Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-101-2019.pdf
PDF · 141.8 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/101/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkýň: 1) V. G., narodená XX.X.XXXX, bytom v U., G. XXX/XX, 2) Mgr. R. S., narodená XX.X.XXXX, bytom v Poprade, T. XXXX/X, oboch zastúpených advokátom JUDr. Viktorom Novýsedlákom, so sídlom v Poprade, L. Svobodu 2674/1, proti žalovanému: ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2612/2019-420, 12000/2019 zo dňa 13.3.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, rozhodnutím č. OU-PO-OOP4-2015/010463-02- LIM zo dňa 14.4.2015 nevyhovel námietkam žalobkyne v prvom rade V. G. proti výpisu z rozdeľovacieho plánu podľa § 13 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 330/1991 Zb.) v konaní o pozemkových úpravách v katastrálnom území Spišská Teplica. Pozemkové úpravy boli nariadené rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Poprade, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 383/02 zo dňa 25.2.2002 a následne rozhodnutím o obnove konania, keďže v pôvodnom termíne sa pozemkové úpravy neuskutočnili, č. 2884/2004-11 zo dňa 31.12.2004. Žalobkyňa v prvom rade v námietkach proti projektu a výpisu z rozdeľovacieho plánu žiadala pôvodné pozemky parcely registra E č. XXXX a č. XXXX/X (ktoré vlastní v podiele 1) začleniť do spoločných nehnuteľností Pozemkového a lesného spoločenstva Urbár v Spišskej Teplici, ktoré ich užíva. Nesúhlasila so zámenou za pozemky parcely registra E č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, ktoré sú podľa jej názoru užívané v celosti o výmere 1310 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie a ostatná plocha, preto nesúhlasí so scelením do bloku ornej pôdy a požaduje ponechanie pozemkov na pôvodnom mieste. 2. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR rozhodnutím č. 150/2016-430 zo dňa 22.4.2016 zamietlo odvolanie žalobkyne v prvom rade a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie č. OU-PO- OOP4-2015/010463-02-LIM zo dňa 14.4.2015. K námietke žalobkyne v prvom rade, ktorou namietala spôsob vyrovnania za pôvodný pozemok parcelu registra E č. XXXX/X.2 uviedol, že parcela sa nachádza v projektovom bloku D mimo tzv. hospodárskeho dvora (blok F), v minulosti slúžila a bude aj naďalej slúžiť na účel sprístupnenia pozemkov ich vlastníkom v rámci obvodu PPÚ Spišská Teplica. Uvedená parcela do značnej miery svojou výmerou, proporciami a tvarom kopíruje tamojšiu prístupovú
komunikáciu, s výnimkou približne 1/5 výmery predmetnej parcely; reálne nemôže v plnej miere uvedenú prístupovú komunikáciu kopírovať najmä z dôvodu neproporcionality a asymetrickosti tvarov tejto prístupovej komunikácie spôsobenej jej čiastočne narušeným stavom ovplyvneným viacerými objektívnymi vonkajšími faktormi a tiež jej nerovnomernou realizáciou. Na základe uvedeného opisu je zrejmé, že predmetná prístupová komunikácia je z hľadiska skutkového stavu poľnou cestou, ktorá bola v nadväznosti na nevyhnutnú potrebu sprístupnenia dotknutých pozemkov vyčlenená formou tzv. spoločných zariadení a opatrení (parcela registra nového stavu XXXX) do vlastníctva obce Spišská Teplica. Parcela registra E č. XXXX/XX má podľa údajov informačného systému katastra nehnuteľností stanovený druh pozemku kódom 2 - orná pôda. V nadväznosti na zisťovanie skutkového stavu komisiou priamo v teréne bol predmetnej parcele stanovený nový druh pozemku kódom 14 - ostatná plocha, čím sa zosúladil skutkový stav so stavom evidenčným. Z uvedených skutočností je zrejmé, že prístupová komunikácia, prelínajúca sa s predmetnou parcelou, nie je stavbou, a teda ani pozemok pod ňou ležiaci nie je pozemkom definovaným kódom 13 - zastavaná plocha a nádvorie. Táto okolnosť však nebráni tomu, aby bola uvedená poľná cesta považovaná za tzv. verejnú účelovú komunikáciu, a teda pozemnú komunikáciu umožňujúcu dopravné spojenie výrobného závodu, uzavretých