Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5CoCsp-22-2020.pdf
PDF · 133.16 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobkyne: C., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T., A. XXX/XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, 811 04 Bratislava, Kubániho 16, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.263 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 27. januára 2020, č. k. 12Csp/86/2019-139, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 27. januára 2020, č. k. 12Csp/86/2019-139 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.263 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni sa voči žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, 7, § 11 ods. 1, zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 29. 07. 2019 žiadala, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok, ktorým zaviaže titulom bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalobkyni sumu 1.263 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe žalobkyňa uviedla, že so žalovaným uzatvorila Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500104665 dňa 25. 02. 2015, ktorej predmetom mali byť poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.200 eur, pričom reálne jej bolo poskytnutých iba 1.080 eur. V žalobe uviedla, že predmetnú zmluvu považuje za uzavretú v rozpore s § 37 a 39 a § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko má ďalej za to, že táto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Uviedla, že jej nebola poskytnutá reálne suma 1.200 eur ale len 1.080 eur, pričom uhradila 2.343 eur, takže žiadala vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.263 eur. Ďalej uviedla, že zmluva obsahuje ďalšie neprijateľné podmienky s tým, že aj poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 120 eur bol zarátaný do výšky úveru a odplata za poskytovanie služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb bola vo výške 1.165,90 eura, ktorú službu nikdy nežiadala a bola súčasťou predformulovanej zmluvy. Uviedla, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010, vzhľadom k čomu sa úver považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených zmluvných údajov nie je zrejmé, akú časť zo splátky predstavuje úrok a akú časť istina. Taktiež namietala úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru.
4. Uznesením č. k 12Csp 86/2019 - 36 zo dňa 05. 08. 2019 v zmysle § 167 ods. 2 CSP bol žalovaný vyzvaný k vyjadreniu k žalobe. Žalovaný vo vyjadrení (č. l. 42, 49 - 54) žiadal žalobu zamietnuť, s tým, že popiera nárok uplatnený žalobou čo do základu aj čo do výšky, pretože tvrdenie žalobkyne o nesprávne určenej RPMN nie je ani preukázané ani dôvodné. Taktiež žalovaný namietal tvrdenie žalobkyne o neposkytnutí celého plnenia podľa zmluvy, nakoľko spôsob poskytnutia úveru, úhradu poplatku za poskytnutie úveru bol dohodnutý v zmluve, pričom žalobkyňa o tomto postupe vedela. Žalovaný popieral tvrdenie o započítaní poplatku do sumy úveru, s tým, že zo zmluvy vyplýva, že bola dohodnutá suma úveru 1.200 eur, pričom za poskytnutie úveru mala žalobkyňa zaplatiť poplatok, ktorý bol splatný pri uzatvorení úveru, pričom išlo o sumu 120 eur. Nakoľko žalobkyňa neuhradila poplatok osobitne, tak v zmysle zmluvy bola suma poplatku započítaná oproti sume úveru a rozdiel vyplatený na účet žalobkyni, čo prakticky znamenalo, že došlo k vyplateniu sumy 1.080 eur. Žalovaný uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva. S ohľadom na skutočnosť, kedy zmluvnou stranou na strane dlžníka je spotrebiteľ, aplikujú sa na zmluvu ustanovenia upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavila právna žalobkyňa, ktorá mala doručenie riadne vykázané, nedostavila sa právna zástupkyňa žalovaného, ktorá neúčasť ospravedlnila, súhlasila, aby súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti.
