Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/41/2019

Potvrdené rozhodnutím 2Co/46/2021
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr.Karola Krochtu, v právnej veci žalobcov: X/ Q. V.Á., K.. XX.XX.XXXX, O. F. XX, XXX XX O. U. X/ X. V., K.. XX.XX.XXXX, O. F.S. XX, XXX XX O., proti žalovanému: H.. X. Y.R., XXX XX O. S. X - U., o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 28.07.2021, č. k. 9C/41/2019 - 52, jednohlasne takto. rozhodol: Odmieta odvolanie. Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcov: X/ Q. V., K.. XX.XX.XXXX, O. F.S. XX, XXX XX O. U. X/ X. V., K.. XX.XX.XXXX, O. F. XX, XXX XX O., proti žalovanému: H.. X. Y., XXX XX O. S. X.U., o náhradu škody na zdraví, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 10.06.2019 sa žalobcovia domáhali priznania im náhrady škody za ujmu spôsobenú na zdraví ich matky, ktorá mala byť preukaznou na základe lekárskej prepúšťacej správy z XX.XX.XXXX, v ktorej malo byť tiež uvedené cit. „... stav po fraktúre Th9“, z ktorého konštatovania žalobcovia vyvodili, že zamestnanci žalovaného bezdôvodne napadli ich matku s úmyslom spôsobiť jej ťažkú ujmu na zdraví, čo sa im aj podarilo s tým, že výšku náhrady škody žalobcovia ponechali na zvážení okresného súdu. K žalobe bola priložená lekárska prepúšťacia správa z 21.12.2018.

2. Uznesením č. k. -8 zo 17.06.2019 bola žalobcom s poučením uložená povinnosť doplniť svoju neúplnú žalobu tak, aby súd o nej mohol konať. Podaním doručeným okresnému súdu 07.08.2019 žalobcovia doplnili svoju žalobu v tom zmysle, že uviedli, že ich matka bola ubytovaná v penzióne žalovaného s tým, že v zmysle prepúšťacej lekárskej správy z 21.12.2018 bol u nej okrem iného zistený stav po fraktúre Th9, s tým, že žalobca 1/ (Martin Polák) sa dozvedel, že zamestnanci žalovaného ich matku sotili cit. „... na zem, kde si spôsobila fraktúru Th9“, dôkazom o čom má byť zmienená lekárska správa a výpoveď žalobcu 1/. Žalobcovia ďalej uviedli, že výšku škody ponechávajú na zvážení súdu.

3. Uznesením č. k. -14 z 15.08.2019 bolo podanie žalobcov odmietnuté z dôvodu, že nemalo odstránené všetky nedostatky tak, aby súd mohol o tejto žalobe konať (absentovalo uvedenie podstatných skutočností a žalobný petit), pričom žalobcovia boli poučení o možnosti využitia služieb bezplatnej právnej pomoci v Centre právnej pomoci za účelom kvalifikovaného spísania žaloby.

4. Podaním doručeným okresnému súdu 09.09.2019 označeným ako „Odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu vo veci o náhradu škody spôsobenú ublížením na zdraví našej nebohej matke pracovníkmi zariadenia ICHTIS n.o....“, žalobcovia uviedli, že ozrejmujú svoju žalobu tým, že sa domáhajú náhrady škody za ublíženie na zdraví ich nebohej matke, ktorá jej bola spôsobená zamestnancami zariadenia, ktorého je žalovaný riaditeľom, pričom žiadali prizvať znalca z odboru zdravotníctva za účelom posúdenia zranenia, ktoré utrpela ich nebohá matka s tým, že žalujú o náhradu škody v sume 1 000,- Eur.

