Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_31P-57-2021.pdf
PDF · 109.01 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/57/2021
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa L. R. P., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov : matky B. J. P., rod. S.ńskej, štátnej občianky U. republiky, bytom Ul. E. XX/X, XX XXX F., U. republika, zastúpenej v konaní právnym zástupcom J. kancelária R. L. & U., s.r.o., so sídlom T. L. XXX/ X, S., I. : XX XXX XXX a otca R. P., štátneho občana P. republiky, trvale bytom L. XXX/ X A, F., adresa na doručovanie: F. XXX, A. A., zastúpeného v konaní T.. J. F., advokátkou so sídlom F. E. XXX, U. a právnym zástupcom J. I., s.r.o., so sídlom L. XXXX/X, U., I. : XX XXX XXX, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a na úpravu styku takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje sa, že Okresný súd A. n e m á právomoc vo veci konať.
II. Konanie s a z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. tec y žiadala matka upraviť. amejtej. a zároveň ú F. na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa XX.X.XXXX sa otec domáhal, aby súd neodkladným opatrením zveril maloletého L. R. do jeho osobnej starostlivosti, pričom by maloletého L. R. otec zastupoval a spravoval jeho majetok, a to až do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva otca a matky a o úprave práv a povinností rodičov k maloletému L. R. na čas po rozvode manželstva. Zároveň žiadal o úpravu styku matky s maloletým dočasne do právoplatného rozhodnutia vo veci samej tak, že matka bude oprávnená stýkať sa s maloletým každý prvý nepárny týždeň v mesiaci v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. V prípade, že sa styk v určenom čase nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, rodičia sú povinní o tejto skutočnosti sa navzájom bezodkladne informovať. V návrhu otec poukázal na to, že s matkou maloletého sú v súčasnosti v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenom na Okresnom súde A. pod sp. zn. XXP/XX/XXXX. Otec uviedol, že keď v marci 2020 predal byt vo F., odišiel s maloletým L. na Slovensko a do F. sa vrátili v júni 2020 do prenajatého domu. V októbri 2020 si v U. objednali modulový dom, ktorý nie je doposiaľ dokončený. V januári 2021 matka otca prakticky vyhodila z prenajatého domu, odišiel z U. a maloletý zostal dočasne v U., kde navštevoval súkromnú materskú škôlku. Otec poukázal na to, že maloletému bol v U. diagnostikovaný atypický autizmus F 48.1. Dožadoval sa telefonicky, aby maloletý L. aspoň na čas odišiel na P., ale matka sa mala neustále vyhovárať. Začiatkom februára 2021 pre neho otec prišiel a po prekonaní ťažkostí s matkou ho zobral na P.. Maloletý absolvoval v marci XXXX na P. viaceré odborné U. vyšetrenia a zároveň začal navštevovať MŠ v A.. Maloletému bolo diagnostikované ochorenie U.. Vo všetkých správach je tiež poukázané na vzťah dieťaťa a otca ako harmonický, láskyplný a dieťa sa v rozhovoroch spontánne vyjadrovalo, že by chcelo žiť na P. s otcom. Na začiatku apríla matka pre maloletého prišla s tým, že maloletý L. mal mať údajne vyšetrenia, ktoré musel absolvovať, ale že za dva týždne príde naspäť, čo sa však nestalo. Otec bol za maloletým X-krát v U., ale matka ho nechcela pustiť. Nakoniec boli u poľského mediátora,
kde ustálili, že maloletý pôjde na dva týždne na P.. Pre chovanie matky otec podľa jeho vyjadrenia pre maloletého nemohol prísť, maloletý L. sa na P. opäť nachádza až od XX.XX.XXXX a má absolútne odmietať návrat do U.. R. XX.XX.XXXX prišla na P. matka, maloletý L. sa s ňou podľa vyjadrenia otca nechcel baviť, nechcel ju ani privítať, keď prišla. G. jej starostlivosť, keď ho chcela napríklad uložiť spať. Na jej otázku, že či sa s ňou chce vrátiť mal maloletý jednoznačne odpovedať, že nie, že chce zostať s tatom na P.. Matka odišla XX.XX.XXXX. Otec poukázal na to, že matka je nezamestnaná, nemá vlastný príjem, nemá stále zamestnanie. Nie je spôsobilá zarobiť ani na svoje životné náklady, nie to ešte na náklady na starostlivosť o maloletého. Zároveň otec uviedol, že matka je psychicky nevyrovnaná, je agresívna, fyzicky ho už niekoľkokrát napadla, vyhrážala sa mu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má otec za to, že je splnená podmienka odôvodnenej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, neodkladným opatrením sa do doby právoplatného rozhodnutia vo veci rozvodu a zverenia dieťaťa do starostlivosti poskytne maloletému L. ochrana, keďže samo dieťa túži byť s otcom, kde má svoje kľudné prostredie a zabezpečené všetky potreby. G. má jednoznačne za to, že matka chce získať maloletého do svojej starostlivosti iba preto, aby mohla získať od neho výživné, ktorým by si zabezpečila príjem. Uvedené má preukazovať aj skutočnosť, že mala s otcom diskutovať o dohode o zverení dieťaťa do jeho starostlivosti za podmienky, že jej prevedie vlastníctvo rodinného domu v U. a bude jej doživotne platiť výživné vo výške viac ako 1.000,- Eur mesačne. Na základe uvedených skutočností navrhol otec, aby súd vydal navrhované neodkladné opatrenie.
