Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/15/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: Y. D. W. G. R. T. , L. K. X.XX.XXXX, P. J. W. T. X, K.-XXXXX V. - K., D. O. L., zastúpený JUDr. Miroslavou Vandákovou, advokátkou, Modra, Šúrska č. 136, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Račianska č. 71, o náhradu škody spôsobnej pri výkone verejnej moci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 25. septembra 2018, č. k. -296, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 25. septembra 2018, č. k. -296, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 25.9.2018, č. k. -296, zamietol žalobu žalobcu a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil , o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „“), , , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „). Po vecnej stránke rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 163.500,- € titulom náhrady škody, ktorá pozostáva z osobného majetku žalobcu, ktorý nebol prejednaný v dedičskom konaní, vedenom Štátnym notárstvom Bratislava-vidiek pod sp. zn. D 1514/77, a to a) dedičský podiel k nehnuteľnosti: rodinný dom vo Vinosadoch č. XXX, zapísaný na vlastníckom liste č. XXXX, k. ú. Cajla, parc. č. XXXX/XX, zastav. plocha, súp. č. XX, vo výmere 395 m2, ktorého hodnota predstavuje 17.211,34 € (518.509,- Sk), s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008, b) vinica, parc. č. XXXX/ X vo výmere 450 m2, výsadba viniča na drôtovom vedení, 500 ks, ktorej hodnota predstavuje 1.493,73 € (45.000,- Sk), s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008, c) vinica, parc. č. XXXX vo výmere 2544 m2, k. ú. Veľké Tŕnie, ktorej hodnota predstavuje 127.000,- €, s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008, d) finančná hotovosť ku dňu úmrtia matky žalobcu, ktorá predstavovala sumu 6.306,84 € (190.000,- Sk) s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008, e) hnuteľné veci, ktorých cena na základe kontrolného odhadu uskutočneného súdnym znalcom dňa 18.3.1980 predstavovala 2.039,60 € (61.445,- Sk), s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008, f) poľnohospodársky produkt - víno v hodnote 1.925,25 € (58.000,- Sk, čo predstavuje 3 900 litrov x 15,- Sk/liter) s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008, g) dlžoby veriteľov uhradené z vlastných prostriedkov v hodnote 497,91 € (15.000,- Sk), s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008, h) pohrebné trovy - uhradené

