Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8CoCsp-57-2020.pdf
PDF · 124.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/57/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: DSI DATA, a.s., so sídlom Námestovo, Námestie A. Bernoláka č. 377, IČO: 36 399 493, proti žalovanej: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J., ul. K. č. XXX/X, o zaplatenie sumy 437,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6Csp/28/2020-44 zo dňa 29. septembra 2020, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výroku I. zostáva n e d o t k n u t ý .
Vo výrokoch II. a III. rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 6Csp/28/2020-44 zo dňa 29.09.2020 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 367,12 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 38,14 eur od 23.12.2019 do zaplatenia, 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 22,20 eur od 23.01.2020 do zaplatenia, 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 22,20 eur od 23.02.2020 do zaplatenia a 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 284,58 eur od 06.05.2020 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.). Zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,88% (výrok III.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou na súd dňa 15.06.2020, sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 437,34 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 38,14 eur od 23.12.2019 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 23,86 eur od 23.01.2020 (aj s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 23,86 eur od 23.02.2020 - poznámka odvolacieho súdu) a s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 351,48 eur od 06.05.2020 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalovaná bola účastníkom využívania služieb dátovej siete DSI za účelom prístupu k internetu a iných dátových služieb na základe zmluvného vzťahu uzatvoreného so žalobcom - Zmluva č. 1000033001 zo dňa 26.03.2018, Objednávka zo dňa 23.03.2018, Dodatok č. 1 zo dňa 26.03.2018 - viazanosť 24 mesiacov, Dohoda o výpožičke STB Arris zo dňa 16.03.2018, Zmluva o nájme Router DASAN zo dňa 26.03.2018, Dodatok č. 2 zo dňa 24.09.2018 - špecifikácia služieb s cenou vo viazanosti a bez viazanosti, doba poskytovania služieb, miesto a čas poskytovania služieb. Žalovaná neuhradila faktúru č. 199168719 splatnú 22.12.2019 v sume 38,14 eur, faktúru č. 209003393 splatnú 22.01.2020 v sume 23,86 eur a faktúru č. 209019055 splatnú 22.02.2020 v sume 23,86 eur. Vzhľadom na neuhradené faktúry žalobca dňa 17.04.2020 od zmluvy odstúpil a v zmysle Dodatku č. 1 a 2 Všeobecných podmienok dofakturoval žalovanej všetky poskytnuté výhody a zariadenia poskytnuté z titulu viazanosti - rozdiel medzi cenou bez viazanosti a s cenou počas viazanosti a zapožičané a nevrátené zariadenia v zmysle
platného Cenníka. Išlo o faktúru č. 200000691 splatnú dňa 05.05.2020 v sume 351,48 eur. Celková žalovaná suma predstavovala 437,34 eur. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. Nedostavila sa ani na nariadené pojednávanie. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinami. Z listín mal preukázané, že žalobca a žalovaná dňa 26.03.2018 uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 1000033001 v zmysle § 44 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákona o elektronických komunikáciách“). Predmetom zmluvy bolo využívanie služieb žalobcu (ako prevádzkovateľa) žalovanou (ako užívateľom) za účelom prístupu do internetu, dátovej telefónnej službe VoIP, službe retransmisie, káblovej TV a iným špecifikovaným službám s tým, že presná špecifikácia predmetu zmluvy a cena predmetu boli dohodnuté v osobitnej objednávke, ktorá podľa čl. II zmluvy tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, rovnako ako