Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-1328-2021.pdf
PDF · 100.47 KB
Case nature
Subarea
64Ek/1328/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35937874, proti povinnému: G. G., J.: XX.X.XXXX, Y. G. N. XXXX/XX, XXX XX G.-N. S., o vymoženie 917,7 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Barbora Bartková, so sídlom exekútorského úradu Kozia 17, 811 03 Bratislava, sp. zn. 421EX 225/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.04.2021 domáha od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 917,70 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu
- výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. č.k. 2161149813 zo dňa 10.02.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.03.2021 a výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. č.k. 2061424813 zo dňa 19.06.2020 v spojení s rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.k. 912000482020 zo dňa 13.08.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.09.2020 a vykonateľnosť dňa 28.09.2020.
2. Poverením zo dňa 07.05.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Barbora Bartková so sídlom exekútorského úradu Kozia 17, 811 03 Bratislava, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 421EX 225/21.
3. Povinný doručil súdnemu exekútorovi dňa 09.06.2021 návrh na zastavenie exekúcie (na poštu podal 04.06.2021), pričom upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 21.05.2021, čo znamená, že návrh bol podaný v zákonnej 15. dňovej lehote. Povinný v predmetnom návrhu znázornil priebeh vzniku pohľadávky oprávneného voči povinnému v čase pred vydaním exekučných titulov. Povinný uviedol, že problém tzv. neplatenia preddavkov zdravotného poistenia zo strany povinného nastal v roku 2003, keď bol vyradený z evidencie nezamestnaných. Povinný namietol nesprávny a nezákonný procesný postup oprávneného pri poskytnutí súčinnosti pri vypĺňaní formulárového tlačiva pri evidencii povinného, pri neinformovaní povinného o zmenách v platení poistného v roku 2005 pre poistencov typu nezamestnaný bez príjmu, pri zmene zaradenia povinného do skupiny samoplatiteľov, pri neinformovaní o výške poistného a nezaslaní žiadnej poukážky dlžnej sumy na poistnom, pri nedostatkoch a nezákonnosti formulárového tlačiva oprávneného, pri informovaní povinného o nesplnení povinnosti nahlásenia zmeny platiteľa poistného v roku 2008, pri nesprávnom určení začiatku dlžného obdobia od 01.09.2005, pri opakovanom požadovaní rôznych podkladov a dokladov, na ktoré povinný musel odpovedať formou čestného prehlásenia, v ktorom povinný mal uviesť opakovane tie skutočnosti, ktoré oprávnenému mali byť známe, pričom oprávnený na list neodpovedal. Povinný uviedol, že v roku 2009 mu oprávnený zaslal kumulatívny súpis nedoplatkov na poistnom. Povinný namietol nesprávny a nezákonný procesný postup oprávneného pri nesprávne určenej výške nedoplatkov, pri neinformovaní o spôsobe výpočtu nedoplatkov na poistnom, pri spôsobe
informovania platenia poistného zo strany štátu za rok 2005 realizovaným ďalším listom zo strany oprávneného, pri určení vedenia povinného ako samoplatiteľa poistného a s tým spojenej povinnosti platenia preddavkov na poistnom, pri nesprávnom vyhodnotení čestných prehlásení povinného, pri nerovnakom vyhodnocovaní podaní povinného adresovaných oprávnenému. Povinný mal za to, že oprávnený nezákonným spôsobom vytvoril dlh na poistnom, ktorý neexistuje, teda povinný spochybnil povinnosť uloženú v exekučných tituloch. Povinný uviedol, že je poistencom kategórie uvedenej v § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o zdravotnom poistení“), avšak povinný mal za to, že oprávnený nesprávne určil sadzbu poistného, v čoho dôsledku povinný považoval takéto konanie za nezákonné, a spôsob určenia nedoplatkov na poistnom za neprípustný. Povinný poukázal na § 11 ods. 2, § 12 ods. 1 písm. e), § 13 ods. 3, § 17a ods. 8, § 17a ods. 10, § 53 ods. 13 zákona o zdravotnom poistení. Povinný namietol neplatnosť a nezákonnosť výkonu exekúcie, keďže podľa názoru povinného oprávnený oklamal povinného, zavádzal ho, uviedol o omylu, neposkytol mu všetky informácie, nezákonne zamietol námietky povinného, nezákonne neprešetril podania povinného na odbore kontroly, nezákonne neakceptoval čestné prehlásenia povinného, a nevyčerpal všetky zákonné prostriedky, nevyužil možnosť odpustenia dlžného poistného, nepostupoval pri spôsobe určenia poistného zákonne. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že je od roku 2001 nezamestnaným, nedisponuje príjmom, bankovým účtom, vkladnou knižkou, úsporami, finančnými prostriedkami, nevlastní mobilný telefón, nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, teda povinný uviedol, že je nemajetným. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiada povinný exekúciu zastaviť.
