Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_KE-6S-145-2019.pdf
PDF · 142.81 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-6S/145/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: DRYÁDA CORPORATION, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 3504/14, 075 01 Trebišov, IČO: 44 186 266, právne zastúpený: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1761512/2015 zo dňa 10.12.2015, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1761512/2015 zo dňa 10.12.2015 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 1396035/2015 zo dňa 10.09.2015 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
(daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie august 2009)
1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2009.
2. [Z kontroly bol vyhotovený protokol č. 981340/5/1822992/2013/Zam zo dňa 10.05.2013 a dodatok k protokolu č. 9813401/5/2173306//2013/Zam. Daňová kontrola u žalobcu sa začala za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. dňa 02.11.2009 (deň začatia označený v oznámení o daňovej kontrole), z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii bola kontrola prerušená, lehota na výkon kontroly bola predlžená o šesť mesiacov a kontrola skončila dňa 24.05.2013 doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.]
3. Vo vyrubovacom konaní správca dane prvýkrát rozhodol dodatočným platobným výmerom zo dňa 28.05.2013, ktorý bol zrušený rozhodnutím odvolacieho orgánu z 16.08.2013 a vec bola vrátená správcovi na ďalšie konanie a druhýkrát rozhodol rozhodnutím zo 24.09.2014, ktoré bolo zrušené rozhodnutím odvolacieho orgánu z 16.12.2014 a vec opätovne vrátená na ďalšie konanie.
4. Správca dane v poradí tretím rozhodnutím č. 1396035/2015 zo dňa 10.09.2015 vydaným vo vyrubovacom konaní vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 91.223,39 Eur za zdaňovacie obdobie august 2009, a uložil povinnosť uhradiť daň zistenú v sume 23.656,61 Eur.
5. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 1761512/2015 zo dňa 10.12.2015 potvrdilo odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie správcu dane zo dňa 10.09.2015.
6. Rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane nebolo žalobcovi uznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných obchodov v zdaňovacom období august 2009, konkrétne: dodanie tovaru (slnečnicový olej) žalobcovi od dodávateľa Tatra Trade Corporation s.r.o. podľa faktúr označených v rozhodnutí správcu dane (str. 11 - 12) v celkovom objeme základu dane (t. j. v celkovej deklarovanej hodnote) 480.123,10 Eur a z toho daň z pridanej hodnoty (19%) v sume 91.223,39 Eur.
7. Rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane z celkového objemu žalobcom deklarovaných dodávok tohto tovaru (slnečnicový olej a iné potravinárske komodity) v deklarovanej hodnote 522.882,04 Eur [177.678,32 € + 15.552,- € +296.294,40 € + 33.357,32 €] svojim odberateľom v tuzemsku i zahraničí v zdaňovacom období august 2009 neboli spochybnené dodávky pre odberateľom v tuzemsku (konkrétne odberateľom Milk Agro s.r.o., Hemé Slovakia s.r.o., Labaš s.r.o. a iný drobný odberatelia), v deklarovanej hodnote dodávok tvoriacej základ dane 177.678,32 Eur, z toho daň 33.758,72 Eur, ako ani intrakomunitárne dodávky odberateľovi Speed-magic Export Import Zrt. v deklarovanej hodnote tovaru 15.552,- Eur. Spochybnené bolo len intrakomunitárne dodanie resp. tým právo na oslobodenie z deklarovaných intrakomunitárnych dodaní tohto tovaru odberateľom v zahraničí (konkrétne odberateľovi BLACK OUT Kft. v deklarovanej hodnote tovaru 296.294,40 Eur a odberateľovi GIB-TEX Kft.v deklarovanej hodnote tovaru 33.357,32 Eur), spolu v deklarovanej hodnote dodávok 329.651,72 Eur s oslobodením od dane.
8. Uvedené závery však ovplyvnili len sumu odpočítateľnej dane (na vstupe), kde bol určený rozdiel v sume 91.223,39 Eur (neuznaný odpočet), čím uznaná zostala len odpočítateľná daň v sume 10.102,11 Eur (-), a neovplyvnili sumu dane (na výstupe z vlastných dodávok tovaru) deklarovanú žalobcom v daňovom priznaní vo výške 33.758,72 Eur (+), čím kladný rozdiel dane na výstupe a dane na vstupe predstavuje sumu vyrubenej dane 23.656,61 Eur.
