Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/47/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: H.. I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX/XX, XXX XX U., zastúpeného JUDr. Slavomírom Bachyncom, advokátom so sídlom 027 42 Podbiel 177, IČO: 37 975 749, proti žalovanej: V. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., prechodne bytom D. XXX/ XXX, XXX XX U., zastúpenej JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, IČO: 14 223 961, o vrátenie peňažného plnenia v sume 5.078,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -60 zo dňa 10. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. -60 zo dňa 10. novembra 2020 potvrdzuje.

II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Námestovo (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že tento nárok priznal žalovanej voči žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 10.09.2019 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.078,55 eur spolu s 5 %- ným úrokmi z omeškania ročne od 19.09.2017 a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.06.2015 poskytol žalovanej sumu 5.078,55 eur, a to prevodom na jej bankový účet po predchádzajúcej dohode na stavbu domu. Po tom, ako sa so žalovanou rozišli, vyzval žalovanú na vrátenie tejto sumy spolu s ďalším plnením, celkovo na vrátenie sumy 40.178,- eur do 18.09.2017. Touto žalobou sa žalobca domáhal len uhradenia sumy 5.078,55 eur spolu s úrokmi z omeškania. Z vyjadrení žalovanej je zrejmé, že nepopiera, že žalovanú sumu dostala. Na zaplatenie tejto sumy spolu s ďalším plnením (uplatneným v iných konaniach na Okresnom súde Námestovo, napr. spis. zn. ) bola žalovaná vyzvaná výzvou zo dňa 13.09.2017, teda doba premlčania sa počíta od času, kedy mala žalovaná na základe výzvy plniť. Ak teda dlžník v deň splatnosti dlh nesplní, dostáva sa v nasledujúci deň do omeškania. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 31.07.2008. Ďalej žalobca udával, že spolu so žalovanou žili do roku 2017 v partnerskom vzťahu, kde žalovaná suma bola poskytnutá na stavbu rodinného domu, v ktorom žalovaná býva s tým, že peniaze žalovanej poskytoval za účelom spoločného nadobudnutia tohto rodinného domu. Žalovaná si v roku 2017 našla iného partnera, a to bol moment kedy sa začal domáhať vrátenia finančnej sumy. Ďalším dôvodom bolo aj to, že žalovaná previedla rodinný dom v F. S. na svoju matku, čiže sa najskôr domáhal určenia, že bol spoluvlastníkom danej nehnuteľnosti. Po tom, ako vyšli najavo

ďalšie skutočnosti, sa na Okresnom súde Námestovo domáhal vrátenia finančného plnenia v spore vedenom pod spis. zn. . Počas trvania tohto konania spis. zn. došlo k spočívaniu plynutia premlčacej doby žalovaného nároku, a preto aj z tohto dôvodu nemôže byť uplatnená žalovanou námietka premlčania. 3. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Považovala žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú. Tvrdila, že voči žalobcovi nemá záväzok v sume 5 078,55 eur a že tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe sú preto nepravdivé. Konanie zo strany žalobcu brala ako pomstu, istý druh šikanózneho konania voči jej osobe za to, že podala na žalobcu trestné oznámenie, na základe čoho bola na žalobcu podaná prokurátorom obžaloba pre prečin nebezpečného prenasledovania a vo veci bol žalobca odsúdený doposiaľ neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Námestovo spis. zn. . Voči uplatnenému nároku žalobcu vzniesla žalovaná zároveň námietku premlčania, keď mala za to, že nárok žalobcu je premlčaný, a to najneskôr ku dňu 25.04.2018. Žalovaná považovala argumentáciu žalobcu, týkajúcu sa začiatku behu premlčacej doby opretú o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. za účelovú, odporujúcu doterajšej súdnej praxi jednak Najvyššieho súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu ČR a rovnako aj právnej teórii. Žalovaná napokon poprela, že by žalobcom poskytnutá suma predstavovala pôžičku. V roku 2015 bola v pracovnom pomere u žalobcu a žalobca bol do nej chorobne zaľúbený. Poskytoval jej finančné prostriedky bez toho, aby čokoľvek od neho žiadala. