Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Svk/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca), zo sudkyne JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a zo sudcu JUDr. Martina Tisa, vo veci žalobcu (sťažovateľa): X.. N. D., s adresou trvalého pobytu I. XX, XXX XX I. N., dátum narodenia: X. V. XXXX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: KaPO , ČRZ: 158987/2018 zo 16. novembra 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -21 z 23. februára 2023, t a k t o

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca listom zo dňa 28. augusta 2018, následne doplneným žiadosťou zo dňa 23. septembra 2018, doručenou žalovanému 26. septembra 2018, požiadal žalovaného podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o právnej pomoci“ alebo „“) o poskytovanie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd žiadateľa uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „“) sp. zn. zo dňa 26. apríla 2018, ktorým rozhodol o zastavení konania o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23. februára 2017, ktorým súd podľa v spojení s prvej vety a tohto zákona odmietol odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. -32 zo dňa 18. marca 2016. Z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. marca 2016 pritom vyplýva, že týmto rozhodnutím bol zamietnutý ako nedôvodný návrh žalobcu proti nečinnosti správneho orgánu, a to Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky, v konaní vedenom podľa príslušných ustanovení o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Žalobca v podanej ústavnej sťažnosti voči uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. apríla 2018 namietal porušenie práva na spravodlivé súdne konanie s poukazom na , 2, 3 a porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa .

2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci, a to podľa § 10 ods. 5 zákona o právnej pomoci s poukazom na § 6 ods. 1 písm. b) a § 8 uvedeného zákona, keď zistil, že uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. apríla 2018 súd konanie zastavil z dôvodu, že neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred Najvyšším súdom SR, čím nastala zrejmá bezúspešnosť sporu, ktorý žalobca podaním ústavnej sťažnosti inicioval. Žalobca tak nesplnil jednu z kumulatívnych podmienok na priznanie práva na poskytnutie právnej pomoci.

3. V podanej správnej žalobe zo dňa 22. decembra 2018, doručenej Krajskému súdu v Košiciach dňa 31. decembra 2018 žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného číslo: KaPO , ČRZ: 158987/2018 zo 16. novembra 2018, navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca namietal nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a žalobné dôvody označil s poukazom na , , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „“).

4. Krajský súd najskôr v konaní sp. zn. o žalobe o preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného číslo: KaPO , ČRZ: 158987/2018 zo 16. novembra 2018 rozhodol rozsudkom, vyhláseným dňa 29. januára 2020 o zrušení napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátení mu veci na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posúdenie splnenia podmienok ústavnej sťažnosti je plne v právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“), ktorý podaný návrh predbežne prerokuje, a ak návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu vymedzenom vo výroku uznesenia o prijatí návrhu. V tejto súvislosti krajský súd poukázal aj na právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. z 28. marca 2018, podľa ktorého pri posudzovaní bezúspešnosti sporu žalovaný prihliada len na formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa a zamietnutie žiadosti z tohto dôvodu bude prijateľné iba v zrejmých prípadoch, napr. uplynutie prekluzívnej lehoty a pod. Dodal, že aj iné rozhodnutia podporujú tento právny názor, že úlohou žalovaného je prípadnú bezúspešnosť hodnotiť iba z pohľadu splnenia procesných predpokladov, nie však z pohľadu hodnotenia výsledku sporu z vecnej stránky, čím by mohlo dôjsť k prejudikovaniu sporu a k zásahom do právomoci iných, teda aj súdnych orgánov.

5. Proti rozsudku krajského súdu sp. zn. - 51 zo dňa 29. januára 2020 podal žalovaný ako sťažovateľ kasačnú sťažnosť zo dňa 17. apríla 2020, doručenú Krajskému súdu v Košiciach dňa 21. apríla 2020, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pod sp. zn. (ďalej len „Najvyšší správny súd SR“) tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn.

- 51 zo dňa 29. januára 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, Najvyšší správny súd SR v odôvodnení vyhodnotil, že žalovaný pri posudzovaní splnenia podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti v spore podľa postupoval v súlade so , a teda, že žalovaný správne zohľadnil povahu procesného nedostatku na strane žalobcu, resp. správne v ňom vzhliadol zrejmú bezúspešnosť žalobcu v spore. Tiež skonštatoval, že nie je možné prisvedčiť správnosti záverov krajského súdu ohľadom posudzovanej podmienky zrejmej bezúspešnosti žalobcu v spore, pri skúmaní ktorej nezohľadnil, že ide o procesný nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno dosiahnuť úspech v konaní. Ak teda krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci pre nesplnenie podmienky podľa a ustálil, že vo veci žalobcu nie je možné konštatovať zrejmú bezúspešnosť, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti. Najvyšší správny súd SR po tom, čo vyhodnotil dôvody obsiahnuté v kasačnej sťažnosti žalovaného za opodstatnené, postupom podľa v spojení s zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom zaviazal správny súd, aby bol pri svojom opätovnom rozhodovaní viazaný právnym názorom kasačného súdu a rovnako zohľadnil aj argumentáciu žalovaného obsiahnutú v kasačnej sťažnosti.