Všeobecné podmienky (ďalej len ako „VOP“) tak, ako to vyplýva z čl. III bod 3 zmluvy. V objednávke podpísanej stranami sporu dňa 23.03.2018 boli objednané nasledovné služby: a) Rýchly Optic FTTH internet a flexiTV na 6 mesiacov v cene 13,99 eur, b) zavedenie služby flexi NET v cene 35 eur, c) prenájom zariadenia HAG v cene 1,80 eur s fakturáciou od 20.03.2018. V objednávke bolo ďalej uvedené, že mesačné faktúry sú zasielané na emailovú adresu: a@b.c <mailto:a@b.c>. V rovnaký deň ako vyššie uvedenú zmluvu, strany sporu uzavreli k tejto zmluve dodatok č. 1. Jeho predmetom bola dohoda, že žalovaná sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov od 26.03.2018 zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako účastník ním poskytovaných služieb a po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami. V čl. I. bod 9 tohto dodatku je uvedené, že v prípade zániku tohto dodatku zo stany poskytovateľa, zaniknú všetky práva užívateľa na poskytovanie zliav a/alebo iných zvýhodnení plynúcich z viazanosti. Okrem zmluvy a dodatku č. 1 dňa 26.03.2018 strany sporu uzavreli, podľa § 659 Občianskeho zákonníka, dohodu o výpožičke 1 kusu zariadenia STB Arris 1113, sériové číslo C0A00DAEF637 v hodnote 108,- eur s DPH, a to na účely zabezpečenia prevádzky služby, pre ktorú je zariadenie určené. Doba výpožičky bola dohodnutá na obdobie od 26.03.2018 do 01.10.2018 (t. j. cca 6 mesiacov). Ďalej mal súd preukázané, že strany sporu dňa 26.03.2018 uzavreli aj zmluvu o nájme, podľa § 663 a § 721 Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bolo prenechanie žalobcom, ako prenajímateľom, žalovanej ako nájomcovi, komunikačného zariadenia Router DASAN H660GW Gpon-F5, sériové číslo DSNW261c87c8 v hodnote 108,- eur s DPH, a to na dobu od dátumu podpisu tejto zmluvy do doby ukončenia prevádzky poskytovanej služby, pre ktorú je zariadenie určené, s tým, že dobu prevádzky služby upravuje zmluva o pripojení, resp. dodatok k nej, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Žalobca od zmluvy o poskytovaní verejných služieb odstúpil (z dôvodu neuhradených faktúr). Stalo sa tak listom zo dňa 17.04.2020. V odstúpení žalobca uviedol, že odstupuje od zmluvy z dôvodu porušenia VOP a neuhradenia faktúr a v zmysle § 44 ods. 8 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách. Na základe takto vykonaného dokazovania súd žalobe vyhovel, ale nie úplne. Žalovaná totiž tým, že uzavrela so žalobcom zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zákona o elektronických komunikáciách, mala v zmysle § 43 ods. 12 písm. b/ tohto zákona povinnosť platiť za poskytnutú verejnú službu podľa tejto zmluvy, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Žalobca žalovanej za služby poskytnuté podľa uvedených zmlúv vystavil faktúry, ktoré sa zaviazal zasielať žalovanej emailom na označenú emailovú adresu. Žalovaná (ktorá v konaní netvrdila, že by jej faktúry neboli žalobcom predložené) tieto faktúry neuhradila. Predmetné faktúry, okrem cien poskytnutých služieb, obsahovali aj vyúčtovanie poplatkov rôzneho druhu a tiež nájomného dohodnutého za nájom zariadení uvedených v zmluve o nájme. Z dodatkov uzavretých k zmluve vyplývalo dojednanie doby viazanosti v trvaní 24 mesiacov, uplynutím ktorých tieto dodatky zanikajú. V prípade dodatku č. 1 bola doba viazanosti dohodnutá od 26.03.2018 do 26.03.2020 a následne v dodatku č. 2 bola dohodnutá doba viazanosti od 05.10.2018 do 05.10.2020. Počas doby viazanosti sa pritom žalovaná zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy ako účastník služieb poskytovaných žalobcom a po celú dobu bez prerušenia tieto služby využívať v súlade s jeho záväzkami, s tým, že v prípade ukončenia zmluvy počas trvania viazanosti je povinná uhradiť všetky poskytnuté finančné výhody. Podľa čl. 7 „Zrušenie a ukončenie Zmluvy“ VOP vydaných v súlade so zákonom o elektronických komunikáciách platných a účinných od 01.05.2017, bodu 1 písm. h/, platnosť zmluvy možno ukončiť odstúpením zo strany prevádzkovateľa, ak užívateľ nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Uvedené zmluvné dojednanie pritom kopíruje znenie ust. § 44 ods. 11 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách. Nakoľko od zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. 