Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cb-4-2020.pdf
PDF · 108.39 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: ELSE, s.r.o. so sídlom Nálepkova 7847/32A, Piešťany, IČO: 53 558 863, zastúpený splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o. so sídlom Legionárska 7735/31B, Trenčín, IČO: 52536891, proti žalovanej: Obec Mútne so sídlom Mútne č. 194, IČO: 00314668, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom Mieru 312/13, Námestovo, IČO:14 223 961, o zaplatenie 8 029,76 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 8029,76 EUR s úrokom z omeškania 0,05 % denne zo sumy 8904,55 EUR od 20.01.2018 do 27.03.2018 a zo sumy 8029,76 EUR od 28.3.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % , ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, postúpenou z upomínacieho súdu dňa 17. 2. 2020 pôvodný žalobca BIOMASA, združenie právnických osôb so sídlom Kysucký Lieskovec č. 743, IČO: 36126055 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15. 12. 2005 bola medzi ním a žalovanou uzatvorená zmluva o dodávke tepla č. 13/2006 ( ďalej len „ zmluva o odbere tepla „ ) a zmluva č. 12/2006 o nájme nebytových priestorov ( ďalej len „ zmluva o nájme „ ). Predmetom zmluvy o dodávke tepla bol záväzok žalovanej odoberať teplo zo zariadenia pôvodného žalobcu z odberného miesta, ktorým bol objekt základnej školy Mútne a predmetom zmluvy o nájme bolo odplatné prenechanie priestorov kotolne v objekte základnej školy Mútne do dočasného užívania pôvodnému žalobcovi. Zmluva o odbere tepla aj zmluva o nájme boli uzatvorené na dobu 12 rokov od jej účinnosti, teda v trvaní od 1. 1. 2006 do 31. 12. 2017. V zmysle zmluvy o odbere tepla pôvodný žalobca vystavil žalovanej faktúru č. OF2017/168 zo dňa 31. 12. 2017, za teplo dodané v roku 2017, a to vo výške 8904,55 ERU, s dátumom splatnosti 19. 1. 2018. Žalovaná faktúru v lehote splatnosti, ani napriek upomienkam, nezaplatila. Dňa 26. 3. 2018 žalovaná pôvodnému žalobcovi doručila list č. 58/2018, spolu s oznámením o jednostrannom započítaní faktúry pôvodného žalobcu s faktúrou č. 2018000010 zo dňa 9. 3. 2018, vystavenej žalovanou na sumu 8029,76 EUR. Pôvodný žalobca listom zo dňa 12. 4. 2018 vrátil žalovanej jej faktúru ako nedôvodnú a rozporoval jednostranný zápočet. Žalovaná dňa 27. 3. 2018 zaplatila pôvodnému žalobcovi z jeho faktúry iba sumu 874,79 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou z faktúry, vystavenej pôvodným žalobcom a sumou z neoprávnene vykonaného jednostranného zápočtu na základe faktúry žalovanej. Dňa 22. 2. 2019 zaslal pôvodný žalobca žalovanej výzvu na zaplatenie zvyšnej časti pohľadávky z faktúry, no žalovaná zvyšnú časť pohľadávky nezaplatila.
