Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/115/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Služby LIPTOV, s.r.o., so sídlom 032 21 Bobrovček 23, IČO: 47 622 016, zastúpenému zástupcom PRK Partners s. r. o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, proti žalovanej: O.. G. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T. XX, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -84 zo dňa 21.07.2021, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -84 zo dňa 21.07.2021 p o t v r d z u j e s tým, že označenie priezviska žalovanej správne znie: ... ,,R.“...

Žalovaná n e m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania spojených s konaním o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Výrokom II. rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. V odôvodnení okresný súd poukázal na samotný návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a za aplikácie , a , , , dospel k záveru, že takémuto návrhu nie je možné vyhovieť. Okresný súd poukázal na to, že zabezpecˇovacie opatrenie je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilnitˇ istotu veritelˇa, že v prípade úspechu v konaní si bude môctˇ svoju judikovanú pohlˇadávku vocˇi dlžníkovi uspokojitˇ výkonom tohto záložného práva po tom, ako bola pohlˇadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. v ustanovení zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpecˇovacie opatrenie, teda navrhovatelˇ zabezpecˇovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázatˇ dôvodnostˇ a existenciu svojho nároku vocˇi dlžníkovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cielˇom zabezpecˇovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veritelˇa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpecˇenie pohlˇadávky, ktorá by mohla bytˇ neskôr judikovaná, s cielˇom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpecˇenstvo uspokojenia pohlˇadávky veritelˇa. Prostredníctvom nariadenia zabezpecˇovacieho opatrenia získa veritelˇ postavenie záložného veritelˇa a bude môctˇ pristúpitˇ k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohlˇadávky v exekucˇnom konaní podlˇa aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpecˇovacieho opatrenia je, že zabezpecˇovacie opatrenie možno zriaditˇ len na návrh, musí ístˇ o spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu bytˇ veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpecˇovacieho opatrenia bude zabezpecˇovatˇ penˇažnú pohlˇadávku a musí existovatˇ obava z budúceho marenia exekúcie. Návrh na nariadenie zabezpecˇovacieho opatrenia musí spl´nˇatˇ aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z v spojení s a . Z charakteru zabezpecˇovacieho

opatrenia zárovenˇ vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistˇovatˇ všetky skutocˇnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konecˇného rozhodnutia a pri ich zistˇovaní nemusí bytˇ vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedcˇené asponˇ základné skutocˇnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedcˇenie takejto skutocˇnosti musí bytˇ dostatocˇne presvedcˇivé. Nariadenie zabezpecˇovacieho opatrenia predpokladá, aby sa asponˇ osvedcˇila danostˇ práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy. Nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vztˇahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd preto starostlivo zvažuje, cˇi je tu skutocˇne naliehavá potreba, kedˇ miera osvedcˇenia sa riadi situáciou a najmä naliehavostˇou riešenia, cˇi právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnútˇ. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpecˇovacieho opatrenia, ktorým sa domáha navrhovatelˇ obmedzenia dispozicˇných práv dlžníka s nehnutelˇným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej cˇiastky, ale aj primeranostˇ ujmy dlžníka, ktorá by týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpecˇovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach dlžníka a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cielˇu. Zriadením zabezpecˇovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu procesného záložného práva, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovatˇ záložnému veritelˇovi relevantné poradie.

2. Po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpecˇovacieho opatrenia mal okresný súd za to, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovietˇ, nakolˇko nie sú splnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie. Žalobca žiadal nariadenie zabezpecˇovacieho opatrenia na zabezpecˇenie budúcej exekúcie pohlˇadávky v celkovej výške 40.833,11 Eur, vzniknutej na základe dvoch žalobcom tvrdených právnych titulov. Prvým je bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť na strane žalobcu ako obchodnej spoločnosti v dôsledku konania žalovanej ako jedinej spoločníčky a konateľky žalobcu, v čase keď ňou bola, t.j. v období od 14.02.2020 do 27.05.2020, ktoré spočívalo vo vrátení vkladu v rozpore s ustanovením (pohľadávka vo výške 30.532,67 Eur) a druhým právnym titulom je záväzok na strane žalobcu vo výške 10.300,44 Eur, ktorá suma predstavuje dovyrubenie dane z pridanej hodnoty v dôsledku daňovej kontroly, ktorú skutočnosť možno podľa tvrdení žalobcu pričítať žalovanej.