1000033001 žalobca odstúpil listom zo dňa 17.04.2020 a v tento deň bola žalovaná v omeškaní (aj) s platením ceny za služby poskytnuté podľa tejto zmluvy viac ako 45 dní po splatnosti (faktúry č. 199168719, č. 2090003393, č. 209019055) tak možno konštatovať, že od tejto zmluvy odstúpil dôvodne. Odstúpením došlo s poukazom na ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka k zrušeniu zmluvy, vrátane jej dodatkov a žalovanej tak vznikla, v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu, povinnosť uhradiť všetky
poskytnuté finančné výhody, ktoré vyplývali z viazanosti a tiež povinnosť odovzdať poskytovateľovi prenajaté zariadenia v rovnako funkčnom a kompletnom stave, vrátane príslušenstva, pôvodných obalov a kompletnej dokumentácie tak, ako ich prebrala. Vzhľadom na vyššie uvedené potom žalobca žalovanej dôvodne doúčtoval finančné výhody získané žalovanou v dôsledku dohody o 24 mesačnej viazanosti, a to vo faktúre, č. 200000691 (sumy 18,48 eur + 15,- eur + 102,- eur), keď išlo o doplatenie rozdielu medzi, na jednej strane cenou služieb a cenou za zavedenie služieb pri dohodnutej 24 mesačnej viazanosti a na druhej strane cenou služieb a cenou za zavedenie služieb bez dohodnutej viazanosti. Rovnako dôvodne vo faktúrach za obdobie január 2020 a február 2020 žalobca žalovanej vyúčtoval cenu dohodnutých služieb a poplatku za znovupripojenie, ako aj nájomné za prenajaté zariadenia. Nakoľko žalovaná prenajaté zariadenia po ukončení zmluvy č. 1000033001 nevrátila, žalobca jej ich vyúčtoval (čo do základu dôvodne), pričom ich vyúčtoval v celej ich hodnote aká bola uvedená v dohode o výpožičke zo dňa 26.03.2018 (zariadenie STB Arris 1113 v sume 108,- eur s DPH) a v zmluve o nájme zo dňa 26.03.2018 (zariadenie Router DASAN H660GW Gpon-F5 v sume 108,- eur s DPH). Vzhľadom na uvedené, súd žalobe, pokiaľ ide o sumu 38,14 eur uplatňovanú s poukazom na faktúru variabilný symbol 199168719 vyhovel v celom rozsahu, a to spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 23.12.2019 do zaplatenia, ako žiadal žalobca, pretože splatnosť uvedenej faktúry bola určená na 22.12.2019 a úrok bol tak žiadaný, vrátane jeho výšky, v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Pokiaľ ide o faktúru variabilný symbol č. 209003393, súd namiesto žiadanej sumy 23,86 eur žalobcovi priznal sumu 22,20 eur, pretože nárok v podobe účtovaného poplatku za upomienku v sume 1,66 eur s DPH žalobca nepreukázal, keď tento nárok podľa už vyššie zmieňovaného cenníka, vzniká pri zaslaní upomienky. Vykonanie tohto úkonu však zo spisu nevyplýva. Vo vzťahu ku faktúre variabilný symbol č. 209019055, súd rovnako namiesto žiadanej sumy 23,86 eur, žalobcovi priznal sumu 22,20 eur, pretože nárok v podobe účtovaného poplatku za upomienku v sume 1,66 eur s DPH žalobca nepreukázal, keď tento nárok podľa už vyššie zmieňovaného cenníka, vzniká pri zaslaní upomienky a vykonanie tohto úkonu však zo spisu nevyplýva. Pokiaľ ide o faktúru variabilný symbol č. 200000691 súd, namiesto žalovanej sumy 351,48 eur, žalobcovi priznal sumu 284,58 eur, pretože, ako už uviedol žalobca vyúčtoval žalovanej v dôsledku ukončenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatkov k nej aj celú hodnotu zariadení, ktoré mala žalovaná od 26.03.2018 v nájme. Takýto postup žalobcu súd vyhodnotil ako rozporný s dobrými mravmi a