Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_KE-7S-56-2022.pdf
PDF · 331.81 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-7S/56/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavol Tkáč a členov senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, právne zastúpený advokátom: Mgr. Henrich Schindler, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101052807/2022 z 26.04.2022, vo veci nadmerného odpočtu DPH a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto
rozhodol:
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou 11.07.2022 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach, sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 101052807/2022 z 26.04.2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) č. 102592639/2021 zo 16.12.2021, vo veci zníženia žalobcovi rozdielu na dani z pridanej hodnoty (DPH) zo sumy 1 570 389,05 Eur na sumu 109 281,88 Eur za zdaňovacie obdobie august 2020, aby boli tieto rozhodnutia zrušené a vec vrátená správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie a žalobcovi aby bol priznaný 100% nárok na náhradu trov konania.
2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené dňom 20.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“
Administratívne konanie
3. V daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie august 2020, doručenom správcovi dane 24.09.2020, vrátane dodatočného daňového priznania doručeného správcovi dane 12.10.2020 si žalobca uplatnil nadmerný odpočet DPH v sume 1 570 389,05 Eur.
4. Na zistenie oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie august 2020, vykonal správca dane (Daňový úrad Košice) u žalobcu daňovú kontrolu a to na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101677706/2020 zo 04.11.2020, ktorá sa začala 19.11.2020 a o výsledku, ktorej správca dane vyhotovil protokol č. 101524013/2021 z 18.08.2021.
5. Počas daňovej kontroly správca dane zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období august 2020 si žalobca uplatnil odpočítanie DPH z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku od viacerých dodávateľov a to od:
- AMT Automatizácia s.r.o. (za zálohovú platbu) v sume 13 072,80 Eur [správcom dane priznaný odpočet];
- Agro Ostrov s.r.o. (za predaj tovaru - sójové výlisky) v sume 2 010,16 Eur [správcom dane priznaný odpočet];
- AGRO TAMI, a. s. (za predaj nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z 03.08.2020) v sume 1 383 275,20 Eur [správcom dane bol priznaný iba v sume 89 021,- Eur a nepriznaný v sume 1 294 254,20 Eur];
- FOOD, s.r.o. (za predaj tovaru – syr a maslo) v sume 106 430,10 Eur [správcom dane nepriznaný z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode];
- Creammilk SK s.r.o. (za predaj tovaru – smotana) v sume 60 422,87 Eur [správcom dane nepriznaný z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode].
6. Ohľadne žalobcovho dodávateľa FOOD, s.r.o. (od 19.01.2021 zmena sídla), správca dane počas dňovej kontroly zistil, že žalobca si uplatnil nadmerný odpočet DPH z nasledujúcich faktúr vystavených mu týmto dodávateľom za predaj syra a masla – faktúra č. 1020200179 s dátumom dodania 11.08.2020 odpočet v sume 14 783,72 Eur; faktúra č. 1020200181 s dátumom dodania 12.08.2020 odpočet v sume 13 716,78 Eur; faktúra č. 1020200185 s dátumom dodania 14.08.2020 odpočet v sume 13 890,85 Eur; faktúra č. 1020200186 s dátumom dodania 18.08.2020 odpočet v sume 14 788,90 Eur; faktúra č. 1020200187 s dátumom dodania 18.08.2020 odpočet v sume 6 090,24 Eur; faktúra č. 1020200191 s dátumom dodania 25.08.2020 odpočet v sume 13 901,19 Eur; faktúra č. 1020200192 s dátumom dodania 27.08.2020 odpočet v sume 14 402,55 Eur a faktúra č. 1020200195 s dátumom dodania 31.08.2020 odpočet v sume 14 855,87 Eur (celkovo uplatnený odpočet na DPH v sume 106 430,10 Eur). Žalobcovi dodávaný „syr“, spoločnosť FOOD, s.r.o. (SR) nakupovala od sprostredkovateľskej dodávateľskej spoločnosti CarneCorp Kft. (Maďarsko), ktorá ho zasa nakupovala buď priamo od výrobcov Lumiko Sp. zo.o. (Poľsko) alebo Bayerische Milchindustrie eG (Nemecko) alebo od taktiež sprostredkovateľa Citek Sp. z o.o. (Poľsko). Ohľadne komodity „syr“ tak správca dane identifikoval tento fakturačný reťazec obchodníkov deklarujúcich obchodovanie s ňou (rozumej s touto komoditou): Lumiko Sp. (PL) // Bayerische Milchindustrie eG (DE) - CarneCorp Kft. (HU) - FOOD s.r.o. (SK) – žalobca (Tatranská mliekáreň a.s.) - TESCO GLOBAL ZRT. (HU). Uvedenému fakturačnému reťazcu zodpovedal tento faktický dodávateľsko-odberateľský reťazec: tovar (syr), bol dodaný priamo od výrobcov v Nemecku (Bayerische Milchindustrie eG) alebo v Poľsku (Lumiko Sp.) alebo od sprostredkovateľa v Poľsku (Citek Sp. z o.o.), priamo do skladov prenajatých spoločnosťou FOOD s.r.o. od spoločností SERGIO s.r.o. Veľký Šariš alebo MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo (prepravu do týchto skladov nezabezpečoval žalobca) a následne (v rozsahu 0-5 dní) bol predmetný tovar predaný žalobcovi, ktorý ho ešte v ten istý deň faktúroval do Maďarska spoločnosti TESCO GLOBAL Zrt.. Súčasne spoločnosti SERGIO s.r.o. Veľký Šariš (odpoveď správcovi dane zaslaná 18.06.2021) a MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo (odpoveď správcovi dane zaslaná 24.06.2021) potvrdili, že počas kontrolovaného zdaňovacieho obdobia so žalobcom nespolupracovali a nebol s ním realizovaný ani žiadny obchod. Žalobcovi dodávané „maslo“, spoločnosť FOOD, s.r.o. (SR) nakupovala od sprostredkovateľskej dodávateľskej spoločnosti Vivamus Hungary Kft. (Maďarsko), ktorá ho zasa nakupovala od sprostredkovateľského dodávateľa Citek Sp. z o.o. (Poľsko) a ten od výrobcu ZAKLADY MLECZARSK1E „LAKTOPOL-A" Sp. z.o.o. (Poľsko). Ohľadne komodity „maslo“ tak správca dane identifikoval tento fakturačný reťazec obchodníkov deklarujúcich obchodovanie s ňou (rozumej s touto komoditou): ZAKLADY MLECZARSK1E „LAKTOPOL-A" Sp. z.o.o. (PL) // Citek Sp. z o.o. (PL) - Vivamus Hungary Kft. (HU) - FOOD s.r.o. (SK) – žalobca (SK), ktorý tovar predal viacerým tuzemským odberateľom. Uvedenému fakturačnému reťazcu zodpovedal tento faktický dodávateľsko-odberateľský reťazec: tovar (maslo) bol dodaný od výrobcu ZAKLADY MLECZARSKIE „LAKTOPOL-A" Sp. z.0..o. (PL) cez sprostredkovateľskú spoločnosť Citek Sp. z o.o. (PL) priamo žalobcovi (SK), pričom prepravu tovaru z Poľska na Slovensko si zabezpečoval sám žalobca prostredníctvom ním zazmluvnených dopravných spoločností Cosmos Trading s.r.o. a Mäsokombinát Nord Svit s.r.o., a podľa zistenia správcu dane na prepravnom doklade CMR, vážnom liste, ako aj na certifikáte kvality je ako kupujúci tovaru –
„masla“ uvedená spoločnosť CarneCorp Kft. (HU, nefiguruje vo fakturačnom reťazci pre túto komoditu „maslo“, pozn.), ktorá je prečiarknutá a rukou je dopísaná spoločnosť VIVAMUS HUNGARY Kft. (HU) a pečiatka spoločnosti FOOD, s.r.o. (SR), pričom na dokladoch predložených spoločnosťou FOOD, s.r.o. bol opravený iba prepravný doklad CMR. Preverovaním žalobcovho dodávateľa FOOD, s.r.o., správca dane zistil [nahliadnutím do spisu daňovej kontroly na DPH vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie 04/2020], že tento dodávateľ je Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou (RVPS) Galanta v prevádzkarni Mraziarne a.s. Sládkovičovo registrovaný ako sprostredkovateľ, podnikateľ špecializovaný na obchod s potravinami, ktorý zabezpečuje sprostredkovateľské operácie s produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi, alebo pre maloobchodné prevádzkarne, ako aj RVPS Košice – mesto, v pôsobnosti ktorej nemá žiadnu kamennú prevádzku, pričom inou RVPS táto spoločnosť nebola registrovaná. Správca dane zistil, že prepravné trasy vozidiel uvedených na medzinárodných dokladoch CMR pri nadobudnutí tovaru spoločnosťou FOOD s.r.o., ako aj pri dodaní tovaru žalobcom pre odberateľa TESCO GLOBAL Zrt. (Maďarsko) súhlasia s vystavenými dokladmi. Žalobca v zmysle jeho odpovedí na otázky správcu dane [správcovi dane doručené 02.07.2021, žalobca taktiež po upozornení správcom dane opravil vo faktúre č. 1020200187 a dátumom dodania 18.08.2020 za nákup masla nesprávne uvedenú sadzbu DPH 20% na správnych 10%, pozn.] uviedol, že spoločnosť FOOD s.r.o. si overil prostredníctvom elektronického systému FinStat, VIES a cez svoj interný systém, pričom spoločnosť FOOD, s.r.o. nebola nikdy indikovaná ako majúca problém; že spoluprácu nadviazali v januári 2019 tak, že žalobcu za spoločnosť FOOD, s.r.o. kontaktoval pán A. B. a za žalobcu jednal pán C. D.; s obchodovaním s pánom A. B. mali dobrú skúsenosť aj z minulosti [správca dane nahliadnutím do spisu daňovej kontroly na DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie 4/2020 zistil od roku 2012 spoluprácu žalobcu so spoločnosťou EUROFOOD, s.r.o., Jazerná 5, Košice, ktorej konateľom bol tiež pán B., a ktorá bola 24.08.2019 vymazaná z obch. registra po prenesení sídla do iného členského štátu EÚ], tovar dodal vždy v požadovanom množstve a kvalite, avšak obchodovanie s Eurofood bolo ukončené, pretože žalobcovi cit. „... prestala dávať ponuky na dodanie tovaru“; za spoločnosť FOOD, s.r.o. pán B. žalobcu ubezpečil, že tovar bude skladovaný v skladoch SERGIO s.r.o. Veľký Šariš alebo v MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, ktoré spĺňajú požiadavky na skladovanie potravín alebo tovar bol naskladňovaný aj v chladiacom návese spoločnosti FOOD, s.r.o. na ul. Jazerná 5, Košice; zmluvy podpisoval žalobca s FOOD, s.r.o. zväčša osobne, pričom faktúry, dodacie listy a zmluvy za FOOD s.r.o. posiela žalobcovi emailom asistentka konateľa FOOD, s.r.o. a následne boli doposlané poštou; dodacie podmienky, miesto dodania a druh tovaru, ako aj veľkosť a typ jeho balenia a kvalitu si dohadovali pred obchodom. So syrom obchodovali tak, že žalobcovi zadal požiadavku odberateľ z Maďarska (TESCO GLOBAL ZRT.), na základe čoho žalobca kontaktoval s objednávkou svojho dodávateľa FOOD, s.r.o., pričom žalobca mal vedomosť o pôvode ním objednávaného tovaru, t.j., že „syr“ bude z Poľska a Nemecka a „maslo“ z Poľska, a keď FOOD s.r.o. žalobcovi nahlásila naskladnenie tovaru v skladoch SERGIO s.r.o. Veľký Šariš alebo v MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo (dopravu tovaru do týchto skladov nezabezpečoval žalobca), žalobca si objednal prepravu tovaru u spoločnosti Cosmos Trading s.r.o., žalobca nahlásil FOOD, s.r.o. evidenčné čísla prepravných vozidiel od spoločnosti Cosmos Trading s.r.o., ktorej vodiči prevzali z poverenia a podľa pokynov žalobcu (pána D.) v skladoch tovar a následne za žalobcu ho prepravili žalobcovmu odberateľovi TESCO GLOBAL Zrt. v Maďarsku, pričom tovar bol vždy v požadovanej kvalite, žalobca zisťoval, či je tovar v poriadku a či spĺňa všetky požiadavky, pretože ak by to tak nebolo, TESCO GLOBAL Zrt. by ho neprevzal a reklamoval by ho, čo sa nestalo. Čo sa týka masla, tento tovar žalobca preberal taktiež prostredníctvom vodiča žalobcom objednanej prepravenej spoločnosti Cosmos Trading s.r.o. priamo v spoločnosti FOOD, s.r.o. E. X, F. alebo bol tovar dopravený priamo žalobcovi, kedy ho preberali žalobcovi zamestnanci expedície. Žalobca uviedol cit. „- všetky tovary týkajúce sa faktúr z FOOD-u osobne preberali vodiči Cosmos Trading.“, ktorí mali pod dohľadom celú dodávku tovaru (označenie kvality tovaru šoféri Cosmos Trading s.r.o. odkontrolovali podľa údajov k tovaru, ktoré mali k dispozícii a množstvo podľa paletových listov); žalobca vo svojich skladoch skladoval iba od FOOD, s.r.o. dodané maslo. Žalobca nakupoval tovar s cieľom jeho ďalšieho predaja cit. „... za účelom dosahovania zisku“ s dodatkom, že tovar nenakupoval priamo u výrobcov, pretože výrobcovia majú dojednané už dlhodobé kontrakty so svojimi odberateľmi, ktorých žalobca nemohol v mene pravidiel poctivého obchodného styku obchádzať a ani pre výrobcu nie je výhodné, aby sa odklonil od stáleho odberateľa, od spolupráce ktorej sa odvíja aj cenotvorba. S odvolaním sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012, podľa ktorého je správca dane oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec, správca dane preskúmal spoločnosť FOOD, s.r.o. aj z hľadiska jeho iných dodávateľov v kontrolovanom období 08/2020 so záverom, že v tomto období si FOOD, s.r.o. uplatnila odpočítanie DPH z faktúr vystavených mu
dodávateľmi – (i) od FUNDRAISING s.r.o. (dodávka „Patent Fintech projekt“, t.j. služby kúpenej od VIP LEVEL s.r.o. a od Média Entertainment s.r.o.); (ii) od Creammilk SK s.r.o. (dodávka kávy kúpenej od A&B development s.r.o., ktorá od 09.09.2020 má obchodné meno Aíexcrys, s.r.o.) a (iii) od JK food trade s.r.o. (dodávka syra kúpeného od FOOD CENTRUM s.r.o.). Spoločnosť FOOD, s.r.o. so spoločnosťou (i) FUNDRAISING s.r.o. boli personálne prepojené, a to v spoločnosti FUNDRAISING s.r.o. najprv ako spoločník a neskôr ako konateľ pôsobiaci G. H. je od 15.10.2020 spoločníkom aj vo FOOD s.r.o., pričom od 03.02.2021 spoločníkom a konateľom Fundraising s.r.o. je so spätnou platnosťou (zápis tejto skutočnosti bol do obch. registra vykonaný až 07.05.2021) občan Rumunska - Gheorghii Tiron a súčasne spoločnosť VIP LEVEL s.r.o., ktorá bola subdodávateľom FUNDRAISING s.r.o., mala sídlo na adrese trvalého pobytu G. H. (t.j. spoločníka FUNDRAISING s.r.o. a aktuálne spoločníka FOOD, s.r.o.), ktorý bol do 28.02.2017 / 20.03.2017 jej spoločníkom a konateľom a neskôr sa jej konateľom stal občan Bulharska
- B. A. I. a táto spoločnosť VIP LEVEL s.r.o. a spoločnosť Media Entertainment s.r.o. sú správcovi dane nekontaktné, na adrese sídla sú neznáme a so správcom dane nespolupracujú. Podľa záverov správcu dane, ani spoločnosť FUNDRAISING s.r.o. a ani jeho subdodávatelia nepreukázali reálnosť obchodných transakcií. Spoločnosť (ii) Creammilk SK, s.r.o. a aj jej dodávateľ A&B development s.r.o. sú so správcom dane nespolupracujúce a nekomunikujúce, nepredložili doklady k daňovej kontrole na DPH za príslušné zdaňovacie obdobie a teda nepreukázali reálnosť obchodných transakcií. Dodávateľ spoločnosti (iii) JK food trade s.r.o. a to spoločnosť FOOD CENTRUM s.r.o. podľa zistení správcu dane podala naposledy daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 6/2020, k 31.05.2021 jej bola ukončená registrácia na DPH, jej konateľ, ako aj jeho bydlisko sú nedohľadateľné a FOOD CENTRUM s.r.o. nepriznala v zdaňovacom období 8/2020 z ňou vystavených faktúr pre JK Food trade s.r.o. 20% DPH.
