Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/71/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Obec Y., so sídlom Y. XXX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Marián Rušin, PhD., advokát, so sídlom Letná 47, 040 01 Košice, IČO: 42 329 230, proti žalovaným: 1./ K. B. s.r.o. so sídlom B. X, IČO: XX XXX XXX a 2./ L. T., miesto podnikania Y. XX, IČO: XX XXX XXX, o ochranu vlastníckeho práva a navrátenie do pôvodného stavu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15.4.2021 č.k. -32 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením konanie zastavil; rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia vec postupuje Obci Jablonov a žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 3.2.2021, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol následovne:

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa obrábania a obsievania poľných ciest - t. j, nehnuteľnosti, vedenej Okresným úradom I., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. Y., obec Y., ako pozemok, par. č. XXXX, par. r. „C“ zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12883 m2.

II. Žalovaný v 2. rade je povinný zdržať sa obrábania a obsievania poľných ciest - t. j. nehnuteľnosti, vedenej Okresným úradom I., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. Y., obec Y., ako pozemok, par. č. XXXX, par. r. „C“ - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12883 m2.

III. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne uviesť na náklady žalovaných nehnuteľnosť do pôvodného stavu, aký bol pred jej rozoraním, a to nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom I., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. Y., obec Y., ako pozemok, par. č. XXXX, par. r. „C“ - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12883 m2, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

3. Žalobca dôvodil, že je obcou (v zmysle ) a je výlučným vlastníkom nehnuteľností (ďalej aj ako „Poľných ciest“), ktoré sú vedené Okresným úradom I., katastrálnym odborom

na LV č. XXXX, pre k.ú. Y., obec Y.. Uvedené nehnuteľnosti sú spoločným zariadením, t.j. účelovou cestnou komunikáciou slúžiacou pre prístup k pozemkom, t.j. k poliam poľnohospodárov podľa o pozemných komunikáciách (Cestný zákon). Žalovaní sú podnikateľmi vykonávajúcimi poľnohospodársku činnosť v katastrálnom území žalobcu. Žalobca zistil, že poľné cesty nie je možné využívať na stanovený účel, pretože boli poškodené - rozorané žalovanými a sú obsievané a obrábané na poľnohospodársku produkciu. Žalobca tvrdil, že bol občanmi, resp. inými poľnohospodármi požiadaný, aby ako správca a vlastník poľných ciest umožnil na ne prístup. Dňa 10.04.2019 žalobca uverejnil verejnou vyhláškou výzvu na odstránenie zásahu do výkonu vlastníckeho práva, ktorou žiadal dotknutých poľnohospodárov (o. i. aj žalovaných), aby prestali užívať poľné cesty na iný ako zákonom stanovený účel. K dohode strán však nedošlo, žalovaní naďalej bránia užívať danú nehnuteľnosť ďalším oprávneným osobám a od svojho nezákonného konania neupúšťajú.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa (právna úprava právomoci súdov), , 10 (právna úprava postupu súdov v prípade ak vec nepatrí do ich právomoci), (právna úprava postupu súdu pri skúmaní procesných podmienok), ,3 3c) (Cestný zákon), , , vyhl. č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách.

5. Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení, podľa ktorých vec právne posúdil, konanie zastavil, pretože dospel k záveru, že na prejednanie veci nie je daná jeho právomoc. Argumentoval, že žalobca sa žalobou domáha uložiť žalovaným povinnosť vrátiť do pôvodného stavu pozemok, na ktorom je postavená účelová komunikácia. Výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinností vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií upravuje o pozemných komunikáciách (Cestný zákon). Z príslušných ustanovení Cestného zákona a ustanovení vyhlášky, ktorou sa tento Cestný zákon vykonáva totiž vyplýva, že otázky užívania účelových komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením. Žalobca sa žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom žiada, aby súd zaviazal žalovaných na vrátenie účelovej komunikácie do pôvodného stavu. Jeho žaloba teda smeruje k úprave užívania pozemnej komunikácie, ktoré toho času nie je možné, avšak možnosť ukladania povinnosti v tejto oblasti je svojou povahou verejnoprávne oprávnenie upravené osobitným predpisom a nie súkromnoprávnym sporom. O právach a povinnostiach vo vzťahu k pozemným komunikáciám je oprávnený rozhodnúť len príslušný správny orgán a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby. Súd prvej inštancie navyše zdôraznil, že pokiaľ došlo k takému poškodeniu komunikácie, pre ktoré táto nie je zjazdná, je úlohou žalobcu (ktorý v tomto vzťahu vystupuje ako vlastník, správca, ale aj orgán štátneho dozoru), vrátiť túto komunikáciu do pôvodného stavu a to na náklady toho, kto tento stav spôsobil. Má za to, že až neuhradenie nákladov uvedenia komunikácie do pôvodného stavu je možné chápať ako súkromnoprávny spor obce v pozícií veriteľa a tej osoby, ktorá si ako dlžník nesplnila svoju povinnosť plniť riadne a včas.