s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože zvýhodňuje žalobcu oproti žalovanej ako spotrebiteľke, nakoľko hoci žalovaná platila počas účinnosti zmluvy, t.j. od 26.03.2018 dohodnuté nájomné, resp. toto jej bolo účtované do 29.02.2020, tak jej podľa zmluvných dojednaní vznikla povinnosť zaplatiť celú hodnotu zariadení. Uvedený postup vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že časť ceny zariadenia žalovaná fakticky platením nájmu už zaplatila, resp. refundovala. V tejto súvislosti súd poukázal na spôsob uplatňovania nárokov mobilných operátorov pôsobiacich na území SR, ktorí v obdobnej situácii nežiadajú celú hodnotu neodovzdaného mobilného zariadenia, ale hodnotu, ktorá zohľadňuje čas jeho užívania, a to dokonca bez toho, aby zákazník predtým platil za mobilné zariadenie nájom. V prípade faktúry č. 200000691 súd žalobu zamietol čo do sumy 66,90 eur, vrátane žalovaného 5 % úroku z omeškania ročne od 06.05.2020 do zaplatenia, keď suma 66,90 eur zodpovedá výške nájmu - 1,80 eur s DPH mesačne za zariadenie Router DASAN H660GW Gpon-F5, sériové číslo DSNW261c87c8, zaplateného, resp. účtovaného do 29.02.2020 od 26.03.2018, t. j. za 23 mesiacov, čo predstavuje 41,40 eur a výške nájmu vo výške 1,50 eur za zariadenie STB Arris 1113, C0A00DAEF637, taktiež zaplateného, resp. účtovaného do 29.02.2020 od 01.10.2018, t.j. za 17 mesiacov, čo predstavuje 25,50 eur. K sume 284,58 eur súd priznal 5 % úrok z omeškania ročne od 06.05.2020 do zaplatenia, ako žiadal žalobca, pretože splatnosť uvedenej faktúry bola určená na 05.05.2020 a úrok bol tak žiadaný, vrátane jeho výšky, v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Zhrnúc doteraz uvedené, žalobu zamietol čo do sumy 70,22 eur (2 x 1,66 eur + 41,40 eur + 25,50 eur), a to vrátane žalovaného 5 % úroku z omeškania ročne od splatnosti tej ktorej faktúry. Vo zvyšku súd žalobe ako dôvodnej vyhovel. S ohľadom na takýto výsledok konania, s poukazom na § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ priznal žalobcovi voči žalovanej, postupujúc podľa § 255 ods. 2 C. s. p. nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu jeho čistého úspechu. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 437,34 eur a úrokov z omeškania, ktoré ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku predstavovali sumu 10,07 eur. Žalobcovi bola týmto rozsudkom priznaná suma 367,12 eur s úrokmi z omeškania, ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 8,62 eur. Tzv. čistý úspech žalobcu potom predstavuje 67,88 %. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 C. s. p. samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Proti rozsudku okresného súdu, a to do výrokov II. a III. podal odvolanie žalobca. Vytýkal súdu, že aplikujúc povinnosť podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zašiel svojimi úvahami nad zistený skutkový stav, na základe čoho dospel k predčasnému záveru. Pokiaľ ide o faktúry č. 209003393 a č. 209019055, ohľadom ktorých súd nepriznal poplatky za upomienky v sume 1,66 eur s DPH spolu s úrokom z omeškania, žalobca v tejto časti považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné a zmätočné, pretože upomienky rovnako ako faktúry sa on zaviazal zasielať žalovanej e-mailom na označenú e-mailovú adresu a@b.c <mailto:a@b.c>. Upomienky sa zasielajú automaticky začiatkom mesiaca nasledujúcom po uplynutí splatnosti tej ktorej faktúry a keď ju zákazník dodatočne uhradí pred vydaním ďalšej priebežnej faktúry, poplatok sa už neúčtuje. Keďže v tomto prípade žalovaná neuhradila nič z vyššie požadovaného, poplatky za upomienky boli riadnym spôsobom účtované v zmysle Cenníka a VOP, ktoré sú súčasťou spisu. V tejto súvislosti tiež uviedol, že zo zápisnice z pojednávania nevyplýva, že by súd mal predmetné poplatky za sporné a ani nežiadal od žalobcu v tejto časti