Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/53/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W. Q., dieťa rodičov: matky: G.. D. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. S. XXX, štátna občianka SR, v konaní právne zastúpenej JUDr. Ing. Michal Mladý, so sídlom Prievidzská 254/26, 972 01 Bojnice, IČO: 42 273 927, a otca: G.. S. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. S. XXX, štátny občan SR, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Líška & Partners, s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926, o návrhu otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. -506 zo dňa 15. júna 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. až IV. (o zamietnutí návrhu otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o povinnosti oboch rodičov podrobovať sa odbornému psychologickému poradenstvu, o uložení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W. Q., pracovisko N. A. M. povinnosť sprostredkovať rodičom maloletého dieťaťa stretnutia v špecializovanom zariadení poskytujúcom psychologické poradenstvo, o povinnosti oboch rodičov poskytnúť špecializovanému zariadeniu poskytujúcemu psychologické poradenstvo podrobnú súčinnosť a pravidelne sa zúčastňovať na psychologickom poradenstve v stanovených termínoch) p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch V., VI. (o povinnosti oboch rodičov zaplatiť znalečné Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii, spol. s r. o. Nové Zámky v rozsahu 50% každý zvlášť a o výroku o náhrade trov konania) z r u š u j e a v tomto rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Súd návrh otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z a m i e t a .

Obaja rodičia mal. S. M., nar. XX.XX.XXXX sú p o v i n n í podrobovať sa odbornému psychologickému poradenstvu v špecializovanom zariadení poskytujúcom psychologické poradenstvo za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie, a to v rozsahu 2 stretnutí v mesiaci po dobu 6 mesiacov.

Súd u k l a d á Úradu práce, soc. vecí a rodiny W. Q., pracovisko N. A. M. povinnosť sprostredkovať rodičom mal. dieťaťa stretnutia v špecializovanom zariadení poskytujúcom psychologické poradenstvo v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Obaja rodičia sú p o v i n n í poskytnúť špecializovanému zariadeniu poskytujúcemu psychologické poradenstvo potrebnú súčinnosť a pravidelne sa zúčastňovať na psychologickom poradenstve v stanovených termínoch.

Obaja rodičia sú p o v i n n í zaplatiť znalečné Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii, spol. s r. o., so sídlom Ernestova bašta 2, 94056 Nové Zámky, v rozsahu 50 %, každý z nich zvlášť.

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.“ 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia Zákona o rodine ( o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) upravujúcich osobnú starostlivosť o dieťa a výchovné opatrenia. Návrh otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol z dôvodu, že v súčasnej dobe nie je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré otca odmieta, verbalizuje z neho strach, aby bolo násilne vtláčané do kontaktu s otcom, pričom aj z osobnostných vlastností oboch rodičov vyplýva, že je veľmi vysoká pravdepodobnosť vzniku vzájomných konfliktov a z psychologického hľadiska je vzťah takýchto dvoch ľudí rizikový. Súd prihliadol aj na záver znaleckého posudku č. 77/2020 vypracovaného pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii spol. s r. o. a výsluch znalca F.. G. E., z ktorého vyplynuli závery o strachu maloletého dieťaťa vo vzťahu k otcovi, pričom ide o naučený strach, ktorý prebral od svojej matky, avšak aj za pričinenia správania sa otca, ktorý konal neraz impulzívne. Prípadný kontakt s otcom, bez predchádzajúcej intervencie rodičov a odborníkov by nebol v súčasnej dobe na prospech zdravého vývinu maloletého dieťaťa. Za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi, z uvedených dôvodov súd uložil rodičom povinnosť zúčastňovať sa odborného psychologického poradenstva v špecializovanom zariadení poskytujúcom psychologické poradenstvo za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie, a to v rozsahu dvoch stretnutí po dobu 6 mesiacov. Úlohou odborného poradenstva by malo byť, aby rodičia neprenášali svoje negatívne prejavy a pocity na maloleté dieťa, ktoré nie je schopné ich spracovať. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ( v znení neskorších predpisov) tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na to, že v konaní vznikli trovy konania spojené s vypracovaním znaleckého posudku, ako aj s účasťou znalca v súdnom konaní, súd súčasne rozhodol o povinnosti oboch rodičov nahradiť znaleckému ústavu znalečné, a to v rovnakom rozsahu po 50%. 3. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie otec aj matka maloletého dieťaťa. 4. Otec maloletého dieťaťa podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu, nakoľko podľa jeho názoru súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým S. M., a to v rozsahu 3 krát v bežnom mesiaci v rozsahu dvoch hodín na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, referáte poradensko-psychologických služieb v N. A. M., v období 6 mesiacov nasledujúcich po právoplatnosti rozsudku, ako aj následne je otec maloletého dieťaťa oprávnený stretávať sa s maloletým S. M. každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že je oprávnený dieťa si v stanovenom čase prevziať v mieste bydliska matky a v rovnakom mieste v stanovenom čase dieťa odovzdať matke. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a styk otcovi umožniť. Zároveň navrhol zmeniť aj rozsah povinnosti znášať znalečné, a to otec maloletého dieťaťa v rozsahu 30% a matka maloletého dieťaťa v rozsahu 70%. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V odvolaní poukázal na to, že podaným návrhom zo dňa 11.03.2020 sa domáhal zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie namiesto rozhodnutia o nariadení striedavej osobnej starostlivosti alebo aspoň o úprave styku, rozhodol prakticky o úprave styku otca a matky. Súd mal rozhodnúť zároveň o tom, čo bude nasledovať po uplynutí 6 mesiacov, a teda mal jednoznačne rozhodnúť minimálne o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Už druhý krát Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol podobným spôsobom, pričom rozsudkom o rozvode manželstva sp. zn. bolo rozhodnuté, že je oprávnený stretávať sa s maloletým S. v rozsahu 3x v bežnom mesiaci v rozsahu dvoch hodín na ÚPSVaR, a to v období 12 mesiacov po právoplatnosti rozsudku. Súd však nerozhodol čo malo nasledovať po uplynutí 12 mesiacov, a tak výsledkom je, že otec dieťa nevidel viac ako tri roky. Pokiaľ ide o maloletého S., tento k rodičom prezentuje výrazne čierno-biely vzťah, t.j. voči matke vyjadruje blízkosť a otca vníma ako zlého. Ako však uvádzajú aj znalci, tento obraz zlého otca však nie je jeho vlastný, nemá o zažitý, je vybudovaný pod vplyvom matky. Otec je presvedčený, že pokiaľ matka takto konala doteraz, bude tak konať aj naďalej a na žiadne psychologické poradenstvo v zmysle napadnutého rozsudku sa nikdy nedostaví. Pokiaľ v rozhodnutí je uvádzaný podvedomí strach maloletého dieťaťa z otca, otec uviedol, že dieťaťu nikdy neublížil a reálne teda

nemôže mať z neho žiadne obavy. Obraz zlého otca u maloletého S. účelovo vytvorila jeho matka v snahe docieliť úplné odcudzenie, čo sa jej aj podarilo. Otec poukázal na to, že maloletý S. je vo veku, kedy potrebuje vo svojej výchove mužský vzor a pokiaľ neboli u otca maloletého dieťaťa zistené žiadne negatívne osobné charakteristiky, pre ktoré by nemal vplývať na výchovu maloletého dieťaťa, je naopak žiadúce, aby sa na jeho formovaní podieľal otec. Konštatovanie súdu je v úplnom rozpore s výrokom súdneho rozhodnutia, na základe ktorého minimálne ďalších 6 mesiacov maloleté dieťa neuvidí. Čo sa týka zaplatenia znalečného , poukázal na