priestorov, osamelých objektov a pod. so sieťou pozemných komunikácií, alebo vytvárajúcu dopravné spojenie vnútri uzavretých priestorov a objektov. Je zrejmé, že za pôvodnú parcelu registra E č. XXXX/XX bolo nevyhnutné navrhnúť inú náhradnú parcelu, keďže cesta ako spoločné zariadenie a opatrenie nemôže po vykonaní pozemkových úprav ostať vo vlastníctve žalobkyne v prvom rade. Počas projektovania projektu pozemkových úprav sa prihliada predovšetkým na celkovú dispozíciu riešených pozemkov, mieru rozdrobenosti pozemkového vlastníctva a vlastníckych vzťahov a prístupnosť, resp. dostupnosť z verejnej komunikácie. Keďže sa pri navrhovaní nových pozemkov kompletne mení ich umiestnenie i veľkosť a dochádza ku sceľovaniu vlastníckych podielov, je možné iba približne uvádzať, aká skupina nových pozemkov je navrhovaná za niektorú skupinu pôvodných pozemkov, čo sa deje spravidla podľa jednotlivých projektových blokov. K vyrovnaniu obvykle nedochádza spôsobom, kedy sa jeden konkrétny pôvodný pozemok rovná jednému konkrétnemu novému pozemku. V prípade, že sa na pôvodnom pozemku nachádza stavba, ako vyrovnanie za pôvodný pozemok neprináleží dotknutému účastníkovi hodnota stavby; v zmysle § 11 zákona č. 330/1991 Zb. patrí účastníkovi konania vyrovnanie za trvalé porasty, nie za stavby. So žalobkyňou v prvom rade bol dňa 28.3.2014 preukázateľne prerokovaný návrh nového usporiadania pozemkov, pričom v návrhu na prerokovanie boli nároky z pôvodných pozemkov premietnuté do parcely s dočasným pracovným číslom XXXX v priamo susediacom projektovom bloku D, v rámci ktorého vlastní ďalšie nehnuteľnosti. Počas prerokovania nevyjadrila žiadne požiadavky týkajúce sa pôvodných parciel registra E č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, nevyjadrila ani nesúhlas s umiestnením novej parcely v projektovom bloku D. K námietke žalobkyne v prvom rade, ktorou namietala konštatovanie okresného úradu, že v projektovom bloku F sa nachádza iba parcela registra E č. XXXX/XX o výmere 3 m2 uviedol, že na základe údajov z registra pôvodného stavu (písomnej a grafickej časti) sa v projektovom bloku F v jej vlastníctve (spoluvlastnícky podiel 1/2) nachádza iba parcela registra E č. XXXX/XX o výmere 3 m2, pričom jej spoluvlastnícky podiel predstavuje vlastnícky nárok o výmere 1,5 m2. Uvedená parcela má podľa údajov informačného systému katastra nehnuteľností stanovený druh pozemku kódom 13 - zastavaná plocha a nádvorie. Parcela sa reálne nachádza za zameraným oplotením hospodárskeho dvora, v obvode tzv. hospodárskeho dvora a bola identifikovaná kódom 14 - ostatná plocha, na predmetnej parcele sa nenachádza žiadna stavba. Parcela registra E č. XXXX/XX má výmeru menšiu ako 400 m2, na základe čoho je v rámci vyrovnania za ňu prípustné poskytnúť náhradný pozemok v spoluvlastníckom podiele aj v inom projektovom bloku. Z uvedeného dôvodu je umiestnenie nových pozemkov v projektovom bloku D“ ako vyrovnanie za predmetný pozemok v súlade s § 11 ods. 15 zákona č. 330/1991 Zb. Žalobkyňa v prvom rade nesprávne uvádza výmeru pôvodných aj nových pozemkov, pretože do celkovej výmery nezarátala aj výmeru spoločných nehnuteľností. Výmera ňou uvádzaná zodpovedá súčtu výmer jej spoluvlastníckych podielov okrem pozemkov tvoriacich spoločné nehnuteľnosti. Podľa údajov registra nového stavu pre žalobkyňu v prvom rade aj jej sestru (Mgr. R. S.) bola výmera pôvodných pozemkov zodpovedajúca ich vlastníckemu podielu 49 234,62 m2 (ich hodnota bola X.XXX,XXX € ). Podľa údajov registra nového stavu pre žalobkyňu v prvom rade aj jej sestru (Mgr. R. S.) sú navrhnuté nové pozemky o výmere zodpovedajúcej ich vlastníckemu podielu XX 487,07 m2 (ich hodnota predstavuje X.XXX,XXX €). Rozdiel pôvodných a nových pozemkov predstavuje výmeru -747,55 m2, a teda -1,52%. Rozdiel v hodnote pôvodných a nových pozemkov predstavuje -67,938 €, a teda -0,71%. Z uvedených údajov je zrejmé, že rozdiely nepresahujú zákonne prípustných 10%.
