Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/211/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobcu: N. O., nar. XX. XX. XXXX, T. W. XX, Q., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova tr. 69, Nitra, za účasti: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, Jesenského 2, Bratislava, 2/ EKOCONSULT - enviro, a.s., Miletičova 23, Bratislava, IČO: 35 927 739, 3/ GESTAMP Nitra, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 47 255 374, zastúpeného advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, Česká republika, IČO: 256 02 381, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, Slovenská republika, IČO: 51 034 166, 4/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P.O.BOX 218, Bratislava, 5/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 6/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Odštepný závod Piešťany, Nábrežie Ivana Krasku 3/834, Piešťany, 7/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, o správnej žalobe zo dňa 13. 12. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OOP3-2017-033337 zo dňa 18. 09. 2017, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Pribratým účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 06. 03. 2017 bola podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia, v ktorej bola za stavebníka označená spoločnosť GESTAMP Nitra s.r.o., a to na stavbu: „GESTAMP - STRATEGICKÝ PARK NITRA“, v rozsahu stavebných objektov SO 20 Pitná voda, SO 22 Dažďová kanalizácia, SO 23 Splašková kanalizácia, SO 24 Nádrž požiarnej vody, SO 25 Retenčná nádrž. V žiadosti boli uvedené konkrétne parc. č. pozemkov v katastrálnom území S., na ktorých sa mala stavba realizovať.

2. Prvostupňový správny orgán listom č. OU-NR-OSZP3-2017/013601-03/F40 zo dňa 14. 03. 2017 prerušil konanie a vyzval stavebníka na doplnenie podania. Následne boli správnemu orgánu prvého stupňa dňa 16. 03. 2017, 20. 03. 2017 a 30. 03. 2017 doručené doplnenia žiadosti o stavené povolenie.

3. K žiadosti o stavebné povolenie boli priložené súhlasné záväzné stanoviská príslušných dotknutých orgánov. V administratívnom spise sa okrem iných dokumentov nachádzali:

- rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia pod č. OU-NR- OSZP3-2016/030582-033-F07 zo dňa 08. 11. 2016 a ktorým rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „GESTAMP Nitra“, ktorú predložil navrhovateľ - GESTAMP Nitra, s.r.o., sa po skončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie),

- osvedčenie vydané Ministerstvom hospodárstva SR pod č. 20801/2015-1000-33509 dňa 13. 07. 2015, v zmysle ktorého stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme,

- osvedčenie vydané Ministerstvom hospodárstva SR pod č. 20801/2015-1000-35613 dňa 22. 07. 2015, v zmysle ktorého stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme,

- záväzné stanovisko obce Lužianky pod č. zo dňa 07. 11. 2016 k stavbe „GESTAMP

- STRATEGICKÝ PARK NITRA“, ktorým obec udelila súhlas k vydaniu stavebného povolenia, o. i. v rozsahu stavebný objektov SO 20 Pitná voda, SO 22 Dažďová kanalizácia, SO 23 Splašková kanalizácia, SO 24 Nádrž požiarnej vody, SO 25 Retenčná nádrž,

- vyjadrenie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia pod č. OU-NR-OSZP3-2017/010566-02-F40 zo dňa 15. 02. 2017 ako orgánu štátnej vodnej správy, podľa ktorého je navrhovaná akcia „GESTAMP - STRATEGICKÝ PARK NITRA“ z hľadiska ochrany vodných pomerov možná.

4. Následne správny orgán prvého stupňa vydal pod č. OU-NR-OSZP3-2017/013601-05/F40 dňa 06. 04. 2017 „oznámenie o začatí stavebného (vodoprávneho) konania a upustenie od ústneho konania a miestneho šetrenia“. Zároveň určil, že účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia s tým, že na neskôr podané námietky sa neprihliadne.

5. Dňa 26. 04. 2017 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené podanie č. OU-NR- OSZP3-2017/018325 zo dňa 25. 04. 2017 označené ako „GESTAMP - STRATEGICKÝ PARK Nitra“, stavebné objekty: SO 20 Pitná voda, SO 22 Dažďová kanalizácia, SO 23 Splašková kanalizácia, SO 24 Nádrž požiarnej vody, SO 25 Retenčná nádrž, ktorým Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán vydal záväzné stanovisko ku stavebnému konaniu, v ktorom vyslovil, že návrh na začatie konania je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom s tým, že uvedený návrh nie je v rozpore so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo v rozpore s podmienkami uvedenými v rozhodnutí zo zisťovacieho konania a preto nie je potrebné vykonať nové zisťovacie konanie.