to, že súd uložil otcovi maloletého dieťaťa zložiť preddavok 300,- Eur a matke preddavok 700,- Eur s tým, že bola to matka maloletého dieťaťa, ktorá navrhla doplnenie znaleckého dokazovania aj znalcom z odboru sexuológia, pričom prezentovala voči osobe otca podozrenia, že maloleté dieťa v minulosti sexuálne zneužíval, a tieto podozrenia boli znaleckým dokazovaním vyvrátené. Bola to teda matka maloletého dieťaťa, ktorá tento dôkaz navrhla na základe nepravdivých skutočností, pričom aj konajúca sudkyňa po návrhu dôkazu skonštatovala, že tento dôkaz si bude musieť uhradiť matka maloletého dieťaťa. Otec prejavil presvedčenie, že odvolanie je jedna z posledných možností ako by mohlo dôjsť k zmene situácie, že by mohol nadviazať kontakt s maloletým S., a to za akýchkoľvek podmienok , preto navrhol, aby bolo rozhodnuté v zmysle jeho návrhu. 5. Matka maloletého dieťaťa odvolaním napadla rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti zaplatiť znalečné v rozsahu 50%. Má za to, že vzhľadom na to, že súd návrh otca zamietol, matka mala mať úspech v konaní 100%, preto nie je správne, aby bola zaviazaná zaplatiť 50% znalečného v konaní. Podľa zásady proporcionality úspešnosti v konaní 100% znalečného by mal zaplatiť otec, ako neúspešný navrhovateľ. To, aký vzťah má maloletý a jeho matka k navrhovateľovi si zapríčinil navrhovateľ sám, svojim dlhodobým negatívnym konaním. 6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že záujem otca o stretávanie sa s maloletým nie je jeho autentickým záujmom a nie je založený na skutočnom citovom vzťahu k maloletému. Reálnym cieľom konania navrhovateľa je jeho potreba pokračovať formou šikanovania, v týraní jej osoby, bez ohľadu na traumatické dopady jeho konania na maloletého syna. Opätovne poukázala na podozrenie na sexuálne zneužívanie maloletého dieťaťa svojim otcom v minulosti, ako aj na ním spochybňované fyzické a psychické útoky voči matke. Tak ako vo svojom odvolaní, matka opätovne poukázala na proporcionalitu úspešnosti v konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania. 7. Otec vo vzťahu k vyjadreniu matky prejavil zhrozenie z toho čo matka dokáže uvádzať. Zopakoval, že viac ako tri roky sa snaží stretnúť s vlastným dieťaťom a v snahe dosiahnuť tento cieľ postupuje len v zmysle zákonov. Za vrchol považoval i tvrdenie vo vyjadrení, že sa domáha stretávania s maloletým S. v rozsahu dvoch hodín na ÚPSVaR napriek tomu, že takýto styk sa v predchádzajúcom období neuskutočňoval. Ide o pokrytecké tvrdenie matky, ktorá vie, že to bola ona, ktorá sa ani raz nedostavila na úrad a dostala za to niekoľko pokút v rámci výkonu rozhodnutia a je za to trestne stíhaná. Nepreukázala sa pravdivosť ani jedného tvrdenia matky, ktorými osočovala, znevažovala a krivo obviňovala osobu otca z rôznych trestných činov, či už ublíženia na zdraví, týrania, resp. rôznych sexuálnych deviácií. Matka si vôbec neuvedomuje, že v rámci svojej pomsty voči osobe otca sa dopúšťa v prvom rade neodpustiteľného konania voči maloletému S., ktorého len svojim konaním obrala o otca, čo žiaľ pravdepodobne bude mať následky v jeho ďalšom živote. 8. Matka maloletého dieťaťa v reakcii na vyjadrenie otca označila otca za sociopata, ktorý pri dosahovaní svojho cieľa sa nezaujíma o záujem a potreby maloletého syna, kvalitu jeho detského života a existencie. K svojmu vyjadreniu priložila niekoľko článkov o rozpoznávaní sociopatov. 9. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v a nasl. . 10. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania ( ), bez viazanosti odvolacími dôvodmi ( ), prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania (a contrario - ) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti vo výrokoch I. až IV. potvrdil ako vecne správny podľa , , a vo výrokoch V., VI. zrušil podľa a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa . 12. Vo vzťahu k rozsudku okresného súdu vo výrokoch I. až IV. odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v zmysle podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne a podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa vo vzťahu k rozsudku okresného súdu vo výrokoch I. až IV. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti, najmä vo vzťahu k námietkam uvádzaným v odvolaní otcom maloletého dieťaťa. 14. Je nepochybné, že otec sa podaným návrhom datovaným dňom 11.03.2020 domáhal zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s úpravou povinnosti zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každým z rodičov v týždenných intervaloch, s určením kde a akým spôsobom dôjde k odovzdaniu maloletého dieťaťa, s tým, že výživné sa na maloleté dieťa neurčí, a že každý z rodičov je oprávnený maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. 15. Podľa konanie sa začína na návrh. Podľa ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie. 16. Návrh na začatie konania je základný dispozičný procesný úkon účastníka konania v merite veci. Pokiaľ niektorý z účastníkov podá návrh na začatie konania, v prvom rade sa súd tak musí zaoberať týmto návrhom. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je možné začať aj bez návrhu a v takýchto konaniach síce súd nie je viazaný tým, čoho sa navrhovateľ domáha, avšak vo veci samej rozhodnutie súdu musí korešpondovať s návrhom účastníka konania. Pokiaľ sa teda navrhovateľ (otec maloletého dieťaťa v tomto konkrétnom prípade) domáhal zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, súd z hľadiska veci samej sa správne zaoberal týmto jeho návrhom, nakoľko na svojom návrhu navrhovateľ zotrvával počas celého konania. Vo vzťahu k tomuto nároku navrhovateľa bolo vedené celé konanie ako aj dokazovanie a pokiaľ v priebehu konania žiadnym z účastníkov konania (otec, matka, kolízny opatrovník maloletého dieťaťa) nebol okresnému súdu podaný žiadny podnet na prípadnú úpravu styku otca s dieťaťom, okresný súd nemal dôvod prečo sa úpravou styku zaoberať. Je potrebné totiž rozlišovať, či súd sa zaoberá výchovným prostredím maloletého dieťaťa, to znamená komu je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo či bude zverené do striedavej osobnej starostlivosti a medzi úpravou styku, kedy sa nerieši výchovné prostredie, pretože maloleté dieťa je zverené do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, ale rieši sa len styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom. Pri úprave styku aj samotné dokazovanie sa vedie iným spôsobom a iným smerom, pretože je zamerané najmä na denný režim rodičov a dieťaťa, pričom do úvahy sa berie ako sú rodičia pracovne zaťažený, aký denný režim má dieťa, v akom rozsahu je možné stretávanie sa dieťaťa s rodičom, v akých intervaloch, počas akých príležitostí s prihliadnutím aj na vzťah dieťaťa k druhému z rodičov. Pokiaľ teda otec v tomto konkrétnom konaní sa domáhal zmeny výchovného prostredia a namiesto zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky sa domáhal zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, okresný súd správne viedol dokazovanie a celé konanie na preukázanie skutočností, či je možné zmeniť východné prostredie a nariadiť striedavú osobnú starostlivosť alebo nie. To, že pre prípad zamietnutia návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, a teda ponechaním maloletého dieťaťa v osobnej starostlivosti matky, sa súd nezaoberal následnou úpravou styku otca s maloletým dieťaťom bez toho, že by na takúto úpravu bol niektorým z účastníkov konania vôbec podaný podnet alebo návrh súdu, nemožno považovať za odvolací dôvod, na ktorý otec dieťaťa poukazoval v odvolaní a to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okresný súd sa zaoberal v rámci celého konania tým nárokom, ktorého uplatnenia sa domáhal otec vo svojom návrhu, teda návrhom na úpravu výchovného prostredia maloletého dieťaťa, zverením maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Okresný súd zamietol návrh otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu, a s týmto rozhodnutím súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje ako aj s jeho odôvodnením. 