7. Ohľadne žalobcovho dodávateľa Creammilk SK s.r.o. (od 24.01.2020 do 21.01.2021 obchodné meno Creammilk SK s.r.o.; od 22.01.2021 do 21.04.2021 obchodné meno Mousami Consulting, s.r.o. a od 22.04.2021 obchodné meno na CREAMMILK SK, s.r.o.) správca dane počas dňovej kontroly zistil, že žalobca si uplatnil nadmerný odpočet DPH z nasledujúcich faktúr vystavených mu týmto dodávateľom za predaj smotany – faktúra č. 20080001 s dátumom dodania 02.08.2020 odpočet v sume 8 315,- Eur; faktúra č. 20080002 s dátumom dodania 03.08.2020 odpočet v sume 8 310,62 Eur; faktúra č. 20080003 s dátumom dodania 05.08.2020 odpočet v sume 8 460,22 Eur; faktúra č. 20080004 s dátumom dodania 13.08.2020 odpočet v sume 8 563,91 Eur; faktúra č. 20080005 s dátumom dodania 16.08.2020 odpočet v sume 8 560,96 Eur; faktúra č. 20080008 s dátumom dodania 28.08.2020 odpočet v sume 9 171,96 Eur a faktúra č. 20080009 s dátumom dodania 30.08.2020 odpočet v sume 9040,20 Eur (celkovo uplatnený odpočet na DPH v sume 60 422,87 Eur). Počas u žalobcu vykonávanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 08/2020, spoločnosť Creammilk SK s.r.o. so správcom dane nespolupracovala; nepredložila všetky požadované doklady (nepredložila zmluvy uzavreté so žalobcom), nepreberala zásielky. Správca dane zistil, že počas kontrolovaného obdobia 08/2020 bol konateľom Creammilk SK s.r.o. B. J. (od 07.01.2020 do 14.01.2021) a sídlo mala od 11.06.2020 na adrese K. XXX/XX, L. K., ktoré bolo virtuálne, spoločnosť nevlastnila žiadne skladovacie priestory, nemala zamestnancov, nevlastnila majetok, zmenou sídla a obchodného mena sa dňa 22.04.2021 stala nekontaktnou, posledné daňové priznanie na DPH podala za zdaňovacie obdobie 12/2020. Podľa zistení správcu dane sa v Creammilk SK s.r.o. vykonávala daňová kontrola na DPH taktiež za zdaňovacie obdobie 07/2020 a 08/2020, avšak táto spoločnosť nepredložila žiadne doklady, bola nekontaktná. Zo spisu o vykonanej daňovej kontrole u žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie 04/2020 správca dane tiež zistil, že podľa vyjadrení členov predstavenstva žalobcu (M. N. O. a A. E. D.) na obchodnú spoluprácu s ponukou dodania smotany (voľne ložená bez cukru a ostatných sladidiel) oslovil 04.02.2020 žalobcu konateľ Creammilk SK s.r.o. pán B. J., pričom žalobca si túto spoločnosť overil prostredníctvom systému FinStat. Spoločnosť Creammilk SK s.r.o. (SR) dodávala žalobcovi „smotanu“ týmto správcom dane opísanými spôsobom – Creammilk SK s.r.o. (SR) prostredníctvom v jej mene konajúceho B. J. oslovila k spolupráci spoločnosť TRANS-SER (Poľsko) telefonicky na tel. čísle uvedenom na internetovej stránke spoločnosti TRANS-SER (Poľsko), pričom spolupráca medzi nimi bola nadviazaná zmluvne 01.02.2020 tak, že v mene Creammilk SK s.r.o. (SR) konajúci B. J. urobil telefonicky objednávku tovaru (smotana) u TRANS- SER (Poľsko) ako u sprostredkovateľa obchodu s mliečnymi výrobkami s prideleným veterinárnym identifikačným číslom, za ktorý tovar bola učinená platba z účtu spoločnosti Creammilk SK s.r.o. (SR, ktorá tento trojstranný obchod v podanom daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie 08/2020 nepriznala, ale priznala ho ako nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu) na účet TRANS-SER a následne „TRANS-SER“ (P. Q.) e-mailom a telefonicky zadávala objednávky výrobcovi mliečnych výrobkov AB „VILKYŠKIU PIENINE" (Litva), ktorý od roku 2015-2016 spolupracoval iba
so spoločnosťou „TRANS-SER“ a nepoznal osoby zo spoločnosti Creammilk SK s.r.o., ani osoby od žalobcu (Tatranská mliekareň, a.s.), pričom prepravu tohto tovaru z Litvy od AB „VILKYŠKIU PIENINE" do sídla žalobcu (Tatranská mliekareň, a.s.) objednala u prepravcu USLUGI TRANSPORTOWE IMOTOROWODNE (Poľsko, Pawel Žbikowski) a aj ju zaplatila spoločnosť „TRANS-SER“, tovar bol prepravovaný priamo bez medziskladovania cisternami spoločnosti USLUGI TRANSPORTOWE IMOTOROWODNE (Poľsko) schválenými štátnou veterinárnou a potravinovou správou, pričom CMR doklady vystavila AB „VILKYŠKIU PIENINE" (Litva) a pri nákladke a vykládke tovaru bol prítomný iba vodič prepravcu a skladník vydávajúci (Litva) alebo prijímajúci (SK) tovar. Z administratívneho spisu o vykonaní daňovej kontroly na DPH u daňového subjektu Creammilk SK s.r.o. za zdaňovacie obdobia 04/2020 – 07/2020 správca dane zistil, že konateľ tejto spoločnosti B. J. uviedol a to aj v prítomnosti zástupcu Tatranskej mliekarne s.r.o. (žalobca), že na základe zmluvy o tichom spoločenstve z 01.02.2020 je tichým spoločníkom Creammilk SK s.r.o. R. F., ktorý nakontaktoval B. J. na žalobcu skrz pána D., pričom R. F. sa na základe splnomocnenia zaoberá v mene Creammilk SK s.r.o. aj predajom smotany (aj kávy) a B. J. sa zaoberá kúpou smotany, pričom pre žalobcu dodaná smotana bolo odoberaná od osoby P. Q. („TRANS-SER“) s ktorým sa B. J. zoznámil na Liptove a pár krát sa stretli v Krakowe v reštaurácii a ktorému B. J. dával telefonické objednávky na tovar a cenu zaň telefonicky oznámil R. F., ktorý ju zas dohadoval so žalobcom, za ktorého konal pán D., či za takú cenu žalobca má o tovar záujem; žalobcovi vystavoval faktúry za tovar konateľ Creammilk SK s.r.o. B. J., ktoré boli uhrádzané na účet Creammilk SK s.r.o. a prepravu tovaru objednal R. F. cez poľskú spoločnosť „TRANS-SER“ a kontrolu tovaru (kvalitu, množstvo) vykonával priamo žalobca (Tatranská mliekareň, a.s.); konateľ Creammilk SK s.r.o. tiež uviedol, že Creammilk SK s.r.o. cit. „...nemá žiadne oprávnenie na obchodovanie so smotanou.“ a keďže pri podpise zmluvy so žalobcom neboli prítomné obidve strany nemá vedomosť, kto ju za žalobcu podpisoval. Tieto informácie uvedené konateľom Creammilk SK s.r.o. B. J. potvrdil aj tichý spoločník R. F. (jeho výsluchu sa žalobca nezúčastnil, ale bol o ňom upovedomený) a naviac uviedol, že v období 08/2020 spoločnosť Creammilk SK s.r.o. nemala zamestnancov, nevlastnila majetok, konateľ pracoval z domu, spoločnosť nevyužívala žiadne iné priestory, na adrese sídla spoločnosti Creammilk SK s.r.o. bola iba schránka, bolo to virtuálne sídlo, účtovníctvo bolo vedené externe (p. A. – SZČO); že Creammilk SK s.r.o. obchodovala so spoločnosťou Tatranská mliekareň, a.s. (žalobca), pričom kontakt mal R. F. nadviazaný s pánom D. a s nikým iným od žalobcu nespolupracoval a zmluvy cit. „... podpísal ich konateľ p. J., zmluva sa podpisovala na každý týždeň, na každé dodanie, za mesiac august 2020 boli podpísané 3 zmluvy (...) ... spoločnosť Creammilk SK s.r.o. v zdaňovacom období 8/2020 disponovala príslušným oprávnením na obchodovanie s komoditou – smotana ... na základe živnostenského listu (...) ... identifikačné údaje a názov svojho dodávateľa svedok nechcel uviesť z dôvodu, aby sa odberateľ nedozvedel od koho nakupovala spoločnosť Creammilk SK s.r.o. ...“ Súčasne správca dane zistil (nahliadnutie do administratívneho spisu o u žalobcu vykonanej daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie 05/2020) v mene Creammilk SK s.r.o. konajúci jej tichý spoločník R. F. bol do 07.09.2020 konateľom spoločnosti ZETOM, s.r.o., ktorá v roku 2020 tiež obchodovala so žalobcom a R. F. je aj splnomocneným zástupcom daňového subjektu L. F., ktorý je konateľom spoločnosti NIG+ s.r.o., v ktorej je zamestnancom B. J., t.j. konateľ Creammilk SK s.r.o.. Podľa dokladov a aj tichý spoločník Creammilk SK s.r.o., R. F. uviedol, že dodávateľom tovaru smotana pre spoločnosť Creammilk SK s.r.o. bola okrem spoločnosti „TRANS-SER“ (Poľsko) aj spoločnosť UNIMILK s.r.o. (Česká republika) s ktorou tichý spoločník komunikoval skrz A. B. a dodaný tovar od ktorej bol taktiež dodávaný žalobcovi (Tatranská mliekareň, a.s.). Tovar (smotana) pochádzal od výrobcu POLMLEK Grudziadz sp. z o.o. (Poľsko), následne bola jeho odberateľom spoločnosť UNIMILK s.r.o. (Česká republika), ktorá ho dodávala spoločnosti Creammilk SK s.r.o. (SR, ktorá tento trojstranný obchod v podanom daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie 08/2020 nepriznala, ale priznala ho ako nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu) a táto ho dodávala žalobcovi, pričom jeho prepravu si UNIMILK s.r.o. objednávala u spoločnosti KONKRÉT CIESIELSKI & C1ESIELSKI - SPÓLKA JAWNA (Poľsko, ďalej len „KONKRÉT“), pri nakládke a vykládke tovaru (smotany) nebol zo spoločnosti UNIMILK s.r.o. nikto prítomný, keďže sa jednalo o trojstranný obchod, tovar nebol nikde skladovaný a bol dodaný priamo žalobcovi, ktorého zamestnanci potvrdili v CMR prevzatie tovaru a skontrolovali jeho kvalitu, pričom CMR doklady vystavoval POLMLEK Grudziadz sp. z o.o. (Poľsko). Podľa zistení správcu dane [nahliadnutie do administratívneho spisu u žalobcu vykonávanej daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie 4/2020], žalobca si overil UNIMILK s.r.o. cez VIES a ich spolupráca bola na dobu určitú - apríl, máj, jún 2020. Prepravca „KONKRÉT“ potvrdil, že prepravu si u neho objednával za UNIMILK s.r.o. telefonicky Jaroslav Bank s tým, že všetky prepravy od POLMLEK Grudziadz sp. z o.o. (Poľsko) do sídla žalobcu prepravca uskutočnil so svojimi cisternami majúcimi ATP certifikáty, t.j. s oprávnením na medzinárodnú prepravu tekutých potravinových produktov, pričom platba
za všetky prepravy (ktoré sa podľa uvedených dátumov realizovali aj v kontrolovanom zdaňovacom období 08/2020 a to 02.08.2020; 04.08.2020; 12.08.2020 a 15.08.2020, pozn.) boli zaplatené jedným prevodom cit. „16.9.2021“. Spoločnosť UNIMILK s.r.o. (Česká republika), sa javí ako účelovo založený subjekt k sprostredkovaniu obchodu ako prostredná osoba v trojstrannom obchode, ktorá nevykazuje žiadne tuzemské obchody; jej jediným konateľom bol v Českej republike nevyskytujúci sa slovenský občan A. B. (bol aj konateľom spoločnosti EUROFOOD s.r.o. a od žalobcu poznal C. D.), takže činnosť tejto spoločnosti bola riadená zo Slovenska a na adrese sídla spoločnosti sa nachádzala kancelária s písacími stolmi, stoličkami a kancelárskymi skriňami, avšak bez akéhokoľvek personálneho vybavenia k ekonomickej činnosti, nemala vlastné skladovacie priestory ani zamestnancov; jej hlavnou činnosťou bola kúpa a predaj tovaru a v sledovanom zdaňovacom období 08/2020 realizovala obchody so spoločnosťou Creammilk SK s.r.o. (pri niektorých obchodoch mala status odberateľa od UNIMILK s.r.o. a pri iných obchodoch mala status jeho dodávateľa), za ktorú konal R. F. a to na základe zmluvy o spolupráci z 13.02.2020. Ohľadne komodity „smotana“ tak správca dane identifikoval tieto dva fakturačné reťazce obchodníkov deklarujúcich obchodovanie s ňou (rozumej s touto komoditou): 1/ (pre smotanu z Poľska) POLMLEK Grudziadz sp. z o.o. (PL) - UNIMILK s.r.o. (CZ) - Creammilk SK s.r.o. (SK) žalobca [Tatranská mliekareň a.s. (SK)] a 2/ (pre smotanu z Litvy) AB „VILKYŠKIU PIENINE" (Litva) - „TRANS-SER“ (Poľsko) - Creammilk SK s.r.o. (SK) – žalobca [Tatranská mliekareň a.s. (SK)] Na základe odpovedí Národnej diaľničnej spoločnosti, ako aj nahliadnutím do administratívneho spisu bolo správcom dane zistené, že prepravné trasy vozidiel uvedených na medzinárodných dokladoch CMR pri nadobudnutí tovaru spoločnosťou Creammilk SK s.r.o. súhlasia s vystavenými dokladmi. Preverovaním žalobcovho dodávateľa Creammilk SK s.r.o., správca dane zistil [nahliadnutím do spisu daňovej kontroly na DPH vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie 04/2020], že ohľadne tohto dodávateľa Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) Rimavská Sobota neprijala oznámenie o registrácii žiadnej prevádzkarne podliehajúcej kontrole podľa § 40 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a teda nebol registrovaný ako oprávnený na obchodovanie s mliekom a mliečnymi výrobkami (smotana, syr a maslo) alebo sprostredkovanie obchodu s týmito komoditami; RVPS Bratislava-mesto uviedla, že Creammilk SK s.r.o. neeviduje v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktorí podliehajú registrácii, pričom Creammilk SK s.r.o. nahlásila do elektronického systému SVPS SR posledný dovoz 23.11.2020 s miestom určenia Nad traťou 26, Kežmarok; zo správy od RVPS Poprad správca dane zistil, že Creammilk SK, s.r.o. za obdobie august 2020 nahlásila dodávku produktov živočíšneho pôvodu z iných členských štátov pri obchodovaní v rámci spoločenstva, s miestom určenia Tatranská mliekareň a.s. iba 5 dodávok z Poľska, ale 2 dodávky z Litvy nahlásené neboli. Na otázky správcu dane ohľadne spolupráce žalobcu so spoločnosťou Creammilk SK s.r.o., žalobca uviedol, že ohľadne tejto spolupráce žalobcu v januári 2020 navštívil pán F. s pánom J., za žalobcu jednal s nimi pán D., pričom žalobcovi bolo ponúkané dodávanie smotany voľnej (cisternovej), v ktorej súvislosti mal žalobca požiadavku ohľadne jej dodávania tak, aby sa jednalo o smotanu majúcu pôvod v EÚ a aby mala určitú kyslosť, teplotu a minimálny tuk s dodatkom, že ak tovar nebude dodaný v požadovanej kvalite, tento žalobcom nebude prevzatý a od ďalšieho obchodu sa odstupuje, pričom kvalitu tovaru kontrolovali zamestnanci žalobcu; žalobca nemal s dodávkami tovaru od Creammilk SK s.r.o. nikdy žiadne problémy; tovar objednával za žalobcu pán D. telefonicky u pána F.; faktúry a dodacie listy posielala Creammilk SK s.r.o. žalobcovi emailom a zmluvy posielal žalobca na podpis poštou a následne sa žalobcovi vrátili poštou späť podpísané z Creammilku SK s.r.o.; uvedenú spoluprácu zvolil žalobca kvôli tomu, že nemá dostatok personálnych kapacít, aby sám obvolával dodávateľov mlieka a preto využíva firmy, ktoré jeho predaj sprostredkúvajú.
8. Správca dane svojim rozhodnutím č. 102592639/2021 zo 16.12.2021 učil žalobcovi za zdaňovacie obdobie 08/2020 rozdiel v sume nadmerného odpočtu na DPH v sume 1 461 107,17 Eur [nepriznaný odpočet 1 294 254,20 Eur z kúpnej zmluvy od AGRO TAMI, a. s. + nepriznaný odpočet 106 430,10 Eur z faktúr od FOOD, s.r.o. + nepriznaný odpočet 60 422,87 Eur z faktúr od Creammilk SK s.r.o.], v ktorom dôsledku tak znížil žalobcovi ním uplatnený nadmerný odpočet na DPH zo zdaňovacie obdobie 08/2020 zo sumy 1 570 389,05 Eur na sumu 109 281,88 Eur. Správca dane k uvedenému dospel aj v dôsledku nepriznania žalobcovi ním uplatneného nadmerného odpočtu na DPH z faktúr vystavených mu v kontrolovanom zdaňovacom období 08/2020 jeho dodávateľmi FOOD, s.r.o. a Creammilk SK s.r.o. [okrem toho totižto nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet na DPH v sume 1 294 254,20 Eur ani z faktúry od AGRO TAMI, a. s. za predaj nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z 03.08.2020, čo však žalobca v žalobe nenamieta], a to z dôvodu, že
správca dane vyhodnotením dôkazov v prípade obidvoch označených dodávateľov žalobcu, dospel kladným zodpovedaním na kumulatívne štyri otázky tzv. Axel Kittel testu [1/ Či vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2/ Ak áno, či je tento daňový únik dôsledkom daňového konania? 3/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom daňového konania, či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a 4/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, či kontrolovaný daňový subjekt o tom vedel alebo mohol a mal vedieť ?, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016], k zisteniu o ich zapojení do konania vykazujúceho znaky daňového podvodu o ktorom mal mať žalobca vedomosť, čo žalobca podanou žalobou v prípade obidvoch označených jeho dodávateľov spochybňuje (viď ďalej žalobu).