4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený v podaní zo dňa 17.06.2021 kde uviedol, že platiteľ poistného sa odvoláva na ustanovenie zákona, a to na § 13 ods. 3 zákona a na skutočnosť, že nemá podľa svojho čestného vyhlásenia žiaden príjem, si určil výšku vymeriavacieho základu na 0,00 Eur a tým aj výšku poistného, ktoré si v dôsledku uvedeného vypočítal ako 0,00 Eur. Podľa názoru povinného, kto nemá príjem nemôže nič platiť, teda ani z minimálneho vymeriavacieho základu. Oprávnený uvádza, že toto tvrdenie nezodpovedá platnej legislatíve, pretože ak niekto nemá príjem zo zamestnania ani z podnikania ako samostatne zárobkovo činná osoba a nie je osobou, za ktorú platí štát poistné, aj takáto osoba, ak je verejne zdravotne poistená, je podľa § 11 ods. 2 zákona povinná platiť poistné v správnej výške, pričom v zmysle § 16 ods. 1 zákona je platiteľ poistného povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Na základe uvedeného nie je zdravotná poisťovňa povinná vypočítavať a zdôvodňovať výšku poistného pre platiteľa poistného, ale naopak platiteľ poistného je povinný si preddavky vypočítať a platiť v správnej výške a včas. Nakoľko povinný riadne a včas neplatil poistné, na základe čoho mu vznikli nedoplatky na poistnom, oprávnený vydal v zmysle § 17a zákona nasledovné výkazy nedoplatkov (ďalej len ,,VN“): VN č. 2061424813 dňa 19.6.2020 na pohľadávku z titulu neodvedeného preddavku na poistnom na zdravotné poistenie za obdobie od 12/2019 do 05/2020 vo výške 421,33 Eur a na poplatok za vydanie VN vo výške 10,00 Eur, ktorý si povinný prevzal dňa 9.7.2020. Voči predmetnému VN podal povinný dňa 27.7.2020 námietky, ktorým oprávnený nevyhovel v plnom rozsahu, v dôsledku čoho VšZP zaslal v súlade s § 17a ods. 6 zákona na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len ,,ÚDZS“) „Stanovisko k námietkam proti VN č. 2061424813“ zo dňa 4.8.2020. ÚDZS následne v danej veci rozhodol tak, že vydal dňa 13.8.2020 rozhodnutie č.k. PV 912/00048/2020, ktorým námietky povinného boli zamietnuté a potvrdil povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie 1.12.2019 do 31.5.2020 v sume 421,33 Eur a poplatok za vydanie VN vo výške 10,00 Eur. Rozhodnutie č. PV 912/00048/2020 zo dňa 13.8.2020 nadobudlo právoplatnosť dňa 11.9.2020 a vykonateľnosť dňa 28.9.2020 a následne bol dňa 29.4.2021 podaný návrh na vykonanie exekúcie. VN č. 2161149813 dňa 10.2.2021 na pohľadávku z titulu neodvedeného preddavku na poistnom na zdravotné poistenie za obdobie od 6/2020 do 12/2020 vo výške 496,37 Eur a na poplatok za vydanie VN vo výške 10,00 Eur, ktorý si povinný prevzal dňa 4.3.2021. Voči predmetnému VN povinný nepodal námietky a VN sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 20.3.2021 a následne bol k dňa 29.4.2021 podaný návrh na vykonanie exekúcie. Zákon vo svojich ustanoveniach upravuje spôsob výpočtu poistného ako aj preddavkov na poistné určením spôsobu výpočtu vymeriavacieho základu a určením percentuálnej sadzby v závislosti od kategórie platiteľa poistného a upravuje aj minimálne vymeriavacie základy a minimálnu výšku preddavkov na poistné. Na základe citovaných ustanovení nezodpovedá skutočnosti, že zákonodarca rozdelil platiteľov poistného podľa príjmu na tých čo príjem majú a tých čo príjem nemajú, a tí bez príjmu by boli oslobodení od platenia poistného. Zákonodarca zákonom ustanovil povinné verejné zdravotné poistenie a súčasne