6. Krajský súd v Košiciach správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: KaPO , ČRZ: 158987/2018 zo 16. novembra 2018 opätovne preskúmal a rozsudkom sp. zn. -21 zo dňa 23. februára 2023 žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. Rešpektujúc povinnosť viazanosti právnym názorom kasačného súdu v zmysle , správny súd pri opätovnom rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal z právnych záverov kasačného súdu uvedených v jeho rozhodnutí a v plnej miere na ne vo svojom odôvodnení odkázal. Nad rámec, s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. novembra 2017, správny súd ešte uviedol, že

žalovaný v rámci rozhodovania o poskytovaní právnej pomoci je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať prípadnú zrejmú bezúspešnosť sporu v právnych veciach, v súvislosti s ktorými sa žiadatelia domáhajú priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci. Konštatovanie zrejmej bezúspešnosti sporu v rozhodnutí žalovaného má účinky len v rámci konania o poskytnutí právnej pomoci a v žiadnom prípade nie je spôsobilé prejudikovať právne následky, v danom prípade konania pred Ústavným súdom SR. Rozhodnutím o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci neprichádza žiadateľ o možnosť uplatňovať svoje práva, ak je presvedčený o svojom úspechu v takomto konaní. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, ktoré vyplývajú z ustanovenia II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej 7. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku krajského súdu sp. zn. -21 zo dňa 23. februára 2023 kasačnú sťažnosť. Uplatňuje v nej dôvody podľa , a .

8. Podľa názoru sťažovateľa, krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že vo veci rozhodol nesprávne obsadený správny súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ požaduje zrušenie napadnutého rozsudku s vrátením veci na ďalšie konanie, ako aj náhradu trov konania.

9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za správny a zákonný, jeho odôvodnenie za primerané, dostatočné a zrozumiteľné a v plnom rozsahu sa stotožňuje s jeho výrokom ako i jeho skutkovými a právnymi závermi. Na základe uvedeného navrhuje kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. III. Posúdenie veci kasačným súdom 10. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky dňa 15. januára 2024.

11. Najvyšší správny súd SR, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná ( ), a má predpísané náležitosti ( a ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

12. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu sp. zn. -21 zo dňa 23. februára 2023, ktorým správny súd postupom podľa zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalovaný domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: KaPO , ČRZ: 158987/2018 zo 16. novembra 2018, ktorým žalovaný podľa nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že vec posúdil ako zrejmú bezúspešnosť, pričom jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci je práve vylúčenie zrejmej bezúspešnosti veci.

13. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov prijatých krajským súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát Najvyššieho správneho súdu SR považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

14. Spornou právnou otázkou, ktorú bol súd v posudzovanej veci povolaný riešiť bolo, či sťažovateľ splnil podmienku podľa v spojení s , konkrétne, či konanie vo veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. apríla 2018, v rámci ktorého sa dožadoval práva na poskytnutie právnej pomoci, nie je zrejme bezúspešné. Zrejmá bezúspešnosť konania v tomto spore bola v danom prípade ustálená na tom základe, že neboli splnené osobitné kritériá na posúdenie zrejmej bezúspešnosti podľa spočívajúce v nemožnosti žalobcu dosiahnuť v takomto súdnom

konaní úspech práve z procesných dôvodov. Konkrétne šlo o to, že rozhodnutím o zastavení konania o dovolaní v správnom súdnictve nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd žiadateľa, keďže dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné (v konaní o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23. februára 2017, vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn. ). Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva jeho prípustnosť proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR v správnom súdnictve, a teda nie je v správnom súdnictve dovolacím súdom a nemá právomoc ako dovolací súd konať, čo vyplýva z viacerých doterajších rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky k otázke prípustnosti dovolania v správnom súdnictve a prípadnému odmietnutiu spravodlivosti z takéhoto dôvodu (, IV. 208/08, ). Pre úplnosť kasačný súd poukazuje na citáciu zmienených rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky v napadnutom rozhodnutí správneho súdu, v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. apríla 2018, ako aj v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 15. decembra 2021. Je toho názoru, že v danom prípade ide o právne relevantnú okolnosť, ktorá odôvodňuje záver o zrejmej bezúspešnosti žalobcu v súdnom preskúmavacom konaní, keď podanie dovolania v správnom súdnictve vedie bez ďalšieho k zastaveniu konania, t.j. k nemožnosti dosiahnuť úspech v konaní z procesných dôvodov na strane žalobcu.