3. Obsahom identické rozhodnutia sa týkajú aj žalobkyne v druhom rade Mgr. R. S. - ide o prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Prešovu, odboru opravných prostriedkov č. OU-PO- OOP4-2015/010462-02-LIM zo dňa 14.4.2015, ktorým nebolo vyhovené námietkam žalobkyne v druhom rade, a druhostupňové rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidiek SR č. 150-I/2016-430 zo dňa 22.4.2016 o zamietnutí odvolania žalobkyne v druhom rade a potvrdení prvostupňového rozhodnutia č. OU-PO-OOP4-2015/010462-02-LIM zo dňa 14.4.2015. 4. Žalobkyne v prvom a druhom rade podali dňa 10.10.2017 podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pretože podľa ich názoru v rozhodnutia obsahujú viacero nezrovnalostí a vyskytli sa nové skutočnosti a dôkazy. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR listom č. 3716/2017-420 zo dňa 2.3.2018 podnetu nevyhovelo, pretože právoplatné rozhodnutie možno v mimoodvolacom konaní zrušiť len pre porušenie hmotného práva a nezistilo dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí [§ 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok)]. 5. Žalobkyne v prvom a druhom rade podali dňa 18.4.2018 podnet na obnovu konania vedeného na Okresnom úrade Prešov, odbor opravných prostriedkov pod č. OU-PO-OOP4-2015/010463-02-LIM. Návrh odôvodnili tým, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré majú podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli ich v konaní uplatniť bez svojho zavinenia. Uvedené dôkazy podľa ich názoru preukazujú, že vydané rozhodnutia sa opierajú o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé (§ 62 ods. 1 písm. a/, písm. e/ SP). Podľa ich názoru je daný aj dôvod na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. c/ SP, keďže nesprávnym procesným postupom správneho orgánu im bola odňatá možnosť plnohodnotne sa zúčastniť konania. Nebyť náhodného stretnutia s ďalšími účastníkmi konania tesne pred uplynutím lehoty na podanie námietok, nedozvedeli by sa, že bolo vykonané komisionálne šetrenie skutkového stavu a vraj majú parcelu v areáli JRD a pravdepodobne sa nachádza pod cestou, boli by presvedčené, že sporná parcela registra E č. XXXX/XX je skutočne roľa. Trvajú na tom, že sporný pozemok je bezchybnou cestou v zmysle § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 330/1991 Zb. Za nové skutočnosti a dôkazy označujú:
- PK vložka č. 271 a majetková podstata v nej zachytená. Žalobkyne tvrdia, že v PK vložke č. 271 je parcela č. XXXX/X vedená ako roľa vo výmere 1259 m2 v lokalite Na Lazoch. V súčasnosti je táto parcela rozdelená na dve parcely a to č. XXXX/XX vo výmere 3 m2 a č. XXXX/XX vo výmere 1307 m2, ale už sa nenachádza v lokalite Na C., ale v lokalite Dluhoniva,
- fotokópia z knihy Dejiny obce Spišská Teplica od autora Mgr. L. P., PhD., vydané obcou Spišská Teplica v roku 2002, ktorá sa im dostala do rúk v marci 2018. Z knihy vyplýva, že na predmetnej parcele bola vybudovaná cesta - miestna komunikácia - v roku 1963 začínajúca pred domom W. smer Príkra. Je to jediná prístupová cesta do areálu PDP, ktoré sídli na Lesnej ulici č. XXX, je na ňu povolený vjazd všetkých motorových vozidiel; a v roku 1972 postavená ako účelová komunikácia štátnych lesov,
- bedeker vydaný mestom Poprad pod názvom „BEDEKER sprievodca mestom“, strana 29 - mesto Poprad pre cyklistov, cyklotrasa č. 4 Okružná trasa z Popradu cez Spišskú Teplicu, Lopušnú dolinu, Svit a späť. Q. sa im dostal do roky tiež v marci 2018 a vyplýva z neho, že miestna komunikácia vybudovaná v roku 1963 v súčasnosti slúži ako cyklotrasa. Konanie správnych orgánov považujú za rozporné s dobrými mravmi. 6. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR prvostupňovým rozhodnutím č. 1956/2018-430 zo dňa 17.12.2018 zamietlo návrh žalobkýň na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím č. 150/2016-430 zo dňa 22.4.2016 podľa § 63 ods. 1 SP. Žalobkyne namietajú, že v rámci pozemkových úprav došlo k presunu parcely registra E č. XXXX/XX a parcely registra C č. XXX/X z intravilánu do extravilánu. Ministerstvo uviedlo, že rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav okrem iných náležitostí obsahuje aj určenie obvodu pozemkových úprav. Na základe určeného obvodu je zrejmé, ktoré parcely podliehajú pozemkovým úpravám. Ako súčasť úvodných podkladov sa zostaví, zverejní a schváli register pôvodného stavu, ktorý sa skladá z údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim ku dňu, ktorý určí správny orgán. Grafické a písomné údaje registra pôvodného stavu vychádzajú z platných a záväzných údajov katastra nehnuteľností. Z katastra nehnuteľností sa prevezmú údaje o parcelách (číslo parcely, výmera, druh pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce, či je parcela spoločnou nehnuteľnosťou), údaje o vlastníkoch, správcoch, nájomcoch a údaje o ťarchách. V rámci vypracovania projektu pozemkových úprav nedochádza k zmene príslušnosti parcely predmetu konania k zastavanému územiu obce, nedochádza k presunu parcely z intravilánu do extravilánu a naopak. Zo záväzných údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že parcela registra C č. XXX/X má kód umiestnenia pozemku 2, čo znamená, že je umiestnená mimo zastavaného územia obce Spišská Teplica.
