Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoE-7-2021.pdf
PDF · 106.71 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/7/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v exekučnej veci oprávneného: 365.bank, a. s. (do 02. 07. 2021 podnikajúci pod obchodným menom Poštová banka, a.s.), Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: P. W., nar. XX. XX. XXXX, B. XXXX/X, V., o vymoženie 14.273,34 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8Er/1177/2015 a u súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej, Vajnorská 100/A, Bratislava, pod sp. zn. EX 6663/15, o odvolaní spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. zo dňa 01. 10. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/1177/2015-35 zo dňa 18. 09. 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie podané spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. zo dňa 01. 10. 2015 v mene spoločnosti Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora zo dňa 19. 06. 2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 a § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a ustanovení § 39 ods. 3, 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5 a § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IA-C/0614/0400 zo dňa 14. 11. 2014.
4. Ďalej poznamenal, že skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
5. Ďalej uviedol, že za uvedeným účelom preskúmal zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 03. 2011 ako aj predložené obchodné podmienky pre úver, pričom znenie článku 3.11 i citoval.
6. Súd prvej inštancie konštatoval, že z predložených dokladov mal za preukázané, že súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli všeobecné obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa predmetnej zmluvy sa veriteľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver a dlžník (povinný) sa zaviazal úver zvýšený o náklady vrátiť v mesačných splátkach. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie posúdil predloženú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu. Nakoľko v danej veci nebolo preukázané, že dlžník - povinný, je podnikateľským subjektom, je možné vzhľadom na všetky zákonné kritériá považovať aj daný zmluvný vzťah medzi dodávateľom - oprávneným a spotrebiteľom - povinným za spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a následne ho potom aj podriadiť právnemu režimu tejto normy upravujúcej problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov.
7. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je bezpochyby daný prípad. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
8. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom, sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
9. Proti predmetnému uzneseniu sa v zákonom stanovenej lehote odvolala spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a to v podaní zo dňa 01. 10. 2015, pričom za oprávneného označila Poštovú banku, a. s. s tým, že oprávnený koná prostredníctvom spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o..
10. Odvolateľ namietal, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadostí o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a účastník ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Tvrdil, že mu súd prvej inštancie ako účastníkovi konania - oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom nedostatočne zistil skutkový stav. S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009 a nález Ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 499/2012. Poukázal tiež na prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky súdom prvého stupňa. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka "res iudicata" a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Uviedol, že vylúčením možnosti riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, odňal účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zdôraznil, že Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s ust. § 93 b/ zákona o bankách a dala možnosť klientovi návrh rozhodcovskej doložky neprijať. Poukázal i na nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne ust. § 53 ods. 4, porušenie § 153 ods. 1 OSP, absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedených a pre rozhodnutie vo veci a tiež na odlišný postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol tiež, že aplikáciou sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora, súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal účastníkovi konania - oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zároveň poukázal na to, že súd prvého stupňa neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia Uviedol, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti.
11. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že voči uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 18. 09. 2015 č. k. 8Er/1177/2015-35 podala odvolanie spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., ktorá uviedla, že odvolanie podáva v mene oprávneného (pôvodne Poštová banka, a. s.), avšak v predloženom spise sa nenachádza žiadny doklad, v zmysle ktorého by vtedajší oprávnený splnomocnil túto spoločnosť na jeho zastupovanie v predmetnej exekučnej veci. S poukazom na túto skutočnosť dospel odvolací súd k záveru že odvolanie vyššie uvedenej spoločnosti (v mene oprávneného - spoločnosti Poštová banka, a.s.) zo dňa 01. 10. 2015 bolo podané neoprávnenou osobou.