5. Na výzvu okresného súdu, aby žalobcovia konkretizovali, v akom rozsahu a z akých dôvodov napádajú uznesenie, ktorým bolo odmietnuté ich podanie a čo navrhujú, podaním doručeným okresnému súdu 16.12.2019 žalobca 1/ uviedol, že uvedené uznesenie napáda z dôvodu, že súd nedostatočne prešetril okolnosti veci, pretože v danom prípade sa jednoznačne jedná o ublíženie na zdraví ich matky, za ktoré si žalobcovia žiadajú bolestné za bolesť, ktorú vytrpela, pričom tiež uviedol cit. „Nezáleží na tom, či v rámci ublíženia sa jedná napr. o stratu končatiny, vnútorné zranenie, ako poškodenie orgánov, dokonca ujma psychického rázu. V prípade, že dôjde k vyššie uvedenej ujme na ľudskom tele, ide o bolestné s pojmom ...nemajetková ujma.., ako v tomto prípade. Odškodnenie, v peniazoch za vytrpené bolestné, nemajetkovej ujmy, predovšetkým na tele. Žiadam, aby súdny znalec lekár na základe znaleckého posudku, určil na základe lekárskych správ stupeň bolesti nebohej. O duševnom rozmere, psychického rázu, v spojení s fyzickými bolesťami, nech sa vyjadrí znalec v oblasti neurológie a psychiatra. Ako nemajetkovú ujmu uvádzam, v fyzických a psychických bolestiach, jedná sa napr. zo šoku, strach o život, šok zo zranenia, odlúčenie od rodiny, behom ďalšej doby hospitalizácie v nemocnici, ktorý bol následkom ublíženia na zdraví značne skomplikovaný. Preto žiadam o odškodnenie nemajetkovej ujmy, vyplývajúcej následkom ublíženia na zdraví a psychickej ujmy vo výške 10 000,- Eur.“

6. Uznesením č.k. -26 z 23.01.2020 okresný súd s právoplatnosťou od 13.02.2020 rozhodol, že ruší uznesenie o odmietnutí podania žalobcov a v konaní bude pokračovať.

7. Žalovanému bola žaloba na vyjadrenie doručená 28.02.2020, no ani po viacnásobných urgenciách okresného súdu sa žalovaný k žalobe nevyjadril.

8. Okresný súd v danej veci vykonal pojednávanie 28.07.2021, na ktoré boli riadne predvolané obidve sporové strany, avšak žalobca 2/ a žalovaný, sa napriek vykázanému doručeniu predvolania (žalovanému doručené do aktivovanej el. schránky) bez ospravedlnenia nedostavili a pojednávania sa nezúčastnili, preto okresný súd postupom podľa vec prejednal a vo veci rozhodol v ich neprítomnosti, pričom na pojednávaní prítomný žalobca 1/ uviedol, že na žalobe trvá tak ako bola podaná s tým, že ujmu, ktorú utrpela na zdraví jeho nebohá matka, pociťuje ako vlastnú, ohľadom popisu okolností za akých k ujme došlo, uviedol, že zariadenie žalovaného, v ktorom bola jeho nebohá matka umiestnená, ju nútilo brať liek Kventiax vo vyššej dávke než ako bolo predpísané jej ošetrujúcim lekárom MUDr. Groholom, ktorý jej naordinoval tento liek v dávke 100 mg, no podľa žalobcu 1/ zariadenie žalovaného jej tento liek podávalo až v dávke 300 mg denne (správa o naordinovaní lieku MUDr. Grohola do spisu), z ktorého dôvodu žalobca 1/ dňa 05.10.2018 podal trestné oznámenie vo veci ublíženia na zdraví (potvrdenie o podaní trestného oznámenia do spisu), ktoré oznámenie bolo policajtom vybavené tak, že cit. „... som si mal svoje práva strážiť sám...“ (rozhodnutie o vybavení trestného oznámenia nebolo predložené). V dôsledku nedodržania liečby podľa žalobcu 1/ 30.11.2018 jeho matka počas cesty na poštu, kde si išla vyzdvihnúť dôchodok, k vyzdvihnutiu ktorého ju nútil žalovaný, spadla a žalobca 1/ má za to, že v tom čase u nej došlo k zlomenine stavca 9, ktorá zlomenina vyplýva aj z predloženej lekárskej správy z 21.12.2018 o hospitalizácii matky žalobcu 1/, počas hospitalizácie ktorej podľa žalobcu 1/ jeho matka aj zomrela.

9. Okresný súd vykonal dokazovanie ústnymi a písomnými vyjadreniami sporových strán a nimi predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

