Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-23-2021.pdf
PDF · 131.01 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, dieťa rodičov: otec H. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. P. XXXX/XB, T., H. Česká republika a matka O. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX/XX, E., zastúpená Mgr. Lukášom Grežďom, advokátom, so sídlom Streďanská 1537/14, Topoľčany, o návrhu otca dieťaťa na úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca proti rozsudku takto Okresného súdu Nitra zo dňa 29. marca 2021 č. k. 11P/340/2019-46 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým H. U., nar. XX. XX. XXXX každú prvú sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že otec je oprávnený si maloletého prevziať v stanovený čas v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa v stanovený čas vrátiť v mieste jej bydliska a matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť.
Súd ukladá matke maloletého povinnosť zabezpečiť telefonický alebo audiovizuálny kontakt otca s maloletým každý párny piatok od 18.00 hod. do 19.00 hod.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca dieťaťa zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1 Zákona o rodine a vykonaným dokazovaním zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a nežijú spolu. Z ich mimomanželského vzťahu pochádza maloletý H. U., nar. XX. XX. XXXX. Matka dieťaťa spočiatku bývala spoločne s maloletým u pani R. v H., na adrese F. XXX/XX v byte 2+1. Náklady na bývanie hradila babička maloletého, ktorá finančne podporovala matku i maloleté dieťa, keďže matka dieťaťa mala v tom čase príjem len z rodičovského príspevku. Zdravotný stav maloletého bol dobrý a matka nemala s ním zvýšené výdavky. Matka dieťaťa bola evidovaná na úrade práce v ČR, následne bola na rodičovskej dovolenke, kedy poberala rodičovský príspevok. S maloletým nemala zvýšené výdaje. V tom čase býval otec na adrese H. X v byte jeho rodičov, ktorým prispieval na bývanie 3000 KČ mesačne. Otec dieťaťa bol evidovaný ako nezamestnaný, nevlastnil žiadne nehnuteľnosti, ani motorové vozidlo, mal exekúciu z dôvodu pracovných pohľadávok, ktorú mesačne splácal čiastkou 3000 CZK. S maloletým sa v tom čase stretával. V súčasnej dobe žije maloletý u matky na adrese W. XX/XX, E., Slovenská republika. Matka dieťaťa má spolu tri vyživovacie povinnosti a v súčasnej dobe je na rodičovskej dovolenke. Z jej vyjadrenia vyplynulo, že otec neprejavuje
žiadny záujem a vzťah s H., o ktorého sa nikdy nezaujímal, ani nestaral. Dobrý vzťah matka eviduje so starými rodičmi zo strany otca, ktorý žijú v ČR a s maloletým sa vídajú, keďže ona do ČR s maloletým chodieva. Od doby 1,5 roka matka vychováva maloletého sama. Otec dieťaťa mal vždy problémy venovať sa maloletému. Záujem o syna taký opravdivý neprejavoval. O maloletého sa však zaujímali rodičia otca. Otec dieťaťa si neplnil ani vyživovaciu povinnosť k maloletému. Bol vo VTOS kvôli problémom s drogami a krádežiam. Spočiatku otec maloletému chýbal, ale postupom času maloletý začal ako otca vnímať práve jej priateľa, s ktorým má doteraz dobrý vzťah, majú spoločné aktivity napr. rybolov. Podľa vyjadrenia matky maloletý za svojho otca považuje jej súčasného partnera, ktorého volá táta. U maloletého nebolo pozorované žiadne biologické puto k otcovi a maloletý v živote nepovedal jeho meno. Matka zároveň vyjadrila veľkú nedôveru k osobe otca, ktorému ona neverí. Zo správy ÚPSVaR Nitra, pracovisko Zlaté Moravce z 09. 06. 