6. O trovách konania rozhodol podľa , keď vychádzal z toho, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu na strane žalobcu. Keďže však žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

7. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v , , , .

8. Argumentuje, že sa ako vlastník pozemkov, ktoré majú slúžiť ako poľné cesty domáha pred súdom prvej inštancie ochrany svojho vlastníckeho práva, do ktorého zasahujú žalovaní, a to tým, že neumožňujú vlastníkovi užívať jeho pozemky, pretože ich používajú na poľnohospodársku produkciu a náhrady škody, a to vo forme restitutio in integrum.

9. Za nesprávny považuje záver súdu prvej inštancie, že žalobca nemá nárok na súdnu ochranu, keď súd uznáva, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností a zároveň aj správcom ciest, ktoré by mali byť zriadené na nehnuteľnostiach (avšak nie sú) a preto si ochranu vlastníckeho práva má vyriešiť v rámci svojich právomoci ako orgán verejnej moci, a teda má žalovaným uložiť pokutu. Nesúhlasí ani s názorom, že žalobca sa ako vlastník nemôže domáhať nároku na náhradu škody, argumentujúc, že predmetom konania nie je konanie žalovaných ako účastníkov cestnej premávky a užívanie účelových komunikácií, ale ochrana vlastníckeho práva žalobcu; keďže žalovaní zabrali pozemky, ktoré sú v jeho

vlastníctve, pretože si na tieto pozemky pravdepodobne uplatňujú svoje vlastnícke právo. Zdôraznil, že na pozemkoch, ktoré majú slúžiť na zriadenie účelových komunikácií, pri tom nie je vybudované cestné teleso, ale sú rozorané žalovanými a využívané na poľnohospodársku produkciu, teda žalovaní ich užívajú ako svoje. Tvrdí, že ak súd prvej inštancie konanie zastavil, odoprel mu tak ako vlastníkovi jeho právo na ochranu majetku. Nestotožňuje ani s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa nemôže domáhať nároku na náhradu škody „in integrum“, ale má defacto zničiť úrodu žalovaným a následne sa domáhať nároku na náhradu škody. Takýto postup by bol v rozpore so zákonom, pretože žalobca ako vlastník a zároveň poškodený, má nárok domáhať sa voči žalovaným ako škodcom nároku na náhradu škody na nestrannom súde, a to v súlade s , , .

10. Za nesprávny označil aj postup súdu prvej inštancie, keď postúpil vec naspäť priamo žalobcovi. V tejto súvislosti poukazuje na čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 47 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, , , .

11. Na záver zhrnul, že negatórna žaloba podľa je základným typom žaloby, ktorú má právo podať každý vlastník na ochranu svojich práv, a to na nestrannom súde ( ).

12. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že je nedôvodné.

14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j. že neboli splnené procesné podmienky; , t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

15. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak neboli v konaní splnené podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a ktorých skúmanie je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania (napr. nedostatky žaloby, právomoc súdu procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prekážka rozsúdenej veci.

16. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu , , ). Podľa článku 6/ ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. , odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

19. Jednou z neodstrániteľných podmienok konania je právomoc, ktorá je odrazom zásady legitimity a predstavuje oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Absencia civilnej právomoci má vždy za následok zastavenie konania a postúpenie veci na prejednanie a rozhodnutie tomu orgánu, do ktorého právomoci daná vec patrí ( ). vymedzuje právomoc súdov v §,4 keď uvádza, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ako to ustanovuje zákon.