10. Zo žalobcami predloženej lekárskej prepúšťacej správy z geriatrického oddelenia z 21.12.2018 vyplýva, že táto týka Mgr. Márie Polákovej, 80 ročnej starobnej dôchodkyne (ďalej tiež aj len „pacientka“), ktorá trpela viacerými diagnózami a ktorá bola prijatá na hospitalizáciu na objednávku 07.12.2018 a bola hospitalizovaná do 21.12.2018 a to z dôvodu odoslania na hospitalizáciu MUDr. Sylviou Divulitovou s diagnózou K70. 3 - alkoholová cirhóza pečene cit. „... pre vaskulárne dekompenzovanú Ci heparu, postupná progresia opuchov, ascitu. Subj. udáva, že sem tam pobolieva brucho, nechutí jesť, hnačky nemala, nezvracala. Dýcha sa dobre, bez stenokardií a bez palpitácií. Bolia ju kríže.“ V bode 10. tejto lekárskej prepúšťacej správy je kolónka cit. „Podozrenie na ohrozenie násilím“, ktorá kolónka je nevyplnená a taktiež je nevyplnená kolónka v bode 14. s označením cit. „Diagnóza príčiny úrazu“. Podľa lekárskej správy bolo robené viacero vyšetrení s lekárskym záverom, že je odporúčané doplniť rektoskopické vyšetrenie s CT známkami cirhózy pečene s portálnou hypertenziou a početnými venóznymi kolaterálami a mimo iné je tu uvedené kalcifikované ložisko kortexu pravej obličky, postnefritické zmeny oboch obličiek, stav po fraktúre Th9. Podľa osobnej anamnézy bola

pacientka sledovaná u ortopéda, u gastroenterológa pre žalúdočný vred, bola sledovaná aj v internej ambulancii pre liečbu hypertenzie, na geriatrickej ambulancii a takisto sledovaná pre cievne problémy, bola vyšetrovaná na kožnej ambulancii, na hematologickej ambulancii, na endokrinologickej ambulancii, takisto sledovaná pre primárnu hypothyreosu a takisto na neurologickej ambulancii pre dementný syndróm s progresiou v kombinácii s Parkinsonským syndrómom. V lekárskej prepúšťacej správe je tiež uvedené, že po skončení hospitalizácie 21.12.2018 bola pacientka preložená do liečebne pre dlhodobo chorých.

11. Podľa verejne dostupnej Medzinárodnej klasifikácie chorôb - MKCH je označením K70.3 označovaná diagnóza - „Alkoholová cirhóza pečene“. Zlomenina hrudníkového stavca Th9 je podľa MKCH označovaná ako diagnóza S22.05.

12. Podľa potvrdenia ID:278.18/1901z 05.10.2018 žalobca 1/ podal trestné oznámenie týkajúce sa ublíženia na zdraví (bez bližšej špecifikácie ku škode na zdraví koho sa malo jednať, pozn. súdu).

13. Podľa (ďalej len „“) „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“

14. Podľa , a „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.“

15. Podľa „Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.“

16. Podľa „Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.“

17. Podľa „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“

18. Podľa , a „Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.“

19. Podľa „Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.“

20. Podľa „Kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.“

21. V danom prípade sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú priznania im náhrady škody (ujmy) na zdraví, ktorá však vznikla na zdraví ich nebohej matky a ktorá mala byť spôsobená konaním žalovanému resp. jeho zamestnancami.

22. Povinnosť nahradiť škodu vzniká ako sekundárna (následná) povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil už svoju primárnu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti, napr. ak porušil svoju primárnu zákonnú, preventívnu povinnosť správať sa tak, aby nedochádzalo k škodám, pričom škoda môže nastať tak v majetkovej (škoda), ako aj v nemajetkovej (ujma) sfére poškodeného. Škodu spôsobenú v nemajetkovej sfére poškodeného označujeme ako ujma a takouto ujmou je aj ujma na

zdraví poškodeného, t.j. jedná sa o ujmu, ktorá je bezprostredne spojená a ktorú teda bezprostredne pociťuje na svojej fyzickej integrite poškodený a ktorá je zhmotnená v náhrade bolestného, t.j. v náhrade za bolesť, ktorú si priamo poškodený v dôsledku škodnej udalosti vytrpel a v náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného, ktoré sťaženie pociťuje taktiež bezprostredne poškodený. Nemajetková ujma je teda ujmou v osobnej sfére poškodeného a cieľom jej nápravy nie je ani tak navrátenie do pôvodného stavu či poskytnutie poškodenému peňažného zadosťučinenia, ale predstavuje skôr určité spravodlivé zmiernenie následkov, napr. vytrpenej bolesti, vzniknutej ujmy.