13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 31. 03. 2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného (Poštová banka, a.s.) zo dňa 25. 03. 2015 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp. zn. IA- C/0614/0400 zo dňa 14. 11. 2014. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 04. 01. 2015, pričom o jeho vydanie požiadala spoločnosť Poštová banka, a.s.. na základe zmluvy o úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 03. 2011. Následne súdny exekútor podaním zo dňa 19. 06. 2015 (doručeným dňa 23. 07. 2015) požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvej inštancie následne výzvou zo dňa 13. 08. 2015 vyzval oprávneného na doloženie zmluvy o úvere, všeobecných obchodných podmienok a podľa potreby i zmluvu o postúpení pohľadávky a dohodu o uznaní dlhu. Na predmetnú žiadosť reagovala spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. v podaní zo dňa 07. 09. 2015 a predložila požadovanú zmluvu o úvere a všeobecné obchodné podmienky. Následne súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, uznesením zo dňa 18. 09. 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. (podané v mene oprávneného) spolu o súdnym spisom bolo predložené Krajskému súdu v Nitre, avšak tento ho prípisom zo dňa 30. 11. 2015 vrátil ako predčasne predložený s tým, aby súd prvej inštancie pripojil doklad preukazujúci oprávnenie odvolateľa na podanie odvolania za oprávneného, t. j. Poštovú banku, a.s.. Dňa 09. 10. 2015 bol súdu od právneho zástupcu spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, doručený návrh zo dňa 01. 10. 2015 na zmenu účastníka konania na strane oprávneného na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o.. Súd prvej inštancie podaním zo dňa 29. 12. 2020 vyzval oprávneného, aby predložil listinu, ktorá bude preukazovať oprávnenie odvolateľa na podanie odvolania za oprávneného v konaní pod sp. zn. 8Er/1177/2015. K uvedenej výzve súdu prvej inštancie sa oprávnený nevyjadril. Následne súd prvej inštancie založil do spisu podanie označené ako „Oznámenie skutočností súvisiacich s vedenými konaniami, Žiadosť o uloženie zmluvy do správy registra súdu, Žiadosť o oznámenie čísiel konaní uloženia“ zo dňa 10. 03. 2015 a podanie označené ako „Potvrdenie o obsahu Komisionárskej zmluvy uzavretej dňa 27. 02. 2015“ Odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. (podané v mene oprávneného) spolu o súdnym spisom bolo následne opätovne predložené Krajskému súdu v Nitre, avšak tento ho prípisom zo dňa 27. 04. 2021 vrátil ako predčasne predložený s tým, aby súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na zmenu účastníka exekučného konania zo dňa 01. 10. 2015. Dňa 10. 05. 2021 vydal súd prvej inštancie uznesenie č. k. 8Er/1177/2015-75, ktorým zmenu účastníka na strane oprávneného nepripustil. Následne súd prvej inštancie opätovne predložil odvolanie oprávneného spolu o súdnym spisom Krajskému súdu v Nitre.
14. Podľa § 243h ods. 1. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
15. Podľa § 92 ods. 1, 2, 3, 4 CSP, zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony. Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. Odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili. Iným subjektom súd oznamuje skutočnosti podľa odseku 3 bezodkladne; účinky nastávajú dňom oznámenia súdom, ak im neboli tieto skutočnosti známe už skôr.
Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník konania môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvej inštancie. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník konania môže brániť proti výsledku postupu a konania prvoinštančného súdu v riadnom opravnom konaní. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka konania ujmu (napr. nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uloženie poriadkovej pokuty, nepriznanie náhrady trov konania alebo naopak priznanie náhrady trov konania, atď.). K podaniu odvolania je teda oprávnený len ten účastník konania, ktorému bola rozhodnutím súdu prvej inštancie spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva z posúdenia jeho práv a povinností. Pod ujmou treba rozumieť ujmu formálnu aj materiálnu. Formálnou ujmou sa rozumie odchýlenie výroku rozhodnutia od posledného podaného návrhu účastníka urobeného vo veci samej, a to k jeho nevýhode, pričom sa navzájom porovnáva ich obsah a rozsah. Možnosť ujmy existuje vtedy, ak nebolo návrhu účastníka konania vyhovené úplne alebo z časti, súd prekročil návrh účastníka (ultra petitum) a prisúdil viac, než čoho sa účastník domáhal alebo súd prisúdil účastníkovi konania niečo iné, než čoho sa domáhal. Materiálna ujma sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinností) a či preto u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Nestačí však, keď sa ujma len tvrdí, musí aj skutočne existovať, pričom je nezávislá od správnosti alebo nesprávnosti vydaného rozhodnutia.
17. V podanom odvolaní zo dňa 01. 10. 2015 bol ako oprávnený uvedený Poštová banka, a. s., konajúci prostredníctvom BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a odvolanie bolo podpísané konateľom spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. Ing. T. G.. Dňa 27. 11. 2015 bolo predmetné odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 01. 10. 2015 predložené odvolaciemu súdu, ktorý po preskúmaní predloženého spisu zistil, že súd prvej inštancie nevenoval pozornosť tomu, kto podáva predmetné odvolanie a považoval ho za odvolanie podané účastníkom konania, teda oprávneným. V spise však absentoval doklad preukazujúci oprávnenie odvolateľa (spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.) na podanie odvolania za oprávneného - Poštovú banku, a. s., t. j. v jeho mene a z toho dôvodu odvolací súd vrátil predmetnú vec súdu prvej inštancie, a to podaním zo dňa 30. 11. 2015. Následne súd prvej inštancie podaním zo dňa 29. 12. 2020 vyzval oprávneného, aby predložil listinu, ktorá bude preukazovať oprávnenie odvolateľa na podanie odvolania za oprávneného v konaní pod sp. zn. 8Er/1177/2015.