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že sám dobrovoľne bez akéhokoľvek dojednania poskytol žalovanú sumu v domnienke, že bude spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý stavala, avšak k žiadnej takejto dohode medzi stranami pred začatím výstavby rodinného domu nedošlo. Žalovaný nárok je tak potrebné právne kvalifikovať ako nárok na vrátenia plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu. 4. Citujúc ust. a až 3 (ďalej len „“), až 3, v platnom znení (ďalej len „“) súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca na pojednávaní navrhol pripojiť spis Okresného súdu Námestovo spis. zn. , resp. pripojiť aspoň neprávoplatný rozsudok vydaný v uvedenom konaní. Keďže v označenom spore nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, žalobca navrhol súčasne odročiť pojednávanie na neurčito. Súd prvej inštancie nový dôkaz nepripustil a uplatnil sudcovskú koncentráciu konania, nakoľko dôsledkom pripustenia takéhoto dôkazu by bolo odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie rovnako nepripustil ani listinný dôkaz - neprávoplatný rozsudok z konania vedeného pod spis. zn. , nakoľko išlo o neprávoplatné rozhodnutie a bez príslušného spisového materiálu. Koncentrácia konania uplatnil aj preto, lebo žalobca mal od začatia konania dostatok časového priestoru, aby poukázal na skutočnosti, na ktoré chcel poukazovať po pripojení označeného súdneho spisu, v dovtedajších svojich vyjadreniach tak však neurobil. Konanie Okresného súdu Námestovo pod spis. zn. uviedol vo svojej replike, avšak len v tom zmysle, že si v ňom uplatnil ďalšie plnenia voči žalovanej, a nie v tomto konaní žalovaný nárok. 5. Súd prvej inštancie tak na podklade vykonaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. Medzi stranami považoval za nesporné a súčasne v spore preukázané, že zo strany žalobcu došlo dňa 24.06.2015 k poskytnutiu sumy 5.078,55 eur žalovanej. Bolo však sporné akým titulom, resp. či vôbec existoval právny titul na poskytnutie žalovanej sumy. Dôkazné bremeno toho, že išlo o pôžičku zaťažovalo žalobcu, tento ho však neuniesol, keďže okrem svojho tvrdenia neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by to potvrdzoval. Preto nebolo preukázané, že žalovaná suma bola poskytnutá žalovanej ako pôžička. Z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní, ale najmä z výzvy na uzatvorenia mimosúdnej dohody zo dňa 13.09.2017 je zrejmé, že žalobca poskytoval žalovanej finančné prostriedky za účelom výstavby rodinného domu, ktorý mal byť následne skolaudovaný a zapísaný do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, k čomu však v konečnom dôsledku nedošlo, nakoľko žalobca a žalovaná prestali tvoriť partnerskú dvojicu. Nebolo tak vôbec preukázané, akým titulom bola žalovaná suma poskytnutá žalovanej. 6. Žalovanú sumu považoval súd prvej inštancie za investíciu žalobcu do cudzieho majetku (majetku žalovanej). Preto mal za potrebné považovať žalovanú sumu za bezdôvodné obohatenie a aplikovať naň aj zákonné ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, a to vrátane ustanovení o premlčaní, keďže žalovaná namietala premlčanie žalovaného nároku. V uvedenom prípade objektívna (deň nasledujúci po dni, v ktorom k skutočnosti zakladajúcej bezdôvodné obohatenie došlo) aj subjektívna (deň nasledujúci po dni, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu) premlčacia doba na uplatnenie si práva na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi začala plynúť dňa 25.06.2015. Objektívna premlčacia doba uplynula dňa 25.06.2018. Subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 25.06.2017, nakoľko už v čase

poskytnutia žalovanej sumy si žalobca musel byť vedomý, že žalovanú sumu poskytuje žalovanej bez právneho dôvodu. Na úspešné si uplatnenie nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia bolo potrebné, aby bol tento nárok uplatnený kumulatívne počas objektívnej aj subjektívnej premlčacej doby. Žalovanú sumu tak bolo možné si úspešne nárokovať do 25.06.2017. Žalobca podal žalobu dňa 10.09.2019 a keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania, nemohol súd prvej inštancie žalobcovi nárok priznať. 7. Na doplnenie súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj poskytnutá suma bola posudzovaná ako pôžička, posúdil by danú vec s rovnakým záverom. Pokiaľ žalobca uvádzal, že premlčacia doba na vrátenie pôžičky mala začať plynúť odo dňa, kedy bola žalovaná žalobcom vyzvaná výzvou na uzatvorenie mimosúdnej dohody zo dňa 13.09.2017 na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, a tým pádom, že žaloba bola podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, súd prvej inštancie sa s takouto argumentáciou žalobcu nestotožnil. Pri tomto závere sa pridržiaval všeobecne ustálenej judikatúry (rozhodnutia publikované v Zbierke stanovísk najvyšších súdov a rozhodnutí