Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26Cb-135-2015.pdf
PDF · 102.48 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/135/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Andreou Hrnekovou v spore žalobcu: EDYPLUS s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 258 881, zastúpeného advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom, so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, proti žalovaným: 1/ Transprojekt s.r.o., so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 729 651, zastúpenému Advokátskou kanceláriou IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Koceľova 15, 821 08 Bratislava, IČO: 47 233 681, 2/ Prvé finančné družstvo, so sídlom Teplická 89, 921 70 Piešťany, IČO: 36 239 917, zastúpenému advokátom JUDr. Matejom Marhavým, so sídlom Šafárikovo námestie 4, 811 92 Bratislava, o určenie neexistencie záložného práva, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1CbZm/24/2015 zamieta.
II. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
III. Súd priznáva žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou z 20. júla 2015 domáhal, aby súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva k stavbe bez súpisného čísla, stojacej na pozemku parc. č. XXXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre k. ú. Staré Mesto, obec BA - m. č. Staré Mesto, okres Bratislava I a k pozemku parc. č. XXXXX, o výmere 1072 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre k. ú. Staré Mesto, obec BA - m. č. Staré Mesto, okres Bratislava I, uzavretá dňa 29. októbra 2013 medzi spoločnosťou Transprojekt, s.r.o., so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 729 651 a Q. Z., narodeným 3. septembra XXXX, bytom P. village XX, R., E., je neplatná.
2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že záložné právo k nehnuteľnostiam zriadené zmluvou z 29. októbra 2013 bolo zapísané dňa 3. decembra 2013 Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor v prospech pôvodného žalovaného 2/ (Q. Z.), a to pod č. V-XXXXX/XX. Žalobca vedie súdny spor voči žalovanému 1/, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. XCbZm/XX/XXXX. Námietky žalovaného 1/ proti zmenkovému platobnému rozkazu vydanému v uvedenom spore (ešte pod pôvodnou sp. zn. XZm/XXX/XXXX) boli podané iba za účelom oddialenia momentu nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu, keď jediným úmyslom žalovaného 1/ bolo sťažiť, resp. zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu. 2.1. Zmluva o zriadení záložného práva podľa žalobcu neobsahovala podstatnú náležitosť záložnej zmluvy, keďže v nej nebola určená hodnota zabezpečenej pohľadávky. Predmetnú vadu zmluvy o
zriadení záložného práva si mali zmluvné strany uvedomiť, keďže až po podpise zmluvy o zriadení záložného práva uzavreli dodatok č. 1, v ktorom určili najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa zabezpečuje pohľadávka. Dodatok k zmluve o zriadení záložného práva podpísali zmluvné strany bez osvedčenia podpisu W. A. podpisujúcej sa za záložcu. 2.2. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je daný tým, že právne postavenie žalobcu bolo v dôsledku uzavretia tejto zmluvy značne znevýhodnené a ohrozené. Žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým bolo zriadené záložné právo, pričom sa jedná o jediný majetok žalovaného 1/. Keďže na Okresnom súde Bratislava I (správne má byť na Okresnom súde Bratislava V - pozn. súdu) prebieha pod sp. zn. XCbZm/XX/XXXX súdne konanie, považuje žalobca za nevyhnutné dosiahnutie stavu, v ktorom bude stav právnej neistoty ohľadne existencie právneho vzťahu založeného zmluvou o zriadení záložného práva odstránený autoritatívnym rozhodnutím súdu. 2.3. K žalobe žalobca pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 1. decembra 2014, č. k. XZm/XXX/XXXX-XX a námietky žalovaného 1/ proti predmetnému zmenkovému platobnému rozkazu.
3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo 6. mája 2016 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 3.1. Žalovaný 1/ poukázal na to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobcovi podľa žalovaného 1/ nehrozí žiadna ujma a nenachádza sa v stave ohrozenia jeho práva na zaplatenie, keďže dlžník (obchodná spoločnosť X. s.r.o.) má majetok, z ktorého je možné dosiahnuť uspokojenie pohľadávky. Podaným návrhom podľa žalovaného 1/ nemožno dosiahnuť stav právnej istoty vo vzťahoch medzi stranami, ktorý by bol zárukou odvrátenia budúcich sporov. 3.2. Žalobca nie podľa názoru žalovaného 1/ aktívne vecne legitimovaný, keď poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/679/2001, v zmysle ktorého má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o určenie neplatnosti záložnej zmluvy iba záložný veriteľ a záložca.