z vlastných prostriedkov v hodnote 185,89 € (5.600,- Sk), s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008, i) výdavky na exhumáciu preloženia telesných pozostatkov matky žalobcu z cintorína Vinosady na cintorín v Pezinku v roku 1981, vybudovanie pomníka v hodnote 663,88 € (20.000,- Sk), s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008, j) náklady súdnych výdavkov a výdavkov právneho zastupovania spojených so sťažnosťou ohľadom neukončeného dedičského konania a vedľajších výdavkov v sume 3.973,- € s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008, k) garáž na pozemku rodinného domu vo Vinosadoch č. XXX, financovaná z vlastných prostriedkov v sume 879,64 € (26.500,- Sk), s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008, l) vlastné víno uložené v pivnici rodičovského domu v hodnote 1.128,59 € (34.000,- Sk), s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008. Podľa žalobcu škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v konaní sp. zn. D 1514/77. Súd mu nedoručil rozhodnutie sp. zn. D 1514/77 zo dňa 29.11.1977. Štát zodpovedá za prieťahy, ktoré boli spôsobené neukončením dedičského konania sp. zn. D 1514/77, v rámci ktorého došlo k prededeniu vyššie uvedených položiek v prospech nevlastného otca žalobcu, ktorým bol V. G.. Taktiež došlo k strate súdneho spisu Okresného súdu Bratislava- vidiek sp. zn. , čím nedošlo k včasnému prejednaniu dedičstva v konaní sp. zn. D 1514/77. Ďalšia škoda bola žalobcovi spôsobená tým, že uznesenie Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. D 168/93, , zo dňa 6.9.1994 nebolo žalobcovi doručené, pričom sa jedná o nezákonné rozhodnutie. 1.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že žalobca dostatočne nešpecifikoval, v čom konkrétne spočíval nesprávny úradný postup a ktoré rozhodnutie orgánu verejnej moci trpí nezákonnosťou. Jedinou zrejmou skutočnosťou je, že k pochybeniu orgánov verejnej moci malo dôjsť v rámci dedičských konaní, uvedených v žalobe. Poukázal na to, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu. Konštatoval, že zo žalobného návrhu možno ustáliť, že žalobca sa domáha náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia, bližšie nešpecifikovaného a titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúceho najmä a) v prieťahoch v dedičskom konaní vedenom pred Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek sp. zn. D 1514/1977 (neskôr postúpené k ďalšiemu konaniu Okresnému súdu Bratislava - vidiek pod sp. zn. ), ktoré nemá byť, podľa tvrdenia žalobcu, ukončené, b) nečinnosti príslušného súdu pri rekonštrukcii spisu sp. zn. D 1514/1977, c) nesprávnom doručovaní rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp. zn. D 1514/1977, zo dňa 29.11.1977, ktoré z uvedeného dôvodu nemohlo nadobudnúť právne účinky, d) nenariadení predbežného opatrenia krajským súdom včas. Pochybení sa mali dopustiť Štátne notárstvo Bratislava - vidiek a Okresný súd Bratislava - vidiek, resp. Okresný súd Bratislava III. ako jeho nástupca, v dedičskom konaní D 1514/1977 a D 168/1993. Žalovaný poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III., ktoré by malo byť nezákonným, bolo vydané dňa 6.9.1994, Okresný súd Bratislava III. sa mal nesprávneho úradného postupu dopustiť v období od 7.9.1977 do roku 2012, preto bude nutné na ne a na nesprávny úradný postup a č. Vo vzťahu k nároku, týkajúceho sa rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. D 168/1993, , zo dňa 6.9.1994, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.1994, vzniesol žalovaný námietku premlčania (, ), keďže žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku bola žalovanému doručená dňa 15.8.2011, teda po uplynutí objektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 15.10.2004, došlo aj k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca nebol účastníkom dedičského konania sp. zn. D 168/1993, nesplnil tak ďalšiu zákonnú podmienku pre úspešné priznanie nároku. Za nepravdivé považoval tvrdenie žalobcu o neukončení dedičského konania po vyše 35 rokoch, keď z listu Okresného súdu Bratislava III. Spr 3672/2012 zo dňa 26.11.2012 vyplýva, že predmetné dedičské konanie malo byť právoplatne ukončené po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie žalobcu rozhodnutím zo dňa 29.4.2010. Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil listinné dôkazy preukazujúce nečinnosť Okresného súdu Bratislava III. vo vzťahu k rekonštrukcii dedičského spisu sp. zn. D 1514/77. Žalobcom namietaná skutočnosť o nedoručení rozhodnutia sp. zn. D 1514/77, zo dňa 29.11.1977, sa nezakladá na pravde, keďže zo spisu vyplýva, že žalobca podal voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie, dňa 27.6.1978, z čoho logicky vyplýva, že rozhodnutie, ktoré napadol odvolaním, mu ako účastníkovi dedičského konania bolo s určitosťou doručené. Dňa 5.10.1978 vzal žalobca svoje odvolanie späť, o ktorom nebolo dňa 12.2.2008 rozhodnuté. Takýto časový rozdiel možno považovať za postup priečiaci sa zákonu, ktorý by mohol zakladať nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (prieťahy), avšak žalobca nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v dedičskom konaní ( ). Žalobca sa o zastavení odvolacieho konania dozvedel dňa 20.6.2008, kedy mu bolo doručené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a vtedy sa najneskôr mohol dozvedieť o eventuálnom nesprávnom úradnom postupe. Žalovaný v tejto súvislosti vzniesol námietku premlčania, keďže žiadosť o predbežné prekovanie nároku na náhradu škody mu bola doručená až dňa 15.8.2011,

teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá žalobcovi uplynula dňa 20.6.2011. Žalovaný poukázal aj na to, že zo žalobného návrhu nevyplýva, že by krajský súd prikázal Okresnému súdu Bratislava III. nariadiť predbežné opatrenie. Žalobu žiadal zamietnuť. 1.3.1. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 163.500,- € je premlčaný ( ). Žalovaný v konaní preukázal, že žalobca sa o vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci dozvedel najneskôr dňa 20.6.2008, kedy mu bolo do vlastných rúk doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -55, zo dňa 30.4.2008. Týmto uznesením odvolací súd zastavil odvolacie konanie z dôvodu, že žalobca vzal späť odvolanie, ktoré podal voči rozhodnutiu Štátneho notárstva Bratislava-vidiek sp. zn. D 1514/77 zo dňa 29.11.1977. Pokiaľ žalobcovi vznikla škoda z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III. v súvislosti s dedičským konaním, vedeným Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek pod sp. zn. D 1514/77, s poukazom na začala plynúť trojročná premlčacia doba dňa 21.6.2008, keďže o škode, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III., nadobudol vedomosť najneskôr dňa 20.6.2008. Súd poukázal na to, že žalobca uviedol na pojednávaní dňa 10.3.2017, že o vzniku škody v sume 163.500,- € sa dozvedel v roku 2008. Ak teda žalobca podal žalobu na súd dňa 15.8.2013, podal ju po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá v tomto prípade uplynula dňa 20.6.2011. Z tohto dôvodu súd prihliadol na námietku premlčania, uplatnenú žalovaným, a žalobu v celom rozsahu zamietol. 1.3.2. Tvrdenie žalobcu o tom, že mu nebolo doručené rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp. zn. D 1514/77 zo dňa 29.11.1977 je, podľa súdu prvej inštancie, v priamom rozpore s dôkazmi založenými v spise sp. zn. D 1514/77. Súd zistil, že po doručení rozhodnutia zo dňa 29.11.1977 podal žalobca voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré následne vzal späť. Ak by mu teda nebolo doručené rozhodnutie zo dňa 29.11.1977, nemal by dôvod podať odvolanie. Je síce pravdou, že za žalobcu prevzala rozhodnutie iná osoba, avšak žalobca túto skutočnosť v konaní sp. zn. D 1514/77 nenamietal. Navyše, žalobcovi nič nebránilo, aby v priebehu rokov 1978 až 1982 požiadal Štátne notárstvo Bratislava-vidiek o opätovné doručenie rozhodnutia zo dňa 29.11.1977. Súd preto vyhodnotil uplatnenie námietky nedoručenia rozhodnutia z roku 1977 v žalobe, podanej v roku 2013, za účelové. 1.3.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že bolo povinnosťou Okresného súdu Bratislava - vidiek, a neskôr Okresného súdu Bratislava III., aby bez zbytočných prieťahov došlo k ukončeniu konania, pôvodne vedeného Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek pod sp. zn. D 1514/77, a k predloženiu veci Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní žalobcu, ktoré podal proti rozhodnutiu Štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp. zn. D 1514/77, zo dňa 29.11.1977, a ktoré následne vzal späť. Ak Okresný súd Bratislava III. predložil vec odvolaciemu súdu až v roku 2008, dopustil sa nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho vo vzniku prieťahov, čo v konečnom dôsledku konštatoval aj predseda Okresného súdu Bratislava III. v stanovisku zo dňa 20.10.2011 (č. l. 259-260). K tomu, aby bol žalobca úspešný v konaní o náhradu škody 163.500,- €, bolo potrebné, aby si svoj nárok uplatnil riadne a včas. Z dokazovania vyplýva, že žalobca, ktorý sa v konaní vyjadril, že o vzniku škody nadobudol vedomosť v roku 2008, pri uplatňovaní nároku na náhradu škody nepostupoval v súlade s , v dôsledku čoho došlo k premlčaniu jeho práva a žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania. 1.3.4. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého z dôvodu straty spisu Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. nedošlo k včasnému prejednaniu dedičstva v konaní sp. zn. D 1514/77. Poukázal na to, že z dokazovania vyplynulo, že predmetom konania Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. nebolo prejednanie dedičstva po poručiteľke O., ale zrušenie podielového spoluvlastníctva medzi podielovými spoluvlastníkmi a to C. E. a V. G. s tým, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby v roku 1984. 1.3.5. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú nedoručením uznesenia Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. D 168/93, , zo dňa 6.9.1994, ktoré bolo podľa žalobcu nezákonné, súd prvej inštancie poukázal na to, že ak žalobca nebol účastníkom konania Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. D 168/93, , nebol dôvod na to, aby mu súd doručoval rozhodnutie. Žalobca tak relevantným spôsobom nepreukázal vznik zodpovednosti štátu za škodu, ktorá mu mala vzniknúť vydaním uznesenia Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. D 168/93, , zo dňa 6.9.1994 a jeho nedoručením žalobcovi. 1.3.6. Súd prvej inštancie dôvodil, že ak by žalobca bez pochybností preukázal, že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III. prišiel o majetok, o ktorom v tomto konaní tvrdil, že mu patrí, mohol by súd uvažovať o príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom

a vznikom škody. Účelom konania o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nemôže byť zisťovanie, či žalobca bol vlastníkom určitých vecí, ktoré mali byť podľa jeho tvrdenia predmetom dedičského konania. Takéto tvrdenie žalobcu musí nepochybne vyplývať z iných dôkazov (napr. súdne rozhodnutie, výpis z katastra nehnuteľností, atď.), ktoré žalobca v tomto konaní nepredložil. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, spočívajúcim v neukončení dedičského konania, vedeným Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek pod sp. zn. 1514/77, a vznikom škody 163.500,- €, ako aj s prihliadnutím na uplatnenú námietku premlčania práva na náhradu škody, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 1.4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a Procesne plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, keďže si však žiadne trovy v konaní neuplatnil, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Poukázal na to, že žaloba bola zamietnutá pre premlčanie jeho nároku. Uviedol, že dôvodom žaloby bola skutočnosť, že nebolo ukončené dedičské konanie po jeho matke, nebohej O., a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej moci, čím mu bola spôsobená škoda. Štátne notárstvo Bratislava - vidiek vydalo dňa 29.11.1977 rozhodnutie sp. zn. D 1514/77, ktorým boli prededené len nehnuteľnosti v kat. úz. Cajla, a to rodinný dom a pozemky s parc. č. XXXX/X - vinica a parc. č. XXXX/XX - dom a dvor. Z dôvodu, že nedošlo k prededeniu celého majetku po nebohej, podal žalobca voči rozhodnutiu odvolanie. Dňa 5.10.1978 zobral žalobca odvolanie späť, keďže z obsahu listiny vyplývalo, že žiada o prejednanie novoobjaveného dedičstva, resp. o prededenie ďalšieho majetku po zomrelej, ktorý nebol prededený spolu s vyššie citovanými nehnuteľnosťami. V konaní o prejednaní novoobjaveného dedičstva sa ďalej pokračovalo oceňovaním vecí označených žalobcom. Štátny notár rozhodol o kontrolnom oceňovaní vecí, keďže s pôvodným posudkom druhý dedič F. G. (manžel matky) nesúhlasil, a odročil konanie na neurčito. Zo spisu bolo zrejmé, že k oceneniu došlo. Spis D 1514/77 bol vyžiadaný ako dôkaz v konaní sp. zn. (odvolateľ mal zrejme na mysli konanie sp. zn. ), ktorého predmetom bolo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi žalobcom a F. G.. Od tohto okamihu bol spis v dedičskom konaní D 1514/77 stratený. Z priložených spisov bolo zrejmé, že žalobca mal v roku 1984 vziať späť návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k prededenej nehnuteľnosti medzi ním a F. G.. Žalobca však uviedol, že takýto dokument nikdy nevydal a v tom čase už žil v Nemecku. Nehnuteľnosť mala zostať naďalej v podielovom spoluvlastníctve dedičov. Žalobca bol rozsudkom zo dňa 24.3.1983, vydaným Okresným súdom Bratislava - vidiek v konaní sp. zn. , odsúdený na jeden rok odňatia slobody a bol mu uložený trest prepadnutia majetku. Uznesením zo dňa 6.2.1991, vydaným Okresným súdom Bratislava - vidiek v konaní sp. zn. 2 Rt 308/90, bol vyššie uvedený rozsudok zrušený. Zrušili sa všetky ďalšie rozhodnutia, ktoré obsahovo nadväzovali na rozsudok, a to k dátumu, kedy boli vydané. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne uviedol, že v roku 1982 emigroval do Nemecka. Žalobca sa narodil v severozápadných Čechách, označovaných ako Sudety, v obci Malé Březno. Jeho otec bol Nemec. Žalobca mal nemeckú národnosť, čo bolo dokázané na súde prvej inštancie. Nie je teda pravdou, že by do Nemecka emigroval, vrátil sa do svojej vlasti. Dňa 26.12.1993 zomrel F. G., ktorý zanechal závet, na základe ktorého celú nehnuteľnosť z pôvodného dedičstva zdedili v dedičskom konaní D 168/93 E. a M. G.. Ako odvolateľ uviedol v konaní pred prvoinštančným súdom, polovica nehnuteľností bola (mala byť) vo vlastníctve žalobcu. Napriek tomu však došlo k prededeniu celej nehnuteľnosti. Dňa 19.6.1996 vydal Okresný súd Bratislava - vidiek v konaní sp. zn. D 1514/77 uznesenie, ktorým sa zakazuje nakladať s majetkom nadobudnutým v dedičskom konaní sp. zn. D 1514/77 a nadväzne v dedičskom konaní D 163/93. Manželia G. mali voči uzneseniu podať odvolanie, o ktorom zrejme do dnešného dňa nebolo rozhodnuté, keďže zo spisu nevyplývalo ani zrušenie uznesenia, ak by bolo odvolaniu vyhovené a ani to, že by unesenie nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.4.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.6.2008, v konaní sp. zn. bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu v konaní D 1514/77. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní, ktoré žalobca vzal späť, a nie o žiadosti o prejednanie novoobjaveného dedičstva. Súd zrejme vychádzal z názvu dokumentu, ale nie z jeho obsahu. Podľa názoru odvolateľa mal odvolací súd vrátiť vec na prejednanie prvoinštančnému súdu, ktorý by rozhodoval o novoobjavenom dedičstve, o ktorom sa prestalo konať v roku 1980. Pokiaľ nedošlo k ukončeniu konania sp. zn. D 1514/77, keďže nebolo rozhodnuté ani o novoobjavenom dedičstve, ani o odvolaní voči predbežnému opatreniu,