3. Žalobca v prípade prvého právneho titulu poukázal na to, že žalovaná uzavrela ako spoločníčka a konateľka žalobcu dňa 19.03.2020 Kúpnu zmluvu, ktorou od žalobcu nadobudla nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie T., Obec T., okres Liptovský Mikuláš, pričom išlo o vrátenie vkladu. Žalovanej boli nehnuteľnosti poskytnuté bez primeraného protiplnenia, čo je v rozpore s . Podľa ust. 123 ods. 3 spoločnosť nesmie vrátiť spoločníkom ich vklady. Okresný súd poukázal na to, že v návrhu žalobcu absentujú skutkové tvrdenia podstatné pre posúdenie jeho opodstatnenosti z hľadiska existencie tejto pohľadávky. Žalobca sa vôbec nezmienil o tom, aký vklad mala žalovaná poskytnúť do spoločnosti, či išlo o vklad peňažný alebo nepeňažný a najmä aká bola jeho výška. Žalobca tiež vôbec neuviedol, prečo považuje úkon - uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako prevodcom a žalovanou ako nadobúdateľkou za úkon, ktorým malo dôjsť k vráteniu vkladu. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že si nemôže sám domýšľať a vyvodzovať rozhodujúce skutkové tvrdenia, hoci by aj vyplývali z predložených listín. Pokiaľ žalobca uviedol, že nehnuteľnosti boli prevedené za neadekvátnu kúpnu cenu (21.500 Eur), pričom podľa účtovnej závierky bola účtovná hodnota nehnuteľností ku dňu 31.12.2019 vo výške 56.000 Eur, nebolo vôbec zrejmé, ako mohlo ísť v prípade prevodu týchto nehnuteľností o vrátenie vkladu žalovanej do spoločnosti, keď táto sa stala spoločníčkou spoločnosti až dňa 14.02.2020 (konštitutívny zápis). Žalobca spoľahlivo nevysvetlil vyššie uvedené skutočnosti, ktoré sú rozporné a nebolo možné ich vyvodiť ani z predložených listín. Navyše podľa Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 05.05.2020, ktorou žalovaná previedla svoj obchodný podiel na súčasného spoločníka a konateľa žalobcu E. P., žalovanej prináleží obchodný podiel vo výške 100 %, čo predstavuje sumu 5.000 Eur. Z predloženého potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. o splnení záväzku (kvitancia) zo dňa 31.03.2020 bolo tiež zrejmé, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 19.03.2020 boli pred prevodom zaťažené záložným právom v prospech záložného veriteľa - Slovenská sporiteľňa, a.s., pričom aktuálnym vlastníkom zálohu (záložcom) bol žalobca a záložné právo vzniklo na základe Záložnej zmluvy ešte zo dňa 18.07.2017 na podklade úverového vzťahu na základe úverovej zmluvy č. 5128937591. Bolo tak zrejmé, že nehnuteľnosti boli vo vlastníctve žalobcu už predtým, ako sa žalovaná stala spoločníčkou a konateľkou spoločnosti a tiež, že pred prevodom vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam v dôsledku ich zaťaženia záložným právom, bol splnený záväzok spoločnosti voči záložnému veriteľovi - Slovenská sporiteľňa, a.s.. Bolo zrejmé, že zostatok úveru bol pred prevodom vlastníckeho práva uhradený, pričom však nebola zrejmá výška zostatku tohto dlhu. Preto nebolo možné bez pochybností ustáliť prípadnú výšku bezdôvodného obohatenia. Zo skutkových tvrdení žalobcu a ním priložených listinných dôkazov nebolo možné spoľahlivo osvedčiť výšku ani danosť jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej titulom neoprávneného vrátenia jej vkladu do spoločnosti, a teda prisvedčiť opodstatnenosti jeho obavy o ohrozenie exekúcie v dôsledku priznania tejto pohľadávky súdom, čo je conditio sine qua non pre úspešnosť návrhu o vydanie zabezpečovacieho opatrenia.

4. Druhým titulom, na základe ktorého sa žalobca domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia, je vzniknutý záväzok na strane žalobcu vo výške 10.300,44 Eur, ktorá suma predstavuje dovyrubenie dane z pridanej hodnoty v dôsledku daňovej kontroly, týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia máj 2019. Podľa tvrdení žalobcu skutočnosť, že došlo k dovyrubeniu dane z pridanej hodnoty, možno pričítať žalovanej, pretože ho neinformovala o prebiehajúcej daňovej kontrole, ani o tom, že písomnosti adresované žalobcovi sú doručované na jej adresu, ktorá bola v obchodom registri zapísaná ako adresa sídla žalobcu. Tým zmarila možnosť žalobcu uplatňovať jeho procesné práva v daňovej kontrole. Na tomto mieste okresný súd poukázal na to, že daňová kontrola bola zameraná na zdaňovacie obdobie jedného mesiaca - máj 2019 a týkala sa preverenia uplatnenia práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 10.300,44 Eur z faktúr od daňového subjektu - obchodnej spoločnosti Bavit Company, so sídlom v Bratislave. Podľa Protokolu z daňovej kontroly Daňového úradu Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš č. 101179422/2020 zo dňa 15.07.2020 začala u žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu daňová kontrola dňa 04.09.2019, t.j. v čase, keď bol spoločníkom a konateľom žalobcu H. T.. Tento spolupracoval s daňovým úradom, poskytol v rámci daňovej kontroly doklady na účely výkonu daňovej kontroly, o čom bola spísaná aj Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 04.09.2019. Následne predložil dňa 13.09.2019 aj ďalšie daňovým úradom požadované doklady, ktoré sú špecifikované v uvedenom protokole o daňovej kontrole (str. 3). Na účely preverenia uskutočnenia zdaniteľných plnení daňový úrad vykonal dňa 29.10.2019 ústne pojednávanie, na ktorom sa H. T. zúčastnil. Po ústnom pojednávaní doručoval H. T. daňovému úradu ďalšie požadované listiny. Daňový úrad v rámci daňovej kontroly vypočul dňa 17.12.2019 aj svedka - D. B., ktorá bola v skúmanom období konateľkou spoločnosti Bavit Company s.r.o.. V uvedenom protokole daňový úrad podrobne zdôvodnil, prečo nebolo preukázané, že služby, ktoré boli predmetom faktúr vystavených spoločnosťou Bavit Company s.r.o. boli aj skutočne vykonané, a teda ozrejmil dôvody, pre ktoré bolo odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 10.300,44 Eur zo strany žalobcu uplatnené neoprávnene. Žalobca prostredníctvom vtedajšieho konateľa pána T. s daňovým úradom spolupracoval, predložil požadované doklady, poskytol aktívnu súčinnosť. Daňový úrad teda v súčinnosti s kontrolovaným subjektom - žalobcom, dospel k záveru o neoprávnenosti uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty. Závery správcu dane z daňovej kontroly boli jednoznačné a sú zrejmé zo žalobcom predloženého protokolu.