4. Pôvodný žalovaný 2/ (prof. Dr. S.. Q. R Z.) vo vyjadrení z 23. mája 2016 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4.1. Pôvodný žalovaný 2/ poukázal na to, že záložné právo bolo zriadené so súhlasom jediného spoločníka žalobcu, ktorý bol v danom čase aj jeho štatutárnym zástupcom. Podľa jeho názoru sa najvyššia hodnota istiny v zmluve o zriadení záložného práva určuje len v prípade, že zmluva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Ak je ale hodnota zabezpečenej pohľadávky zo zmluvy zrejmá, uvedenie najvyššej hodnoty istiny zabezpečovanej pohľadávky v zmluve o zriadení záložného práva nie je potrebné. 4.2. K otázke naliehavého právneho záujmu pôvodný žalovaný 2/ poukázal na to, že žalobca odôvodnil stav právnej neistoty iba konaním prebiehajúcim na Okresnom súde Bratislava I (správne má byť na Okresnom súde Bratislava V - pozn. súdu). Existencia iného súdneho konania, ktorého výsledok je voči žalovanému 1/ otázny, sama osebe nezakladá naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti zmluvy, ktorej žalobca nebol účastníkom. 4.3. Pôvodný žalovaný 2/ uviedol, že zmluva o zriadení záložného práva predstavuje platný právny úkon, keďže v záložnej zmluve je špecifikovaná zabezpečená pohľadávka, ktorej vyčíslenie bolo zrealizované odkazom na dohodu o pristúpení k záväzku a je v nej špecifikovaný záloh. 4.4. K svojmu vyjadreniu pôvodný žalovaný 2/ pripojil zmluvu o zriadení záložného práva, dodatok č. 1 k nej, výpis z listu vlastníctva č. 3913, výpis z listu vlastníctva č. XXXX a dohodu o zmene obsahu záväzku.
5. Podaním zo 6. novembra 2017 žalobca navrhol zmenu žaloby a zároveň podal návrh na zmenu strany sporu v postavení žalovaného 2/. 5.1. Žalobca navrhol, aby do konania vstúpil ako žalovaný 2/ subjekt Prvé finančné družstvo na miesto pôvodného žalovaného 2/ s poukazom na to, že pôvodný žalovaný 2/ už nie je v katastri nehnuteľností evidovaný ako záložný veriteľ, v prospech ktorého je zapísané záložné právo k nehnuteľnostiam. 5.2. Navrhovanou zmenou žaloby sa žalobca domáhal, aby súd určil, že záložné právo k stavbe bez súpisného čísla, stojacej na pozemku parc. č. 23093/5, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre k. ú. Staré Mesto, obec BA - m. č. Staré Mesto, okres Bratislava I a k pozemku parc. č. 23092, o výmere 1072 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre k. ú. Staré Mesto, obec BA - m. č. Staré Mesto, okres Bratislava I, uzavretá dňa 29. októbra 2013 medzi spoločnosťou Transprojekt, s.r.o., so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 729 651 ako záložcom a Q. Z., narodeným 3. septembra XXXX, bytom P. village XX, R., E. ako záložným veriteľom, neexistuje.
6. Uznesením z 1. decembra 2017, č. k. XXCb/XXX/XXXX-XXX súd pripustil zmenu žaloby v súlade s návrhom žalobcu zo 6. novembra 2017 a následne uznesením z 1. decembra 2017, č. k. XXCb/XXX/ XXXX-XXX súd pripustil, aby do konania vstúpil ako žalovaný 2/ na miesto pôvodného žalovaného subjekt Prvé finančné družstvo. 6.1. Proti predmetným uzneseniam podal žalovaný 1/ sťažnosti, ktoré súd zamietol uznesením z 21. augusta 2018, č. k. 26Cb/135/2015-222.
7. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 31. januára 2018 žalovaný 1/ poukázal na to, že žalobca ani v návrhu na zmenu žaloby zo 6. novembra 2017 nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
8. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo 6. novembra 2019 uviedol, že záložné právo riadne vzniklo. Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm/24/2015 nie je právoplatne skončené, a preto žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore, keďže nebol zmluvnou stranou zmluvy o zriadení záložného práva.
9. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 28. júla 2021 o 9:00 hod., ktorého sa zúčastnili konateľ žalovaného 1/ a právni zástupcovia žalovaných 1/ a 2/. Žalobca a ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom dňa právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a vyslovil súhlas s rozhodnutím v spore v jeho neprítomnosti. Z tohto dôvodu súd uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). 9.1. Žalovaní 1/ a 2/ na pojednávaní zotrvali na svojej argumentácii prezentovanej v doterajšom priebehu sporu.
10. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu mal súd za sporné, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný a či má žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem.