6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav tak, že dňa 25. 02. 2015 uzavrel žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou - dlžníčkou Zmluvu o revolvingovom úvere č. Zmluvy 8500104665, z ktorej vyplýva, že v bode 6 sa nachádzajú údaje o schválenom revolvingovom úvere a to poskytnutá čiastka úveru (úverový limit 1.200 eur), RPMN za úver 25,45 %, ročná úroková sadzba úveru 17,69 %, priemerná RPMN za úver 34,42 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.200 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú má dlžník zaplatil (revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.705,08 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,45 %, ročná úroková sadzba revolvingu 17, 69 %, mesačná splátka vrátane úrokov 37,74 eura, počet splátok 42, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %, poplatok za poskytnutie úveru 120 eur. Listom zo dňa 25. 02. 2015 (č. l. 14 - 15) oznámil veriteľ schválenie úveru - Zmluva o revolvingovom úvere, v ktorom oznámení - schválení revolvingového úveru sú údaje totožné s údajmi nachádzajúcimi sa v zmluve o revolvingovom úvere, avšak pribudol úver o dátume splatnosti prvej splátky úveru 01. 04. 2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, odplata za poskytovanie služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb 1.165, 92 eura. Toho istého dňa 25. 02. 2015 (č. l. 27 - 30) uzavreli strany aj dohodu o poskytovaní služieb, podľa ktorej je v odseku 2 uvedenej dohody uvedené, že dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a zákazníkom, napr. na získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok. Druh služieb, ktoré mal žalovaný poskytovať je špecifikovaný v článku II. uvedenej dohody o poskytovaní služieb č. 8500104665. Odplata je stanovená a to v bode 7.71 uvedenej dohody o poskytovaní služieb vo výške 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Žalovaný žalobkyni reálne vyplatil na úvere sumu 1.080 eur, nakoľko sumu 120 eur započítal a to zo záväzkom zaplatiť poplatok za službu, čo žalovaný vo svojom vyjadrení ani nepopieral a vyplýva to aj z listinného dôkazu predloženého žalovaným. Na úvere žalobkyňa, čo potvrdil aj žalovaný vo vyjadrení (č. l. 129) zaplatila celkovo sumu 2.837 eur.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v platnom znení, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
12. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
14. Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
15. Podľa § 9 ods. 7 Zákona, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
16. Podľa § 11 ods. 1 Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s, z a aa c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa e) spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 18. Úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 25. 02. 2015, t. j. v čase, kedy Občiansky zákonník obsahoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a preto je nesporné, že právny vzťah ktorý vznikol uzavretím zmluvy treba považovať za absolútny obchod, avšak právny režim sa spravuje zákonom o ochrane spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka všade tam, kde je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu bola uzavretá už za účinnosti zákona č. 129/2010. Nakoľko žalobkyňa ako fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a žalovaný vystupuje v tomto zmluvnom vzťahu ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu, zmluva bola vyhotovená vo forme formulárovej zmluvy a to s obsahom, ak aj zmluvnými podmienkami vopred
pripravenými, bez možnosti žalobkyne meniť obsah tejto zmluvy, a preto táto úverová zmluva je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou. Ide o typovú zmluvu, v ktorej, ako už bolo uvedené, spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah ani podmienky zmluvy. Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa mal za účel zosúladiť slovenské zmluvné práva s Európskym spotrebiteľských právom, hlavne s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Občiansky zákonník účinný od 13. 04. 2006 právne upravil spotrebiteľské zmluvy a to v § 52 a nasledujúcich. Zmluva o revolvingovom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, je svojím charakterom zmluvou o spotrebiteľskou v zmysle zákona č. 129/2010 o spotrebiteľskom úvere účinného v čase uzatvorenia zmluvy, a preto podmienky zmluvy sa nemôžu priečiť jednak ustanoveniam Občianskeho zákonníka, zákonu o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 a Smernici 93/13/ EHS. Podľa prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách prebratá do právneho poriadku Slovenskej republiky z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Podľa článku 6 bod 1 Smernica Rady č. 93/13 EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola naďalej záväzná pre strany, ak je jej existencia možná bez nekalých podmienok.
19. Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi stranami sporu, s poukazom na vyššie uvedené, je teda zmluvou spotrebiteľskou, a preto súd skúmal, či zmluva obsahuje obligatórne náležitosti. Súd po preskúmaní tejto zmluvy zistil, že údaje nachádzajúce sa a zmluve o revolvingovom úvere a oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi sa odlišujú. Súd zistil, že až v samotnom oznámení veriteľa sa nachádza údaj o začiatku splatnosti úveru a dátum konečnej splatnosti úveru, ktorý sa v zmluve o revolvingovom úvere však nenachádza. Dohodu o poskytovaní služby strany sporu uzavreli v deň uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Súd sa nestotožňuje s tým, že dohoda bola uzatvorená zo strany žalobkyne dobrovoľne, jej uzavretie nepodmieňuje poskytnutie úveru a nemožno odmenu za služby započítať do výšky a nákladov úveru. Bod 6 uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere nesie názov „údaje o schválenom revolvingovom úvere“. Listina je tak podpísaná oboma zmluvnými stranami a ide tak o dojednania obidvoch zmluvných strán. Oznámenie veriteľa však obsahuje aj iné nové údaje, a preto oznámenie o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere, nemožno považovať za akceptáciu návrhu v zmysle § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože prijatie návrhu so zmenou alebo dodatkov sa považuje za nový návrh. Od počiatku bola však známa výška odplaty za poskytnutie úveru 120 eur, preto táto mala sa nesporne prejaviť aj vo vyčíslení RPMN. Keďže odplata za úver predstavuje náklady, ktoré musí spotrebiteľ poznať už pri podpisovaní úverovej zmluvy, aby sám spotrebiteľ mohol posúdiť, či je ochotný aj schopný tieto náklady zaplatiť. Odplata za poskytnutie úveru činí tak 120 eur a ďalšia platba podľa dohody o poskytnutí služby, na ktorú sa žalobkyňa zaviazala činila 1.165,92 eura, teda vo výške, ktorá presahuje samotný úver, čiže nesporne sú tieto poplatky náklady, ktoré vzniknú dlžníkovi pri poskytnutom úvere popri úrokoch, ktoré mal za úver zaplatiť. Samotná odplata vo výške 120 eur, čo nepoprel ani žalovaný, bola ihneď odpočítaná z úveru a žalobkyni bola vyplatená len suma 1.080 eur, avšak samotný žalovaný pri výpočte RPMN vychádzal zo sumy úveru 1.200 eur. Žalovaný tak žiadal od dlžníka - žalobkyni úroky a poplatky za finančnú čiastku, ktorú však žalobkyni, ako úver neposkytol a ani neposkytol ďalšie služby. Žalovaný od žalobkyne tak požadoval odmenu za službu odklad splatnosti splátok, informáciu o zostávajúcich záväzkoch, informáciu pred splatnosťou splátky, informáciu o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, ktoré žalobkyni neboli poskytnuté, resp. mohli byť poskytnuté v budúcnosti, avšak uvedenú odplatu za túto len imaginárnu službu si žalovaný vyžiadal skôr, hoci službu ešte ani neposkytol, ani ju žalobkyňa nežiadala. Súd ďalej uvádza, že samotné oznámenie o schválení úveru nemožno považovať za akceptáciu návrhu postupom v zmysle § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože prijatie návrhu so zmenou a dodatkom sa považuje za nový návrh (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd tak dospel k právnemu záveru, že táto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, keď pôvodné zmluvné dojednania boli jednostranným úkonom žalobcu zmenené, ako to vyplýva z oznámenia veriteľa o schválení úveru a z údajov uvádzaných v zmluve, keďže údaje sú odlišné, dopĺňané, a pritom predsa ide o záväzok vzniknutý dvojstranným právnym úkonom účastníkov zmluvného vzťahu, nesprávne je tak vyčíslená aj hodnota RPMN a je teda možné ďalej považovať oznámenie veriteľa o schválení úveru - Zmluva o revolvingovom úvere za nezaväzujúce žalobkyňu. Neprijateľné ďalej je to, že samotný žalovaný predložil žalobkyni ďalšiu zmluvu a to Dohodu o poskytovaní služieb, ktorú žalovaný označil ako samostatný právny úkon, pričom takýmto postupom žalovaný obchádza zákonné ustanovenia spotrebiteľských zmluvách, nakoľko ide o nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z. je vylúčené
spotrebiteľovi predkladať návrhy zmluvy, ktorých účelom je obchádzanie ustanovení uvedeného zákona. V skutočnosti je dojednanie súčasťou zmluvy o úvere, ide o zmluvnú podmienku, ktorá navyšuje celkové náklady dlžníka za poskytnutý úver. Samotná žalobkyňa ako spotrebiteľka sa z údajov uvedených v týchto listinách nemohla dozvedieť, aké skutočné náklady jej vznikajú čerpaním úveru, nie je ani zrejmé, z čoho vychádzal žalobca pri výpočte RPMN. Podstatné je ďalej to, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je vyčíslený nepresne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Súd poukazuje na to, že oznámenie veriteľa o schválení úveru je nutné považovať aj za neplatný právny úkon, s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko tento nebol urobený v súlade so zákonom, keď nebol dodržaný zákonný postup, ktorý sa vyžaduje pri uzatváraní zmluvy. Súd opätovne zdôrazňuje, že podmienky zmluvných dojednaní nie je možné meniť jednostranným úkonom jednej zmluvnej strany. Súd tak vyhodnotil, že sa uvedený úver považuje za bezúročný a bez poplatkov zmysle § 11 písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko obsahuje nepresné obligatórne náležitosti (§ 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona č. 129/2010).