Pozemkovo knižná parcela č. XXXX/X s druhom pozemku roľa je zapísaná v PK vložke č. 271 s uvedením názvu honu Na C.. Pri evidovaní nehnuteľností v pozemkovej knihe sa uvádzali názvy honov aj kvôli rýchlejšej identifikácii parciel v danom území. Takýto doplňujúci údaj nie je predmetom evidencie v katastri nehnuteľností, a preto sa ani neuvádza na listoch vlastníctva ani na výpisoch z listov vlastníctva. Ministerstvo šetrením zistilo, že polohové určenie parciel registra E č. XXXX/XX a č. XXXX/XX je správne. Pôvodná parcela určeného operátu č. XXXX/X bola rozdelená na parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/XX pri zostavovaní registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len D.) z dôvodu, že pôvodná parcela č. XXXX/X je rozdelená hranicou zastavaného územia obce Spišská Teplica. Parcela registra E č. XXXX/XX je umiestnená v intraviláne a parcela registra E č. XXXX/XX je umiestnená v extraviláne obce Spišská Teplica. Priebeh hranice zastavaného územia (intravilánu) obce Spišská Teplica pri PDP Spišská Teplica je vedený po hranici areálu PDP Spišská Teplica parcely registra C č. XXX/XX, č. XXX/ X, č. XXX/X, č. XXX/XX, č. XXX, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/XX, č. XXX/XX, č. XXX/XX a č. XXX/XX. Z parciel registra E evidovaných na liste vlastníctva č. 711 v areáli PDP Spišská Teplica sa nachádza iba parcela č. XXXX/XX o výmere 3 m2 s druhom pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Z umiestnenia parciel registra E č. XXXX/XX (intravilán) a č. XXXX/XX (extravilán) vyplýva aj ich začlenenie do projektových blokov pozemkových úprav. Projektový blok F tvorí areál PDP Spišská Teplica a parcely registra C č. XXX/X a č. XXX, čo znamená, že parcela registra E č. XXXX/XX, ktorá je umiestnená v areáli PDP Spišská Teplica, je zahrnutá do projektového bloku F. Projektový blok D tvorí územie východne od areálu PDP Spišská Teplica, preto parcela registra E č. XXXX/XX, ktorá je umiestnená v extraviláne obce Spišská Teplica, tvorí súčasť projektového bloku D. Správny orgán zistil správne skutkový stav pri stanovení projektových blokov pre parcely registra E č. XXXX/XX a č. XXXX/ XX. Ministerstvo ďalej uviedlo, že parcela registra C č. XXX/X bola vybudovaná v roku 1963, kedy slúžila ako prístupová komunikácia pre vtedajšie JRD a rašelinové závody, t.j. už v čase vybudovania slúžila ako spoločné zariadenie, spoločná prístupová cesta. Parcelu registra C č. XXX/X tvoria v celku alebo v časti parcely registra E č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/ XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX a č. XXXX. Skutočnosť, že parcela registra E č. XXXX/XX je súčasťou terajšej parcely registra C č. XXX/X, správny orgán nespochybnil. V rámci PPÚ Spišská Teplica na parcele registra C č. XXX/X je navrhnutá komunikácia s navrhovaným parcelným č. XXXX s druhom pozemku 14 (ostatná plocha) ako spoločné zariadenie a opatrenie. Hodnota a druh pozemku registra E č. XXXX/XX bola určená v zmysle platných predpisov. Z existujúcich záväzných podkladov vyplýva, že parcela registra E č. XXXX/XX sa nenachádza v areáli PDP Spišská Teplica a nemôže byť určená na zastavanie. Ministerstvo konštatovalo, že v návrhu uvedené dôkazy nemajú charakter nových skutočností a nezistilo dôvod na obnovu konania. 7. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXXX/XXXX-XXX, XXXXX/XXXX zo dňa 13.3.2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 17.12.2018 a rozklad žalobkýň zamietol.
Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu a uviedol, že o skutočnostiach uvedených v návrhu na obnovu konania nemožno uvažovať ako o nových skutočnostiach, o ktorých sa žalobkyne dozvedeli až v marci 2018, keďže už v liste zo dňa 10.10.2017 označeným ako „podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania“, ktorý doručili ministerstvu je uvedené: „Parcely KNE XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX tvoria jednotné cestné teleso asfaltovej cesty, pričom parcela KNE parc. č. XXXX je vo vlastníctve Obce Spišská Teplica a druh pozemku na liste vlastníctva je uvedený zastavané plochy a nádvoria. Z toho vyplýva, že komisia vytvorená podľa § 3 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. pochybila pri miestnom zisťovaní a stanovení skutočného druhu pozemku parcely EKN č. XXXX/XX...“. V podnete ďalej uviedli: „V zmysle predloženého územného plánuje naša parcela vedená ako súčasť obecnej komunikácie, na ktorej má byť podľa textovej časti vybudovaná cyklotrasa s prepojením Poprad...“ a tiež „pri osobnom jednaní o umiestnení nových pozemkov sme boli uvedené do omylu zamestnancami pozemkového úradu...“. Skutočnosti alebo dôkazy uvádzané v návrhu na obnovu konania existovali nielen v čase podania podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ale aj v čase prvostupňového správneho konania pred Okresným úradom Prešov v roku 2015. Zároveň má žalovaný za to, že predmetné skutočnosti a dôkazy na to, aby mohli byť dôvodmi obnovy konania, by mali mať podstatný vplyv na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, čo znamená, že by prvostupňový správny orgán v prípade existencie týchto skutočností a dôkazov rozhodol úplne inak, ako rozhodol bez nich.
