Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-102-2020.pdf
PDF · 85.39 KB
Case nature
Subarea
31Cob/102/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobkyne: VirCom, s. r. o., Hlavná 25, Trnava, IČO: 46 196 820, zastúpenej advokátkou: JUDr. Adriana Ručkayová, Inovecká 8, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: W. A., nar. XX. B. XXXX, bytom A. U. XXXX, predtým podnikajúci: W. A. - JS, s miestom podnikania Vyšné Ružbachy 1138, IČO: 37 844 776, o zaplatenie 3.500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 20. apríla 2020 č. k. 36Cb/90/2019-56, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo 4.12.2019 č. k. 36Cb/90/2019-34 zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 106 ods. 1, § 111 ods. 3, § 274, § 277 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 2.9.2019 domáhala voči žalovanému zaplatenia 3.500 eur spolu s príslušenstvom titulom vrátenia zvyšku zloženej zábezpeky. Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci dňa 4.12.2019 hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Keďže boli splnené všetky podmienky podľa § 274 CSP, súd na návrh žalobkyne na pojednávaní rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný podal proti predmetnému rozsudku odvolanie, obsahom ktorého bol súčasne aj návrh v zmysle § 277 ods. 2 CSP na zrušenie napadnutého rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný odôvodnil návrh tým, že sa na nariadené pojednávanie 4.12.2019 nemohol dostaviť, nakoľko o pojednávaní vôbec nevedel, nebolo mu nič doručené a nemal vedomosť o žiadnej poštovej zásielke. Súd prvej inštancie konštatoval, že doručoval písomnosť - predvolanie na pojednávanie v zmysle § 106 ods. 1 CSP na adresu, ktorú si sám žalovaný zvolil ako adresu na doručovanie (odpor č. l. 8 spisu, adresa B. XXX), naviac, ktorú adresu dovtedy sám žalovaný používal v korešpondencii so žalobkyňou a na ktorej túto riadne preberal (č. l. 4) a prebral na nej aj vydaný platobný rozkaz (č. l. 7). Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené v zmysle § 116 ods. 3 CSP dňom 26.11.2019 a to aj napriek tomu, že si predvolanie v odbernej lehote žalovaný neprevzal a v takom prípade sa písomnosť
- predvolanie považuje za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. V predvolaní bol žalovaný opätovne poučený (ako aj v osobitnom poučení doručenom mu dňa 16.9.2019, č. l. 16a) o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Svoju neúčasť na pojednávaní žalovaný neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Bolo výlučne na žalovanom, aby si zabezpečil riadne a včasné preberanie zásielok na adrese B. XXX, adrese ktorú sám uviedol súdu ako adresu na doručovanie, na ktorú adresu mu súd v zmysle § 106 ods. 1 CSP doručoval písomnosti. Ak preberanie zásielok na tejto adrese zabezpečené z jeho strany nebolo, tak sa nemôže za toto svoje nekonanie zbavovať zodpovednosti. Vzniknutú situáciu zavinil výlučne žalovaný
tým, že aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že súd mu bude doručovať písomnosti na adresu ním uvedenú, tak si preberanie doručovaných písomností nezabezpečil. Po podanom odpore mal vedomosť o tom, že spor ukončený nie je a mohol predpokladať, že súd mu bude doručovať ešte ďalšie relevantné písomnosti. To, že žalovaný o termíne nariadeného pojednávania nevedel, a preto sa naň nedostavil je zapríčinené len tým, že si nepreberal doručovanú poštu. Naviac súd zistil, že v čase predvolávania na pojednávanie mal žalovaný totožnú adresu B. XXX evidovanú aj ako adresu trvalého pobytu a zároveň aj ako adresu miesta podnikania. Skutočnosť, že žalovaný zmenil adresu evidovaného trvalého pobytu a miesta podnikania dokonca až po doručení rozsudku je pre posúdenie riadneho doručovania predvolania na pojednávanie v deň 4.12.2019 irelevantné. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neuviedol žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie vo veci dňa 4.12.2019, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Návrh žalovaného bol podaný nedôvodne, a preto ho súd prvej inštancie zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie. Uviedol, že boli porušené jeho práva na spravodlivý proces a spravodlivé prejednanie veci. Dodal, že mal tiež ďalšie pojednávanie na Okresnom súde Trnava a tiež sa ho nemohol zúčastniť z objektívnych dôvodov. O predmetnom pojednávaní nevedel, zásielka mu nebola doručená. Súd sa mal zaoberať aj ďalšími listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov.