11. Zo stranami sporu predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: 11.1. Medzi žalovaným 1/ ako záložcom a Q. Z. (pôvodným žalovaným 2/) ako záložným veriteľom bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k stavbe bez súpisného čísla, stojacej na pozemku parc. č. 23093/5, zapísanej na liste vlastníctva č. 3913, vedenom pre k. ú. Staré Mesto, obec BA - m. č. Staré Mesto, okres Bratislava I a k pozemku parc. č. 23092, o výmere 1072 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na liste vlastníctva č. 7149, vedenom pre k. ú. Staré Mesto, obec BA - m. č. Staré Mesto, okres Bratislava I na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči obchodnej spoločnosti GALLARD s.r.o. K predmetnému záväzku obchodnej spoločnosti GALLARD s.r.o. pristúpil dňa 29. októbra 2013 žalovaný 1/ ako pristupujúci dlžník. 11.2. Žalobca je veriteľom žalovaného 1/ a vedie voči nemu spor o zaplatenie zmenkovej sumy 1.394.208,30 eur s príslušenstvom, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm/24/2015 a ktorý nie je doposiaľ právoplatne skončený.
12. Podľa ustanovenia § 137 písm. c/ C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 12.1. Podľa ustanovenia § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
13. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm/24/2015 ako nedôvodný zamietol, keďže v predmetom spore sa nerieši žiadna otázka, ktorá by mala význam pre rozhodnutie o podanej určovacej žalobe. Súd je toho názoru, že právoplatné rozhodnutie súdu o pohľadávke žalobcu voči žalovanému 1/ nemá žiadny vplyv pre rozhodovaný spor, a teda na určenie, či záložné právo existuje alebo neexistuje. 13.1. Navyše súd poukazuje na to, že zákon v ustanovení § 164 C.s.p. upravuje fakultatívne (a nie obligatórne) prerušenie konania, čo znamená, že aj keby boli dané dôvody, ktoré by odôvodňovali prerušenie konania (ktoré však v predmetnom spore dané neboli - pozn. súdu), nie je povinnosťou súdu konanie prerušiť.
14. K samotnému určovaciemu žalobnému návrhu súd uvádza, že najprv musia byť splnené tzv. „procesné dôvody“, aby mohol súd preskúmavať určovaciu žalobu z vecných dôvodov, t. j. aby mohol rozhodovať o tom, či žalobcom napadnuté záložné právo v prospech žalovaného 2/ na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného 1/ existuje alebo neexistuje. Uvedené znamená, že žalobca musí byť v spore aktívne vecne legitimovaný, žalovaný (v danom prípade žalovaní 1/ a 2/) musí byť pasívne vecne legitimovaný a zároveň musí mať žalobca na požadovanom určení v čase rozhodovania súdu o určovacej žalobe naliehavý právny záujem, ktorý musí žalobca súdu preukázať. Predmetné podmienky v rozhodovanom spore splnené neboli, k čomu súd uvádza nasledovné:
15. Prvotnou otázkou, ktorou sa musel pri svojom rozhodovaní zaoberať, je otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 15.1. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. 15.2. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa v sporovom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie návrhu osoby, ktorá aktívnu vecnú legitimáciu nemá.
16. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 3. apríla 2002, sp. zn. 21Cdo/679/2001, v zmysle ktorého v konaní, ktorého predmetom je určenie, či tu záložné právo je alebo nie je, sú nositeľmi práv a povinností, o ktoré v konaní ide, záložný veriteľ, ktorý má pohľadávku zabezpečenú sporným záložným právom a záložný dlžník, ktorý je vlastníkom (majiteľom) predmetu sporného záložného práva (t. j. zálohu). Právneho postavenia ďalších osôb sa toto konanie netýka, lebo výsledok konania (rozhodnutie súdu o tom, či tu záložné právo je alebo nie je) nemôže mať, na rozdiel od záložného veriteľa a záložného dlžníka, na ich právne pomery žiadny vplyv (nemôže mať žiadny dopad na vymedzenie ich práv alebo povinností týmto súdnym rozhodnutím).
