Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/85/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: M. X., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Q. V., X. F. XX, proti žalovanému: P. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. V., X. F. XX, zastúpenému JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie č. 5, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19. mája 2021, sp. zn.

rozhodol:

M e n í uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19. mája 2021, č.k. -8 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zo dňa 19. mája 2021, č.k. -8 rozhodol nasledovne: I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie: i. Súd ukladá žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do bytu č. X nachádzajúcom sa na X. X. bytového domu súpisného čísla XXX, popisného Č. XX, stojaceho na parcele č. XXX/X M. Z. E. Č.. XXXX pre katastrálne územie Q. V., obec Q.É. V., H. Q. Z. V., vo vlastníctve sporových strán v pomere 1/1. ii. Súd ukladá žalovanému - P. X., Z.. XX.X.XXXX, K. B. X. F. XX, XXX XX Q. V., aby sa nepribližoval k osobe žalobcu - M. X., Z.. X.XX.XXXX, K. B. X. F. XX, XXX XX Q. V., na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, mimo úkonov trestného, priestupkového alebo občianskeho konania, na ktoré budú obe sporové strany predvolané v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. II. Súd ukladá žalobcovi povinnosť podať voči žalovanému na tunajšom súde žalobu vo veci samej týkajúcu sa spoločného užívania predmetnej spoločnej nehnuteľnosti a to v lehote 40 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. III. Súd žalovaného poučuje, že súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené alebo ho zruší bez návrhu v rozhodnutí vo veci samej alebo samostatným uznesením, ak nebude žaloba vo veci samej podaná v určenej lehote. IV. Žalobca má voči žalovanému právo na plnú náhradu trov tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia, o výške ktorej bude rozhodnuté v prípade podania súdom určenej žaloby, v rozhodnutí vo veci samej a v prípade jej nepodania, samostatným uznesením po zrušení tohto neodkladného opatrenia..

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorý žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný bol v trestnom konaní vedenom na Obvodnom oddelení Policajného zboru Spišské Vlachy pod ČVS: ORP-499/SV-SN-2021 obvinený z trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa a a ona v tomto konaní vystupuje v procesnej pozícii poškodeného. Žalovaný bol dňa 17.5.2021 o 15:30 hod. na dobu 10 dní vykázaný zo spoločného obydlia podľa o Policajnom zbore, kvôli čomu žalobkyňa navrhla nariadiť neodkladné opatrenie na uloženie povinnosti nevstupovať do

tohto spoločného obydlia. Žalobkyňa vyhlásila, že má obavu z toho, ako sa bude žalovaný k nej správať, keď mu toto desaťdňové vykázanie políciou skončí. Zo správania žalovaného - manžela má žalobkyňa strach, pretože je teraz trestne stíhaný. Uviedla, že pracuje ako zdravotná sestra v Krompachoch a potrebuje pokojne žiť a pracovať. Ak by sa trestne stíhaný manžel vrátil do spoločnej domácnosti počas doby tohto trestného stíhania, tak je si istá, že z toho vzniknú ďalšie problémy a osočovanie, bude jej vulgárne nadávané a je presvedčená, že môže dôjsť aj k fyzickému útoku zo strany žalovaného. K svojmu návrhu žalobkyňa pripojila aj listinné dôkazy a to: a) Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia vydané Obvodným oddelením PZ Q. V. zo dňa 17.5.2021 o tom, že žalovaný bol o dňa 17.5.2021 o 15:30 hod vykázaný z dvojizbového bytu číslo X nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu XXX/XX V. Q. V. z dôvodu podozrenia z domáceho násilia voči ohrozenej osobe - manželke (žalobkyni); b) Upovedomenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia vydaného Obvodným oddelením PZ Spišské Vlachy dňa 17.5.2021, z ktorého vyplýva, že vo veci oznámenej žalobkyňou ako poškodenou bolo začaté trestné stíhanie a bolo vznesené obvinenie určitej osobe pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa a ; c) Poučenie ohrozenej osoby pri vykázaní zo spoločného obydlia vydané dňa 17.5.2021 žalobcovi Obvodným oddelením PZ Spišské Vlachy.

3. Súd vec právne posúdil podľa , základných princípov spolu s , , , , , , , , , , , a až 12 o Policajnom zbore. Sám si zaobstaral výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q. V., H. Q. V., H. Q. Z. V., z ktorého mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X nachádzajúcom sa na X. X. bytového domu súpisného čísla XXX, popisného čísla XX, stojaceho na parcele č. XXX/X.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v návrhu dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným a dostatočne opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia.

5. Z predloženého potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia vydaného Obvodným oddelením PZ Spišské Vlachy zo dňa 17.5.2021 mal súd za preukázané, že žalovaný bol dňa 17.5.2021 o 15:30 hod vykázaný z bytu na dobu 10 dní v zmysle o Policajnom zbore z dôvodu domáceho násilia. Z predloženého upovedomenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia ČVS: ORP-499/SV-SN-2021vydaného Obvodným oddelením PZ Spišské Vlachy dňa 17.5.2021, vyplýva, že vo veci oznámenej žalobkyňou ako poškodenou bolo začaté trestné stíhanie a bolo vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa a .