2. Uznesením č.k. 7Cb/4/2020-170 zo dňa 29. 12. 2020 súd pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpila BIOMASA, združenie právnických osôb, Kysucký Lieskovec 743, IČO: 36126055 a na jej miesto vstúpila spoločnosť EBO, s.r.o. so sídlom Nálepkova 7847/32A, Piešťany, IČO: 52 055 302. Uznesením č.k. 7Cb/4/2020-182 zo dňa 14. 4. 2021 súd pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpila spoločnosť EBO, s.r.o. so sídlom Nálepkova 7847/32A, Piešťany, IČO: 52 055 302 a na jej miesto vstúpila ELSE, s.r.o. so sídlom Nálepkova 7847/32A, Piešťany, IČO: 53 558 863.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
4. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanej domáha zaplatenia 8029,76 EUR s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca BIOMASA, združenie právnických osôb so sídlom Kysucký Lieskovec č. 743, IČO: 36126055 dodal žalovanej na základe zmluvy o dodávke tepla v období roku 2017 teplo, za ktoré žalovanej vyúčtoval dohodnutú cenu 8904,55 Eur, z ktorej však žalovaná zaplatila len 874,79 EUR a zvyšok napriek výzvam právneho predchodcu žalobcu nezaplatila. Z vykonaných dôkazov súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu BIOMASA, združenie právnických osôb so sídlom Kysucký Lieskovec č. 743, IČO: 36126055 uzatvoril so žalovanou zmluvu o dodávke tepla, na základe ktorej dodal žalovanej teplo, ktorého dodávku za rok 2017 vyúčtoval žalovanej faktúrou č. OF2017/168 na sumu 8904,55 EUR s dátumom splatnosti 19. 1. 2018, z ktorej však žalovaná doteraz zaplatila len 874,79 EUR. Nebolo tiež sporné, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvoril zmluvu o nájme, na základe ktorej žalovaná prenechala do užívania právnemu predchodcovi žalobcu priestory kotolne v objekte základnej školy Mútne. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu vrátila faktúru č. OF2017/168 na sumu 8904,55 EUR, pričom súčasne právnemu predchodcovi žalobcu doručila faktúru č. 2018000010 na sumu 8029,76 EUR, ktorou právnemu predchodcovi žalobcu vyfakturovala spotrebu elektrickej energie, telefónnu linku a vývoz popola. Túto faktúru žalovaná jednostranne započítala s pohľadávkou právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie ceny dodané teplo v roku 2017. Medzi stranami ostalo sporné, či je jednostranné započítanie pohľadávok, ktoré žalovaná doručila právnemu predchodcovi žalobcu listom zo dňa 26. 3. 2018, je platné. Žalobca totiž poprel existenciu pohľadávky žalovanej, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 2018000010, ktorú vystavila
žalovaná. K tejto faktúre žalovaná uviedla, že cena tepla je v zmysle vyhl. č. 248/2016 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike, tvorená variabilnou zložkou a fixnou zložkou. Podľa žalovanej si právny predchodca žalobcu do ceny dodávaného tepla započítal aj náklady na elektrickú energiu, technologickú vodu a odvoz nespálených zvyškov paliva, pričom tieto položky sú zakomponované do tvorby ceny dodávaného tepla. Podľa žalovanej ak by okrem ceny tepla, ktorá je tvorená z ekonomicky oprávnených nákladov podľa vyhl. č. 248/2016 Z.z. a v ktorej cene sú aj náklady žalobcu na elektrickú energiu, vodu, odpad a odvoz spalín, mala žalovaná znášať za žalobcu osobitne aj náklady za spotrebu elektrickej energie, vody a odvod odpadu, potom by sa žalobca na úkor žalovanej obohacoval, žalovaná by duplicitne platila, znášala časť nákladov tvoriacich variabilné náklady, variabilnú zložku ceny tepla vrátane nákladov na el. energie, vodu, odvoz spalín a podobne. Žalovaná ďalej tvrdila, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na nájomnú zmluvu, tak z obsahu čl. VII. bod 5. nevyplýva výslovne, že prenajímateľ bude znášať náklady za spotrebovanú elektrickú energiu, technologickú vodu, telefónnu prípojku a pod.. Podľa žalovanej prenajímateľ sa v tejto zmluve ( o nájme ) zaviazal na vlastné náklady zabezpečiť prívod elektrickej energie, teda zriadiť prípojku s dostatočným ističom a v prípade výpadku elektrickej energie zabezpečiť pripojenie na verejnú sieť, toto zmluvné ustanovenie podľa žalovanej nezahŕňa záväzok žalovanej platiť za žalobcom spotrebovanú elektrickú energiu, ktorú spotrebúva na výrobu tepla. To isté sa týka záväzku zriadiť a zabezpečiť dostatočne dimenzovanú prípojku vody a zabezpečenia zriadenia telefónnej prípojky. Žalovaná však tvrdila, že v zmluve sa výslovne nezaviazala platiť za žalobcom spotrebovanú energiu, vodu a náklady za telefón. Žalovaná ďalej uviedla, že pôvodný žalobca ako združenie právnických osôb dodáva teplo svojim členom za cenu, ako fakturuje aj žalovanému, a to aj tým členom, s ktorými má uzatvorené nájomné zmluvy, v ktorých sa výslovne zaviazal platiť za spotrebovanú elektrickú energiu, vodu, telefón a odvoz a likvidáciu nespálených zvyškov paliva. Podľa žalovanej je teda nesporné, že tieto náklady mal pôvodný žalobca už v cene schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Žalovaná doplnila, že pokiaľ pôvodnému žalobcovi vystavila faktúru za náklady, ktoré platí za pôvodného žalobcu, je táto faktúra oprávnená, inak by žalovaná platila duplicitne časť variabilnej zložky tepla a žalobca by sa na úkor žalovanej bezdôvodne obohatil.