2. Matka dieťaťa uviedla súdu, že tvrdenia otca dieťaťa nie sú pravdivé, sú zavádzajúce, s cieľom dosiahnuť úmysel otca na neoprávnené premiestnenie dieťaťa na územie P. republiky a nezodpovedajú skutočnému stavu veci. Matka poukázala na to, že zo strany otca došlo k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa na územie Slovenskej republiky, v zmysle ustanovenia čl.3 Haagskeho Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej ako „Dohovor“) a v krátkom čase bude podaný návrh na príslušný súd, na rozhodnutie o návrate dieťaťa do Poľskej republiky, v zmysle Dohovoru. Tento návrh nebol zo strany matky doposiaľ podaný, nakoľko matka sa spoliehala na tvrdenia otca, že dieťa vráti do Poľskej republiky. Matka zdôraznila, že podstatnou v tejto veci je skutočnosť, že obvyklý pobyt dieťaťa je na území Poľskej republiky a nie na území Slovenskej republiky. Matka má za to, že slovenský súd nemá právomoc v tejto veci konať a to v zmysle čl.10 Nariadenia Rady č.2201/2003 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkom v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv (ďalej ako „Nariadenie“). Právomoc na konanie v tejto veci má poľský súd, na ktorom sa na základe návrhu matky zo dňa 15.4.2021 začalo konanie vo veci rodičovských práv a povinností k dieťaťu, v rámci ktorého má súd rozhodnúť aj o obvyklom pobyte dieťaťa a pojednávanie vo veci je nariadené na deň 14.9.2021. Má za to, že slovenský súd, ktorý začal konať ako druhý, by mal prerušiť konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý.
3. Pre účely rozhodnutia o podanom návrhu sa súd oboznámil s návrhom otca a s ďalším obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/ XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:
4. Maloletý L. R. má X rokov a pochádza z manželského vzťahu jeho rodičov, ktorý trvá. Otec dieťaťa podal na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva, ktoré konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XXP/XX/XXXX. Súd konanie zastavil uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXP/XX/XXXX
- XX s tým, že nebolo preukázané, že splnomocnený zástupca T.. D. L. LL.M. bol riadne splnomocnený podať v mene navrhovateľa návrh na rozvod manželstva, a to predložením riadneho originálneho vyhotovenia splnomocnenia. S. súd dodal, že má pochybnosti nielen o svojej miestnej príslušnosti, ale aj o právomoci súdov P. republiky konať o rozvode manželstva a tiež o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu. Zo skutočností uvedených v návrhu vyplývalo, že rozhodujúce kritériá na posúdenie právomoci na konanie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu sa nachádzali v U., kde býva manželka navrhovateľa, maloleté dieťa tam navštevuje materskú školu a pod. Uznesenie nie je doposiaľ právoplatné.
5. Z obsahu tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení so skutočnosťami obsiahnutými v návrhu na rozvod manželstva vyplýva, že rodičia spolu s maloletým L. R. žili naposledy spolu v jednej domácnosti v U.. Rodina mala zabezpečené bývanie najskôr v byte vo F., ktorý otec v marci 2020 predal a následne sa rodina v júni 2020 presťahovala do prenajatého domu vo F.. V októbri 2020 si objednali modulový dom, ktorý nie je doposiaľ dokončený. V januári 2021 otec opustil spoločnú domácnosť a odvtedy sa zdržiava na P. v prenajatom byte, X-izbový byt v jeho vlastníctve rekonštruuje.
