Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoE-2-2024.pdf
PDF · 88.11 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/2/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B. XXX, t.č. C. X/XX, E. F. C., proti povinnej: A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B. XXX, o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia vo veci týkajúcej sa maloletého: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u povinnej, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25Em/2/2023-165 zo dňa 28. novembra 2023, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25Em/2/2023-165 zo dňa 28. novembra 2023 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) v napadnutom uznesení rozhodol tak, že „Súd nariaďuje výkon rozhodnutia za nesplnenie povinnosti matky A. G. C., nar. XX.XX.XXXX z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19P/14/2020-506 zo dňa 15.06.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoP/53/2021-563 zo dňa 24.11.2021, a to vo veci povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v špecializovanom zariadení poskytujúcom psychologické poradenstvo za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie, a to v rozsahu dvoch stretnutí v mesiaci po dobu šesť mesiacov a povinnosti poskytnutia špecializovanému zariadeniu poskytujúcemu psychologické poradenstvo potrebnú súčinnosť a pravidelne sa zúčastňovať na psychologickom poradenstve v stanovených termínoch.“
2. Okresný súd citujúc § 370 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 372 CMP, § 375 CMP, § 376 ods. 1 až 3 CMP, § 377 ods. 2 CMP, § 378 CMP a § 384 ods. 3 CMP dospel k záveru, že návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia, konkrétne rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19P/14/2020-506 zo dňa 15.06.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoP/53/2021-563 zo dňa 24.11.2021 je dôvodný. Okresný súd mal za preukázané, že povinná sa dobrovoľne nepodrobuje a ani nie je nápomocná pri realizácii odborného psychologického poradenstva, a táto povinnosť jej bola uložená vykonateľným rozhodnutím. Okresný súd zároveň doplnil, že nezistil na strane povinnej existenciu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré by sa tomuto rozhodnutiu nemohla podrobiť.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie povinná a navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na výkon rozhodnutia zamietne. Uviedla, že rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h). Vo svojom odvolaní poukázala na zásadné chyby v tomto konaní. Namietala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako celok, nielen Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žarnovica. Úrad práce Žiar nad Hronom, pretože tento si nesplnil svoju povinnosť, keď vybral ako špecializované zariadenie na stretnutia
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žarnovica, keďže sa jedná o namietaný úrad, nejedná sa ani o špecializované zariadenie a až následne úrad navrhol organizáciu Úsmev ako dar, bez jej súhlasu. Úrad práce ju teda diskriminoval pri výbere zariadenia a rozhodol v rozpore s výrokom III. rozsudku okresného súdu č.k. 19P/14/2020-506 zo dňa 15.06.2021. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ju ani nevyzval, aby sa k zvolenej organizácii vyjadrila, preto vyjadrenie úradu práce, že sa mu nepodarilo nájsť vhodné špecializované zariadenie, považovala a považuje za nesplnenie povinnosti si úradom. To, že sa stretnutie neuskutočnilo ani raz, nebolo jej vinou a zo svojvoľného rozhodnutia. Zároveň uviedla, že obdobie vyčlenené na stretnutia, bolo v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a toto obdobie skončilo. Nestotožnila sa s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici, že vykonateľnosť rozhodnutia uplynutím lehoty 6 mesiacov neskončila. Ak by aj pripustila tú možnosť, že rozsudok je stále vykonateľný, stále zotrvala na tom, že ÚPSVaR neurčil vhodné špecializované zariadenie. Keďže túto povinnosť vybrať vhodné špecializované zariadenie mal úrad práce do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, už si ju nemôže splniť vzhľadom k tomu, že prešli od rozhodnutia takmer 3 roky. Toto je podľa povinnej ospravedlniteľný dôvod a nemožno ho odstrániť, lebo čas úradu na výber zariadenia už vypršal. Rovnako uviedla, že po tom, ako sa