17. Pri aplikovaní citovaných právnych záverov na rozhodovaný spor súd konštatuje, že vecnú legitimáciu v spore o určenie, či záložné právo existuje alebo neexistuje, majú výlučne žalovaný 2/ ako záložný veriteľ (po postúpení zabezpečenej pohľadávky z pôvodného žalovaného 2/) a žalovaný 1/ ako záložný dlžník, ktorý je vlastníkom zálohu. Výlučne žalovanému 1/ a žalovanému 2/ vyplývajú zo spornej záložnej zmluvy hmotnoprávne práva a povinnosti. Hmotnoprávnych práv a povinností iných subjektov sa rozhodnutie o (ne)existencii záložného práva nedotýka, a preto nedisponujú oprávnením domáhať sa žalobou v sporovom konaní neexistencie záložného práva. 17.1. Žalobca nie je záložným veriteľom a ani záložným dlžníkom. Dokonca žalobca nie je subjektom, ktorý by v akomkoľvek právnom postavení bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu založeného zmluvou o zriadení záložného práva z 29. októbra 2013. Je tak zrejmé, že prípadné rozhodnutie v spore sa nedotýka hmotnoprávnych práv a povinností žalobcu (keďže takéto zo zmluvy o zriadení záložného práva nevyplývajú), a preto žalobca nie je v predmetom spore o určenie (ne)existencie záložného práva aktívne vecne legitimovaný. 17.2. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v rozhodovanom spore má za následok zamietnutie žaloby.
18. Nad rámec už uvedeného považuje súd za potrebné v stručnosti poukázať na to, že žalobca v rozhodovanom spore nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. 18.1. Základným predpokladom pre úspech určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ C.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem musí mať žalobca tak v čase podania žaloby, ako aj v čase rozhodovania súdu.
19. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, platí, že je povinnosťou žalobcu preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na ním požadovanom určení. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej platí, že:
19.1. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nielen nevyhnutnosť tvrdiť, ale aj dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť (k tomu viď aj 1Cdo/13/2010). 19.2. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu (k tomu viď aj 1Cdo/91/2006). 19.3. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie (k tomu viď aj 3Cdo/112/2004). 19.4. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, pričom nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu (k tomu viď aj 4Obdo/7/2018).
20. Z vyššie citovaných judikatórnych záverov platí, že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit, naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení musí byť v čase rozhodovania súdu, existenciu naliehavého právneho záujmu (vo vzťahu k navrhovanému určovaciemu petitu) musí žalobca v spore preukázať s tým, že nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu žalobcom má za následok zamietnutie určovacieho návrhu. 20.1. V tejto súvislosti poukazuje súd na to, že žalobou z 20. júla 2015 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a pôvodným žalovaným 2/. Po zmene žaloby zo 6. novembra 2017 sa žalobca domáhal určenia neexistencie záložného práva, avšak argumentácia žalobcu po celý čas smerovala k určeniu neplatnosti záložnej zmluvy. Z uvedeného je tak zrejmé, že z argumentácie týkajúcej sa neplatnosti záložnej zmluvy nie je možné vychádzať pri určení neexistencie záložného práva. Samotný odkaz žalobcu na zmenu právnej úpravy a na ustanovenie § 137 písm. c/ C.s.p. túto procesnú povinnosť žalobcu v spore nenahrádza. Je tak zrejmé, že z argumentácie žalobcu v spore nie je možné dospieť k záveru, že by ním podaná určovacia žaloba predstavovala vhodný prostriedok ochrany jeho práv, a či má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Jednoznačné nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zo strany žalobcu (t. j. z jeho argumentácie prednesenej v spore) má za následok konštatovanie, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, čo bez ďalšieho zakladá dôvod pre zamietnutie určovacej žaloby. Tu len ako poznámku k zmene právnej úpravy súd poukazuje na to, že pôvodná žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, čo znamená, že súd by posudzoval existenciu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 30. júna 2016 (k tomu viď znenie prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 C.s.p.). 20.2. Súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že ani v prípade pôvodne podanej žaloby (v spojení so žalobnou argumentáciou) by žalobca nemal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca celý čas argumentoval len skutočnosťou, že je veriteľom žalovaného 1/ a že založené nehnuteľnosti predstavujú jediný majetok žalovaného 1/, a preto záložnú zmluvu označil ako úkon smerujúci k sťaženiu, resp. k zmareniu uspokojenia jeho pohľadávky. Z predmetnej argumentácie nie je zrejmé, v čom má byť právne postavenie žalobcu neisté, a čomu má slúžiť podaná určovacia žaloba. 20.3. Len ako poznámku súd záverom uvádza, že ak by žalovaný 1/ chcel uzavretím záložnej zmluvy sťažiť, resp. zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu, mal žalobca k dispozícii iný právny prostriedok na zabezpečenie ochrany jeho subjektívnych práv, a to žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetná skutočnosť znamená, že žalobcom podaná určovacia žaloba nepredstavuje vhodne zvolený právny prostriedok ochrany jeho práv, čo taktiež vedie k záveru o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.
21. Na základe dôvodov uvedených vyššie vyhodnotil súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú. Preto žalobu žalobcu zamietol.
22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).