5. Po oboznámení sa s obsahom predloženého protokolu z daňovej kontroly nebolo okresnému súdu jasné, akým spôsobom mohlo práve konanie, či nekonanie žalovanej spôsobiť žalobcovi ujmu v podobe dovyrubenia dane z pridanej hodnoty vo výške 10.300,44 Eur a na základe akých konkrétnych skutočností by bolo možné pričítať výlučne žalovanej zavinenie za vznik tohto záväzku žalobcu. Z protokolu ani z nijakých iných žalobcom predložených listín takéto skutočnosti nevyplývali. Skutočnosť, že listiny určené žalobcovi boli doručované na adresu žalovanej, ktorá bola zároveň uvedená ako adresa sídla žalobcu v obchodnom registri a žalovaná podľa vyjadrenia žalobcu ho neinformovala o ich doručení, nie je takou okolnosťou, ktorá by vo svetle všetkých uvedených skutočností, zaznamenaných v predloženom protokole, mohla zvrátiť závery daňovej kontroly. Okresný súd ani nevidel dôvod, aby žalovaná oboznamovala žalobcu o doručovaní zásielok na adresu T. XX, keď táto adresa je mimochodom ešte stále doposiaľ zapísaná ako adresa sídla žalobcu v obchodnom registri. Žalobca si musel a musí byť vedomý, že zásielky akýchkoľvek subjektov, či už obchodných partnerov, alebo štátnych či iných inštitúcií, budú a sú zasielané na adresu sídla spoločnosti uvedenú v obchodnom registri. Napriek uvedenému žalobca adresu svojho sídla z adresy T. XX na inú adresu do dnešného dňa nezmenil. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal okresný súd pochybnosti o danosti práva žalobcu na vymáhanie pohľadávky vo výške 10.300,44 Eur od žalovanej. Na okraj poznamenal, že žalobca osobu žalovanej označil v návrhu nesprávne ako O.. G. J., keď osoba s takýmto menom (priezviskom) neexistuje. Zrejme správne malo byť uvedené priezvisko žalovanej R..

6. Podľa okresného súdu žalobca nijakým spôsobom neosvedcˇil také konanie žalovanej, ktoré by odôvodnˇovalo záver, že žalovaná má v úmysle v budúcnosti previestˇ nehnutelˇnosti špecifikované v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na tretiu osobu, alebo iným spôsobom s nehnutelˇnostˇou nakladatˇ, teda neosvedcˇil, že samotný výkon rozhodnutia vo veci samej je ohrozený. Žalobca neosvedcˇil, že žalovaná nakladá so svojím majetkom s cieľom zbavovať sa ho, resp. znižovať jeho hodnotu. V zmysle platnej právnej úpravy ( a nasl. ) môže súd nariaditˇ zabezpecˇovacie opatrenie na zabezpecˇenie penˇažnej pohlˇadávky veritelˇa v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pricˇom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutocˇností presvedcˇitˇ o potrebe nariaditˇ zabezpecˇovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného úcˇelu. Podlˇa okresného súdu žalobca v posudzovanom prípade dostatocˇným spôsobom neosvedcˇil obavu ohrozenia výkonu exekúcie. Skutočnosť, že žalovaná bola zamestnaná u žalobcu v období od 01.07.2017 do 30.04.2020 ako upratovačka, pričom úhrn jej hrubých odmien dosiahol 4.250,74 Eur za celé uvedené obdobie, nie je takou skutočnosťou, ktorá by osvedčovala obavu z ohrozenia exekúcie. Žalovaná ku dňu 30.04.2020 skončila dohodou pracovný pomer so žalobcom, čo je doba spred viac ako jedného roka. V súčasnosti nemá žalobca vedomosť o príjme žalovanej, čo však neznamená, že žalovaná žiadny príjem nedosahuje. Žalobca neuviedol v návrhu také podstatné a najmä aktuálne informácie o pomeroch žalovanej, ktoré by zakladali obavu z ohrozenia exekúcie v budúcnosti.

7. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti okresný súd nemal za osvedčené splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto ho zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa tak, že aj keď podľa by žalovaná ako procesne plne úspešná mala nárok na priznanie náhrady trov konania, nakoľko jej však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, okresný súd jej ich náhradu nepriznal.

9. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , a to najmä že: súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. K existencii pohľadávky žalobca namietal, že okresný súd v uznesení v bodoch 13. a 14. spochybňuje existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanej z titulu porušenia zákazu vrátenia vkladu podľa a nasl. . Podľa žalobcu pre posúdenie porušenia zákazu vrátenia vkladu nie je podstatné, či vklad spoločníka bol peňažný alebo nepeňažný alebo aká bola jeho výška. Povaha a výška vkladu sa nemusí presne zhodovať s ,,vráteným“ plnením. Koncept ,,zákazu vrátenia vkladu“ totiž nie je naviazaný na konkrétny vklad, ktorý vložil alebo mal vložiť spoločník do spoločnosti. Žalobca poukázal na to, že povaha a výška vkladu žalovanej do žalobcu vyplýva z obchodného registra. Sám okresný súd v bode 14. uznesenia uvádza, že vklad žalovanej do spoločnosti bol vo výške 5.000 Eur, ktorá skutočnosť je tak verejne známou a dostupnou, okresný súd o nej preukázateľne vedel, a preto ju v zmysle netreba dokazovať. Pokiaľ ide o druhú skutočnosť, ktorá podľa okresného súdu absentuje v návrhu, žalobca uviedol, že určenie, či určité plnenie je vrátením vkladu spoločníkovi, je vecou právneho posúdenia, nie „rozhodným skutkovým tvrdením“, ako uvádza okresný súd, a preto bol okresný súd povinný ho vykonať aj bez návrhu. Bez ohľadu na to, žalobca riadne vysvetlil, prečo považuje prevod nehnuteľností za vrátenie vkladu žalovanej. Z návrhu sú zjavné všetky skutkové okolnosti, ako aj právne posúdenie, ktoré odôvodňujú, že ustanovenia o zákaze vrátenia vkladu boli žalovanou porušené. V čase, keď žalovaná bola jedinou spoločníčkou a konateľkou žalobcu, previedla na žalovanú nehnuteľnosti za cenu výrazne nižšiu, ako by bola ich trhová cena. Ak v bode 14. uznesenia okresný súd odôvodňuje, prečo nepovažuje prevod nehnuteľností zo žalobcu na žalovanú za úkon, ktorým by došlo k vráteniu vkladu, tak jeho záver je nesprávny a svedčí o nepochopení konceptu „zákazu vrátenia vkladu“. ,,Vrátený“ vklad predsa nemusí byť identickým plnením s vkladom vloženým do spoločnosti. Môže ísť o plnenie, prevod akéhokoľvek práva, veci, majetkovej hodnoty, bez ohľadu na to, či sa jej hodnota (cena) rovná výške vkladu alebo nie, či je jej povaha a forma rovnaká ako povaha a forma vkladu alebo nie alebo či táto už bola v čase vkladu do spoločnosti vo vlastníctve spoločnosti alebo nie. Prijatím záveru okresného súdu by mohol nastať stav, kedy by spoločník spoločnosti jednoducho mohol do spoločnosti vložiť vklad vo výške 750 Eur a následne by si nechal spoločnosťou na seba previesť (napr. nehnuteľný) majetok v hodnote niekoľkých miliónov Eur za 20 Eur. Takéto konanie by

bolo v zjavnom rozpore so zákonom a obchádzaním zákazu vrátenia vkladu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na právne teórie k ust. .

11. Pokiaľ okresný súd v bode 14. uvádza, že nie je možné ustáliť výšku bezdôvodného obohatenia žalovanej, k tomu žalobca uviedol, že ponúkol len konzervatívny odhad, keď kúpnu cenu porovnával len s účtovnou hodnotou nehnuteľností zaevidovanou u žalobcu. Podotkol, že nehnuteľnosti boli nadobúdané v roku 2017 a financované z bankového úveru zabezpečeného záložným právom. Pre tieto účely bol vyhotovený znalecký posudok (je teda vylúčené, aby nehnuteľnosti boli nadhodnotené v čase ich nadobudnutia žalobcom). Žalobcom poskytnuté vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia tak predstavuje len to najnižšie možné. Žalobca si je vedomý obmedzených možností vykonávania dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto sa domáhal ochrany len v takom najnižšom rozsahu, v akom to je preukázateľne dôvodné. Pre posúdenie návrhu nebolo podstatné, či výška bezdôvodného obohatenia nie je náhodou vyššia.

12. Žalobca uviedol, že inštitút nariadenia zabezpečovacieho opatrenia napokon neslúži na to, aby došlo k uloženiu povinnosti s konečnou platnosťou plniť, nahradiť alebo vydať, a to presne v takej výške, ktorá navrhovateľovi patrí. Ide len o predbežný inštitút, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávok, o ktorých a o výške ktorých sa s konečnou platnosťou rozhoduje až v riadnom konaní o žalobe. Určite nie je potrebné, aby v tomto konaní bola výška bezdôvodného obohatenia preukázaná presne, úplne musí postačovať ,,kvalifikovaný odhad“ približnej výšky.