6. Pokiaľ ide o maloletého L. R., po odchode otca zo spoločnej domácnosti v januári XXXX zostal v starostlivosti matky v U.. Otec uviedol, že sa dožadoval, aby maloletý L. R. odišiel aspoň na čas s otcom na P., ale matka sa mala neustále vyhovárať. S. februára XXXX otec vzal maloletého na P.. Z obsahu návrhu na rozvod manželstva vyplýva, že matka otca obviňovala z únosu maloletého z U., otec však mal za to, že boli s matkou dohodnutí, že si maloletého vezme v rozsahu X-X týždne na P. a maloletý L. R. sa zdržiaval na P. do začiatku apríla XXXX, kedy pre maloletého prišla matka. Maloletý musel absolvovať lekárske vyšetrenia v U.. Matka ho potom nechcela pustiť na P., preto navštívili poľského mediátora, kde podľa vyjadrenia otca ustálili, že maloletý pôjde na dva týždne na P.. Napriek tomu, že kvôli správaniu matky nemohol otec spočiatku pre maloletého prísť, od XX.XX.XXXX sa maloletý L. R. opäť nachádza na P. a otec deklaruje, že maloletý sa k matke vrátiť nechce a chce žiť s otcom.
7. Matka dieťaťa tvrdí, že otcove tvrdenia sú nepravdivé a zavádzajúce. Poukázala na to, že obvyklým pobytom maloletého dieťaťa je územie U. republiky a zo strany otca došlo k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa na územie P. republiky v zmysle Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí a ona bude iniciovať návratové konanie. Poukázala na to, že slovenský súd nemá právomoc v tejto veci konať a v štáte obvyklého pobytu dieťaťa, teda v Poľskej republike, je na základe jej návrhu vedené konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k dieťaťu a na deň 14.9.2021 je už aj vytýčený termín pojednávania.
8. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ( zákon č. 160/2015 Z. z.), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
9. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (z.č.160/2015 Z. z.), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
10. Podľa § 161 ods.2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Jednou z procesných podmienok konania je právomoc súdov P. republiky vec prejednať a rozhodnúť. Splnenie procesnej podmienky právomoci skúma súd z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorá zásadne vedie k zastaveniu konania. V prípade výskytu cudzieho prvku v konaní sa právomoc súdov P. republiky ako členského štátu V. únie spravuje predovšetkým úniovým právom. V prejednávanej veci ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáha zverenia maloletého L. R. do jeho osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. S ohľadom na predmet konania súd postupoval podľa M. Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie Brusel II“).
12. Podľa kapitoly II oddielu 2 článku 8 ods.1 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
13. Podľa kapitoly II oddielu 2 čl.10 písm. a) nariadenia BruselIIa, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z ďalej v ustanovení citovaných podmienok.
14. Podľa kapitoly II, oddielu 3, článku 17 Nariadenia Brusel II, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
15. Podľa článku 20 ods.1 a 2 Nariadenia Brusel IIa,, v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Platnosť opatrení uvedených v odseku 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považoval za primerané.
16. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie právomoci súdu na konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je v zmysle čl. 8 Nariadenia Brusel II obvyklý pobyt maloletého dieťaťa. Pojem obvyklého pobytu nie je v Nariadení Q. II definovaný. Z judikatúry súdneho dvora vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasných alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Súdny dvor Európskej únie (ďalej „SDEÚ“) vo svojom rozhodnutí C - 523/07 označil za obvyklý pobyt dieťaťa miesto, ktoré vykazuje určitú integráciu dieťaťa v sociálnom a rodinnom prostredí. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu. Podľa SDEÚ je ďalej rozdiel medzi obvyklým pobytom dieťaťa a prostou dočasnou prítomnosťou dieťaťa v členskom štáte. Obvyklý pobyt dieťaťa musí určitú dobu trvať, aby odzrkadľoval dostatočnú stabilitu. Trvanie pobytu tak môže slúžiť iba ako indícia v rámci posúdenia stability pobytu, pričom toto posúdenie sa musí uskutočniť vo svetle všetkých osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Vek dieťaťa môže mať osobitný význam, pretože sociálne a rodinné prostredie dieťaťa, ktoré sa významne podieľa na určení miesta jeho obvyklého pobytu, sa skladá z viacerých faktorov závislých od veku dieťaťa. Faktory, na ktoré sa má prihliadnuť v prípade dieťaťa v školskom veku, sa líšia od tých, na ktoré treba prihliadnuť, ak ide o neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdiá, alebo od tých, ktoré sú relevantné, pokiaľ ide o dojča. Vo všeobecnosti je prostredím dieťaťa v nízkom veku v prvom rade rodinné prostredie určené príslušnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. Za predpokladu, že by uplatnenie vyššie uvedených kritérií viedlo vo veci samej k záveru, že obvyklý pobyt dieťaťa nemožno určiť, určenie príslušného súdu musí byť vykonané na základe kritéria „prítomnosti dieťaťa“ v zmysle článku 13 nariadenia (C - 497/10).