žaloby predniesť podstatné a rozhodujúce tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie. Súd mu tak odňal možnosť konať pred súdom a tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Napokon aj z rozhodovacej činnosti tej istej sudkyne je zrejmé (rozsudok č. k. 6Csp 27/2020-54 zo dňa 29.09.2020), že v obdobnej právnej veci rozhodla pár minút skôr a priznala mu poplatky za upomienky v plnom rozsahu, čo znova predstavuje len zmätočnosť rozhodnutí. Pokiaľ ide o ďalšiu faktúru č. 200000691 v tejto časti žalobca vytýkal súdu, že správne skutkové zistenia sú výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov a spôsobujú nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. V prvom rade mobilní operátori neprenajímajú zariadenia, ale ich predávajú s tým, že zákazník „akciovú a viazanú kúpnu cenu“ spláca v splátkach popri platbách za služby. V prípade porušenia zmluvy je doúčtovaná riadna kúpna cena a zmluvná pokuta. Avšak pri poruche zariadenia sú odkázaní na dobu vybavenia reklamácie zariadenia, musia si náhradné zariadenie zaobstarať sami. On naopak prenajíma zariadenia z dôvodu, že je jeho povinnosťou pri poruche bezodkladne zabezpečiť klientovi náhradné zariadenie, aby nemal prerušené služby podľa zmluvy. Ďalej žalobca uviedol, že aj súd uvádza, že žalovaná prenajaté zariadenia po ukončení zmluvy č. 1000033001 nevrátila, on jej ich vyúčtoval v celej ich hodnote, aká bola uvedená v dohode o výpožičke zo dňa 26.03.2018 (zariadenie STB Arris 1113 v sume 108,- eur s DPH) a v zmluve o nájme zo dňa 26.03.2018 (zariadenie Router Dasan H660GW Gpon-F5 v sume 108,- eur s DPH). Podľa neho súd zašiel v ochrane spotrebiteľa aj do Obchodného zákonníka keď rozhodnutie odôvodnil ust. § 489 a § 496 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, a to ustanoveniami o zmluve o kúpe prenajatej veci, ktorá predstavuje typ obchodnej zmluvy upravenej v Obchodnom zákonníku. V odôvodnení rozhodnutia uvádza, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, na pojednávanie bola riadne predvolaná, ale sa nedostavila, nijako nepoprela skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a z vykonaného dokazovania mal preukázané všetko, čoho sa on domáha. On si splnil povinnosti z nájomných zmlúv, ale teraz rozhodnutím súdu mu je spôsobená škoda minimálne vo výške ďalších 66,90 eur s príslušenstvom, pretože nemohol zariadenia ani užívať ani prenajať ďalšiemu zákazníkovi, ktorý nezaplatil nájomné a napokon súd uviedol, že to ani nemusí robiť. Žalovaná aj keď v tomto prípade je spotrebiteľom, nebola nútená uzavrieť nájomnú zmluvu, mohla si zariadenie kúpiť, ide o bežne dostupné zariadenia, ale vybrala si možnosť nájmu, aby mala zariadenie v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie na jeho náklady. Vzhľadom na vyššie uvedené nesprávne rozhodnutie potom súd s poukazom na § 262 ods. 1 C. s. p. priznal mu voči žalovanej podľa § 255 ods. 2 C. s. p. nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu jeho čistého úspechu, čo považuje za nesprávne, pretože podľa jeho názoru mal mať úspech 100 %. Na záver žalobca uviedol, že podstata odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania, v tom, že bral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, neboli účastníkmi potvrdené, neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané a vyplynuli z prednesov účastníkov a nesprávne skutkové zistenia v tomto prípade sú výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov. Navrhol, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní predmetný rozsudok vo výrokoch II. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania v jeho prospech.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané včas, oprávnenou stranou sporu (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa ust. 387 ods. 1 C. s. p.
