Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Ek-559-2026.pdf
PDF · 79.65 KB
Case nature
Subarea
21Ek/559/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Obec Červený Kláštor, so sídlom obecného úradu Červený Kláštor 65, 059 06 Černý Kláštor, IČO: 00 326 135, proti povinnému č.1: A. B. – A. B., r. č.: XXXXXX/XXX, s miestom podnikania C. XXX/XXX, XXX XX D. D. E., IČO: 33 879 711, a povinnej č. 2: F. B., r. č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom G. XX, XXX XX G., o vymoženie nepeňažného plnenia, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 04.03.2026 domáhal od povinných vymoženia nepeňažného plnenia na podklade exekučného titulu – rozhodnutia č. SÚ 5163/2013 vydaného dňa 14.04.2014 Obcou Červený Kláštor (ďalej ako „exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 22.09.2014 a vykonateľnosť dňa 23.09.2014.
2. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil len jednu prílohu a to exekučný titul.
3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
5. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
7. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno
navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
8. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
9. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
10. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou vecnej legitimácie vyplývajúcej z odseku 2 predmetného ustanovenia, ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (oprávnenia alebo povinnosti), ktoré je predmetom konania.
11. Súd preskúmaním predloženého exekučného titulu zistil, že vlastníkom stavby A. B. st., (IČO: 33 879 711) bytom ul. C. H. XXX D. D. E. a F. B., bytom G. XX bolo nariadené odstránenie stavby - predajných stánkov rýchleho občerstvenia na pozemku par .č. KN "C" 717 k .ú. Červený Kláštor.
12. Návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený voči povinnému č. 1, ktorý je fyzická osoba – živnostník a to A. B. – A. B., r. č.: XXXXXX/XXX, s miestom podnikania C. XXX/XXX, XXX XX D. D. E., IČO: 33 879 711, a voči povinnej č.2 fyzickej osobe – F. B., r. č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom G. XX, XXX XX G..
13. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012).
14. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010).
15. Ustanovenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje vykonať exekúciu v prospech iného subjektu, než je označený v exekučnom titule iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. Nemožno akceptovať prechod alebo prevod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, pretože tento prechod alebo prevod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena účastníka konania v základnom konaní) a v správnom vyriešení aktívnej vecnej legitimácie v základnom (sporovom) konaní. Pochybenie v základnom konaní spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný prechod práva alebo povinnosti, nemožno naprávať v exekučnom konaní prostredníctvom zmeny alebo zámeny účastníkov tohto konania (uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.06.2014, sp. zn. 26CoE/182/2014).
16. Súd dňa 20.03.2026 požiadal Živnostenský úrad Kežmarok o poskytnutie údajov o fyzickej osobe, na ktorú je evidované IČO: 33 879 711. Dňa bola 23.03.2026 bol súdu doručený výpis zo živnostenského registra, z ktorého vyplýva, že držiteľom živnostenského oprávnenia, ktoré má IČO: 33 879 711, je fyzická osoba – A. B., rodné číslo: XXXXXX/XXXX, bydlisko: D.. I.. F. XXX/XXX, XXX XX D. D. E.. Z uvedeného teda vyplýva, že návrhu na vykonanie exekúcie je ako povinný č.1 uvedená fyzická osoba – živnostník: A. B. – A. B., r. č.: XXXXXX/XXX, s miestom podnikania Štúrova 233/133, IČO: 33 879 711, teda subjekt, od ktorého nie je možné požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. IČO: 33 879 711 je totiž evidované na A. B., ktorý má rodné číslo: XXXXXX/XXXX a nie na A. B., ktorý má rodné číslo: XXXXXX/XXX. V návrhu na vykonanie exekúcie mal ako povinný č. 1 teda figurovať A. B., rodné číslo: XXXXXX/XXXX, bydlisko: D.. I.. F. XXX/XXX, XXX XX D. D. E., IČO: 33 879 711. 17. Čo sa týka povinnej č. 2 - F. B., r. č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom G. XX, XXX XX G., súd lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že rovnaké priezvisko mala aj jej dcéra Petronela (v súčasnosti J.), ktorá má rodné číslo: XXXXXX/XXXX. Z uvedeného vyplýva, že v rozhodnom období mohli existovať dve fyzické osoby s rovnakým menom a priezviskom F. B.. V exekučnom titule je však povinná č. 2 označená len menom, priezviskom a trvalým pobytom. Takéto označenie nie je dostatočné na jednoznačnú individualizáciu osoby, ak existuje viac osôb s totožnými identifikačnými údajmi. Z exekučného titulu nie je zrejmé, či povinnosť bola uložená F. B. s rodným číslom XXXXXX/XXX alebo F. J. (v minulosti B.) s rodným číslom XXXXXX/XXXX, pričom túto nejednoznačnosť nie je možné odstrániť ani výkladom exekučného titulu, a preto nie je možné jednoznačne identifikovať subjekt, od ktorého je možné požadovať splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom.
18. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že osoby označené v návrhu na vykonanie exekúcie ako „povinný č. 1“ a „povinná č. 2“ nie sú totožné s osobami, ktorým bola uložená povinnosť v exekučnom titule, a preto nejde o povinné osoby v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, od ktorých je možné požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. V prípade povinného č. 1 bolo preukázané, že IČO uvedené v návrhu patrí inej fyzickej osobe s odlišným rodným číslom, a teda návrh smeruje proti nesprávnemu subjektu, zatiaľ čo v prípade povinnej č. 2 exekučný titul neobsahuje dostatočné identifikačné údaje na jej jednoznačnú individualizáciu, keďže v čase jeho vydania mohli existovať minimálne dve osoby s rovnakým menom a priezviskom. Súd zároveň po preskúmaní spisového materiálu zistil, že oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie nepredložil žiadny listinný dôkaz preukazujúci, že by po vzniku exekučného titulu došlo k prevodu alebo prechodu práva na osoby označené ako povinný č. 1 alebo povinná č. 2, v dôsledku čoho je návrh na vykonanie exekúcie v rozpore s § 36 ods. 1 Exekučného poriadku. Na základe uvedeného súd dospel k právnemu záveru, že ani povinný č. 1, ani povinná č. 2 nie sú právnymi nástupcami osoby označenej v exekučnom titule, a preto oprávnený nedisponuje oprávnením požadovať splnenie nároku z exekučného titulu od týchto osôb. 19. Záverom súd dodáva, že nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je takým nedostatkom procesných podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný, preto jeho zákonom predpokladaným následkom je zamietnutie návrhu, resp. zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu preto súd nevyzýval oprávneného k oprave návrhu na vykonanie exekúcie a k správnemu označeniu osoby povinnej.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.