23. V zmysle citovanej zákonnej úpravy v spojení s , pri ujme spôsobenej na zdraví, sa bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia odškodňujú jednorazovo a to len osobe poškodeného, t.j. len bezprostredne osobe, ktorá bolesť vytrpela alebo ktorá v dôsledku ujmy na zdraví pociťuje sťaženie spoločenského uplatnenia. Inými slovami, nárok na tieto náhrady je bezprostredne spätý len a len s osobou poškodeného a tento nárok smrťou poškodeného zaniká, t.j., nemožno ho preniesť na inú osobu.

24. V danom prípade teda žalobcovia, ktorí sa domáhajú, ako to uviedol žalobca 1/ vo svojom doplnení žaloby doručenom okresnému súdu 16.12.2019 a tiež na pojednávaní 28.07.2021, náhrady bolestného za bolesť, ktorú mala ich nebohá matka vytrpieť v dôsledku cit. „... fraktúry Th9 ...“, ktorá jej mala byť spôsobená konaním žalovaného, tak žalobcovia nemajú na podanie takejto žaloby aktívnu vecnú legitimáciu, pretože nárok na zaplatenie bolestného by ak už, tak mala iba ak ich nebohá matka a ktorý prípadný nárok v prípade jeho preukázania, by zanikol jej smrťou, avšak samozrejme za predpokladu preukázania všetkých zákonných predpokladov na preukázanie zodpovednosti za túto ujmu žalovaným.

25. Podstata inštitútu vecnej legitimácie v spore znamená, že hmotné právo buď (i) v prípade žalobcu mu priznáva ním uplatňované právo resp. nárok, ktorý si je z tohto dôvodu oprávnený uplatniť (t.j. aktívna vecná legitimácia) alebo (ii) v prípade žalovaného mu podľa hmotného práva svedčí voči nemu v spore uplatňovaná povinnosť (t.j. pasívna vecná legitimácia). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je primárnym základom každého súdneho konania a súd ju vždy skúma prioritne aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

26. Z uvedených dôvodov, pokiaľ sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú priznania im náhrady bolestného za bolesť, ktorú mala vytrpieť ich nebohá matka, ako formy náhrady ujmy na zdraví ich nebohej matky, tak okresný súd žalobu zamietol, pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie takejto žaloby žalobcami.

27. Na tomto mieste sa okresnému súdu žiada ešte nad rámec podotknúť, že suma bolestného, v zmysle o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa ustaľuje na základe lekárskeho posudku o bodovom ohodnotení bolestného (bolesť môže ohodnotiť len osoba, ktorá ju prežíva), takže aj z toho je zrejmým, že tento nárok prináleží bezprostredne len žijúcej osobe poškodeného, takže v tomto smere je absolútne nedôvodným aj návrh žalobcov na pribratie do konania znalca, pretože ten logicky by ani nemohol „obodovať“ resp. ohodnotiť prípadnú bolesť, ktorá by mala byť matke žalobcov spôsobená v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, pretože matka žalovaných je už nebohou.

28. V spojitosti s ujmou na zdraví vzniknutou v nemajetkovej sfére poškodeného môže dôjsť aj k vzniku škody v majetkovej sfére poškodeného a to napr. v dôsledku škody na zdraví môže byť poškodený práceneschopným, v ktorom dôsledku stratí alebo je mu znížený príjem, prípadne má náklady, ktoré musí vynakladať na liečenie a pod, z ktorého dôvodu priznáva poškodenému aj nárok na náhradu za stratu na zárobku, ktorá sa uhrádza formou peňažného dôchodku ( ) a to či už počas pracovnej neschopnosti poškodeného alebo po jej skončení; prípadne náhradu za stratu na dôchodku ( ); náhradu nákladov na výživu pozostalým, ktorým bol poškodený ku dňu svojej smrti povinný poskytovať výživu ( ); či náhradu účelných nákladov spojených s liečením či pohrebom ( ), k náhrade ktorých je možné škodcu, t.j. pôvodcu škody zaviazať avšak samozrejme iba za predpokladu preukázania jeho zodpovednosti za jej vznik (viď ďalej). Uvedené okresný súd uvádza iba pre komplexnosť problematiky nárokov pri škode na zdraví, pretože žalobcovia sa žiadneho z uvedených nárokov nedomáhali.