6. Námietky a pripomienky k oznámeniu o začatí stavebného konania podali dňa 19. 04. 2017 Združenie domových samospráv a žalobca dňa 25. 04. 2017 a 16. 06. 2017.

7. Následne stavebný úrad, t.j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ako príslušný správny orgán podľa ust. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov), na základe žiadosti podanej stavebníkom rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2017/013601-10/F40 dňa 23. 06. 2017 vydal povolenie pre navrhované vodné stavby podľa vodného zákona v súčinnosti s stavebného zákona v rozsahu stavebných objektov SO 20 Pitná voda, SO 22 Dažďová kanalizácia, SO 23 Splašková kanalizácia, SO 24 Nádrž požiarnej vody, SO 25 Retenčná nádrž v katastrálnom území S.. Zároveň stavebný úrad určil všeobecné podmienky povolenia, podmienky vyplývajúce z vyjadrenia obce, správcov inžinierskych sietí, dotknutých orgánov štátnej správy a dotknutých organizácií, a povinnosti investora. Súčasťou výrokovej časti rozhodnutia je i časť „rozhodnutie o námietkach a pripomienkach účastníkov konania“, v ktorej sa správny orgán vysporiadal i s námietkami žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania.

8. Proti stavebnému povoleniu podali odvolanie žalobca i Združenie domových samospráv - žalobca podaním zo dňa 24. 07. 2017, v ktorom poukázal na svoju argumentáciu a vyjadrenia, ktoré podal v priebehu konania. Bol toho názoru, že správny orgán prvého stupňa sa s jeho námietkami dostatočne nevysporiadal a nezohľadnil ich. Navrhol, aby odvolací orgán podanému odvolaniu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

9. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-OOP3-2017/033337 zo dňa 18. 09. 2017 odvolania žalobcu i Združenia domových samospráv zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

10. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ako odvolací správny orgán popísal priebeh konania začatého na základe žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia, pričom sa stotožnil s postupom stavebného úradu, ktorý sa vo svojom rozhodnutí zaoberal pripomienkami žalobcu. Citoval príslušné ustanovenia o správnom konaní v znení neskorších predpisov, o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých bolo potrebné v predmetnom konaní postupovať. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný podrobne zaoberal dôvodmi odvolania Združenia domových samospráv i žalobcu.

11. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že žalobca mal možnosť v rámci stavebného konania sa oboznámiť s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, ďalej mal právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy. Žalobca pri využití týchto možnosti ako účastník konania by bol získal rovnaké informácie ako pri vyžiadaní si spisového materiálu podľa o informáciách.

12. Žalovaný uviedol, že územné rozhodnutie sa na predmetné vodné stavby nevyžaduje, nakoľko sú budované na pozemkoch, ktoré sú uvedené v Osvedčení o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a Osvedčením o významnej investícii č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 vydanými podľa o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ vo verejnom záujme. Toto osvedčenie je platné a príslušné štátne orgány sú povinné ho akceptovať. Taktiež v tejto veci dal do pozornosti záväzné stanovisko obce Lužianky č. zo dňa 07. 11. 2016, že stavba je v súlade s územným plánom obce Lužianky.

13. Podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Prvostupňový správny orgán v oznámení o začatí stavebného a vodoprávneho konania č. OU-NR-OSZP3-2017/013601-05/F40 zo dňa 06. 04. 2017 upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania. Nakoľko žiadosť stavebníka spolu s projektovou dokumentáciou poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby a prvostupňovému správnemu orgánu boli známe pomery staveniska z predchádzajúcich konaní, preto postupoval tak, že upustil od miestneho zisťovania, čo je v súlade so stavebným zákonom.

14. Žalovaný ďalej konštatoval, že námietka žalobcu týkajúca sa pozemných komunikácií a dopravného napojenia, plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj samotný areál Gestamp, zmena parametrov cesty 1/64 v úseku Nitra Zobor - Šindolka a ďalšie skutočnosti týkajúce sa vlastníctva a jeho využitia žalobcom nie sú predmetom tohto konania.

15. Prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dal im možnosť, aby mohli svoje práva a záujmy obhajovať, vyjadriť sa k predmetnému stavebnému konaniu a uplatniť svoje návrhy, čím postupoval v súlade s § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní. Účastníci zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Gestamp Nitra“, v rámci ktorej sa budujú predmetné vodné stavby, boli v zmysle § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní ako aj § 59 ods. 1 účastníkmi aj tohto stavebného konania. Námietkami žalobcu sa prvostupňový správny orgán zaoberal a v zmysle § 66 ods. 1 stavebného zákona o nich rozhodol.

16. K námietke týkajúcej sa skutočnosti, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie, týkajúce sa Strategického parku ako celku, žalovaný uviedol, že príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie, Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom vyjadrení č. OU-NR-OSZP3-2017/018325 zo dňa 25. 04. 2017 k predmetnému stavebnému povoleniu uviedol, že po preskúmaní predložených dokumentov - oznámenie o začatí stavebného konania, dokumentácia pre stavebné povolenie, vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok určených v rozhodnutí zo zisťovacieho konania č. 2016/030582-033-F07 zo dňa 08. 11. 2016, nezistil žiaden rozpor navrhovaných stavebných objektov s rozhodnutím a podmienkami zisťovacieho konania. Navrhovaná činnosť „Gestamp Nitra“ bola predmetom zisťovacieho konania v zmysle zákona o posudzovaní s výsledkom, že navrhovaná činnosť sa podľa § 29 zákona o posudzovaní nebude ďalej posudzovať. Rozhodnutie príslušného orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo predmetom odvolacieho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie č. OU- NR-·OOP3-2017/005743 zo dňa 10. 02. 2017, ktorým bolo rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. 2916/030582-033-F07 zo dňa 08. 11. 2016 potvrdené. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie a odvolací orgán sa zaoberali pripomienkami a námietkami žalobcu v predmetnom zisťovacom konaní a následnom odvolacom konaní.

17. Za neopodstatnenú označil žalovaný požiadavku žalobcu, aby odvolací orgán v primeranej dobe pred vydaním rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní ho oboznámil so všetkými podkladmi pre rozhodnutie, a to z dôvodu, že odvolací orgán rozhoduje v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu. V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je hmotnoprávne i procesne správne.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

18. Podanou žalobou zo dňa 13. 12. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 09. 2017 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 23. 06. 2017 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach.

19. Uviedol, že v zmysle ust. § 59 správneho poriadku mal žalovaný preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a mal vziať na zreteľ všetky nesprávnosti, ktorými bolo napadnuté rozhodnutie postihnuté, teda nie len tie, ktoré namietal v podanom odvolaní.

20. Žalobca uviedol, že v prípade správneho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napádaného rozhodnutia, sa jedná o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v Nitre, keď sa jedná o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je samozrejme spojený výrazný dopad tejto výstavby na životné prostredie. V tomto smere je potrebné prihliadnuť, aj na medzinárodnú zmluvu, ktorá bola Slovenskou republikou ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, a to konkrétne na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom . V tejto súvislosti citoval čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Jednoznačne s prihliadnutím na účel Aarhuského dohovoru je citovaný článok nutné vykladať v materiálnej rovine, teda prístup k správnemu súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov orgánov verejnej moci nie je len niečo formálne, ale v prípade zrejmých nezákonností rozhodnutí vydaných v procese týkajúcom sa životného prostredia musí byt' v rámci tohto aj reálne zabezpečená náprava v prípade dôvodne napadnutých takýchto nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci. Má za to, že v tomto konaní napádaným rozhodnutím práve tento účel nebol rešpektovaný, keďže s jeho relevantnými námietkami sa žalovaný nevysporiadal alebo vysporiadal len vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci v jednotlivých konkrétnych vytýkaných nedostatkoch. Je totiž zrejmé, že cieľom čl. 9 ods. 3 a 4 Aarhuského dohovoru je zabezpečiť' preskúmateľnosť aktov orgánov verejnej moci a tým dostatočnú vymáhateľnosť práva v oblasti životného prostredia.

Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je priznanie niektorých práv členom verejnosti súvisiacich s prístupom k spravodlivosti, čo má viesť k napĺňaniu celkového cieľa Aarhuského dohovoru.

