Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11C-48-2021.pdf
PDF · 94.24 KB
Case nature
Subarea
11C/48/2021
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., t.č. bytom G. W., zastúpená: Mgr. Peter Kupka, advokát, Hlavná 23, Trnava, proti protistrane: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., W., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd neodkladným opatrením u k l a d á protistrane povinnosť dočasne sa nepribližovať k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní, trestnom a správnom konaní a s výnimkou priblíženia sa nevyhnutného za účelom realizácie súdom upraveného stretávania sa protistrany s ich spoločnými maloletými deťmi.
II. Toto neodkladné opatrenie sa n a r i a ď u j e na obdobie jedného roka od vydania rozhodnutia.
III. Súd p o u č u j e protistranu, že môže podať v postavení žalobcu proti navrhovateľke v postavení žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.
IV. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
V. Navrhovateľka m á voči protistrane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.
odôvodnenie:
1. Dňa 09.07.2021 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 09.07.2021, ktorým navrhovateľka navrhla, aby bola protistrane uložená povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, ako aj priznania voči protistrane nároku na náhradu trov konania.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila navrhovateľka tým, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v W., odbor kriminálnej polície, zo dňa XX.XX.XXXX, ČVS: K.- XXX/X-VYS-TT-XXXX bolo vznesené obvinenie osobe protistrany za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že ,,dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hodiny v W., v detskej izbe v dome na adrese S. H. XXXX/XX, po tom, čo vypil presne nezistené množstvo alkoholu, po predchádzajúcej hádke so svojou manželkou menovanú opakovane udieral rukami do oblasti tváre a ostatných častí hlavy, ako aj s použitím plastovej trubice vysávača na rôzne časti tela, najmä do oblasti drieku, chrbta a stehien oboch nôh, čím jej spôsobil tržné rany na dolnej a hornej pere s rozsahom do 2 cm na hornej pere a do 1,5 cm na dolnej pere, modriny na čele vpravo, viaceré modriny v ostatných tvárových častiach hlavy, v oblasti drieku pruhovité pozdĺžne modriny vedúce vodorovne a následne s prechodom do rozsiahlych modrín v oblasti hrudnej chrbtice, modriny na pravej a ľavej hornej končatine, mnohopočetné modriny v oblasti oboch stien a menšie modriny najmä v prednej časti predkolení oboch dolných končatín, ktoré si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie, s predpokladanou dobou liečenia v doposiaľ presne nezistenom trvaní nad 30 dní.“ Vzhľadom na
vyššie uvedený skutkový stav je potrebné a dokonca naliehavé dočasne upraviť pomery medzi stranami konania, aby sa zamedzilo riziku ďalších útokov a aby bol chránený život a zdravie navrhovateľky. Ďalší kontakt by znamenal neprípustný zásah do osobnostnej integrity navrhovateľky, táto si takýto kontakt neželá v obave o svoj život a zdravie. Na strane navrhovateľky je dôvodná obava, že by sa uvedený útok na ňu mohol opakovať, ide o riziko bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľka má z protistrany strach. Navrhovateľka má právo na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do jeho práva na ochranu osobnosti, pričom poukazovala na čl. 16 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, § 11 Občianskeho zákonníka, § 325 ods. 2 písm. h) CSP, pričom uviedla, že v predmetnej veci je prostredníctvom neodkladného opatrenia možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov aj bez podania žaloby vo veci samej.
3. Navrhovateľka navrhla vykonať dokazovanie oboznámením sa s vyšetrovacím spisom vyžiadaným z ORPZ v W..
4. Súd sa oboznámil návrhom, ako aj s uznesením ORPZ v W. ČVS: ORP-XXX/X-VYS-TT-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ktorý vyžiadal na návrh navrhovateľky, keď vyžiadanie celého vyšetrovacieho spisu súd považoval za nadbytočné), pričom zistil nasledujúci skutkový stav: Z uznesenia ORPZ v W. ČVS: ORP- XXX/X-VYS-TT-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 12) vyplýva, že protistrane bolo vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pre skutok tak ako ho opísala navrhovateľka v návrhu (viď odsek 2. tohto uznesenia), pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom XX.XX.XXXX.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
9. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. (3)
10. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
11. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2)
12. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
13. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (1) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. (2) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. (3)
17. Podľa Čl. 16 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
18. Podľa Čl. 19 ods. 1 ÚSR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
19. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
20. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
21. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená.
22. Súd vychádzal z § 11 OZ, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“. Hoci uznesenie o vznesení obvinenia protistrane za prečin ublíženia na zdraví navrhovateľky nepreukazuje vinu protistrany z násilia proti navrhovateľke, pre potreby vydania neodkladného opatrenia právoplatné rozhodnutie o priestupku alebo trestnom čine protistrany nie je potrebné, keďže neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP súd vydá, ak bola osvedčená čo i len možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu bolo možné mať možnosť ohrozenia telesnej a duševnej integrity navrhovateľky konaním protistrany za dostatočne osvedčenú vyššie citovaným právoplatným uznesením, keďže orgán činný v trestnom konaní mal za dostatočne odôvodnený záver, že protistrana sa voči navrhovateľke dopustila trestného činu ublíženia na zdraví. Z uznesenia zároveň vyplýva výpoveď manžela, ktorý pripustil, že navrhovateľke dával facky, pričom tieto sú nepochybne zásahom do telesnej aj duševnej integrity navrhovateľky. Hoci z uznesenia vyplýva nadmerné užívanie alkoholických nápojov aj v prípade navrhovateľky, manžel podľa uznesenia vypovedal, že keď je navrhovateľka opitá, tak je hlučná, trieska vecami a plače, t.j. z ničoho nevyplýva, že by v takej situácii navrhovateľka fyzicky napádala manžela. Z uznesenia pritom možno vyvodiť aj to, že útok zo dňa 24.06.2021 nemusel byť jediným fyzickým napadnutím navrhovateľky zo strany manžela, ale nie je vylúčené, že k útokom podľa lekárskych zistení mohlo dôjsť aj v minulosti, z čoho potom vyplýva obava z opakovania útokov aj v budúcnosti.
