Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-119-2024.pdf
PDF · 92.23 KB
Case nature
Subarea
10Co/119/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Andreja Kekelyho, o návrhu navrhovateľov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, proti odporcovi: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 12C/66/2024-11 zo dňa 26.6.2024, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje:
-vo výroku I. o uložení (odporcovi) povinnosti nevstupovať do nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na parcele registra „C" č. 3395/1 a na pozemok - parcelu registra „C" parcelné číslo 3395/1 - zastavaná plocha a nádvorie, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území C., obec C., okres C., a sú zapísané na LV č. XXXX,
- vo výroku II. o uložení (odporcovi) zákazu priblíženia k navrhovateľke 1/ na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov.
Uznesenie súdu prvej inštancie mení vo výroku IV. tak, že:
- navrhovatelia sú povinní v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti odporcovi žalobu o vylúčení odporcu z užívania nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na parcele registra „C" č. 3395/1 a pozemku parcelu registra „C" parcelné číslo 3395/1 - zastavaná plocha a nádvorie, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území C., obec C., okres C., a sú zapísané na LV č. XXXX,
- navrhovateľka 1/ je povinná v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti odporcovi žalobu o ochranu osobnosti – uloženie zákazu priblíženia.
Navrhovatelia 1/ a 2/ m a j ú voči odporcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) vyhovel návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť, aby nevstupoval do nehnuteľností a to do rodinného domu súpisné č. XXX, postavenom na parcele registra „C" č. 3395/1 a na pozemok parcelu registra „C" parcelné číslo 3395/1 - zastavaná plocha a nádvorie, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území C., obec C., okres C., a sú zapísané na LV č. XXXX a ku ktorým má odporca zriadené vecné bremeno bezplatného doživotného bývania a užívania (výrok I.). 2. Zároveň odporcovi zakázal priblížiť sa k navrhovateľke 1/ na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou procesných úkonov vedených pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi Slovenskej republiky (výrok II.).
3. Následne okresný súd poučil odporcu, že môže podať proti navrhovateľom 1/ a 2/ žalobu vo veci samej na zrušenie uložených povinností. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (výrok IV.).
4. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie odkázal na znenie § 325 a nasl. CSP a konštatoval, že navrhovatelia svojimi skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu v spojitosti s pripojenými listinnými dôkazmi v potrebnej miere osvedčili nevyhnutnosť (potrebnosť) dočasnej úpravy pomerov. Navrhovatelia 1/, 2/ sú vlastníkmi označených nehnuteľností, pričom z príslušného listu vlastníctva vyplýva ťarcha a to zriadené vecné bremeno bezplatného doživotného bývania a užívania v prospech odporcu – otca navrhovateľa 2/. 5. Navrhovatelia ako manželia zhodne v návrhu tvrdili opakované neprimerané správanie sa odporcu vo vzťahu k nim, uvádzali, že boli fyzicky napadnutí, navrhovateľ 2/ musí chrániť pred odporcom ako otcom svoju manželku – navrhovateľku 1/. Správanie odporcu prekročilo únosnú mieru 15.6.2024, kedy sa začal vyhrážať navrhovateľom, že ich dá „zlikvidovať“. Navrhovateľka 1/ podala 15.6.2024 trestné oznámenie na odporcu z trestného činu neoprávneného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, pričom zo strany polície došlo k vykázaniu odporcu z obydlia postupom podľa § 27a zákona o policajnom zbore, pričom vykázanie končí uplynutím 10 dní od vykázania ( pozn. súdu konanie vedené pod sp. zn. ORP-469/CA-CA-2024). Podľa intervencie OZ ŽENA V TIESNI navrhovateľka 1/ je osobou zažívajúcou stres zo správania odporcu – svojho svokra a manželovho otca. Z predmetnej intervencie vyplynulo, že odporca napadol navrhovateľa 2/ dňa 1.5.2024, následne 15.6.2024 sa vyhrážal obom, že ich zabije s inou osobou, ktorá už zabila iného človeka a „povešia ich pod čerešňu“.
