Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/103/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: Ing. L. P., nar. X.X.XXXX, bytom T. XX, W., zastúpený: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, Košice, proti žalovanej: N.. T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom T. 2, W., zastúpená JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom, so sídlom Mlynská 1, Košice, o zaplatenie 4.159,50 Eur s príslušenstvom a o iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 30. januára 2020, č. k. -290

rozhodol:

Mení rozsudok v napadnutom zamietavom výroku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.571,90 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi 100% trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.159,50 Eur (I), žalobu v časti o zaplatenie mesačných splátok vo výške 357,19 Eur od 31.3.2017 do zaplatenia celého dlhu zamietol (II) a rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 84,19% (III).

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa po jej poslednej zmene, pripustenej uznesením z 20. marca 2017, žalobca v konečnom dôsledku domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 17.859,50 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 357,19 Eur od 1.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.9.2014 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.8.2015

do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.3.2016 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.5.2016 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.6.2016 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.8.2016 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 357,19 Eur od 1.2.2017 do zaplatenia a zo sumy 357,19 Eur od 1.3.2017 do zaplatenia, a tiež uloženia povinnosti žalovanej uhrádzať mu (žalobcovi) mesačné splátky vo výške 357,19 Eur od 31.3.2017 do zaplatenia celého dlhu. Skutkovým základom takto uplatnených nárokov bolo v podstatnom tvrdenie žalobcu, že v období od 19.5.2009 do 3.9.2010 postupne poskytol žalovanej peniaze v celkovej výške 13.700,- Eur, ktoré, nakoľko mu podľa pôvodnej ústnej dohody nevrátila, uzavrel s ňou dňa 19.6.2012 Dohodu o uznaní dlhu (ďalej tiež len „dohoda o uznaní“), ktorou žalobkyňa uznala dlh z takto poskytnutých pôžičiek a prevzala záväzok vrátiť žalobcovi poskytnuté peniaze s dohodnutým úrokom vo výške 21.431,48 Eur (v dohode o uznaní ustálený k 31.12.2017) v 60 mesačných splátkach po 357,19 Eur.

3. Právoplatným vyhovujúcim výrokom rozsudku z 13. októbra 2017 súd prvej inštancie priznal žalobcovi z takto uplatnených nárokov sumu 13.700,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 288,33 Eur od 1.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.4.2013 do zaplatenia a zo sumy 288,33 Eur od 1.5.2013 do zaplatenia, 5,50% ročne zo sumy 288,33 Eur od 1.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.10.2013 do zaplatenia a zo sumy 288,33 Eur od 1.11.2013 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 288,33 Eur od 1.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.5.2014 do zaplatenia a zo sumy 288,33 Eur od 1.6.2014 do zaplatenia, 5,15 % ročne zo sumy 288,33 Eur od 1.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.8.2014 do zaplatenia a zo sumy 288,33 Eur od 1.9.2014 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 288,33 Eur od 1.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.2.2016 do zaplatenia a zo sumy 288,33 Eur od 1.3.2016 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 288,33 Eur od 1.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.5.2016 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.6.2016 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.8.2016 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.3.2017 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.6.2017 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.7.2017 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.8.2017 do zaplatenia, zo sumy 288,33 Eur od 1.9.2017 do zaplatenia a zo sumy 288,33 Eur od 1.10.2017 do zaplatenia.

4. Vo ostatnej časti zodpovedajúcej (čo do istiny) sume 4.159,50 Eur a mesačným splátkam vo výške 357,19 Eur od 31.3.2017 do zaplatenia celého dlhu súd prvej inštancie žalobu zamietol. V zamietavom rozhodnutí súd prvej inštancie vyšiel z toho, že dohoda o uznaní svojim obsahom platne založila domnienku existencie záväzku žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu zodpovedajúcu len poskytnutej peňažnej sume (13.700,- Eur), a tiež výhodu splniť túto peňažnú povinnosť v 60 splátkach. Naproti tomu prvoinštančný súd uzavrel, že dojednania o úroku z pôžičky a o výške mesačnej splátky nad 288,33 Eur (13.700,- Eur / 60 splátok) v dohode o uznaní sú neplatné, z dôvodu, že prejav vôle žalovanej k týmto častiam dohody nebol zo strany žalovanej urobený slobodne a vážne, naviac trpel

neurčitosťou. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. z 15. januára 2019 zamietavý výrok rozsudku z 13. októbra 2017 spolu so závislým výrokom o trovách konania zrušil, posúdiac úvahy, na podklade ktorých súd prvej inštancie vyvodil záver o čiastočnej neplatnosti dohody o uznaní, za nesprávne. V rozsahu zrušenia bola žaloba predmetom ďalšieho konania, v ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom.

5. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel z nespornosti žalobcovho tvrdenia, že žalovanej postupne poskytol peňažné pôžičky v celkovej sume 13.700,- Eur. Za preukázanú mal skutočnosť, že strany dňa 19.6.2012 uzavreli v písomnej forme dohodu o uznaní dlhu, v rámci ktorej žalovaná uznala, že si od žalobcu požičala (a nevrátila) sumu 13.700,- Eur, prevzala záväzok zaplatiť žalobcovi úroky z pôžičky vo výške 9% ročne od poskytnutia peňazí až do ich vrátenia a zaviazala sa dlh kapitalizovaný k 31.12.2017 v celkovej sume 21.431,48 Eur, splniť v 60 mesačných splátkach po 357,19 Eur, počnúc mesiacom január 2013.