oprávnený správal celé roky, už nemá záujem o zlepšenie komunikácie s ním. Oprávnený mal možnosť vykonávať ústretové kroky po vyhlásení rozhodnutia, avšak ani jeden ústretový krok nevykonal, ba práve naopak, ubližoval jej a maloletému, kde mohol a stále to robí. Ak oprávnený chcel zlepšiť vzájomnú komunikáciu, tak ubližovaním to nedosiahne. Je lžou, že má úprimný záujem na stretávaní sa s maloletým. Maloletý nechce využiť svoje právo stretávať sa s oprávneným a ona len chráni svoju psychickú integritu a následne aj fyzické zdravie ako aj zdravie a psychickú integritu maloletého dieťaťa. Za ospravedlniteľný dôvod považuje to, že oprávnený koná ubližujúco a ona a maloletý s ním odmietajú kontakt, keďže tak koná už roky. Napadnuté rozhodnutie podľa nej nespĺňa ani nárok na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Maloletý nechce využiť právo na oboch rodičov a záujem maloletého má byť povýšený nad akýkoľvek iný záujem, zvlášť, keď záujem oprávneného je falošný, čo potvrdzuje jeho negatívne konanie voči nej a maloletému. Ďalej uviedla, že okresný súd nevykonal žiadne nové dokazovanie, nedisponuje inými novými dôkazmi na to, aby mohol v tomto konaní po dvoch zamietavých rozhodnutiach, rozhodnúť protichodne a nariadiť súdny výkon rozhodnutia. Súd vytýčil pojednávanie, na ktorom oprávnený ohovoril Školu pre nadané deti v H., namiesto toho, aby bol oprávnený hrdý na nadpriemernú inteligenciu maloletého a na to, že maloleté dieťa navštevuje jednu z najlepších škôl na Slovensku. Kolízna opatrovníčka hodila vinu na sudkyňu, že jej na pojednávaní navrhovala, aby vybrala ona špecializované zariadenie, čo nie je v jej kompetencii. Okresný súd správne vyhodnotil situáciu, že keď sa pojednávania nezúčastnila, že nemá záujem situáciu riešiť. Jediné, čo si želá je pokojný a kľudný život. To, že úrad práce nevybral v lehote vhodné špecializované zariadenie, ktoré by akceptovala ona aj oprávnený a že oprávnený sa správa roky ubližujúco k nej aj k maloletému, nie je dobrovoľné neplnenie povinnosti, práve naopak, ani jedno z uvedených konaní nie je jej chybou a nie je prejavom jej vlastného rozhodnutia.
4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a) CMP) po zistení, že odvolanie uplatnil v zákonnom stanovenej lehote na to oprávnený účastník konania (§ 362 CSP, § 7 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 366 CMP) a stotožňujúc sa s prijatým záverom súdu prvej inštancie, jeho uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
5. Podľa § 377 ods. 2 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.
6. Podľa § 377 ods. 3 CMP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný, alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.
7. Civilný mimosporový poriadok výslovne pripúšťa odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu alebo zamietnutí návrhu na výkon rozhodnutia. Zákon však špecifikuje len dva odvolacie dôvody. Táto právna úprava je špeciálna vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v § 62 CMP a § 365 CSP, teda pokiaľ sa týka dôvodov nahrádza všeobecnú úpravu o odvolaní v Civilnom mimosporovom poriadku a Civilnom sporovom poriadku. Vymedzenie len týchto dôvodov vyjadruje rešpekt a autoritatívnu silu už vydaného súdneho rozhodnutia. Odvolacie dôvody sa teda môžu týkať len takých skutočností, ktoré by znamenali nemožnosť realizovať výkon rozhodnutia. Nejde o dôvody, ktoré sa týkajú merita veci rozhodnutej
súdom v základnom konaní. Vykonávací súd sa bude zaoberať teda len dôvodmi, že exekučný titul nie je vykonateľný, pričom môže ísť o dôvody formálnej alebo materiálnej nevykonateľnosti. Pri materiálnej vykonateľnosti ide o neurčitosť výroku, prípadne označenia účastníkov, lehoty na plnenie, prípadne iných pre výkon rozhodnutia podstatných údajov. Pri formálnej vykonateľnosti skúma, či rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť (napríklad pre nesprávne doručenie, pre nesprávne právne posúdenie vykonateľnosti súdom a pod.), a to aj napriek tomu, že obsahuje doložku vykonateľnosti. Ďalším zákonným odvolacím dôvodom je, že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. Dôvodom môže byť napríklad to, že došlo k splneniu povinnosti, alebo že oprávnená alebo povinná osoba zomrela. Dôvodom môže byť i zrušenie alebo zmena rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom.