6. Nadväzne okresný súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ došlo k podaniu trestného oznámenia (potvrdenie polície č. l. 4) a odporca bol vykázaný z nehnuteľností (č. l. 5), okresný súd považoval za osvedčené, že integrita navrhovateľov vykazuje znaky násilia, ktorého sa má dopúšťať odporca. Argumentoval, že civilný sporový poriadok nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je nepochybne zabrániť práve stupňovaniu sa násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky (hrozba odporcu zabitím navrhovateľov). Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd prvej inštancie zhodnotil situáciu tvrdenú navrhovateľmi ako dôvod na obmedzenie odporcu vo vstupe do nehnuteľnosti, čím sa poskytne navrhovateľom ochrana bez časového obmedzenia pred prípadným ďalším násilím zo strany odporcu a umožní sa im pokojné bývanie spolu s dieťaťom, ktoré je v ich starostlivosti (momentálne v adopčnom procese). 7. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke 1/ súd prvej inštancie vychádzal z § 11 Občianskeho zákonníka, keď možnosť ohrozenia telesnej a duševnej integrity navrhovateľky v rade 1/ konaním žalovaného mal za dostatočne osvedčenú a to predovšetkým tvrdeniami o opakovaných vulgárnych vyjadreniach odporcu na adresu navrhovateľky 1/, taktiež pokusom o útok zo strany odporcu voči navrhovateľke 1/, pričom uvedené považoval za postačujúce na to, aby vydal zákaz priblíženia. Pri určení vzdialenosti, na ktorú sa vzťahuje zákaz priblíženia (20 m), okresný súd prihliadol na to, aby zásah do práv odporcu obmedzoval v čo najmenšej možnej miere. Vzdialenosť 20 metrov súd považoval za dostatočnú jednak na vylúčenie prípadnej fyzickej konfrontácie, či iných aj verbálnych útokov, ale aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie za účelom vyhnutia sa priblíženiu.
8. Súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodnutím bola poskytnutá navrhovateľom 1/ a 2/ ochrana v takom rozsahu, že nevyžaduje podanie samotnej/osobitnej žaloby a preto povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej navrhovateľom neuložil (§ 336 ods. 1 CSP). Následne poučil odporcu v zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu (vo veci samej) na zrušenie uložených povinností, a to bez určenia lehoty.
9. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, a priznal navrhovateľom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v plnom rozsahu (100 %).
10. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
11. Namietal, že skutočnosti uvedené v návrhu sú účelové a vykonštruované s cieľom „zbaviť“ sa ho, keďže má v predmetnej nehnuteľnosti vecné bremeno bezplatného bývania a užívania. Súd prvej inštancie vychádzal len z návrhu a z podaného trestného oznámenia, čo podľa názoru odporcu neosvedčuje žiadne skutočnosti odôvodňujúce vydanie neodkladného opatrenia. Navrhovatelia nepreukázali, že sa voči nim, resp. voči navrhovateľke 1/ dopustil útoku, či už fyzického alebo verbálneho. Zdôraznil, že spolužitie s navrhovateľmi bolo v poriadku do času, kým varil, piekol a upratoval. Problémy začali potom, ako sa začal stravovať v reštaurácií a práve zo strany navrhovateľov došlo k útokom na osobu odporcu (najmä verbálnym), čo viedlo k podaniu trestného oznámenia. 12. Uzavrel, že k žiadnemu porušovaniu práv navrhovateľky 1/ nedochádza a taktiež nie je splnená podmienka existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Práve konaním navrhovateľov (podaním „nezmyselného“ trestného oznámenia) mu došlo k značnej škode na majetku cca 500 eur, a to najmä poškodením potravín. Navyše mu bola účelovo vypínaná voda, aby nepolieval. Keďže toho času má zákaz priblíženia a zákaz vstupu na pozemok – nemôže si obhospodarovať zeleninu ani zemiaky, ktoré si svojpomocne zasadil a naviac tam má aj hydinu, ku ktorej nemôže ísť. Dodal, že nemá ani prístup k osobným veciam, oblečeniu, obuvi, liekom a pod.
13. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že ich obava pokračuje a vydané uznesenie je dôvodné. Odporca sa bol opätovne dňa 19.7.2024 vyhrážať navrhovateľke 1/, ktorá bola dňa 1.8.2024 vypovedať na polícii. Polícia skutok kvalifikovala ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zákona. Tvrdenia odporcu, že ho navrhovatelia chcú zbaviť jeho práv považovali za nepravdivé. Ich zámerom je ochrana života a zdravia ich samotných a ich sedemtýždňového dieťaťa. 14. Poukázali ďalej na osobu odporcu, o ktorom uviedli, že nezvláda svoj zdravotný a psychický stav, má dennodenne navštevovať pohostinstvá, kde sa „opíja so svojimi kamarátmi, ktorých v podnapilom stave pozýva aj k rodinnému domu súp. č. XXX v k. ú. C., kde pred nimi stupňuje svoje útoky voči navrhovateľom“. Obávali sa predovšetkým o dieťa, ktoré si adoptovali, pričom adopčný proces ešte nie je skončený. 15. O všetkých týchto skutočnostiach bolo začaté trestné konania na OR PZ v Čadci, kde bol skutok vyhodnotený ako priestupok a bol odovzdaný Okresnému úradu Čadca na ďalšie konanie. 16. Navrhovatelia zdôraznili, že odporca zákaz nerešpektuje, zdržuje sa v okolí rodinného domu, konkrétne v záhrade a „striehne na to, kedy bude navrhovateľka sama doma, aby ju jej manžel nemohol pred útokmi odporcu ochrániť“. Správanie odporcu má mimoriadne zlý vplyv na maloletého a preto i sociálne pracovníčky ÚPSVaR navrhovateľom odporučili, aby voči odporcovi podnikli právne kroky. Zdôraznili, že odporcovi bola zo strany lekárov, ako i zo strany jeho syna ponúknutá psychiatrická liečba, ktorú rázne odmietol. 17. Pokiaľ odporca uvádzal, že mu bránia v užívaní jeho osobných vecí, tak uviedli, že odporca bol 3x v rodinnom dome v sprievode polície. Počas týchto troch návštev si zobral z domu všetky osobné veci, lieky, ako aj písomné dokumenty. Zobral si aj záhradnú techniku, lešenie a iné hnuteľné veci, ktoré mu patria. O hospodárske zvieratá odporcu sa navrhovatelia starajú.
18. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná – neúspešná - strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP vo výrokoch I. a II. a vo výroku IV. zmenil podľa § 388 CSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.
19. Medzi stranami nebolo sporné, že vlastníkom domu/nehnuteľností sú navrhovatelia 1/ a 2/, resp. že v prospech odporcu bolo zriadené vecné bremeno bezplatného doživotného bývania. 20. Východiskovo, z hľadiska vecného prieskumu napadnutého uznesenia platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia postačuje pre vyhovenie návrhu a poskytnutie predbežnej ochrany „len“ osvedčenie tvrdeného nároku. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa teda v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv. Uvedené však neznamená, že súd môže akceptovať akékoľvek tvrdenia produkované stranami bez ich aspoň minimálnej podpory v podobe dôkazov nasvedčujúcich tomu, že skutková situácia formulovaná v podanom návrhu vyžaduje okamžitý zásah v podobe rozhodnutia súdu.