5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd I. inštancie rozhodol vo veci správne, ak vo výroku II. žalobu vo zvyšnej časti, t.j. o zaplatenie sumy 70,22 eur s príslušenstvom zamietol.
6. Žalobca v odvolaní vytýkal súdu, že aplikujúc povinnosť podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zašiel svojimi úvahami nad zistený skutkový stav, na základe čoho dospel k predčasnému záveru. Ohľadom faktúry č. 209003393 a faktúry č. 209019055 namietal nepriznanie sumy 1,66 eur z každej z nich ako poplatok za upomienku s DPH spolu s úrokom z omeškania tvrdiac, že upomienky rovnako ako faktúry sa on zaviazal zasielať žalovanej e-mailom na označenú e-mailovú adresu. Napokon aj z rozhodovacej činnosti tej istej sudkyne je zrejmé (rozsudok č. k. 6Csp 27/2020-54 zo dňa 29.09.2020), že v obdobnej právnej veci rozhodla pár minút skôr a priznala mu poplatky za upomienky v plnom rozsahu. Ohľadom faktúry č. 200000691 týkajúcej sa sumy 108,- eur za každé jedno požičané a nevrátené zariadenie, a teda v celej hodnote sa nestotožnil so záverom okresného súdu ohľadom pripodobnenia k službám mobilných operátorov a poukazujúc na to, že žalovaná aj keď v tomto prípade je spotrebiteľom, nebola podľa neho nútená uzavrieť nájomnú zmluvu, mohla si zariadenie kúpiť nakoľko ide o bežne dostupné zariadenia, ktoré tak mala v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie na jeho náklady. Podľa žalobcu súd zašiel v ochrane spotrebiteľa aj do Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.), keď rozhodnutie odôvodnil ust. § 489 a § 496 zák. týkajúcimi sa zmluvy o kúpe prenajatej veci. Okrem toho žalovaná bola v konaní pasívna, keďže sa nevyjadrila k žalobe, neustanovila na pojednávania a nepoprela tak skutkové tvrdenia uvedené v žalobe.
7. Podľa odvolacieho súdu sám žalobca potvrdzuje, že súdená vec predstavuje spotrebiteľský spor, v ktorom je žalovanou stranou spotrebiteľ. V dotknutých veciach s ochranou slabšej strany už priamo zo Základných princípov Civilného sporového poriadku (článok 6 ods. 1 C. s. p.) vyplýva nutnosť zvýšenej ochrany takejto stany sporu s cieľom vyvážiť prirodzene nerovnomerné postavenie strán (v danom prípade dodávateľa a spotrebiteľa).
8. Podľa § 132 ods. 3 C. s. p. žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
9. Dokazovanie je zákonom ustanovený postup súdu ako aj účastníkov konania, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov. Dokazovanie v sporovom konaní je upravené v § 185 a nasl. C. s. p. S dokazovaním súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán, pretože takýmto postupom by sa vystavil riziku porušenia rovnosti strán. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok dokonania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané, ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
10. Aj podľa odvolacieho súdu, ak žalobca v odvolaní tvrdil ohľadom faktúry č. 209003393 a č. 209019055, že upomienku tak ako faktúry zasielal žalovanej mailom, mal na svoje tvrdenia predložiť dôkazy, napr. kópiou zaslaného mailu. Okresný súd nebol povinný vyzývať žalobcu na predloženie dôkazov. Keďže tento neprodukoval žiaden dôkaz, nepreukázal tak svojej tvrdenie ohľadom uplatneného nároku a neuniesol dôkazné bremeno. Nebolo rozhodujúce, že v inej obdobnej veci mu súd, dokonca sudcom rozhodujúcim aj túto spornú vec, poplatky za upomienky v plnom rozsahu priznal.
11. Pokiaľ ide o faktúru č. 200000691, nepriznávajúcu súdom časť uplatnenej sumy 108,- eur na každé zo zariadení, odvolací súd poukazuje na nasledovné: Žalobca v žalobe v rámci povinnosti pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti uviedol, že žalovaná bola účastníkom využívania služieb dátovej siete DSI za účelom prístupu k internetu a iných dátových služieb na základe zmluvného vzťahu uzatvoreného s ním, odvolávajúc sa na zmluvu č.