rozdelil osoby, ktoré sú povinne zdravotne poistené a ktoré sú z tohto poistenia vyňaté (§ 3 zákona), avšak ako kritérium pre zapojenie sa do povinného poistenia nebola daná podmienka príjmu povinne poistenej osoby. Keďže platiteľ poistného je povinne poistený, je povinný platiť poistné. Zodpovedá skutočnosti, že zákon umožňuje samoplatiteľom, ktorí nemajú príjem určiť si vymeriavací základ sám, avšak súčasne pre nich určuje minimálny vymeriavací základ (§ 13 ods. 9, 10, 12 zákona) a minimálnu výšku preddavku na poistné (§ 16 ods. 2 a 8 zákona), ktoré platia pre všetky osoby uvedené v § 11 ods. 2 zákona, t.j. pre všetkých samoplatiteľov bez výnimky. Jednotlivé ustanovenia zákona nemožno vykladať izolovane, ale vždy v ich vzájomných súvislostiach. Ak na jednej strane zákonodarca umožnil určiť si výšku vymeriavacieho základu, toto právo súčasne obmedzil určením minimálneho vymeriavacieho základu a minimálnej výšky poistného. uvedené vyplýva, že minimálny vymeriavací základ je zákonom určenou tzv. povinnou minimálnou sumou, z ktorej musí byť odvedené poistné a minimálny základ samoplatiteľa a samostatne zárobkovo činnej osoby predstavuje 50 % z priemernej mesačnej mzdy. Na základe vyššie uvedeného žiada oprávnený návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť ako nedôvodný.
5. Podľa § 49 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
6. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
7. Podľa §-u 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
15. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „Zákon o ukončení niektorých EK“), pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
16. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo/1940/2008).
17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
18. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
19. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta nezákonnosť exekučných titulov, ktorá by mala podľa neho spočívať v nesprávnom procesnom postupe oprávneného v čase pred vydaním exekučných titulov pri poskytnutí súčinnosti pri vypĺňaní formulárového tlačiva, pri evidencii povinného, pri neinformovaní povinného o zmenách v platení poistného v roku 2005 pre poistencov typu nezamestnaný bez príjmu, pri zmene zaradenia povinného do skupiny samoplatiteľov, pri neinformovaní o výške poistného a nezaslaní žiadnej poukážky dlžnej sumy na poistnom, pri nedostatkoch a nezákonnosti formulárového tlačiva oprávneného, pri informovaní povinného o nesplnení povinnosti nahlásenia zmeny platiteľa poistného v roku 2008, pri nesprávnom určení začiatku dlžného obdobia od 01.09.2005, pri opakovanom požadovaní rôznych podkladov a dokladov, na ktoré povinný musel odpovedať formou čestného prehlásenia, v ktorom povinný mal uviesť opakovane tie skutočnosti, ktoré oprávnenému mali byť známe, pri zaslaní kumulatívneho výpisu nedoplatkov v roku 2009, pri nesprávne určenej výške nedoplatkov, pre neinformovaní o spôsobe výpočtu nedoplatkov na poistnom, pri spôsobe informovania platenia poistného zo strany štátu za rok 2005, pri určení vedenia povinného ako samoplatiteľa poistného a s tým spojenej povinnosti platenia preddavkov na poistnom, pri nesprávnom vyhodnotení čestných prehlásení povinného, pri nerovnakom vyhodnocovaní podaní povinného adresovaných oprávnenému, pri nesprávne určení sadzby poistného a spôsobu určenia nedoplatkov na poistnom, pri neposkytnutí všetkých dostupných informácii, pri zamietnutí námietok povinného, pri neprešetrených podaniach povinného na odbore vnútornej kontroly.