6. Súd vyhovel návrhu žalobcu a nariadil neodkladné opatrenie podľa (žalovanému nariadil nevstupovať bytu) a podľa (nariadil žalovanému nepribližovať sa k osobe žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov), pretože mal za to, že v tomto byte býva osoba (žalobkyňa), vo vzťahu ku ktorej je žalovaný dôvodne podozrivý z domáceho násilia (a poškodená osoba v trestnej veci, v ktorej je žalovaný trestne stíhaný ako podozrivý zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania).

7. Zo tvrdení žalobkyne a predložených písomností mal súd za preukázané, že žalovaný sa voči žalobkyni dopúšťa fyzického a psychického násilia. Podľa súdu prvej inštancie okolnosti uvedené v predložených písomnostiach nasvedčujú tomu, že k istej forme psychického a fyzického násilia zo strany žalovaného k žalobkyni v ich vzájomnom vzťahu a v spoločnej domácnosti bezpochybne dochádza. Zistiť konkrétnu intenzitu a okolnosti tohto násilia je prinajmenšom v takto skrátenom konaní veľmi náročné, avšak súd má za to, že v manželskom spolužití je akákoľvek forma násilia neprípustná a súd má povinnosť ochrániť slabšiu stranu a to aj prostredníctvom obmedzenia približovania sa, teda obmedzenia slobody pohybu hoci aj potencionálneho násilníka.

8. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s , .

9. Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , a a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s tým, že súčasne mu prizná náhradu trov konania.

10. Žalovaný predovšetkým poukázal na nekompletný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nespĺňa základne náležitosti v zmysle , keďže v ňom nedošlo k pravdivému a úplnému opísaniu rozhodujúcich skutočností, s ktorými je spojená povinnosť tvrdenia strany a dôkazná povinnosť. Žalovaný má dokonca za to, že v návrhu vôbec nedošlo k opísaniu rozhodujúcich skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobkyňa v návrhu len stroho poukázala na vedené trestné stíhanie voči žalovanému, pričom neuviedla, prečo sa takejto úpravy domáha a aké konanie žalovaného to odôvodňuje. Žalovaný sa preto domnieva, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a súd mal takýto návrh odmietnuť. Zároveň žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktoré by reálne odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami napriek tomu, že v prípade návrhu neodkladného opatrenia v žalobkyňou požadovanom znení (povinnosť nevstupovať do domu) žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie odôvodneného podozrenia z násilia, t.j. že jej telesná alebo duševná stránka nesú stopy psychického alebo fyzického násilia, čo sa najčastejšie preukazuje lekárskou správou. Poukázal na rozhodnutie Krajský súdu v Nitre sp. zn. , ktorý v podobnej veci konštatoval: „Podľa názoru odvolacieho súdu iba na základe tejto skutočnosti, t.j. že žalovaný bol políciou vykázaný zo spoločného obydlia a zo zranenia, ktoré žalovaná podľa lekárskej správy utrpela pri konflikte so žalovaným dňa 23.9.2018, nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.“ Z uvedeného je zrejmé, že sa jednalo dokonca o prípad, kde bola predložená aj lekárska správa. Ďalej žalovaný uviedol, že prípad riešený pred OO PZ Spišské Vlachy si žalobkyňa podľa neho „vymyslela“ a v ten istý deň došlo k spísaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný v plnom rozsahu namieta pravdivosť tvrdení žalobkyne. Označuje tvrdenia, ktoré žalobkyňa uvádza v návrhu, ako aj vo výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní za lož. Má za to, že bol nespravodlivo vykázaný z obydlia, cíti krivdu začatým trestným stíhaním a vydaním neodkladného opatrenia. Uvádza, že nikdy z jeho strany nedošlo k fyzickému ani psychickému násiliu a popiera, žeby bolo potrebné nevyhnutne upraviť pomery medzi ním a žalobkyňou.

11. Odvolanie bolo doručené žalobkyni, ktorá sa však k nemu nevyjadrila.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ani na zrušenie, preto ho odvolací súd v zmysle ust. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

13. V prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého dôvodu odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

17. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. V prejednávanom spore bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania.

20. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom ktorým sa upravujú pomery účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti. Z tohto dôvodu pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené.

21. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočnosti, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR ).

22. Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR , , atď.).

23. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, t.j. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením

24. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len prípadne dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené.

25. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv

dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, t.j., či ide o zásah primeraný.

26. Aj keď výklad pojmu osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom postačuje, že osvedčené skutočnosti sa javia nanajvýš pravdepodobné, v danom prípade žalobkyňa nepreukázala ani takéto osvedčenie. Dôkazné bremeno tu spočívalo výlučne na navrhovateľke neodkladného opatrenia. Žalobkyňa toto dôkazné bremeno neuniesla, neosvedčila dostatočným spôsobom pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a neosvedčil ani potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu (potrebu neodkladnej úpravy pomerov).

27. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje.

28. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia, pričom pojem násilia možno charakterizovať ako istý druh ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú alebo duševnú ujmu. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každý správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa nesúceho znaky psychického násilia páchaného zo strany partnera.

29. Pri rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenie podľa citovaného ustanovenia musí súd vziať do úvahy aj právo na slobodu pohybu a pobytu, zaručované aj žalovanému SR. Zároveň je však nutné uviesť, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, a teda je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva z vlastníctva, či už podielového alebo bezpodielového. Právo nebyť vystavovaný násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pretože je zaručené aj SR, ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čo v sebe zahŕňa aj právo na pokojný rodinný život. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, musí byť dlhotrvajúce a stupňujúcej intenzity.

30. Odvolací súd starostlivo zvážil skutočnosti uvedené v návrhu a vyplývajúce z predložených listinných dôkazov, ako aj všetky námietky žalovaného a dôvody odvolania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie nerozhodol vecne správne, ak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

31. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že návrh považoval za dôvodný, nakoľko tvrdeniami uvádzanými v návrhu žalobkyňa dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným a dostatočne opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia.

32. Odvolací súd sa s týmto konštatovaním súdu prvej inštancie nestotožňuje, naopak má za to, že žalobkyňa v návrhu dostatočným spôsobom neopísala skutočnosti, ktoré by osvedčovali dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ani dostatočne neopísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným.

33. Žalobkyňa v návrhu neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by osvedčovali, že je ohrozená jej telesná alebo duševná integrita konaním žalovaného a že zo strany žalovaného dochádza ku konaniu, ktoré by vyžadovalo bezprostredný zásah súdu v podobe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Vyjadruje len hypotetické predpoklady (domnienky) o správaní sa žalovaného v budúcnosti,

vôbec neuvádza okolnosti týkajúce sa jeho doterajšieho správania, na základe ktorých by bolo možno považovať jej očakávania za dôvodné.

34. Odvolací súd dáva za pravdu odvolateľovi, že žalobkyňa v návrhu vôbec neuviedla skutočnosti, pre ktoré malo dôjsť k vykázaniu žalovaného zo spoločného obydlia. Samotné potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia vydané obvodným oddelením policajného zboru nemožno považovať za postačujúce, nakoľko z neho nie je možné zistiť na základe akých skutočností došlo k vykázaniu. Nemožno preto preskúmať či dôvody, pre ktoré obvodné oddelenie policajného zboru pristúpilo k vykázaniu považuje aj súd za také, ktoré osvedčujú či už fyzické, alebo psychické násilie odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení.

35. Podobne z upovedomenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ktoré pripojila žalobkyňa nemožno vyvodiť voči akej osobe bolo začaté trestné stíhania a vznesené obvinenie a ani skutkové okolnosti, pre ktoré k tomu malo dôjsť, teda zo žiadnej zo žalobkyňou predložených písomností nemožno dospieť k záveru, že dochádza k istej forme psychického a fyzického násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni, ako to nesprávne konštatoval súd prvej inštancie.

36. Nemožno súhlasiť ani s konštatovaním súdu, že žalovaný takýmto neodkladným opatrením celkom zrejme nebude vážnym spôsobom obmedzený na svojich základných právach a slobodách a to najmä s poukazom na tú skutočnosť, že pri takomto zásahu dochádza k stretu dvoch práv (na strane žalobkyne a žalovaného), v dôsledku čoho je nevyhnutné vykonať test proporcionality a dôsledne posúdiť oprávnenosť zásahu do základných práv žalovaného. Uvedené však nie je možné práve bez toho, aby žalobkyňa v návrhu uviedla podstatné skutočnosti odôvodňujúce takýto zásah a dostatočným spôsobom tieto skutočnosti aj osvedčila. V danom prípade takýto test nebolo možné vykonať, nakoľko z návrhu a predložených listinných dôkazov vôbec nevyplýva aké konanie žalovaného podľa žalobkyne odôvodňuje požadovaný zásah.

37. Za daného stavu (keďže z návrhu a predložených dôkazov nie je možné vyvodiť záver, že by konania žalovaného napĺňalo znaky násilia, či už fyzického alebo psychického) odvolací súd má za to, že aj keď pri nariadení neodkladného opatrenia by vlastnícke právo žalovaného zostalo zachované a obmedzila by sa len jedna jeho zložka - ius utendi, takéto účinky neodkladného opatrenia by obmedzili žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

38. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa ust. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

39. Odvolací súd dodáva, že žalobkyni nič nebráni podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý riadne odôvodní tak, aby už z návrhu a pripojených listín jednoznačne vyplývala potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, a teda bude v ňom dostatočným spôsobom osvedčené splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.

40. V danom prípade napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný mimo konania vo veci samej, preto odvolací súd v zmysle ust. v spojení s a rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov celého konania (pred súdom prvej inštancie, aj pred odvolacím súdom). Odvolací súd preto o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

41. Senát Krajského súdu v Košiciach rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).