6. Na takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. , a , , v znení neskorších zmien a doplnkov. Na ich základe právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo zmluvy o pôžičke a na podklade záveru, že žalovaná dlh z tohto právneho vzťahu v celkovej výške 21.431,48 Eur platne uznala, zaviazal ju na splnenie ostávajúcej časti peňažnej povinnosti ( prihliadajúc na to, že o sume 13.700,- Eur už bolo právoplatne rozhodnuté) v rozsahu, v akom bol podľa jeho názoru predmetom konania (17.859,50 Eur). Súd prvej inštancie mal v tejto spojitosti za to, že žalobca vymedzil predmet konania zmenou žaloby z 1.3.2017, ktorú pripustil uznesením z 20.3.2017, v ktorej podľa jeho presvedčenia časť, zodpovedajúca splátkam zročným po 31.3.2017 (teda splátkam nekapitalizovaným v sume 17.859,50 Eur, pozn. odv. súdu), nebola nijak špecifikovaná. S týmto odôvodnením žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. čiastočným procesným úspechom oboch strán s prevahou na strane žalobcu.

7. Len proti zamietavému výroku tohto rozsudku podal žalobca odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd v tejto časti zmenil tak, že uloží žalovanej povinnosť zaplatiť mu (popri už právoplatne priznaných plneniach) sumu 6.428,- Eur, eventuálne zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní vytkol napadnutému výroku, že spočíva na nesprávnom nazeraní prvoinštančného súdu na predmet konania. V súvisiacej argumentácii poukázal na to, že predmetom konania po poslednej, prvoinštančným súdom pripustenej zmene žaloby bola nie len suma 17.859,50 Eur, zodpovedajúca splátkam zročným v čase koncipovania zmeny žaloby (50 splátok po 357,19 Eur), ale tiež ďalších 10 v budúcnosti splatných splátok v celkovej sume 3.571,90 Eur). Odvolateľ nesúhlasil s úvahou prvoinštančného súdu, že v tejto časti uplatnený nárok nebol špecifikovaný, dôvodiac, že podaním z 8.5.2019 celkový dlh na úrokoch vyčíslil. Žalobca v tejto spojitosti vytkol súdu prvej inštancie, že toto podanie nesprávne považoval za zmenu žaloby (nie jej spresnenie) a že, pokiaľ by uvedené podanie aj malo byť zmenou žaloby, že navrhovanú dispozíciu nepripustil v rozpore so zákonom. V úzkej súvislosti s tým odvolateľ namietal, že dôvody, pre ktoré prvoinštančný súd nepripustil zmenu žaloby naviac v odôvodnení napadnutého rozsudku nijak nevysvetlil. Svojimi odvolacími námietkami, vytýkajúcimi nedostatky v procesnom postupe pri odôvodňovaní rozhodnutia, nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a vadu právoplatného uznesenia, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, žalobca podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. a a V odvolaní žalobcom formálne označený odvolací dôvod podľa ust. nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na prítomnosť inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod žalobcom materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnený. Odvolací súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na záver vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. z 5. novembra 2019, v zmysle ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych okolností prípadu. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj

keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

8. Žalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnila so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a za správne považovala aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby, zvlášť za situácie, keď žalobca „...menil a navrhoval zmeny žalobného návrhu často, chaoticky a nezrozumiteľne ...“.

9. Vyhovujúci výrok rozsudku nebol odvolaním napadnutý. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. , a preto v nej nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

10. V ostávajúcej časti (v napadnutom zamietavom výroku a v závislom výroku o trovách konania) Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ) oprávnenou osobou (§ až 361 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. a a a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. C.s.p a dospel k záveru, že je (odvolanie) dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.7.2021 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust.

11. Žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. , nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť záveru súdu prvej inštancie, že „...z dôvodu nešpecifikovaného a nepreukázateľ-ného nároku“, nebolo možné žalobe nad celkovú sumu istiny 17.859,50 Eur vyhovieť. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že súd prvej inštancie na základe návrhu žalobcu uznesením z 20. marca 2017 pripustil zmenu žaloby tak, že okrem už zročných splátok vyplývajúcich z dohody o uznaní, vyjadrených konkrétne určenou sumou 17.859,50 Eur sa premetom konania stal tiež nárok žalobcu smerujúci k zaplateniu ešte nezročných mesačných splátok vo výške 357,19 Eur od 31.3.2017 do zaplatenia. To v konečnom dôsledku znamená, že odvolateľom namietané riešenie súdu prvej inštancie, prakticky spočíva v odmietnutí procesnej prípustnosti takého vymedzenia predmetu konania o plnenie peňažnej povinnosti, ktoré by smerovalo k plneniu v budúcnosti splatných splátok popri už zročných splátkach toho istého dlhu. Tento názor prvoinštančného súdu odvolací súd nepovažuje za správny.