Dôvod obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a/ SP je daný, ak sú súčasne splnené tieto zákonné podmienky: existencia nových skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo dodatočne po právoplatne ukončenom správnom konaní, musí ísť o také konanie alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a tieto skutočnosti a dôkazy sa navyše nemohli uplatniť v správnom konaní bez zavinenia účastníka konania. Nové dôkazy musia mať takú kvalitu, že v prípade ich uplatnenia v pôvodnom konaní objektívne mohli zmeniť názor správneho orgánu na rozhodnutie vo veci. Žalovaný v tomto kontexte poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 70/2009 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/81/2009. Žalovaný tiež uviedol, že správny orgán podľa § 62 ods. 2 SP nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. Za všeobecný záujem považuje právna teória verejný záujem, ktorý vyplýva z obsahu a cieľov platnej hmotnoprávnej úpravy. Existencia všeobecného záujmu je povinnou podmienkou pre nariadenie obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku z úradnej moci. Aj pri nariadení obnovy konania správnym orgánom sú jej ďalšími predpokladmi prípustnosť a dodržanie lehoty na obnovu konania. Podľa názoru žalovaného nie je naplnený ani jeden z dôvodov obnovy konania podľa § 62 ods. 1 SP, ani všeobecný záujem na preskúmaní rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. OU- PO-OOP4-2015/010463-02-LIM zo dňa 14.4.2015 a rozhodnutia ministerstva č. 150/2016-430 zo dňa 22.4.2016, čím nie sú splnené zákonom ustanovené podmienky nariadenia obnovy konania z úradnej moci. Po preskúmaní všetkých podkladov potrebných pre zistenie skutočného stavu veci žalovaný dospel k záveru, že zákonom ustanovené podmienky povolenia obnovy konania (v prípade podania návrhu na obnovu konania účastníkom konania) a nariadenia obnovy konania z úradnej moci nie sú splnené, a preto prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 1956/2018-430 rozhodol tak po právnej ako aj vecnej stránke správne, keď návrh na obnovu konania zamietol.
II. Žaloba
8. Žalobkyne sa včas podanou žalobou domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2612/2019-420, 12000/2019 zo dňa 13.3.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 1956/2018-430 zo dňa 17.12.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 9.
9. Žalobkyne namietali, že správne orgány oboch stupňov nesprávne právne vec posúdili, keď dospeli k záveru, že sporný pozemok je ornou pôdou. Žalobkyne už v pôvodnom konaní tvrdili, že ide o súčasť zastavanej plochy - cestného telesa - a trvajú na tom. Tvrdia, že im bola ako náhradný pozemok nesprávne pridelená orná pôda, hoci mali nárok na pridelenie náhradného pozemku v podobe stavebnej parcely.
10. Podľa názoru žalobkýň žalovaný nedôsledne rozlišuje medzi pojmami „nové skutočnosti“ a „nové dôkazy“. Žalobkyne v návrhu na obnovu konania opreli svoje tvrdenia o nové dôkazy, ktorými sú PK vložka č. XXX, kniha Dejiny obce Spišská Teplica a bedeker Sprievodca mestom Poprad a bez svojho zavinenia ich nemali k dispozícii v pôvodnom konaní. Všetky tri nové dôkazy podľa ich názoru jednoznačne preukazujú skutočnosť, že uvedený pozemok je cestným telesom, pričom kniha Dejiny obce Spišská Teplica dokazuje spôsob a dôvody, prečo bolo toto cestné teleso vybudované, a bedeker mesta Poprad navyše dokazuje, že uvedené cestné teleso je súčasťou cyklochodníka.
11. Žalobkyne trvajú na tom, že na obnove konania je verejný záujem, pretože má byť vydané spravodlivé rozhodnutie vo veci, čo je najzákladnejším cieľom každého správneho konania. Obe sú dôchodkyne, vyššieho veku. Zo znaleckého posudku Ing. Q. Q. č. XXX/XXXX vyplýva, že ide nepochybne o stavebnú parcelu a žalobkyne nemali dostať ako náhradný pozemok ornú pôdu, ale stavebnú parcelu, ktorej hodnota je mnohonásobne vyššia.
12. Namietali aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Podľa ich názoru sa nedá objektívne preskúmať, prečo napríklad kniha Dejiny obce Spišská Teplica nie je spôsobilá privodiť pre ne priaznivejšie rozhodnutie vo veci v novom konaní. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia malo
obsahovať konkrétne právne závery pre každý z dôkazov, prečo nemá objektívnu silu zmeniť pôvodné rozhodnutie.
13. Došlo aj k nesprávnemu postupu správneho orgánu, ktorý spočíval v tom, že štátny úradník, ktorý s nimi jednal na prvostupňovom orgáne, im uviedol, že parcela č. XXXX/XX je orná pôda, čím ich uviedol do omylu a žalobkyne tento svoj omyl museli konvalidovať až v odvolacom konaní. Žalovaný sa však s týmto dôvodom obnovy konaní nevysporiadal.
III. Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a v podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, pretože len ministerstvo má právnu subjektivitu podľa § 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 575/2001 Z.z.).
15. Žalovaný z hľadiska merita veci uviedol, že z existujúcich záväzných podkladov vyplýva, že parcela registra E č. XXXX/XX svojím umiestnením, tvarom a charakterom využívania v minulosti ani dnes nemôže byť určená na zastavanie. Uvedená parcela sa nachádza v BPEJ č. XXXXXXX a podľa vyhlášky č. 38/2005 Z.z. sú určené hodnoty 0,0531 € pre poľnohospodársku pôdu a 0,0398 € pre ostatné plochy. Sporná parcela mala stanovenú hodnotu 63,85 € (855,71 x 0,0531 + 451,67 x 0,0398). V zmysle § 9 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. bola hodnota pozemku určená správne; ani v prípade nového konania by nemohol určiť hodnotu pozemku inak a žalobkyniam poskytnúť vyrovnanie v hodnote zastavanej plochy. Vyhláška č. 38/2005 Z.z. určila pre zastavanú plochu hodnotu okolitej poľnohospodárskej pôdy.