súdov ČSSR pod č. R 28/1984 a v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 91/2004) a poukázal na to, že žalobcom označený rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. bol zaradený na rokovanie občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 28. a 29. mája 2009, avšak na základe výsledku hlasovania prítomných členov tohto kolégia bolo prijaté uznesenie, v zmysle ktorého toto rozhodnutie nemá byť publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako judikát (k tomu viď rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 17/2017). Súd prvej inštancie bol toho názoru, že zmysle ust. premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Týmto dňom je deň, keď veriteľ objektívne mohol vykonať všetky úkony potrebné pre úspešné podanie žaloby. Medzi tieto patrí aj možnosť požiadať dlžníka o plnenie. Veriteľ tak mohol urobiť hneď po vzniku dlhu. Je jedno, či tak urobil alebo nie. Dôležité je, že tak urobiť mohol. Actio nata preto nastane vtedy, keď veriteľ mohol privodiť splatnosť dlhu. Premlčacia doba, v prípade ak by žalovaná suma bola posúdená ako pôžička by bola trojročná ( ) a uplynula by dňa 25.06.2018, teda pred uplatnením si práva na vrátenie bezdôvodného obohatenia formou žaloby na súde (10.09.2019). Aj keby išlo o pôžičku, súd prvej inštancie by preto nárok žalobcu posúdil ako premlčaný a žalobu by zamietol. 8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. . Nakoľko žalovaná bola s procesného hľadiska v spore plne úspešná, priznal jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 9. Proti rozsudku podal v zákonom určenej lehote odvolanie žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Žalobca namietal, že žalovaná voči nemu od počiatku konala s úmyslom získať majetkový prospech. Podľa žalobcu ostala otázka začatia dĺžky premlčacej doby súdom prvej inštancie dostatočne nepreskúmaná, pričom poukazoval na to, že pôvodné vyjadrenia žalovanej k odporu smerovali k popretiu prijatia planenia ako takého a žaloba mala byť pre ňu šikanóznym správaním z jeho strany. Jej argumentácia zameraná na uplynutie premlčacej doby bola až v podaní zo dňa 08.10.2020. Ak bol teda na najbližšom pojednávaní (ktoré sa malo konať 13.10.2020), predložený súdu prvej inštancie neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Námestovo v spore vedenom pod spis. zn. , ktorým bola žalovaná z rovnakého titulu zaviazaná uhradiť mu sumu 17.600,- eur, nebola porušená podľa jeho názoru koncentračná zásada, ako to uviedol súd prvej inštancie, keď vykonanie dôkazu nepripustil. Žalovaná aj v tomto konaní najskôr popierala prijatie akéhokoľvek plnenia a snažila sa spochybniť aj skutočnosť, že boli partnermi a dom postavila prevažne z jeho prostriedkov a za jeho pomoci. Vo všeobecnosti žalobca uviedol, že ukladá stranám povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, teda nie automaticky pri prvom úkone, ale tak, aby to nebolo na ujmu rýchlosti a hospodárnosti konania. O včas uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany ide aj vtedy, ak ich niektorá zo strán predkladá ako reakciu na skutočnosti, ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť tieto označiť, či predložiť, najneskôr však do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Tento procesný postup však súd prvej inštancie nedodržal. V konaní Okresného súdu Námestovo vedenom pod spis. zn. sa najskôr domáhal určenia vlastníctva k dotknutému rodinnému domu v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2, ako sa so žalovanou dohodli. Žalovaná však úmyselne dom v roku 2017 previedla na svoju matku, a preto sa zmenou žaloby domáhal vrátenia investovaných finančných prostriedkov. Po tom, čo dal vec preveriť políciou, bol v tom čase rozostavaný dom navrátený do vlastníctva žalovanej, pričom v tom čase žalovaná zriadila záložné právo v prospech jej otca. V konaní došlo k zmene zákonného sudcu, kedy nový sudca rozhodol o tom, že o nároku 5.078,55 eur musel podať osobitnú žalobu. Táto skutočnosť má však aj podľa judikatúry nesporný vplyv na beh premlčacej doby, keďže nárok bol na súde už uplatnený. Platí to v prípade, či

