Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21CoP-9-2021.pdf
PDF · 98.59 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky Z. Ď., Q.. R., narodenej XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, toho času C. XXX, právne zastúpenej Mgr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 61, proti manželovi, ktorý návrh nepodal S. Ď., narodenom XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 17, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k mal. K. Ď., narodenému X.X.XXXX a mal. B. Ď.V., narodenému XX.X.XXXX, na čas po rozvode manželstva v konaní zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., o odvolaní otca, proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29P/25/2020-121 zo dňa 28.09.2020, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch IV., IX..
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania, argumentácia strán
1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým K.H. a B. na čas po rozvode manželstva ich rodičov. Manželka podala návrh na rozvod manželstva poukazujúc na to, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, s návrhom na zverenie detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti a úpravou výživného zo strany otca. Otec s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, ako aj so zverením maloletých detí podľa návrhu matky a navrhol, aby bol zaviazaný na čas po rozvode prispievať na výživu maloletých detí sumou 40,- Eur mesačne.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom č.k. 29P/25/2020-121 zo dňa 28.09.2020 rozhodol tak, že:
„I. manželstvo účastníkov konania Z. Z., rod. R., nar. XX.XX.XXXX a S. Z., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX v N., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu N., vo zväzku X., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X rozvádza,
II. na čas po rozvode zveruje maloletého B. Z., nar. XX.X.XXXX a maloletého K. Z., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky,
III. obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach,
IV. určuje otcovi prispievať na výživu mal. B. sumou 70 Eur mesačne a na výživu mal. K. sumou 90 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, opakovane do budúcna,
V. upravuje styk otca s maloletými tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými:
- každý nepárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,
- cez vianočné sviatky každý nepárny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 16.00 hod., každý párny rok od 30.12. od 16.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 10.00 hod.,
- cez veľkonočné sviatky každý párny rok od Zeleného štvrtka od 16.00 hod. do Bielej soboty do 18.00 hod., každý nepárny rok od Bielej soboty od 18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.,
- cez jarné prázdniny každý párny rok od pondelka od 9.00 hod. do piatka do 18.00 hod.,
- počas letných prázdnin každý rok od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 17.00 hod. a každý ok od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 17.00 hod.,
VI. otec si maloleté deti prevezme pred bydliskom matky v určený deň a čas a v určený deň a čas po ukončení styku ich na rovnakom mieste matke odovzdá,
VII. matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť,
VIII. v prevyšujúcej časti návrh matky čo do určenie výživného zamieta,
IX. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov považuje za trvalo a vážne rozvrátené. Maloleté deti sú v celodennej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť aj napriek svojmu zhoršenému zdravotnému stavu riadne. Súd jej zveril deti do výlučnej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o výšku výživného vychádzal z toho, že otec dosahuje mesačný príjem vo výške 750 ,- Eur s daňovým bonusom 957,- Eur + príspevok so štátneho fondu rozvoja bývania, čo je spolu takmer 993,-Eur. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku. Podľa názoru súdu pri príjme otca 993,- Eur je výživné vo výške 70,- Eur pre maloletého B. a K. vo výške 90,- Eur primerané jeho schopnostiam a možnostiam, pričom súd prihliadol na zdravotný stav matky, jej výlučnú starostlivosť a minimálnu starostlivosť so strany otca.
4. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 18, § 19, § 23, § 24, § 62, § 75 Zákona o rodine.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu
6. Proti rozsudku, a to proti výroku o výživnom, podal odvolanie otec. Podľa jeho názoru súd nebral do úvahy dôkazy vykonané na pojednávaní, a to predovšetkým dôkazy o jeho schopnostiach a možnostiach, pretože je riadne zamestnaný a jeho príjmom je mzda 750,- Eur mesačne. Navyše súdu preukázal, koľko platí za hypotéku, takto je výživné príliš vysoké, nemá z čoho platiť. Pracuje ako stolár, dve zamestnania by už fyzicky nezvládol. Vzhľadom k sociálnej situácii by mohol štát pomôcť nejakým príspevkom na deti, pretože nie je schopný platiť výživné v súlade s potrebami detí. Navrhuje odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok v napadnutom výroku a rozhodnúť o jeho návrhu na výšku výživného vo výške 40.- Eur mesačne, pre každého z maloletých synov.
7. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny.
8. Matka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutých výrokoch je vecne správny.
10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú vo vzťahu k súdom stanovenému rozsahu výživného zo strany otca pre maloletého K. a maloletého B. splnené zákonné kritéria.
13. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. V dostatočnom rozsahu vykonal súd prvej inštancie dokazovanie potrebné na posúdenie rozhodných okolností pre stanovenie rozsahu výživného pre maloleté deti. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu odchýliť.
14. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zákonné kritéria pre stanovenie výšky výživného podľa § 62 ods. 1, 3, 5, § 75 ods. 1 zákona a to z hľadiska pomerov na strane oprávnených maloletých detí, schopnosti a možnosti povinného rodiča, ako aj matky maloletých detí, vyhodnotil kritériá osobnej starostlivosti o maloleté deti.
15. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o výške výživného odôvodňuje možnosťami a schopnosťami otca vychádzajúc z jeho príjmov vo výške mesačného príjmu vo výške 750 ,- Eur s daňovým bonusom 957,- Eur + príspevok so štátneho fondu rozvoja bývania, čo je spolu takmer 993.-Eur s prihliadnutím na jeho majetkové pomery, oprávnené potreby maloletých detí akceptujúc náklady matky na ich výživu, jej náklady na bývanie a domácnosť, ako aj na náklady oboch rodičov na ich výživu.
16. Zo zistení súdu prvej inštancie možno uzavrieť, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a manželstvo rodičov je už v súčasnosti právoplatne rozvedené výrokom rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29P/25/2020-83 zo dňa 28.09.2020. Maloletý K. v septembri 2020 začal navštevovať T. Š. a s jeho výživou má matka spojené bežné výdaje, ako je nákup školských pomôcok, potrieb, náklady na stravu, oblečenie, náklady školských pomôcok, obedy v školskej jedálni. Na strane maloletého B. boli zistené náklady na výživu, rovnako náklady na stravu, obuv, ošatenie, nákup plienok,
kozmetických potrieb, drogérie. Zo skutočného stavu ďalej vyplýva, že otec zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti po rozpade rodiny minimálne. Na strane otca súd prvej inštancie zistil, že je zamestnaný v spoločnosti K. s.r.o., kde pracuje ako stolár a jeho mesačný príjem predstavuje sumu vo výške 750,- Eur s daňovým bonusom 957,- Eur + príspevok so štátneho fondu rozvoja bývania, čo je spolu takmer 993.-Eur Má bežné výdaje, ktoré súvisia s jeho stravou, ošatením, spláca hypotekárny úver. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku.
17. Otec namieta stanovený rozsah výživného, ktorý nezodpovedá jeho príjmu. K danej odvolacej námietke odvolací súd udáva nasledovne.
XX. B. a maloletý K. sú osobami oprávnenými z výživného a sú odkázané na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany oboch rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny, prípadne k rozvodu manželstva a prípadne, pokiaľ niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké by malo, pokiaľ by rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali.
19. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na výživu dieťaťa. Tieto náklady musí súd ustáliť tak, aby reálne vystihovali potreby dieťaťa. Náklady na výživu dieťaťa predstavujú náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Preto výživné nemožno považovať len za plnenie na výživu maloletého dieťaťa, ale aj náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť a iné potreby, ktoré sa vyskytnú. Matka uplatňuje základné výdaje, ktoré súvisia s bežným uspokojovaním potrieb maloletých detí, ako je stravné, ošatenie, obuv. Treba tam zahrnúť aj náklady na čistiace prostriedky, drogériu, kozmetiku, náklady, ktoré súvisia s ich zdravotným stavom, u maloletého K. náklady na školské potreby a pomôcky. Vychádzajúc zo zistení súdu maloleté deti nemajú mimoriadne zvýšené náklady na svoju výživu. Odvolací súd konštatuje, že na strane maloletých K. a B. nejde o neprimerané potreby, skôr nevyhnutné a základné. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.
20. Na strane povinného rodiča správne súd vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súd vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného. V priebehu konania zo strany otca neboli tvrdené a predložené relevantné dôkazy preukazujúce neschopnosť otca plniť výživné vo výške určenej súdom. Otec je zamestnaný v pracovnom pomere, pracuje ako stolár, jeho mesačný príjem súd zistil vo výške 750 ,- Eur s daňovým bonusom 957,- Eur + príspevok so štátneho fondu rozvoja bývania, čo je spolu takmer 993.-Eur. Z daného príjmu je v schopnostiach otca plniť súdom určené výživné.