16. Žalovaný trvá na tom, že žalobkyne nepredložili nové dôkazy alebo skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné povoliť obnovu pôvodného konania D.. Správnemu orgánu už v priebehu konania bolo známe, že pozemok registra E č. XXXX/XX slúži od roku 1963 ako komunikácia, a preto ho v konaní o pozemkových úpravách zaradil medzi spoločné zariadenia a opatrenia. Ani v prípade nového konania by zrejme k navrhnutiu iných spoločných zariadení a opatrení neprišlo, predmetná parcela bola vždy ich súčasťou.
IV. Replika žalobkýň
17. Žalobkyne sa v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného pridržiavali dôvodov uvedených v správnej žalobe. Námietku o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného považujú za účelovú.
18. Žalovaný sa k replike žalobkýň písomne nevyjadril.
V. Verejné vyhlásenie rozsudku
19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 SSP rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 28.7.2021 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobkyne aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
20. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa
javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
VI. Relevantné právne predpisy
21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 62 ods. 1 SP konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania (písm. a/); rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak (písm. b/); nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní (písm. c/); rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní (písm. d/); rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom (písm. e/).
23. Podľa § 62 ods. 2 SP správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.
24. Podľa § 63 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 SP obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni (ods. 1). V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas (ods. 2). Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo (ods. 5).
25. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. hodnota pozemkov, na ktorých sú vybudované spoločné zariadenia a opatrenia a ktoré sa stanú súčasťou návrhu plánu spoločných zariadení a opatrení, určí sa podľa druhu a bonity priľahlých pozemkov. To sa vzťahuje aj na spoločné zariadenia a opatrenia plánované v projekte pozemkových úprav.
26. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. spoločné zariadenia a opatrenia, ktoré slúžia vlastníkom pozemkov v obvode pozemkových úprav, sú: (a) cestné komunikácie (poľné cesty a lesné cesty) slúžiace na sprístupnenie pozemkov a súvisiace stavby (mosty, priepusty, železničné priecestia a pod.), (b) protierózne opatrenia slúžiace na ochranu pôdy pred veternou eróziou a vodnou eróziou a súvisiace stavby (zatrávnenia, zalesnenia, vetrolamy, vsakovacie pásy, terasy, prehrádzky a prieľahy), (c) opatrenia na ochranu životného prostredia, ktoré spočívajú hlavne vo vytvorení ekologickej stability a podmienok biodiverzity krajiny (biokoridory, biocentrá, interakčné prvky, sprievodná zeleň), (d) vodohospodárske opatrenia, ktoré zabezpečujú krajinu pred prívalovými vodami a podmáčaním a zabezpečujú zdroj vody na krytie vlahového deficitu (nádrže, poldre, odvodnenia a závlahy), (e) ďalšie spoločné zariadenia a opatrenia.
VII. Posúdenie veci krajským súdom
27. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalobkýň na obnovu konania.
28. Účelom obnovy konania je odstránenie nedostatkov v pôvodnom konaní (nedostatočné alebo nesprávne zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci) a vydanie nového meritórneho rozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, v porovnaní s
odvolaním (rozkladom) správny poriadok ustanovuje určité obmedzenia (dôvodom obnovy môžu byť len skutočnosti ustanovené v Správnom poriadku, časové limity na uplatnenie podnetu a pod.).
29. Všeobecnými predpokladmi obnovy konania sú: a) existencia právoplatného rozhodnutia. Týmto opravným prostriedkom nemožno napadnúť rozhodnutie, ktoré nie je formálne právoplatné;
b) existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy konania nie sú prípustné iné dôvody ako sú uvedené v § 62 ods. 1 SP;
c) existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania. Oprávneným subjektom na podanie návrhu na obnovu konania je len účastník pôvodného konania. Ak je účastníkov viac, je ním len ten, u ktorého sa vyskytol niektorý zo zákonných dôvodov obnovy konania. Oprávneným subjektom je aj správny orgán, ak nariaďuje obnovu z dôvodov verejného záujmu;
d) dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, a to tak subjektívnej, ako aj objektívnej upravenej v § 63 ods. 3 SP;
e) neexistencia dôvodov, pre ktoré je obnova konania neprípustná. Týmito dôvodmi sú udelenie súhlasu na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon, prípadne rozhodnutie vo veci osobného stavu, ak bol účastník dobromyseľný.