20. Súd k vyššie uvedeným námietkam povinného uvádza, že súd má obmedzenú možnosť preskúmavať správnosť exekučného titulu a to aj vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach verejného zdravotného poistenia. Exekučné konanie nie je miestom na preskúmavanie platnosti právnych úkonov, ak tu existuje riadny exekučný titul. Tieto námietky treba uplatniť v nachádzacom konaní, čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. Námietky prezentované povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, predstavujú okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a ktorými sa povinný mal brániť v základnom konaní využitím svojho práva podať voči týmto rozhodnutiam námietky, resp. odvolanie, čo povinný síce urobil v prípade výkazu nedoplatkov č.k. 2061424813 zo dňa 19.06.2020, ale jeho námietky boli konajúcim orgánom (Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) zamietnuté a tak výkaz nedoplatkov č.k. 2061424813 zo dňa 19.06.2020 v spojení s rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.k. 912000482020 zo dňa 13.08.2020 nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným exekučným titulom. Pokiaľ ide o výkaz nedoplatkov č.k. 2161149813 zo dňa 10.02.2021, tam povinný neuplatnil žiadne námietky a výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.03.2021. Námietky uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie nie sú opravným prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní (existencia záväzku voči oprávnenému). Z uvedeného potom vyplýva, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky existencie alebo obsahu záväzkového vzťahu. Pokiaľ by v tejto súvislosti povinný aj namietal, že nebol informovaný, že má právo podať žalobu na súd voči rozhodnutiam, súd vychádzajúc zo starej rímskej zásady „neznalosť práva neospravedlňuje“ by nemohol na takúto námietku prihliadať, nakoľko v rozhodnutí Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorým sa potvrdil výkaz nedoplatkov č.k. 2061424813 zo dňa 19.06.2020 oprávneného, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v poučení povinného dostatočne poučil, že rozhodnutie je preskúmateľné súdom.
21. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
22. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného predstavuje ďalšiu z možností zastavenia exekúcií exekútorom. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť sa rozlišuje podľa typu subjektu na strane povinného. Predpokladom pre zastavenie je skutočnosť, že sa exekútorovi nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili na úhradu trov exekútora. Trovami exekútora sú odmena a náhrada výdavkov. Odmena exekútora je závislá od výšky vymoženého plnenia a nie je ustanovená jej minimálna výška. Náhrada výdavkov vo výške 60,- Eur (náhrada paušálnych výdavkov) bude spravidla predstavovať hodnotu zisteného majetku, ktorý neodôvodňuje ďalšie vedenie exekúcie. Pri exekúcii na majetok právnickej osoby je ustanovená lehota 30 mesiacov a pri exekúcii na majetok fyzickej osoby lehota piatich rokov pre zistenie postihnuteľného majetku. Lehota plynie od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku.
23. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na svoju nemajetnosť a nepriaznivú finančnú situáciu, pričom tvrdí, že nevlastní žiadny hnuteľný a ani nehnuteľný majetok. Súd v tejto súvislosti uvádza, že vedenie ďalšej exekúcie, nemajetnosť a ani nepriaznivá finančná situácia nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na
základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1) písm. d). Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania.
24. Súd ešte dáva povinnému do pozornosti fakt, že v rozhodnutí Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.k. 912000482020 zo dňa 13.08.2020 dostal zrozumiteľné odpovede na svoje námietky voči výkazu nedoplatkov č.k. 2061424813 zo dňa 19.06.2020, pričom aj oprávnený v bode č. 4 tohto uznesenia jasne a zrozumiteľne povinnému vysvetlil danú problematiku.
25. S poukazom na vyššie uvedené fakty a skutočnosti, súd konštatuje, že exekúcia vedená súdnym exekútorom Mgr. Barbora Bartková sa začala oprávnene a voči povinnému sa vykonáva na základe riadnych exekučných titulov a to - výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. č.k. 2161149813 zo dňa 10.02.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.03.2021 a výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. č.k. 2061424813 zo dňa 19.06.2020 v spojení s rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.k. 912000482020 zo dňa 13.08.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.09.2020 a vykonateľnosť dňa 28.09.2020. Povinný súdu nepreukázal žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, neplatnosť exekučných titulov, a ani žiadna zo skutočností uvádzaných povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila zákonný dôvod v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorý by súd tento návrh na zastavenie povolil.
26. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v súčasnosti neexistuje dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie, preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný.
27. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil žiadne trovy exekúcie, preto súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.