stále dochádza k takému nesprávnemu postupu orgánov verejnej moci, že naďalej trvá nárok na náhradu škody. Súd preto na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ poukázal na to, že v zmysle ustanovenia je zrejmé, že sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Ak teda nedošlo k rozhodnutiu vo veci novoobjaveného dedičstva, naďalej trvá vlastnícke právo k veciam uvedeným v žiadosti o prejednanie novoobjaveného dedičstva. To, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, konštatoval aj súd v bode 55. rozsudku. A to z dôvodu, že Okresný súd Bratislava III. predložil vec odvolaciemu súdu na prejednanie odvolania, ktoré bolo vzaté späť. Pričom to bol práve Okresný súd Bratislava III., ktorý mal konať vo veci prejednania novoobjaveného dedičstva. Podľa odvolateľa dôkazom toho, že postupom Okresného súdu Bratislava III. prišiel o majetok, je žiadosť o prejednanie novoobjaveného dedičstva. Po tridsiatich rokoch už len ťažko dokazovať existenciu hnuteľných vecí, a nie ešte vlastnícke právo k nim. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré patrili do BSM nebohej O. G. a V. G., a teda v 1 mali patriť do dedičského konania po O. G., ktoré boli uvedené v žiadosti o prejednanie novoobjaveného dedičstva, by sa možno dali zistiť na príslušnom katastri na žiadosť súdu. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam už prededeným v konaní sp. zn. D 1514/77 bolo žalobcovi odňaté, keď jeho majetok prepadol štátu. Bolo to práve konanie, či skôr nekonanie, orgánov verejnej moci, že po zrušení trestného rozsudku neboli veci žalobcovi navrátené späť tak, ako mali byť. V celom tomto konaní bolo preukázaných toľko nesprávnych úradných postupov voči jednej osobe a za ani jeden nesprávny postup neboli vyvodené žiadne dôsledky. Vždy dôsledky nesprávnych postupov znášal len žalobca. Vzhľadom na uvedené, napriek tomu, že sa žalobca dozvedel o vzniku škody v roku 2008, ale keďže konanie sp. zn. D 1514/77 do dnešného dňa nie je príslušným súdom právoplatne skončené, čiže nesprávny úradný postup spôsobujúci škodu naďalej trvá, nemôže byť nárok žalobcu na náhradu škody premlčaný. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [, , , ( účinný od 1.7.2016), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. júla 2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (, , , ). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne a právne správny ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

5. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na prejednávaný prípad použil ustanovenia , a , , , , a správne ustálil, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobu zamietol, súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

6. Odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a vec nesprávne právne posúdil ( ). Spornou otázkou v prejednávanom prípade bolo splnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako aj otázka premlčania nároku, ktorý si žalobca v prejednávanej veci uplatnil.

7. V prejednávanom prípade sa žalobca voči žalovanému domáhal náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť neukončením dedičského konania vedeného pôvodne Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek pod sp. zn. D 1514/77, po matke žalobcu O. G., rod. E., zomrelej

dňa X.X.XXXX, ako to vyplýva aj z odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie. Škodu, podľa žalobcu, má predstavovať hodnota majetku, ktorý nebol predmetom prejednania v dedičskom konaní sp. zn. D 1514/77 na základe jeho žiadosti o prejednanie dodatočne objaveného majetku.

8. Ako vyplýva z predloženého spisu a dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, Okresný súd Bratislava - vidiek v dedičskom konaní po poručiteľke O. G., zomrelej dňa X.X.XXXX, vedenom pod sp. zn. D 1514/77, vydal dňa 10.6.1996, na návrh žalobcu, predbežné opatrenie, ktorým zakázal E. G. a M. G. nakladať s majetkom nadobudnutým v dedičskom konaní sp. zn. D 1514/77 po poručiteľke O. G. a nadväzne v dedičskom konaní sp. zn. D 163/93 po poručiteľovi V. G. a to do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného pod sp. zn. D 1514/77. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobca podal predmetný návrh z dôvodu, že rozhodnutie vydané v dedičskom konaní sp. zn. D 1514/77 nenadobudlo právoplatnosť, keďže proti nemu podal odvolanie (č. l. 19 spisu). Z uvedeného vyplýva, že už v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia mal žalobca vedomosť o prípadnej škode, ktorá mu mala byť spôsobená tým, že predmetom prejednania v dedičskom konaní po jeho zomrelej matke nebol majetok, ktorý mali, podľa žalobcu, následne zdediť dedičia po zomrelom V. G. a to E. a M. G..

9. Predmetom sporu v prejednávanom prípade je náhrada škody spôsobená nesprávnym úradným postupom, týkajúcim sa dedičského konania sp. zn. D 1514/77, vedeného pôvodne Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek. Konanie začalo za účinnosti , o odvolaní proti rozhodnutiu, vydanému Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek, č. k. D 1514/77 - 9, dňa 29.11.1977, rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -55 zo dňa 30.4.2008, teda za účinnosti Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď prejednávaný prípad posudzoval podľa vyššie uvedených zákonov.

10. Podľa a právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia (1). Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (2).