20. Žalovaný sa uvedeným postupom snažil získať od žalobkyni plnenie vysoko prevyšujúce čiastku, ktoré jej na základe zmluvy o úvere aj reálne poskytol. Zmluva o poskytnutie revolvingového úveru a konečné schválenie úveru obsahujú odlišné dojednania, takto žalovaný dosiahol skresľovanie skutočnej sumy nákladov úrokov a poplatkov, ktoré spotrebiteľ napokon žalovanému zaplatí. Žalovaný žiadal od žalobkyne úroky, poplatky a náklady, ktoré sú skryto zakomponované do nejasných údajov uvádzaných v samotnej zmluve, čo je nekalou obchodnou praktikou. Súd tak vyhodnotil zmluvné podmienky danej zmluvy o revolvingovom úvere za neprijateľné, s tým, že súd považuje, ako už bolo uvedené úver za bezúročný a bezpoplatkový. Žalobkyňa zaplatila žalovanému vyššiu sumu, než bola povinná a tak žalovaný získal bez právneho dôvodu bezdôvodné obohatenie vo výške 1.263 eur, o ktorú sa žalovaný na úkor žalobkyne tak bezdôvodne obohatil a ktoré je tak povinný žalobkyni vrátiť, z tohto dôvodu súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku, s tým, že ďalšími argumentami procesnej obrany žalovaného, vzhľadom už na zistené okolnosti sa súd nezaoberal, nakoľko tieto podľa názoru súdu nemajú žiadny relevantný význam pri preukázaní dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyňou.
21. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, čím jej vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak prvoinštančný súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobkyni z obsahu spisu žiadne trovy konania nevyplývajú. 22. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že prvoinštančný súd v odôvodnení použil nezákonný záver o tom, že zmluva uzavretá stranami sporu mala „nepresné obligatórne náležitosti“. Poukázal na časové znenie ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ (k 25. 02. 2015).
23. Súd prvej inštancie ďalej uvádza, že žalovaný pri výpočte RPMN vychádzal zo sumy úveru 1.200 eur, hoci túto sumu žalobcovi neposkytol. Okrem faktu, kedy sa súd prvej nezaoberal tým, že úver bol poskytnutý sčasti vyplatením a sčasti započítaním, a teda žiadnym spôsobom nevysvetlil, na základe čoho neakceptoval vyjadrenie žalovaného týkajúce sa postupu pri výpočte RPMN a predložený listinný dôkaz o tomto výpočte. Rovnako nie je zrejmé z rozsudku, na základe akej úvahy preukázaných skutočností a príslušného zákonného ustanovenia súd prvej inštancie dospel k tomu, že odplata podľa dohody o poskytovaní služieb má byť zohľadnená pri výpočte RPMN, ak v konaní nebolo ani tvrdené a ani preukázané niečo iné ako to, že uzavretie dohody o poskytovaní služieb nebolo predpokladom a ani podmienkou pre získanie úveru. Rozsudok je tak nepreskúmateľný v tých otázkach a smeroch, hoci ich označuje za dôvod svojho rozhodnutia.
24. Žalovaný popiera tvrdenie o započítaní poplatku do sumy úveru. Z hľadiska ekonomickej i právnej stránky ide o nedôvodné a mylné tvrdenie. Zo zmluvy vyplýva, že bola dohodnutá suma úveru 1.200,- Eur. Za poskytnutie úveru mal žalobca zaplatiť poplatok, ktorý bol splatný pri uzavretí zmluvy a poskytnutí úveru, pričom išlo o sumu 120,- Eur. Tým, že žalobca neuhradil poplatok osobitne, tak v zmysle uzavretej zmluvy bola suma poplatku započítaná oproti sume úveru a rozdiel vyplatený na účet žalobcu. Čo prakticky znamenalo, že došlo k vyplateniu sumy 1.080,- Eur (pri poskytnutom úvere 1.200,- Eur). Zákonnosť a oprávnenosť nároku na uvedený poplatok potvrdila v rámci dohľadovej činnosti aj Národná banka Slovenska. Poplatok za poskytnutie úveru je pritom všeobecne rozšírenou položkou, rovnako ako bol poplatok za vedenie, správu a evidenciu úveru. Na základe uvedeného tvrdíme, že poplatok za
poskytnutie úveru je prípustný a dovolený. Napádaný rozsudok neobsahuje ani v náznaku, že súd prvej inštancie sa zaoberal námietkou žalovaného.