2020 vyplýva, že matka s maloletým žije v rodinnom dome v obci E. spolu s jej partnerom C. Z., s ktorým má dve deti C. 4 roky a D. 2 roky. Na Slovensku bývajú 2,5 roka, pričom predtým žili spolu v H. a na Slovensko sa presťahovali kvôli lepšej práci pre jej partnera a tiež kvôli bývaniu v rodinnom dome v W., ktorého vlastníkom je otec jej partnera. Jedná sa o starší dlhý rodinný dom. Matka s jej rodinou obývajú samostatnú časť domu s vlastným vstupom. Celý obytný priestor je pekne zariadený, deti majú množstvo hračiek. Maloletý H. má v dome vytvorený samostatný priestor na učenie a hygienické podmienky v uvedenej domácnosti sú podľa správy ÚPSVaR Nitra vyhovujúce. Rodina uhrádza výdavky spojené s bývaním. Matka poberá rodičovský príspevok a Pnd na tri deti a matkin partner má príjem z výkonu práce 1000,- eur mesačne. Aj matka dieťaťa opakovane potvrdila, že počas spoločného života medzi ňou a otcom maloletého začal otec dieťaťa užívať omamné látky, bol opakovane vídaný na ulici ako sa bije, vyhrážal sa matke dieťaťa bitkou aj za prítomnosti dieťaťa a táto mala o maloletého strach. Matka dieťaťa informovala starých rodičov zo strany otca o jej odchode z ČR a po tomto kroku otec nejavil o dieťa záujem, nenapísal mu, nezavolal mu. Matka dieťaťa v rámci rozhovoru s ňou uviedla, že nie je proti tomu, aby sa maloletý H. stretával s otcom, avšak z dôvodu ich vzťahových väzieb uviedla, že by bolo vhodné, aby sa spočiatku styk realizoval za jej prítomnosti. Samotný maloletý H. sa vyjadril, že s otcom sa stretnúť nechce, že mu neverí. Otec za maloletým H. ani raz na Slovensko nevycestoval, nenavštívil ho a nekontaktoval ani matku dieťaťa, že by chcel za maloletým prísť. Neozval sa ani na začiatku školského roka, kedy maloletý potreboval školské pomôcky, ako aj oblečenie a iné potreby. Vykonaným dokazovaním v tejto právnej veci bolo jednoznačne preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu dlhodobo nežijú. Neexistuje medzi nimi aktívny rodičovský vzťah, pričom maloleté dieťa vychováva matka dieťaťa. Otec dieťaťa sa na výchove maloletého dieťaťa dlhodobo nepodieľa, a to od útleho veku dieťaťa. Maloletý v súčasnej dobe žije v rodine matky spolu s jej priateľom a dvoma nevlastnými súrodencami. Samotný maloletý potvrdil, že vie, že jeho otec sa volá rovnako ako on, teda H. U.. Uviedol, že sa s ním stretol, keď boli na návšteve v Čechách a boli spolu chytať kaprov. Rozplakal sa pri otázke ohľadom stretávania sa s otcom a svoj nesúhlas k stretnutiu s otcom vyjadril rozplakaním sa a pokývaním hlavou. Pripustil stretnutie v stave, že by bola pri ňom prítomná jeho matka. Čo sa týka hodnotenia súčasného partnera jeho matky, k nemu sa maloletý vyjadril tak, že by mu dal jednotku a k osobe jeho biologického otca uviedol, že jemu by dal päťku. Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplýva, že vzťah medzi otcom a synom momentálne nie je nijako rozvinutý. Maloletý sa identifikuje s rodinou matky, s ktorou žije. Má s matkou vytvorený veľmi pekný vzťah a má ho vytvorený aj s jej terajším partnerom. Na otca si maloletý v podstate ani nepamätá, keďže rodičia sa veľmi skoro po jeho narodení rozišli. Otec dieťaťa trávil pobyt aj vo VTOS a v tom čase, ako aj v ďalšom období sa o maloletého zaujímali len starí rodičia zo strany otca. Otcovi je dôvodné vytýkať jeho protispoločenskú činnosť, v dôsledku ktorej sa dostal do VTOS a stratil tak možnosť vytvárať si plnohodnotný vzťah s maloletým synom a podieľať sa na jeho výchove, ako aj výžive. O potreby maloletého sa nezaujímal. Nebol matke dieťaťa nápomocný v zložitom období pre matku, ako aj samotného syna. Správal sa nezodpovedne k sebe i k rodine v dôsledku toho ako konal. Namiesto otca sa zaujímali o maloletého jeho rodičia, s ktorými má maloletý doteraz vytvorený normálny vzťah. Možno konštatovať, že vzťah medzi maloletým a biologickým otcom dieťaťa aktuálne žiadny vytvorený nie je. Maloletý prechováva k biologickému otcovi nedôveru a neprejavil záujem stretnúť sa s ním. Nezáujem otca o dieťa sa prejavil i v tom smere, že otec za maloletým H. ani raz nevycestoval na Slovensko, nenavštívil syna, nekontaktoval ani matku dieťaťa, že by chcel prísť za synom a neozval sa ani ohľadom potrieb pre maloletého, ktorý už navštevuje školu a potrebuje saturovať jeho bežné odôvodnené potreby, čo je v súčasnej dobe len bremenom matky maloletého dieťaťa, ktorej v tomto smere aj z hľadiska výchovy dieťaťa pomáha jej súčasný uvedený partner. Súd v nadväznosti na vykonané dokazovanie mal za to, že návrh otca dieťaťa ohľadom jeho styku s maloletým v takom rozsahu ako bol navrhnutý otcom v jeho písomne podanom návrhu je predčasný. Otec dieťaťa si rozhodne neuvedomuje potrebu relevantných krokov k tomu, by s maloletým nadviazal aktívny kontakt,