11. Pokiaľ ide o premlčanie práva na náhradu škody, z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že ide o premlčaciu dobu kombinovanú, a to kratšiu subjektívnu a dlhšiu objektívnu a ich začiatok plynutia je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba, avšak ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba. Platí pritom, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode (subjektívna premlčacia doba). Pokiaľ ide o citovaného zákona a jeho analogické použitie pre prípad nesprávneho úradného postupu (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.1.2012) uplatnenie náhrady škody je možné len do 10 rokov odo dňa, kedy došlo ku škode, teda v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby, a v prípade, že sa poškodený nedozvedel o tom, kto zodpovedá za spôsobenú škodu, a subjektívna premlčacia doba na uplatnenie náhradu škody ešte nezačala plynúť, zároveň už nie je možné, aby začala plynúť za predpokladu, že už uplynula objektívna desaťročná premlčacia doba.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca sa už v júni roku 1996 domáhal uloženia zákazu manželom Pažitným nakladať s majetkom, ktorý bol predmetom dedičstva po V. G., a ktorý mal byť, podľa žalobcu, predmetom prejednania dedičstva po jeho zomrelej matke a ktorý mal preto nadobudnúť žalobca. Z uvedeného vyplýva, že už v júni 1996 mal žalobca vedomosť o prípadnej škode spôsobenej neukončením dedičského konania po jeho zomretej matke. Ak sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 15.8.2011 a so žalobou na súd dňa 15.8.2013, urobil tak po uplynutí trojročnej subjektívnej doby. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď prihliadol na námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku vznesenú v konaní žalovaným. Najneskôr sa mohol žalobca o prípadnej škode, spôsobenej nesprávnym úradným postupom, dozvedieť dňa 20.6.2008, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 30.4.2008, sp. zn. , ktorým súd zastavil odvolacie konanie vo veci vedenej pred Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek, sp. zn. D 1514/77, z dôvodu späťvzatia odvolania žalobcom tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie. Aj v takom prípade uplatnil žalobca svoj nárok po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby ( ). Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď prihliadol na námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku vznesenú v konaní žalovaným a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Podmienkou úspešnosti žaloby o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci a vzniku zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu je (podľa ako aj č. ) je kumulatívne splnenie podmienok a to nesprávny úradný postup (resp. nezákonné rozhodnutie), vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Pri absencii čo i len jednej z uvedených podmienok nemožno hovoriť o vzniku zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu.

14. Okrem skúmania dôvodnosti uplatnenej námietky premlčania sa súd prvej inštancie v konaní zaoberal aj otázkou preukázania škody uplatnenej žalobcom. Pokiaľ ide o pojem škoda, tento nie je definovaný ani v jednom z vyššie uvedených zákonov (č. a č. ), pričom upravuje rozsah jej náhrady a to tak, že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk (). Pri definovaná pojmu škoda preto treba vychádzať z príslušných ustanovení () a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pri skúmaní prípadnej škody súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by hodnoverne preukázal, že nesprávnym úradným postupom súdu prišiel o majetok, ktorý mal, podľa jeho názoru, nadobudnúť v dedičskom konaní po svojej zomrelej matke. S uvedeným konštatovaním súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu zhoduje aj odvolací súd. Žalobca síce v žalobe označil majetok, ktorý mal v dedičskom konaní po zomrelej matke nadobudnúť, avšak neoznačil, resp. nepredložil, žiadne dôkazy o jeho existencii, o jeho hodnote a o tom, že by aj spĺňal zákonné podmienky pre jeho nadobudnutie v dedičskom konaní. Dôkazné bremeno pritom spočívalo na žalobcovi, pričom neunesenie dôkazného bremena má za následok jeho procesný neúspech v spore.

15. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri tomto odvolacom dôvode ide o taký postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, pri ktorom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že odvolateľ vo svojom odvolaní nekonkretizoval, ktoré skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním, považuje za nesprávne. Odvolací súd takéto pochybenie v postupe súdu prvej inštancie nezistil, preto považuje túto odvolaciu námietku odvolateľa za nedôvodnú.

16. Odvolateľ ďalej v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie v tomto nepochybil, na vec aplikoval správne právne predpisy ( a č. ), pričom tieto aj správne interpretoval a zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil ( ) konštatujúc, že odvolateľ v odvolacom konaní nepredložil žiadny relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

18. Odvolací súd potvrdil ako vecne správny aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli a žalovaný odvolanie proti rozsudku vo výroku o trovách konania nepodal.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, v spojení s Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).