21. Zákonnou povinnosťou rodičov je plniť výživné. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady, ktoré súvisia so zdravotným stavom mal. dieťaťa, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť
odôvodnené potreby maloletého. Je potrebné uviesť, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie odôvodnených potrieb.
22. Nepochybne vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom má aj matka. Je však objektívne preukázanou skutočnosťou, že matka zabezpečuje celodennú starostlivosť v súčasnosti o maloletého B., jej mesačným príjmom je len rodičovský príspevok a jej zdravotný stav vyžaduje zvýšené náklady. Z dôvodu celodennej starostlivosti o maloletého je matka poberateľkou iba rodičovského príspevku a prídavkov na deti, pričom podľa názoru súdu z objektívnych príčin nie je schopná dosahovať vyšší príjem. Na strane matky je potrebné zohľadniť, že sa o deti osobne stará a touto osobnou starostlivosťou, ktorá je postavená na roveň finančným plneniam si plní aj svoju vyživovaciu povinnosť. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp.zn. IV.ÚS 489/2011).
23. Bolo by v rozpore so zásadou spravodlivosti a zásadou rovnosti rodičov v ich rodičovských právach a povinnostiach, ak by výdavky na maloleté deti znášal len jeden rodič, ktorý navyše disponuje nižším príjmom a poskytuje maloletým značne rozsiahlejšiu osobnú starostlivosť.
24. Vzhľadom na preukázané príjmy matky, ktoré pozostávajú iba s rodičovského príspevku a objektívnu nemožnosť dosahovať iný príjem, matka podľa názoru odvolacieho súdu nemôže si inou formou ako osobnou starostlivosťou o deti v súčasnosti plniť vyživovaciu povinnosť. Je preto potrebné, aby všetky oprávnené ostatné potreby maloletých detí zabezpečoval otec, ktorého finančná situácia a zároveň aj možnosti a schopnosti to dovoľujú. Z tohto dôvodu tak nesúhlasí odvolací súd s argumentami otca, ktoré uvádza v odvolaní, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach takto stanovené výživné platiť. Zmyslom stanoveného rozsahu výživného je zabezpečiť, aby maloleté deti mali aspoň porovnateľné podmienky s tými, aké by mali, keby rodičia žili spolu a riadne sa o deti starali. Za danej situácie niet pochýb, že otec by uspokojoval dané oprávnené potreby svojich maloletých detí.
25. Námietky otca, že súd sa nevyrovnal s jeho oprávnenými výdajmi na jeho potreby, je treba uviesť, že súd tieto zistil a vyhodnotil. Vo vzťahu k splátkam hypotekárneho úveru je treba uviesť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právo na výživné je osobným právom každého dieťaťa. Dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa.
27. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako náhle sa stane človek rodičom, nadobúda určité práva s tým spojené, ale tiež ho začnú viazať určité obmedzenia dané existenciou dieťaťa. Musí mať na zreteli záujmy svojho dieťaťa, v danom prípade teda záujem na zabezpečení potrieb detí, ktoré sú nevyhnutné a potrebné. V prípade kolízie záujmu dieťaťa a rodiča preváži záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa.
28. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, vrátane výroku o trovách konania. Odvolací návrh odvolateľa na zmenu vyživovacej povinnosti na sumu 40,- Eur pre každého zo synov považoval odvolací súd za rozporný s najlepším záujmom maloletých, ohrozujúci riadne uspokojovanie ich odôvodnených potrieb a s prihliadnutím na výraznú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k mal. deťom zo strany otca.
29. V situácii, v akej sa ocitli maloleté deti po rozpade rodiny, je potrebné vyzdvihnúť osobnú starostlivosť matky a jej skutočný záujem o maloleté deti, pričom s prihliadnutím na potrebu starostlivosti o maloleté deti a jej zdravotný stav sa matka uskromňuje a zabezpečuje sebe iba nevyhnutné životné potreby, aj keď by jej zdravotný stav potreboval zvýšené uspokojovanie potrieb a viac starostlivosti o maloleté deti zo strany otca a uvedomenie si rodičovskej zodpovednosti.
30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).