ak o stretnutiach vážne uvažuje. Maloletý sa jednoznačne identifikuje s rodinou a prostredím, v ktorom žije. Z hľadiska doterajšieho správania sa otca nemá maloletý vytvorenú k otcovi dôveru ani citovú väzbu, a preto požiadavka otca dieťaťa v opísanom stave pomerov u maloletého a u otca nevytvára priestor na to, aby sa styk požadovaný otcom dieťaťa jeho návrhom v tejto veci realizoval. Súd preto návrh otca dieťaťa ako predčasné riešenie pomerov otca a dieťaťa v opísanej situácii stavu pomerov zamietol. Považoval nateraz návrh otca v tejto veci za návrh nedôvodný a za návrh, ktorý by aktuálne nezodpovedal najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa, na ktorý súd počas celého konania v tejto veci prihliadal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
2. Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že rozsudok sa zakladá na tvrdeniach matky, ktoré však nezodpovedajú skutočnosti. Matka maloletého trvalo blokuje komunikáciu medzi maloletým a jeho otcom a prarodičmi z otcovej strany. Za rok 2020 matka umožnila iba jedno stretnutie s prarodičmi zo strany otca na asi 5 hodín, a to aj napriek tomu, že maloletým bol v Českej republike niekoľko týždňov. V rámci tohto stretnutia maloletého s prarodičmi, ho videl aj jeho otec, s čím matka nesúhlasila a reagovala na to úplným prerušením vzájomnej komunikácie a odmietnutím ďalších stykov, aj keď boli doporučené i zo strany kolízneho opatrovníka. Stretnutie pritom prebehlo úplne bez problémov a spontánne, a to napriek tomu, že maloletý povedal svojej babičke, že má zakázané sa s otcom baviť. Napriek opakovaným žiadostiam tak ďalší styk maloletého s rodinou otca umožnený nebol. Matka styk s otcom a jeho rodičmi nepodporuje, aj keď je to jej povinnosť. Nie je pravda, že by matka bola v kontakte s rodičmi otca. Tento kontakt aktívne blokuje, keď neodpovedá, nedvíha telefóny, neumožňuje samostatnú komunikáciu s maloletým H.. Sama prarodičov zo strany otca nekontaktuje. Matka dobre vie, že darček k Vianociam má maloletý H. v H., čo jej bolo matke opakovane uvedené s tým, že budú všetci radi, pokiaľ si ho vyzdvihne, aj keď by mu ho najradšej predali osobne, mohli sa s ním rozprávať, vidieť, či má z darčeka radosť. Matka to ignoruje a na správy nereaguje. Pre otca bolo doručenie rozsudku prekvapivé, nakoľko očakával, že vo veci prebehne ďalšie pojednávanie, kde bude mať možnosť na tvrdenie matky a správy ÚPSVaR reagovať. Otcovi predvolanie na ďalšie pojednávanie nebolo doručené. Otec má za to, že nebolo vyhlásené skončenie dokazovania a nebol vyzvaný na doloženie ďalších dôkazov. Otec má za to, že sa nemal možnosť vyjadriť k spisovému materiálu ako celku. Ďalším procesným pochybením je tiež to, že nebol zamietnutý návrh na vykonanie dôkazov výsluchom prarodičov, vyslovene uvedených v návrhu na začatie konania. Prarodičia pritom boli na pojednávaní prítomní, ale ich výsluch nebol vykonaný. Pokiaľ by sa názor otca ohľadne jeho procesných nedostatkov ukázal ako oprávnený, bolo by konanie zaťažené vážnou procesnou vadou, pre ktorú by napadnuté rozhodnutie nemohlo obstáť. Súd tak v dôsledku nesprávneho procesného postupu došiel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vychádzal z nepravdivých tvrdení matky, ktoré nemohol otec ich vrátiť, pretože na to nemal príležitosť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne aj z dôvodu, že pokiaľ mal súd za to, že nie sú dané podmienky pre to, aby mohol vyhovieť návrhu, mal rozhodnúť inak, teda aby bol styk otca s maloletým nastavený nejakým iným spôsobom. Súd totiž nie je viazaný návrhom otca, ale môže rozhodnúť aj inak, aby bol naplnený záujmy dieťaťa. Jedným so záujmom dieťaťa bezpochyby jej styk s biologickým otcom, pokiaľ mu nebráni nejaká závažná prekážka, najmä na strane otca. Takáto prekážka