9. Dôvody neuznania práva na odpočet dane z faktúr od dodávateľa Tatra Trade Corporation s.r.o. za zdaňovacie obdobie august 2009 sú v rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:
- Žalobca znášajúci dôkazné bremeno podľa žalovaného i správcu dane nepreukázal reálne dodanie tovaru jeho dodávateľom (Tatra Trade Corporation s.r.o.), čím nesplnil podmienky pre odpočítanie dane z tohto deklarovaného dodania podľa § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 a podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Podľa žalovaného i správcu dane dôkazy predložené žalobcom(faktúry s prílohami, obchodné zmluvy, protokoly o skúške na slnečnicový olej, doklady o úhrade, doklady o preprave a i.) nie sú dostačujúce na preukázanie dodania tovaru žalobcovi jeho dodávateľom vo svetle zistení vyplývajúcich správcovi dane z ním vykonaných dôkazov na preverenie žalobcom deklarovaného dodania.
- Konkrétne reálne dodanie tovaru podľa správcu dane a žalovaného spochybňujú skutočnosti zistené vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi Tatra Trade Corporation s.r.o., a to jeho nekontaktnosť od januára 2011, nepredloženie dokladov k výkonu daňovej kontroly a nereagovanie na výzvy správcu dane pri výkone daňovej kontroly u tejto spoločnosti, trestné konanie vedené pre karuselové reťazce obchodovania okrem iných so slnečnicovým olejom, ryžou, cukrom a inými, do ktorých bol zapojený dodávateľ žalobcu prostredníctvom jeho konateľa JUDr. Miroslava Chovanca.
- Ďalej reálne dodanie tovaru podľa správcu dane a žalovaného spochybňuje aj obsah výpovede JUDr. Miroslava Chovanca, konateľa dodávateľa žalobcu [ktorý okrem iných uviedol, že zaobstaranie zahraničných dodávateľov tovaru pre Tatra Trade Corporation s.r.o. konkrétnymi ním označenými osobami malo za cieľ, aby spoločnosť „Tatra Trade Corporation s.r.o. nadobudla tovar zo zahraničia bez DPH a po optimalizácii DPH, t.j. po ponížení daňovej povinnosti faktúrami s fiktívnym tovarom predala spoločnosť Tatra Trade Corporation s.r.o. (tovar) firme DRYÁDA CORPORATION s.r.o. už s PDH a tá ho následne predala konečným odberateľom“, tiež uviedol, že „všetky spoločnosti, ktoré v našich reťazcoch vystupovali ako koneční spotrebitelia potravinárskych komodít, vedeli, že tovar od
Rej a Dryády Corporation prešiel na začiatku reťazca optimalizáciou DPH. Ceny, za ktoré sa im tovar ponúkal nemali nič spoločné s reálnymi trhovými cenami v danom období … vo väčšine prípadov poznali výrobcov, od ktorých sme tovar kupovali, ale ak by v danom období týchto výrobcov za účelom kúpy tovaru kontaktovali … by nezískali výhodnejšiu cenu … ako po optimalizácii DPH“, a vo všeobecnosti uviedol, že „predmetné obchody nemali nikdy reálny komerčný základ a ich jediným pravým zmyslom bolo získať financie od štátu prostredníctvom DPH“, pozn. súdu citované z rozhodnutia správcu dane]. Táto výpoveď podľa správcu dane a žalovaného potvrdzuje pochybnosť o reálnom základe dodania tovaru, keďže z nej vyplýva, že dodávateľ žalobcu i žalobca ako súčasť reťazcov deklarovali vo svojich účtovných dokladoch obchody s potravinárskymi komoditami, pričom tieto obchody boli vykonávané bez zjavného ekonomického opodstatnenia a ich jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo forme neoprávneného zníženia daňovej povinnosti. Túto pochybnosť podľa správcu dane potvrdzuje aj obsah výpovede Heleny Dohňaskej, zamestnankyne dodávateľa žalobcu, ktorej priamy nadriadený bol A. B., a ktorá vo svojej výpovedi spochybňuje tvrdenie žalobcu, že jeho konateľ C. D. s ňou jednal, keďže ona ho nepozná a jeho meno nikdy nepočula.