17. Podľa Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorý spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak s nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorého z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a sa použijú primerane. Podľa Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilý dieťa vychovávať, a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa, a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 18. Z citovaného ustanovenia zákona jasne vyplýva, že hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti kumulatívne sú: obidvaja rodičia sú spôsobilý dieťa vychovávať, obidvaja rodičia

majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, je to v záujme dieťaťa, budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. 19. Samotný pojem „záujem maloletého dieťaťa“ je potrebné chápať čo najextenzívnejšie. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa. 20. Striedavá osobná starostlivosť nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa, pretože nanútenie osobnej starostlivosti nemôže byť na prospech dieťaťu. Pri zvažovaní vhodnosti striedavej starostlivosti jedným z určujúcich faktorov pre rozhodovanie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je aj schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa. Ak táto nie je bez zjavného dôvodu naplnená, a to aj z dôvodu konfliktnosti medzi rodičmi, takýchto rodičov je potrebné považovať za nevhodných pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Aj samotné striedanie výchovných prostredí musí dieťa zvládnuť. Pokiaľ dieťa nie je schopné pozitívne vychádzať s druhým z rodičov, v tomto prípade s otcom, striedanie výchovných prostredí je nevhodné a pokiaľ súd aj na základe znaleckého dokazovania dospel k záveru o nevhodnosti nariadenia striedavej starostlivosti, správne návrh otca zamietol. 21. Otec dieťaťa v odvolaní sa už nedomáhal úpravy striedavej starostlivosti, ale domáhal sa úpravy styku s maloletým dieťaťom. 22. V odvolacom konaní síce je v zmysle § 64 zmena návrhu na začatie konania prípustná a keďže ide o konanie, ktoré je možné začať ex offo, súd nemusí o zmene návrhu rozhodovať. Odvolací súd však k úprave styku maloletého dieťaťa s otcom nepristúpil. Aj pre styk rodiča s dieťaťom platí, že tento styk by mal byť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, čo aktuálne vzhľadom na postoj dieťaťa k otcovi a konfliktné vzťahy medzi rodičmi nie je možné dosiahnuť bez náležitého dokazovania smerujúceho k rozhodnutiu o styku, ktoré je odlišné od dokazovania v prípade striedavej starostlivosti. Odvolací súd už vyššie uviedol, že takéto dokazovanie sa vedie vo vzťahu k dennému režimu toho- ktorého rodiča, ako aj dieťaťa s prihliadnutím na potrebu času, ktoré dieťa by malo stráviť u druhého rodiča, ako aj príležitosti, pri ktorých táto úprava by nemala byť opomenutá, ako sú Veľkonočné sviatky, Vianočné sviatky, prázdniny a pod. Okrem úpravy miesta a času stretávania sa rodiča s dieťaťom je dôležité, aby druhý rodič na stretávanie dieťa riadne pripravil, čím sa na mysli nemá len zbalenie nevyhnutných osobných vecí dieťaťa, ale aj duševná príprava tak, aby sa odovzdanie a prevzatie dieťaťa zaobišlo bez traumatizujúcich emócií pre dieťa aj ostatné zúčastnené osoby. Spoľahlivé spoznanie skutočností, či styk rodiča s maloletým dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa si zväčša vyžaduje spoluprácu s odborníkmi z iných vedných odborov, pričom dokazovanie sa vykonáva predovšetkým na základe znaleckých posudkov psychológov, pediatrov, pedopsychológov, prípadne psychiatrov. Súčasťou dokazovania by bola aj skutočnosť, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje zdravie (resp. záujem) dieťaťa, a to nielen fyzické, ale aj psychické, alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. 