však zistená nebola. Pokiaľ mal súd za to, že navrhovaný rozsah styku je príliš široký, mal zatiaľ určiť rozsah užší, napríklad realizovaný cez víkendy na Slovensku a v Českej republike iba cez prázdniny, napríklad za asistencie babičky. Za súčasného stavu nemá otec upravený styk v žiadnom rozsahu a je tak závislý na ľubovôli matky, či mu styk umožní. Súd sa v odôvodnení rozsudku nevyjadril k celému návrhu otca, keď požadoval aj rozhodnutie vo veci elektronickej komunikácie maloletého s otcom, keď vzhľadom k skutočnosti, že matka sa presťahovala na Slovensko, čo zásadne komplikuje osobný kontakt otca maloletého, je toto najjednoduchšia možnosť, ako vzťah otca maloletého syna rozvíjať. V opatrovníckych veciach neleží dôkazné bremeno výhradne na stranách sporu, ale je to i súd, kto má aktívne vykonávať dôkazy a pokiaľ by mal pochybnosti o dôvodnosti tohto návrhu, podobu komunikácie, prípadného blokovania, mal preveriť a vyzvať strany na doloženie ich tvrdenia. K osobným pomerom otca uviedol, že je riadne zamestnaný, výživné platí, už 1,5 roka žije s priateľkou a očakáva s ňou narodenie dieťaťa. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že otec maloletého dieťaťa sa na termín súdneho pojednávania nedostavil a neospravedlnil svoju neúčasť. Matka maloletého uviedla, že asi štrnásť dní pred súdnym pojednávaním, ktoré bolo dňa 29. 03. 2021 komunikovala s O. U., nar. XX. XX. XXXX (starou matkou maloletého H.). Preberali termín tohto pojednávania. Stará matka sa
informovala, či nie je súdne pojednávanie odročené kvôli pandemickej situácii. Matka maloletého starej matke poskytla informáciu, že nedisponuje poznatkom o odročení súdneho pojednávania. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, referát sociálnych vecí a rodiny nebol zo strany otca maloletého dieťaťa kontaktovaný. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že sa pripája k návrhu matky dieťaťa, aby návrh otca dieťaťa v právnej veci zamietol, pričom pokiaľ otec maloletého prejaví záujem o stretnutie s maloletým, bude mu stretnutie za prítomnosti matky dieťaťa umožnené, kvôli postupnému nadviazaniu vzťahu otca s maloletým dieťaťom. Aj keď maloletý H. vie, kto je jeho biologický otec, k pravidelným kontaktom nedochádza. Podľa slov matky, maloletý ešte nebol pripravený na rozšírenie styku s otcom. Do budúcnosti matka dieťaťa s prihliadnutím na názor a potreby maloletého úpravu styku otca s dieťaťom považuje za možnú. Posledné stretnutie otca s maloletým H. prebehlo počas letných prázdnin v roku 2020. Maloletý H. išiel na stretnutie so starými rodičmi z otcovej strany. Na toto stretnutie sa tešil. Starí rodičia (D. U., nar. XX. XX. XXXX a O. U., nar. XX. XX. XXXX) si maloletého vyzdvihli. Po príchode k starým rodičom sa maloletého stará matka opýtala, či sa chce stretnúť s otcom. Maloletý toto stretnutie odmietol. Napriek tomuto odmietnutiu, otec na stretnutie s maloletým prišiel. Po tejto skúsenosti sa narušili vzťahy a dôvera medzi maloletým, jeho matkou a uvedenými starými rodičmi. Po návrate od otca k matke sa H. večer rozplakal. Uviedol, že stretnutie bolo dobré. Otec mu na privítanie dal pusu na čelo, pozdravili sa. Otec maloletého informoval o svojom zamestnaní, predstavil mu partnerku. H. bol z tohto stretnutia rozpačitý, sklamaný z toho, že starí rodičia nerešpektovali jeho názor. Aj napriek tomu, že stretnutie s otcom označil za dobré, cítil sa nepríjemne. Nevedel, ako má otca oslovovať, nevedel s otcom diskutovať. Uviedol, že otec si ho natáčal, fotil, sledoval jeho reakcie na položené otázky. Počas ďalšieho pobytu na území Českej republiky mal maloletý navštíviť matkinu sestru. Matkina sestra žije v blízkosti H. starých rodičov. H. poprosil matku, aby neposkytla starej matke informáciu, kde sa bude nachádzať. Dôvodom bola predstava, že by ho navštívili starí rodičia spoločne s otcom. V súčasnosti maloletý komunikuje so starou matkou. Posledný kontakt prebehol dňa 14. 05. 