- Žalobca znášajúci dôkazné bremeno podľa správcu dane a žalovaného nepreukázal ani reálne dodanie tovaru svojim deklarovaným odberateľom v Maďarsku (BLACK OUT Kft a GIB-TEX Kft.), čím neboli splnené podmienky pre oslobodenie od dane pri deklarovanom intrakomunitárnom dodaní tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (Správcom dane a žalovaným nebolo spochybnené samotné dodanie tovaru do Maďarska ale jeho dodanie konkrétnym žalobcom deklarovaným odberateľom v Maďarsku.) Podľa žalovaného i správcu dane dôkazy predložené žalobcom, a to faktúry a doklady o medzinárodnej preprave tovaru (CMR) (pozn. súdu prípadne iné doklady predložené žalobcom, ktoré neboli v napadnutom ani prvostupňovom rozhodnutí označené) v spojení so zisteniami správcu dane nie sú dostačujúce na preukázanie intrakomunitárneho dodania tovaru žalobcom jeho konkrétnym dvom odberateľom v Maďarsku vo svetle zistení vyplývajúcich správcovi dane z ním vykonaných dôkazov na preverenie žalobcom deklarovaného dodania.
- Konkrétne podľa správcu dane a žalovaného samotné potvrdenie realizácie prepravy na územie Maďarska prepravcami resp. aj vodičmi realizujúcimi prepravu, nie je dostačujúcim dôkazom preukazujúcim, že predmetný tovar bol dodaný žalobcom deklarovaným odberateľom, keď miesta dodania podľa CMR dokladov sú odlišné od sídla týchto odberateľov, keď odberatelia sú v čase preverenia nekontaktný, keď dodanie tovaru zo zahraničia nedeklarovali vo svojich daňových priznaniach, resp. deklarovali až dodatočne, keď zahraničný prepravcovia nedeklarovali služby prepravy v ich daňových priznaniach, či keď niektorí prepravcovia či ich vodiči boli nekontaktný v čase preverovania či sa nedostavili na výsluch k správcovi dane.
II.
Súdne konanie
10. Správnou žalobou zo dňa 01.03.2016, podanou na poštovú prepravu 02.03.2016 a doručenou dňa 03.03.2016 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1761512/2015 zo dňa 10.12.2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 1396035/2015 zo dňa 10.09.2015 a vrátenia veci na ďalšie konanie.
11. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn. 6S/26/2016.
12. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:
- Namieta posúdenie lehôt daňovej kontroly, vrátane dôvodnosti prerušenia kontroly. Uvádza, že niektoré úkony správcu dane mohli byť realizované aj počas prerušenia na účely medzinárodnej výmeny informácií (MVI) v období od 15.10.2010 do 2013, napr. dožiadanie na nazeranie do spisov trestného konania, získanie listín z finančného riaditeľstva a iné, ktoré s MVI nesúviseli. Preto aj s poukazom na všeobecné východiská posudzovania zachovania lehôt daňovej kontroly a dôsledku ich nezachovania na zákonnosť protokolu, má za to, že v danom prípade bol protokol z kontroly nezákonným dôkazom.
- Vo vzťahu k dokazovaniu namieta jednostranné hodnotenie dôkazov v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, keď správca dane (následne žalovaný) preferoval len dôkazy, ktoré mu vyhovovali. V tejto súvislosti poukazuje aj na to, že predmetom preskúmania boli rôzne obchody, väčšie množstvo obchodovaných komodít, pričom správca dane aplikoval svoje závery na všetky z nich, hoci nie u každého obchodu bol skutkový stav rovnaký. Namieta nevysporiadanie sa s dôkazmi, ktoré boli ním predložené správcovi dane, ktoré ani len nie sú označené v rozhodnutí správcu dane a nevykonanie ním navrhnutých dôkazov. Tiež namieta hodnovernosť svedka B., neodstránenie rozporu medzi tvrdením svedka B. a žalobcu resp. jeho konateľa A. D., nepripojenie zápisnice o výsluchu C. D. vykonaného tým istým správcom dane v rámci inej daňovej kontroly u žalobcu za iné obdobie (august 2010), hoci podklady z iných daňový kontrol boli správcom dane dane použité, a to selektívne, len správcovi dane sa hodiace. Všetko s dôsledkom na nedostatočnosť a nesprávnosť zistenia skutkového stavu veci.