6. Žalobca poprel tvrdenia žalovanej ohľadne oprávnenosti ňou vystavenej faktúry. Uviedol, že podľa zmluvy o dodávke tepla a nájomnej zmluvy žalovaná prenajala žalobcovi priestory kotolne na 12 rokov s tým, že žalobca v nich podľa špecifických požiadaviek žalobcu nainštaluje kotol na biomasu, bude ho prevádzkovať a tým žalovanej zabezpečí výhradnú dodávku tepla pre Základnú a Materskú školu Mútne a bytový dom. Aby došlo k naplneniu cieľa združenia ( pôvodného žalobcu ) , teda vyrábať ekologické teplo z dreveného odpadu, združenie vzalo na seba úver, aby mohlo svojím členom ( vrátane žalovanej ) takéto špecifické a technologicky náročné kotolne postaviť. Žalovanej tak žalobca postavil vo vlastných priestoroch základnej školy kotolňu na drevené pelety. Keďže pôvodný žalobca zabezpečil pre svojich členov ( aj žalovanú ) vybudovanie kotolní, pôvodný žalobca sa v nájomných zmluvách zaviazal platiť len symbolické nájomné. Na druhej strane zabezpečovanie služieb a platenie nákladov za elektrickú energiu, vodu, odčerpávanie prebytočnej vody, telefonické pripojenia a odvoz popola a iné služby spojené s výrobou a dodávkou tepla boli v súlade s obsahom zmluvy o nájme ponechané na jednotlivých členov združenia - pôvodného žalobcu( vrátane žalovanej ), ako prenajímateľa. Obsah zmlúv o nájme bol jednohlasne odsúhlasený členmi združenia - pôvodného žalobcu ( vrátane žalovanej ) na členskej schôdzi združenia dňa 13. 12. 2005. Rozsah, v akom sú členovia združenia povinní znášať náklady za služby spojené s nájmom, bol pre všetkých členov združenia rovnaký. Výnimkou bol Národný endokrinologický a diabetologický ústav n.o. v Ľubochni, ktorý nebol povinný platiť náklady na služby spojené s nájmom v časti spotrebovanej elektrickej energie. Táto výnimka bola odsúhlasená členskou schôdzou dňa 13. 12. 2005, keďže náklady na spotrebovanú elektrickú energiu pre NEDÚ Ľubochňa sa zaviazal platiť žalobca. Združenie si za týmto účelom zriadilo v priestoroch NEDÚ Ľubochňa samostatné odberné miesto. Pôvodný žalobca prispôsobil s NEDÚ Ľubochňa nájomnú zmluvu a rovnako pre tohto člena upravilo výšku ceny tepla, ktorá mu bola každé regulované obdobie účtovaná v maximálnej výške. Podľa žalobcu žalovanej maximálna výška tepla účtovaná nikdy nebola. Žalovaná svoj záväzok platiť za služby spojené s nájmom riadne plnila počas celej doby trvania zmluvného vzťahu so žalobcom. Výklad nájomnej zmluvy, na základe ktorého žalovaná vyúčtovala pôvodnému žalobcovi služby spojené s nájmom, považuje žalobca za nejasný, nelogický a účelový. Žalobca poukázal na to, že žalovaná zmluvné dojednanie, na základe ktorého jej pôvodný žalobca účtoval služby spojené s nájmom, viac ako 12 rokov nenamietala ani nerozporovala. Podľa žalobcu je nepochybné, že úmysel strán v zmluve o nájme nebol ponechať náklady za služby spojené s nájmom v réžii členov združenia. Pôvodný žalobca práve za týchto podmienok vyrábal a dodával členom združenia ( aj žalovanej ) teplo. Žalobca poprel