13. Podľa žalobcu okresný súd v zmysle dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uzavrel, že nie je možné spoľahlivo osvedčiť výšku ani danosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu porušenia zákazu vrátenia vkladu; a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nesprávne aplikoval ustanovenia ohľadom zákazu vrátenia vkladu.

14. K úplnosti žalobca uviedol, že vyššie uvedený nárok si v najbližšej dobe uplatní žalobou, pričom zdržanie súvisí so snahou zistiť presnejšie hodnotu nehnuteľností, keďže žalobca nemá prístup k nehnuteľnostiam. Žalobca však minimálnu hodnotu nehnuteľností preukázal v návrhu, a to: nehnuteľnosti obstaral žalobca v roku 2017 za 56.000 Eur, čo preukázal obstarávacou cenou nehnuteľností podľa účtovnej závierky ku dňu 31. decembra 2019, s ohľadom na vývoj na trhu s rezidenčnými nehnuteľnosťami je však možné predpokladať, že ich reálna hodnota bola v skutočnosti v čase prevodu oveľa vyššia, čo ilustroval aj verejne dostupnými informáciami o inzercii podobných domov v blízkosti. Bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobcu je teda najmenej v sume vo výške rozdielu medzi kúpnou cenou (21.500 Eur) a účtovnou hodnotou nehnuteľností (56.000 Eur), a teda najmenej vo výške 30.532,67 Eur.

15. K existencii okolností odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že požiadavky okresného súdu na preukazovanie obavy z ohrozenia exekúcie sú prísnejšie, ako uvádza text predmetného ustanovenia a v konečnom dôsledku výklad okresného súdu stiera rozdiely medzi inštitútom neodkladného opatrenia podľa a nasl. a inštitútom zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. . Za ďalšie sa okresný súd pri posudzovaní konkrétnych dôvodov, prečo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, obmedzil len na skutočnosti týkajúce sa zamestnania a príjmu žalovanej. Žalobca trval na tom, že riadne osvedčil, že oficiálne príjmy žalovanej v súvislom období pred nadobudnutím nehnuteľností boli prakticky zanedbateľné, a teda odôvodňujú predpoklad, že žalovaná by zo svojich oficiálnych príjmov nikdy nemala možnosť predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť. Z toho tiež vyplýva rozumný predpoklad, že žalovaná nebude mať majetok postačujúci na vrátenie hodnoty vkladu vráteného v rozpore s v prípade, ak by už nebola vlastníčkou nehnuteľností. Žalobca tak osvedčil, že v prípade, ak skutočne dôjde k exekúcii, výsledok tejto bude ohrozený. Túto skutočnosť okresný súd nesprávne vyhodnotil. Skutočnosti týkajúce sa zamestnania a príjmu žalovanej však boli len podporným argumentom.

16. Žalobca ďalej poukázal na to, že neargumentoval len tým, že žalovaná za súčasného stavu by nebola schopná nárok žalobcu plniť, ale aj, že existuje predpoklad, že by pri prípadnej exekúcii ,,robila obštrukcie“ a svoju schopnosť plniť by ešte znižovala zbavovaním sa svojho majetku. Toto sú dva rozdielne a navzájom nezávislé dôvody na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, existenciu ktorých žalobca preukazoval aj rozdielnymi skutočnosťami. S druhým zo žalobcom predložených dôvodov

(tým podstatnejším) sa však okresný súd vôbec nezapodieval. Konkrétne žalobca v návrhu riadne osvedčil, že žalovaná s vysokou pravdepodobnosťou bude uskutočňovať kroky smerujúce k zmareniu exekúcie pohľadávky žalobcu, keď táto bude priznaná súdom. Už prvým dôvodom je, že samotná pohľadávka nepredstavuje pohľadávku z bežného obchodného styku, či pohľadávku z ,,obyčajného“ obchodnoprávneho sporu. Predstavuje pohľadávku na vrátenie hodnoty majetku ,,vytunelovaného“ zo žalobcu. Dôvodné obavy vzbudzuje tiež skutočnosť, že žalovaná robila obštrukcie po prevode obchodného podielu v súvislosti s predložením účtovníctva. P. E. P. ako konateľovi žalobcu ani napriek niekoľkým výzvam po nadobudnutí obchodného podielu dodnes neodovzdala kompletné účtovníctvo vrátane všetkých účtovných dokladov a iných evidencií. Navyše, žalovaná neinformovala pána E. P. o prebiehajúcej daňovej kontrole týkajúcej sa zdaňovacích období pred prevodom obchodného podielu v žalobcovi zo žalovanej na p. E. P.. Žalovaná tiež neinformovala žalobcu o doručovaní poštových zásielok na jej adresu (ktorá bola v obchodnom registri zapísaná ako sídlo žalobcu), najmä zásielok z Daňového úradu týkajúcich sa prebiehajúcej daňovej kontroly. Tým žalovaná zmarila možnosť žalobcu riadne uplatňovať svoje procesné práva v danej kontrole, čo vyústilo do dorubenia rozdielu dane vo výške 10.300,44 Eur a následnému zablokovaniu bankových účtov žalobcu. Napriek opakovaným výzvam zo strany konateľa p. E. P. tieto náklady žalovaná odmietala uhradiť a v záujme zachovania podnikateľskej činnosti žalobcu musel p. E. P. na úhradu daňového dlhu vynaložiť vlastné prostriedky. Žalobca podotkol, že protokol, ktorý bol priložený k návrhu, mu nebol nikdy doručený a bol získaný priamo zo spisu žalobcu u správcu dane až po začatí daňovej exekúcie. Podľa žalobcu tým boli jednoznačne osvedčené okolnosti preukazujúce obavu, že exekúcia bude v budúcnosti ohrozená bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a navyše, že existuje predpoklad, že riziko ohrozenia bude žalovaná ešte zvyšovať.