1000033001 zo dňa 26.03.2018, objednávku zo dňa 23.03.2018, Dodatok č. 1 zo dňa 26.03.2018 - viazanosť 24 mesiacov, Dohoda o výpožičke STB Arris zo dňa 16.03.2018, zmluvu o nájme Router Dasan zo dňa 26.03.2018, Dodatok č. 2 zo dňa 24.09.2018 - špecifikácia služieb s cenou vo viazanosti a bez viazanosti, doba poskytovania služieb, miesto a čas poskytovania služieb. Vzhľadom na neuhradené faktúry žalobca dňa 17.04.2020 od zmluvy odstúpil a v zmysle Dodatku č. 1 a 2 a Všeobecných podmienok dofakturoval žalovanej všetky poskytnuté výhody a zariadenia poskytnuté z titulu viazanosti
- rozdiel medzi cenou bez viazanosti a cenou počas viazanosti a zapožičané a nevrátené zariadenia v zmysle platného cenníka. Žalovaná tak neuhradila aj faktúru č. 200000691 týkajúcu sa dofakturovania výhod vystavenú dňa 21.04.2020, splatnú dňa 05.05.2020 v celkovej sume 351,48 eur, ktorá nebola uhradená. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že ohľadom zariadenia STB Arris 1113 v hodnote 108,- eur s DPH strany sporu uzavreli dohodu o výpožičke zo dňa 26.03.2018 na obdobie od 26.03.2018 do 01.10.2018, a to na účely zabezpečenia prevádzky služby, pre ktorú je zariadenie určené. V čl. 4 bod 4.3 dohody je uvedené, že zákazník sa zaväzuje po skončení platnosti alebo ukončení tejto dohody odovzdať poskytovateľovi zariadenie v rovnako funkčnom a kompletnom stave, a to vrátane príslušenstva, pôvodných obalov a kompletnej dokumentácie tak, ako ho prebral, ak nie je dohodnuté inak, a to najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom skončila doba výpožičky uvedená v tejto dohode. Čl. 5 bod 5.4 dohody obsahuje zmluvné dojednanie, že ak je zariadenie vypožičané podľa bodu 3.3.3 (t. j. na účely zabezpečenia prevádzky služby, pre ktorú je zariadenie určené), výpožičná doba trvá do ukončenia prevádzky poskytovanej služby, keď túto dobu upravuje zmluva, resp. dodatok zmluvy o využívaní služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Po uplynutí výpožičnej doby, resp. po ukončení užívania služby, pre ktorú je vypožičané zariadenie určené, je zákazník ho povinný vrátiť ako to je uvedené v bode 4.3 (viď predchádzajúca veta). Ak tak neurobí, budú mu vyfakturované náklady, ktoré sú potrebné na uvedenie zariadenia do pôvodného, požadovaného stavu. V prípade, že zariadenie alebo jeho súčasti nebudú vrátené vôbec, poskytovateľ si vyhradzuje právo na vyfakturovanie ceny zariadenia v hodnote uvedenej v dohode, pričom zariadenie sa stáva majetkom zákazníka. Dňa 26.03.2018 uzavreli strany sporu aj zmluvu o nájme ohľadom komunikačného zariadenia Router DASAN H660GW Gpon-F5 v hodnote 108,- eur na dobu od dátumu podpisu tejto zmluvy do doby ukončenia prevádzky poskytovanej služby, pre ktorú je zariadenie určené s tým, že dobu prevádzky služby upravuje zmluva o pripojení, resp. dodatok k nej, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Pokiaľ ide o nájomné, zmluva v čl. 4 uvádza, že táto je uvedená v objednávke dátových služieb alebo v dodatku zmene služby k zmluve o pripojení, ktorá/ý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Čl. 6 bod 6.3 obsahuje záväzok nájomcu, že po skončení platnosti alebo ukončení tejto zmluvy odovzdá prenajímateľovi zariadenie v rovnako funkčnom a kompletnom stave, vrátane príslušenstva, pôvodných obalov a kompletnej dokumentácie tak, ako ho prebral, ak nie je dohodnuté inak, a to najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zmluva alebo služba zrušená. Čl. 7 bod 7.2 obsahuje zmluvné dojednanie, že po uplynutí doby prenájmu, resp. po ukončení užívania služby, pre ktorú je zariadenie určené, je nájomca ho povinný vrátiť ako to je uvedené v bode 6.3 (viď predchádzajúca veta). Ak tak neurobí, budú mu vyfakturované náklady, ktoré sú potrebné na uvedenie zariadenia do pôvodného, požadovaného stavu. V prípade, že zariadenie alebo jeho súčasti nebudú vrátené vôbec, prenajímateľ si vyhradzuje právo na vyfaktúrovanie ceny zariadenia v hodnote uvedenej v zmluve (t. j. 108,- eur), pričom zariadenie sa stáva majetkom nájomcu.
12. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že procesný nárok je tvorený jednak predmetom nároku, ktorý je v podstate formulovaný v žalobnej žiadosti ako požadovaný enunciát predpokladaného súdneho rozhodnutia a jednak základom nároku, ktorý obsahuje právne významné skutočnosti, na ktorých žalobca zakladá svoj žalobný návrh. Podanie žalobcu obsahovalo v tomto smere stručné skutočnosti na základe, ktorých si uplatňoval celú hodnotu zariadení za ich zapožičanie a nevrátenie žalovanou odkazujúc len na listiny. Aj preto prvoinštančný súd nemohol vyhodnotiť ako sporné či nesporné tvrdenie, ak uvedené skutkové tvrdenie nebolo v žalobe uvedené. Pokiaľ sa žalobca odvolával na pasivitu žalovanej v konaní, a preto nepopretie jeho tvrdení k uvedenému, odvolací súd dáva do pozornosti aj stanovisko Ústavného súdu SR vyslovené v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 246/2019 zo dňa 11.06.2019, podľa ktorého pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 C. s. p.) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatňovaný nárok. Okrem toho, zhodne s okresným súdom, má za to, že povinnosť nahradiť celú hodnotu nového technického zariadenia žalobcovi/dodávateľovi a súčasne povinnosť platiť aj pravidelný poplatok/nájomné za užívanie tohto istého technického zariadenia vykazuje zásadný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Aj preto, že ide o podmienky stanovené vopred bezprostredne dodávateľom, bez akejkoľvek možnosti spotrebiteľa modifikovať ich znenie. Z tohoto zmluvného vzťahu zásadne
profituje dodávateľ/žalobca, keď spotrebiteľ platí za dotknuté zariadenie poplatok za užívanie resp. nájomné bez akéhokoľvek časového obmedzenia a v prípade jeho nevrátenia musí zaplatiť plnú (neamortizovanú) cenu. Predmetný spôsob výkonu práva napĺňa tak znaky rozpornosti s dobrými mravmi, ako aj nesúladu s § 53 ods. 4 písm. k/ (požadovanie od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku) eventuálne písm. t/ (požadovanie od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa) Občianskeho zákonníka. Nesprávnym bolo aj poukazovanie žalobcu v odvolaní na to, že súd odôvodnil rozhodnutie ustanoveniami Obchodného zákonníka, keď z odôvodnenia rozhodnutia uvedené nevyplýva. Pri uvedených záveroch odvolací vychádzal aj z rozhodnutia v obdobnej veci týkajúcej sa žalobcu a vedenej u tunajšieho krajského súdu sp. zn. 10CoCsp/56/2020 zo dňa 31.05.2021, s ktorými sa stotožnil.
13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a rozsudok okresného súdu vo výroku II. a súvisiacom výroku III. o trovách konania založeného na zásade čiastočného úspechu žalobcu v spore (§ 262 ods. 1, § 255 ods. 2 C. s. p.) z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. Vo výroku I. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý nakoľko nebol napadnutý odvolaním.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná v celom rozsahu. Odvolací súd žalovanej, ktorá v odvolacom konaní písomne nereagovala na odvolanie žalobcu, a teda jej preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, náhradu týchto nepriznal.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 129 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).