tvrdenie žalovanej, že náklady na služby spojené s nájmom žalovaná znášala duplicitne - raz, keď jej ich vyúčtoval pôvodný žalobca na základe zmluvy o nájme a druhý krát v rámci ceny za samotné dodané teplo. Poukázal na to, že pôvodný žalobca každý rok predkladal členom ( aj žalovanej ) na členskej schôdzi na schválenie návrh ceny tepla na budúce regulačné obdobie. Návrh ceny tepla schvaľovala členská schôdza. Takto schválený návrh ceny tepla bol následne predkladaný Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý po tom, čo v cenovom konaní zistil skutočný stav veci, vydal cenové rozhodnutie, ktorým schválil združením navrhovanú dvojzložkovú maximálnu cenu tepla. Vzhľadom na to, že úhrada nákladov za služby spojené s nájmom bola vo vlastnej réžii členov združenia, združenie každoročne fakturovalo členom ( aj žalovanej ) nižšiu ako maximálnu schválenú cenu tepla. Žalobca uviedol, že žalovaný síce v odpore proti platobnému rozkazu správne uviedol, že za ekonomicky oprávnené náklady, ktoré tvoria variabilnú zložku ceny tepla sa považujú aj náklady ne elektrickú energiu, technologickú vodu a odvoz nespálených zvyškov paliva, avšak nesprávne pod ekonomicky oprávnené náklady, ktoré tvoria variabilnú zložku ceny tepla pôvodného žalobcu zahrnul aj svoje náklady na služby spojené s nájmom priestorov kotolne. Podľa žalobcu náklady žalovanej na elektrickú energiu, telefónnu prípojku a odvoz popola neboli nikdy zahrnuté do celkovej kalkulácie ceny tepla. Žalobca ešte doplnil, že žalovaná listom zo dňa 26. 3. 2018 síce predložila pôvodnému žalobcovi niečo ako vyúčtovanie časti nákladov na služby spojené s nájmom, avšak ničím nepreukázala reálnu spotrebu a výšku spotrebovanej elektrickej energie v prenajatých priestoroch kotolne a rovnako nepreukázala reálne vynaložené náklady na telefónnu prípojku a odvoz popola za predchádzajúce 4 roky. Podľa žalobcu je jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok, ktoré jeho právnemu predchodcovi doručila žalovaná, absolútne neplatný právny úkon z dôvodu rozporu so zákonom a tiež preto, že sa prieči dobrým mravom.
7. Súd konštatuje, že obrana žalovanej proti žalobe nie je dôvodná. Z listinných dôkazov, a to z nájomnej zmluvy č. 12/2006 zo dňa 15. 12. 2005, uzatvorenej medzi žalovanou ako prenajímateľom a pôvodným žalobcom ako nájomcom súd zistil, že touto zmluvou žalovaná poskytla do užívania pôvodnému žalobcovi priestory kotolne v objekte základnej školy v Mútnom, na prevádzkovanie nízkotlakovej kotolne, z ktorej bude dodávať teplo pre objekty Základnej a Materskej školy Mutné a bytový dom. V čl. VII. bode 5. uvedenej nájomnej zmluvy zmluvné strany dohodli, že „ prenajímateľ bude zabezpečovať pre nájomcu nasledovné služby spojené s nájmom nebytových priestorov: a/ prívod a dostatočné množstvo elektrickej energie na náklady prenajímateľa, v prípade výpadku elektrickej energie zabezpečí čo najskoršie pripojenie na verejnú sieť b/ dostatočné množstvo vody nevyhnutnej na dopúšťanie systému vykurovania na náklady prenajímateľa c/ odkanalizovanie prípadne unikajúcej vody, zabezpečí, aby technológia nebola zaplavená a v prípade zaplavenia kotolne zabezpečí neodkladne odčerpanie vody, aby nedošlo k poškodeniu kotolne na náklady prenajímateľa d/ permanentnú telefónnu prípojku pre možnosť spojenia s kotolňou a hlásenie porúch na náklady prenajímateľa e/ odvoz a najlepšie znovu použitie popola na prihnojovanie trávnikov a záhonov na náklady prenajímateľa. Z týchto ustanovení zmluvy o nájme vyplýva, že náklady za uvedené služby spojené s nájmom sa zaviazal platiť prenajímateľ, t.j. žalovaná. Z obsahu zmluvy o nájme ( ani zo zmluvy o dodávke tepla ) nevyplýva, že by sa prenajímateľ zaviazal „ len „ zriadiť prípojku elektrickej energie, vodovodnú a kanalizačnú prípojku, telefónnu prípojku a odvoz a využitie popola, avšak to všetko s tým, že náklady na tieto služby bude znášať výrobca tepla - pôvodný žalobca, ako tvrdí žalovaná. Súd je názoru, že pokiaľ by bolo vôľou zmluvných strán, aby bola žalovaná ako prenajímateľ zaviazaná zriadiť prípojku elektrickej energie, prípojku vody a kanalizácie a telefónnu prípojku, bolo by to v zmluve o nájme takto vyjadrené. Z čl. VII. bodu 5. zmluvy o nájme však vyplýva, že „ prenajímateľ bude pre nájomcu zabezpečovať nasledovné služby spojené s nájmom nebytových priestorov „ a pod jednotlivými písmenami tohto bodu sú tieto služby špecifikované s tým, že majú byť zabezpečované „ na náklady prenajímateľa „ . Žalovaná nepoprela tvrdenie žalobcu, že obsah zmluvy o nájme, zmluvy o dodávke tepla a aj samotná kalkulácia ceny tepla, ktorá bola pôvodným žalobcom následne predložená na schválenie regulačnému orgánu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a po jej schválení týmto orgánom aj účtovaná členom pôvodného žalobcu ( vrátane žalovanej ) bola členmi pôvodného žalobcu ( vrátane žalovanej ) odsúhlasená na jej členskej schôdzi dňa 13. 12. 2005 a následne každý rok na nasledujúci kalendárny rok. Tvrdenie žalovanej, že náklady za služby spojené s nájmom ako spotreba elektrickej energie, technologická voda, telefónne pripojenie a odvoz nespálených zvyškov paliva, sú zahrnuté v cene tepla, konkrétne v jej variabilnej zložke, je vyvrátené dôkazom, ktorý predložil žalobca - zápisnica
z členskej schôdze pôvodného žalobcu zo dňa 13. 12. 205 v Kysuckom Lieskovci, kde prílohou č. 2 tejto zápisnice je dokument, označený ako „ Cena tepla na rok 2006 „ . V bode 26. tejto listiny je uvedené: „ Navrhujeme, aby vo všetkých ostatných kotolniach okrem Ľubochne nebola účtovaná elektrická energia, telefóny, vývoz odpadu, voda a stočné, nakoľko zbytočne zvyšuje cenu tepla a ešte aj plus DPH, ktoré si BIOMASA nemôže odrátať, nakoľko obce nie sú platcom DPH. Toto neplatí pre Ľubochňu, kde má elektromer BIOMASA a odrátava si DPH. „ Z obsahu tejto prílohy zápisnice z členskej schôdze pôvodného žalobcu vyplýva, že je pravdivé tvrdenie žalobcu, že náklady za elektrickú energiu, telefónne pripojenie, vývoz odpadu, vodu a stočné nie sú zahrnuté do ceny tepla, dodaného pôvodným žalobcom, s výnimkou subjektu, označeného ako „ Ľubochňa „ , u ktorého mal pôvodný žalobca vlastný elektromer, mali znášať členovia pôvodného žalobcu, teda aj žalovaná. Z nájomnej zmluvy č. 9-1/2006, uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom ako nájomcom a Národným endokrinologickým a diabetologickým ústavom n.o. so sídlom Ľubochňa, IČO: 37983687 zo dňa 15. 12. 2005 vyplynulo, že je pravdivé tvrdenie žalobcu, že výnimkou ohľadne úhrady spotrebovanej elektrickej energie medzi členmi pôvodného žalobcu bol Národný endokrinologický a diabetologický ústav n.o. , Ľubochňa, kde náklady na dodávku elektrickej energie znášal pôvodný žalobca. Rozdiel oproti nájomnej zmluve so žalovanou vyplýva z čl. VII. bodu 5. zvedenej nájomnej zmluvy, uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom a Národným endokrinologickým a diabetologickým ústavom n.o., Ľubochňa, kde je dojednané, že: „ Prenajímateľ bude zabezpečovať pre nájomcu nasledovné služby spojené s nájmom