Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-284-2018.pdf
PDF · 99.42 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/284/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: Ing. G. R., IČO: 30 171 566, Bratislava, Hrdličkova č. 2/B, zastúpený JUDr. Jankou Hazlingerovou, advokátkou, Bratislava, Nobelova č. 9, proti žalovanej: H. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom O. č. XXX, o zaplatenie 17.000,- € s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 5. februára 2018, č. k. 21 C 131/2016-78, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 5. februára 2018, č. k. 21 C 131/2016-78, z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 5.2.2018, č. k. 21 C 131/2016-78, vyhovel žalobe žalobcu, keď žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť mu sumu vo výške 17.000,- € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 12.9.2016 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 657, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 30 ods. 1, 2, § 31 ods. 1, 2, 3, 4, § 32 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť mu istinu 17.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania od 12.9.2016 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy súdneho konania, titulom nevrátenej pôžičky. Žalobu odôvodnil tým, že spolu so žalovanou a jej manželom P. Y. uzatvorili dňa 27.11.2012 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 59.000,- € a to na dobu určitú od 27.11.2012 do 31.12.2017. Zmluvné strany podpisom zmluvy potvrdili prevzatie pôžičky vo výške 59.000,- €. V zmluve bolo dohodnuté, že zaplatenie celej dlžnej sumy je zaručené vlastnou zmenkou, ktorú vystavil manžel žalovanej P. Y. s tým, že túto zmenku podpísala žalovaná ako ručiteľ. Žalovaná počnúc dňom 1.1.2013 splácala poskytnutú pôžičku v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.000,- €. Naposledy žalovaná zaplatila splátku dňa 20.6.2016, od tejto doby neuhradila žiadnu ďalšiu splátku, čo predstavuje dlh vo výške žalovanej istiny. Žalobca žalovanú listom zo dňa 23.8.2016, ktorý žalovaná prevzala dňa 2.9.2016, vyzval k zaplateniu dlhu vo výške 17.000,- € najneskôr do 10.9.2016; žalovaná dlžnú sumu neuhradila. 1.2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť. Dôvodila, že predmetnú zmluvu uzavreli so žalobcom ako veriteľom spolu s manželom P. Y. ako dlžníci, na kúpu kuchynského zariadenia, ktoré bolo umiestnené v priestoroch žalobcu. V konaní je vedená ako žalovaná, avšak dlžníkom je na zmluve uvedený aj jej manžel P. Y.. Zmenku nikdy nepodpísala, na tejto zmenke nie je jej podpis. V prípade, ak by aj túto zmenku podpísala, žalobca by bol oprávnený požadovať zaplatenie zvyšnej časti pôžičky od nej až potom, ako by na zaplatenie zvyšnej časti pôžičky vyzval P. Y. a tento by mu nezaplatil. Toto sa však nestalo, žalobca P. Y. nevyzval. Vystaviteľom zmenky je P. Y. a nie ona, ktorá tak nie je v spore pasívne legitimovaná. Navyše na uvedenej zmenke je uvedená splatnosť zmenky dňa 31.12.2017,
čo znamená, že žaloba bola podaná predčasne. Peniaze z pôžičky boli použité na kúpu kuchynského zariadenia, ktorého podstatné a hodnotné veci v hodnote 24.790,- € ostali v priestoroch žalobcu a tieto žalobca zrejme užíva. 1.3. Žalobca, reagujúc na vyjadrenie žalovanej, zotrval na tom, že žalovaná je v spore pasívne legitimovaná a to ako dlžník na základe zmluvy o pôžičke. Obrana žalovanej, že mu prenechala veci a majetok vo výške 24.790,- €, je účelová, nedôvodná a nezakladá sa na pravde. Nikdy neužíval a neužíva žiadny majetok žalovanej. 