2021. Maloletý kontakt so starou mamou neodmieta, nechce ale kontakt s otcom. Otec po nástupe maloletého dieťaťa do školy po dištančnom vzdelávaní nekontaktoval matku, napríklad vo veci zakúpenia oblečenia, školských pomôcok. Matka uvádza, že nebráni kontaktu otca s maloletým. Otec, podľa slov matky, neinicioval telefonický kontakt s maloletým. Na základe uvedených skutočností Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, referát sociálnych vecí a rodiny, sociálno-právna ochrana detí a sociálna kuratela žiada, aby Krajský súd Nitra potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Nitra zo dňa 29. 03. 2021 a zamietol návrh otca na úpravu styku s dieťaťom v takom rozsahu, ako otec uviedol v návrhu. Je dôležité, aby dieťa poznalo svojho biologického otca a postupne si vybudovalo k otcovi vzťah. Rešpektovali sme názor dieťaťa. Podľa sociálneho zisťovania maloletý prejavil nesúhlas so stretnutiami s otcom. Rozhovor s dieťaťom prebiehal bez prítomnosti matky. Názor maloletého H. bol vypočutý a bola mu venovaná náležitá pozornosť. Matka maloletého dieťaťa je otvorená komunikácii s otcom H. vo veci úpravy styku. Zároveň rešpektuje názor dieťaťa na stretnutie s otcom a chce, aby nadviazanie vzťahu bolo postupným budovaním dôvery medzi rodičom a dieťaťom.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 388 CSP zmeniť a styk otca s maloletým H. U. upraviť.
5. Otec sa podaným návrhom domáhal, aby bol oprávnený stýkať sa s maloletým H. U., nar. XX. XX. XXXX vždy cez víkend 1 x za dva mesiace tak, že matke najmenej 14 dní vopred oznámi víkend, kedy styk prebehne, pričom maloletého vyzdvihne v jeho bydlisku v piatok medzi 14.00-16.00 hod. a opäť matke v nedeľu medzi 17.00-19.00 hod. v jeho bydlisku odovzdá. Zároveň uviedol, že vždy následne prebehne styk s maloletým H. cez víkend pred jeho narodeninami. Odovzdanie a prebratie maloletého môže prebehnúť i prostredníctvom prarodičov maloletého D. U., nar. XX.XX.XXXX a O. U., nar. XX.X.XXXX. Požadoval, aby sa s maloletým H. U. mohol stýkať vždy v období letných prázdnin od 1.8. do 31.8., v každom párnom roku cez Vianoce vždy od 22.12. do 27.12. a v každom nepárnom roku cez Vianoce vždy od 28.12. do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roku. Požadoval, že bude vyzdvihovať maloletého H. U. vždy medzi 9.00-11.00 hod. v deň, kedy má byť styk zahájený v bydlisku matky a matka si prevezme maloletého vždy v posledný deň styku medzi 17.00-19.00 hod. v bydlisku otca. Požadoval, aby preberanie a odovzdávanie maloletého mohlo prebehnúť aj prostredníctvom prarodičov maloletého, a to D. U. a O. U.. Žiadal, aby matka maloletého O. J. povinná umožniť kontakt otca s maloletým podľa bodu I. tohto návrhu a je povinná poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť za účelom
realizovania telefonickej, či inej diaľkovej komunikácie navrhovateľa s maloletým. Návrh odôvodnil tým, že maloletý bol zverený rozhodnutím súdu do starostlivosti matky a jemu bola stanovená povinnosť platiť na maloletého výživné. Poukázal na to, že situácia sa postupom času zmenila a matka dieťaťa odmieta odovzdávať maloletého H. jemu ako otcovi dieťaťa, pričom otec dieťaťa sa opakovane pokúšal dohodnúť na kontakte s maloletým, ale bezvýsledne. Poukázal na stav, že matka s maloletým žije na Slovensku s jej novým priateľom v obci E. v okrese W. E.. Vytýkal matke, že jej presťahovanie sa na Slovensko nijako nekonzultovala a nežiadala ani jeho súhlas. Otec uviedol, že sa snažil domôcť styku s maloletým H. na súde v Českej republike, pričom Obvodný súd pre Prahu 6 konštatoval jeho nepríslušnosť, a preto sa on následne rozhodol domáhať svojho práva styku s maloletým na Okresnom súde v Nitre v Slovenskej republike.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 25 ods. 1 Zákon a rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
11. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19. januára 2017 pod sp. zn. II. ÚS 56/2017 uviedol, že v súčasnosti existuje široká zhoda ? a to aj v medzinárodnom práve ? na podporu myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania.
14. Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie aj napr. Charta základných práv Európskej únie, kde podľa čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“.
15. Záujem dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli najmä dva aspekty jeho záujmov. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa [porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko, č. 41615/07, rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo 6. 7. 2010, bod 136; Elsholz v. Nemecko, č. 25735/94, rozsudok Veľkej 17 komory ESĽP z 13. 7. 2000, bod 50; Maršálek v. Česká republika, č. 8153/04, rozsudok ESĽP zo 4. 4. 2006, bod 71].
16. V tomto ohľade platí aj pre rozhodovanie súdov, že prijaté opatrenia musia sledovať najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri rozhodovaní konkrétnej veci týkajúcej sa detí ich najlepší záujem vyplýva o. i. aj z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.
17. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Ústavný súd v súvislosti s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa odkázal na svoje uznesenie sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. septembra 2014 (publikované v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu 2014 pod č. 57/2014), v ktorom uviedol, že na úrovni doktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni samotnej Organizácie Spojených národov prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi články Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general principles) Dohovoru o právach dieťaťa (a nie sú teda priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať do príslušnej vnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe), možno zaradiť o. i. aj čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa (pozri Hodgkin, R. - Newell, P. Implementation Handbook for the Convention on the Rights of the Child. Fully revised third edition. Ženeva: UNICEF Regional Office for Europe, 2007, pp. 39, 83, 158; k tomu porov. aj Committee on the Rights of the Child: General Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19, 20 a 22). Ustanovenie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je všeobecnou proklamáciou (princípom), ktorý je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tento princíp zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov.
19. Tento princíp bol v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaný (explicitne, ako aj implicitne) do jednotlivých noriem napr. Civilného mimosporového poriadku (porov. napr. čl. 4, § 38, § 117, § 119, § 146 ods. 1, § 365 a nasl. a ďalšie; ďalej len CMP) alebo aj zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (porov. napr. čl. 5, § 23 ods. 2, § 24 ods. 2 a 4, § 44 ods. 4 a ďalšie). Na ústavnej úrovni sa princíp povinnosti prihliadať na najlepší záujem dieťaťa (maloletého) v konaní pred všeobecným súdom spája najmä so základným právom dieťaťa (maloletého) na súkromie podľa čl. 16 ods. 2 ústavy, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 ústavy, právom na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 ods. 4 ústavy, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, so základným právom dieťaťa (maloletého), aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohlo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
20. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 2298/15 - bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11).
21. Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom v zmysle už uvedených premís je potrebné zo strany konajúceho súdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej moci) zohľadniť viaceré konkrétne kritériá. Ide predovšetkým o nasledujúce 4 kritériá: existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie do starostlivosti usilujúcimi osobami, miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby, schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a prianie dieťaťa (porov. aj nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2482/13 a I. ÚS 1554/14].
22. Podľa § 38 ods. 2 CMP názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
23. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vec a rozumovú vyspelosť samostatne vyjadriť svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Zisťovanie názoru maloletého vo veci, ktorá sa ho dotýka je obligatórnym postupom súdu, pričom vyjadrenie názoru dieťaťa nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale jeho schopnosťou sa vyjadriť. Schopnosť dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor je však ovplyvnená predovšetkým vekom a vyspelosťou dieťaťa, pričom od toho závisí spôsob, aký by mal súd pri zisťovaní názoru maloletého dieťaťa zvoliť, teda či to urobí súd sám výsluchom na pojednávaní, mimo pojednávania prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne prostredníctvom znalca.