- Namieta nesprávne zistenia a závery vo vzťahu k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru žalobcom do Maďarska, zdôrazňujúc, že právna úprava platná v rozhodnom čase neukladala nutnosť prevzatia tovaru priamo kupujúcim uvedeným na faktúre resp. nutnosť dopravy výlučne do sídla odberateľa. Tiež zdôrazňujúc preukázane miestom dodávky boli vždy prevádzkarne v Maďarsku (čo preukazujú CMR doklady, výpovede prepravcov a vodičov, aj úhrady za služby prepravcom zo strany žalobcu, a nakoniec aj úhrady odberateľov za dodaný tovar, pričom ak by tovar nebol dodaný odberatelia by úhradu nerealizovali. Zdôrazňuje, že nekontaktnosť maďarských odberateľov s časovým odstupom 6 rokov od dodávok, t.j. v čase preverovania, nie je možné pričítať žalobcovi.
- Namieta nesprávne zistenia a závery vo vzťahu k dodaniu tovaru žalobcovi jeho dodávateľom Tatra Trade Corporation s.r.o., aj keď konateľ dodávateľa A. B. vo výpovedi potvrdil nadobúdanie tovaru zo zahraničia a jeho ďalší predaj žalobcovi. Namieta, že ak by neexistovalo primárne nadobudnutie tovaru od Tatra Trade Corporation s.r.o. (ktoré správca dane spochybnil) nemohlo by nastať ani následné dodanie tovaru žalobcom (ktoré správca dane nespochybnil, spochybnil len jeho dodanie deklarovaným odberateľom). Tiež namieta, že ani pri zistení vykonávania nezákonných praktík s DPH spoločnosťou Tatra Trade Corporation s.r.o. uvedené automaticky nezakladá vedomosť a zapojenie sa všetkých jeho obchodných partnerov do tejto činnosti a namieta absenciu konkrétneho vecného dôkazu ohľadom toho, že by sa žalobca mal vedome zapájať do M. Chovancom prezentovaného karuselového obchodu.
13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.08.2016 zotrval na správnosti a preukázanosti svojich záverov v napadnutom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím správcu dane, ktoré vo svojom vyjadrení opätovne zhrnul a žalobcom vznesené žalobné námietky považoval za neopodstatnené. K jednotlivým žalobných námietkam uviedol:
- K námietkam týkajúcim sa zachovania lehôt pri daňovej kontrole opísal priebeh predĺženia základnej dĺžky daňovej kontroly, jej prerušenia a zdôraznil zachovanie lehôt a neopodstatnenosť námietky neadekvátne dlhej doby prerušenia a jeho dôvodnosti.
- K námietkam týkajúcim sa dokazovania a hodnotenia dôkazov žalovaný uviedol, že je na správcovi dane a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, ako dokazovanie doplní a akú hodnovernosť a dôkaznú silu z nich vyvodí. K námietke nevysporiadania sa s dôkazmi, ktoré boli predložené žalobcom, nad rámec dôvodov v napadnutom rozhodnutí (aj rozhodnutí správcu dane), kde žalobcom označené dôkazy nie sú spomínané uviedol, že rámcové zmluvy, protokol skúšobného laboratória na slnečnicový olej, nie sú dôkazy preukazujúce dodanie tovaru. Zdôraznil, že jeho závery sa nepopierajú len o výsluch svedka B. ale aj o iné dôkazy. K nepojatiu výpovede svedka D. z inej kontroly uviedol, že správca dane o nej nemal vedomosť, pričom žalovaný v odvolacom konaní zistil, že žalobca bol prítomný pri tomto výsluchu a tým mal možnosť tento dôkaz predložiť. Preto zotrval na dostatočnosti a správnosti správcom dane zisteného skutkového stavu veci.