30. Nové skutočnosti alebo dôkazy podľa § 62 ods. 1 písm. a/ SP museli existovať minimálne už v čase pôvodného administratívneho konania; ak určité skutočnosti nastali až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia, nie sú dôvodom na obnovu konania (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/1/2001), ale sú dôvodom na nové konanie. Za novú skutočnosť alebo dôkaz nemožno považovať výklad právnych noriem, t.j. odlišný právny názor. Na obnovu konania nestačí, aby tieto skutočnosti alebo dôkazy boli nové, musia byť zároveň takej kvality, že keby sa uplatnili v pôvodnom konaní, mohli by mať podstatný vplyv na obsah rozhodnutia vo veci. Túto otázku správny orgán rieši podľa okolností konkrétnej veci. Ak je tento vplyv zanedbateľný alebo taký, ktorý neviedol k zmene pôvodného rozhodnutia v porovnaní s výsledkami dokazovania a iných zistení vykonaných v pôvodnom konaní, potom nie je daný dôvod na obnovu konania.
31. Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť buď vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo preto, lebo ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť (dlhodobá neprítomnosť svedka, nedostupná listina a pod.). Za nové skutočnosti alebo dôkazy na účely obnovy konania však nemožno považovať také skutočnosti alebo dôkazy, o ktorých účastník v čase pôvodného konania vedel, ale z akéhokoľvek dôvodu ich neuplatnil.
32. Žalobkyne označujú za nové dôkazy, ktoré nemohli predložiť bez svojho zavinenia v pôvodnom konaní, PKV vložku č. XXX, knihu Dejiny obce Spišská Teplica z roku 2002 a bedeker „Sprievodca mestom Poprad“ bez uvedenia času vydania. Žalobkyne tvrdili, že sa o týchto dôkazoch dozvedeli až v marci 2018. Nepreukázali však, na základe akej skutočnosti sa v marci 2018 o dôkazoch dozvedeli o to viac, keď už dňa 10.10.2017 v podnete na preskúmanie rozhodnutia žalovaného (č. 150/2016-430 zo dňa 22.4.2016) vydaného v pôvodnom konaní poukazovali na nové dôkazy, podľa ktorých je parcela cestnou komunikáciou. Podľa názoru správneho súdu PKV vložka č. 271 nie je novým dôkazom, pretože existovala už v čase pôvodného konania a žalobkyne sa mohli k nej dostať bez akýchkoľvek prekážok, keďže bolo možné, aby im ju príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, sprístupnil. Možno preto uzavrieť, že žalobkyne tento dôkaz nepoužili v pôvodnom konaní z vlastnej viny, keďže sa oň skôr zrejme nezaujímali, resp. netvrdili opak. Uvedená skutočnosť vedie k nemožnosti akceptovania predloženej PK vložky č. 271 ako nového dôkazu.
33. Žalobkyne ďalej predložili výňatky z knihy Dejiny obce Spišská Teplica, ktorá bola vydaná v roku 2002, a bedeker „Sprievodca mestom Poprad“, u ktorého nemožno zistiť dátum vydania a žalobkyne netvrdia, kedy bol vydaný. Pri prvom z uvedených dôkazov (kniha Dejiny obce Spišská Teplica) platí rovnaký záver ako pri PKV vložke č. 271, t.j. kniha nie je novým dôkazom, pretože existovala už v čase pôvodného konania a žalobkyne sa mohli o nej dozvedieť bez akýchkoľvek prekážok, napríklad v obci Spišská Teplica alebo v kníhkupectve. Žalobkyne navyše nepreukázali, na základe akej skutočnosti sa
až v marci 2018 o knihe dozvedeli, tak ako to tvrdia v žalobe s dôrazom na ich tvrdenie o existencii nových dôkazov už dňa 10.10.2017 v podnete na preskúmanie rozhodnutia žalovaného (č. 150/2016-430 zo dňa 22.4.2016) vydaného v pôvodnom konaní. Pri druhom z uvedených dôkazov (bedeker) nie je možné zistiť, či ide o nový dôkaz, ktorý existoval už v čase pôvodného konania, alebo o dôkaz, ktorý vznikol až po právoplatností pôvodného rozhodnutia žalovaného č. 150/2016-430 zo dňa 22.4.2016 a v tom prípade ho nemožno považovať za dôkaz v zmysle § 62 ods. 1 písm. a/ SP. Bremeno tvrdenia, kedy dôkaz vznikol, spočíva na žalobkyniach, ktoré sa naň v návrhu na povolenie obnovy konania aj v správnej žalobe odvolávajú, a správny súd nemôže v tomto smere nahrádzať ich argumentáciu.
34. Podľa názoru správneho súdu žalobkyne o troch dôkazoch, ktoré označujú za nové, mohli vedieť už v čase pôvodného konania (minimálne o dvoch z nich - o PKV vložke č. 271 a o knihe Dejiny obce Spišská Teplica; keďže nie je známe, kedy bol vydaný bedeker „Sprievodca mestom Poprad“) aj v čase podania návrhu na preskúmanie pôvodného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní, pretože všetky ich argumenty v pôvodnom konaní, pri podaní podnetu na preskúmanie pôvodného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní dňa 10.10.2017 aj v návrhu na obnovu konania zo dňa 18.4.2018 sú totožné - parcela registra E č. XXXX/XX je zastavanou plochou, preto im prináleží ako náhrada stavebný pozemok a nie orná pôda. Obsahom nejde o nové dôkazy, pretože žalobkyne rovnakým spôsobom argumentovali už v pôvodnom konaní, teda že pozemok je zastavanou plochou a ako náhradu zaň majú dostať stavebný pozemok a nie ornú pôdu; v pôvodnom konaní sa ministerstvo s touto ich argumentáciou podrobne zaoberalo a odôvodnilo svoje rozhodnutie č. XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.4.2016 (vydané v pôvodnom konaní) v súlade s § 46 a § 47 SP aj zákona č. 330/1991 Zb. Navyše, spoločným menovateľom uvedených troch dôkazov je, že nemôžu privodiť pre žalobkyne priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keďže už v pôvodnom konaní správne orgány vedeli, že na pozemku registra E č. XXXX/XX sa nachádza komunikácia, ktorú zaradili pod spoločné zariadenia a opatrenia podľa § 12 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. a touto otázkou sa v pôvodnom konaní aj zákonným spôsobom zaoberali.