21. Rozvinúc konštatované bolo/je v okolnostiach súdenej veci potrebné vyhodnotiť, či navrhovatelia osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov strán – potrebu uloženia povinnosti odporcovi nevstupovať do rodinného domu, v ktorom spoločne s navrhovateľmi býval. 22. Z takto vymedzeného a určujúceho aspektu považoval krajský súd (za klasickej situácie „tvrdenia proti tvrdeniu“) za zásadný obsah potvrdenia občianskeho združenia ŽENA V TIESNI zo dňa 25.6.2024, kde v rámci žiadosti riešenie rodinnej situácie označené intervenčné centrum ako akreditovaný subjekt Ms SR vykonalo špecializované testy: Protect – Odhad nebezpečenstva a Protect – Identifikácia násilia, na základe ktorých bolo diagnostikované, že navrhovateľka 1/ je osoba zažívajúca násilie zo strany svokra/odporcu a bojí sa aj o svojho manžela/navrhovateľa 2/, ktorého svokor – otec manžela 1.5.2024 napadol. V spoločnej domácnosti okrem svokra žije aj s manželom a maloletým synom, o ktorého sa taktiež bojí, keďže správanie jej svokra je nevyspytateľné. Agresívne správanie odporcu bolo navrhovateľkou 1/, následne intervenčným centrom popísané ako prítomné vo forme psychického i fyzického násilia. Podľa analýzy vyjadrení navrhovateľky centrum vyhodnotila intenzitu násilného správania odporcu v stupni 2. Záverom intervenčné centrum uviedlo, že má dôvodnú obavu, že sa násilné správanie zo strany odporcu voči navrhovateľom môže zopakovať a zintenzívniť. Taktiež prípadný návrat alebo zotrvanie odporcu v spoločnej domácnosti vyhodnotilo ako zvýšené riziko ohrozenia života a zdravia navrhovateľov.
23. Objektívny a odborný charakter tohto „výstupu“ kvalifikuje tvrdenia navrhovateľov ako postačujúce z pohľadu požiadavky ich osvedčenia pre nariadenie neodkladného opatrenia v podobe zákazu vstupu do spoločného obydlia. 24. Možno tiež dodať, že odporca v odvolaní fakticky potvrdil nezhody medzi ním a navrhovateľmi, ktoré však obe strany vykladajú rozdielne a neprimerané správanie pripisujú druhému účastníkovi. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že v danej veci aj s ohľadom na krátky čas určený na rozhodnutie nebolo možné analyzovať/ustáliť mieru účasti sporových strán na vzniku či eskalácii ich konfliktov; podstatné bolo preskúmať potrebu neodkladnej úpravy na základe tvrdení o narúšaní pokojného bývania navrhovateľov. Zároveň platí, že pokiaľ odporca spochybňoval zhodné tvrdenia navrhovateľov (t. j. i vlastného syna), tomu nekorešponduje ani správa hliadky vykonávajúcej službu v policajno-bezpečnosti akcii, dôsledkom ktorej bolo zaistenie osoby odporcu podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zák. č. 171/1993 Z. z. a jeho následné vykázanie zo spoločného obydlia. Ak odporca naopak poukazoval na neprimerané správanie navrhovateľov voči jeho osobe, ktoré malo vyústiť do podaného trestného oznámenia z jeho strany, uvedené tvrdenia ničím nepodporil/neosvedčil. K odvolaniu totiž trestné oznámenia nepripojil. 25. Sumár týchto úvah viedol odvolací súd ku konštatovaniu vecnej správnosti výroku o uložení zákazu odporcovi vstupovať do dotknutej nehnuteľnosti.