25. Hoci súd prvej inštancie v odôvodení rozsudku uvádza, že hodnota RPMN nie je určená správne, tento záver sa neopiera o žiadny vykonaný dôkaz.
26. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca tak, že považuje napadnutý rozsudok za správny. S argumentami žalovaného sa prvoinštančný súd vysporiadal. Zmluva obsahovala mnoho neprijateľných podmienok.
27. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
28. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
29. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
30. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
31. Odvolací súd vo vzťahu k nevyhnutným záverom, ktoré napĺňajú vecnú správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu uvádza, že zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. okrem iného v ust. § 11 stanovoval, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/, a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
32. Prvoinštančný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, že dňa 25. 02. 2015 uzavrel žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou - dlžníčkou Zmluvu o revolvingovom úvere č. Zmluvy 8500104665, z ktorej vyplýva, že v bode 6 sa nachádzajú údaje o schválenom revolvingovom úvere a to poskytnutá čiastka úveru (úverový limit 1.200 eur), RPMN za úver 25,45 %, ročná úroková sadzba úveru 17,69 %, priemerná RPMN za úver 34,42 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.200 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú má dlžník zaplatil (revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.705,08 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,45 %, ročná úroková sadzba revolvingu 17,69 %, mesačná splátka vrátane úrokov 37,74 eura, počet splátok 42, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %, poplatok za poskytnutie úveru 120 eur.
33. Listom zo dňa 25. 02. 2015 (č. l. 14 - 15) oznámil veriteľ schválenie úveru - Zmluva o revolvingovom úvere, v ktorom oznámení - schválení revolvingového úveru sú údaje totožné s údajmi nachádzajúcimi sa v zmluve o revolvingovom úvere, avšak pribudol úver o dátume splatnosti prvej splátky úveru 01. 04. 2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, odplata za poskytovanie služby v zmysle dohody o
poskytovaní služieb 1.165,92 eura. Toho istého dňa 25. 02. 2015 (č. l. 27 - 30) uzavreli strany aj dohodu o poskytovaní služieb, podľa ktorej je v odseku 2 uvedenej dohody uvedené, že dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a zákazníkom, napr. na získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok. Druh služieb, ktoré mal žalovaný poskytovať je špecifikovaný v článku II. uvedenej dohody o poskytovaní služieb č. 8500104665. Odplata je stanovená a to v bode 7.71 uvedenej dohody o poskytovaní služieb vo výške 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru.
34. Žalovaný žalobkyni reálne vyplatil na úvere sumu 1.080 eur, pretože sumu 120 eur započítal a to zo záväzkom zaplatiť poplatok za službu, čo žalovaný vo svojom vyjadrení ani nepopieral a vyplýva to aj z listinného dôkazu predloženého žalovaným. Na úvere žalobkyňa, čo potvrdil aj žalovaný vo vyjadrení (č. l. 129) zaplatila celkovo sumu 2.837 eur.
35. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/.
36. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zák. účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
37. Odvolací súd konštatuje, že ak zákon nestanovil inú kvantifikáciu (počet „nedostatkov“ zmluvy) pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z. z., potom pre uvedený záver postačuje porušenie zákona i len v jednom prípade.
38. Skutočnosť, že pri revolvingovom úvere nie sú striktne dané podmienky počas jeho trvania a v priebehu času môže prísť k ich zmene, nemení nič na tom, že spotrebiteľ by mal byť v čase uzavretia zmluvy s dodávateľom informovaný o tom, kedy bude konečná splatnosť úveru za podmienok, aké boli dohodnuté. Argumentácia vo všeobecnosti, že termín konečnej splatnosti úveru možno odvodiť od výšky splátky, počtu splátky a splatnosti konečnej splátky je podľa odvolacieho súdu nepostačujúca a nespĺňajúca kritéria jednoznačnosti a určitosti termínu konečnej splatnosti úveru tak, ako to má na zreteli Zákon o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd poznamenáva, že bolo potrebné stotožniť sa s názorom súdu prvej inštancie, že jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase jej uzatvorenia je aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento údaj nemožno odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od splatnosti prvej a poslednej splátky a od počtu splátok, ale spotrebiteľ musí už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (bližšie napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/465/2015 zo dňa 29. 01. 2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22. 10. 2015).