už ide o bezdôvodné obohatenie, resp. o plnenie zo zmluvy o pôžičke. Konanie žalovanej tak možno hodnotiť ako konanie zamerané na získanie plnenia minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Tento úmysel žalovanej bol daný už prevzatím peňazí na dom, ktorý ako neskôr sama uviedla, nestavala pre nich oboch, ale pre seba. On jej však vždy veril a o tejto skutočnosti sa dozvedel až v septembri 2017, kedy sa s ním rozišla. V kontexte s uvedením žalobca poukazoval na ust. , ktoré pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení stanovuje desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Žalobca tak za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia považoval deň, kedy sa ako oprávnený skutočne dozvedel o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto toto získal, pričom nie je rozhodujúce, že sa mal možnosť dozvedieť potrebné skutočnosti už skôr (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. ). Žalobca tak záverom namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Porušenie tohto práva spočívalo v nepripustení návrhov na vykonanie dokazovania a v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súčasne namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie vo veci neskúmal možné úmyselné konanie zo strany žalovanej a nevyhodnotil jej účelové tvrdenia o pomste, šikanóznom konaní a de facto popretí finančných prostriedkov. 11. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 12. Žalovaná sa v celom rozsahu stotožnila s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnil. Poprela existenciu odvolacích dôvodov žalobcu. Žalobca na svoje tvrdenie, že predmetná suma sa má týkať „údajnej“ pôžičky neuniesol dôkazné bremeno. Pred súdom prvej inštancie platí koncentračná zásada podľa ust. , pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaná zdôraznila, že žalobca, jeho právny zástupca, pred súdom prvej inštancie sám uviedol, že predmetná suma nie pôžičkou, nejedná sa o pôžičku, ale o bezdôvodné obohatenie. S argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní sa súd prvej inštancie vyčerpávajúco vyporiadal v odôvodnení rozsudku (odseky 11 a 12 odôvodnenia). Súčasne žalovaná poukazovala na svoje podanie zo dňa 21.07.2020, v ktorom zdôvodnila uplatnenú námietku premlčania nároku žalobcu s poukazom na platnú judikatúru súdov ako aj právnu teóriu týkajúcu sa začiatku behu premlčacej lehoty. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj zo správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov žalobcu, prednesu na súde a argumentácie žalovanej pred súdom prvej inštancie. Je nesporné, že súd prvej inštancie správne prihliadajúc na jej námietku premlčania žalobu zamietol a výsledku sporu zodpovedá aj jeho rozhodnutie o trovách konania. 13. Žalobca odvolaciu repliku nepodal a odvolaciemu súdu rovnako neboli predložené ani žiadne ďalšie podania strán sporu. 14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom ( ) - žalobcom, v ktorého neprospech bolo rozhodnuté, včas ( ) a napokon proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. a contrario v spojení s ust. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. v celom rozsahu, teda aj v závislom výroku o trovách konania na súde prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil. 15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom sa stotožnil so zásadnými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ), pričom považoval za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobcu formulované v jeho opravnom prostriedku. 16. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje súčasne za potrebné uviesť, že v zmysle ust. je viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené

(ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. až h) a dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. 17. Odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu pri tom nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. zo dňa 08.10.2009). 18. Pokiaľ namietal žalobca nesprávne právne posúdenie otázky premlčania žalovaného práva súdom prvej inštancie, odvolací súd považoval túto jeho námietku za nedôvodnú. Odvolací súd sa plne stotožnil s tým, ako vec právne posúdil súd prvej inštancie, a to či už ohľadom právnej kvalifikácie žalovaného nároku (ako vyplývajúceho z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. ; túto právnu kvalifikáciu už žalobca v podanom odvolaní ani nenamietal), ako aj začiatku plynutia premlčacej doby podľa ust. a jej uplynutia. 19. Na doplnenie odvolací súd udáva, že v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu ( ) a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu ( ) premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať ( ). Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený (456 ) sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Uvedené teda znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 01.05.2013 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe č. 3 ročník 2013 pod publikačným č. 22). V konaní bolo nesporné, že žalobca mal vedomosť o tom, že peňažné prostriedky v žalovanej sume 5.078,55 eur boli dňa 24.06.2015 poskytnuté žalovanej bezhotovostným prevodom z jeho bankového účtu na bankový účet žalovanej (toto bolo medzi stranami sporu nesporné a vyplýva to aj zo žalobcom spolu so žalobou predloženého výpisu z bankového účtu žalobcu zo dňa 30.06.2015 na č. l. 7 rub spisu). Žalobca tak v zmysle vyššie uvedeného nadobudol vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých je možné zodpovednosť bezdôvodné obohatenie žalovanej na jeho úkor vyvodiť už deň poskytnutia týchto peňažných prostriedkov. Okolnosti tvrdené žalobcom, že až do mesiaca september 2017 veril žalovanej a tomu, že z dôvodu poskytnutia týchto peňažných prostriedkov nadobudne dotknutý rodinný dom, nemajú pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby právny význam. Ako už konštatoval súd prvej inštancie, žalobca v spore nepreukázal žiadnu dohodu strán sporu, na podklade ktorej žalovanej uvedené peňažné prostriedky poskytol (či už ním tvrdenú zmluvu o pôžičke, resp. dohodu o nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k dotknutej domovej nehnuteľnosti) a teda vychádzajúc zo skutkových okolností zistených súdom prvej inštancie žalobou uplatnený nárok súd prvej inštancie správne právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ( ). Subjektívna premlčacia doba tak v danom prípade začala plynúť dňa 25.06.2015 (a nie ako to tvrdil žalobca až v mesiaci september 2017, kedy sa s ním žalovaná rozišla) a uplynula uplynutím dňa 24.06.2015 (24.00 hod.). Dňa 25.06.2017 tak došlo v zmysle ust. v spojení s ust. k premlčaniu uplatneného práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca si v premlčacej dobe svoj nárok na zaplatenie sumy 5.078,55 eur s príslušenstvom na súde neuplatnil ( ). 20. Odvolací súd dospel súčasne k záveru, že v danom prípade nedošlo ani k spočívaniu premlčacej doby v zmysle ust. , a to vzhľadom k tomu, že ku začatiu konania Okresného súdu Námestovo pod spis. zn. , v ktorom si mal žalobca podľa jeho tvrdenia už skôr uplatniť žalovaný nárok,

došlo s určitosťou, s ohľadom na skutkové tvrdenia žalobcu, ako aj ním produkovaný listinný dôkaz, až najskôr niekedy v mesiaci september 2017, t. j. po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Tento záver odvolací súd vyvodil z toho, že sám žalobca tvrdil, že o okolnostiach, na základe ktorých si začal voči žalovanej uplatňovať svoje práva, sa dozvedel až v čase, kedy sa s ním žalovaná rozišla, t. j. až niekedy v mesiaci september 2017. Uvedené potvrdzuje aj obsah listinného dôkazu produkovaného žalobcom spolu so žalobou - výzvy na uzatvorenie mimosúdnej dohody zo dňa 13.09.2017, ktorou žalobca vyzval žalovanú na vrátenie sumy 40.178,- eur, ktorej súčasťou bola podľa tvrdenia žalobcu v žalobe aj žalovaná suma 5.078,55 eur, a to do 5 dní od doručenia výzvy s upozornením, že v opačnom prípade sa bude domáhať zaplatenia tejto pohľadávky súdnou cestou (teda v čase výzvy sa žalobca ešte zjavne nedomáhal proti žalovanej na súde nároku na zaplatenie sumy 5.078,55 eur, a to z akéhokoľvek titulu). V tejto výzve bolo súčasne uvedené, že žalobca začiatkom mesiaca september 2017 zistil, že rozostavaná stavba je v rozpore so sľubmi žalovanej evidovaná v katastri nehnuteľností na jej matku, čím ho žalovaná úmyselne poškodila a spôsobila mu škodu vo výške 40.178,- eur. Tieto tvrdenia žalobca zopakoval aj v podanom odvolaní. Navyše, ako sám žalobca uviedol a potvrdila to aj žalovaná, žalobca sa v konaní vedenom pod spis. zn. najskôr domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k dotknutému rodinnému domu v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2, a nie zaplatenia žalovanej sumy. K uplatneniu žalovanej sumy v konaní vedenom pod spis. zn. došlo podľa tvrdenia žalovanej, ktoré žalobca nenamietal, až zmenou žaloby v priebehu roku 2019, ktorú však Okresný súd Námestovo nepripustil. Až doručením návrhu na zmenu žaloby Okresnému súdu Námestovo v priebehu konania vedeného pod spis. zn. by mohlo dôjsť k spočívaniu premlčacej doby, avšak ako už bolo uvedené, premlčacia doba už v predchádzajúcom čase márne uplynula (a to s určitosťou ešte pred začatím konania na Okresnom súde Námestovo vedenom pod spis. zn. ). 