24. Predmetom konania na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania je úprava styku otca s maloletým H.. Otec sa podaným návrhom domáhal pomerne rozsiahlej úpravy styku s maloletým synom, a to okrem bežného styku vzhľadom k vzdialenosti bydliska otca a maloletého dieťaťa, aj umožnenia kontaktu otca s maloletým synom aj prostredníctvom telefonickej či inej diaľkovej komunikácie. Súd prvej inštancie jeho návrh v celom rozsahu zamietol, keď mal za to, že vzhľadom k tomu, že otec dieťaťa trávil pobyt aj vo VTOS a v tom čase, ako aj v ďalšom období sa o maloletého zaujímali len starí rodičia zo strany otca a on sa o maloletého nezaujímal, vzťah medzi maloletým a biologickým otcom dieťaťa aktuálne žiadny vytvorený nie je. Maloletý prechováva k biologickému otcovi nedôveru a neprejavil záujem stretnúť sa s ním. Súd v nadväznosti na vykonané dokazovanie mal za to, že návrh otca dieťaťa ohľadom jeho styku s maloletým v takom rozsahu ako bol navrhnutý otcom v jeho písomne podanom návrhu je predčasný, pričom otec si neuvedomuje potrebu relevantných krokov k tomu, by s maloletým nadviazal aktívny kontakt. Z hľadiska doterajšieho správania sa otca nemá maloletý vytvorenú k otcovi dôveru ani citovú väzbu a preto požiadavka otca dieťaťa v opísanom stave pomerov u maloletého a u otca nevytvára priestor na to, aby sa styk požadovaný otcom dieťaťa jeho návrhom v tejto veci realizoval. Nateraz návrh otca v tejto veci za návrh nedôvodný a za návrh, ktorý by aktuálne nezodpovedal najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa, na ktorý súd počas celého konania v tejto veci prihliadal. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v tom, že vychádzajúc zo skutkového stavu, zisteného súdom prvej inštancie, z ktorého je zrejmé, že pre dlhodobý nezáujem zo strany otca nie je medzi ním a maloletým synom vytvorený vzťah a citová väzba, je návrh otca v rozsahu, v akom ho podal nedôvodný.
25. Najprirodzenejším spôsobom úpravy styku rodiča s dieťaťom je dohoda rodičov. Dohoda rodičov najlepšie vystihuje potreby dieťaťa, jeho vek, denný režim a všetko potrebné pre zabezpečenie pohody počas styku. Rodič, ktorý má svoje dieťa rád, ponechá priestor na výchovné pôsobenie druhému rodičovi, rodičia sa nesmú znevažovať vo svojej rodičovskej úlohe a aj rozličné výchovné vplyvy môžu dieťa pozitívne obohacovať. Je však potrebné upozorniť, že ide o právo a nie povinnosť. Ak sa však rodičia nevedia dohodnúť, je potrebné aby rešpektovali autoritatívne rozhodnutie, ktoré sleduje záujem dieťaťa. V danej veci odvolací súd vychádzal z toho, že otec sa so synom dlhodobo nestretával a nejavil o neho záujem. Matka sa s otcom rozišla, keď mal. Maloletý H. 1,5 roka. Určitú dobu bol potom otec vo výkone trestu odňatia slobody, ale ani po jeho návrate z výkonu o syna nejavil záujem. Záujem o maloletého však prejavovali rodičia otca, ktorým matka v styku nebránila a vedeli sa na ňom dohodnúť. Tvrdenie otca v odvolaní, že matka maloletého trvalo blokuje komunikáciu medzi maloletým a jeho otcom a prarodičmi z otcovej strany nebolo v konaní preukázané. Napriek tomu, že maloletý sa s otcom počas pobytu v Českej republike nechcel stretnúť, matka súhlasila s tým, že sa môže stretnúť s jeho rodičmi, s ktorými má vytvorený vzťah. Napriek vyjadreniu maloletého v priebehu konania, kedy sa pri otázke, či by sa chcel stretávať s otcom rozplakal a pokýval hlavou na znak nesúhlasu a uviedol, že by sa s ním chcel stretnúť tak, že by bola pritom prítomná aj mamina, tento jeho názor nebol otcom a starými rodičmi zo strany otca následne rešpektovaný. Pojednávanie dňa 20. júla 2020 bolo odročené s tým, že matka a otec v lehote do 18. 09. 2020 oznámia súdu, v akej atmosfére sa uskutočnilo stretnutie otca s maloletým za prítomnosti matky dieťaťa, ako reagovalo dieťa na otca, či prejavilo záujem o otca a v akom konkrétnom rozsahu. Následne matka súdu oznámila, že napriek tomu, že boli v Čechách, otcovi oznámila, že maloletý nie je na stretnutie s ním pripravený, bol z toho nervózny. Do styku s otcom ho nechcela nútiť. Keďže maloletý H. prejavil záujem o stretnutie so starými rodičmi, matka otcovi napísala, že H. chce vidieť babku a dedka. Stretnutie s otcom dohodnuté nebolo. Napriek tomu starí rodičia kontaktovali otca a zavolali ho k sebe domov napriek tomu, že keď sa maloletého H. pýtali, či chce vidieť otca, povedal, že nechce. Maloletý sa po návrate z tohto stretnutia rozplakal a následne sa vyjadril, že s otcom sa stretnúť nechce, že mu neverí. Uvedeným necitlivým prístupom zo strany otca, ako aj jeho rodičov neprispeli k tomu, aby sa otec so synom mohli postupne zbližovať. Takéto opakované správanie by mohlo spôsobiť, že maloletý bude svojho otca v budúcnosti odmietať. Napriek tomu, bol