12. Podľa ust. , ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

13. Citované ustanovenie zákona explicitne umožňuje uložiť povinnosť poskytnúť aj plnenie, ktoré v čase vyhlásenia rozsudku nie je splatné. Podľa právnej teórie (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 803s) sa tak ale môže stať len za splnenia predpokladu, že žalovaný už je s časťou plnenia v omeškaní, pričom právo na ďalšie jednotlivé plnenia ešte len vznikne v budúcnosti. Z hľadiska hmotného teda pôjde o postupný vznik nároku na jednotlivé plnenia z toho istého právneho titulu. V procesných súvislostiach je pre priznanie v budúcnosti zročných splátok potrebné, aby na budúce splátky znela žaloba. Pokiaľ sú tieto podmienky splnené, predmetom konania je celý dlh ako sumár uplatnených zročných i v budúcnosti zročných splátok, s tým, že podľa stavu nezročných splátok v čase vyhlásenia rozhodnutia môžu nastať z pohľadu spôsobu formulovania výroku zaväzujúceho rozhodnutia dve situácie. Ak sa v priebehu konania stanú zročnými všetky splátky, súd prizná žalobcovi celý nesplnený dlh, vyjadrený konkrétnou sumou. Len v prípade, ak v čase vyhlásenia rozsudku ešte nie sú zročné niektoré z uplatnených splátok, vyhovujúce rozhodnutie bude vo svojej formulácii ukladať povinnosť plniť konkrétnu zročnú časť dlhu a vo zvyšku bude znieť na plnenie v budúcnosti zročných splátok.

14. Premietnutím týchto právno-teoretických východísk na posudzovaný prípad odvolací súd konštatuje, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku (30.1.2020) už boli splatné všetky v dohode o uznaní dlhu dojednané splátky (prvá bola splatná 31.1.2013 a posledná - 60. dňa 31.12.2017). Preto aj bez toho, aby žalobca menil formuláciu žalobného petitu, sčasti smerujúceho k zaplateniu v budúcnosti zročných

splátok, alebo aby spresnil (aktualizoval) splatnú časť dlhu, mal súd prvej inštancie pri rovnakom skutkovom základe a tej istej právnej kvalifikácii, zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcovi celý uznaný dlh.

15. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podporne poukázal na to, že správnosť takéhoto riešenia nebola vytknutá v zrušujúcom uznesení, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že v rozsudku zo dňa 13.10.2017 prvoinštančný súd ani len nenaznačil, aké úvahy formovali jeho zamietavé rozhodnutie vo vzťahu k ešte nezročnej časti dlhu. To bol napokon jeden z dôvodov, pre ktorý bolo pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené.

16. Z týchto dôvodov je napadnutý rozsudok v zamietavom výroku vecne nesprávny. Vecne nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie nemohlo byť odvolacím súdom potvrdené v zmysle ust. a contrario Nakoľko ale procesné podmienky konania boli v tomto prípade splnené, odvolaním bola ťažiskovo vytknutá právna vada a odvolací súd mal pre rozhodnutie dostatočný skutkový základ, pristúpil v súlade s ust. k zmene vecne nesprávneho rozhodnutia spôsobom vyjadreným vo výrokovej časti tohto rozsudku. V tomto rozhodnutí, odvolací súd reflektoval, že žalovaná uznala dlh zo zmluvy o pôžičke v celkovej výške 21.431,48 Eur, z ktorej bola suma 13.700,- Eur žalobcovi právoplatne priznaná rozsudkom z 13. októbra 2017 a suma 4.159,50 Eur právoplatným vyhovujúcim výrokom napadnutého rozsudku. Doposiaľ teda nebolo rozhodnuté o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 3.571,90 Eur.

17. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že zámer žalobcu rozšíriť predmet konania aj o záväzok, ktorý žalovaná neuznala (úroky od 1.1.2018), nebol naplnený, nakoľko súd prvej inštancie jeho dispozíciu k tomu smerujúcu nepripustil. Akokoľvek je odvolateľ s týmto procesným rozhodnutím súdu prvej inštancie nespokojný, faktom je, že nemalo dosah na vecnú správnosť napadnutého rozsudku v intenciách žalobcom vymedzeného predmetu konania, už len preto, že v konečnom dôsledku bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené. Na dôvažok odvolací súd upriamuje pozornosť na výstižný záver, formulovaný v tejto otázke Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. z 28. októbra 2010, v zmysle ktorého „...úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby, (ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ je ním súd prvého stupňa, žalobca nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena žaloby, nie je prípustné...“.

18. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku, rozhodol odvolací súd v súlade s ust. o trovách celého konania.

19. Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

20. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. V celom konaní, teda v jeho prvoinštančnom štádiu i v jeho odvolacej časti mal v konečnom dôsledku plný procesný úspech žalobca, a preto mu v súlade s citovaným zákonnými ustanoveniami vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanej, ktorá bola v spore neúspešná. Na tomto základe odvolací súd priznal žalobcovi nárok náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( )