17. Žalobca doplnil, že zabezpečovacie opatrenie v podobe zriadenia záložného práva je z jeho podstaty proporcionálny nástroj na zabezpečenie spornej pohľadávky v takýchto prípadoch, keďže nijako neobmedzuje žalovanú vo využívaní predmetných nehnuteľností a v podstate ani v ich scudzení (existencia záložného práva sa prejaví len vo výške protihodnoty, ktorú by mohla žiadať od potenciálneho kupujúceho). Naopak, zabezpečovacie opatrenie ako inštitút (z podstaty miernejší ako neodkladné opatrenie aj v kontexte znenia , podľa ktorého „neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením“) by bolo úplne zbytočné, keby podmienkou jeho návrhu bolo osvedčenie, že žalovaná už s majetkom nakladá. V praxi je túto skutočnosť možné zistiť iba zo zoznamu prebiehajúcich konaní na vklad na katastri nehnuteľností, kedy už je zjavné, že predmetná zmluva zakladajúca titul na prevod bola uzavretá. Vtedy už sú dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia (keďže o prevode sa rozhoduje a je nutné mu bezodkladne zabrániť) a nie zabezpečovacieho opatrenia.

18. Žalobca namietal, že okresný súd v zmysle nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keď sa v uznesení žiadnym spôsobom nevysporiadal so zásadnou argumentáciou žalobcu; dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uzavrel, že neexistuje obava, že exekúcia bude ohrozená; a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nesprávne aplikoval .

19. Na okraj žalobca uviedol, že celá polemika okresného súdu v bode 15. uznesenia vyplýva zo zjavného nepochopenia argumentácie žalobcu v návrhu. Ako je zjavné aj z petitu návrhu, samotnú pohľadávku, ktorá má byť zabezpečená nariadením zabezpečovacieho opatrenia žalobca opiera iba o porušenie zákazu vrátenia vkladu a vyčísľuje ju na sumu 30.532,67 Eur. Okresný súd v rozpore s návrhom v uznesení v bode 13. uvádza pohľadávku vo výške 40.833,11 Eur. Okresný súd sa potom v bode 15. uznesenia sústredil na spochybnenie merita pohľadávky žalobcu voči žalovanej, pričom mu zjavne uniklo, že diskusia o dorubenej dani v bode 20. návrhu slúžila výlučne na ilustrovanie obštrukčného konania žalovanej. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť, alternatívne zrušiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

20. Postupom krajského súdu podľa ust. v spojení s bolo žalovanej umožnené vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle podania krajského súdu zo dňa 24.08.2021, ktorá výzva bola doručená žalovanej postupom podľa . Žalovaná možnosť vyjadriť sa v krajským súdom stanovenej lehote a ani do momentu rozhodovania krajským súdom nevyužila.

21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie žalobcu za aplikácie ust. , a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, s vykonaním opravy postupom podľa ust. v spojení s . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

22. Podľa ust. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa ust. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

24. Podľa ust. , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

25. Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

26. Podľa ust. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

27. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

28. Odvolací súd k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle ust. je možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa len v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ust. v spojení s ust. je ten, kto požaduje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z týchto zákonných ustanovení plynie, že nielen k dátumu konania a rozhodovania okresným súdom, ale aj k dátumu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím je daná požiadavka splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky veriteľa), 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne.

29. V rámci vyššie uvedených právnych predpokladov, na základe vykonaného dokazovania v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, okresný súd správne postupoval, ak za stavu, že žalobcom tvrdená peňažná pohľadávka dosiaľ nie je judikovaná, skúmal, či žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

30. V prvom rade k existencii a rozsahu peňažnej pohľadávky tvrdenej žalobcom voči žalovanej, odvolací súd v zhode s odvolateľom konštatuje, že z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, jeho obsahu a petitu je zrejmé, že žalobca žiadal zriadiť záložné právo k ním tvrdenej peňažnej pohľadávke vo výške 30.532,67 Eur (vo väzbe aj na znenie petitu), ktorú má voči žalovanej, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Ak okresný súd ako druhý titul pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia hodnotil aj tvrdený záväzok žalobcu, z titulu dovyrubenej dane z pridanej hodnoty v sume 10,300,44 Eur, tak jeho postup nebol správny, pretože návrh žalobcu sa zabezpečenia takejto pohľadávky zriadením záložného práva netýkal. Okolnosti týkajúce sa tohto záväzku žalobcom boli uvedené len v časti týkajúcej

sa zdôvodnenia obavy z budúceho výkonu exekúcie, avšak vo vzťahu k nej žalobca zriadenie záložného práva návrhom nepožadoval.

31. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol okolnosti vzťahujúce sa k ním tvrdenej peňažnej pohľadávke, ktorú má voči žalovanej, z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca tvrdil, že žalovaná v čase jej postavenia spoločníka a konateľa žalobcu dňa 19.03.2020 uzatvorila so spoločnosťou (žalobca) Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti špecifikované v Čl. I tejto zmluvy za kúpnu cenu dohodnutú v Čl. III zmluvy vo výške 21.500 Eur vrátane DPH, ktorej vklad bol podľa LV č. XXX, kat. úz. T., Obec T., povolený dňa 3.4.2020 pod V - 1356/2020 (č.l. 31 a nasl. spisu). Podľa účtovnej závierky ku dňu 31. decembra 2019 účtovná hodnota prevádzaných nehnuteľností bola vo výške 56.000 Eur (č.l. 40 - 44 spisu) a ich účtovná zostatková hodnota bola ku dňu prevodu podľa interného dokladu č. 20IN00004 zo dňa 19. marca 2019 vo výške 52.032,67 Eur (č.l. 45 spisu), teda kúpna cena vo výške 21.500 Eur je plnením bez primeraného protiplnenia. Žalobca osvedčil, že uskutočnením prevodu došlo fakticky k vráteniu vkladu žalovanej, bez toho, aby poskytla primerané protiplnenie. Podľa názoru krajského súdu žalobca uvedenými poskytnutými tvrdeniami a doloženými dôkazmi v primeranej miere osvedčil skutočnosť, úkon žalovanej, pre ktorý tvrdil, že má voči žalovanej peňažnú pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia, ktorú žiadal zabezpečiť zriadením záložného práva. Predsa tvrdený nárok žalobcu, a to peňažná pohľadávka žalobcu ako veriteľa, nemusí byť nepochybne preukázaná, postačuje, ak sa javí táto peňažná pohľadávka ako osvedčená v zmysle okolností, za ktorých je žalobcom prezentovaná ako peňažná pohľadávka svedčiaca žalobcovi voči žalovanej. Krajský súd súhlasí s odvolateľom, že pre potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca svoju peňažnú pohľadávku osvedčil tomu primeraným spôsobom, nielen poskytnutím tvrdení, ale aj doložením listinných dôkazov, ak pre úkon žalovanej ako spoločníčky a konateľky (bývalej) žalobcu bez tvrdeného primeraného plnenia došlo k porušeniu zákazu vkladov. Žalobca osvedčil, že hodnota prevádzaných nehnuteľností bola nižšia, než u žalobcu evidovaná ich účtovná hodnota. Krajský súd odlišne od okresného súdu dospel k záveru, že pre toto konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia žalobca osvedčil nárok na peňažnú pohľadávku, a to v sume 30.532,67 Eur vo vzťahu k žalovanej.

32. Krajský súd konštatuje, v tomto smere odlišne od okresného súdu, že bola osvedčená v primeranej miere a intenzite existencia peňažnej pohľadávky žalobcu. Zvýrazňuje odvolací súd, že tieto jeho zhodnotenia v osvedčení existencie peňažnej pohľadávky žalobcu platia len v štádiu tohto konania, pre ktoré sa tvrdené skutočnosti nedokazujú, len osvedčujú. Z tohto vyplýva, že ak by došlo k vyvolaniu sporového konania, tak potom by bolo už vecou dôkaznej povinnosti a zisťovaného dôkazného stavu, či žalobcom tvrdená existencia peňažnej pohľadávky bude aj preukázaná.

33. Pokiaľ však žalobca vo vzťahu k splneniu ďalšej kumulatívnej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v odvolaní zvýrazňoval, že neargumentoval len tým, že žalovaná za súčasného stavu by nebola schopná nárok žalobcu plniť, ale aj, že existuje predpoklad, že by pri prípadnej exekúcii ,,robila obštrukcie“ a svoju schopnosť plniť by ešte znižovala zbavovaním sa svojho majetku, tak krajský súd v rovine tejto odvolacej námietky uvádza, že žalobca naplnenie zákonom vyžadovanej kumulatívnej podmienky osvedčenia obavy z ohrozenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia, nepreukázal.

34. Vo všeobecnosti krajský súd k inštitútu záložného práva uvádza, že jeho hlavnou funkciou je zabezpečiť pohľadávku veriteľa a posilniť jeho právne postavenie. Pokiaľ ide o osvedčenie ďalšej základnej podmienky, a to danosť obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená, odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nemal v danom prípade osvedčený objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie, daný uskutočnenými krokmi žalovanej, ako aj nedostatok jej ďalšieho postihnuteľného majetku.

35. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné zo strany žalobcu uviesť také konkrétne správanie žalovanej, výsledkom ktorého je alebo môže byť poškodenie záujmov žalobcu. Naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná, prípadne osvedčená takým konkrétnym správaním a konaním žalovanej, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiada priznať ochranu. V súvislosti s odvolacou argumentáciou považuje odvolací súd za podstatné zvýrazniť závery, ktoré vyplývajú z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 20/1998 a z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, z ktorého vyplýva, že ústavný súd považoval za potrebné poukázať na relevantné časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu, v ktorých sa uvádza: „45. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva. ...Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)“ Ak žalobca obavu z ohrozenia exekúcie odôvodňoval tým, že oficiálne príjmy žalovanej v súvislom období pred nadobudnutím nehnuteľností boli prakticky zanedbateľné, z čoho vyplýva rozumný predpoklad, že žalovaná nebude mať majetok postačujúci na vrátenie hodnoty vkladu vráteného v rozpore s v prípade, ak by už nebola vlastníčkou nehnuteľností, z tvrdení o možných ,,obštrukciách“ žalovanej vzhľadom na jej správanie pri neodovzdaní kompletného účtovníctva, neinformovaní pána E. P. o prebiehajúcej daňovej kontrole a o neinformovaní o doručovaní poštových zásielok na jej adresu (ktorá bola v obchodnom registri zapísaná ako sídlo žalobcu), najmä zásielok z Daňového úradu týkajúcich sa prebiehajúcej daňovej kontroly, tak je potrebné uviesť, že žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani v podanom odvolaní netvrdil uskutočňovanie takých právnych úkonov žalovanou, ktoré by podľa tvrdení žalobcu boli nevýhodnými úkonmi vyvolávajúcimi finančnú stratu žalovanej. Ani za stavu, keď je postačujúce osvedčenie obavy z možnej budúcej exekúcie, žalobca neposkytol tvrdenia, ktoré by viedli k tomu, aby krajský súd mohol konštatovať, že by tu bola reálna obava z ohrozenia exekúcie. Len predpokladaná, uvažovaná obava zo strany žalobcu, ktorá nemala premietnutie v dostatočnom osvedčení stavu žalovanej, ktorý by mal vyvolať obavu z možnej budúcej exekúcie, nie je naplnením zákonnej podmienky reálne existujúcej obavy, len ktorá môže odôvodňovať splnenie zákonného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z doteraz tvrdených skutočností, ktoré sa pre dané štádium súdneho konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia len osvedčujú, nevyplýva tvrdenie takého konania žalovanej a taký jej stav, ktorý by mohol vzbudzovať dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie na žalobcom tvrdenú peňažnú pohľadávku. Odvolací súd len primerane a podporne poukazuje i na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Je zrejmé, že žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie exekúcie proti žalovanej. Okrem existencie nároku však žalobca mal teda osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanej ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený a opakovane odvolací súd akcentuje, že existencia (prípadného) dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z uvedených dôvodov a s dôrazom na závery vyplývajúce i z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu sa potom odvolací súd nemohol stotožniť s odvolacou argumentáciou v tom smere, že „súd prvej inštancie si stotožňuje inštitúty neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia a pri rozhodovaní o ich nariadení / nenariadení vychádza z rovnakých zákonných predpokladov potrebných pre ich nariadenie.“ Dodáva krajský súd, že žalobca len poukázal na svoje predpoklady a subjektívne úvahy a očakávania, že môže byť exekúcia jeho pohľadávky ohrozená, avšak v takomto ponímaní nemôže byť osvedčená podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to bezprostredná hrozba ohrozenia exekúcie. Pre nedostatok sumáru poskytnutých tvrdení tak neosvedčil zákonnú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a

to neosvedčil naliehavosť hrozby, že exekúcia bude ohrozená, teda že je tu hrozba a obava. Zo zákonom formulovanej podmienky vyplýva, že hrozba, resp. obava musí byť reálna a priama, nemôže byť len predpokladaná, práve vo vzťahu k obave z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia.

36. Odvolací súd k úplnosti poukazuje na SR, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia upravuje ust. a nasl. , a preto v súlade s uvedeným SR bolo potrebné nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie neodkladného opatrenia.

37. Za stavu, že nebolo zistené splnenie jednej z kumulatívne stanovených podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený, potom, ak okresný súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, tak jeho rozhodnutie bolo vo výroku vecne správne a v odvolacom konaní potvrdené podľa ust. .

38. Odvolací súd postupom podľa ust. v spojení s vykonal opravu označenia priezviska žalovanej, pretože mal za to, že zo strany žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré bolo prevzaté okresným súdom, pri jej označení došlo k zrejmej nesprávnosti, ak z údajov z úplného výpisu z obchodného registra žalobcu v spojení so zisteniami podľa lustrácie v Registri obyvateľov vyplývalo, že priezvisko žalovanej správne znie: ,,R.“.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania spojených s konaním o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou sporu bola žalovaná. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila a z obsahu spisu vznik trov tohto odvolacieho konania žalovanej nevyplýval, preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania spojených s konaním o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.