1.4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 27.11.2012 uzatvorili žalobca ako veriteľ a P. Y. a žalovaná ako jeho manželka zmluvu o pôžičke. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi pôžičku vo výške 59.000,- € bezúročne na dobu určitú od 27.11.2012 do 31.12.2017. Zmluvné strany podpisom zmluvy potvrdili prevzatie sumy vo výške 59.000,- €. Podľa bodu 5 zmluvy sa dlžníci zaviazali vrátiť veriteľovi celú sumu poskytnutej pôžičky postupne od 1.1.2013 až do úplného zaplatenia v dohodnutých pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.000,- €. Z bodu 5.2 zmluvy vyplýva, že zaplatenie dlžnej sumy vo výške 59.000,- € bude zaručené vlastnou zmenkou, ktorú dlžník vystaví v deň podpísania tejto zmluvy. V predmetnej zmluve bol taktiež dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Zmenkou zo dňa 27.11.2012, so splatnosťou dňa 31.12.2017, v mieste plnenia Z. X/B, Bratislava, sa vystaviteľ P. Y. zaviazal žalobcovi zaplatiť 59.000,- €. Predmetnú zmenku podpísala aj žalovaná. Výzvou zo dňa 23.8.2016 vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 17.000,- € najneskôr do 10.9.2016. Predmetná výzva bola žalovanej doručená dňa 2.9.2016, avšak žalovaná na predmetnú výzvu nereagovala. Čo sa týka predčasnosti podania žaloby žalobca dôvodil, že žaloba bola podaná dňa 14.9.2016, lehota na splatenie žalovanej sumy uplynula dňa 12.9.2016, keďže v zmluve o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že ak je dlžník v omeškaní so splatením čo i len jednej splátky pôžičky, táto je následne splatná v lehote 10 dní po doručení výzvy na zaplatenie. Výzva bola doručená žalovanej dňa 2.9.2016, žaloba bola podaná 14.9.2016, pričom podľa zmluvy stanovená lehota uplynula dňa 12.9.2016, čo znamená, že žaloba nebola podaná predčasne. Podľa žalovanej mal žalobca žalovať aj druhého dlžníka uvedeného na zmluve o pôžičke. Žalobca dôvodil, že v prípade solidárnych záväzkov môže veriteľ vymáhať dlžnú sumu od ktoréhokoľvek z dlžníkov a zaplatením dlžnej sumy ktorýmkoľvek z dlžníkov záväzok zaniká. Žalovaná v konaní uviedla, že žalobcovi žiadne veci nenechala, bez ukončenia nájmu z priestorov odišla, veci sú vo vlastníctve firmy Galoper. Text zmenky vyplnil žalobca osobne, bol prítomný pri podpise zmenky pánom Y. aj žalovanou. Žalobca dôvodil, že nevymáha zaplatenie dlžnej sumy zo zmenky, nepodal návrh na zaplatenie zmenkového platobného rozkazu, zmenku predložil súdu ako jeden z listinných dôkazov, ktorý má potvrdiť existenciu pôžičky dlžnej sumy, ako aj záväzok zaplatiť dlh zo strany žalovanej. Dlžnú sumu vymáha na základe platnej zmluvy o pôžičke. Žalovaná v konaní namietala, že žalobca v konaní nepredložil žiadnu výzvu, ktorou by vyzval na zaplatenie dlžnej sumy P. Y., vystaviteľa zmenky, tento sa ani nemohol dozvedieť, že nejaká dlžná suma vznikla. Žalovaná zároveň namietla aj náležitosti zmenky. Pri mene žalovanej nie je uvedené slovo ručiteľ alebo aval, zmenka nemá potrebné náležitosti, žalovaná dôvodila, že si nespomína, že by takúto zmenku podpísala. Povinnosťou žalobcu bolo žalovať obidvoch účastníkov zmluvy na strane žalovaného, navyše títo nie sú manželia, v takom prípade ustanovenia o solidárnom záväzku by bolo možné použiť pri vymáhaní v exekučnom konaní. 