20. Takýmto spôsobom ohraničený súbor sa týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti a vôľovej autonómie strán a ktoré prejednávajú a rozhodujú zásadne súdy. Len výnimočne (ak to ustanovuje zákon) ich prejednávajú a rozhodujú iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v civilnom sporovom konaní len ak to ustanovuje zákon. Povedané inak, súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne veci vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov s výnimkou prípadov, ak zákon výslovne zveruje takéto právne veci do právomoci civilného súdu.

21. Pre vyriešenie otázky, či tá-ktorá vec patrí do právomoci súdu v zmysle uvedených ustanovení, je potrebné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania); tento vzťah analyzovať a následne po právnej stránke vyhodnotiť. Pre analýzu právneho vzťahu a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu. Len toto kritérium je určujúce pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý je možné podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v .

22. V prejednávanej veci sa žalobca (ako vlastník, ktorý je aj orgánom vykonávajúcim miestnu štátnu správu a štátny odborný dozor) domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa obrábania a obsievania poľných ciest, t.j. nehnuteľností, ktoré sú jeho vlastníctvom a uložil im povinnosť uviesť na ich náklady tieto nehnuteľnosti do pôvodného stavu.

23. Výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií, upravuje o pozemných komunikáciách (Cestný zákon- CZ). Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu,

určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne cesty, účelové cesty (§ 1 ods. 2 Cestného zákona).

24. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania sú účelovou cestnou komunikáciou slúžiacou pre prístup k pozemkom, t.j. k poliam poľnohospodárov podľa zák. o pozemných komunikáciách a podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

25. Podľa § 3 ods. 2 Cestného zákona, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy, teda určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. V rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22 CZ na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií. Povinnosti, ktoré vyplývajú obciam ako vlastníkom komunikácií, sú určené v § 3d) CZ (napr. udržiavanie miestnych komunikácií v stave zodpovedajúcemu určenému účelu, vedenie technickej evidencie....). Obce, vykonávajúce štátny odborný dozor nad účelovými komunikáciami (§ 3c ods. 1 písm.d/ CZ) dbajú na zabezpečenie ochrany pozemných komunikácií a dozerajú, či sa dodržiavajú povinnosti a podmienky užívania stanovené CZ, predpismi na jeho vykonanie ako aj opatrenia cestných správnych orgánov (§ 3c ods. 2 CZ). Na odstránenie závad (zistených v rámci štátneho odborného dozoru) je ich povinnosťou vyzvať porušiteľov na dodržiavanie povinností, vydávať príkazy a zákazy (§ 3c ods. 3 CZ), pričom ak nebude postarané o nápravu, vydajú ako orgán štátneho odborného dozoru rozhodnutie, v ktorom nariadia postarať sa o nápravu, prípadne aj o zastavenie nezákonne vykonávaných činností ( CZ) a sú oprávnené aj zakázať konanie osôb a zastaviť činnosť organizácií, prípadne zakázať pokračovanie v nej, ak ohrozujú komunikáciu alebo bezpečnosť prevádzky na nej ( vyhl. č. ).

26. Na konanie podľa Cestného zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 23).

27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že otázky užívania účelových komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením. Žalobca sa síce žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, ale jeho žaloba smeruje k umožneniu užívania pozemnej komunikácie, ktoré je svojou povahou verejnoprávne oprávnenie upravené osobitným predpisom. O právach a povinnostiach vo vzťahu k pozemným komunikáciám, je oprávnený rozhodnúť príslušný správny orgán a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby. Uvedený záver napokon vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. v uznesení zo 6.3.2017 (ktoré rozhodnutie prešlo testom ústavnosti - uznesenie Ústavného súdu SR z 21.11.2017 sp.zn. III. ). Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedené ustanovenia CZ dávajú žalobcovi (ako orgánu vykonávajúcemu miestnu štátnu správu a štátny odborný dozor nad uvedenými komunikáciami) možnosti umožňujúce zjednať nápravu vzniknutého stavu.

28. Na základe uvedeného tak odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, keďže v prejednávanej veci nie je daná právomoc súdu, preto bolo potvrdené ( ). Súd prvej inštancie tak zároveň správne postúpil vec obci ako orgánu, do kompetencie ktorého táto vec patrí.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že nárok na ich náhradu majú v odvolacom konaní úspešní žalovaní. Keďže žalovaným žiadne trovy nevznikli, ich náhrada im nebola priznaná.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).