8. S poukazom na uvedené možno zhrnúť, že proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia, resp. uzneseniu, ktorým bol návrh na výkon rozhodnutia zamietnutý (tak ako v súdenej veci), Civilný mimosporový poriadok síce opravný prostriedok v podobe odvolania pripúšťa (§ 377 ods. 1 CMP), avšak odvolanie možno dôvodiť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný, alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. Iné ako uvedené odvolacie dôvody nie sú spôsobilými odvolacími dôvodmi, na základe ktorých by bolo možné vecné posúdenie odvolania a revízia odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom.
9. Povinná vo svojej odvolacej argumentácii poukazuje na nesplnenie povinnosti Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý bol povinný sprostredkovať rodičom stretnutia v špecializovanom zariadení poskytujúcom psychologické poradenstvo v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia a na postup úradu práce pri sprostredkúvaní odborného poradenstva. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou konštatuje, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom si povinnosť uloženú mu exekučným titulom splnil a rodičom maloletého sprostredkoval možnosť poradenský proces absolvovať. Zároveň je potrebné dodať, že ak povinná poukazovala na skutočnosť, že k určeniu špecializovaného zariadenia úradom došlo bez predchádzajúceho odsúhlasenia tohto zariadenia oboma rodičmi, na takýto postup úrad vykonateľným exekučným titulom zaviazaný nebol. Rovnako je možné konštatovať, že v zmysle exekučného titulu, ktorý sa má v tomto konaní vykonať, nie je v kompetencii povinnej posudzovať, či subjekt zvolený úradom práce, sociálnych vecí a rodiny je alebo nie je špecializovaným subjektom. Odvolaciemu súdu je zrejmý názor a postoj povinnej, ktorá nerešpektuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako inštitúciu, avšak súd pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu. Úlohou súdu pred nariadením výkonu rozhodnutia je teda zisťovať iba tú skutočnosť, či sa povinný dobrovoľne rozhodnutiu podrobuje, existenciu ospravedlniteľných dôvodov už podľa aktuálneho právneho stavu okresný súd pred nariadením výkonu rozhodnutia nie je oprávnený skúmať. Argumenty povinnej na základe vyššie uvedeného nemali vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu.
10. Ak povinná namietala uplynutie šesť mesačnej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia tvrdiac, že exekučný titul je aj z tohto dôvodu nevykonateľný, odvolací súd sa s jej argumentáciou nestotožnil. Podľa odvolacieho súdu nie je možné dospieť k záveru, že exekučný titul bol vykonateľný len od 14.01.2022 do 14.07.2022 a potom jeho vykonateľnosť zanikla bez ohľadu na to, či sa uskutočnilo čo i len jedno stretnutie v špecializovanom zariadení poskytujúcom psychologické poradenstvo, ktoré by sa zúčastnili obaja rodičia. Ak by odvolací súd prisvedčil odvolacej argumentácii povinnej, poskytol by ochranu povinnej (odobril by jej konanie), ktorá ignorujúc uloženú povinnosť nerešpektovala vykonateľné rozhodnutie, a to ani jeden jediný krát.
11. Povinná v rámci svojho odvolania poukázala na nevhodné správanie oprávneného k maloletému dieťaťu ako aj k nej samej, uvedené však nepredstavuje odvolacie dôvody, ktoré jediné predpokladá a pripúšťa Civilný mimosporový poriadok. Povinnou uvádzané dôvody sa môžu týkať merita prejednávanej veci, avšak tieto dôvody nesvedčia o tom, že exekučný titul je nevykonateľný a ani nepredstavujú okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik uloženej povinnosti. Ak povinná tieto dôvody zvýrazňuje ako ospravedlniteľné dôvody nepodrobovaniu sa vykonateľnému rozhodnutiu, odvolací súd opakuje, že v zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky sa v danej fáze konania nezisťuje existencia ospravedlniteľných dôvodov (odsek 9 tohto rozhodnutia).
12. Bez dopadu na správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie sú aj odvolacie argumenty povinnej, týkajúce sa absencie riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, postupu okresného súdu, ktorý nevykonal žiadne nové dokazovanie, nedisponoval inými dôkazmi na to, aby po dvoch zamietavých rozhodnutiach rozhodol protichodne, nakoľko sa nejedná o zákonom aprobované odvolacie dôvody, ktoré jediné sú spôsobilé privodiť možnosť vecného posúdenia odvolaním napadnutého rozhodnutia,.
13. V súhrne horeuvedených úvah a súvislostí potom odvolací súd nemohol odvolaniu povinnej vyhovieť. Konštatujúc vecnú správnosť nariadenia výkonu rozhodnutia, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).