29. Okrem toho, okresný súd uvádza, že pre vznik práva na náhradu škody poškodeného voči škodcovi, t.j. voči pôvodcovi škodovej udalosti, musia byť kumulatívne (všetky naraz) splnené zákonné predpoklady a to, (i) preukázanie porušenia škodcom právnej povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti; (ii) vznik škody a (iii) existencia príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti na jednej strane a vzniknutou škodou na strane druhej, pretože samo osebe porušenie právnej povinnosti škodcom a taktiež vznik škody samej o sebe ešte nezakladajú zodpovednosť škodcu za škodu a tomu korelujúce právo poškodeného na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná (napr. Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. z 01.03.2010), pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa preukázania príčinnej súvislosti v civilnom spore zaťažuje v zásade toho, koho tvrdenie má byť preukázané, teda toto bremeno tvrdenia a následného preukázania tvrdeného zaťažuje poškodeného, prípadne v prípade uplatnenia si nároku podľa cit. zaťažuje pozostalých poškodeného.

30. V danom prípade, ak by si aj žalobcovia, ktorých žaloba je značne nejasná a ich žalobná argumentácia jej zmätočná a neúplná, z ktorej okresný súd abstrahoval v kontexte veci podstatné jej body, ak by si teda uplatňovali voči žalovanému nárok ako oprávnené pozostalé osoby poškodenej svojej nebohej matky podľa cit. , titulom zásahu do jej osobnostného práva na ochranu zdravia, tak v danom prípade by bolo potrebné ich žalobu taktiež ako celok zamietnuť, pretože žalobcovia, ktorí, ako už bolo uvedené, znášajú v spore nie len bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno tvrdeného, v tomto spore nepreukázali existenciu ani jedného z uvedených troch zákonných predpokladov na priznanie im nároku či už na náhradu škody alebo finančného zadosťučinenia titulom zásahu do osobnostných práv ich nebohej matky. Predloženou lekárskou správou žalobcovia preukázali iba, že u ich nebohej matky bolo v rámci realizovaných vyšetrení počas hospitalizácie okrem iných jej početných diagnóz v rámci jej zdravotnej anamnézy zaznamenané, že je cit. „... po ...“ fraktúre Th9, t.j. stav po zlomenine hrudníkového stavca, ktorý stav bol však konštatovaný ako zistenie z minulosti a táto zlomenina však nebola dôvodom jej hospitalizácie, keďže dôvodom hospitalizácie boli jej bolesti brucha spojené s diagnózou alkoholovej cirhózy pečene. V danom prípade sa nejednalo o akútnu náhlu hospitalizáciu, ale o hospitalizáciu na objednávku, nie z dôvodu akútneho poúrazového stavu alebo stavu po násilí, pričom sama pacientka udávala, že sa jej dobre dýchalo, t.j. aj napriek stavu po zlomenine hrudníkového stavca, o ktorej zlomenine tak ani nebolo preukázané kedy a za akých okolností sa stala, prípadne kto za jej vznik zodpovedá, resp. či za ňu zodpovedá žalovaný. Inými slovami, žalobcovia vôbec nepreukázali, žeby fraktúru Th9, t.j. zlomeninu hrudníkového stavca spôsobil ich nebohej matke žalovaný; nepreukázali porušenie žiadnej povinnosti zo strany žalovaného; nepreukázali ani existenciu príčinnej súvislosti medzi údajným protiprávnym konaním žalovaného a škodou na zdraví ich nebohej matky a ani to, žeby nebohá matka žalobcov bola konaním žalovaného poškodená na svojich osobnostných právach.

31. Z uvedených dôvodov, aj keby žalobcom svedčala aktívna vecná legitimácia v spore, by bolo potrebné ich žalobu ako nedôvodnú zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena.

32. Napokon okresný súd tiež uvádza, že dôvodom na zamietnutie žaloby je aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, pretože z odôvodnení podaní žalobcov je zrejmým, že podľa ich názoru mali údajnú ujmu na zdraví ich nebohej matky spôsobiť zamestnanci zariadenia v ktorom bola umiestnená, t.j. žalovaným malo byť toto zariadenie a nie Ing. Jozef Ribovič ako fyzická osoba, ktorý je zrejme iba osobou oprávnenou konať v mene zariadenia, t.j. je osobou odlišnou od, podľa žalobcov, za škodu zodpovedného subjektu.

33. Podľa (ďalej len „“) „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

34. Podľa „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

35. Podľa „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

36. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to podľa , v zmysle ktorého by tak v konaní plne úspešnému žalovanému vznikol voči v konaní neúspešným žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania, avšak keďže v konaní žalovanému žiadne trovy nevznikli (k veci sa ani len nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil), okresný súd mu túto náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ). V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.