Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoCsp/9/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu Alektum Capital II AG so sídlom Alpenstrasse 9, 6300 Zug, UID CHE-496.825.067, zastúpenému spoločnosťou Momentum legal s.r.o. so sídlom Bazová 6A, 821 08 Bratislava, IČO 47 258 586, proti žalovanej A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, F. D. o zaplatenie 650,33 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. januára 2024, č.k. -93, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 15. januára 2024, č. k. -93 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť uhradiť čiastku vo výške 650,33 Eur spolu s príslušenstvom, a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania zistil, že spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. so žalovanou uzatvorila tri zmluvy, ktorých predmetom bolo poskytovanie verejných služieb a/alebo predaj telekomunikačného zariadenia pre žalovanú a spolu s tým súvisiacich služieb. Zároveň za poskytované služby/zariadenia vystavila faktúry, ktoré neboli zo strany žalovanej do dnešného dňa v celej výške 650,33 eur uhradené. Aj keď konštatoval dôvodnosť nároku voči žalovanej z daného skutkového stavu, uviedol, že tento nárok preukázateľne vznikol spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. Pretože však žalobcom v predmetnom konaní nie je spoločnosť O2 Slovakia, ale iná spoločnosť Alektum Capital II AG, skúmal platnosť tvrdeného postúpenia vymáhanej pohľadávky zo spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. na žalobcu. Dospel však k záveru, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, keďže nebolo preukázané splnenie podmienky podľa , v zmysle ktorej je povinnosťou postupníka, aby dlžníkovi preukázal, že k postúpeniu pohľadávky naňho skutočne došlo. Pokiaľ žalobca v súvislosti s preukázaním svojej aktívnej vecnej legitimácie predložil oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a výzvu na úhradu dlhu z 23.05.2023, z uvedeného podľa názoru súdu prvej inštancie nevyplynulo, že by prílohou tohto oznámenia bol nejaký hodnoverný dôkaz (napr. zmluva o postúpení) preukazujúci, že naozaj došlo k postúpeniu pohľadávky. Ďalej uviedol, že telekomunikačný operátor musí pri postupovaní pohľadávok nad rámec predpokladov uvedených a nasl. (t.j. o.i. písomná forma zmluvy) splniť osobitný hmotnoprávny predpoklad (viď ) spočívajúci v tom, že zmluvu o postúpení môže s postupníkom uzatvoriť až po uplynutí 90 dní od splatnosti postupovanej pohľadávky. Pretože však v súdenej veci nebolo preukázané, že údajná zmluva o postúpení bola uzatvorená až po uplynutí 90 dní od 28.06.2021 (dátum splatnosti faktúry na 289,50 Eur), žalobu pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že žalovanej ako plne úspešnej v konaní nárok na náhradu trov konania

nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli. Vec právne posúdil podľa , a , o elektronických komunikáciách.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že jeho žalobe vyhovie a zaviaže žalovanú na náhradu trov prvoinštančného konania aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávny procesný postup súdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne skutkové zistenia. Žalobca tvrdil v odvolaní, že dňa 07.02.2022 bola žalovanej zasielaná výzva na úhradu dlhu od O2 Slovakia (ďalej len „výzva“), v zmysle ktorej bola upozornená, že v prípade, ak neuhradí dlžnú sumu, spoločnosť O2 Slovakia pohľadávku postúpi, doručovanie tejto výzvy preukazuje vrátenou obálkou. Oba dôkazy predložil k odvolaniu. K predžalobnej výzve (oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a výzvu na úhradu dlhu zo dňa 23.05.2023-pozn. odvolacieho súdu) uviedol, že sa v nej nachádza aj stručná informácia o postúpení pohľadávky, čo ale podľa neho nebolo jej primárnym cieľom, šlo iba o oboznámenie o aktuálnom stave a o tom, komu má dlžník hradiť, pretože skutočnosť o postúpení pohľadávky na žalobcu už bola žalovanej známa. O postúpení pohľadávky bola podľa neho žalovaná oboznámená už zaslaním Oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 10.05.2022, ktoré zaslanie preukazuje „screenom z interného systému“, na ktorom sa nachádza označenie žalovanej spolu s dátumom a časom odoslania oznámenia, tento screen predložil v odvolaní. Ďalej tvrdil, že zmluva o postúpení pohľadávok bola pri podávaní návrhu doložená do príslušného registra Okresného súdu Banská Bystrica pod č. , v zmysle čoho bola žalovanej následne doručovaná ako príloha k návrhu. Namietal, že zo strany súdu nebol žiadnym spôsobom vyzvaný na doplnenie žaloby napriek tomu, že súd považoval žalobu za neúplnú, čím si nesplnil svoju povinnosť na základe Na podporu svojich námietok priložil výzvy iných súdov v obdobných konaniach, v rámci ktorých ho súdy vyzvali na preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie pod „hrozbou“ neúspechu v danom spore, a to výzvu Mestského súdu Bratislava IV pracovisko Petržalka zo dňa 20.09.2023 sp. zn. a výzvu Okresného súdu Komárno zo dňa 28.11.2023 sp. zn. . Ďalej uviedol, že do konania v rámci príloh k návrhu doložil aj prílohy obsiahnuté v registri súdu č. a na existenciu príloh v tomto registri odkazoval v na to určenej časti návrhu. Bolo tak podľa neho povinnosťou súdu na všetky tieto prílohy v registri prihliadnuť a pokiaľ k nim nemal prístup, tento prístup si vyžiadať a mal by tak preukázané skutočné postúpenie pohľadávky na žalobcu. Žalobca spochybnil závery súdu, že nepreukázal uplynutie doby 90 dní od omeškania dlžníka s úhradou do momentu uzatvorenia tejto zmluvy. Posledná neuhradená faktúra bola splatná dňa 28.06.2021. Zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená dňa 07.04.2022. V zmysle uvedeného tak doba medzi týmito dvoma dátumami bola dlhšia než 90 dní a preto podmienka obsiahnutá v zákona o elektronických komunikáciách bola splnená.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § a 380 (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov: 5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa na ne v plnom rozsahu poukazuje.

6. Rozhodujúcou otázkou v danej veci bola vecná legitimácia žalobcu, ktorý tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol postúpením. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou každého súdneho rozhodnutia. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta.

7. V prejednávanom prípade bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. ako podnikom a žalovanou ako účastníkom došlo v období od 12/2020 do 02/2021 k uzatvoreniu zmlúv o poskytovaní verejných služieb a kúpnych zmlúv. Žalovanej boli na základe

zmlúv vystavené faktúry za poskytnuté služby a kúpne ceny za mobilné zariadenia, ktoré neuhradila. Pohľadávka na zaplatenie týchto faktúr bola podľa tvrdenia žalobcu postúpená zo spoločnosti O2 Slovakia s.r.o. na žalobcu.

8. Popri všeobecnej právnej úprave postúpenia obsiahnutej v sú pre určité druhy pohľadávok ustanovené osobitnými právnymi predpismi špecifické kritériá a obmedzenia vo vzťahu k možnosti a podmienkam ich zmluvného postúpenia tretej osobe. Individuálny režim týchto pohľadávok je odôvodnený osobitným záujmom na modifikácii, resp. odklone od všeobecnej právnej úpravy, ktorý je spravidla determinovaný špecifickým (privilegovaným) postavením niektorého z účastníkov veriteľsko- dlžníckeho záväzkového vzťahu.

9. Postúpenie pohľadávky upravuje a nasl. konkrétne a . Špecifický proces postúpenia pohľadávky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb upravuje , ktorý stanovuje, že, ak aj napriek písomnej výzve podniku je účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe, aj bez súhlasu účastníka. Uvedené ustanovenie citoval aj súd prvej inštancie v ods. 7 odôvodnenia rozsudku so zvýraznením slov „je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní“.

10. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že podmienkou postúpenia pohľadávky podnikom je písomná výzva na úhradu pohľadávky, ktorá musí predchádzať postúpeniu, a ktorá predstavuje upozornenie, adresované účastníkovi na existenciu jeho neuhradeného záväzku. Ak potom k splneniu pohľadávky nedošlo ani do 90 dní, môže ju podnik postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. Ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky upravené osobitnou právnou normou, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a preto je v zmysle v spojení s neplatný.