18. K vyššie uvedenej výzve súdu prvej inštancie zo dňa 29. 12. 2020 sa oprávnený nevyjadril. Následne súd prvej inštancie založil do spisu podanie označené ako „Oznámenie skutočností súvisiacich s vedenými konaniami, Žiadosť o uloženie zmluvy do správy registra súdu, Žiadosť o oznámenie čísiel konaní uloženia“ zo dňa 10. 03. 2015 a podanie označené ako „Potvrdenie o obsahu Komisionárskej zmluvy uzavretej dňa 27. 02. 2015“, v ktorom je okrem iného uvedené, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. je v súlade s obsahom komisionárskej zmluvy oprávnená predovšetkým a najmä (okrem iného) podávať napr. i riadne a mimoriadne opravné prostriedky, inak komunikovať so súdmi a s účastníkmi konania.
19. V zmysle ustanovenia § 359 CSP môže rozhodnutie súdu napadnúť odvolaním strana (účastník konania podľa Exekučného poriadku), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, intervenient, ak tvorí so stranou nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP a prokurátor. V exekučnom konaní, o aké ide aj v predmetnej právnej veci, sú účastníkmi konania oprávnený a povinný, a v prípade, že súd rozhoduje o trovách exekúcie, je účastníkom konania i poverený súdny exekútor. Len uvedené osoby sú oprávnené podať proti rozhodnutiam vydaným súdom v exekučnom konaní (ak sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky) odvolanie, pričom tak môžu urobiť samostatne, teda môžu konať samostatne, resp. sa môžu dať v konaní zastúpiť.
20. Spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. (ktorá podala v predmetnej veci odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 18. 09. 2015) je právnickou osobou, ktorá však nie je právnickou osobou založenou podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie (v obchodnom registri nemá v predmete svojej činnosti zapísané poskytovanie právnych služieb), pričom sa nejedná ani o inú
právnickú osobu, ktorá by mohla zastupovať účastníka konania na základe plnomocenstva v prípade, ak by tak ustanovil osobitný zákon (takýto zákon však odvolaciemu súdu nie je známy).
21. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. tak nemôže byť zástupcom oprávneného v tomto exekučnom konaní (ani na základe komisionárskej zmluvy) a jej úkony v exekučnom konaní sú vo vzťahu k oprávnenému bez právneho významu.
22. Pokiaľ by spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. mala konať za oprávneného na základe komisionárskej zmluvy, je potrebné uviesť, že komisionárska zmluva, upravená v ust. § 577 až § 590 Obchodného zákonníka, je právnym úkonom podľa hmotného práva a nemožno ju stotožňovať s procesným plnomocenstvom, ktoré zákon na zastupovanie účastníka v civilnom procese, vrátane exekučného konania vyžaduje. Ak by aj súčasťou takéhoto právneho úkonu podľa hmotného práva bolo i písomné procesné plnomocenstvo na zastupovanie oprávneného v exekučnom konaní (čo oprávnený ani netvrdí), v tomto prípade by ho odvolací súd musel hodnotiť ako rozporné so zákonom, a preto neplatné, nakoľko spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. nespĺňa vyššie uvedené požiadavky na to, aby mohla ako právnická osoba zastupovať účastníka súdneho resp. exekučného konania. Odvolací súd je toho názoru, že komisionárska zmluva neoprávňuje spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. vykonávať v exekučnom konaní úkony za oprávneného, resp. v jeho mene a vo vlastnom mene táto spoločnosť v predmetnom exekučnom konaní nemôže konať, nakoľko nie je jeho účastníkom.
23. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Obdo V 6/2009, odvolací súd uvádza, že komisionárska zmluva zakladá právny vzťah medzi komisionárom a komitentom, ktorý má povahu tzv. nepriameho zastúpenia. Komisionár ako nepriamy zástupca komitenta, koná na účet komitenta, ale vo vlastnom mene, preto z jeho konania voči tretím osobám nevznikajú priamo žiadne práva a povinnosti zastúpenému. Aby mohol komisionár vymáhať pohľadávku komitenta, musí mu ju tento zákonom predpísaným spôsobom postúpiť. Vo vzťahu k dlžníkovi potom komisionár vystupuje ako vlastník pohľadávky. Plnenie dlžníka komisionárovi má účinky splnenia záväzku dlžníka len u pohľadávky, ktorá patrí komisionárovi, lebo plnenie tretej osoby komisionárovi nemá voči komitentovi žiadne účinky.
24. Samotné konanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. v predmetnom exekučnom konaní teda odvolací súd nemohol posúdiť inak, ako konanie právnickej osoby, ktorá súdu nepreukázala, že je oprávnená konať s účinkami pre oprávneného. Na základe vyššie uvedeného potom dospel k záveru, že odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 18. 09. 2015 č. k. 8Er/1177/2015-35 nie je odvolaním účastníka exekučného konania a ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou, ktoré bolo potrebné odmietnuť podľa ust. § 386 písm. b/ CSP.
25. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.