39. Takto potom možno pre tento prípad bezpečne konštatovať, že pokiaľ zmluva o úvere neobsahovala údaj o konečnej splatnosti úveru, potom ide o zákonnú sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Uvedený údaj mal byť prítomný ako náležitosť zmluvy priamo v zmluve o úvere, pričom následné oznámenie nemohlo takú absenciu náležitosti zmluvy napraviť. Oznámenie málo charakter jednostranného úkonu, pričom ak mal účinok právneho úkonu, určite nešlo o dvojstranný právny úkon, ktorý by spĺňal podmienku zmluvy. Uvedené platí aj za situácie, že v tomto prípade išlo o revolvingový úver, pretože aj k takémuto úveru možno priradiť a uviesť v zmluve indikatívnu informáciu o konečnej splatnosti úveru, ktorý by mohol spočívať v modelovaní úplného čerpania revolvingového úveru. Odvolací súd teda konštatuje správnosť záveru prvoinštančného súdu o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru s tým, že aj bezdôvodné obohatenie veriteľa, ktoré vzniklo, bolo zistené správne.
40. Navyše odvolací súd poukazuje aj na ďalší sporný okamih a to poplatok za poskytnutie úveru vo výške 120 eur. Odvolací súd nepopiera podstatu poplatku a jeho legalitu (samozrejme pokiaľ ide o poplatok primeraný atď.). Na druhej strane je treba povedať, že spotrebiteľ dostal naozaj len sumu 1.080 eur (1.200-120). Ak poplatok bol súčasťou výpočtu RPMN, potom údaj o RPMN bol správny. Uvedené sa ale nedá povedať o iných poplatkoch, ktoré zahrnuté do výpočtu RPMN bezpečne neboli. Možno konštatovať správnosť záveru prvoinštančného súdu, že dohodu o poskytovaní služby strany sporu
uzavreli v deň uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Súd sa nestotožnil s tým, že dohoda bola uzatvorená zo strany žalobkyne dobrovoľne, jej uzavretie nepodmieňuje poskytnutie úveru a nemožno odmenu za služby započítať do výšky a nákladov úveru. Bod 6 uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere nesie názov „údaje o schválenom revolvingovom úvere“. Listina je tak podpísaná oboma zmluvnými stranami a ide tak o dojednania obidvoch zmluvných strán. Samotný žalovaný predložil žalobkyni ďalšiu zmluvu a to dohodu o poskytovaní služieb, ktorú žalovaný označil ako samostatný právny úkon, pričom takýmto postupom žalovaný obchádzal zákonné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko ide o nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z. je vylúčené spotrebiteľovi predkladať návrhy zmluvy, ktorých účelom je obchádzanie ustanovení uvedeného zákona. V skutočnosti je dojednanie súčasťou zmluvy o úvere, ide o zmluvnú podmienku, ktorá navyšuje celkové náklady dlžníka za poskytnutý úver. Samotná žalobkyňa ako spotrebiteľka sa z údajov uvedených v týchto listinách nemohla dozvedieť aké skutočné náklady jej vznikajú čerpaním úveru, nie je ani zrejmé, z čoho vychádzal žalobca pri výpočte RPMN. Podstatné je ďalej to, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je vyčíslený nepresne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Uvedený záver, a to dopĺňa odvolací súd, predstavuje ďalší dôvod pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pretože poplatky súvisiace s uvedenou „inou“ zmluvou sa mali prejaviť (hoci aj ako modelované poplatky za situácie požiadavky spotrebiteľa na údaje podľa dohody, alebo mesačne tak ako odkazuje bod 7.1. dohody) vo výpočte RPMN, čo splnené nebolo, preto je úver považovaný za bezúročný a bezpoplatkový.
41. Možno teda konštatovať, že zmluva o úvere č. 8500104665 uzavretá dňa 25. 02. 2015 bola uzavretá platne, ale v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí s ktorými zákon spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť opodstatňovali záver o bezdôvodnom obohatení (ako pri neplatnom úkone v časti úrokov a poplatkov) a pre dôvodnosť žaloby.
42. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní nebol úspešný.
46. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).