1.5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Uviedol, že predmetom sporu je žaloba o zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke, pričom zaplatenie predmetu pôžičky, 59.000,- €, bolo zaručené vlastnou zmenkou, kde bol ako vystaviteľ uvedený P. Y. a ako ručiteľ žalovaná. Žalovaná v konaní namietla absenciu pasívnej legitimácie, ktorú námietku súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú. V konaní bolo preukázané, čo žalovaná na pojednávaní dňa 5.2.2018 sama potvrdila, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, predmet pôžičky bol dlžníkom poskytnutý, dlžníci dohodnuté splátky spočiatku platili. Dlžníci však prestali uhrádzať riadne a včas dohodnuté splátky pôžičky, a tak žalobca ako veriteľ vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Keďže tá na výzvu nereagovala a dlžnú sumu žalobcovi neuhradila, je žalobca v práve. Je irelevantné a pre spor nepodstatné, že žalobca na plnenie najprv nevyzval P. Y.. Súd poukázal na to, že ručenie v zákone č. 191/1950 Zb. je upravené odlišne ako v Občianskom zákonníku, čo znamená, že veriteľ nemusí žiadať o platenie najskôr dlžníka, aby mohol žiadať plnenie od ručiteľa, ale môže sa obrátiť priamo na ručiteľa bez toho, aby predtým žiadal o plnenie dlžníka. 1.6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a procesným úspechom žalobcu.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podala odvolanie žalovaná dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Poukázala na to, že sám žalobca v konaní uviedol, že žalovanú sumu si neuplatňuje titulom zmenky, ale na základe platnej zmluvy o pôžičke. Ďalej poukázala na to, že v čase poskytnutia pôžičky boli ona a P. Y. manželia, nejednalo sa však o solidárny záväzok, keďže nebola tvrdená ani preukázaná dohoda účastníkov zmluvy, že dlžníci vrátia pôžičku spoločne a nerozdielne. Dala do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31.12.1973, sp. zn. 3 Cz 57/73, podľa ktorého manželia, ktorí za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva uzavreli zmluvu o pôžičke ako dlžníci, zodpovedajú veriteľovi spoločne a nerozdielne len v tom prípade, ak to bolo dohodnuté alebo ustanovené právnym predpisom. Solidarita záväzku žalovanej a P. Y. z pôžičky preto, bez ďalšieho, nemohla byť založená samotným faktom, že boli v čase prevzatia pôžičky manželmi a že medzi nimi existovalo bezpodielové spoluvlastníctvo. Preto bolo povinnosťou žalobcu žalovať ako dlžníka aj P. Y., keďže aj tento je uvedený v zmluve o pôžičke ako dlžník. Záver súdu je tak v rozpore s § 511 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže počas dlhého obdobia splácala pôžičku sama, P. Y. ju neplatil. Odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobca dôvodil, že žalovaná svoj dlh vo výške 17.000,- € ako dlžník zo zmluvy o pôžičke uznala, v dôsledku uznania dlh riadne od 1.1.2013 splácala v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.000,- €. Uviedol, že žalovanú žaloval v súlade s § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlh od nej vymáhal ako od solidárnej dlžníčky, pričom žalovaná bola zároveň aj v postavení ručiteľa na základe ručiteľského záväzku zo zmenky. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť.
4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, pričom obsah jej vyjadrenia bol totožný s predchádzajúcim vyjadrením.
5. Z ďalšieho vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaná podpísala zmluvu o pôžičke ako dlžník a nie ako manželka dlžníka. V čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke bola manželkou P. Y., v čase podania žaloby bolo manželstvo žalovanej a P. Y. rozvedené. Žalobca poukázal na znenie § 511 Občianskeho zákonníka a dôvodil, že sa mohol rozhodnúť, od ktorého z dlžníkov bude zaplatenie nesplatenej čiastky pôžičky vymáhať. V ostatnom bolo vyjadrenie žalobcu totožné s obsahom predchádzajúceho vyjadrenia.
6. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.
7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, a preto bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.).
8. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s príslušenstvom, vychádzajúc z toho, že predmetom sporu je plnenie zo zmluvy o pôžičke, ktoré plnenie bolo zaručené vlastnou zmenkou, žalovaná podpísala zmenku ako ručiteľ vystaviteľa. Odvolateľka v odvolaní dôvodila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Poukázala na to, že sám žalobca v konaní uviedol, že žalovanú sumu si neuplatňuje titulom zmenky ale na základe platnej zmluvy o pôžičke. Uvedenú námietku žalovanej považuje odvolací súd za dôvodnú. Sám žalobca v priebehu konania uviedol (druhá strana zápisnice z pojednávania konaného dňa 5.2.2018, č. l. 75 spisu), že zaplatenia dlžnej sumy sa domáha titulom zmluvy o pôžičke, nepodal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, takže dlžnú sumu nevymáha titulom zmenky, zmenku priložil ako listinný dôkaz, potvrdzujúci existenciu pôžičky. Ak teda súd prvej inštancie posúdil žalovaný nárok podľa zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového, nepoužil správny právny predpis. Keďže žalobca sa v prejednávanej veci domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom zmluvy o pôžičke, mal súd prvej inštancie
na prejednávanú vec aplikovať Občiansky zákonník a vec posúdiť podľa ustanovenia § 657, § 658 Občianskeho zákonníka.
9. Žalovaná v odvolaní namietala, že v konaní nebola tvrdená ani preukázaná dohoda účastníkov zmluvy, že dlžníci vrátia pôžičku spoločne a nerozdielne, pričom solidarita záväzku žalovanej a jej, v súčasnosti bývalého manžela, bez ďalšieho nevyplýva len z toho, že v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke boli manželia a mali bezpodielové spoluvlastníctvo.
10. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.11.2012, predloženej v konaní žalobcom odvolací súd zistil, že žalovaná a P. Y. sú označení ako dlžník (čl. 1, bod 1.2 zmluvy). Z čl. 2 zmluvy vyplýva, že dlžník sa zaväzuje poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť v plnej výške a podľa dohodnutých podmienok v tejto zmluve. V čl. 5 bola dohodnutá splatnosť pôžičky. Zo žiadneho z ustanovení zmluvy nie je zrejmé, či sa dlžníci zaviazali dlh vrátiť spoločne a nerozdielne. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2011, sp. zn. 4 Cdo 234/2010 „Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy (§ 143 Občianskeho zákonníka) môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle). Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21. decembra 1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994)“.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude žalovaný nárok posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a vykonať dokazovanie, za aktívnej účasti sporových strán, na základe ktorého súd zistí, či žalovaná a jej bývalý manžel mali, ako zmluvná strana zmluvy o pôžičke, uzatvorenej so žalobcom dňa 27.11.2012, postavenie solidárnych dlžníkov a boli tak povinní uhradiť záväzok zo zmluvy o pôžičke spoločne a nerozdielne. Ďalej zistí, či predmetná pôžička bola predmetom dohody (súdneho rozhodnutia) o vyporiadaní ich BSM a ak áno, s akým výsledkom. Vykoná aj ďalšie dokazovanie navrhnuté stranami sporu a nevyhnutné pre rozhodnutie o nároku žalobcu vo veci samej.
12. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že je potrebné v konaní odstrániť nedostatok v označení žalobcu, ktorého správne meno znie Ing. G. R., čo vyplýva aj z dokladov priložených k žalobe, ako aj zo splnomocnenia na č. l. spisu 5, ktorým žalobca splnomocnil zastupovaním v spore advokátku JUDr. Janku Hazlingerovú.
13. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že vo svojom rozhodnutí opomenul rozhodnúť o časti nároku, keď žalobca sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania (18,25 % ročne), súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (okrem žalovanej istiny) úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne a o zvyšnej časti úroku z omeškania ( 13,20 %) nerozhodol. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že v prípade, že súd dokazovaním zistí, že žalovaná sa dostala s plnením do omeškania, v súlade s čl. 5, bod 5.3. zmluvy o pôžičke, by sa žalovaná dostala do omeškania dňom 13.9.2016, keďže výzva na zaplatenie dlžnej sumy jej bola doručená dňa 2.9.2016 (č. l. 7, 8 spisu), podľa zmluvy by bola povinná splatiť zvyšnú časť úveru do 10 dní odo dňa doručenia výzvy, teda 12.9.2016 by bol posledným dňom dobrovoľného plnenia a dňa 13.9.2016 by sa žalovaná dostala do omeškania.
14. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods. 3, § 255 a nasl. C.s.p.).
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).