9. Správca dane vo svojom rozhodnutí č. 102592639/2021 zo 16.12.2021 ním zistené skutočnosti o dodávateľsko-odberateľských obchodných vzťahoch medzi žalobcom a spoločnosťou FOOD, s.r.o., ako aj o ich zapojení do obchodných reťazcov uzavrel, že síce nespochybňuje, že tovar „syr“ a „maslo“ boli spoločnosťou FOOD, s.r.o. žalobcovi dodané, ktoré dodanie tovaru bolo realizované v zmysle vystavených faktúr [preverené cez Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s.; žiadosťami adresovanými spoločnostiam CarneCorp Kft. (HU), Vivamus Hungary Kft. (HU), TESCO-GLOBAL Zrt. (HU), Mäsokombinát NORD SVIT, s.r.o. (dopravca) a COSMOS TRADING s.r.o. (dopravca)], avšak súčasne konštatoval, že neboli vyvrátené jeho pochybnosti o pravdivosti údajov uvádzaných žalobcom, čím sa tieto pochybnosti stali v zmysle zásady uvedenej v § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) opodstatnenými. V uvedenej súvislosti správca dane poukázal na tvrdenie žalobcu (v admin. spisoch z iných daňových kontrol vykonaných u žalobcu), že s konateľom spoločnosti FOOD, s.r.o. A. B. spolupracoval od roku 2012, kedy bol konateľom v spoločnosti EUROFOOD, s.r.o,, avšak podľa výpisu z obch. registra sa A. B. stal konateľom v spoločnosti EUROFOOD, s.r.o. až 28.02.2014 [EUROFOOD, s.r.o. zmenila 28.12.2018 sídlo; dňa 17.12.2018 vstúpila do likvidácie a 24.08.2019 bola po prenesení sídla do iného členského štátu EÚ vymazaná z obch. registra, pričom u EUROFOOD, s.r.o. bolo vykonaných viacero daňových kontrol na DPH a to za zdaňovacie obdobie 04/2015 a 05/2015 (rozdiel na DPH bol zistený v sume 27 268,00 Eur) – zistené, že EUROFOOD s.r.o. tovar (syr) nakúpený od POLMLEK Grudziac sp. Z o.o. (Poľsko) predala spoločnosti UNIMILK s.r.o. (Česká republika), ktorej konateľom bol taktiež A. B., pričom obidve tieto spoločnosti [t.j. POLMLEK Grudziac sp. Z o.o. aj UNIMILK s.r.o.] figurujú aj v obchodnom reťazci žalobcu od dodávateľa Creammilk SK s.r.o.; za zdaňovacie obdobie 01/2018 (rozdiel na DPH bol zistený v sume 165 875,86 Eur)– zistené, že EUROFOOD, s.r.o, tovar (smotana) nakúpený v prevažnej miere od POLMLEK Grudziac sp. Z o.o. (Poľsko) predala žalobcovi, pričom preprava bola realizovaná do sídla žalobcu prostredníctvom spoločnosti KONKRÉT CIESIELSKI & CIESIELSKI - SPÓLKA JAWNA (Poľsko), cez ktorú spoločnosť bola realizovaná preprava aj v obchodnom reťazci žalobcu od dodávateľa Creammilk SK s.r.o.; za zdaňovacie obdobie 02/2018 (rozdiel na DPH bol zistený v sume 149 871,16 Eur) – bolo zistené, že EUROFOOD, s.r.o. tovar (syr, smotana) dodávaný žalobcovi odoberala aj od spoločnosti POLMLEK Grudziac sp. Z o.o. (Poľsko), ktorá spoločnosť figuruje aj na začiatku obchodného reťazca žalobcu od dodávateľa Creammilk SK s.r.o.]. Podľa správcu dane na základe uvedeného, je tak zjavné, že spoločnosť FOOD s.r.o. s ktorou začal žalobca spolupracovať po zániku EUROFOOD, s.r.o., prevzala rovnakých dodávateľov od spoločnosti EUROFOOD, s.r.o. a teda pokračuje v obchodných aktivitách s rovnakými dodávateľmi, prepravnými spoločnosťami a s rovnakými komoditami. Správca dane tiež dodal, že podľa systému FinStat, cez ktorý si svojich obchodných partnerov overuje aj žalobca, sa EUROFOOD, s.r.o. v roku 2017 aj napriek nárastu tržby o 336% (na 9,265 mil. Eur) dostala do straty 10 032,- Eur, čo správca dane vyhodnotil ako značne prekvapujúce s tým, že keďže v roku 2018 EUROFOOD, s.r.o. vstúpila do likvidácie a v roku 2019 došlo k jej výmazu z obch. registra, podľa správca dane išlo o cit. „... účelové konanie, hlavne z dôvodu výkonu niekoľkých daňových kontrol na dani z pridanej hodnoty za niekoľko zdaňovacích období.“ V uvedenej spojitosti správca dane vyjadril počudovanie na adresu žalobcu, že spolupracuje naďalej s konateľom spoločnosti, ktorá cit. „... sa dostala do likvidácie a následného výmazu a stala sa tak nedôveryhodným partnerom.“ a naviac aj napriek tomu, že žalobca nemal o tejto spoločnosti FOOD, s.r.o. žiadne recenzie od iných odberateľov a túto spoločnosť si overil len na základe systému FinStat, VIES, či svojho interného systému, pričom podľa FinStat mala FOOD, s.r.o. v roku 2018 tržby v sume 604 603,- Eur, ktoré jej napriek nie veľkému množstvu zdaniteľných obchodov v roku 2019 stúpli na 21,21 mil. Eur., t.j. po začatí obchodnej spolupráce so žalobcom. Správca dane v ďalšom, ohľadne spochybnenia dostatočného preverenia si obchodného partnera FOOD, s.r.o. žalobcom, poukázal aj na to, že FOOD, s.r.o. má zriadenú neúplnú webovú stránku, na ktorej ponúka aj produkty žalobcu, ale pri produktroch nemá uvedené ceny, označenia výrobcu, pôvod tovaru a navyše jej táto stránka je neaktuálna (nezaznamenaná zmena sídla,
či ponuka produktov ktoré, cit. „... sú 7 rokov po záruke, aj keď stránka bola vytvorená v roku 2018), čo podľa správcu dane navodzuje dojem nedôveryhodnosti. Uvedené správca dane sumarizoval do konštatovania cit. „Správca dane má za to, že kontrolovaný daňový subjekt, vzhľadom na povesť svojho obchodného partnera EUROFOOD, s.r.o. a následne FOOD, s.r.o., kde bol/je štatutárnym zástupcom 1 a tá istá osoba - A. B., nekonal s náležitou starostlivosťou, neprijal žiadne opatrenie voči tomu, aby sám nebol označený, že svojou účasťou sa mohol podieľať na podvode. Obozretný podnikateľský subjekt takúto indíciu (uvedenie spoločnosti do likvidácie - neschopnosť zabezpečovať a dodávať tovar v požadovanom množstve, kvalite aj cene pre svojich odberateľov) neopomína zohľadniť pri svojich ekonomických rozhodnutiach. Napriek všetkým uvedeným skutočnostiam kontrolovaná spoločnosť Tatranská mliekáreň a.s. zobrala na seba uvedené riziko. Jediným možným vysvetlením takéhoto správania daňového subjektu je, že spoločnosť Tatranská mliekáreň a.s. o tomto podvodnom konaní mohla vedieť a vedome sa týchto podvodných konaní zúčastnila. Obozretný subjekt môže v závislosti od okolností prípadu považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti (C-8/11 Mahagében, bod 60).“ Záverom správca dane vyjadril svoj názor spojený s počudovaním vo vzťahu k žalobcovi, že žalobca nevyužil lepšiu vyjednávaciu pozíciu ohľadne cenotvorby, ktorú by mal, keby ako veľkovýrobca mliečnych produktov obchodoval bez dodávateľov (sprostredkovateľov) priamo s výrobcami či už v Poľsku alebo v Nemecku, čo však žalobca neučinil aj napriek tomu, že ako sám uviedol, mal vedomosť o tom, kto je výrobcom jemu dodávaných produktov a napriek tomu, že v rozhodnom období 08/2020 žalobca takto priamo obchodoval s inými výrobcami v Poľska (napr. BESTMILK; Spóldzielnia mleczarska „MLEKPOL"; Spóldzielnia mleczarska Mlekovita). Súčasne správca dane vyčíslil o akú sumu by mal žalobca nižšie vstupné náklady, keby tovar nakúpil priamo od výrobcov alebo od sprostredkovateľa z iného členského štátu, od ktorých odoberal tovar FOOD, s.r.o. (pri syre o 78 452,46 Eur a pri masle o 561,60 Eur) a súčasne v nadväznosti na vysvetlenie žalobcu z akého dôvodu tak neurobil (nechcel obísť svojho dodávateľa a výrobcovia už majú dohodnuté kontrakty so svojimi odberateľmi), správca dane reagoval záverom, že jediným vysvetlením, prečo žalobca nenakupoval priamo u výrobcov v Poľsku a Nemecku, ale sa stal súčasťou obchodného reťazca cez tuzemského dodávateľa FOOD, s.r.o. je neutralizácia DPH, t.j. nákup tovaru priamo u výrobcov v inom členskom štáte by sa u žalobcu prejavil daňovo neutrálne, t.j. žalobcovi by vznikla pri intrakomunitárnom nadobudnutí daňová povinnosť a súčasne by mu vznikol aj nárok na odpočítanie dane, takže cit. „Uvedené správanie kontrolovaného daňového subjektu poukazuje na účelové a umelé zapojenie dodávateľa FOOD, s.r.o. do fakturačného reťazca spoločností.“ Napokon sumarizujúc uvedené, správca dane vykonaním Axel Kittel testu dospel k nasledovným zisteniam – k daňovému úniku došlo v rámci zisteného obchodného reťazca u žalobcovho dodávateľa FOOD, s.r.o., ktorý neuhradil vlastnú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie 08/2020 vo výške 106 430,10 Eur (neodviedol daň na výstupe v takej výške ako mal, ponížil si ju o uplatnené odpočítanie dane z faktúr od spoločností Fundraising, s.r.o., Creammilk SK s.r.o. a JK food trade, s.r.o., pričom nepreukázal materiálne plnenie pri nelegitímnom tovare) a nezaplatil daň z faktúr vystavených na meno žalobcu s tým, že FOOD, s.r.o. vykazuje známky tzv. „nárazníka“ (BUFFER), t.j. subjekt vykazujúci nízku daňovú povinnosť pri veľkom obrate, ktorého úlohou je sťažiť preverovanie, prefakturuje ten istý objem a sortiment tovaru na domácom trhu s malým navýšením ceny (legitímny tovar - syr, maslo), plní si formálne povinnosti, podáva daňové priznania a výkazy, vedie účtovníctvo, spolupracuje s daňovým úradom, odvádza/platí daň deklarovanú v daňových priznaniach. Podstata podvodu spočíva v krížovej fakturácii dodávky reálneho resp. legitímneho tovaru (maslo, syr) pochádzajúci od LUMIKO (PL) alebo Bayerische Milchindustrie eG (Nemecko) s podvodnou dodávkou (neexistujúci resp. nelegitímny tovar alebo služba) od Fundraising, s.r.o., Creammilk SK s.r.o. a JK food trade s.r.o., t.j. preverovaný reťazec transakcií (dodanie legitímneho tovaru) je vytvorený úmyselne/neprirodzene. Správca dane tiež uviedol cit. «Správca dane nemusí preukázať, že platiteľ dane/kontrolovaný daňový subjekt mal znalosť o detailoch podvodu, t.j. v danom prípade o tom, či jeho dodávateľská spoločnosť FOOD s.r.o. si znížila daňovú povinnosť za preverované obdobie neoprávneným odpočítaním dane z faktúr prijatých od spoločností FUNDRAISING s.r.o., Creammilk SK s.r.o. a JK food trade s.r.o. aktívnym využitím schémy podvodu odborne pomenovaného ako tzv. „kontraobchodovanie" resp. „krížová fakturácia", úplne stačí to, že správca dane preukázal, že kontrolovaný daňový subjekt mal k dispozícii dostatok indícií umožňujúcich mu prijať objektivizovaný záver o tom, že dodávky môžu byť spojené s daňovým podvodom a daňovým únikom.» Podľa správcu dane, žalobca musel presne vedieť s kým obchoduje a to jednako z dôvodu personálneho prepojenia spoločností EUROFOOD s.r.o. (s ktorou žalobca spolupracoval od roku 2012) so spoločnosťou FOOD, s.r.o. skrz osobu ich konateľa A. B., ktorý je súčasne aj konateľom UNIMILK
s.r.o. (ČR), ktorá spoločnosť spolupracovala aj v indikovanom obchodnom reťazci so žalobcovým dodávateľom Creammilk SK s.r.o. cez jej tichého spoločníka R. F., a ktoré obidve spoločnosti, t.j. FOOD, s.r.o., a Creammilk SK s.r.o. spolupracovali so žalobcom skrz osobu C. D.; a jednako aj vďaka osobám M. P. F. (asistentka konateľa FOOD, s.r.o., ktorá zasiela informácie českej daňovej správe aj ohľadne UNIMILK, s.r.o. (ČR)); Slavomírovi Bankovi (zamestnanec FOOD, s.r.o., ktorý ako konateľ spoločnosti b-company business, s.r.o. za odplatu sprostredkoval obchodný vzťah medzi UNIMILK, s.r.o. (ČR) a Polmlek Grudziadz Sp. z o.o. (PL)); R. F. (bývalý tichý spoločník Creammilk SK s.r.o. a súčasne splnomocnený zástupca daňového subjektu L. F., ktorý je konateľom NIG+ s.r.o., kde je zamestnancom konateľ Creammilk SK s.r.o. B. J.), pričom R. F. bol v čase 26.04.2019 do 07.09.2020 konateľom ZETOM, s.r.o., ktorá v roku 2020 spolupracovala so žalobcom. Vzhľadom k uvedenému správca dane ohľadne žalobcovho dodávateľa FOOD, s.r.o. uzavrel, že sú nepravdepodobné spoločné aktivity uvedených osôb bez toho, aby o sebe tieto osoby nemohli nevedieť, preto podľa správcu dane žalobca neprijal v rámci obvyklej obozretnosti opatrenia, aby zabránil svojej účasti na daňovom podvode a preto nemá nárok na uplatnenie práva na odpočítanie DPH z vyššie označených faktúr, keďže žalobca pri overovaní si FOOD, s.r.o. nepostupoval s obozretnosťou starostlivého hospodára, keďže cit. „... takú podstatnú skutočnosť, či spoločnosť má priamy obchodný vzťah s priamym výrobcom mlieka, smotany a masla si neoveril.“ Súčasne správca dane uviedol cit. „... vytvorením fakturačného reťazca získal kontrolovaný daňový subjekt daňovú výhodu, ktorou je odpočítanie dane na základe faktúry od tuzemského dodávateľa FOOD s.r.o. vo výške 106 430,10 Eur, za súčasného oslobodenia jeho vlastných dodávok do Maďarska odberateľovi TESCO GLOBAL Zrt., pretože ak by tovar - syr a maslo kontrolovaný daňový subjekt nakúpil priamo od výrobcu tovaru - syra a masla, od spoločnosti Lumiko Sp. z o.o., Poľsko, (...) alebo od spoločnosti Bayerische Milchindustrie eG, Nemecko, išlo by o intrakomunitárne nadobudnutie, pri ktorom by spoločnosti vznikla daňová povinnosť a súčasne nárok na odpočítanie, t.j. výsledok k štátnemu rozpočtu by bol nulový. Vytvorením tuzemského fakturačného reťazca získal kontrolovaný daňový subjekt daňovú výhodu vo forme možnosti odpočítania dane na základe formálne vystavenej faktúry, a navyše dodanie tovaru pre odberateľa v Maďarsku a vystavenie faktúry je na výstupe oslobodené od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení n.p., teda kontrolovaný daňový subjekt neplatí daň z pridanej hodnoty.“
10. Správca dane vo svojom rozhodnutí č. 102592639/2021 zo 16.12.2021 ním zistené skutočnosti o dodávateľsko-odberateľských obchodných vzťahoch medzi žalobcom a spoločnosťou Creammilk SK s.r.o., ako aj o ich zapojení do obchodných reťazcov uzavrel, že síce nespochybňuje, že tovar „smotana“ boli spoločnosťou Creammilk SK s.r.o. žalobcovi dodané, ktoré dodanie tovaru bolo realizované v zmysle vystavených faktúr [preverené cez Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s.; prostredníctvom MVI o AB „VILKYŠKIU PIENINE" (LT), UNIMILK s.r.o. (CZ), „TRANS-SER" (PL) ako aj o „KONKRÉT“ (PL) a USLUGI TRANSPORTOWE I MOTOROWODNE (PL)], avšak súčasne označil spoločnosť Creammilk SK s.r.o. ako nedôveryhodného obchodného partnera a to z dôvodu jednako opakovaných zmien obchodného mena a sídla, ktoré zmeny vyhodnotil správca dane ako účelové konanie hlavne z dôvodu u tohto subjektu vykonaných niekoľkých daňových kontrol na DPH (za zdaňovacie obdobie 07/2020, 8/2020, kedy bola nekontaktnou); jednako, že v čase dodania tovaru pre žalobcu mala Creammilk SK s.r.o. virtuálne sídlo spoločnosti, nevlastnila žiadne skladovacie priestory, nemala zamestnancov, nevlastnila majetok, od 22.04.2021 sa stala nekontaktnou, posledné daňové priznanie na DPH podala za zdaňovacie obdobie 12/2020; jednako aj z dôvodu, že touto spoločnosťou v roku 2020 zriadená webová stránka navodzuje dojem nedôveryhodnosti, pretože obsahuje iba pár všeobecných viet o spoločnosti a ponuka tovaru o 6 obrázkoch sa nedá rozkliknúť a napokon aj z dôvodu, že žiadna RVPS neprijala oznámenie o registrácii prevádzkarne Creammilk SK s.r.o., ktorá tak nebola registrovaná ako oprávnená na obchodovanie s mliekom a mliečnymi výrobkami (smotana) alebo na sprostredkovanie obchodu s týmito komoditami, čo bolo potvrdené aj výpoveďou jej tichého spoločníka R. F.. Správca dane tak na adresu žalobcu vyjadril počudovanie, že žalobca ako dlhoročný výrobca čerstvých mliečnych výrobkov začal spoluprácu s Creammilk SK s.r.o., ktorá mu nevedela poskytnúť žiadne skúsenosti, obchodné kontakty, garancie kvality tovaru, záruky, nedisponovala oprávnením na obchodovanie ani sprostredkovanie obchodu s komoditami mliečne výrobky, nemala žiadne materiálne, personálne ani skladovacie vybavenie a dokonca aj podľa zistení v systéme FinStat, prostredníctvom ktorého si žalobca túto spoločnosť overoval, sa tu nachádzajú údaje o Creammilk SK s.r.o. iba za obdobie od 01.08.2019 do 31.12.2019 konkrétne: tržby 0 Eur, zisk 0 Eur, vlastný kapitál 5 000 Eur. Správca dane uzavrel, že žalobca (Tatranská mliekáreň a.s.) sa nesprával dostatočne obozretne keď si neoveril, či Creammilk SK s.r.o. môže obchodovať s komoditou - smotana, či je registrovaná na RVPS ako obchodník s potravinami, či má materiálno-personálne zabezpečenie, skladovacie priestory a to tobôž, keďže sa nejednalo už o
etablovaného predajcu na tuzemskom trhu v súvislosti s fakturovanou komoditou, preto podľa správcu dane žalobca ani neprijal žiadne opatrenia, aby sa sám nepodieľal na dodávateľsko-obchodnom reťazci poznačenom podvodom, ktorú neopatrnosť žalobcu, si podľa správcu dane možno vysvetliť aj tým, že žalobca musel o daňovom podvode vedieť a vedome sa týchto podvodných konaní zúčastnil. V ďalšom správca dane vo svojom prvostupňovom rozhodnutí rozoberá, jednako históriu spoločnosti UNIMILK s.r.o. (CZ) a začiatku (od roku 2012), ako aj priebehu (apríl, máj a jún 2020) jej priamej obchodnej spolupráce so žalobcom skrz jej konateľa A. B., ktorý bol aj konateľom spoločnosti EUROFOOD s.r.o. a FOOD s.r.o.; jednako rozoberá personálne a obchodné prepojenie spoločností UNIMILK s.r.o. (CZ) a EUROFOOD s.r.o., ktoré mali jedného dodávateľa POLMLEK (Poľsko), na základe čoho správca dane dospel k záveru, že žalobca mohol nakupovať smotanu priamo od UNIMILK s.r.o. (CZ) a nie cez umelo vloženú spoločnosť Creammilk SK s.r.o., ktorá ani nemala povolenie na obchodovanie s komoditou – smotana. Avšak podľa správcu dane vytvorením fakturačného reťazca POLMLEK (PL) - UNIMILK s.r.o (CZ) – Creammilk SK, s.r.o.(SK) - Tatranská mliekáreň a.s. (SK, žalobca) získal žalobca ako konečný odberateľ daňovú výhodu, ktorou je odpočítanie dane na základe faktúry od tuzemského dodávateľa, pretože ak by tovar - smotanu žalobca kúpil priamo od UNIMILK s.r.o (CZ), išlo by o intrakomunitárne nadobudnutie, pri ktorom by žalobcovi vznikla daňová povinnosť a súčasne nárok na odpočítanie, t.j. výsledok k štátnemu rozpočtu by bol nulový. Podľa správcu dane je pochybným aj to, prečo žalobca ako prvovýrobca mliečnych produktov nehľadal a neodobral tovar priamo od výrobcov v Poľsku alebo v Litve, keď už aj v kontrolovanom zdaňovacom období žalobca spolupracoval aj s inými výrobcami z týchto krajín s dodatkom, že nakontaktovaním sa žalobcu priamo na výrobcu by u žalobcu došlo aj k zníženiu vstupných nákupných cien. V súvislosti s obrannou argumentáciou žalobcu, že nemal personálne kapacity, aby sám kontaktoval výrobcov dodávanej komodity, správca dane položil rečnícku otázku, ako to, že na, v rozhodnom období spoluprácu s inými prvovýrobcami v zahraničí [napr. BESTMILK (PL); „MLEKPOL“ (PL)] žalobca kapacity mal (?) a súčasne správca dane v okolnostiach veci vzniesol aj pochybnosť, že ak teda žalobca nemal personálne kapacity, aby kontaktoval výrobcov priamo v zahraničí, z akého dôvodu si tento tovar nekupoval priamo od českej spoločnosti UNIMILK s.r.o. s ktorou mal v minulosti priamy obchodný kontakt s dodatkom, že jediným vysvetlením pre správcu dane je, že nakupovaním tovaru od dodávateľa Creammilk SK, s.r.o. získal žalobca daňovú výhodu v podobe možnosti uplatnenia si nároku na odpočet DPH, pretože ak by žalobca nakupoval predmetný tovar priamo zo zahraničia (Česká republika) tento nárok by z dôvodu neutralizácie DPH nemal, z ktorých dôvodov správca dane uzavrel, že u žalobcu sa jednalo o účelové konanie akceptujúce umelé zapojenie sa dodávateľa Creammilk SK, s.r.o. do fakturačného reťazca spoločností. V ďalšom správca dane poukázal na činnosť Creammilk SK, s.r.o., ktorá v rozhodnom zdaňovacom období 08/2020 okrem mliečnych produktov obchodovala aj s kávou, ktorú nakupovala od slovenskej spoločnosti A&B development s.r.o. (od 09.09.2020 Alexcrys, s.r.o.), z ktorých obchodov si Creammilk SK, s.r.o. uplatnil nadmerný odpočet DPH a tento tovar následne fakturovala českej spoločnosti UNIMILK s.r.o. (ktorá, ako je vyššie uvedené, jej zase dodávala mliečne produkty, pozn.), pričom A&B development s.r.o. (SK) počas u nej vykonávanej daňovej kontroly so správcom dane vôbec nespolupracovala a identicky ako Creammilk SK, s.r.o. nevedela preukázať reálne dodanie tovaru káva, ktorý tovar tak správca dane označil ako nelegitímny tovar. Z uvedeného správca dane uzavrel, že pri fakturácii legitímneho tovaru (t.j. tovaru, ktorý bol reálne žalobcovi dodaný, smotana) sa výstupná DPH neutralizuje navzájom so vstupnou DPH z fakturácie pri nelegitímnom tovare a tým sa zatajuje podvod, tzv. „kontra- obchodovaním“ alebo „krížovou fakturáciou“, kedy sa jedna fakturačná línia týka legitímneho tovaru (smotana - reálny tovar, ktorý Creammilk SK, s.r.o. deklaroval, že ho nadobudol od UNIMILK, s.r.o. a dodal pre žalobcu), pri ktorej platiteľovi Creammilk SK, s.r.o. vo výslednom vzťahu k SR vzniká vlastná daňová povinnosť a druhá línia sa týka tovarov - káva, pri ktorej platiteľ Creammilk SK, s.r.o. nevie preukázať jeho reálne nadobudnutie, prevzatie tovaru ani jeho uskladnenie, t. j. samotné materiálne plnenie. Podľa správcu dane cit. „Správca dane na základe zistených dôkazov má za to, že vsunutím daňového subjektu Creammilk SK, s.r.o do dodávateľsko - odberateľského reťazca a tým aj odpočítaním dane od slovenského daňového subjektu Creammilk SK, s.r.o. kontrolovaný daňový subjekt Tatranská mliekareň a.s. získava daňovú výhodu, ktorú by nezískal, ak by nakupoval predmetný tovar priamo od výrobcu, príp. od sprostredkovateľa z iného členského štátu, nakoľko by išlo o intrakomunitárne nadobudnutie, pri ktorom by spoločnosti vznikla daňová povinnosť a súčasne nárok na odpočítanie, t.j. výsledok k štátnemu rozpočtu by bol nulový. Kontrolovaný daňový subjekt Tatranská mliekáreň a.s. je nepriamo spojený s podvodom, je súčasťou podvodu, a to prostredníctvom krížovej fakturácie („kontra- obchodovanie") jeho dodávateľa spoločnosti Creammilk SK, s.r.o.“ Napokon sumarizujúc uvedené, správca dane vykonaním Axel Kittel testu dospel k nasledovným zisteniam – k daňovému úniku došlo v rámci zisteného obchodného reťazca u žalobcovho dodávateľa
Creammilk SK, s.r.o., ktorý neuhradil vzniknutú vlastnú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie 08/2020 vo výške 60 422,87 Eur a nezaplatil daň z faktúr vystavených na meno žalobcu (Tatranská mliekareň a.s.). V súvislosti so skúmaním či žalobca mohol a mať vedieť, že sa prijatím plnenia zúčastnil reťazca spoločností poznačeného podvodom, správca dane ustálil, že žalobca musel presne vedieť, akých obchodov sa zúčastňuje, pretože v obchodnom reťazci sa vyskytujúce spoločnosti boli personálne prepojené prostredníctvom osôb: - A. B. (konateľ UNIMILK s.r.o. (ČR), ako aj FOOD s.r.o. a zaniknutej EUROFOOD s.r.o., s ktorým žalobca skrz pána D. obchodoval od roku 2012 a ktorý spolupracoval s tichým spoločníkom Creammilk SK s.r.o. R. F.); - Ing. Andrea Kovaličová (asistentka konateľa FOOD, s.r.o., ktorá zasiela informácie českej daňovej správe aj ohľadne UNIMILK, s.r.o. (ČR)); - K. B. – [od 10.08.2018 do 21.02.2021 bol zamestnancom FOOD, s.r.o., ktorý sprostredkoval obchodný vzťah medzi UNIMILK, s.r.o. (ČR) a Polmlek (PL)]; - R. F. (tichý spoločník Creammilk SK s.r.o. a zároveň splnomocnený zástupca daňového subjektu L. F., ktorý je konateľom NIG+ s.r.o., v ktorej zamestnancom je konateľ Creammilk SK s.r.o. B. J., a súčasne od 26.04.2019 do 07.09.2020 bol aj konateľom ZETOM, s.r.o., ktorá v roku 2020 spoluppracovala so žalobcom); - C. D. (zamestnanec žalobcu, ktorý žalobcovi dojednával obchody s vyššie označenými osobami). Z uvedených dôvodov sú podľa správcu dane nepravdepodobné spoločné aktivity uvedených osôb, bez toho, aby o sebe tieto osoby nevedeli s dodatkom, že je ekonomicky nelogickým krokom žalobcu nákup tovaru od Creammilk SK s.r.o., keď ho mohol kúpiť priamo od UNIMILK, s.r.o. (ČR), keďže medzi UNIMILK, s.r.o. (jeho štatutárom A. B.) a žalobcom je dlhoročná spolupráca. Podľa správcu dane žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré je možné od neho v rozumnej miere požadovať, aby sa vyhol zapojeniu do obchodného reťazca poznačeného podvodom t.j. neoveril si, či Creammilk SK s.r.o. môže obchodovať s komoditou
- smotana, či je registrovaný na RVPS ako obchodník s potravinami, či má priamy obchodný vzťah s priamym výrobcom mlieka, smotany (Creammilk SK s.r.o. bola tretia v zistenom obchodnom reťazci), či má materiálno-personálne zabezpečenie, skladovacie priestory, navyše ak sa nejedná o etablovaného predajcu na tuzemskom trhu v súvislosti s fakturovanou komoditou.