26. Následne, v reakcii na obsah predostretej odvolacej argumentácie upriamuje krajský súd pozornosť odvolateľa na jeho zodpovednosť za obsahové vymedzenie opravného prostriedku a s tým súvisiacu principiálnu viazanosť odvolacieho súdu vymedzenými odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ totiž špecificky nereagoval na (druhý) výrok napadnutého rozhodnutia v časti uloženého zákazu priblíženia, čím je daná obmedzená možnosť prieskumu takto uloženej povinnosti v odvolacom konaní. Inými slovami súd (princíp rovnosti) nie je oprávnený za odvolateľa formulovať odvolacie námietky a na základe nich (potom) preskúmavať súdne rozhodnutie. 27. V každom prípade platí, že zákaz vstupovať do obydlia a zákaz priblížiť sa do určitej vzdialenosti (aj mimo obydlia) by sa mal (aspoň čiastočne) zakladať na inom skutkovom vymedzení, keďže ide o odlišné nároky (hoci môžu súvisieť). Primárne v tejto spojitosti argumentácia navrhovateľov smeruje k udalostiam vzťahujúcim sa na ich obydlie (čo zakladá potvrdzujúci záver odvolacieho súdu – bod 25 tohto odôvodnenia – vo vzťahu k výroku o zákaze vstupu do obydlia), v menšej miere sa už týka (dôvodov, prečo „nepostačuje“ vyslovenie zákazu vstupu do obydlia) „iných priestorov“, t. j. mimo rámec ich obydlia. Práve vyššie rozoberaná rezignácia/pasivita odporcu pri formulovaní odvolacích námietok voči uloženiu povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke 1/ však neumožňuje konkrétny prieskum uloženia tohto (druhého) zákazu. Aj tu preto krajský súd pristúpil k potvrdeniu dotknutého výroku.
28. Opísaná dualita (uplatnených nárokov) sa následne preniesla aj do odvolacím súdom stanovenej povinnosti navrhovateľov podať žalobu (žaloby) vo veci samej. Predmetnú otázku rieši súd bez ohľadu na návrh strany, preto aj následný prieskum splnenia takej povinnosti je zo strany odvolacieho súdu možný bez ohľadu na vznesené námietky. 29. Pokiaľ neodkladné opatrenie smeruje k obmedzeniu užívacieho práva k rodinnému domu, súdom formulovaná/akceptovaná úprava je síce spôsobilá (§ 336 ods. 1 veta druhá CSP) nastoliť trvalú úpravu
pomerov strán v danej časti, konštatované však súčasne predstavuje nezanedbateľný zásah do práv (na bývanie) odporcu, čo vo svojom súhrne viedlo k záveru o nevyhnutnosti, že to má byť strana navrhovateľov, ktorá sa žalobou vo veci samej môže/má domáhať vyslovenia zákazu (odporcovi) užívať dotknuté nehnuteľnosti. 30. Ďalšia časť nariadeného neodkladného opatrenia ukladá odporcovi zákaz priblíženia k navrhovateľke 1/, je teda zrejmé, že návrh v tejto časti smeruje k ochrane jej súkromia a zdravia, ktoré hodnoty chráni Občiansky zákonník v ustanoveniach regulujúcich inštitút ochrany osobnosti (§ 11 a nasl.). Krajský súd preto postupom podľa § 336 ods. 1 veta prvá CSP uložil navrhovateľke 1/ povinnosť v lehote 30 dní podať žalobu o ochranu osobnosti s vymedzením predmetu sporu – zákazu priblíženia. Totožnosť predmetu sporu vo veci samej s predmetom neodkladného opatrenia nie je (v zmysle záverov aplikačnej praxe a právnej teórie) bez ďalšieho (automaticky) vylúčená. 31. Čo sa týka trvania neodkladného opatrenia, relevantnou je úprava § 336 ods. 3 a 4 CSP, t. j. ak žaloba (resp. žaloby) nebude podaná v určenej lehote, (okresný) súd neodkladné opatrenie zruší. Ak žaloba/ y v stanovenej lehote podaná bude (budú), neodkladné opatrenie súd zruší, pokiaľ žalobu odmietne, zamietne alebo konanie zastaví.
32. Výrok o trovách konania má svoj základ v ustanoveniach § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP. Navrhovatelia sú v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešní, pokiaľ krajský súd vykonal modifikáciu rozhodnutia v časti poučovacej povinnosti, konal (jednak) nad rámec odvolacích dôvodov, predovšetkým však táto zmena nebola z hľadiska pomeru úspechu a neúspechu indikatívna. Nadväzne platí, že navrhovatelia 1/ a 2/ majú voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v (plnom) rozsahu – 100 %.
33. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.