odvolací súd toho názoru, že aj za danej situácie je potrebné styk otca s maloletým H. upraviť, a to z dôvodu, že ak pri terajšom záujme otca o maloletého mu nebude styk s maloletým umožnený, mohlo by dôjsť k definitívnemu prerušeniu ich vzťahu. Styk otca s maloletým synom však je potrebné realizovať len postupne, v bezpečnom prostredí bydliska matky a za prítomnosti matky, ktorej prítomnosť pri styku zabezpečí maloletému H. pocit bezpečia a istoty. Vzhľadom k dlhodobému nezáujmu zo strany otca a nevybudovanému vzťahu medzi ním a synom rozsah styku, ako navrhoval otec neprichádzal do úvahy. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a styk upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým H. každú prvú sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že otec je oprávnený si maloletého prevziať v stanovený čas v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa v stanovený čas vrátiť v mieste jej bydliska a matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť. Je teraz na otcovi, či o maloletého syna napriek ich veľkej vzdialenosti bude mať záujem, avšak odvolací súd pri rozhodovaní vzal do úvahy najmä záujem maloletého dieťaťa, pričom vzhľadom k jeho veku zohľadnil aj jeho názor vyjadrený pred kolíznym opatrovníkom.
26. Keďže otec navrhol upraviť styk s maloletým synom aj prostredníctvom telefonickej alebo inej diaľkovej komunikácie a súd prvej inštancie sa s týmto jeho návrhom nevysporiadal, odvolací súd rozhodol z dôvodu hospodárnosti aj o tomto jeho návrhu, pričom mal za to, že v úvode, keď vzťah medzi otcom a synom nie je ešte vybudovaný, zohľadniac tiež vzdialenosť bydlísk otca a maloletého syna je práve táto forma kontaktu otca so synom primeraná, umožňujúca častejší kontakt otca so synom a zároveň zabezpečujúca pocit bezpečia maloletého H., ktorý ho po stretnutí s otcom bez prítomnosti matky, za prítomnosti starých rodičov, bez toho, aby vedel, že ho takéto stretnutie čaká, stratil. Obaja rodičia si musia byť vedomí toho, že dieťa má právo na kontakt s obidvomi rodičmi a hľadať najvhodnejší spôsob, ako tento kontakt zabezpečiť vzhľadom na vek dieťaťa a vzdialenosť bydlísk rodičov. Či matka zabezpečí telefonický alebo audiovizuálny kontakt otca s maloletým, je na matke a závisí od toho, aký spôsob kontaktu je schopná, vzhľadom k jej možnostiam zabezpečiť, pričom ideálne by bolo, keby sa rodičia na konkrétnej forme dohodli.
27. K odvolacím námietkam otca odvolací súd ešte dodáva, že tvrdenie otca, že mu predvolanie na ďalšie pojednávanie nebolo doručené, nie je pravdivé. Pojednávanie dňa 20. júla 2020 bolo odročené na neurčito s tým, že matka a otec súdu do 18. 09. 2020 oznámia, v akej atmosfére sa uskutočnilo stretnutie otca s maloletým za prítomnosti matky dieťaťa, ako reagovalo dieťa na otca, či prejavilo záujem o otca a v akom konkrétnom rozsahu. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na 25. 01. 2021 a toto pojednávanie bolo následne odročené na 29. 03. 2021. Predvolanie na toto pojednávanie bolo otcovi doručené dňa 21. 01. 2021. Otec sa na tomto pojednávaní nezúčastnil a svoju neúčasť na ňom ani neospravedlnil. Na tomto pojednávaní súd rozhodol napadnutým rozhodnutím. Ak aj súd nezamietol návrh na vykonanie dôkazov výsluchom prarodičov, uvedený v návrhu na začatie konania, toto pochybenie nezaťažilo z tohto dôvodu tak vážnou procesnou vadou, pre ktorú by napadnuté rozhodnutie pre toto pochybenie nemohlo obstáť. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil.
28. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).