11. Žalovaný svojim rozhodnutím č. 101052807/2022 z 26.04.2022, odvolaním žalobcu [odvolaním bolo namietané iba nepriznanie odpočítania DPH z faktúr od FOOD, s.r.o. a Creammilk SK, s.r.o., pozn.] napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 102592639/2021 zo 16.12.2021 potvrdil, pričom v súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že rozhodnutie správcu dane by malo byť nulitným, pretože bolo, podľa žalobcu, vydané vecne nepríslušným Daňovým úradom Košice, keďže podľa žalobcu, pre neho je pre účely daňovej kontroly príslušný Daňový úrad pre vybrané hospodárske subjekty, žalovaný mal túto námietku žalobcu za neopodstatnenú a to s poukazom na § 44 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého daňovú kontrolu nemusí vykonávať len miestne príslušný správca dane, ale aj ktorýkoľvek vecne príslušný správca dane. Žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnené aj námietky žalobcu v zmysle, ktorých mal správca dane postupovať v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR a SD EÚ a podľa ktorej, zásadu neutrality dane [v zmysle ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH], v prípade ak daňový subjekt formálne preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, možno nalomiť a daňovému subjektu neuznať právo na odpočítanie DPH len v prípade preukázania zneužitia práva daňovým subjektom alebo jeho účasťou na daňovom podvode. Podľa žalovaného z dôkazov vykonaných správcom dane je zrejmé, že dodávky tovaru (maslo, syr a smotana) žalobcovi od spoločností FOOD, s.r.o. a Creammilk SK, s.r.o., boli súčasťou reťazových obchodov [obchod, v ktorom dodávky tovaru nasledujú reťazovito za sebou, musí prebiehať minimálne v dvoch členských štátoch EÚ, pričom v jednom mieste reťazca platiteľov DPH nie je daň priznaná ani odvedená a príslušný ekonomický subjekt prestane existovať, alebo tento subjekt nie je možné dopátrať], o ktorých žalobca mohol a mal vedieť, že sú spojené s podvodom v oblasti DPH. Totižto obchod s fakturovaným tovarom prebiehal v obchodných reťazcoch z rôznych členských štátov európskej únie (Českej republiky, Poľska, Maďarska, Litvy a Slovenska), pričom ako priami dodávatelia žalobcu vystupovali tuzemské spoločnosti FOOD, s.r.o. a Creammilk SK, s.r.o, t.j. spoločnosti, ktoré nemali významné postavenie na trhu s mliečnymi výrobkami, nemali priame kontakty na výrobcov dodávaných tovarov, boli prostredníctvom niektorých osôb prepojené so žalobcom a ich zapojenie do obchodných reťazcov umožnilo žalobcovi uplatniť si odpočítanie DPH, na akú by nemal nárok, ak by tovar nadobudol priamo od dodávateľov (výrobcov, resp. sprostredkovateľov) z iných členských štátov EÚ s dodatkom, že správca dane nespochybnil samotné dodanie tovaru, ale zo skutkových zistení vyplynulo, že skutočným obsahom deklarovaných obchodov bolo profitovanie na odpočítaní DPH v tomto reťazci, o čom žalobca mohol vedieť, t.j. mohol vedieť, že transakciou uvedenou ako základ dotknutého práva sa podieľa na
podvode v oblasti DPH, ku ktorému došlo v rámci reťazca dodaní. Žalovaný zdôraznil, že povinnosťou správcu dane bolo preukázať, že došlo k daňovému podvodu v oblasti DPH, a že daňový subjekt o tom vedel, alebo mohol vedieť. Žalovaný sumarizoval správcom dane identifikované dodávateľsko-odberateľské reťazce a to pre jednotlivé obchodované komodity nasledovane:
- (syr): výrobca Lumiko Sp. z o.o. (PL) // výrobca OKREGOWA SPÓLDZIELNIA MLECZARSKA (PL) // výrobca Bayerische Milchindustrie eG (DE) – sprostredkovateľ Citek Sp. z o.o. (PL) – CameCorp Kft. (HU) - FOOD, s.r.o. (SK) – žalobca (Tatranská mliekareň a.s.; SK) - TESCO GLOBAL Zrt. (HU);
- (maslo): výrobca ZAKLADY MLECZARSKIE „LAKTOPOL-A“ Sp. z o.o. (PL) - sprostredkovateľ Citek Sp. z o.o. (PL) - *Vivamus Hungary Kft. (HU) - FOOD, s.r.o. (SK) – žalobca (Tatranská mliekareň a.s.; SK) - TESCO GLOBAL Zrt. (HU);
- (smotana): výrobca POLMLEK Grudziadz sp.z o.o. (PL) - UNIMILK s.r.o. (CZ) – Creammilk SK, s.r.o. (SK) – žalobca (Tatranská mliekareň a.s.; SK) alebo výrobca AB „VILKYŠKIU PIENINE“ (LT) - TRANS- SER (PL) – Creammilk SK, s.r.o. (SK) – žalobca (Tatranská mliekareň a.s.; SK). V súvislosti s označenými obchodnými reťazcami žalovaný s poukazom, že žalobca bol ich súčasťou, súčasne zdôraznil, že v nich došlo k daňovým podvodom tým, že spoločnosti FOOD, s.r.o. a Creammilk SK, s.r.o. pri krížovej fakturácii legitímneho tovaru si výstupnú DPH neutralizovali navzájom so vstupnou DPH z fakturácie pri nelegitímnom tovare a tým zatajovali podvod a súčasne žalobca zapojením sa do týchto reťazcov získal daňovú výhodu, ktorou je odpočítanie DPH z faktúr od tuzemských dodávateľov FOOD, s.r.o. a Creammilk SK, s.r.o., pretože v prípade, ak by žalobca tovar nakupoval priamo od zahraničných dodávateľov (výrobcov alebo sprostredkovateľov), išlo by o intrakomunitárne nadobudnutie. Konkrétne spoločnosti FOOD, s.r.o. vznikla daňová povinnosť z fakturácie legitímneho tovaru (syr, maslo), ktorý nadobudla od dodávateľov CameCorp Kft. (HU), resp. Vivamus Hungary Kft. (HU) a dodala ho žalobcovi a druhá fakturačná línia sa týkala tovarov a služieb (káva, syr, informačné služby) od dodávateľov FUNDRAISING s.r.o. (informačné služby), CREAMMILK SK, s.r.o. (káva) a JK food trade s.r.o., pri ktorých FOOD, s.r.o. nevedela preukázať ich reálne nadobudnutie, ani ich ďalšie použitie, pričom k daňovému úniku došlo tým, že deklarovaný dodávateľ FOOD, s.r.o. nezaplatil DPH z faktúr vystavených pre žalobcu (odberateľ Tatranská mliekareň a.s.) a svoju daňovú povinnosť si neoprávnene znížil o uplatnené odpočítanie DPH z faktúr od spoločností Fundraising, s.r.o., CREAMMILK SK, s.r.o. a JK food trade, s.r.o.. Obdobne Creammilk SK, s.r.o. vznikla daňová povinnosť z fakturácie legitímneho tovaru (smotana), ktorý nadobudla od UNIMILK s.r.o. (CZ) a dodala ho žalobcovi (odberateľ, Tatranská mliekareň a.s.) a druhá fakturačná línia sa týkala nelegitímneho tovaru (káva) od dodávateľa A&B development s.r.o., pri ktorom tovare Creammilk SK, s.r.o. nevedela preukázať jeho reálne nadobudnutie, prevzatie, ani uskladnenie, pričom k daňovému úniku došlo tým, že deklarovaný dodávateľ Creammilk SK, s.r.o. neuhradil vlastnú daňovú povinnosť a nezaplatil daň z faktúr vystavených pre žalobcu a svoju daňovú povinnosť znížil o neoprávnené odpočítanie DPH z faktúr od spoločností A&B development s.r.o.. Žalovaný tiež poukázal, že podľa zistení správcu dane tuzemskí dodávatelia FOOD, s.r.o. a Creammilk SK, s.r.o. plnili vo vytvorených fakturačných reťazcoch úlohy tzv. „nárazníka (buffer)“ a „zmiznutého obchodníka (missing trader)“. Nárazník - FOOD s.r.o., pričom „buffer“ je registrovaným platiteľom DPH, poskytuje súčinnosť správcovi dane a vystupuje ako daňovo spoľahlivý subjekt; jeho primárnym cieľom je zneprehľadniť vzájomné väzby medzi subjektmi v reťazci a tým sťažiť odhalenie daňového podvodu; pôsobí ako bežný obchodník, ktorý nakupuje a dodáva tovar na domácom trhu; z pohľadu preferencie obchoduje s podobným sortimentom tovaru, pričom vykazuje optimalizovanú minimálnu daňovú povinnosť, splatná DPH je spravidla v poriadku, ale je zvyčajne veľmi nízka v pomere k obratu, rýchly nárast vstupu a výstupu DPH (ktoré znaky spĺňala aj FOOD s.r.o.). Druhý alebo následný nárazník môže byť dobre známy obchodník, pričom mu nemusia byť známe detaily o podvode, ale zvyčajne si uvedomuje, že sa podieľa na podvode. V závislosti od zložitosti systému podvodu môže byť zapojených niekoľko nárazníkov v jednom podvode s DPH. Zmiznutý obchodník - Creammilk SK, s.r.o., ktorá neuhradila vlastnú daňovú povinnosť za rozhodné zdaňovacie obdobie 08/2020, pričom pri „missing trader“ ide vo všeobecnosti o registrovaného platiteľa DPH, ktorý si neplní daňovú povinnosť (buď nepodá daňové priznanie alebo prizná daň, no napriek tomu ju neodvedie, prípadne neprizná daň vôbec alebo ju prizná vo výrazne skreslenom rozsahu); nedostatočne poskytuje súčinnosť správcovi dane; štatutárny zástupca je nekontaktný; neeviduje zamestnancov; nedisponuje reálnymi prevádzkovými priestormi; nedisponuje aktívami a zariadeniami; vykazuje vysoké obraty; absentuje účtovníctvo a pod. (ktoré znaky boli zistené aj u Creammilk SK, s.r.o.), na vytvorenie ktorých sa používajú nastrčené osoby, zahraničné osoby alebo zahraničné spoločnosti, čo sťažuje správcovi dane prístup k účtom alebo iným dokumentom, ktoré by mohli odhaliť obchodné väzby v podvodnom reťazci; tieto spoločnosti sa stratia
pomerne rýchlo, čo sťažuje odhaľovanie podvodu a ich zámerom je využiť výhody (nezaplatiť DPH daňovému úradu, poskytnúť odpočítateľnú DPH iným daňovým subjektom). Napokon žalovaný poukázal, že správca dane skúmal aj to, či žalobca (daňový subjekt) si preventívne preveril svojich obchodných partnerov a či prijal kontrolné opatrenia, ktoré v rámci zachovania obozretnosti mal prijať, aby zabránil svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodom s tým, že žalobca mohol vedieť, že sa svojimi obchodnými transakciami podieľa na podvodnom konaní v oblasti DPH, a to vzhľadom na prepojenia, ktoré existovali medzi subjektmi zapojenými do obchodných reťazcov; vzhľadom na neobozretné vstupovanie do obchodných vzťahov s FOOD, s.r.o. a s Creammilk SK, s.r.o., ktoré neboli významnými obchodníkmi s dodávanými komoditami (syr, maslo, smotana) a ani nenakupovali tento tovar priamo od prvovýrobcov, takže sa nejednalo o prípad obchodníkov, ktorí by boli výhradnými odberateľmi tovaru od výrobcov, preto podľa žalovaného neobstojí argumentácia žalobcu, podľa ktorej žalobca sa sám nekontaktoval na výrobcov z dôvodu obchodnej praxe a dodržania zásady, že obchodní partneri sa neobchádzajú. Konkrétne podľa žalovaného nenasvedčuje obozretnému konaniu žalobcu, keď vstúpil do obchodu s FOOD, s.r.o. napriek vedomosti, že jej konateľ svoju predchádzajúcu spoločnosť EUROFOOD, s.r.o., s ktorou žalobca tiež spolupracoval, priviedol do likvidácie, ale v totožnej činnosti žalobca pokračoval s FOOD, s.r.o., takže podľa žalovaného žalobca nezvážil riziko, že určitá osoba účelovo pokračuje v rovnakej činnosti tak, že jeden subjekt (ktorý vstúpi do likvidácie a následne je vymazaný z Obchodného registra SR) nahradí iným subjektom, keďže vstup do obchodných vzťahov s takýmito subjektmi predstavuje riziko pre obchodných partnerov, že sa môžu stať súčasťou účelových obchodných transakcií, nevynímajúc účelové konanie v oblasti DPH. Navyše žalovaný poukázal na zistenie správcu dane, že FOOD, s.r.o. od apríla 2020 utlmuje svoju činnosť a jej konateľ A. B., vykonáva naďalej totožnú činnosť avšak už so spoločnosťou GASTLAND, s.r.o., s ktorou žalobca tiež naďalej obchoduje. Podľa žalovaného, žalobca nezachoval potrebnú obozretnosť ani pokiaľ ide o obchodovanie s Creammilk SK, s.r.o., ktorá nemala postavenie na trhu; nebola priamym odberateľom od výrobcov a jej dodávateľmi boli opäť iba sprostredkovateľské spoločnosti napr. UNIMILK s.r.o. (CZ), ktorej konateľom bol opäť A. B. (konateľ EUROFOOD, s.r.o. a FOOD, s.r.o.), pričom žalobca nenakúpil tovar priamo od UNIMILK s.r.o. (CZ), napriek tomu, že s ňou v období apríl - jún 2020 priamo spolupracoval, ale ho kúpil od Creammilk SK, s.r.o., ktorá bola navyše personálne prepojená skrz svojho konateľa B. J. a tichého spoločníka R. F. so spoločnosťou ZETOM s.r.o.,v ktorej bol menovaný od 26.04.2019 do 07.09.20120 konateľom a ktorá spoločnosť spolupracovala v roku 2020 so žalobcom a všetky obchody boli dojednávané cez blízke vzťahy so zamestnancom žalobcu C. D.. Z uvedeného žalovaný tiež usúdil, že žalobca pri vynaložení potrebnej ostražitosti mohol vedieť, že je súčasťou podvodom poznačeného obchodného reťazca. Žalovaný zdôraznil, že cit. „Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti uvádza, že dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane nebolo nesplnenie formálne stanovených podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane tak, ako sú uvedené v ustanovení § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ale dôvodom bola práve skutočnosť, že daňový subjekt sa obchodnými transakciami podľa sporných faktúr zapojil do obchodných reťazcov poznačených podvodným konaním v oblasti DPH, o čom mohol vedieť, ak by postupoval s náležitou obozretnosťou.“ S námietkou žalobcu, že správca dane nezohľadnil v jeho prospech svedčiacu skutočnosť, že daňovou kontrolou pre DPH v mesiaci júl 2020, boli obchody so spoločnosťami FOOD, s.r.o. a Creammilk SK, s.r.o. potvrdené a uznané, sa žalovaný vysporiadal konštatovaním, že v danom prípade sa jedná o daňovú kontrolu pre DPH za zdaňovacie obdobie august 2020, ktoré je potrebné posudzovať samostatne s dodatkom, že ani rozhodnutím správcu dane č. 100431322/2022 zo 07.03.2022, vydaným po podaní odvolania žalobcom v tejto veci, nebol žalobcovi ani za zdaňovacie obdobie júl 2020 taktiež priznaný nadmerný odpočet DPH z faktúr od dodávateľov Creammilk SK s.r.o. a FOOD, s.r.o., a to v dôsledku zistení správcu dane počas vyrubovacieho konania. Žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu o porušení jeho procesných práv tým, že na ústnom pojednávaní 08.12.2021 vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu z daňovej kontroly, správca dane neumožnil účasť M. C. D. (zamestnancovi žalobcu) a R. R. A. (asistent poslankyne NR SR E. R. S.), ktorí chceli podať k veci vysvetlenie a to s odôvodnením, že keďže označené osoby neboli správcom dane prizvané na daňové konanie (§ 59 ods. 2 daňového poriadku) a tieto osoby ani žalobca včas nenavrhol, aby boli vypočuté ako svedkovia a nejednalo sa ani o osoby, ktoré by boli daňovým subjektom (žalobcom) alebo ním splnomocnenou osobou (§ 68 ods. 3 daňového poriadku), ktoré sú oprávnené zúčastniť sa prerokovania protokolu z daňovej kontroly, správca dane postupoval plne v súlade so zákonom. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi oznámené 11.05.2022.