11. Žalobca v žalobe netvrdil, ani neoznačil, ani nepredložil dôkazy preukazujúce splnenie podmienok § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách. Splnenie podmienok podľa citovaného ustanovenia žalobca tvrdí a preukazuje až v odvolaní, keď za dôkaz o existencii výzvy v zmysle § 43 ods. 13 označuje a predkladá výzvu na úhradu zo dňa 07.02.2022 spolu s vrátenou obálkou od žalovanej, ktorou spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 695,33 Eur s upozornením na postúpenie pohľadávky v prípade neuhradenia dlžnej sumy. Tieto skutočnosti v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol ani nepreukazoval. Dôkazy i tvrdenie predkladá až v odvolacom konaní. Rovnako pred súdom prvej inštancie netvrdil, neoznačil, ani nepredložil dôkazy

- oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 10.05.2022 a „screen z interného systému“ majúci preukazovať odoslanie oznámenia žalovanej, robí tak až v odvolaní. Vo všetkých uvedených prípadoch ide teda o „nové skutočnosti“ a „nové dôkazy“, pre ktorých oprávnené uplatnenie v odvolacom konaní platia zákazy resp. obmedzenia definované v

12. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

13. Z odvolania vyplýva, že žalobca týmito tvrdeniami nenamieta nedostatky podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo vady konania. Nie je teda splnená výnimka zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov až v odvolaní podľa , , . Nie je splnená ani výnimka podľa Žalobca sa z nepredloženia tvrdení a dôkazov pred súdom prvej inštancie vyviňuje argumentáciou o tvrdenej nesplnenej povinnosti súdu prvej inštancie vyzvať ho ako žalobcu na doplnenie žaloby podľa Odvolací súd k tomuto argumentu uvádza, že nebolo povinnosťou súdu postupovať podľa , pretože žaloba netrpela nedostatkami uvádzanými v citovanom ustanovení, ktoré by bránili pokračovať v konaní a mali za následok odmietnutie podania (žaloby). Uvedenú argumentáciu nepotvrdzujú ani žalobcom predložené výzvy iných súdov. Aj z týchto výziev vyplýva, že súdy v nich nepostupovali podľa žalobcom argumentovaného (nejde o uznesenia s poučením o možnosti odmietnuť podanie). Tieto skoršie výzvy súdov ale dokazujú,

že žalobcovi bola známa pochybnosť súdov o jeho vecnej legitimácii v obdobných sporoch práve pre chýbajúce skutkové tvrdenie o existencii a doručovaní výzvy v zmysle § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách. Napriek tomu tie skutočnosti ani v danom spore včas nepreukázal. Hoci bol predvolaný na pojednávanie, na ktorom súd poskytol predbežné právne posúdenie veci, pojednávania sa bezdôvodne nezúčastnil, čím sa sám zbavil možnosti, aby označoval a predkladal skutočnosti za účelom odstránenia zistených pochybností a aby doplnil dôkazy. Ak by sa žalobca pojednávania zúčastnil, mohol na súde prvej inštancie uplatniť príslušné procesné prostriedky (skutkové tvrdenia, dôkazy resp. návrhy na vykonanie dôkazov, námietky, právne závery a argumenty, vysvetlenia), ktoré v rozpore s procesným poriadkom uplatnil až v odvolaní. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nie je daná výnimka zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov až v odvolaní podľa Žalobcom tvrdené nové skutočnosti a nové dôkazy nie sú akceptovateľným odvolacím dôvodom, preto odvolací súd na ne neprihliada a ani sa s nimi vecne nevyporiadava.

14. V odvolaní žalobca spomína okrem uvedenej výzvy „opakované výzvy zo strany O2 Slovakia“. Ostatné výzvy podniku žalovanej pred postúpením pohľadávky do konania predložil spolu so žalobou teda včas. Za písomnú výzvu v zmysle § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách je možné považovať len predžalobnú upomienku z 23.06.2021 (ostatné sa týkajú len častí pohľadávky, nie konečnej vymáhanej sumy). Žalobca však nepredložil dôkaz o doručení tejto výzvy žalovanej. Preukázal teda, že podnik výzvu podľa zákona vyhotovil, ale nepreukázal, že žalovaná mala možnosť sa s ňou oboznámiť, že sa dostala do sféry jej dispozície (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý sa zaoberal otázkou doručovania vo vzťahu k , ktorá úprava je zhodná s úpravou podľa ).

15. V spore tak neuniesol dôkazné bremeno splnenia zákonom (§ 43 ods.13 zákona o elektronických komunikáciách) stanovených podmienok pre postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom sporu. Nepreukázaním riadneho a zákonného splnenia podmienok (existencie a doručenia písomnej výzvy) nebolo preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. V dôsledku toho pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bola súdom prvej inštancie žaloba správne zamietnutá.

16. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

17. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

18. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej v zmysle v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovanej v zmysle , preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (s. 2 ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).