15. Práve s poukazom na bod 16 tohto rozsudku sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje so záverom žalovaného a krajského súdu, že bezúspešnosť konania v právnej veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa pre porušenie jeho základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. apríla 2018, ktorým rozhodol o zastavení konania o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23. februára 2017, bola jednoznačne preukázaná. Rovnako kasačný súd súhlasí, že žalobca tým nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, ktoré vyplývajú z ustanovenia

16. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ďalej namieta, že podľa napadnuté rozhodnutie správneho súdu bolo vydané v konaní pred správnym súdom, ktorý nebol obsadený správne. Konkrétne, podľa sťažovateľa mala byť vec po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 15. decembra 2021 vrátená na ďalšie konanie správnemu súdu do senátu 7S, ktorý v tejto veci konal a rozhodol pôvodne a nie do senátu 6S, ktorý sťažovateľ považuje za dlhodobo zaujatý. Kasačný súd v predmetnej veci poukazuje na to, že podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach na rok 2022, v znení Dodatku č. 1 zvlášť, t.j. k 1. januáru 2022 a rovnako aj v znení Dodatku č. 2 účinnom k 1. februáru 2022 (pozn. časovo relevantné pre vrátenie veci správnemu súdu na konanie a rozhodovanie o kasačným súdom vrátenej veci) v časti pre Správny súd - III. Pravidlá určovania zákonného sudcu v bode 3, veta tretia jasne vymedzuje postup, podľa ktorého postupuje súd vo veciach vrátených kasačným súdom na ďalšie konanie a rozhodovanie správneho súdu, kde sa uvádza, že „ak nemožno zapísať vec pôvodnému senátu, pretože senát v pôvodnom zložení neexistuje, pridelí sa senátu, v ktorom je podľa rozvrhu práce zaradený sudca, ktorý bol určený ako spravodajca pôvodného senátu“. Na základe uvedeného, bola vec po vrátení z kasačného súdu na ďalšie konanie a rozhodovanie v súlade s rozvrhom práce riadne pridelená postupom podľa uvedeného Rozvrhu práce, a to do senátu č. 6, nakoľko senát pôvodne rozhodujúci a v predchádzajúcom zložení už neexistoval a sudca pôvodne určený ako spravodajca predošlého senátu bol zaradený do senátu č. 6. Kasačný súd s poukazom na vyššie uvedené preto konštatuje, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že bol porušený zákon tým, že by správny súd bol obsadený nesprávne.

17. Kasačný súd ďalej bez akejkoľvek argumentačnej relevancie vyhodnotil tvrdenie sťažovateľa, ktorým poukazoval na to, že tým, že krajský súd konal vo veci v neprítomnosti účastníkov konania, resp. predovšetkým žalobcu, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K uvedenému kasačný súd uvádza, že krajský súd s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu postupoval podľa správne, a s argumentáciou správneho súdu uvedenou v rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. z 23. februára 2023 sa stotožňuje. Na podporu uvádza, že nedostavenie sa niektorého z účastníkov konania, aj keď neúčasť ospravedlní, nie je dôvodom na odročenie pojednávania. Vyplýva to zo špecifického charakteru konania pred správnym súdom, keď skutočnosti tvrdené v žalobe sú konfrontované s obsahom napadnutého administratívneho rozhodnutia

podľa jeho stavu v čase vydania rozhodnutia. Účastníci konania preto v zásade nemôžu svojimi tvrdeniami dodatočne modifikovať skutkový stav. To umožňuje rozhodnúť vec aj v ich neprítomnosti.

18. Pokiaľ sťažovateľ uplatnil ako sťažnostný bod tiež nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom podľa , kasačný súd konštatuje, že tento sťažnostný bod nevymedzil v súlade s . Sťažovateľ totiž neuviedol žiadne konkrétne rozhodnutia senátov kasačného súdu či Ústavného súdu SR, ktoré by podľa neho mali predstavovať rozdielnosť právnych názorov v predmetnej veci, a teda byť ním namietaným kasačným dôvodom podanej sťažnosti. Nie je možné ponechať na kasačný súd, aby si domyslel, aké námietky a výhrady má sťažovateľ proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu, aby si z predchádzajúcich vyjadrení vybral skutočnosti, ktoré žalobca vytýka konaniu pred krajským súdom. Kasačný súd preto uvedený kasačný bod nemohol preskúmať. IV. Záver 19. Najvyšší správny súd pre vyššie uvedené dôvody kasačnú sťažnosť nepovažoval za dôvodnú a podľa ju zamietol.

20. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa v spojení s a , keď žalobca (sťažovateľ) bol v konaní pred kasačným súdom neúspešný a u žalovaného nezistil kasačný súd mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané právo na náhradu trov konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.