Súdne konanie
12. Žalobca vo svojej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 101052807/2022 z 26.04.2022 v prvom rade s poukazom na § 64 ods. 1, ods. 2 písm. a) daňového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 a 2 zákona o finančnej správe, namietal nulitnosť tohto rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane z dôvodu, že vo veci rozhodol vecne a funkčne nepríslušný správca dane (Daňový úrad Košice), keďže podľa žalobcu v tom dôsledku, že žalobca podľa § 6 ods. 2 zákona o finančnej správe dosiahol za každé z dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ročný obrat 40 000 000 Eur a viac, tak vecne a funkčne príslušným orgánom na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu mal byť Úrad pre vybrané hospodárske subjekty a nie správca dane (Daňový úrad Košice), pretože cit. „V tomto prípade je vecná a funkčná príslušnosť správcu dane nadriadená miestnej príslušnosti správcu dane.“ Žalobca namietal aj nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaným, keďže aj napriek tomu, že žalobca preukázal nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke splnenie hmotnoprávnych predpokladov na uplatnenie si nároku na odpočet DPH [t.j. predložil doklady o reálnom uskutočnení obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľmi; o uskutočnení objednávok, nákupov, dodania, prepravy a platieb za tovar, ako aj o jeho následnom predaji s podrobnými údajmi, ktoré osoby sa obchodov zúčastnili] a vykonaným dokazovaním uvedené nebolo spochybnené, tak žalovaný bez náležitého vyporiadania sa s námietkami žalobcu, sa bez ďalšieho stotožnil s domnienkami správcu dane o tom, že ak by žalobca zachoval náležitú mieru obozretnosti pri vstupe do uvedených obchodov a prijal by preventívne opatrenia na zabránenie svojej účasti na transakciách poznačených podvodom, tak žalobca by nemohol nevedieť o zapojení sa do takéhoto podvodného obchodného reťazca. Podľa žalobcu ho tak žalovaný v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 z 28.11.2012 neprimerane zaťažil dôkazným bremenom, keďže podľa označeného rozhodnutia nie je možné od daňového subjektu požadovať, aby preukázal skutočností, na ktorých sa daňový subjekt sám nepodieľal s následným záverom, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a obdobne podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011 daňový subjekt nemožno zaťažiť povinnosťou dokazovať skutočnosti týkajúce sa právnych vzťahov jeho dodávateľov alebo dodávateľových subdodávateľov a z týchto skutočností daňový subjekt nemôže znášať ani dôkaznú núdzu. Preto žalobca nesúhlasí so závermi žalovaného v bode 58. jeho rozhodnutia, podľa ktorého s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/57/2017 odvolávajúcim sa na rozsudky SD EÚ č. C- 80/11 a č. C-145/11, žalovaný ustálil, že u daňového subjektu sa predpokladá určitá miera obozretnosti pri overovaní si obchodných partnerov, s tým, že ak daňový subjekt neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že bude v dôkaznej núdzi pri preukazovaní oprávnenosti ním uplatnených nárokov. Žalobca v ďalšom uvádza svoje námietky, ktorými, podľa neho, vecne vyvracia domnienky správcu dane o nezachovaní obozretnosti žalobcom pri preverovaní si svojich obchodných partnerov [FOOD, s.r.o.; Creammilk SK s.r.o.], z ktorými vystavených faktúr za zdaňovacie obdobie 08/2020 mu správcom dane nebol priznaný nadmerný odpočet DPH a s ktorými námietkami sa podľa žalobcu žalovaný nevysporiadal a to: A. - ohľadne spoločnosti FOOD, s.r.o. sa podľa žalobcu nie je možné stotožniť so záverom správcu dane, že žalobca nebol obozretný keď začal obchodovať so spoločnosťou FOOD, s.r.o., aj keď jej konateľ uviedol predchádzajúcu spoločnosť EUROFOOD, s.r.o. do likvidácie a bola v tom čase z OR SR vymazaná a stala sa tak nedôveryhodným partnerom, keď aj podľa údajov systému FinStat sa spoločnosť EUROFOOD, s.r.o. v roku 2017 napriek nárastu tržby o 336%, t.j. na 9,265 mil. Eur sa dostala do straty 10 032,- Eur, čo správca dane vyhodnotil ako značne prekvapujúce, následne v roku 2018 táto spoločnosť vstúpila do likvidácie a v roku 2019 bola vymazaná z OR SR, čo správca dane vyhodnotil ako účelové konanie v interakcii na v tejto spoločnosti vykonaných niekoľko daňových kontrol na DPH za niekoľko zdaňovacích období - podľa žalobcu sú uvedené závery správcu dane ohľadne spoločnosti EUROFOOD, s.r.o. irelevantné, pretože: (i) jednako žalobcovi dôvody vstupu tejto spoločnosti do likvidácie ani nemohli byť známe s dodatkom, že samotný vstup tejto spoločnosti do likvidácie v súvislosti s jej platobnou neschopnosťou je dôsledkom podnikateľského rizika a nemôže automaticky znamenať záver o jej nedôveryhodnosti ako obchodného partnera pre žalobcu a to, (ii) jednako aj s ohľadom na žalobcom počas daňovej kontroly tvrdenú dlhodobú bezproblémovú spoluprácu so spoločnosťou EUROFOOD, s.r.o. a s jej konateľom pánom B. (tovar bol vždy dodaný a neboli ani reklamácie zo strany žalobcovho odberateľa); (iii) jednako žalobcovi nemohli byť známe závery daňových kontrol vykonaných správcom dane v spoločnosti EUROFOOD, s.r.o., ktoré by podľa správcu dane mali u žalobcu indikovať
nedôveryhodnosť tejto spoločnosti ako obchodného partnera, keď navyše žalobca poukázal, že spoločnosť EUROFOOD s.r.o. bola preverovaná v rámci daňových kontrol vykonávaných u žalobcu, pričom tento dodávateľ žalobcu nebol spochybnený, konkrétne žalobca uviedol, že uvedené vyplynulo z, za cit. „... zdaňovacie obdobie rok 2015...“ u žalobcu Úradom pre vybrané hospodárske subjekty vykonanej kontroly DPH o čom mal správca dane zo svojej činnosti vedomosť a teda uvedené mu žalobca nemusel dokazovať, ale správca dane mal pri hodnotení dôkazov prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 24 daňového poriadku) a (iv) jednako aj vo vzťahu k novej spoločnosti FOOD, s.r.o., ohľadne ktorej žalobcovi prostredníctvom ním používaných prostriedkov na overovanie si obchodných partnerov (FinStat, VIES, interný systém žalobcu) neboli hlásené žiadne problémy a aj vďaka dlhodobej bezproblémovej spolupráci žalobcu s jej konateľom pánom B., mal žalobca zato, že spoločnosť FOOD s.r.o. je schopná zabezpečiť a dodať tovar v požadovanom množstve, kvalite a cene. B. - ohľadne spoločnosti Creammilk SK s.r.o., podľa žalobcu neobstojí argumentácia správcu dane a žalovaného o podieľaní sa žalobcom na podvodnom, účelovo a bez ekonomického opodstatnenia vytvorených fakturačných reťazcoch v zložení: (i) POLMLEK Grudziadzsp (PL) - UNIMILK s.r.o (CZ)
- Creammilk (SK) – žalobca (SK) a (ii) AB VILKYŠKTU PIENINE (LT) – „TRANS-SER“ (PL) - Creammilk (SK) – žalobca (SK), ktorý daňový podvod mal správca dane založiť na konštatovaní, že vytvorením týchto reťazcov získal žalobca ako konečný odberateľ tovaru (smotana) daňovú výhodu a to uplatnením si odpočtu DPH z faktúr vystavených v zdaňovacom období 08/2020 tuzemským dodávateľom (Creammilk SK s.r.o.) vo výške 60 422,87 Eur, s odôvodnením, že ak by žalobca tento tovar nakúpil zo zahraničia [napr. v reťazci priamo od výrobcu v Poľsku alebo v Litve, prípadne od sprostredkovateľov jeho dovozu v Česku alebo Poľsku; keďže Creammilk SK s.r.o. nezabezpečovala prepravu tovaru, ale prepravu z Poľska zabezpečovala česká spoločnosť UNIMILK, s.r.o. a prepravu z Litvy zabezpečovala poľská spoločnosť TRANS-SER], pri tomto intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, by žalobcovi vznikla daňová povinnosť a súčasne nárok na odpočítanie, t.j. výsledok k štátnemu rozpočtu by bol nulový, avšak vytvorením v tomto fakturačnom reťazci tuzemskej spoločnosti, získal žalobca možnosť uplatniť si odpočet DPH z formálne týmto tuzemským dodávateľom vystavenej faktúry. Účasť žalobcu na tomto podvodnom reťazci mal správca dane založiť na závere, že žalobca mohol a mal mať vedomosť o tom, že v čase obchodovania so spoločnosťou Creammilk SK s.r.o. mala táto spoločnosť virtuálne sídlo, nevlastnila žiadne skladovacie priestory ani majetok, nemala zamestnancov, pričom zmenou sídla a obchodného mena sa 22.04.2021 stala nekontaktnou a posledné daňové priznanie na DPH podala za zdaňovacie obdobie 12/2020 [počas u spoločnosti Creammilk SK s.r.o. vykonávanej daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie 7/2020 a 8/2020, bola táto spoločnosť nekontaktná, nepredložila žiadne doklady a so správcom dane nespolupracovala], pričom v systéme FinStat sú informácie o spoločnosti Creammilk SK s.r.o. zverejnené iba za obdobie od 01.08.2019 do 31.12.2019 a to konkrétne tržby 0,- Eur, zisk 0,- Eur a vlastný kapitál 5 000,- Eur. Správca dane mal tak uzavrieť, že v danom prípade sa jedná o zmiznutého (strateného) obchodníka (MISSING TRADER), t.j. subjekt opakovane vytvárajúci podmienky pre vznik účelových, reťazových obchodov, prostredníctvom ktorého bolo zabezpečované intrakomunitárne nadobudnutie tovaru z iných členských štátov EÚ aby zabezpečil obídenie daňovej povinnosti a na základe uvedených zistení správca dane dospel k záveru o pochybnosti z akého dôvodu žalobca, ako dlhoročný výrobca mliečnych produktov začal spoluprácu so spoločnosťou, ktorá mu k obchodnej spolupráci nevedela poskytnúť žiadne skúsenosti, obchodné kontakty, garancie kvality tovaru, záruky, nedisponovala oprávnením na obchodovanie či sprostredkovanie obchodu s komoditami mlieko a mliečne výrobky a nedisponovala žiadnym materiálno-personálnym ani skladovacím vybavením. V uvedenom kontexte ohľadne žalobcovej dodávateľskej spoločnosti Creammilk SK s.r.o, sa podľa žalobcu tak správca dane, ako ani žalovaný nevysporiadali a nezohľadnili jeho obrannú argumentáciu, že žalobca nemal dôvod mať pochybnosti o tejto spoločnosti, pretože podmienky, ktoré pri prvom obchodnom stretnutí v januári 2020 žalobca voči tejto spoločnosti formuloval a to, aby tovar (smotana) mal pôvod z krajín EÚ (preferencia Litvy a Poľska), aby mal požadovanú kvalitu (t.j. kyslosť, teplota a minimálny tuk) a aby vzhľadom na špecifikum tohto tovaru bol týmto dodávateľom žalobcovi tovar prepravovaný v cisternách, táto spoločnosť už pri prvej dodávke splnila, tovar dodala v požadovanej kvalite, ktorú skontrolovali pri jeho dodaní zamestnanci žalobcu, pričom v cene tovaru bola dohodnutá aj cena prepravy do priestorov žalobcu, preto žalobca od obchodu neodstúpil a pokračoval v nadviazanej spolupráci. Podľa žalobcu sa žalovaný nevysporiadal ani s jeho argumentom uplatneným proti pochybnosti správcu dane o tom, žeby malo byť pochybným, z akého dôvodu žalobca, ako dlhoročný veľkovýrobca mliečnych produktov odoberal mlieko a syry od sprostredkovateľa (t.j. dodávateľa) a nehľadal priamy kontakt na výrobcov mlieka v zahraničí, aj keď v zmysle vykonaného dokazovania
žalobca nepochybne vedel, že jeho dodávatelia odoberajú mlieko od týchto výrobcov. V zmysle argumentu žalobcu totižto vzhľadom na odoberané množstvá (objemy) tovaru majú výrobcovia so svojimi odberateľmi (sprostredkovateľmi) dlhodobé zmluvné kontrakty od čoho sa odvíja aj cenotvorba tovaru, takže pre výrobcu nie je výhodné, aby sa odklonil od svojho stáleho odberateľa, cit. „... je to teda jednoduchší spôsob obchodovania ako na priamo.“ A keďže podľa obchodných zvyklostí sa obchodný partner neobchádza, nebolo by pre žalobcu ako konečného odberateľa výhodným, aby priamo oslovil výrobcu, pretože by sa mohlo stať, že výrobca z dôvodu už svojho zazmluvnenia s jeho odberateľmi, by žalobcovi tovar napokon nedodal a súčasne by tak žalobca stratil aj dodávateľa (sprostredkovateľa), ktorého takto chcel obísť. Žalobca tiež uviedol, že aj on sám ako výrobca má svojich stálych odberateľov s ktorými obchoduje a pre žalobcu je vylúčené, aby on sám oslovoval priamo odberateľov svojho odberateľa, pretože tak by žalobca prišiel o celý obchod. Podľa žalobcu správca dane svojim výkladom fungovania obchodných vzťahov zasahuje do zmluvnej voľnosti obchodných partnerov. Napokon žalobca s poukazom na konštatovania v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ C 277/14 z 22.10.2015, podľa ktorých daňovému subjektu nemožno zamietnuť právo na odpočet DPH z dôvodu, že faktúru vystavil neexistujúci subjekt okrem, ak by objektívne skutočnosti nasvedčovali, že daňovník vedel alebo mal vedieť, že toto dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, avšak bez toho, aby sa od daňového subjektu vyžadovali jemu neprináležiace overovania, ako je napríklad preverovanie, či vystaviteľ faktúry disponuje tovarom, či je schopný ho dodať a či si splnil povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, žalobca opätovne podotkol, že správca dane ho zaťažil neprimeraným dôkazným bremenom, keď mu kládol za vinu nedostatočné preverenie si svojich obchodných partnerov o ktorých žalobca nemal dôvod pochybovať, keďže tovar mu vždy dodali, žalobca jemu dodaný tovar prevzal, za tovar zaplatil a ďalej ho predal, z čoho si v súlade so zákonom uplatnil nárok na odpočet DPH, pričom konal v dobrej viere, zadovážil si dostatok informácií, ktoré boli pre výsledky jeho podnikania nevyhnutné, prijal všetky obvyklé opatrenia, ktoré považoval pri výkone svojej činnosti za rozumné, čím preukázal konanie s odbornou starostlivosťou s dodatkom žalobcu, že správcovi dane neprináleží posudzovať ekonomickú stratégiu žalobcu ani vyjadrovať sa k otázkam hospodárskej súťaže a špecifikám ktoré na trhu v danej oblasti existujú. Podľa žalobcu sa správca dane a ani žalovaný náležite nevysporiadali s jeho argumentami uvedenými počas daňovej kontroly napr. v rámci vyjadrenia žalobcu z 15.06.2021 k otázkam správcu dane. Záverom žalobca opätovne zdôraznil, že vo svojom práve na odpočítanie si DPH z transakcií uskutočnených na vstupe nemôže byť obmedzený, pretože žalobca splnil všetky hmotnoprávne podmienky na uplatnenie so tohto odpočtu s tým, že pokiaľ ide o podvodné konanie, tak v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžf/31/2016, je to práve správca dane, kto musí preukázať, že došlo ku kumulatívnemu naplneniu štyroch predpokladov k jeho indikovaniu a to, že či došlo v predmetnom prípade k daňovému úniku; či je tento únik výsledkom podvodného konania; či sú zdaniteľné obchody kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu) spojené s daňovým podvodom a či kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) vedel alebo mohol vedieť o svojej účasti na daňovom podvode, ktoré predpoklady v danom prípade podľa žalobcu naplnené neboli. Žalobca v žalobe tiež uviedol cit. „V danom prípade neboli v rámci vykonaného dokazovania zistené také skutočnosti ktoré by hodnoverne preukazovali spojitosť konania kontrolovaného daňového subjektu s podvodným konaním ako aj vedomosť subjektu o prípadnom daňovom podvode. Správca dane svoje závery stavia len na domnienkach.“ Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie žalobe odkladného účinku, ktorému návrhu bolo vyhovené uznesením sp. zn. KE-7S/56/2022 z 11.10.2023. Žalobca žiadal nariadiť vo veci pojednávanie.
13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v podstate zotrval na svojich argumentoch uvedených už v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom zdôraznil, že v tomto rozhodnutí sa správca dane riadne zaoberal identifikovaním, na ktorom stupni obchodných reťazcov došlo k daňovému úniku, či tento únik bol výsledkom podvodného konania, či s týmto daňovým podvodom boli spojené zdaniteľné obchody žalobcu a či žalobca o tom vedel alebo mohol vedieť. Zopakoval, že podvod v oblasti DPH bol indikovaný na úrovni dodávateľov žalobcu a to spoločností FOOD. s.r.o. a Creammilk SK, s.r.o., ku ktorému dochádzalo pri krížovej fakturácii týmito dodávateľmi fakturovaného legitímneho tovaru, kedy sa výstupná DPH neutralizovala navzájom so vstupnou DPH pri fakturácii nelegálneho tovaru. Žalovaný opakovane poukázal na neobozretné konanie žalobcu pri vstupe do obchodných zväzkov s označenými spoločnosťami s tým, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, žeby sa bol nevysporiadal s argumentami žalobcu o pravidlách obchodného styku, práve naopak, správca dane odôvodnil nedostatočnosť tejto argumentácie žalobcu, pretože označené spoločnosti neboli priamymi odberateľmi výrobcu, ako to tvrdil
žalobca, takže to bol práve žalobca, ktorý sa nevyjadril k tomu, z akého dôvodu nehľadal priamy kontakt na výrobcov tovaru alebo na ich priamych odberateľov, ale tento tovar nakupoval od nevýznamných spoločnosti na trhu. V ostatnom žalobca uvádzal dôvody identické s dôvodmi uvádzanými už v žalobou napadnutom rozhodnutí. V spojitosti s námietkou žalobcu, že žalovaný neuviedol žiadne stanovisko k porušeniu zásady neutrality dane zo strany FOOD s.r.o., žalovaný podotkol, že záver správcu dane o nepriznaní žalobcovi odpočtu DPH nebol založený na zistení porušenia daňovej neutrality, ale na zistení o indikovaní daňového podvodu, o ktorom žalobca mohol vedieť. Žalovaný sa v ostatnom odvoláva na svoje žalobou napadnuté rozhodnutie a to aj pokiaľ ide o žalobcom namietané procesné pochybenia správcu dane (nulita rozhodnutia; nepripustenie osoby C. D. a R. R. A. na ústne pojednávanie vo veci prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly), považuje ho za súladné s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR a SD EÚ, rozhodnutie je riadne odôvodnené tak vo vzťahu k indikovaniu daňového podvodu, ako aj k možnej vedomosti žalobcu o účasti na podvodnom konaní v oblasti DPH, preto navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný žiadal nariadenie pojednávania vo veci.
14. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“; viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu.
15. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného vyjadril s ním nesúhlas s tým, že trvá na tom, že rozhodnutie žalovaného je rozporné, keď na jednej strane žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu DPH a na strane druhej tvrdí, že žalobca sa vedome podieľal na podvodnom reťazci. Tým, že žalovaný žiada od žalobcu odôvodnenie, prečo tovar nenakupoval od prvovýrobcov, ale od svojich dodávateľov, podľa žalobcu tým správca dane kladie na žalobcu dôkazné bremeno preukázania podmienky, ktorá nie je hmotnoprávnym ani formálnym predpokladom uplatnenia odpočtu DPH. Podľa žalobcu v zmysle správcom dane vykonaného tzv. Axel Kittel testu pre účely zistenia daňového podvodu, správca dane nezodpovedal už na prvú zo štyroch otázok tohto testu a to, či pri posudzovaných zdaniteľných obchodoch došlo k daňovému úniku. Súčasne žalobca s poukazom na povinnosť správcu dane a nie daňového subjektu preukázať danosť daňového podvodu, má za to, že nie je možné akceptovať logiku správcu dane a žalovaného, že žalobca riadne nepreukázal, že nebol účastný na daňovom podvode. V ďalšom žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 z 30.06.2021 podľa ktorého, pre záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu DPH nepostačuje spochybnenie možností a schopností subdodávateľov deklarovaného dodávateľa dodať tovar, a takéto spochybnenie by mohlo byť dôvodom pre nepriznanie odpočtu DPH iba v prípade cit. „... ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“ Podľa žalobcu v zmysle uvedeného judikátu nie je rozhodnutie správcu dane a žalovaného riadne odôvodnené.
16. Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika), k stanovisku (replika) žalobcu, zotrval na svojich už do konania produkovaných vyjadreniach s tým, že nesúhlasí s tým, žeby rozhodnutie správcu dane bolo rozporuplné, keďže správca dane svoje závery o dôvodoch pre nepriznanie odpočtu DPH založil jednoznačne na zistení o účasti žalobcu na obchodných transakciách, o ktorých žalobca vedel, resp. mohol vedieť, že sú poznačené podvodným konaním v oblasti DPH s tým, že svoje rozhodnutie riadne odôvodnil s opätovným poukazom na podstatu v prípade indikovaného daňového úniku, ako aj možnej vedomosti žalobcu o podvodnom konaní. Podľa žalovaného to, že žalobca nesúhlasí so závermi správcu dane a žalovaného, samo o sebe nepreukazuje nesprávnosť týchto záverov a nezakladá nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.
17. Správny súd v danej veci nariadil pojednávanie na 30.04.2024, na ktoré boli riadne predvolaní obidvaja účastníci konania. Právny zástupca žalobcu (na pojednávaní v zastúpení splnomocnenou právnou zástupkyňou), v podstate zotrval na svojej argumentácii uvádzanej v písomných podaniach, pričom zdôraznil, že žalovaný podľa žalobcu nepostupoval v súlade s daňovým poriadkom; neboli splnené podmienky pre záver o účasti žalobcu na podvodnom obchodnom reťazci; žalobcovi bol tovar dodaný a nemôže znášať zodpovednosť za neplnenie si povinností svojimi obchodnými partnermi; správca dane nepreukázal vedomosť žalobcu o daňovom podvode; žalobca nezanedbal preventívne opatrenia na predídenie účasti na daňovom podvode; žalobca si tovar (smotana) preveroval; žalovaný sa nevysporiadal s pozitívnymi skúsenosťami žalobcu z obchodovania s EUROFOOD s.r.o. z minulosti; dodávatelia žalobcu na úrovni
ktorých bol indikovaný daňový podvod boli pri iných daňových kontrolách vyhodnotení bez závad; likvidácia spoločnosti je legitímnym spôsobom ukončenia jej činnosti a nemôže byť príznakom nekalého podvodného konania. Právna zástupkyňa žalobcu navrhla, aby bol na pojednávaní ako svedok vypočutý zamestnanec žalobcu C. D.. Na pojednávaní prítomná zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich argumentoch uvedených v písomných podaniach s tým, že zdôraznila, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3 Sfk 131/2022 (bod 58), overenie obchodného partnera vo verejne dostupných registroch je len jednou z možností na overenie jeho dôveryhodnosti.
Právne východiská pre rozhodnutie
18. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
19. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“
20. Podľa § 4 ods. 7 a 8 (do 31.12.2011 účinného) zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch, v znení jeho novely č. 182/2002 Z.z., s účinnosťou od 01.05.2002 „Zriaďuje sa Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty. Sídlom Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty je Bratislava. Do pôsobnosti Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty prechádzajú vybrané daňové subjekty, ktoré sú v pôsobnosti Daňových úradov Bratislava I až VI, Daňového úradu Malacky, Daňového úradu Pezinok, Daňového úradu Senec. (...)“
21. Podľa § 6 ods. 1 (od 01.01.2012 do 01.07.2019 účinného) zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, ktorým zákonom bol s účinnosťou od 01.01.2012 zrušený zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch, „Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonáva pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Sídlom daňového úradu pre vybrané daňové subjekty je Bratislava.“
22. Podľa § 6 ods. 1 (od 01.04.2019 doposiaľ účinného) zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe, ktorým zákonom bol s účinnosťou od 01.04.2019 zrušený zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, „Úrad pre vybrané hospodárske subjekty je daňovým úradom a vykonáva pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Sídlom Úradu pre vybrané hospodárske subjekty je Bratislava.“
23. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 písm. g) a ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe (ďalej len „zákon o finančnej správe“) v znení účinnom ku dňu začatia daňovej kontroly (19.11.2020, ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Úrad pre vybrané hospodárske subjekty je daňovým úradom a vykonáva pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Sídlom Úradu pre vybrané hospodárske subjekty je Bratislava. (2) V pôsobnosti Úradu pre vybrané hospodárske subjekty sú vybrané hospodárske subjekty; pri plnení úloh podľa odseku 5 písm. h) sú v pôsobnosti Úradu pre vybrané hospodárske subjekty aj žiadatelia o udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu. Na účely tohto zákona sa vybraným hospodárskym subjektom rozumie (g) daňový subjekt, ktorý dosiahol za každé z dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ročný obrat 40 000 000 eur a viac. (6) Okrem úloh podľa odseku 5 plní Úrad pre vybrané hospodárske subjekty úlohy podľa § 5 ods. 2 písm. a), d) až f) a j).“
24. Podľa § 5 ods. 2 písm. a) zákona o finančnej správe v znení účinnom v rozhodnom čase „Daňový úrad plní tieto úlohy: (a) vykonáva správu daní podľa osobitného predpisu.“ (odkaz zákonodarcu na zákon č. 563/2009 Z.z.).
25. Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) v znení účinnom od 01.01.2010 do 31.12.2014 „Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorý patrí do miestnej príslušnosti iného správcu dane; to neplatí, ak je správcom dane obec.“
26. Podľa § 44 ods. 3 daňového poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, ako aj v znení účinnom v rozhodnom čase „Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane; to neplatí, ak je správcom dane obec.“
27. Podľa § 3 ods. 1 až 3 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“
28. Podľa § 24 ods. 1 až 3 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.“
Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom
29. V danom konkrétnom prípade, podstata žalobných námietok žalobcu je založená na jeho presvedčení o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane zo štyroch základných dôvodov a to (i) z dôvodu, že toto rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane je nulitným, pretože bolo vydané vecne nepríslušným správcom dane; (ii) z dôvodu vnútornej rozporuplnosti žalobou napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného; (iii) z dôvodu, že správca dane neidentifikoval v dodávateľsko-odberateľskom reťazci daňový podvod a napokon aj (iv) z dôvodu, že správca dane neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, žeby sa žalobca podieľal na daňovom podvode.
30. Pokiaľ ide o prvý zo žalobných dôvodov a to, že podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane by malo byť nulitným, keďže mali byť vydané vecne nepríslušným správcom dane, správny súd má za to, že odôvodnenie vybavenia tejto námietky v žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorá námietka bola aj predmetom odvolania žalobcu posudzovaného žalovaným, je plne zákonným, keď žalovaný s poukazom na cit. § 44 ods. 3 daňového poriadku uzavrel, že aj v prípade vybraných hospodárskych subjektov nemusí ich daňovú kontrolu vykonávať iba Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, ale tak môže učiniť aj ktorýkoľvek iný daňový úrad (správca dane), čo bol aj tento prípad, keďže u žalobcu vykonal daňovú kontrolu Daňový úrad Košice. Uvedený záver žalovaného totižto, podľa správneho súdu, plne korešponduje so znením aplikovanej zákonnej úpravy cit. § 44 ods. 3 daňového poriadku v jeho znení účinnom v rozhodnom čase vykonávania u žalobcu daňovej kontroly, ktoré ustanovenie neodporuje zneniu v rozhodnom čase účinného cit. § 6 ods. 1, ods. 2 písm. g) a ods. 6 zákona o finančnej správe. Pre účely ozrejmenia vyššie uvedenej, vzájomne si neodporujúcej zákonnej súvislosti je nutné, aby správny súd na tomto mieste uviedol krátky historický exkurz zriadenia, fungovania a pôsobnosti Úradu pre vybrané hospodárske subjekty. Označený úrad, aj keď ešte pod iným názvom a to ako „Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty“ bol zriadený zákonom č. 182/2002 Z.z. (t.j. novelou k zákonu č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch) a to s účinnosťou od 01.05.2002, ako vecne príslušný správca dane pre všetky tzv. „vybrané daňové subjekty“ s obmedzenou miestnou príslušnosťou pre obvody Daňových úradov Bratislava I až VI, Daňového úradu Malacky, Daňového úradu Pezinok a Daňového úradu Senec.
Uvedený rozsah miestnej príslušnosti označeného úradu bol zmenený zákonom č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2012 rozšírila miestna príslušnosť Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty už na celé územie Slovenskej republiky. K ďalšej zmene a to tentokrát v pomenovaní označeného úradu došlo s účinnosťou od 01.04.2019 prijatím zákona o finančnej správe (č. 35/2019 Z. z.) a to tak, že pomenovanie tohto úradu sa zmenilo na „Úrad pre vybrané hospodárske subjekty“, ktoré označenie je účinným doposiaľ a to pri jeho nezmenenej miestnej príslušnosti (pre celé územie Slovenskej republiky) a vecnej príslušnosti (pre vybrané hospodárske subjekty). Paralelne s existenciou „Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty“, neskôr od 01.04.2019 pod názvom „Úradu pre vybrané hospodárske subjekty“, bola do 31.12.2014 účinná právna úprava cit. § 44 ods. 3 daňového poriadku (č. 563/2009 Z.z.), podľa ktorej daňovú kontrolu mohol u daňového subjektu vykonať ktorýkoľvek aj „miestne nepríslušný“ správca dane, avšak keďže zákonodarca túto možnosť zmeny, daňovú kontrolu vykonávajúceho správcu dane, vztiahol explicitne iba na „miestnu“ príslušnosť, možno mať za to, že sa tak mohlo stať avšak stále pri zachovaní vecnej príslušnosti, t.j. v konkrétnostiach danej veci, daňovú kontrolu v tom čase u vybraného daňového subjektu, v tomto období do 31.12.2014, nemohol vykonať žiadny iný vecne nepríslušný správca dane iba „Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty“. Avšak s účinnosťou od 01.01.2015, zákonodarca reagujúc pravdepodobne aj na veľké množstvo vybraných daňových subjektov po celom území Slovenskej republiky, ktoré všetky patrili do vecnej i miestnej príslušnosti výlučne iba „Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty“, neskôr od 01.04.2019 „Úradu pre vybrané hospodárske subjekty“, prijatím zákona č. 361/2014 Z. z., ktorým bol novelizovaný aj cit. § 44 ods. 3 daňového poriadku, umožnil, aby u daňového subjektu vykonal daňovú kontrolu ktorýkoľvek iný, nie len miestne, ale už aj vecne nepríslušný správca dane, t.j. zákonodarca umožnil, aby daňovú kontrolu u daňového subjektu vykonal ktorýkoľvek správca dane, bez ohľadu na jeho miestnu, ale už aj vecnú príslušnosť. Keďže „zverenie“ vybraných hospodárskych subjektov do kompetencie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty je otázkou vecnej príslušnosti, vzhľadom k uvedenému je tak plne zákone udržateľným záver žalovaného v žalobou napadnutom rozhodnutí, že u žalobcu, aj keby mal status vybraného hospodárskeho subjektu, mohol daňovú kontrolu v rozhodnom zdaňovacom období august 2020 vykonať nie len Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, ale rovnocenne už aj Daňový úrad Košice tak, ak sa to plne v súlade so zákonom stalo aj v tomto prípade.
31. V súvislosti s v poradí druhou žalobnou námietkou žalobca tvrdil, že žalobou napadnuté rozhodnutia správcu dane a žalovaného sú vnútorne rozporuplné a teda pre ich nepreskúmateľnosť aj nezákonné, keďže správca dane mal svoje rozhodnutie o nepriznaní (odmietnutí) mu nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie august 2020 založiť na jednej strane na konštatovaní o nepreukázaní žalobcom dodania mu tovaru, t.j. na konštatovaní o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu DPH, avšak na strane druhej, mal správca dane konštatovať aj účasť žalobcu na daňovom podvode. V súvislosti s uvedeným správny súd v prvom rade vo všeobecnosti uvádza, že odmietnutie odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú dva zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je možné v žiadnom prípade kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Inými slovami, ak by správca dane konštatoval, že u daňového subjektu neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie nadmerného odpočtu DPH (dodanie tovaru je jednou z hmotnoprávnych podmienok), je neprípustné, aby správca dane súčasne (kumulatívne) identickému daňovému subjektu za identické zdaňovacie obdobie odmietol tento odpočet DPH aj z dôvodu jeho účasti na daňovom podvode. Totižto pri preukazovaní zapojenia daňového subjektu do podvodného reťazca sa spravidla vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH boli splnené. Taktiež, aj v zmysle judikatúry na ktorú poukazoval aj žalobca, napr. okolnosť svedčiaca o dodaní tvaru iným ako vo faktúrach deklarovaným dodávateľom, nemôže byť síce sama o sebe dôvodom pre odmietnutie odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, avšak súčasne identická okolnosť už môže v spojení s inými objektívnymi skutočnosťami mať význam pre posúdenie vedomostnej zložky daňového subjektu o jeho participovaní na dodávateľsko-odberateľskom obchodnom reťazci poznačenom podvodom. Iným slovami vo všeobecnosti povedané, ak určitá skutočnosť nepostačuje na prijatie záveru o odmietnutí nadmerného odpočtu DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, to ešte automaticky neznamená, že tá istá skutočnosť nemôže zavážiť pri hodnotení vedomostnej zložky daňového subjektu o jeho participovaní na daňovom podvode.
32. V okolnostiach danej veci sa správny súd nestotožňuje s námietkou žalobcu, žeby rozhodnutia správcu dane a žalovaného boli rozporuplnými, pokiaľ ide o zadefinovanie dôvodu, kvôli ktorému
bol žalobcovi odmietnutý za zdaňovacie obdobie august 2020 nadmerný odpočet DPH, pretože zo žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov zreteľne vyplýva, že dospeli k jednoznačnému záveru o účasti žalobcu na obchodných reťazcoch zaťažených daňovým podvodom, z ktorého dôvodu správca dane za účelom indikovania daňového podvodu napokon vykonával a s pozitívnym výsledkom aj vyhodnocoval tzv. Axel Kittel test. Keďže správca dane svoje rozhodnutie o odmietnutí žalobcovi odpočtu DPH založil na zistení o spolupodieľaní sa žalobcu na podvodnom obchodnom reťazci, tak už mal bezpochyby ustálené splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH, teda aj dodanie žalobcovi tovaru ním deklarovanými dodávateľmi, ba dokonca správca dane vo svojom rozhodnutí explicitne aj uviedol, že nespochybňuje dodanie tovaru žalobcovi a to či už v obchodných reťazcoch (syr, maslo), súčasťou ktorých bola dodávateľská spoločnosť FOOD s.r.o. alebo aj v obchodných reťazcoch (smotana), súčasťou ktorých bola dodávateľská spoločnosť Creammilk SK, s.r.o.. Z rozhodnutia daňových orgánov je tak možné bezpochyby zistiť, že dôvodom, ktorý viedol k odmietnutiu odpočtu DPH bolo správcom dane indikované podvodné konanie, preto je aj táto námietka žalobcu nedôvodnou. Dodanie tovaru žalobcovi ním deklarovanými dodávateľmi tak síce nebolo dôvodom pre odmietnutie odpočtu DPH, ako sa mylne domnieva žalobca, aj keď otázkou dodania tovaru sa správca dane zaoberal, avšak iba v súvislosti s posúdením vedomostnej zložky žalobcu o participovaní na podvodnom obchodnom reťazci. V súvislosti s dodaním žalobcovi syra dodávateľom FOOD, s.r.o., napríklad správca dane poukázal na žalobcom, ako síce osvedčeným výrobcom mliečnych produktov, akceptovaný neštandardný obchodný postup, keď si žalobca tento tovar za účelom kontroly jeho kvality a množstva nepreberal sám, ale tento, na skazu náchylný tovar, naskladnený po jeho dovoze zo zahraničia v skladoch spoločností SERGIO s.r.o. Veľký Šariš alebo MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo preberal (naložil) iba šofér žalobcom objednanej prepravnej spoločnosti Cosmos Trading s.r.o. za účelom jeho prepravy žalobcovmu odberateľovi TESCO GLOBAL Zrt. v Maďarsku. Uvedený postup žalobca vysvetlil tým, že ak by ním dodaný tovar obchodnému partnerovi TESCO GLOBAL Zrt. v Maďarsku nebol v požadovanom množstve a kvalite, tento obchodný partner by tovar reklamoval, čo sa však nikdy nestalo. Samozrejme tento žalobcom zvolený postup v súvislosti s dodávkami tovaru síce sám o sebe nepostačoval a ani nemohol postačovať pre indikovanie jeho vedomosti o neštandardných obchodoch poznačených daňovým podvodom, avšak táto okolnosť v spojení už aj s inými ďalšími (viď ďalej), už mohla byť relevantným náznakom, že žalobca pristúpiac na uvedené neštandardné obchodné postupy bol ochotný ohroziť prípadne aj svoje dobré meno na trhu s mliečnymi výrobkami dlhodobo etablovaného obchodníka. Obdobne sa otázky dodania tovaru tentokrát smotany, správca dane dotkol aj v prípade žalobcovho dodávateľa Creammilk SK, s.r.o. a to v tom zmysle, že tento dodávateľ v čase dodávania tovaru žalobcovi nemal žiadne materiálno-technické ani personálne zázemie na jeho dodávanie, ktoré zistenie neznamená, žeby správca dane mal za nesplnené hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH, ako to tvrdí žalobca, ale toto zistenie v interakcii s inými skutočnosťami (viď ďalej) správca dane vyhodnotil ako znamenie čo aj o len nedbanlivostnej vedomosti žalobcu, že sa zapojil do neštandardných podvodných obchodných reťazcov. Inými slovami povedané, správca dane sa otázkou spôsobu, formy a okolnosťami dodania tovaru žalobcovi nezaberal v príčinnej súvislosti so zisťovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, ako sa mylne domnieva žalobca, ale v príčinnej súvislosti so zisťovaním danosti vedomostnej zložky žalobcu o podvodnom konaní jeho obchodných partnerov (viď. ďalej).
33. Ako už bolo uvedené dôvodom pre odmietnutie žalobcovi odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie august 2020 bolo zapojenie žalobcu do podvodných obchodných reťazcov. Daňovým podvodom je judikatúrou (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 60/2017 z 30.01.2018) definovaná situácia, kedy jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia. Pre daňové podvody sú spravidla signifikantné obchodné transakcie nezodpovedajúce bežným obchodným podmienkam. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu sa v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ zisťujú prostredníctvom tzv. Axel Kittel testu, ktorého fázy boli špecifikované v rozhodnutiach C- 439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling. V rámci tohto testu musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena kumulatívne preukázať - 1/ objektívnu existenciu podvodu na DPH (t.j. chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku obchodného reťazca; 2/ objektívne skutkové okolnosti o tom, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom postačuje nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu); 3/ či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné
rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).