21. Žalobca ďalej uviedol, že úsek cesty 1/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu RIA nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál Gestamp, a taktiež daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení . Má za to, že z tohto dôvodu je samotné stavebné konanie v tejto veci, resp. proces jeho vedenia nezákonný. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Ministra Životného prostredia SR z 13. 01. 2017 č. 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkl.), ktorým bolo potvrdené záverečné stanovisko Ministerstva Životného prostredia SR č. -1.7/pl. zo dňa 04. 11. 2016, v ktorom rozhodnutí minister o. i. uviedol (str. 19): „ Z uvedeného dôvodu boli v záverečnom stanovisku stanovené opatrenia pre ďalšiu etapu projektovej prípravy, a to, že pred predložením žiadosti o stavebné povolenie bude potrebné spracovať návrh dopravného riešenia napojenia mestskej časti M., v lokalite T. - R., D. ul. na O. X/XX...“.

22. V závere žaloby poukázal na o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9, Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené bez limitu. V zmysle legislatívy je v prípade realizácií stavieb v rámci strategických parkov povinné viesť zisťovacie konania, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Zdôraznil, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa citovaného zákona. Samotný strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol.

IV. Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 11. 05. 2018.

24. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o nezákonnosti postupu odvolacieho správneho orgánu žalovaný poukázal na to, že žalobca bližšie neuvádza o aké procesné pochybenia sa jedná, uvádza len, že žalovaný sa s námietkami v napadnutom rozhodnutí postupne vysporadúva, avšak pre výrazné procesné pochybenia malo byť rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Pokiaľ má žalobca na mysli námietky uvedené v napadnutom rozhodnutí (týkajúce sa poskytnutia informácie

- zaslanie fotokópie celého spisu, že pre predmetnú investíciu sa územné rozhodnutie nevyžaduje a upustenie od ústneho pojednávania), s týmito námietkami sa žalovaný zaoberal, a to s každou námietkou samostatne aj s odôvodnením.

25. Námietka žalobcu, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu RI A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál Gestamp, a taktiež daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení je neopodstatnená z dôvodu, že nerieši predmetné vodné stavby, nie je predmetom stavebného vodoprávneho povolenia a týka sa ďalšieho stavebného úradu, ktorým je Mesto Nitra a Okresný úrad Nitra, odbor dopravy a pozemných komunikácií.

26. Predmetom stavebného konania prvostupňového orgánu bolo vybudovanie SO.20 Pitná voda, SO.22 Dažďová kanalizácia, SO.23 Splašková kanalizáciu, SO.24 Nádrž požiarnej vody a SO.25 Retenčná nádrž v rámci stavby „Gestamp - Strategický park Nitra“ v kú. S.. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie, Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom vyjadrení č. OU-NR-OSZP3-2017/018325 zo dňa 25. 04. 2017 k tomuto stavebnému povoleniu uviedol, že po preskúmaní predložených dokumentov - oznámenie o začatí stavebného konania, dokumentácia pre stavebné povolenie, vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok určených v rozhodnutí zo zisťovacieho konania č. 2016/030582-033-F07 zo dňa 08. 11. 2016 nezistil žiaden rozpor navrhovaných stavebných objektov s rozhodnutím a podmienkami zisťovacieho konania. Navrhovaná činnosť „Gestamp Nitra“ bola predmetom zisťovacieho konania v zmysle zákona o posudzovaní s výsledkom, že navrhovaná činnosť sa podľa § 29 zákona o posudzovaní nebude ďalej posudzovať. Samotný strategický park bol riešený vydaním osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, doplneného osvedčením č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 o významnej investícii, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme, a jednotlivé navrhované činnosti sú riešené podľa zákona o posudzovaní na základe prahových hodnôt prílohy č. 8 citovaného zákona. Doterajší navrhovatelia navrhovaných činnosti v rámci strategického parku predložili svoje zámery príslušným orgánom posudzovania vplyvov na životné prostredie a viedli konania v zmysle zákona o posudzovaní (napr. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie a Ministerstvo životného prostredia SR). Orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie posudzuje predložený zámer navrhovanej činnosti navrhovateľom z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zisťovacom konaní, resp. v povinnom hodnotení podľa prahových hodnôt uvedených v prílohe č. 8 o posudzovaní. Zákon o posudzovaní nestanovuje, či sa majú navrhované činnosti posudzoval ako celok alebo po častiach.

27. Žalovaný v plnom rozsahu poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia, kde sa podrobne zaoberal každou spornou skutočnosťou týkajúcou sa uvádzaného stavebného konania. Zdôraznil, že z predložených námietok zo strany žalobcu ani jedna nesmeruje voči samotným vodným stavbám. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh konania

28. Uznesením č. k. -89 zo dňa 17. 05. 2018 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to: 1/ MH Invest, s.r.o., 2/ EKOCONSULT - enviro, a.s., 3/ GESTAMP Nitra, s.r.o., 4/ Združenie domových samospráv, 5/ Nitra Invest, s.r.o., 6/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Odštepný závod Piešťany.

29. Uznesením č. k. -236 zo dňa 31. 07. 2019 súd pribral do konania účastníka, a to: 7/ Obec Lužianky.

30. Účastník konania v rade 1/ (spoločnosť MH Invest, s.r.o.) sa k žalobe vyjadril v podaniach zo dňa 04. 05. 2018 a 01. 08. 2018. Mal za to, že správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný postupovali správne, keď povolili stavbu a vec správne právne posúdili, napádané rozhodnutia obsahujú všetky zákonné náležitosti, sú v súlade s platnou právnou úpravou a vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

31. Účastník konania v rade 3/ (spoločnosť GESTAMP Nitra, s.r.o.) sa k žalobe vyjadril na pojednávaní dňa 02. 06. 2021. Uviedol, že žalobca z titulu svojho účastníctva v konaní nepreukázal porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Mal za to, že napádané rozhodnutia sú správne a zákonné. Vzhľadom na opakovanie identických argumentov je názoru, že žalobca svojim opakovaným konaním iba zneužíva právo na skomplikovanie výstavby strategického parku v Nitre. Poukázal pritom na rozhodnutie NSS ČR sp. zn. zo dňa 19. 09. 2013. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

32. Účastník konania v rade 4/ (Združenie domových samospráv) sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 08. 07. 2018, doručenom súdu dňa 09. 07. 2018. Uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú a žiadal jej v plnom rozsahu vyhovieť.

33. Žalobca na pojednávaniach konaných dňa 02. 06. 2021 a 28. 07. 2021 zotrval na ním podanej žalobe a s poukazom na uviedol, že rozširuje dôvody žaloby a namietal, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, s odôvodnením, že prvostupňový orgán konal predčasne, pretože bolo nutné vykonať územné konanie, pričom žiadateľ aj správne orgány nesprávne vychádzali z stavebného zákona. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 10. 06. 2020, ktorým súd napadnuté rozhodnutia správnych orgánov v obdobnej veci zrušil.

34. Žalovaný na pojednávaniach konaných dňa 02. 06. 2021 a 28. 07. 2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

35. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 09. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

36. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon. Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.

Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

37. Podľa , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. (ods. 1) Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. (ods. 2)

Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté,

c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Podľa § 66 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 117b vyššie citovaného zákona, ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja. Ustanovenie predchádzajúcej vety sa nepoužije, ak je významnou investíciou podľa osobitného predpisu banská stavba, banské dielo alebo stavba súvisiaca s banskou činnosťou.

Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.

Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140a písm. b/ vyššie citovaného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je b/ obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty,

Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. __________________________ 1g) až 27 v znení neskorších predpisov.

38. Podľa o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)

Podľa § 5 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4) Okresný úrad plní ďalej tieto úlohy: a/ vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec.

39. Podľa , , o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný predpis.31b) Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí záväzné podmienky na uskutočnenie stavby a užívanie stavby. Pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj o užívaní stavby vydaním kolaudačného rozhodnutia.

Podľa § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 21, § 22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy.

Podľa § 73 ods. 1, 3 veta tretia vyššie citovaného zákona, na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní. Účastníkom vodoprávneho konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.64a) _____________________ 64a) v znení neskorších predpisov.

40. Podľa , o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní,

Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a) fyzická osoba staršia ako 18 rokov, Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.

Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c) meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.

Podľa § 38 ods. 4 písm. c/ vyššie citovaného zákona, príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene postavenie dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu,27) vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu k stavebnému konaniu.

41. Podľa , , o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné zákony. Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 b/ vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon, Na plnenie úloh podľa odseku 2 písm. b) sa v okresnom úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar; môže plniť aj úlohy podľa odseku 2 písm. a), c) a d).

42. Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa .

Podľa , , ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa , podať žalobu proti nečinnosti podľa , podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa ; ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie .

Podľa , žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa , , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa , d/ ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa , , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

Podľa , , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Podľa , , , fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

43. Žalobca v podanej žalobe vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu žalovaného ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, pričom na pojednávaní dňa 02. 06. 2021 s poukazom na uviedol, že rozširuje dôvody žaloby a namietal, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený s odôvodnením, že prvostupňový správny orgán konal predčasne, pretože bolo nutné vykonať územné konanie a nepostupovať v zmysle ust. stavebného zákona.

44. Hoci žalobcom tvrdenú predčasnosť konania i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nemožno stotožňovať s vadou konania predpokladanou ust. (t. j. že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený), súd v prejednávanej veci vecnú príslušnosť správnych orgánov skúmal z úradnej povinnosti. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. ), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. . Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia.

45. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.

46. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (jedná sa stavebné, resp. o vodoprávne konanie) je o vodách, ktorý určuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy tak, že v ust. určuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a v ust. § 61 určuje pôsobnosť okresného úradu. V ust. § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona je stanovené, že okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona, pričom sú tu vymenované konkrétne ustanovenia tohto zákona a medzi nimi i ust. § 26. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 23. 06. 2017 uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. § 61 vyššie citovaného zákona (v predmetnej veci rozhodoval práve podľa ust. § 26 tohto zákona) a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa ust. § 120 stavebného zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i vodné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i vodný zákon. Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“.

S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnej veci, t. j. vo vodoprávnom konaní rozhodol dňa 23. 06. 2017 ako príslušný správny orgán prvého stupňa, a to i s poukazom na ust. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento o vodách s účinnosťou od 01. 07. 2004, ktorý je potom potrebné považovať za osobitný predpis, i keď priamo v ust. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je naň odkaz, ale je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti o vodách.

O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 23. 06. 2017 rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle ust. 4 ods. 1 o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle ust. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 09. 2017, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade s ust. vyššie citovaného zákona, čo je zrejmé i zo záhlavia jeho rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu v tomto smere správny súd posúdil ako nedôvodnú.

47. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby a obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného, bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutým rozhodnutím porušené alebo priamo dotknuté.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol účastníkom konania v predmetnej veci podľa ust. stavebného zákona, resp. i podľa ust. veta tretia vodného zákona, t. j. ako osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. , resp. 4 tohto zákona a podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „GESTAMP Nitra“, ktorý predložil navrhovateľ GESTAMP Nitra, s.r.o., čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné (a čo vyplýva i z právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR- OSZP3-2016/030582-033-F07 zo dňa 08. 11. 2016, ktoré sa nachádza v administratívnom spise).

Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. , čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá je predmetom povoľovacieho konania v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/09.

48. Následne správny súd posudzoval ďalšie námietky žalobcu, ktoré sú obsahom podanej žaloby, pričom rozsahom a dôvodmi podanej žaloby bol viazaný v zmysle ust. 134 ods. 1 , nakoľko v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v ust. . S poukazom na nižšie uvedené správny súd námietky uvedené žalobcom podanej žaloby posúdil ako nedôvodné.

49. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na Aarhuský dohovor (konkrétne na čl. 9 ods. 3), t. j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu je toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného povoľovacieho konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i zaoberal. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe jeho odvolania proti stavebnému povoleniu zaoberal i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí. Nakoľko v správnom konaní žalobca so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle predmetné súdne konanie, v ktorom sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov.

V súvislosti s tvrdeniami žalobcu správny súd dáva do jeho pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. z 28. apríla 2011 a sp. zn. z 27. januára 2011)“.

Nebola teda dôvodná námietka žalobcu spočívajúca v tom, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal (žalovaný ako aj prvostupňový orgán správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na všetky relevantné námietky), na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa nie je súdom skutkovým, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať.

50. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A, tieto považoval správny súd za nedôvodné. Z rozhodnutia žalovaného, ako i administratívneho spisu správnych orgánov vyplýva, že uvedenými námietkami sa správny orgán prvého stupňa, ako i žalovaný zaoberali. Námietky žalobcu v tejto časti súd považuje za všeobecné, z ktorých nie je možné zistiť, akým spôsobom by riešenie dopravnej situácie malo mať negatívny vplyv na životné prostredie. Žalovaný sa tiež v tomto konaní nemohol zaoberať tým, že nedošlo k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie strategického parku, pretože bol viazaný právoplatným rozhodnutím vydaným Okresným úradom Nitra, odborom starostlivosti o životné prostredie, oddelením ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015. Táto argumentácia by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2016/030582-033-F07 zo dňa 08. 11. 2016, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „GESTAMP Nitra“, ktorú predložil navrhovateľ - GESTAMP Nitra, s.r.o., po skončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. (teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie). Predmetné rozhodnutie je záväzné pre správny orgán prvého stupňa, ktorý v predmetnej veci rozhodoval dňa 23. 06. 2017, ako i pre žalovaného, ktorý vo veci rozhodoval dňa 18. 09. 2017. Žalovaný sa tiež nemohol zaoberať otázkou dopravného napojenia a vyústenia ciest, pretože to nebolo predmetom tohto stavebného konania, a okrem toho by ani nebol vecne príslušný, ako špeciálny stavebný úrad riešiť otázku stavieb pozemných komunikácií, kde je vecne príslušným správnym orgánom iný špeciálny stavebný úrad, ako rozhodoval v prvom stupni v preskúmavanej veci.

51. K námietke, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd dáva do pozornosti žalobcu a zdôrazňuje, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov.

Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že „v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek determinantov“. Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie)

15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov

V predmetnej veci pre činnosť „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“ v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota „bez limitu“, čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project“ posudzoval v rámci zisťovacieho konania a dňa 08. 10. 2015 vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v zmysle ktorého sa táto navrhovaná činnosť po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa tohto zákona. Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR- OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015 a právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. 12. 2015.

V predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou, či predmetná investícia (súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 23. 06. 2017) mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto otázka je predmetom posudzovania v inom súdnom konaní (sp. zn. ) vedenom na tunajšom súde základe žaloby žalobcu.

V súvislosti s touto námietkou je potrebné poukázať na skutočnosť, že v priebehu stavebného konania bolo predložené záväzné stanovisko príslušného orgánu v zmysle ust. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2017/018325 zo dňa 25. 04. 2017, z ktorého vyplýva, že návrh na začatie konania je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom s tým, že uvedený návrh nie je v rozpore so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo v rozpore s podmienkami uvedenými v rozhodnutí zo zisťovacieho konania a preto nie je potrebné vykonať nové zisťovacie konanie. Taktiež bolo predložené záväzné stanovisko obce Lužianky č. zo dňa 07. 11. 2016, ktorým obec udelila súhlas k vydaniu stavebného povolenia, o. i. v rozsahu stavebný objektov SO 20 Pitná voda, SO 22 Dažďová kanalizácia, SO 23 Splašková kanalizácia, SO 24 Nádrž požiarnej vody, SO 25 Retenčná nádrž. Z týchto záväzných stanovísk správne orgány vychádzali.

52. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. , pričom nezistil také vady, na ktoré by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

53. Dôvod na vyhovenie žalobcom podanej žalobe v prejednávanej veci súd nevzhliadol ani po oboznámení sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. , na ktorý žalobca v priebehu konania poukázal. Rozsudkom č. k. -510 zo dňa 10. 06. 2020 súd zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra č. OU-NR-OVBP2-2017/024986-2 zo dňa 03. 07. 2017 a rozhodnutie Obce Lužianky Č.j. 296/2017-02-Žá zo dňa 25. 04. 2017 a vec vrátil Obci Lužianky na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Správny súd v danej veci zistil, že stavebný úrad o námietkach žalobcu nerozhodol vôbec, ani v odôvodnení sa s nimi po právnej stránke nevysporiadal a jeho opomenutie nahradil až odvolací správny orgán, z ktorého dôvodu sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že ide o vec obdobnú prejednávanej veci (sp. zn. ).

54. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

55. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania v 1. až v 7. rade rozhodol správny súd tak, že im nepriznal právo na náhradu trov konania podľa ust. , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania, ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom alebo ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. a 169 per analogiam).

56. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.