17. V posudzovanom prípade má súd za to, že obvyklý pobyt maloletého L. R. možno jednoznačne určiť podľa čl. 8 Nariadenia Brusel II v súlade s výkladom pojmu obvyklého pobytu Súdnym dvorom Európskej únie tak, že obvyklý pobyt maloletého L. R. sa v čase začatia konania nachádzal v U.. Súd vzal do úvahy všetky relevantné skutkové okolnosti posudzovanej veci a má jednoznačne za to, že maloletý L. R. bol plne zaradený do sociálneho a rodinného života v U., a túto skutočnosť nemôže zmeniť ani viacnásobná dočasná prítomnosť dieťaťa na P. za situácie, ak po odlúčení rodičov obaja prejavujú záujem o výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, pričom ďalšie skutočnosti, ktorý z rodičov dokáže dieťaťu zabezpečiť lepšiu starostlivosť a výchovu je predmetom konania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o ktorej je oprávnený rozhodnúť súd členského štátu s právomocou na to určenou podľa miesta obvyklého pobytu dieťaťa, tieto skutočnosti nemajú vplyv na určenie právomoci v tom zmysle, že by zakladali obvyklý pobyt dieťaťa v inom členskom štáte.
18. Pri posudzovaní obvyklého pobytu maloletého L. R. v súlade s judikatúrou SDEÚ vzal súd do úvahy predovšetkým skutočnosť, že maloletý L. R. má X rokov, teda prevažný vplyv na mieru začlenenia dieťaťa do prostredia v U. mali ešte donedávna jeho rodičia, ktorí spolu s maloletým L. R. bývali v U. a to až do odchodu otca zo spoločnej domácnosti v januári XXXX. V U. rodičia maloletému vytvorili rodinné zázemie s predpokladaným trvaním aj do budúcna, keďže po predaji bytu vo F. v marci XXXX sa rodina nasťahovala v júni XXXX do prenajatého domu vo F. a rodičia taktiež v októbri 2020 objednali v U. modulový dom. Pokiaľ sa teda otec aj s maloletým L. R. zdržiaval v roku XXXX od marca do júna na P., vzhľadom na ich návrat späť do U. do prenajatého domu a následné objednanie modulového domu v októbri XXXX, išlo jednoznačne len o dočasnú prítomnosť na P. bez vôle zmeniť vytvorené stabilné rodinné zázemie v U., ktoré chceli rodičia aj naďalej dieťaťu v U. budovať. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že maloletý L. R. bol takisto v U. plne zaradený do sociálneho života, maloletý v U.
dlhodobo navštevoval materskú škôlku, do materskej škôlky na P. ho otec zapísal až vo februári tohto roku, pričom maloletý slovenskú materskú škôlku od jeho zapísania súvisle ani nenavštevoval, pretože sa súvisle na P. maloletý počas tohto roka ani nezdržiaval. Maloleté dieťa si dlhodobo vytváralo sociálne väzby predovšetkým v U., dokonca to bola poľská materská škôlka, ktorá s rodičmi začala spolupracovať pri riešení problémov v správaní maloletého L. R. a ponúkla im odporúčania rôzneho druhu. Je teda zrejmé, že maloleté dieťa malo v U. svoje stabilné zázemie, kde mu bola poskytovaná starostlivosť, výchova a bola mu ponúknutá odborná pomoc. V tejto súvislosti nemožno opomenúť tiež skutočnosť, že v roku XXXX bol maloletému diagnostikovaný atypický autizmus, teda maloletému bola v U. dlhodobo poskytovaná aj zdravotná starostlivosť, túto na Slovensku otec takisto vyhľadal až vo februári tohto roku.
