Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoCsp-33-2021.pdf
PDF · 87.35 KB
No categories available
6CoCsp/33/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: PRIVATdebt, s. r. o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571, zastúpeného JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom N. X/A, XXX XX M., proti žalovanému: G.. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. W.
- A. P., korešpondenčná adresa: F. XXX XX W. G., o zaplatenie sumy 70,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14Csp/49/2020-92 zo dňa 26. novembra 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 14Csp/49/2020-92 zo dňa 26. novembra 2020 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e priznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 28.07.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu voči žalovanému nepriznáva (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia citoval ust. § 760 a § 761 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 12 ods. 2 písm. b), § 14 ods. 1 písm. d), ods. 2 zákona č. 56/2021 Z. z. o cestnej doprave v platnom znení a uviedol, že z vyhodnotenia skutkových tvrdení strán a listinných dôkazov dospel k záveru, že žalovaný dňa 28.06.2017 v čase o 16:38 hod cestoval linkou č. 91 vo voze č. 4905, t. j. dopravným prostriedkom, ktorý prevádzkuje Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, bez platného cestovného lístka, respektíve sa ním nepreukázal na výzvu revízora. Právny predchodca žalobcu túto skutočnosť zaznamenal Hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok č.1713057 zo dňa 28.06.2017, v ktorom (o.i.) uviedol údaje žalovaného, ktoré nie sú inak dostupné. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Zároveň súd v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s použitím § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi i žalobou uplatnené úroky z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 27.08.018 do zaplatenia, t. j. mesiac od kontroly, hoci žalovaný nárok sa stal splatným uplynutím šiesteho dňa od vykonania kontroly. 3. Žalovaný v reakcii na tvrdenia žalobcu poukazoval na to, že žalobca v tomto spore nepredložil do spisu priamy dôkaz o jeho účasti v doprave v daný deň a v danej linke mestskej dopravy. Vlastné skutkové tvrdenia o podstatných okolnostiach, príp. dôkazy na ich preukázanie, však žalovaný neuviedol. Vzhľadom na to súd vyhodnotil popretie skutkových tvrdení žalovaným podľa § 151 ods. 2 CSP ako neúčinné.
4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 257 CSP tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal. Uviedol, že napriek tomu, že žalobca bol v spore úspešný, súd mal za to, že v danom prípade existujú dôvody osobitného zreteľa tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Žalovaný je v zlom zdravotnom a sociálnom stave, keďže je liečený pre psychické poruchy, je nezamestnaný a stará sa o dlhodobo chorú manželku a vážne chorého syna. Naopak žalobca nadobudol v rámci obchodnej činnosti blok pohľadávok, ktoré pri uplatnení v súdnom konaní paušálne zastúpil jedným právnym zástupcom. Výnimočné nepriznanie náhrady trov konania preto nie je spôsobilé ani v rámci bežného rizika s ich vymožiteľnosťou mu spôsobiť výrazný zásah do majetkových práv.
5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní tvrdiac, že žalobca nepredložil súdu priamy dôkaz, že žalovaný sa v daný deň nachádzal v dopravnom prostriedku mestskej hromadnej dopravy a tento znovu požadoval od žalobcu predložiť. Okrem toho žalovaný požiadal, aby pre prípad ďalšieho pojednávania bol spor postúpený Okresnému súdu Bratislava III. ako súdu miestne príslušnému na konania v tejto veci, v obvode ktorého má žalovaný trvalý pobyt.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. 7. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je zákonný a správny. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného uvedeným v jeho opravnom prostriedku. Poukázal pritom na ust. § 16 ods. 2 4 a 5, § 14 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 56/2021 Z. z. o cestnej doprave v platnom znení i to, že účasť žalovaného na doprave bez platného cestovného lístka v predmetný deň preukazuje Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 1713057, ktoré je súčasťou spisu. Zároveň žalobca akcentoval, že žalovaný poskytol revízorovi všetky potrebné údaje na účely vymáhania cestovného, čím uznal svoje protiprávne konanie.
8. Ďalšie podania procesných strán v rámci odvolacieho konania neboli produkované.
9. Krajský súd, ako súd odvolací [(§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej ako „CSP“)] preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
10. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Odvolací súd sa v konaní zaoberal (okrem iného) obranou žalovaného a jeho skutkovými tvrdeniami. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
12. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1, 2 CSP), alebo ju strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP). Pokiaľ strana ponúkne súdu tvrdenie a toto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva na protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Presúvanie dôkazného bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní posudzuje kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným (§ 149 a nasl., § 185 a nasl. CSP), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu (§ 191 CSP).
13. Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci vyplýva, že žalovaný sa v rámci svojej procesnej obrany obmedzil len na to, že požadoval od žalobcu priamy dôkaz o tom, že v predmetný deň v uvedenom čase cestoval v dopravnom prostriedku mestskej dopravy. Keďže žalovaný zároveň neuviedol o podstatných skutočnostiach vlastné skutkové tvrdenia a dôkazy na ich podporu, ktorými by účinne spochybnil tvrdenia žalobcu, neuniesol dôkazné bremeno. V rámci procesného útoku a procesnej obrany nestačí len poprieť tvrdenia protistrany, prípadne len žiadať predloženie dôkazu, ale je potrebné uviesť aj vlastné tvrdenia o spornej skutočnosti a na podporu nich aj navrhnúť/predložiť dôkazy (§ 151 ods. 2 CSP). Len takým konaním možno účinne poprieť tvrdenia protistrany a ponúknuť tak súdu iný pohľad na relevantné okolnosti.
14. Naopak, žalobca v spore preukázal základ a výšku nároku uplatneného žalobou, vrátane jeho príslušenstva. Okresný súd preto postupoval správne, keď jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.
15. Okresný súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 ods. 1 CSP, súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až § 222 CSP aj správne a presvedčivo odôvodnil. Odvolacie dôvody žalovaného vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP). V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného súdu vo veci samej, t. j. vo výroku I. ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.
16. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok II. o trovách prvoinštančného konania, vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne zodpovedá úvahe okresného súdu a zákonnému ustanoveniu v ňom uvedenému.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že nepriznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v tomto štádiu konania úspech nemal. Pri svojom rozhodovaní odvolací súd rovnako ako okresný súd prihliadol na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, prezentovaných súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí (pozri bod. 25. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, či bod 4 odôvodnenia tohto rozhodnutia), pre ktoré nepriznal v spore úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania, s ktorými sa stotožnil.
18. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).