34. V uvedených súvislostiach správny súd vzhliadol ako nedôvodnú aj v poradí tretiu žalobnú námietku žalobcu a to, že správca dane, podľa žalobcu, neidentifikoval v jeho dodávateľsko-odberateľských reťazcoch daňový podvod. Práve naopak, v súvislosti s dodávaním žalobcovi tovaru syr a maslo, správca dane identifikoval, v rozhodnom zdaňovacom období 08/2020, dva obchodné dodávateľsko-odberateľské reťazce v ktorých obidvoch reťazcoch, ako žalobcov bezprostredný dodávateľ tovaru figuruje spoločnosť FOOD s.r.o. [pre tovar syr reťazec: výrobca Lumiko Sp. (Poľsko) // výrobca Bayerische Milchindustrie eG (Nemecko) – sprostredkovateľ CarneCorp Kft. (Maďarsko) – dodávateľ FOOD s.r.o. (SK) – žalobca (Tatranská mliekáreň a.s., SK) – odberateľ TESCO GLOBAL ZRT. (Maďarsko); pre tovar maslo reťazec: výrobca ZAKLADY MLECZARSK1E „LAKTOPOL-A" Sp. z.o.o. (Poľsko) // sprostredkovateľ Citek Sp. z o.o. (Poľsko) – sprostredkovateľ Vivamus Hungary Kft. (Maďarsko) – dodávateľ FOOD s.r.o. (SK) – žalobca (SK), ktorý tovar žalobca predal viacerým tuzemským odberateľom], na úrovni bezprostredného dodávateľa ktorého, správca dane v oboch opísaných obchodných reťazcoch zistil daňový únik na DPH (t.j. daňový podvod) spočívajúci v tom, že dodávateľ FOOD s.r.o. v zdaňovacom období 08/2020 nezaplatil DPH z ním žalobcovi na výstupe vystavených faktúr z reálne dodaného tovaru (syr a maslo), pričom nezaplatenie tejto dane na výstupe FOOD s.r.o. maskovala vzájomným započítaním si oproti tejto na výstupe nezaplatenej sume dane z dodania fakticky existujúceho tovaru (syr, maslo), zas sumou ňou (rozumej FOOD s.r.o) zaplatenou na vstupe pri dodaní jej fiktívnej služby a tovaru v rámci fiktívne vytvorených reťazcov so zaniknutými, nedohľadateľnými a nekontaktnými spoločnosťami Fundraising, s.r.o. (nepreukázaná dodávka služby „Patent Fintech projekt“), Creammilk SK s.r.o. (nepreukázaná dodávka kávy) a JK food trade, s.r.o. (nepreukázaná dodávka syra). Inými slovami, FOOD s.r.o. figurovala raz ako dodávateľ tovaru a to v obchodnom reťazci obchodujúcom s reálnym tovarom (syr, maslo) a súčasne ako odberateľ fiktívnej služby alebo tovaru, v ktorom dôsledku si daň, ktorú mala zaplatiť ako dodávateľ na výstupe ponižovala, v dôsledku tzv. „krížovej fakturácie“, o ňou fiktívne zaplatenú sumu dane na vstupe pri dodávke jej fiktívneho tovaru, ktorú sumu si uplatňovala ako nadmerný odpočet dane (t.j. záväzok voči štátnemu rozpočtu odviesť daň na výstupe ponižovala o svoju pohľadávku nadmerného odpočtu dane, ňou fiktívne zaplatenej na vstupe za neexistujúci tovar či službu). Súčasne si žalobca, na výstupe spoločnosťou FOOD s.r.o. nezaplatenú daň, uplatnil v zdaňovacom období 08/2020 ako nadmerný odpočet DPH. V súvislosti s dodávaním žalobcovi tovaru smotana, správca dane identifikoval, v rozhodnom zdaňovacom období 08/2020, taktiež dva obchodné dodávateľsko-odberateľské reťazce v ktorých obidvoch reťazcoch, ako žalobcov bezprostredný dodávateľ tovaru figuruje spoločnosť Creammilk SK, s.r.o. [pre tovar smotana z Poľska reťazec: výrobca POLMLEK Grudziadz sp. z o.o. (Poľsko) – sprostredkovateľ UNIMILK s.r.o. (Česko) – dodávateľ Creammilk SK s.r.o. (SK) - žalobca (Tatranská mliekareň a.s., SK); pre tovar smotana z Litvy reťazec: výrobca AB „VILKYŠKIU PIENINE" (Litva) – sprostredkovateľ „TRANS-SER“ (Poľsko) – dodávateľ Creammilk SK s.r.o. (SK) – žalobca (Tatranská mliekareň a.s., SK)], na úrovni bezprostredného dodávateľa ktorého, správca dane v oboch opísaných obchodných reťazcoch zistil daňový únik na DPH (t.j. daňový podvod) spočívajúci v tom, že dodávateľ Creammilk SK, s.r.o. v zdaňovacom období 08/2020 nezaplatil DPH z ním žalobcovi na výstupe vystavených faktúr z reálne dodaného uvedeného tovaru (smotana), pričom nezaplatenie tejto dane na výstupe Creammilk SK, s.r.o. maskovala vzájomným započítaním si oproti tejto na výstupe nezaplatenej sume dane z dodania fakticky existujúceho tovaru (smotana), zas sumou ňou (rozumej Creammilk SK, s.r.o) zaplatenou na vstupe pri dodaní jej fiktívneho tovaru v rámci fiktívne vytvorených reťazcov so zaniknutou a nekontaktnou spoločnosťou A&B development s.r.o. (nepreukázané dodanie kávy). Inými slovami, Creammilk SK, s.r.o. figurovala raz ako dodávateľ tovaru a to v obchodnom reťazci obchodujúcom s reálnym tovarom (smotana) a súčasne ako odberateľ fiktívneho tovaru (káva), v ktorom dôsledku si daň, ktorú mala zaplatiť ako dodávateľ na výstupe ponižovala, v dôsledku tzv. „krížovej fakturácie“, o ňou fiktívne zaplatenú sumu dane na vstupe pri dodávke jej fiktívneho tovaru, ktorú sumu si uplatňovala ako nadmerný odpočet dane (t.j. záväzok voči štátnemu rozpočtu odviesť daň na výstupe ponižovala o svoju pohľadávku nadmerného odpočtu dane, ňou fiktívne zaplatenej na vstupe za neexistujúci tovar). Súčasne si žalobca, na výstupe spoločnosťou Creammilk SK, s.r.o. nezaplatenú daň, uplatnil v zdaňovacom období 08/2020 ako nadmerný odpočet DPH.
35. V súvislosti so správcom dane zisťovanou odpoveďou na prvú z uvedených otázok tzv. Axel Kittel testu a to, či v obchodnom reťazci nastal alebo nenastal daňový únik (daňový podvod), je nutné
opakovane pripomenúť, že sa jedná vo svojej podstate o objektívnu časť tohto testu, t.j. zistenie podvodu je správcom dane indikované v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku obchodného reťazca bez ohľadu na subjektívne zavinenie, či subjektívnu vedomosť kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu) o tomto podvode. Faktická existencia daňového podvodu teda sama o sebe neznamená, že kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) bol do podvodného reťazca zapojený vedome a žeby preto nemal mať nárok na odpočet DPH, resp. inak, samotná objektívna (bez ohľadu na zavinenie kontrolovaného daňového subjektu) existencia daňového podvodu ešte nepostačuje na odopretie odpočtu DPH, preto sa táto vedomosť v tomto prvom objektívnom štádiu testu neposudzuje, ale pre záver o odopretí odpočtu DPH kontrolovanému daňovému subjektu z dôvodu daňového podvodu, musí byť skúmaná a pozitívne vyhodnotená ešte aj časť testu zaoberajúca sa danosťou aj vedomostnej zložky kontrolovaného daňového subjektu o tomto podvode. Vedomosť kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu) sa teda posudzuje až v rámci subjektívnej časti Axel Kittel testu, počas ktorého sa overuje subjektívna vedomosť kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu) hoc aj len na úrovni nevedomej nedbanlivosti (nevedel, ale mal a mohol vedieť) o možnej neštandardnosti obchodných vzťahov potencionálne signalizujúcich podvodné daňové konanie. V súvislosti s prvou objektívnou časťou tzv. Axel Kittel testu je nutné, v interakcii na žalobné námietky žalobcu, tiež najprv všeobecne uviesť aj to, že v tomto štádiu testu ohľadne zisťovania skutočností svedčiacich o daňovom podvode, nie je podstatné, či tieto skutočnosti nastali v minulosti, v čase uzatvárania obchodu, alebo až následne [napr. Najvyšší správny súd SR sp. zn. 10 Sžfk 26/2021 z 28.04.2023 (bod 31); Najvyšší správny súd ČR sp. zn. 1 Afs 304/2019 zo 06.08.2020 (bod 27)], a to na rozdiel od subjektívnej časti tohto tzv. Axel Kittel testu, počas ktorej sa skúma vedomostná zložka kontrolovaného daňového subjektu, kedy naopak možno vychádzať výlučne iba zo skutočností, ktoré nastali do momentu uzatvorenia obchodu.
36. Nadväzne na uvedené sa správny súd zaoberal aj žalobnými námietkami žalobcu, podľa ktorých, žalobca jednako nemá povinnosť ani kapacity, či možnosti k tomu, aby skúmal plnenie si daňových povinností svojich obchodných partnerov a za ich neplnenie nemôže niesť zodpovednosť a nemožno mu toto pripočítať na ťarchu a jednako že správca dane neprípustne pri určení daňového podvodu vychádzal aj z toho, že dodávatelia žalobcu, na úrovni ktorých bol indikovaný daňový podvod, so správcom dane počas daňovej kontroly nespolupracovali a boli nekontaktní, aj keď tieto skutočnosti nastali až po rozhodnom zdaňovacom období august 2020. Nadväzne na vyššie uvedené všeobecné východiská, tak správny súd uvedené námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, pretože, ako už bolo uvedené, pre indikovanie daňového podvodu v rámci prvej objektívnej časti testu je absolútne irelevantné, či kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) mal alebo nemal subjektívnu vedomosť o podvodných praktikách obchodných partnerov; je irelevantné aj to, že pri daňovej kontrole v inom zdaňovacom období bol žalobcov dodávateľ vyhodnotený bez závad a taktiež je irelevantné kedy nastali skutočnosti (napr. nekontaktnosť a absentujúca spolupráca so správcom dane; neplnenie daňových povinností u dodávateľa), na základe ktorých správca dane dospel k záveru o objektívnej existencii daňového podvodu.
37. Pokiaľ ide o v poradí poslednú žalobnú námietku žalobcu, podľa ktorej správca dane neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, žeby sa žalobca podieľal na daňovom podvode, správny súd aj túto v okolnostiach veci vyhodnotil ako neopodstatnenú. Po zistení objektívneho daňového podvodu, správca dane v druhom kroku tzv. Axel Kittel testu vykonáva vedomostný test kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu), t.j. zisťuje, aké objektívne skutkové okolnosti mal kontrolovaný daňový subjekt k dispozícii (mal o nich vedomosť), ktoré kontrolovanému daňovému subjektu signalizovali alebo mohli signalizovať, že je alebo by mohol byť súčasťou podvodného obchodného reťazca a teda, že o tom buď vedel alebo nevedel (nevedomá nedbanlivosť), ale aspoň mohol a mal vedieť, t.j. nemusí ísť o úmysel, ako to chybne vníma žalobca. Inými slovami, na strane žalobcu, ako kontrolovaného daňového subjektu, nemuselo byť správcom dane zistené jeho vedomé podieľanie sa na daňovom podvode, ale postačuje zistenie, že na základe objektívnych skutočností, o ktorých mal žalobca vedomosť, žalobca mohol alebo mal usúdiť a vedieť, žeby mohol byť účastným podvodného obchodného reťazca.
38. V okolnostiach veci mal správny súd za nepochybné, že správca dane preukázal aj tento druhý bod vedomostného testu a to minimálne na úrovni nevedomej nedbanlivosti žalobcu, t.j. na úrovni, kedy na základe žalobcovi, v čase uzatvárania obchodu s dodávateľmi na úrovni, ktorých bol indikovaný daňový podvod, známych objektívnych skutočností, pri zachovaní postupu starostlivého hospodára a ich
objektívnom vyhodnotení, žalobca mohol a mal vedieť, že je zapojený do podvodného obchodného reťazca.
39. Z rozhodnutia správcu dane, vo vzťahu k žalobcovmu dodávateľovi FOOD s.r.o., boli preukázané nasledovné objektívne skutkové zistenia, ktoré v súhrne boli a objektívne mohli byť indíciou pre žalobcu o neštandardnosti označeného obchodného partnera a teda mohli a mali u žalobcu vzbudiť podozrenie, že sa zúčastňuje podvodného reťazca:
- žalobca bol v januári 2019 oslovený na spoluprácu z iniciatívy konateľa, na trhu s mliečnymi produktami neetablovanej spoločnosti FOOD s.r.o. A. B. (vznik 16.01.2018);
- konateľ FOOD s.r.o. A. B. bol aj konateľom spoločnosti EUROFOOD s.r.o., ktorá 17.12.2018 vstúpila do likvidácie a 24.08.2019 bola po prenesení sídla do iného členského štátu EÚ vymazaná z obchodného registra;
- žalobca prestal spolupracovať s EUROFOOD s.r.o. (spolupráca od roku 2012) z dôvodu, že mu tento dodávateľ prestal predkladať obchodné ponuky;
- FOOD s.r.o. vykonávala obchodné aktivity s rovnakými dodávateľmi, prepravnými spoločnosťami a s rovnakými komoditami ako EUROFOOD s.r.o., o čom mal žalobca, ako sám prehlásil vedomosť;
- existencia personálneho prepojenia skrz osobu konateľa A. B. nie len medzi dodávateľmi žalobcu EUROFOOD s.r.o. (SK) a FOOD s.r.o. (SK), ale aj s ďalším dodávateľom žalobcu UNIMILK s.r.o. (Česká republika), v ktorej bol A. B. taktiež konateľom a ktorá, podľa vyjadrenia žalobcu s ním priamo obchodovala s mliečnymi produktami v období 04 – 06/2020, a podľa zistení správcu dane aj v rozhodnom daňovom období 08/2020 (prepravca „KONKRÉT“ potvrdil, že prepravu si u neho objednával UNIMILK s.r.o. na všetky prepravy mliečneho tovaru od POLMLEK Grudziadz sp. z o.o. (Poľsko) do sídla žalobcu aj v dňoch 02.08.2020; 04.08.2020; 12.08.2020 a 15.08.2020);
- konateľ všetkých troch spoločnosti Peter Balogh (EUROFOOD s.r.o.; FOOD s.r.o. a UNIMILK s.r.o.) dojednával so žalobcom obchody skrz zamestnanca žalobcu C. D.;
- spoločnosť FOOD, s.r.o. mala zriadenú neúplnú webovú stránku, na ktorej ponúkala aj produkty žalobcu, ale bez uvedenia cien, označenia výrobcu, pôvod tovaru a navyše stránka bola neaktuálna (napr. nebola na nej uvedená zmena sídla spoločnosti; zobrazovala ponuku produktov ktoré, cit. „... sú 7 rokov po záruke, aj keď stránka bola vytvorená v roku 2018“);
- žalobca nemal o FOOD s.r.o. žiadne recenzie ani odporúčania;
- existencia nezrovnalosti v prepravnom doklade CMR (potvrdzuje ho aj žalobca, pozn.), ako aj vo vážnom liste a na certifikáte kvality, kde je ako kupujúci tovaru (malo) uvedená spoločnosť CarneCorp Kft. (HU), ktorá nefiguruje vo fakturačnom reťazci pre túto komoditu „maslo“ a ktorá bola prečiarknutá a rukou dopísaná spoločnosť VIVAMUS HUNGARY Kft. (HU) a pečiatka spoločnosti FOOD, s.r.o. (na dokladoch predložených spoločnosťou FOOD, s.r.o. bol opravený iba prepravný doklad CMR);
- obchodovanie bolo dojednané za podmienok, kedy bez ingerencie dodávateľa FOOD s.r.o., v prípade komodity (maslo) si prepravu tovaru z Poľska zabezpečoval sám žalobca prostredníctvom dopravných spoločností Cosmos Trading s.r.o. a Mäsokombinát Nord Svit s.r.o.;
- obchodovanie bolo dojednané za podmienok, kedy si žalobca dodávateľom FOOD s.r.o. dodávaný potravinársky tovar (syr) nekontroloval sám, ale jeho kvalitu a množstvo kontrolovali vodiči externej prepravnej spoločnosti;
- žalobca aj keď mal vedomosť o výrobcoch jemu skrz dodávateľa FOOD s.r.o. dodávaného tovaru, nekontaktoval za účelom obchodnej spolupráce priamo výrobcov v Poľsku a Nemecku, ale tovar kupoval so zvýšenými nákladmi skrz FOOD s.r.o., aj keď v rozhodnom zdaňovacom období obchodoval aj priamo s inými výrobcami mliečnych produktov z označených krajín (napr. BESTMILK; Spóldzielnia mleczarska „MLEKPOL"; Spóldzielnia mleczarska Mlekovita);
- obchodovanie nebolo dojednané na princípe pravidelných plošných dodávok na určitý čas, ale ad hoc (nárazové naskladňovanie) podľa objednávok žalobcovho odberateľa;
- podľa údajov systému FinStat mala FOOD, s.r.o. prudký nárast tržieb, keď v roku 2018 mala tržby v sume 604 603,- Eur a v roku 2019 stúpli až na 21,21 mil. Eur.