21. Zhrnúc doposiaľ uvedené súd prvej inštancie správne žalobu vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania v súlade s ust. v celom rozsahu zamietol. 22. Žalobca v podanom odvolaní výslovne namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie iba s odôvodnením, že súd prvej inštancie vo veci neskúmal možné úmyselné konanie zo strany žalovanej a nevyhodnotil jej účelové tvrdenia o pomste, šikanóznom konaní a de facto popretí finančných prostriedkov. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca neuviedol, akú právnu relevanciu mali mať tieto okolnosti z hľadiska právneho posúdenia veci. Pokiaľ mali mať tieto žalobcom tvrdené okolnosti relevanciu z hľadiska dĺžky objektívnej premlčacej doby podľa ust. (teda, či na danú vec sa vzťahovala trojročná objektívna premlčacia doba, alebo desaťročná objektívna premlčacia doba pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení), k premlčaniu práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v danom prípade, ako už bolo vyššie uvedené, došlo najskôr v subjektívnej premlčacej dobe podľa ust. , ktorá je vždy dvojročná bez ohľadu na to, či v danom prípade išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, alebo nie. Preto bola bez akejkoľvek právnej relevancie vo vzťahu k premlčaniu žalobou uplatneného nároku skutočnosť, či išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, alebo nie. V tomto kontexte potom nebol žiaden dôvod, aby sa súd prvej inštancie zaoberal s tvrdeniami žalovanej v podanom odpore, na ktoré poukazoval v odvolaní žalobca a súčasne ani tým, či na strane žalovanej došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, alebo nie. 23. Ak v ďalšom žalobca namietal, že koncentrovaním konania podľa ust. a nevykonaním ním navrhnutých dôkazov ( ), ako aj nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku, mu bolo súdom prvej inštancie znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva podľa ust. SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. zo dňa 19.03.1997 a spis. zn. zo dňa 17.12.2003). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov ( ), a nie strán sporu. 24. Žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak tento nedostatok nijakým spôsobom vo svojom opravnom prostriedku nekonkretizoval. Naopak odvolací

súd mal, ako už vyššie uviedol, za to, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. , jeho rozhodnutie je presvedčivé a vnútorne logicky konzistentné. Súd prvej inštancie tiež zdôvodnil postačujúcim spôsobom dôvody, pre ktoré nepripustil dokazovanie spisom Okresného súdu Námestovo spis. zn. (pozn. odvolacieho súdu: žalobcom bližšie nekonkretizovanými listinnými dôkazmi obsiahnutými v tomto spise) a súčasne, prečo nevykonal dokazovanie neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Námestovo v označenej sporovej veci. 25. Odvolací súd poukazuje na to, že stranu v spore zaťažuje jednak bremeno tvrdenia (, , ) a jednak bremeno dôkazu (, a ). Je potrebné ďalej zdôrazniť, že skutkové tvrdenia strany musia byť úplné a dostatočne určité, aby ich mohol procesný súd adekvátne posúdiť. Následne na preukázanie skutkových tvrdení strana produkuje dôkazné návrhy, inak povedané povinnosť tvrdenia predchádza dôkaznú povinnosť. 26. Skutkové tvrdenia a návrhy na dokazovanie sú v zmysle ust. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany, ktoré sú strany povinné uplatniť včas ( veta prvá ). Včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany definuje v ust. veta druhá negatívne, a to že tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ust. tak umožňuje súdu koncentrovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, t. j. umožňuje na tieto neprihliadať, ak ich strana neprodukovala včas, najmä (teda demonštratívne) ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Najneskôr, pokiaľ nedôjde k sudcovskej koncentrácii konania, je možné prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (s výnimkou novôt podľa ust. 366 ) uplatniť do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie (zákonná koncentrácia konania podľa ) 27. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná vzniesla námietku premlčania už pri svojom prvom úkone, ktorý jej v konaní patril, a to v podanom odpore proti platobnému rozkazu súdu prvej inštancie. V tomto podaní uviedla, že žalobou uplatnený nárok považuje za premlčaný najneskôr ku dňu 25.04.2018. 