19. Po odchode otca zo spoločnej domácnosti v U. v januári XXXX začal otec podnikať kroky na premiestnenie maloletého na P.. U. ho do materskej škôlky a absolvoval s ním viaceré lekárske vyšetrenia. Prvý krát sa maloletý na P. v tomto roku zdržiaval len od februára do začiatku apríla. Je však potrebné poznamenať, že ak sa aj maloletý R. L. na P. nejaký čas v priebehu tohto roku zdržiaval, nešlo o súvislý pobyt s predpokladaným stabilným trvaním aj do budúcna. Zo skutočností uvedených otcom vyplýva, že matka sa nezmierila s tým, aby maloletý L. R. býval na P. s otcom, vo februári tohto roku dokonca otca obvinila z únosu maloletého z U., preto rodičia doposiaľ vykonávali starostlivosť o maloletého v priebehu tohto roka spôsobom, že sa maloletý zdržiaval striedavo v U. a na P.. Táto skutočnosť svojvoľného premiestnenie dieťaťa otcom na P. však nemôže zmeniť dlhodobo vytvorený obvyklý pobyt dieťaťa v U., kde má vytvorené rodinné zázemie, sociálne väzby a celkové centrum svojich záujmov. Pre nadobudnutie obvyklého pobytu sa musí vziať do úvahy aj doba jeho trvania, aby pobyt nadobudol dostatočnú stabilitu (C-497/10). Keďže sa však maloleté dieťa na P. nachádzalo v priebehu tohto roka nesúvisle bez zhodného úmyslu oboch rodičov zmeniť maloletému dieťaťu obvyklý pobyt z U. na P. s poukazom na to, že aj matka prejavuje záujem poskytovať dieťaťu osobnú starostlivosť a to v U. a nesúhlasí so zmenou obvyklého pobytu dieťaťa, samotná jednostranná vôľa otca vytvoriť maloletému nové centrum jeho záujmov na P. nemôže zmeniť dlhodobý obvyklý pobyt dieťaťa nadobudnutý jeho plnou integráciou do rodinného a sociálneho prostredia v U.. V súvislosti s uvedeným súd dodáva, že ani aktuálne opätovné zdržiavanie sa maloletého dieťaťa na P. od XX.XX.XXXX nepredstavuje dostatočne stabilnú zmenu, maloletý je prítomný na P. len mesiac, pričom nie je možné v súčasnosti s určitosťou povedať, do kedy sa bude maloletý na P. nachádzať. Z obsahu návrhu je zrejmé, že rodičia určitým spôsobom komunikujú ohľadom maloletého dieťaťa, vo februári XXXX si otec maloletého prevzal od matky, v apríli XXXX si matka prevzala maloletého od otca a následne rodičia navštívili poľského mediátora, aby im pomohol dospieť k nejakej dohode ohľadom maloletého. Otec v návrhu takisto uviedol skutočnosti o tom, že matka bola ochotná s otcom diskutovať o dohode o zverení dieťaťa do otcovej starostlivosti, ale len za určitých podmienok. Súd sa v tomto smere nevyjadruje k samotným podmienkam dohody, tieto sú predmetom konania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, súd chce len poukázať na to, že otázka starostlivosti o maloleté dieťa nie je medzi rodičmi definitívne uzavretá, teda nemožno dospieť k záveru, že maloleté dieťa sa bude zdržiavať už len na P. s predpokladom jeho dostatočného stabilného začlenenia do rodinného a sociálneho prostredia na P.. Matka dieťaťa nesúhlasí so zmenou obvyklého pobytu maloletého a jeho premiestnením na P. a mieni iniciovať návratové konanie.
20. Na základe uvedeného má tunajší súd za to, že sú naplnené predpoklady použitia článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 pre určenie právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností. Súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt pred jeho neoprávneným premiestnením (v tomto prípade Poľská republika), zostávajú príslušné k vydaniu rozhodnutia vo veci rodičovských práv a povinností aj po premiestnení dieťaťa. Právomoc možno priznať súdom nového členského štátu iba za použitia podmienok uvedených v u čl. 10 písm. a) a b) Nariadenia. V danom prípade však uvedené podmienky nie sú splnené, nakoľko matka dieťaťa nesúhlasí s premiestnením maloletého na P. a mieni iniciovať konanie o navrátenie maloletého do U. republiky, kde má maloletý obvyklý pobyt. Teda matka sa s premiestnením maloletého na P., resp. zadržiavaním nezmierila, pričom maloletý nebýva po premiestnení na území P. republiky najmenej po dobu X roka, krajinou obvyklého pobytu dieťaťa je U. republika, preto právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému zostáva zachovaná príslušným súdom U. republiky.