40. Uvedené správcom dane zistené skutočnosti o spôsobe nadviazania obchodu a obchodovania medzi žalobcom a spoločnosťou FOOD s.r.o., hoc samé osobe by nemuseli byť výpovedné, ale v ich súhrne, aj podľa správneho súdu obstoja pre daňovými orgánmi učinený záver, že medzi uvedenými subjektami sa nejednalo o úplne štandardný obchodný vzťah. Ako to uviedol správca dane, žalobcovi mohlo byť na základe uvedeného minimálne podozrivé, že ho na obchodnú spoluprácu oslovila spoločnosť, ktorá bola žalobcovi do tej doby neznáma, nemal o nej žiadne referencie a aj keď žalobca poznal jej konateľa z predchádzajúcej spolupráce, tak otázniky mohla vyvolať aj skutočnosť, z akého dôvodu
tá istá osoba chce so žalobcom obchodovať stále s identickým tovarom (mliečne produkty), avšak vždy pod iným obchodným menom (EUROFOOD s.r.o.; UNIMILK s.r.o. a FOOD s.r.o.) pri zachovaní tých istých prepravcov a výrobcov tovaru o ktorých žalobca, ako sám uviedol mal vedomosť, a týchto výrobcov žalobca, podľa jeho vyjadrenia, priamo neoslovil na obchodovanie preto, že nechcel obchádzať FOOD s.r.o. ako svojho obchodného partnera s ktorým mali mať výrobcovia jemu dodávaného tovaru dlhodobé veľkoodberateľské kontrakty a tiež z dôvodu, že žalobca nemal kapacity, aby oslovoval priamo výrobcov. Podľa správcu dane tento argument žalobcu neobstojí jednako z dôvodu, že FOOD s.r.o. ani nemala priame kontakty s výrobcami a bola až tretia v rade z dodávateľských spoločností a jednako žalobca v rozhodnom čase 08/2020 mal kapacity na to, aby priamo obchodoval s inými subjektami v zahraničí. Podľa správcu dane navyše aj keď si žalobca priamym obchodovaním s výrobcami tovaru mohol znížiť obstarávacie náklady, napriek tomu nepochopiteľne bez zreteľného benefitu akceptoval sprostredkovanie tohto obchodu prostredníctvom jemu do tej doby iba skrz konateľa A. B. známu FOOD s.r.o., ktorý mal byť aj konateľom spoločnosti EUROFOOD s.r.o. obchodujúcej so žalobcom od roku 2012 s identickými komoditami identických výrobcov ako aj FOOD s.r.o. a ktorá spoločnosť EUROFOOD s.r.o. vstúpila do likvidácie, čo podľa správcu dane malo žalobcovi indikovať, že aj FOOD s.r.o. je nedôveryhodným obchodným partnerom. K uvedenému správny súd uvádza, že vstup spoločnosti do likvidácie, na rozdiel od vstupu spoločnosti do konkurzu, nemôže byť sám o sebe indikátorom nedôveryhodnosti likvidovanej spoločnosti, ako to uviedol správca dane, pretože likvidácia môže nastať z rôznych dôvodov, napr. aj z dôvodu dobrovoľného ukončenia činnosti a nie len z dôvodu nedodávania tovaru obchodným partnerom, spojeného s ich stratou, preto táto skutočnosť nemohla byť indikátorom nedôveryhodnosti a to ani pre FOOD s.r.o. už aj len z toho dôvodu, že FOOD s.r.o. nebola v právnom slova zmysle právnym nástupcom EUROFOOD s.r.o.. Avšak odhliadnuc od týchto úvah správcu dane, aj podľa správneho súdu mal žalobca o FOOD s.r.o. k dispozícii viacero objektívnych informácií [žiadna obchodnícka história; parazitovanie resp. kopírovanie obchodných kontaktov inej spoločnosti EUROFOOD s r.o.; absentujúca aktuálna propagácia svojej činnosti (neaktuálna web stránka); ale hlavne a predovšetkým oslovenie žalobcu k obchodovaniu s identickou komoditou síce vždy jednou a tou istou osobou, avšak pod tromi rôznymi obchodnými menami], na základe informácií ktorých žalobca mal a mohol mať pochybnosti o tomto obchodnom partnerovi, či teda ním realizované identické obchodné aktivity, avšak vždy pod iným obchodným menom nemôžu byť dôsledkom snahy o zastieranie skutočného úmyslu a zmyslu existencie týchto, okrem rozdielneho obchodného mena, obdobných spoločností, a to o to viac, keď pôvodný obchodný partner žalobcu EUROFOOD s.r.o. neukončil obchodnú spoluprácu so žalobcom v zmysle slušných obchodných praktík oznámením žalobcovi ukončenie svojej činnosti likvidáciou spoločností, ale len púhym odmlčaním sa a nepredkladaním žalobcovi obchodných ponúk. Aj napriek tejto skúsenosti žalobca vstúpil do obchodnoprávneho vzťahu aj s FOOD, s.r.o., ktorú reprezentovala vo vzťahu k žalobcovi identická osoba A. B., ktorá vo vzťahu k žalobcovi konala aj v mene EUROFOOD s.r.o., takže žalobca ani nemal istotu či a kedy sa opätovne môže takto náhle ukončiť spolupráca aj s touto spoločnosťou, ktorá bola aj tak iba ad hoc charakteru (nejednalo sa o dlhodobejšie zazmluvnenie pravidelných dodávok tovaru). Na tomto mieste si argumentácia žalobcu odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že zisťovania správcu dane o EUROFOOD s.r.o. boli nadbytočné a s vecou nesúvisiace, keďže v rozhodnom zdaňovacom období 08/2020 si žalobca v súvislosti s touto spoločnosťou neuplatnil nadmerný odpočet, avšak na strane druhej sa žalobca dovoláva zohľadnenia svojich dobrých skúsenosti zo spolupráce práve s EUROFOOD s.r.o., ktoré mali byť pre žalobcu dôvodom pre vstup do spolupráce aj so spoločnosťou FOOD s.r.o., ktorá však nebola jej právnym nástupcom. Záverom správny súd poznamenáva, že je málo uveriteľnou aj obranná argumentácia žalobcu, že aj keď mal vedomosť o výrobcoch tovaru, ktorý mu bol dodávaný prostredníctvom FOOD s.r.o. a predtým EUROFOOD s.r.o., tak tých neoslovil na priame obchodovanie v snahe neobísť svojho obchodného partnera, ktorý mal mať s výrobcami uzavreté dlhodobé veľkoodberateľské dojednania, a to jednako z dôvodu, že ako správca dane uviedol, FOOD s.r.o., ako aj predtým EUROFOOD s.r.o. nemala zazmluvnených priamo výrobcov, ale bola až v poradí tretím sprostredkovateľom predaja ich tovaru a jednako preto, že žalobca, keby boli pre neho dodávky predmetného tovaru podstatné, by týchto výrobcov bol oslovil aspoň v medziobdobí medzi zánikom EUROFOOD s.r.o. a oslovením ho na spoluprácu zo strany FOOD, s.r.o., no žalobca tak ani vtedy neučinil, ale akceptoval sprostredkovanú dodávku tohto tovaru prostredníctvom novo vzniknutej spoločnosti bez obchodníckej histórie a to, ako sa sám žalobca vyjadril v záujme dosiahnutia zisku, za podmienok, kedy žalobca súhlasil aj s tým, že si bude sám zabezpečovať prepravu tovaru (mliečnych produktov) a to bez možnosti ním samým vykonanej kontroly jeho kvality a množstva, čím v konečnom dôsledku žalobca ako dlhoročný výrobca a obchodník s mliečnymi výrobkami v podstate riskoval aj svoje dobré meno predávaním tovaru, ktorého kvalitu sám nepoznal.
41. Z rozhodnutia správcu dane, vo vzťahu k žalobcovmu dodávateľovi Creammilk SK, s.r.o., boli preukázané nasledovné objektívne skutkové zistenia, ktoré v súhrne boli a objektívne mohli byť indíciou pre žalobcu o neštandardnosti označeného obchodného partnera a teda mohli a mali u žalobcu vzbudiť podozrenie, že sa zúčastňuje podvodného reťazca:
- žalobca bol 04.02.2020 oslovený na spoluprácu z iniciatívy konateľa, na trhu s mliečnymi produktami neetablovanej a neznámej spoločnosti Creammilk SK, s.r.o. B. J.;
- žalobca nemal o Creammilk SK, s.r.o. žiadne recenzie ani odporúčania;
- Creammilk SK, s.r.o., aj podľa vyjadrenia svojho konateľa B. J. nemala žiadne oprávnenie (licenciu) na obchodovanie s mliečnymi výrobkami;
- počas kontrolovaného zdaňovacieho obdobia 08/2020 Creammilk SK s.r.o. mala sídlo na adrese K. XXX/XX, L. K., ktoré bolo virtuálne a nachádzala sa tam len schránka; nevlastnila žiadne skladovacie priestory, nemala žiadnych zamestnancov ani nevlastnila majetok;
- v systéme FinStat boli zverejnené iba údaje za obdobie od 01.08.2019 do 31.12.2019, v ktorom období mala Creammilk Sk s.r.o. tržby 0,- Eur a zisk 0,- Eur;
- Creammilk SK, s.r.o. mala iba všeobecnú web stránku s pár vetami o spoločnosťami a šiestimi obrázkami, ktoré sa nedali rozkliknúť;
- obchody so žalobcom boli dojednávané prostredníctvom tichého spoločníka Creammilk SK, s.r.o. R. F.;
- existovalo personálne prepojenie skrz osobu R. F., ktorý bol tichým spoločníkom Creammilk SK, s.r.o. a jednako bol do 07.09.2020 aj konateľom spoločnosti ZETOM s.r.o., s ktorou žalobca taktiež v roku 2020 obchodoval;
- obchody so žalobcom boli dojednávané ad hoc t.j. zmluvy boli podpisované iba na týždeň, takže v rozhodnom zdaňovacom období 08/2020 boli podpísané 3 zmluvy;
- Creammilk Sk. s r.o. opakovane menila svoje sídlo a obchodné meno.
42. Podľa správneho súdu uvedený výpočet informácii v ich súhrnne, a niektoré aj samé o sebe (napr. absencia licencie na obchodovanie s mliečnymi výrobkami) bez potreby ďalšieho komentára dokazujú, že žalobca na ich základe mohol a mal bezpochyby dospieť k záveru o neštandardnosti obchodného vzťahu s týmto dodávateľom. Podstatné tiež je, že obdobne ako v prípade FOOD s.r.o., aj Cremmilk SK, s.r.o. boli priami dodávatelia žalobcu, kde je možné od žalobcu očakávať vyššiu obozretnosť. Podstatným tiež je, že žalobca tieto okolnosti ničím konkrétnym nespochybňoval, iba všeobecne tvrdil, že správca dane nepreukázal jeho vedomosť o zapojení do podvodného reťazca.
43. Pre úplnosť veci, v súvislosti s argumentom správcu dane o získaní daňovej výhody žalobcom v podobe uplatnenia si odpočtu DPH z faktúr od tuzemských spoločností FOOD s.r.o. alebo od Creammilk Sk, s.r.o., za súčasného oslobodenia od dane jeho vlastných dodávok do Maďarska (odberateľovi TESCO GLOBAL Zrt.), ktorú výhodu by žalobca nebol mal, keby tovar nakupoval v rámci intrakomunitárneho obchodu, t.j. priamo od výrobcu alebo od dodávateľa v zahraničí, správny súd poukazuje, že SD EÚ v spojených veciach C-439/04 (Axel Kittel) a C-440/04 (RecoItaRecycling SPRL) už uviedol, že platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí na účely smernice o DPH považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má z opätovného predaja tovaru prospech, alebo nie (bod 56).
44. V treťom kroku tzv. Axel Kittel testu správca dane posudzuje, či daňový subjekt (žalobca) prijal opatrenia, ktoré vzhľadom na okolnosti veci bolo možné od neho rozumne vyžadovať, aby zabránil svojej účasti na prípadnom daňovom podvode, takže preukázanie prijatia týchto opatrení, aj v prípade splnenia objektívnej a subjektívnej časti Axel Kittel testu, by daňovému subjektu umožnilo obhájiť si opodstatnenosť ním uplatneného práva na odpočítanie DPH. Správny súd poznamenáva, že prijatie dostatočných preventívnych opatrení nepreukazuje správca dane, ale daňový subjekt, pričom výpočet týchto opatrení a ich dostatočnosť nie je možné globalizovať (zovšeobecňovať), pretože ich konkrétna voľba bude vždy závisieť od konkrétností každého prípadu. Daňovým subjektom prijaté opatrenia, následne z hľadiska ich, okolnostiam prípadu, primeranosti a dostatočnosti vyhodnocuje správca dane, avšak nie je povinnosťou správcu dane uvádzať, aké preventívne opatrenia mal daňový subjekt prijať. Obozretný subjekt rozumne považuje za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti [rozsudok z 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, EU:C:2012:373, bod 60; uznesenie zo 14.04.2021, O. T., C-610/20, EU:C:2021:266, bod 29] s tým, že čím väčšmi sa určitá obchodná transakcia
vymyká štandardu bežnej obchodnej činnosti, o to viac možno od subjektu spravodlivo požadovať, aby vynaložil úsilie prijímať opatrenia na elimináciu svojej účasti na daňovom podvode.
45. V konkrétnostiach prípadu v súvislosti do žalobcovým dodávateľom FOOD s.r.o., žalobca uvádzal, že na overenie si spoľahlivosti tohto obchodného partnera vychádzal jednako zo svojich pozitívnych skúseností z predchádzajúceho obchodovania s A. B. s ktorým žalobca obchodoval od roku 2012 ako s konateľom spoločnosti EUROFOOD s.r.o., ktorým bol žalobcovi vždy dodaný požadovaný tovar a jednako preverením si FOOD s.r.o. v systéme FinStat, VIES, ako aj vo svojom internom systéme, pričom spoločnosť FOOD, s.r.o. nebola nikdy indikovaná ako majúca problém. V uvedenej súvislosti má správny súd za dostatočne zdôvodnený záver správcu dane o nedostatočnosti žalobcom prijatých opatrení na preverenie si spoľahlivosti tohto obchodného partnera a to už aj len s poukazom na existenciu uvedeného personálneho prepojenia skrz iba jednu osobu až troch s identickým segmentom obchodujúcich spoločností, t.j. žalobca opomenul byť ostražitým a zisťovať si minimálne, z akého dôvodu ho za účelom obchodovania oslovila tá istá osoba avšak vždy pod obchodným menom inej spoločnosti, využívajúc pri tom kontrakty s identickými výrobcami a dopravcami tovarov, pričom žalobca obchodoval so všetkými troma spoločnosťami, takže mal o nich vedomosť, ale žalobca vstúpil do obchodovania s touto spoločnosťou iba na základe svojej skúsenosti (intuície), čo je ale pri uzavretí obchodov medzi žalobcom a touto spoločnosťou za mesiac august 2020 v objeme až 532 150,33 Eur bez DPH (k tomu DPH 106 430,10 Eur), pomerne málo a teda dôslednejšie overenie si tohto obchodného partnera žalobcom nie je žiadnou neprimeranou požiadavkou. Obiter dictum správny súd k uvedenému ešte dodáva, že snaha podnikateľského subjektu eliminovať obchodné riziko, t.j. žeby za platbu podnikateľ nedostal od svojho obchodného partnera primeranú protihodnotu (tovar), ešte bez ďalšieho neznamená, že podnikateľský subjekt súčasne eliminoval aj možnosť svojej účasti na podvodnom obchodnom reťazci. Preto zmyslom (v rámci tzv. Axel Kittel zisťovaných) prijatých opatrení nie je eliminácia obchodného rizika, ani preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok, ale prevencia pred tým, že daňový subjekt pri svojom podnikaní spoločný systém DPH naruší, zneužije alebo to umožní iným subjektom. Vzhľadom k uvedenému je tak irelevantnou argumentácia žalobcu, že jeho dodávateľ FOOD s.r.o. svoje záväzky vždy splnil a tovar mu dodal a preto ho žalobca považoval za dôveryhodného, pretože iba pri sledovaní tohto parametra žalobca síce pri takomto obchodovaní eliminoval svoje obchodné riziko avšak nedbal už aj na prijatie opatrení aby eliminoval aj svoju možnú účasť na podvodnom obchodnom reťazci (t.j. na preverovaní toho kto mu tovar dodáva). Okrem toho, v tomto prípade podľa správneho súdu, žalobca mohol a mal predísť riziku zapojenia sa do podvodného obchodného reťazca aj tým, žeby neumožnil koncentrovanie vyhodnocovania dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov iba k rukám jediného zamestnanca C. D. (nebol konateľom žalobcu), ktorý bol navyše v priateľskom vzťahu s A. B., takže je napokon spochybniteľným aj to, či sa pri svojom úsudku C. D. nespoliehal iba na tento ich priateľský vzťah a tento ďalej objektívne neoveroval, keďže napr. neušlo pozornosti správneho súdu, že v roku 2012 kedy žalobca uvádza, že nadviazal spoluprácu s vtedajšou EUROFOOD s.r.o. prostredníctvom jej konateľa A. B., tak podľa výpisu z obchodného registra v tomto období A. B. nebol konateľom EUROFOOD s.r.o. a v tejto pozícii vystupoval až od 28.02.2014 do 17.12.2018, alebo napr. že FOOD s.r.o. existovala v čase od svojho vzniku od 16.01.2018 takmer rok paralelne popri EUROFOOD s.r.o. a to až do okamihu vstupu EUROFOOD s.r.o. do likvidácie 29.12.2018, avšak v tomto období FOOD s.r.o. žalobcu k spolupráci neoslovila, ale učinila tak až po utlmení činnosti EUROFOOD s.r.o. vstupom do likvidácie, z čoho je taktiež zrejmým, správcom dane už konštatované, že FOOD s.r.o. aj keď nie v právnom slova zmysle, avšak formálne prebrala obchody niekdajšej EUROFOOD s.r.o..
46. V súvislosti do žalobcovým dodávateľom Creammilk SK, s.r.o., žalobca uvádzal, že na overenie si spoľahlivosti tohto obchodného partnera vychádzal z údajov v systéme FinStat, VIES, ako aj zo svojho interného systému, pričom na tohto dodávateľa nemal žiadne upozornenie a aj tento dodávateľ žalobcovi vždy tovar dodal. K uvedenému správny súd zhodne so správcom dane uvádza, že vzhľadom ku skutočnostiam, ktoré boli v rozhodnom období 08/2020 o Creammilk SK, s.r.o. objektívne známe a objektívne ľahko dohľadateľné (viď vyššie), ako napr. virtuálne sídlo, absencia materiálneho, personálneho i odborného (absencia licencie na obchodovanie s mliečnymi produktami) zázemia na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, bol rozsah overovania si tohto obchodného partnera žalobcom absolútne nedostatočný a čisto formálny. Obiter dictum k uvedenému správny súd uvádza, že žalobca si mohol napr. overiť sídlo tohto dodávateľa, ale prioritne je zarážajúce, že žalobca, ako sám dlhoročný výrobca a obchodník s mliečnymi výrobkami si neoveril, či jeho obchodný partner disponuje oprávnením na obchodovanie s tuto komoditou, čím
žalobca riskoval aj svoju povesť a dobré meno. Vzhľadom k uvedenému sa aj v tomto prípade javí byť viac ako pravdepodobným, že zamestnanec žalobcu C. D. skrz ktorého žalobca s Creammilk Sk, s.r.o. obchodoval, pri overovaní si dôveryhodnosti tohto obchodného partnera spoliehal skôr na priateľský vzťah s tichým spoločníkom Creammilk SK s.r.o. R. F. a s jej konateľom B. J., ako na overenie objektívnych skutočností, pretože inak pri reálnom preverení si tohto obchodného partnera, by bol minimálne zistil, že Creammilk SK s.r.o. ma podľa údajov FinStat od 08/2019 do 12/2019 zisk 0,- Eur a obrat 0,- Eur, teda, že sa jedná o obchodníka bez histórie a bez odporúčaní o jeho dôveryhodnosti na to, že žalobca s ním uzavrel obchody v rozhodnom období 08/2020 v objeme 302 114,37 Eur bez DPH (k tomu DPH 60 422,87 Eur).
47. Správny súd má za to, že žalobca ani v jednom z uvedených prípadov neprejavil náležitú mieru opatrnosti a preto musí znášať riziko, že ohľadne preukazovania primeraných opatrení, ktoré mal prijať na zamedzenie svojej účasti v podvodných obchodných reťazcoch je v dôkaznej núdzi pri preukazovaní oprávnenosti ním uplatneného nároku na odpočet DPH.
48. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, dôkazy z daňovej kontroly boli riadne a komplexne vyhodnotené a odôvodnené tak, že správny súd sa plne stotožňuje so záverom daňových orgánov o splnení predpokladov tzv. Axel Kittel testu pre posúdenie veci ako účasť žalobcu na daňovom podvode. Žalobca napadnutým rozhodnutím, ani rozhodnutím správcu dane nebol na svojich právach ukrátený a rozhodnutia týchto správnych orgánov považuje správny súd za zákonné, a preto s poukazom na § 190 SSP, správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
49. Napokon v súvislosti so žalobcom navrhovaným dokazovaním vypočutím na pojednávaní jeho zamestnanca C. D., správny súd dodáva, že toto žalobcom navrhované dokazovanie nevykonal, pretože jednako, pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu (žalovaného) je dôležitý skutkový stav ku dňu rozhodnutia správneho orgánu, takže vykonanie tohto dôkazu až pred správnym súdom, by už nemalo žiadny vplyv na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného (počas daňovej kontroly žalobca vypočutie tohto svedka nenavrhol a tento svedok sa bez predvolania sám dostavil pred správcu dane až k prerokovaniu protokolu z daňovej kontroly, z prerokovania ktorého bol vylúčený ako nepríslušný subjekt, tento postup správcu dane žalobou nebol namietaný, pozn. súdu) a jednako správny súd v zásade nie je súdom skutkovým (vyhľadávacím), ale je súdom prieskumným a teda vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy.
50. Pod3a § 163 SSP v jeho znení úeinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a úeelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatoovaním a bránením práva na správnom súde.“
51. Pod3a § 168 SSP v jeho znení úeinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd pod3a pomeru jeho úspechu vo veci voei žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadova?. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno prizna? len výnimoene.“
52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd pod3a § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len eiastoený úspech, avšak keiže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadova?, správny súd mu nárok na ich náhradu voei žalobcovi nepriznal.
53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP v ich znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).