- K námietke týkajúcej sa nesprávnych zistení a záverov vo vzťahu k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru žalovaný zhrnul svoje závery z napadnutého rozhodnutia.
- K námietke nesprávnych zistení a záverov vo vzťahu k dodaniu tovaru žalobcovi, žalovaný vo vyjadrení zotrvávajúc na nepreukázaní deklarovaného dodania tovaru žalobcovi jeho dodávateľom Tatra Trade Corporation s.r.o., uvádza nové skutočnosti nad rámec dôvodov napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správcu dane. Konkrétne uvádza, že správca dane sa zaoberal platbami realizovanými
žalobcom za jemu dodaný tovar a tieto nespochybnil. Súčasne však poukazuje na zistenia o praktikách zločineckej skupiny, ktorej členom bol aj dodávateľ žalobcu – spoločnosť Tatra Trade Corporation s.r.o., opísaných v uznesení policajného orgánu z 20.05.2012 s tým, že „fakty uvedené v tomto uznesení správca dane nemal dôvod ignorovať“, pričom z neho uvádza nasledovnú citáciu: „...tovar tu je len vec použitá na spáchanie trestného činu, nie ako výrobok končiaci u jeho konečného spotrebiteľa. To isté, teda, že ide o vec použitú na spáchanie trestného činu, možno konštatovať aj o finančných prostriedkoch, ktorými boli deklarované úhrady za dodanie tovaru. Žiadna z obchodných spoločností na takéto obchodovanie nepotrebovala vlastný kapitál. Za tovar dodávateľovi zaplatila až po tom, ako jej zaplatil odberateľ...“. Zároveň žalovaný nad rámec dôvodov napadnutého rozhodnutia i rozhodnutia správcu dane uvádza, že „z predložených dokladov sa vec javí tak, akoby žalobca neporušil právne predpisy, napriek tomu nie je možné jeho konanie posúdiť inak ako zneužitie práva. Hlavným účelom a dôvodom fakturovaných zdaniteľných obchodov bolo získanie daňovej výhody, čo správca dane preukázal“ Tiež uviedol, že „žalobca vystupoval v preverovaných obchodoch ako nárazníková spoločnosť...“ V tejto súvislosti žalovaný vo vyjadrení poukazuje na rozhodnutie súdneho dvora EÚ vo veci Halifax, C-255/02, aj rozhodnutie Nejvyššího správniho soudu ČR č. 5Afs/61/2008 z 27.11.2008.
14. Žalobca v replike zo dňa 10.10.2016 zotrval na svojej žalobnej argumentácii, nesúhlasil s argumentáciou žalovaného v jeho vyjadrení. V podstatnej časti repliky spochybňuje závery žalovaného o nepreukázaní dodania tovaru a zdôrazňuje nepreukázanie jeho vedomosti o účasti na daňovom podvode zo strany správcu dane, ako aj na nesprávnu aplikáciu rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Halifax zo strany žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe.
15. Ďalšie písomné vyjadrenia k meritu veci neboli podané (žalovaný sa k replike nevyjadril).
16. Krajský súd v Košiciach rozhodol rozsudkom č. k. 6S/26/2016-69 zo dňa 23.02.2017, právoplatným 28.06.2017, ktorým žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 5Sžfk/56/2017 zo dňa 19.06.2019 predmetný rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu nevysporiadania sa s replikou žalobcu zo dňa 10.10.2016, nevysporiadania sa s účelnosťou prerušenia daňovej kontroly a z dôvodu nedostatočného a nepresvedčivého odôvodnenia.
17. Vec bola vrátená (doručená) krajskému súdu 25.07.2019 a v ďalšom bolo konanie vedené pod sp. zn. 6S/145/2019.
III.