35. Žalobkyne ďalej tvrdili, že v pôvodnom konaní boli zamestnancom správneho orgánu uvedené do omylu pri označení spornej parcely, čo je podľa nich dôvodom na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. c/ SP. Správny súd uvádza, že nesprávnym úradným postupom správneho orgánu sa rozumie jeho nezákonný postup v rozpore s právnymi normami, ktorý zapríčinil, že účastník konania nemal možnosť uplatniť v konaní všetky svoje procesné práva. Môže ísť o situáciu, keď správny orgán nepriznal osobe postavenie účastníka konania, hoci tak mal urobiť, o situáciu, keď nezisťoval v správnom konaní všetkých účastníkov konania, keď porušil povinnosť podľa § 18 ods. 3 SP a neupovedomil všetkých účastníkov o začatí konania predpísaným spôsobom, alebo o situáciu, keď účastníkovi konania svojím nezákonným postupom sťažil uplatnenie jeho procesných práv (napríklad mu odoprel právo navrhovať dôkazy, klásť svedkom a znalcom otázky, podať vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, a podobne). Dostatočným dôvodom na obnovu konania však nebude taký nesprávny postup správneho orgánu, ktorého následky už boli odstránené v pôvodnom konaní. Dôvodom na obnovu konania nie je ani nesúhlas účastníkov konania s výsledkami dokazovania, ktoré správny orgán viedol v súlade s právnymi predpismi. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobkyne nesúhlasia s označením ich pozemku za ornú pôdu (čo im oznámil zamestnanec správneho orgánu v pôvodnom konaní); správnemu orgánu však už v priebehu pôvodného konania bolo známe, že pozemok registra E č. XXXX/XX slúži od roku 1963 ako komunikácia, a preto ho v konaní o pozemkových úpravách zaradil medzi spoločné zariadenia a opatrenia a predmetná parcela bola vždy ich súčasťou. Žalobkyne v správnej žalobe tvrdia, že svoj omyl (že pozemok je ornou pôdou) konvalidovali v pôvodnom odvolacom konaní. Z uvedeného vyplýva, že tento nedostatok bol odstránený v pôvodnom odvolacom konaní, a preto nejde o dôvod obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. c/ SP. 36. Ďalším dôvodom obnovy konania podľa názoru žalobkýň je nepravdivosť dôkazov podľa § 62 ods. 1 písm. e/ SP. Za nepravdivé dôkazy sa považujú také dôkazy, ktoré nezodpovedajú skutočnosti alebo boli sfalšované. Správny súd opakuje, že správnemu orgánu už v priebehu pôvodného konania bolo známe, že pozemok registra E č. XXXX/XX slúžil od roku 1963 ako komunikácia a v konaní o pozemkových úpravách ho zaradil medzi spoločné zariadenia a opatrenia v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. a určil jeho hodnotu podľa § 9 ods. 8 citovaného zákona. Podľa názoru správneho súdu preto nejde o nepravdivé dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania.
37. K námietke žalobkýň, že sa žalovaný nevysporiadal so všetkými ich tvrdeniami, správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na
opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď plnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo/150/2009). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo nepovažuje predložené dôkazy za nové, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania, spolu s popisom pôvodného konania, argumentmi žalobkýň vznesenými v pôvodnom konaní a spôsob, akým sa s nimi správneho orgány v pôvodnom konaní vysporiadali vo vydaných rozhodnutiach. Žalovaný správne argumentoval aj všeobecným záujmom na povolení obnovy konania v zmysle § 62 ods. 2 SP ako kumulatívnou podmienkou povolenia obnovy konania spolu s reálne existujúcim dôvodom vyplývajúcim z § 62 ods. 1 SP.
38. Na základe uvedených skutočností a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný správne a dostatočne zistili vo veci skutkový stav, vec správne právne posúdili, zákonne odôvodnili svoje rozhodnutia, venovali dostatočnú pozornosť námietkam žalobkýň a vo veci zákonne rozhodli. Správny súd preto zamietol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
39. Námietka žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR nie je dôvodná. Je pravdou, že právnu subjektivitu má ministerstvo ako právnická osoba. Na druhej strane však v zmysle § 180 ods. 1 prvá veta SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. O riadnom opravnom prostriedku žalobkýň (o rozklade) rozhodla ministerka v zmysle § 61 ods. 2 SP. Preto žalobkyne nepochybili, keď za žalovaného označili ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
40. O náhrade trov konania žalovaného správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo od žalobkýň požadovať, aby nahrádzal trovy žalovaného orgánu verejnej správy; okrem toho žalovaný nebol v konaní ani právne zastúpený.
41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).