21. Vo všeobecnosti treba zdôrazniť, že z medzinárodných dohovorov, ku ktorým pristúpila P. republika ( napr. Haagsky dohovor o medzinárodných únosoch detí z r. 1980 uverejnený v Zbierke zákonov pod č.119/2001 Zb. a pod.) alebo z Nariadení rady EÚ (napr. Nariadenie č. 2201/2003 Úradného
vestníka (Brusel II bis) ) vyplývajú štátu medzinárodné záväzky, ktoré musí P. republika dodržiavať so všetkými z toho vyplývajúcimi zodpovednosťami. Hlavným princípom týchto medzinárodných záväzkov je v prípade, že došlo k neoprávnenému premiestneniu detí niektorým z rodičov, rešpektovať jurisdikciu štátu obvyklého pobytu dieťaťa, odkiaľ bolo dieťa neoprávnené premiestnené a v prípade potreby zabezpečiť vrátenie detí do krajiny ich obvyklého pobytu, pretože len súd štátu obvyklého pobytu má právomoc konať vo veci rodičovských práv a povinností.
22. Preto na základe všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa sa v zmysle čl. 8 Nariadenia Brusel II v čase začatia konania nachádzal v U., teda ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému L. R. má právomoc rozhodnúť jedine príslušný poľský orgán a tunajší súd nemá právomoc rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Nedostatok právomoci je prekážkou neodstrániteľnou, súd v konaní nemôže ďalej pokračovať, a preto toto konanie v zmysle článku 17 Nariadenia Brusel II vyhlásil, že nemá právomoc a konanie v zmysle § 9 a § 161 ods.2 CSP zastavil.
23. Keďže tunajší súd nemá vzhľadom na vyššie uvedené dôvody právomoc na konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému L. R., je zrejmé, že nemá právomoc ani na konanie o nariadenie otcom navrhovaného neodkladného opatrenia. F., podľa čl. 20 ods. 1 a 2 Nariadenia Brusel II by mohol tunajší súd, aj keď inak nedisponuje právomocou na konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému L. R., prijať predbežné opatrenie, vrátane ochranného opatrenia, ale len za podmienky, že by sa jednalo o naliehavý prípad, pričom aj tak by právomoc na konanie zoslala poľskému súdu a také opatrenie by zaniklo, len čo by právomocný súd prijal svoje opatrenie. V danej veci sa však nejedná o žiadny naliehavý prípad, ktorý by oprávňoval prijať okamžite nejaké rozhodnutie neprávomocným súdom. V danej veci sa jedná o bežný spor medzi rodičmi o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, otázku zverenia dieťaťa do starostlivosti, zastupovania maloletého dieťaťa a úpravu styku, o ktorých otázkach však môže rozhodnúť len orgán disponujúci právomocou na také konanie a tým orgánom je súd v krajine obvyklého pobytu dieťaťa, teda jedine súd v U. republike. Keďže v danom prípade nie je splnená podmienka naliehavosti na prijatie požadovaného ochranného opatrenia podľa čl. 20 Nariadenia Brusel II tunajším ako neprávomocným súdom, nebolo možné vydať ani navrhované neodkladné opatrenie a celé konanie bolo zastavené.
24. Nakoľko súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc vo veci konať a nedostatok právomoci je prekážkou neodstrániteľnou, súd v konaní nemôže ďalej pokračovať, a preto konanie v zmysle § 9 a § 161 ods.2 CSP zastavil. V danej veci nebolo možné prijať ani predbežné opatrenie v zmysle článku 20 oddielu 3 Kapitoly II Nariadenia, nakoľko bolo preukázané, že sa nejedná o naliehavý prípad v zmysle citovaného ustanovenia, čo je jedinou výnimkou pre možnosť rozhodnutia súdov, ktoré nemajú právomoc aj pri nedostatku ich právomoci. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
25. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
tec y žiadala matka upraviť. amejtej. a zároveň ú Vikt Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).