nebytových priestorov: a/ dostatočné množstvo vody nevyhnutnej na dopúšťanie systému vykurovania b/ odkanalizovanie prípadnej unikajúcej vody. „ Z obsahu tejto zmluvy súd zistil, že Národný endokrinologický a diabetologický ústav v Ľubochni sa zaviazal platiť len za dodávku vody , potrebnej na dopúšťanie systému vykurovania a odkanalizovanie prípadnej unikajúcej vody, zatiaľ čo žalovaná sa zaviazala platiť aj za spotrebovanú elektrickú energiu, telefónne pripojenie a odvoz nespálených zvyškov paliva. Žalobca zápisnicami z členskej schôdze pôvodného žalobcu zo dňa 16. 10. 2013, dňa 23. 6. 2015, 29. 9. 2016 preukázal, že kalkulácia ceny tepla, ktorá bola pôvodným žalobcom následne predložená regulačnému orgánu na schválenie a po schválení účtovaná členom pôvodného žalobcu ako odberateľom tepla ( vrátane žalovanej ) bola členmi pôvodného žalobcu vopred odsúhlasená na členskej schôdzi. Súd potom konštatuje, že pokiaľ žalovaná vyúčtovala pôvodnému žalobcovi náklady za spotrebu elektrickej energie, technologickú vodu, telefónne pripojenie a odvoz odpadu, urobila tak bez toho, aby na to mala zmluvný alebo zákonný dôvod. Svedčí o tom aj správanie sa samotných strán sporu - pôvodného žalobcu a žalovanej, kde pôvodný žalobca dlhodobo účtoval žalovanej dohodnutú cenu tepla, bez toho, aby si žalovaná voči nemu uplatňovala náklady za spotrebu elektrickej energie, vody, odkanalizovanie odpadovej vody, telefónne pripojenie a odvoz nespálených zvyškov paliva . Súd je potom názoru, že dojednanie zmluvy o nájme, v ktorom je žalovaná zaviazaná sama znášať náklady za tieto energie a služby, zodpovedá skutočnej vôli zmluvných strán. Súd potom dospel k záveru, že pohľadávka žalovanej, ktorú zahrnula do svojho jednostranného započítania vzájomných pohľadávok, ktoré doručila pôvodnému žalobcovi neexistuje a toto započítanie je neplatné pre rozpor so zákonom. Započítať možno len existujúce pohľadávky.
8. Súd akceptuje aj výhradu žalobcu voči neurčitosti jednostranného započítania pohľadávok, kde sú uvedené len čísla faktúr, dátumy ich splatnosti a fakturované sumy, pričom v texte faktúry č. 2018000010, vystavenej žalovanou je uvedené len, že pôvodnému žalobcovi fakturuje „ spotrebovanú EE „ v množstve 21871,260, telefónnu linku v množstve 48 a vývoz popola v množstve 8. V liste, označenom ako „ Vyúčtovanie časti nákladov „ zo dňa 26. 3. 2018 žalovaná uvádza, že za roky 2014-207 pôvodnému žalobcovi účtovala za spotrebu elektrickej energie 21871,26 kW x 0,21 Eur , čo činí 4592,96 Eur, za telefónnu linku 48 mesiacov x 30 Eur, čo činí 1 440 Eur a vývoz popola 2x ročne po 249,60 Eur, čo činí 1996,80 Eur, spolu 8029,76 Eur. Napriek tomu, že výšku týchto nákladov žalobca výslovne rozporoval a označil ju za ničím nepodloženú, žalovanou nevysvetlenú a nepreukázanú dôkazmi, že žalovaná tieto náklady za uvedené služby skutočne zaplatia, žalovaná na preukázanie výšky nákladov a tvrdenia, že tieto náklady skutočne vynaložila, nepredložila žiadne dôkazy. Súd potom výšku týchto nákladov považuje za nepreukázanú a žalovanú aj z tohto dôvodu zaviazal na zaplatenie žalobcom uplatneného práva. Spolu s istinou súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania 0,05% denne, v súlade s ust. čl. IV. , bod 4.10 zmluvy č. 13/2006 o dodávke tepla zo dňa 15. 12. 2005, uzavretej medzi pôvodným žalobcom a žalovanou.