23. V tomto konaní nebolo pochybné, že maloleté dieťa odmieta otca, pričom toto odmietanie je zrejme podmienené správaním sa medzi rodičmi, ktoré je dlhodobo konfrontačné. Z tohto hľadiska preto okresný súd správne rozhodol o povinnosti oboch rodičov najprv podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v špecializovanom zariadení poskytujúcom psychologické poradenstvo za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie po určité obdobie a následne je potrebné pristúpiť k úprave a zlepšeniu vzťahov medzi otcom a maloletým dieťaťom. Len násilné formálne stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom tak, ako to navrhoval v rozsahu 3 x v bežnom mesiaci po 2 hodinách na ÚPSVaR v období 6 mesiacov nasledujúcich po právoplatnosti tohto rozsudku, zrejme nebude mať úspech (tak ako to bolo preukázané už na základe skoršieho rozhodnutia rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 06.11.2018, kde bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom v rozsahu 3x v bežnom mesiaci v rozsahu dvoch hodín na ÚPSVaR v Žiari nad Hronom po období 12 mesiacov, ktorý sa však preukázal ako neúčelný pre nespoluprácu rodičov). Pokiaľ teda nedôjde najprv k náprave vzťahov medzi rodičmi, a to aj na základe odborného psychologického poradenstva ako bolo nariadené okresným súdom, nie je predpoklad, že akákoľvek úprava styku otca s dieťaťom by bola účinná a viedla by k tomu, aby úpravou styku došlo k zintenzívneniu a prehĺbeniu vzťahov medzi otcom a dieťaťom. Z tohto hľadiska preto rozsudok okresného súdu aj vo výrokoch II. až IV. bol potvrdený ako vecne správny. 24. Odvolací súd zrušil výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bola obidvom rodičom uložená povinnosť zaplatiť znalečné Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii, spol. s r.o., Nové Zámky v rozsahu 50 % každému z nich zvlášť, pričom tento výrok rozsudku okresného súdu bol zrušený v zmysle

, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali. 25. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Trovami sú aj náklady znaleckého dokazovania ako aj výdavky spojené s výsluchom znalca. Ak súd ustanoví znalca, zároveň musí uložiť povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania tak, ako to vyplýva z ustanovenia . Pokiaľ súd ustanoví znalca bez adekvátneho uloženia povinnosti zložiť preddavok, je povinný znalečné vyplatiť z rozpočtových prostriedkov štátu a následne rozhodnúť o trovách konania štátu. Zo žiadnych ustanovení zákona nevyplýva, že je možné účastníkov konania zaviazať zaplatiť znalečné priamo znalcovi s tým následkom, že v prípade nezaplatenia znalečného by znalec musel exekučne vymáhať znalečné voči účastníkom konania. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že ešte po vydaní rozhodnutia, rozsudku sp. zn. -506 zo dňa 15.06.2021, bolo následne rozhodované o ďalšej odmene znalca, a to uznesením sp. zn. -526 zo dňa 14.07.2021. O trovách konania má byť rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí tak ako to vyplýva z ustanovenia , preto neprichádza do úvahy, aby následne po rozsudku vo veci samej bolo rozhodované ešte o ďalších trovách, a to odmene za výsluch súdneho znalca. Podľa súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložiť preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol, alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Podľa platí vyšetrovací princíp a tak je súd povinný vykonať dôkaz aj bez zloženého preddavku. V takom prípade trovy dôkazu platí štát. Následne v zmysle súd rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania štátu. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26. Nakoľko okresný súd nesprávne rozhodol o povinnosti oboch rodičov zaplatiť znalečné priamo znalcovi, rozsudok okresného súdu v tejto časti musel byť zrušený ako aj v závislom výroku o trovách konania, ktorým rozhodol v zmysle , že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. 27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).