28. Na odpor žalovanej (ktorý bol žalobcovi doručený dňa 04.01.2020) a na jej námietku premlčania reagoval žalobca v replike ( - podanie doručené súdu prvej inštancie dňa 27.05.2020, pričom argumentoval tým, že na zaplatenie žalovanej sumy spolu s ďalším plnením (uplatnených v iných konaniach na Okresnom súde Námetovo napr. ) bola vyzvaná výzvou zo dňa 13.09.2017, teda premlčacia doba sa počíta od tohto času. Z jeho strany preto došlo k uplatneniu pohľadávky na súde. V ďalšom prezentoval svoj, už vyššie spomenutý, právny názor na začiatok plynutia premlčacej doby nároku, ktorého splatnosť nastáva v zmysle ust. , ktorý podoprel poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 31.07.2008. 29. Následne v rámci dupliky ( - podanie doručené súdu prvej inštancie dňa 21.07.2020) žalovaná ňou vznesenú námietku doplnila zásadne len o právnu argumentáciu, že v prípade nároku, ktorého splatnosť nastáva podľa ust. , premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, t. j. v uvedenom prípade nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Súčasne žalovaná poukázala na viaceré rozhodnutia najvyšších súdnych autorít SR a ČR, ako aj na publikované názory v odbornej literatúre. 30. Duplika žalovanej bola žalobcovi (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) doručená dňa 09.10.2020 spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 05.11.2020 (teda po prvýkrát bolo pojednávanie nariadené na tento deň, nie na deň 13.10.2020, ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní). Pojednávanie v tomto termíne však bolo na žiadosť právneho zástupcu žalovanej odročené bez prejednania sporu na termín 10.11.2020. 31. Možno tak konštatovať, že žalobca mal, v rámci jeho dôkaznej iniciatívy, možnosť už po doručení odporu, avšak aj po doručení dupliky žalovanej požiadať súd prvej inštancie o zabezpečenie ním navrhnutého dôkazu, spisu Okresného súdu Námestovo vedeného pod spis. zn. (spis. zn. tohto konania po prvýkrát označil len z dôvodu, že sa v tomto konaní domáha zaplatenia ďalšieho plnenia, na ktoré bola žalovaná tiež vyzvaná jeho výzvou zo dňa 13.09.2017) a označiť aj konkrétne listiny, ktoré ako dôkaz - prostriedok procesného útoku navrhoval vykonať. Dôkazný návrh na pripojenie spisu Okresného súdu Námestovo vedeného pod spis. zn. však žalobca vzniesol až na pojednávaní dňa 10.11.2020, teda 10 kalendárnych mesiacov po tom, ako mu bol doručený odpor žalovanej proti platobnému rozkazu, resp. mesiac po tom, ako mu bola doručená duplika žalovanej. Súčasne odvolací súd poukazuje na to, že žalobca až v záverečnej reči ( ) uviedol konkrétne tvrdenia, ktoré mali byť ním označenými dôkazmi (spisom Okresného súdu Námestovo spis. zn. , resp. neprávoplatným rozsudkom z tohto konania) preukázané, avšak ani tieto neboli dostatočne určité. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že v onom konaní vedenom na Okresnom súde

Námestovo bola žaloba podaná už v roku 2017, pričom tak došlo k pretrhnutiu premlčacej doby, pričom prípadná zmena žaloby nemala vplyv na pretrhnutie premlčacej doby. Odvolací súd však dospel k záveru, že ak by žalobca konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, mohol uplatniť dotknutý prostriedok procesného útoku (dôkazný návrh) už skôr, teda v čase pred pojednávaním súdu prvej inštancie tak, aby si to nevyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania (z dôvodu zabezpečenia spisu Okresného súdu Námestovo spis. zn. , ktorý sa v tom čase nesporne nachádzal na odvolacom súde). 32. Súčasne mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak v rámci svojej úvahy rozhodol v zmysle ust. o tom, že nevykonal dokazovanie v tom čase neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Námestovo vydaným v konaní vedenom pod spis. zn. . V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na už uvedené závery ohľadom plynutia, resp. uplynutia premlčacej doby žalobcom uplatneného práva, a preto bolo vykonanie tohto dôkazu pre rozhodnutie v spore bez právnej relevancie. Rovnaké závery potom platia aj pre dokazovanie dotknutých skutkových tvrdení žalobcu akoukoľvek listinou obsiahnutou v označenom spise Okresného súdu Námestovo vednom spis. zn. . 33. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd žalobcom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, tak vo výroku v merite veci, ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, podľa ust. potvrdil. 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a ust. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaná mala v tomto štádiu konania plný úspech. Podľa ust. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).