9. Pokiaľ žalovaná na pojednávaní dňa 28. 7. 2021 žiadala vykonať výsluch svedka P.. F. T., ktorý bol štatutárnym zástupcom pôvodného žalobcu, a to z dôvodu , aby sa vyjadril k tomu, že ostatní členovia
združenia, ktorým pôvodný žalobca dodával teplo, fakturovali pôvodnému žalobcovi spotrebu elektrickej energie, vody a odvod odpadu, aby súd vyžiadal podklady, ktoré pôvodný žalobca dodal Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na schválenie ceny tepla, aby sa preukázalo, že v kalkulácii ceny tepla pôvodného žalobcu boli zahrnuté aj náklady na elektrickú energiu, vodu, odkanalizovanie, telefónnu prípojku a odvoz odpadu, výsluch pracovníka Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý rozhodoval o schválení ceny tepla pre pôvodného žalobcu, starostov obcí Motešice a Nová Bošáca, súd jej návrhy na dokazovanie zamietol ako oneskorené, podané až na pojednávaní dňa 28. 7. 2021, v rozpore so zásadou koncentrácie konania, podľa § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Všetky dôkazy, ktoré žalovaná navrhla na pojednávaní dňa 28. 7. 2021, mohla objektívne navrhnúť už skôr a súčasne vykonanie týchto dôkazov by si vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania - s výnimkou výsluchu žalovanej, ktorý žalovaná rovnako navrhla dňa 28. 7. 2021 a súd ho na tomto pojednávaní aj uskutočnil. Okrem oneskorenosti však súd tieto návrhy na vykonanie dôkazov považuje aj za nadbytočné, pretože by súdu nepriniesli žiadny podstatný poznatok k prejednávanej veci. Nie je relevantné, či ostatní členovia združenia - pôvodného žalobcu mu fakturovali spotrebu elektrickej energie, vody a odvoz odpadu, za neodôvodnené súd považuje aj návrhy na vyžiadanie podkladov od ÚRSO a výsluch pracovníka ÚRSO
- odhliadnuc od toho, že vzhľadom na odstup času a komplikovanosť danej problematiky je dôvodné predpokladať, že by daný pracovník ÚRSO nevedel uviesť konkrétne údaje ohľadne ceny za teplo, schválenej pre pôvodného žalobcu. Žalovaná napokon ani netvrdila, že by jej pôvodný žalobca účtoval cenu za dodané teplo v rozpore s cenovým výmerom, schváleným Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a to ani nebolo dôvodom, prečo vrátila pôvodnému žalobcovi jeho faktúru za dodávku tepla v roku 2017 ako nedôvodnú - dôvodom vrátenia faktúry bolo to, že žalovaná jednostranne započítala s touto faktúrou svoje náklady za spotrebu elektriny, vody, telefónne pripojenie a odvoz odpadu. Pokiaľ pôvodný žalobca účtoval žalovanej dohodnutú cenu ( v nadväznosti na schválené podklady pre cenu tepla členskou schôdzou a následne cenovým výmerom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ), tak treba akceptovať, že konal v súlade s platnou zmluvou o dodávke tepla, ktorú mal uzatvorenú so žalovanou. Dokazovanie ohľadne schvaľovacieho procesu vo vzťahu k cene tepla potom súd považuje za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
10. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd mu v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.