bola v obchodom registri zapísaná ako adresa sídla žalobcu. Tým zmarila možnosť žalobcu uplatňovať jeho procesné práva v daňovej kontrole. Tu súd poukazuje na to, že daňová kontrola bola zameraná na zdaňovacie obdobie jedného mesiaca - máj 2019 a týkala sa preverenia uplatnenia práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 10.300,44 eur z faktúr od daňového subjektu - obchodnej spoločnosti Bavit Company, so sídlom v Bratislave. Podľa Protokolu z daňovej kontroly Daňového úradu Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš č. 101179422/2020 zo dňa 15.07.2020 začala u žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu daňová kontrola dňa 04.09.2019, t. j. v čase keď bol spoločníkom a konateľom žalobcu H.. Tento spolupracoval s daňovým úradom, poskytol v rámci daňovej kontroly doklady na účely výkonu daňovej kontroly, o čom bola spísaná aj Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 04.09.2019. Následne predložil dňa 13.09.2019 aj ďalšie daňovým úradom požadované doklady, ktoré sú špecifikované v uvedenom protokole o daňovej kontrole (str. 3). Na účely preverenia uskutočnenia zdaniteľných plnení daňový úrad vykonal dňa 29.10.2019 ústne pojednávanie, na ktorom sa H. zúčastnil. Po ústnom pojednávaní doručoval H. daňovému úradu ďalšie požadované listiny. Daňový úrad v rámci daňovej kontroly vypočul dňa 17.12.2019 aj svedka - D., ktorá bola v skúmanom období konateľkou spoločnosti Bavit Company s.r.o. V uvedenom protokole daňový úrad podrobne zdôvodnil, prečo nebolo preukázané, že služby, ktoré boli predmetom faktúr vystavených spoločnosťou Bavit Company s.r.o. boli aj skutočne vykonané a teda ozrejmil dôvody, pre ktoré bolo odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 10.300,44 eur zo strany žalobcu uplatnené neoprávnene. Žalobca prostredníctvom vtedajšieho konateľa pána T. s daňovým úradom spolupracoval, predložil požadované doklady, poskytol aktívnu súčinnosť. Daňový úrad teda v súčinnosti s kontrolovaným subjektom - žalobcom, dospel k záveru o neoprávnenosti uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty. Závery správcu dane z daňovej kontroly boli jednoznačné a sú zrejmé zo žalobcom predloženého protokolu. Po oboznámení sa s obsahom predloženého protokolu z daňovej kontroly súdu nie je jasné, akým spôsobom mohlo práve konanie, či nekonanie žalovanej spôsobiť žalobcovi ujmu v podobe dovyrubenia dane z pridanej hodnoty vo výške 10.300,44 eur a na základe akých konkrétnych skutočností by bolo možné pričítať výlučne žalovanej zavinenie za vznik tohto záväzku žalobcu. Z protokolu ani z nijakých iných žalobcom predložených listín takéto skutočnosti nevyplývajú. Skutočnosť, že listiny určené žalobcovi boli doručované na adresu žalovanej, ktorá bola zároveň uvedená ako adresa sídla žalobcu v obchodnom registri a žalovaná podľa vyjadrenia žalobcu ho neinformovala o ich doručení, nie je takou okolnosťou, ktorá by vo svetle všetkých uvedených skutočností, zaznamenaných v predloženom protokole, mohla zvrátiť závery daňovej kontroly. Súd ani

nevidí dôvod, aby žalovaná oboznamovala žalobcu o doručovaní zásielok na adresu Bobrovček 23, keď táto adresa je mimochodom ešte stále doposiaľ zapísaná ako adresa sídla žalobcu v obchodom registri. Žalobca si musel a musí byť vedomý, že zásielky akýchkoľvek subjektov, či už obchodných partnerov, alebo štátnych či iných inštitúcií, budú a sú zasielané na adresu sídla spoločnosti uvedenú v obchodnom registri. Napriek uvedenému žalobca adresu svojho sídla z adresy Bobrovček 23 na inú adresu do dnešného dňa nezmenil. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má súd pochybnosti o danosti práva žalobcu na vymáhanie pohľadávky vo výške 10.300,44 eur od žalovanej. Súd na okraj poznamenáva, že žalobca osobu žalovanej označil v návrhu nesprávne ako O., keď osoba s takýmto menom (priezviskom) neexistuje. Zrejme správne malo byť uvedené priezvisko žalovanej R..

16. Napokon žalobca nijakým spôsobom neosvedcˇil také konanie žalovanej, ktoré by odôvodnˇovalo záver, že žalovaná má v úmysle v budúcnosti previestˇ nehnutelˇnosti špecifikované v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na tretiu osobu, alebo iným spôsobom s nehnutelˇnostˇou nakladatˇ, teda neosvedcˇil, že samotný výkon rozhodnutia vo veci samej je ohrozený. Podľa názoru súdu, žalobca neosvedcˇil skutocˇnostˇ, že žalovaná nakladá so svojím majetkom s cieľom zbavovať sa ho, resp. znižovať jeho hodnotu. V zmysle platnej právnej úpravy ( a nasl. ) môže súd nariaditˇ zabezpecˇovacie opatrenie na zabezpecˇenie penˇažnej pohlˇadávky veritelˇa v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pricˇom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutocˇností presvedcˇitˇ o potrebe nariaditˇ zabezpecˇovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného úcˇelu. Podlˇa názoru súdu žalobca v posudzovanom prípade dostatocˇným spôsobom neosvedcˇil obavu ohrozenia výkonu exekúcie. Skutočnosť, že žalovaná bola zamestnaná u žalobcu v období od 01.07.2017 do 30.04.2020 ako upratovačka, pričom úhrn jej hrubých odmien dosiahol 4.250,74 eur za celé uvedené obdobie, nie je takou skutočnosťou, ktorá by osvedčovala obavu z ohrozenia exekúcie. Žalovaná ku dňu 30.04.2020 skončila dohodou pracovný pomer so žalobcom, čo je doba spred viac ako jedného roka. V súčasnosti nemá žalobca vedomosť o príjme žalovanej, čo však neznamená, že žalovaná žiadny príjem nedosahuje. Žalobca neuviedol v návrhu také podstatné a najmä aktuálne informácie o pomeroch žalovanej, ktoré by zakladali obavu z ohrozenia exekúcie v budúcnosti. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd nemal za osvedčené splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto ho zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa tak, že aj keď podľa by žalovaná ako procesne plne úspešná mala nárok na priznanie náhrady trov konania, nakoľko jej však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania () uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Toto zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením.