Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/20/2024

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: Z. M., narodený XX. M. XXXX, bytom v F., V. Z. Z. XXXX/X, právne zast. JUDr. Erika Golská advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Lučenci, T. G. Masaryka 7, proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, so sídlom v Lučenci, F. Lehára 18, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. 01. 2020, Číslo: LC4/RFK/ , o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29. novembra 2023, č. k. -47, t a k t o

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

1. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 29. novembra 2023, č. k. -47 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ a „správny súd“) odmietol správnu žalobu podľa a (ďalej len „“), ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. 01. 2020, Číslo: LC4/RFK/ZAM/2020/11309 vo veci vyradenia žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

2. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 13. 01. 2020, Číslo: LC4/RFK/ZAM/2020/11309 nadobudlo právoplatnosť po tom, čo bolo doručené žalobcovi (dňa 24. 01. 2020) márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania. Správny súd poukázal na to, že najtypickejším prejavom zásady subsidiarity správneho súdnictva je povinnosť vyčerpať riadny opravný prostriedok. Táto zásada spočíva v preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Vyčerpanie riadneho opravného prostriedku je závislé od typu administratívneho konania a správny súd ho zisťuje z obsahu administratívneho spisu, ktorý si po začatí konania vyžiada.

3. V danej veci tak rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 01. 2020, Číslo: LC4/RFK/ZAM/2020/11309 nadobudlo právoplatnosť po tom, čo proti nemu nebol v lehote na podanie odvolania podaný riadny opravný prostriedok (odvolanie) na orgáne verejnej správy prvého stupňa, ktorý toto rozhodnutie vydal, t.j. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec. Vzhľadom na to, že správny súd nepreskúmava právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou, nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, bol vo vzťahu k žalobcom označenému rozhodnutiu zo dňa 13. 01. 2020, Číslo: LC4/RFK/ZAM/2020/11309 daný dôvod na odmietnutie žaloby ako neprípustnej podľa v spojení s .

4. V súvislosti s podaním žalobcu označeným ako ,,Odvolanie voči rozhodnutiu vyradenia z evidencie z úradu práce sociálnych vecí a rodiny“ zo dňa 23. 12. 2019, ktoré bolo toho istého dňa osobne doručené

žalovanému, žalobca namietal, že išlo o odvolanie, t.j. opravný prostriedok, na ktoré odvolanie sa však neprihliadlo. Správny súd k tomuto uviedol, že predmetné podanie žalobcu bolo žalovanému doručené zjavne ešte pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia. Uvedené podanie pritom po obsahovej stránke, ako i z časového hľadiska nadväzovalo na vydanie oznámenia žalovaného o začatí správneho konania zo dňa 13. 12. 2019. Žalovaný tak toto podanie žalobcu vyhodnotil ako reakciu na predmetné oznámenie o začatí správneho konania, resp. ako využitie práva žalobcu vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie v zmysle o správnom konaní (ďalej len „“). Pokiaľ sa týka procesného postupu správneho orgánu v súvislosti s podaním, resp. vyhodnotením podania označeného ako odvolanie, ktoré bolo správnemu orgánu podané/doručené ešte pred vydaním a následným oznámením/doručením napadnutého rozhodnutia správny súd uviedol, že podľa Správneho poriadku rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia. Zároveň zo Správneho poriadku vyplýva, že odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. A napokon podľa Správneho poriadku odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd poukázal na to, že odvolanie možno podať najskôr po oznámení rozhodnutia. Prípadný nesúhlas s rozhodnutím urobený pred jeho oznámením je právne neúčinný. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni oznámenia rozhodnutia a končí uplynutím 15-teho dňa. Z uvedených skutočností vyplynulo, že odvolanie podané pred vydaním, resp. oznámením/doručením napadnutého rozhodnutia je potrebné považovať za predčasné, a teda právne neúčinné.

5. Ďalej konštatoval, že vo veci vyradenia žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie neprebehlo administratívne - odvolacie konanie, ktoré je predpokladom existencie rozhodnutia o odvolaní, ako spôsobilého predmetu súdneho prieskumu. Vzhľadom na to, že v danej veci nedošlo k vydaniu druhostupňového - právoplatného rozhodnutia, a žalobca sa v žalobe, resp. jej doplnení vyslovene domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. 01. 2020, Číslo: LC4/RFK/ , správny súd sa už ďalej vecne nezaoberal námietkami žalobcu, či už hmotnoprávnej povahy (t.j. či boli splnené zákonom stanovené podmienky na vyradenie žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie), ale i z pohľadu možných procesných pochybení (napr. aj v súvislosti so žalobcom namietaným nesprávnym doručovaním upovedomenia/oznámenia o začatí správneho konania). Ich dôvodnosť by bolo možné v tomto konaní posudzovať len v prípade existencie druhostupňového rozhodnutia o odvolaní ako spôsobilého predmetu súdneho prieskumu.

6. Žalobca sa vo svojej žalobe, resp. jej doplnení v rámci žalobného návrhu domáhal i zaplatenia/ vrátenia finančných prostriedkov v sume 222,24 eur, ktoré bol povinný uhradiť na zdravotné poistenie ako samoplatca počas polročného vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespolupracovanie s úradom. V tejto súvislosti správny súd uznesením č. k. -38 zo dňa 25. 10. 2023 postupom podľa v spojení s vylúčil na samostatné konanie žalobu žalobcu v časti o vrátenie finančných prostriedkov v sume 222,24 eur. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 11. 2023. Vylúčená vec sa vedie pod novou spisovou značkou .

7. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu žalobcu odmietol podľa v spojení s ako neprípustnú. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

8. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca podaním zo dňa 27. 12. 2023, v ktorom žiadal opakované preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného žalovaným odôvodňujúc to skutočnosťou, že oznámenie o začatí správneho konania prevzal dňa 20. 12. 2019 jeho otec, čo potvrdil vlastnoručným podpisom (o uvedenej skutočnosti predložil aj čestné vyhlásenie svojho otca). Vzhľadom na túto vadu sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 20. 03. 2012.

9. Obdobne ako v podanej správnej žalobe uviedol, že proti napadnutému rozhodnutiu zo dňa 13. 01. 2020 podal odvolanie s dátumom doručenia 23. 12. 2019, ktoré správny orgán vyhodnotil ako vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie bez skúmania skutočnej procesnej vôle účastníka konania. Namietal, že jeho odvolanie zo dňa 23. 12. 2019 nemalo byť považované ako vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie,

ale že ide o odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu, pričom žalovaný mal zvážiť, či takýto opravný prostriedok (opätovne) nepodá alebo nedoplní žalobca.

10. Navrhol, aby najvyšší správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného.

11. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 05. 02. 2024, Číslo: LC4/OSP/ , v ktorom opísal priebeh administratívneho konania.

12. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 22. 02. 2024.

13. Najvyšší správny súd ako súd kasačný ( ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.

14. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

17. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

19. Podľa , správny súd odmietne žalobu, ak je neprípustná.

20. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný právny predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

21. Podľa , kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

22. Podľa , na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa , kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

24. Zo súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného mal najvyšší správny súd za preukázané, že žalobca bol na základe svojej žiadosti zaradený dňom 23. 10. 2019 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Následne žalovaný začal dňom 13. 12. 2019 správne konanie vo veci vyradenia žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods.

2 písm. b/, ods. 3, ods. 5 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti, a to z dôvodu, že žalobca nepredložil kópiu dohody o vykonaní práce najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa dohoda uzavrela, t. j. 25. 11. 2019. Zároveň žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie pred jeho vydaním, ako aj k spôsobu ich zistenia, prípadne, aby navrhol ich doplnenie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku (doručenka o prevzatí dňa 20. 12. 2019). Žalobca na uvedené oznámenie reagoval podaním označeným ako „Odvolanie voči rozhodnutiu vyradenia z evidencie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny“ doručené žalovanému dňa 23. 12. 2019. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 13. 01. 2020 vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie (doručenka o prevzatí dňa 24. 01. 2020). Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu nepodal žiadne odvolanie, rozhodnutie mu bolo doručené dňa 24. 01. 2020, pričom nevyužil možnosť podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, ako vyplývalo z poučenia žalovaného. Rozhodnutie sa tak stalo právoplatným.

25. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje, že konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je možné začať len na základe žaloby, a súčasne je na samom žalobcovi, aby určil predmet súdneho prieskumu. Správny súd správne vyhodnotil podanie (žalobu) žalobcu ako správnu žalobu v sociálnych veciach podľa a nasl. . Vzhľadom na charakter žaloby najvyšší správny súd preskúmal kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie správneho súdu aj cez optiku aplikácie ustanovenia (imperatív neformálnosti posudzovania podania žalobcu). Usúdil, že správny súd postupoval správne, keď žalobcu najskôr vyzval na odstránenie zistených nedostatkov podania, pričom ho nabádal na postup ako žalobu zmeniť, vrátane poučenia o možných následkoch, ak ju nezmení. Žalobca napriek uvedenému trval na prieskume prvostupňového rozhodnutia. Zmyslom inštitútu neformálneho posudzovania správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach je poskytnutie ochrany právam fyzickej osoby (žalobcu) vychádzajúc pritom z predpokladu jej neschopnosti samostatne právne relevantne formulovať svoju žalobu. Zníženie štandardu požiadaviek kladených na podanie fyzickej osoby je kompenzované neformálnym prístupom pri posudzovaní podania správnym súdom, ktorého primárnou rolou (v rámci procesu neformálneho posudzovania podania) je práve ustáliť, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané. Podstatou tohto inštitútu však nie je povinnosť správneho súdu presviedčať žalobcu o správnosti svojich úvah (týkajúcich sa nezrozumiteľnosti a neúplnosti podania) alebo nebodaj polemika súdu a žalovaného o rozsahu právomoci správneho súdu. Nie je úlohou (a už vôbec nie povinnosťou) správneho súdu presviedčať žalobcu o mylnosti jeho právneho názoru dovtedy, kým žalobca správnu žalobu nedoplní tak, aby o nej bolo možné rozhodnúť inak ako odmietnutím. Vo svetle vyššie uvedeného je istým limitom neformálneho posudzovania podania súdom zistenie skutočnej a jasne artikulovanej vôle žalobcu vo vzťahu k základnej otázke, teda k otázke, prieskumu ktorého rozhodnutia a ktorého orgánu verejnej správy sa žalobca (fyzická osoba) správnou žalobou v sociálnych veciach domáha.

26. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti tvrdil, že proti napadnutému rozhodnutiu podal odvolanie dňa 23. 12. 2019. Napadnuté rozhodnutie však bolo vydané až dňa 13. 01. 2020, pričom doručené bolo žalobcovi dňa 24. 01. 2020. Nemožno tak akceptovať argument žalobcu, že podal odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré v tom čase ešte neexistovalo, resp. nebolo vydané a žalobca s ním nebol oboznámený. Preto bol správny postup žalovaného, ak podanie žalobcu zo dňa 23. 12. 2019, ktoré síce bolo označené ako „Odvolanie“, vyhodnotili podľa obsahu ako vyjadrenie žalobcu k podkladom pre rozhodnutie. Napokon žalobcovi tak nič nebránilo, keď mu bolo doručené napadnuté rozhodnutie, aby využil svoje právo a podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, tak ako ho inštruoval aj samotný žalovaný v rámci poučenia v napadnutom rozhodnutí. Preto tieto námietky žalobcu bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné.

27. Obdobne nedôvodnou bola aj námietka žalobcu, že oznámenie o začatí konania neprevzal on osobne, ale prevzal ho jeho otec. O uvedenej skutočnosti bolo predložené aj čestné vyhlásenie jeho otca. Táto skutočnosť však tiež nemohla mať vplyv, pretože z postupu žalobcu vyplynulo, že s uvedeným oznámením bol oboznámený, keďže dňa 23. 12. 2019 podal „Odvolanie“. A v tejto rovine je táto skutočnosť menej relevantná.

28. Ostatné námietky žalobcu vzhľadom na odmietnutie žaloby správnym súdom a zamietnutie kasačnej sťažnosti najvyšším správnym súdom, preto najvyšší správny súd nepovažoval za potrebné sa k nim osobitne a vyčerpávajúco vyjadrovať.

29. Najvyšší správny súd tiež poukazuje, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu SR základné práva podľa , listiny a právo podľa dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky -17 zo dňa 08. 03. 2017).

30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší správny súd námietky žalobcu proti napadnutému uzneseniu správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol.

31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal ( v spojení s ) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti ( v spojení s veta druhá ).

32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.