23. Z uvedeného právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia mal súd za osvedčené tvrdenia navrhovateľky o obave z priblíženia sa protistrany k jej osobe, pretože hrozí narušenie jej telesnej a duševnej integrity od protistrany. Naliehavosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd za danú s poukazom na posledný osvedčený incident zo dňa XX.XX.XXXX, keď navrhovateľka v nadväznosti na to podala svoj návrh dňa XX.XX.XXXX.
24. Súd mal za to, že navrhovateľka má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo strany manžela jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z násilia. Súd vzhľadom na uvedené návrhu navrhovateľky o vydanie zákazu priblíženia formou neodkladného opatrenia vo výroku I. tohto uznesenia vyhovel. Súd však nevyhovel návrhu v celom rozsahu, keď mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov dostatočne zaručí ochranu integrity navrhovateľky, pričom väčšiu vzdialenosť považoval súd za ničím neodôvodnenú a neprimeranú tomu, že ohrozenie navrhovateľky bolo vždy spojené s fyzickým kontaktom, a nie inak.
25. Súd ďalej prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže protistrane približovať sa k navrhovateľke na to, aby zásah do práv protistrany, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného navrhovateľkou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd pritom prihliadal na prirodzene existujúci záujem protistrany na prípadnom styku s maloletými deťmi pochádzajúcimi zo vzťahu strán, ako aj na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity navrhovateľky zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru, ako aj priblíženie nevyhnutné na realizáciu prípadného súdom upraveného styku s maloletými deťmi, ktoré priblíženie umožnené protistrane výlučne na účely realizácie súdom prípadne v budúcnosti upraveného styku s maloletými deťmi nezasiahne do práv navrhovateľky.
26. Navrhovateľka neodkladné opatrenie v petite návrhu časovo neobmedzila. Súd mal však za to, že nariadenie neodkladného opatrenia bez obmedzenia doby trvania by nebolo proporcionálne, keďže by takto formulované neodkladné opatrenie nezabezpečilo ochranu práv a oprávnených záujmov oboch sporových strán, ale neúmerne situácii zaťažilo protistranu. Súd preto určil časové trvanie neodkladného opatrenia podľa § 330 ods. 1 CSP vo výroku II. tohto uznesenia na obdobie jedného roka od vydania rozhodnutia. Súd mal za to, že lehota jedného roka, na ktorú trvanie neodkladného opatrenia obmedzil, je dobou dostatočne dlhou na zabezpečenie navrhovateľkou žiadaného pocitu bezpečia, pričom počas daného obdobia by malo prísť k vyriešeniu vzájomných rozporov a stabilizácii situácie. Súdu je z
úradnej činnosti známe, že navrhovateľka dňa 21.07.2021 podala na tunajší súd návrh na rozvod manželstva, ktoré konanie prebieha pod sp.zn. 19P/17/2021, pričom je tu predpoklad skončenia konania práve v horizonte jedného roka. V prípade, ak by ohrozenie navrhovateľky aj po tejto dobe naďalej pretrvávalo, má možnosť podať kedykoľvek ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a podložiť ho listinnými dôkazmi preukazujúcimi aktuálnu situáciu a stav jej ohrozenia, pričom súd takéto riešenie považuje za dostačujúce na ochranu jej záujmu.
27. Protistrana má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od navrhovateľky ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe navrhovateľkou v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Vzhľadom na to, že súd trvanie neodkladného opatrenia časovo limitoval, navrhovateľke neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, ale poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP protistranu o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok III.)
28. Vo výroku IV. uznesenia súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti oproti výrokom I. a II. uznesenia, a síce pokiaľ ide o vzdialenosť prevyšujúcu 10 metrov, pokiaľ ide o časové trvanie neodkladného opatrenia a pokiaľ ide o bezvýnimočný zákaz priblíženia sa (keď súd naopak vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať).
29. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď navrhovateľka bola pri uložení zákazu nepribližovania sa k nej čiastočne úspešná (skrátenie vzdialenosti zo 50m na 10m, vymedzenie výnimiek, na ktoré sa zákaz priblíženia vzťahovať nebude a odlišné časové vymedzenie trvania neodkladného opatrenia), ktorý úspech súd posúdil v rozsahu 75%, keďže v zásadnej časti návrhu (samotný zákaz priblíženia sa) úspešná bola. Z uvedeného vyplýva hrubý úspech navrhovateľky 75% a hrubý úspech protistrany 25%, a teda konečný čistý úspech navrhovateľky 50% (75-25). To v konečnom dôsledku znamená nárok navrhovateľky voči protistrane na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 50%, o čom súd rozhodol vo výroku V. uznesenia. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..