3. Žalobkyňa navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Konanie žalovaného považuje za účelové v úmysle zbaviť sa záväzku voči žalobkyni. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Žalovaný mal prejaviť o konanie náležitý záujem a riadne preberať všetky súdom doručované písomnosti.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, § 357 písm. h/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. V danej veci súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie majúc za to, že žalovaný nepreukázal ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie.
6. Podľa § 277 ods. 2 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
7. V prípadoch, keď bol kontumačný rozsudok vydaný na pojednávaní (§ 274 CSP), na ktorom sa nezúčastnil žalovaný, môže žalovaný za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie kontumačného rozsudku. Prvotným predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalovaný zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku, z ospravedlniteľného dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je žalovaný povinný preukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, k § 277).
8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie 4.12.2019 o 13.00 hod., na ktorom sa súčasne rozhodlo napadnutým rozsudkom pre zmeškanie (na návrh žalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne), doručované (dátum podania 6.11.2019) na adresu B. XXX, t. j. v čase doručovania predvolania na adresu trvalého pobytu žalovaného (č. l. 53, 54 spisu) a súčasne sa jednalo o adresu miesta podnikania žalovaného (č. l. 55 spisu) ako i adresu, ktorú sám žalovaný uviedol ako adresu na doručovanie (č. l. 8 spisu). Zásielka sa súdu vrátila späť ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil. Zo zápisnice z pojednávania zo 4.12.2019 vyplýva, že pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti žalovaného, pričom žalobkyňa, resp. jej právna zástupkyňa navrhla rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie.
9. V konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd neskúma splnenie predpokladov pre vydanie samotného rozsudku pre zmeškanie, preto argumentami, týkajúcimi sa uvedeného sa odvolací súd vysporiadal v rámci rozhodnutia o odvolaní žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie.
10. Úprava návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z ospravedlniteľných dôvodov vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku. Predpokladá sa, že boli splnené všetky podmienky na jeho vydanie, avšak na strane žalovaného nastali okolnosti, ktoré súdu v čase vydania rozsudku objektívne nemohli byť známe a ktoré mu bránili dostaviť sa na pojednávanie, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť.
11. Odvolací súd v danom prípade skúmal, či žalovaný preukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. V návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol žalovaný povinný špecifikovať ospravedlniteľný dôvod zmeškania tak, aby súd mohol posúdiť, aká konkrétna okolnosť žalovanému bránila v účasti na pojednávaní a či ide o okolnosť významnú, ktorá jeho neúčasť ospravedlňuje. Len na základe konkrétnych okolností môže súd dôvodiť, že žalovaným uvádzaný dôvod neúčasti na pojednávaní je ospravedlniteľný.
12. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by sa nariadeného pojednávania nemohol zúčastniť. Žalovaný ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti vo vzťahu k preukázaniu existencie ospravedlniteľného dôvodu neprítomnosti na predmetnom pojednávaní. Neprebratie zásielky s termínom pojednávania (doručované na adresu B. XXX, t. j. v čase doručovania predvolania na adresu trvalého pobytu žalovaného a súčasne sa jednalo o adresu podnikania žalovaného ako i adresu, ktorú sám žalovaný uviedol, ako adresu na doručovanie), nemožno považovať za preukázaný ospravedlniteľný dôvod v zmysle § 277 ods. 2 CSP.
13. K námietke žalovaného, že predvolanie mu nebolo doručené je potrebné dodať, že ak poštovú zásielku s listinným rovnopisom elektronického úradného dokumentu nemožno dodať adresátovi, na účely doručenia podľa osobitných predpisov sa za deň vrátenia poštovej zásielky odosielateľovi považuje deň doručenia informácie o výsledku doručovania (§ 31a ods. 10 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o e-Governmente/), t. j. v danej veci 28.11.2019.
14. Irelevantná vo vzťahu k posúdeniu ospravedlniteľného dôvodu zostáva argumentácia ohľadom nevykonania dokazovania na pojednávaní. Napriek uvedenému odvolací súd dodáva, že rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania ani po právnom posúdení veci (preto i odôvodnenie tohto rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie). Z dikcie § 274 CSP vyplýva, že súd na pojednávaní po splnení formálnych podmienok obligatórne rozhodne rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobe vyhovie, teda nevykonáva dokazovanie, ktoré by malo vplyv na merito veci tak, ako v priebehu „riadneho“ konania (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 369/2018).
15. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania, ktorý záver súd prvej inštancie dostatočným spôsobom i odôvodnil.
16. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého uznesenia, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
17. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalobkyňa), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalovaná). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.