Relevantná právna úprava
18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“): „Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.“
19. Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH: „Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.“ Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH: „Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov,1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.“
20. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH: „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“
21. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH: v znení v rozhodnom období „Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.“ a v znení aktuálnom od 01.01.2020 „Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.“
22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“ Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“
23. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“
24. Podľa § 15 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“) ods. 2: „Správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. (…)“, ods. 3: „Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 2, ak tak ustanovuje osobitný zákon alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené. (...)“, ods. 13: „Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. (…)“, ods. 17: „Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov (…)“ a ods. 19: „Lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov 17 a 18 neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.“
25. Podľa § 25a zákona o správe daní, ods. 1: „Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.“, ods. 4 „Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.“ a ods. 5: „Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.“
26. Podľa § 165b zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) v znení účinnom od 30.12.2012: „Daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
27. Podľa § 46 daňového poriadku, ods. 1: „Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. (...)“, ods. 3: „Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis,33) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. (…)“, ods. 9 písm a): „Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8“, a ods. 10: „Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.(...)“
28. Podľa § 69 daňového poriadku ods. 1: „Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov
po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.“, ods. 2: „Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov,1) plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.“, ods. 3: „Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov1) sa považuje doručenie a)protokolu z daňovej kontroly, b)protokolu o určení dane podľa pomôcok.“ a ods. 4: „Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného zboru, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.“
29. Podľa § 61 daňového poriadku, ods. 1: „Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.“, ods. 3: „Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. (...)“, ods. 4: „Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.“ a ods. 5: „Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.“
IV.
Posúdenie veci správnym súdom
30. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), na ktorom je vec vedená pod sp. zn. KE-6S/145/2019.
31. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, bolo potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie.
32. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2009 z dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH z faktúr vystavených dodávateľom Tatra Trade Corporation s.r.o. za dodávku tovaru (slnečnicový olej a iné potravinárske komodity – kryštálový cukor) v sume 91.223,39 Eur.
33. Žalovaný a správca dane neuznanie práva na odpočítanie DPH vo svojich rozhodnutiach odôvodňovali nesplnením hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane.
34. Zároveň žalovaný vo vyjadrení k žalobe, nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane, neuznanie odpočtu odôvodňoval aj zneužitím práva, keď uviedol, že „z predložených dokladov sa vec javí tak, akoby žalobca neporušil právne predpisy, napriek tomu nie je možné jeho konanie posúdiť inak ako zneužitie práva. Hlavným účelom a dôvodom fakturovaných zdaniteľných obchodov bolo získanie daňovej výhody, čo správca dane preukázal … žalobca vystupoval v preverovaných obchodoch ako nárazníková spoločnosť...“ a poukazoval na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci Halifax, C-255/02, aj rozhodnutie Nejvyššího správniho soudu ČR č. 5Afs/61/2008 z 27.11.2008.
35. Správny súd v prvom rade pripomína, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.
36. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri jednotlivých dôvodoch odlišné a vzájomne sa vylučujúce, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených troch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.
37. K nesplneniu hmotnoprávnych podmienok, správny súd pripomína, že v zmysle zákona o DPH hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (III) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023)
38. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohol byť ako dôvod odopretia odpočítania dane naplnený až potom, ak by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (I) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (II) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?; (III) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (IV) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?
39. Zneužitie práva by mohlo byť ako dôvod odopretia odpočítania dane naplnený až potom, ak by správca dane uniesol dôkazné bremeno a (I) preukázal / zadefinoval samotné zneužívajúce konanie a z neho dosiahnutú daňovú výhodu, (II) ako aj skutočnosť, že hlavným cieľom zneužívajúceho konania bolo dosiahnutie tejto daňovej výhody. Pritom neopomenuteľným predpokladom odopretia odpočtu z dôvodu zneužitia práva je aj (III) redefinovanie zdaniteľného obchodu bez zneužívajúceho konania, vrátane sumy odpočítateľnej dane po tomto redefinovaní resp. sumy dane, na ktorú právo na odpočet z dôvodu zneužitia práva nevzniklo.
40. Správny súd pre posúdenie predmetnej veci považoval za podstatnú okolnosť, že žalovaný na rozdiel od dôvodov neuznania odpočtu DPH vymedzených v napadnutom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím správcu dane, a to nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet nepreukázaním reálneho dodania tovaru resp. jeho dodania deklarovaným dodávateľom Tatra Trade Corporation s.r.o., vo vyjadrení k žalobe sám modifikuje dôvod nepriznania odpočtu a tvrdí, že tento spočíval v zneužití práva.
41. Takýto obsah vyjadrenia síce korešponduje s dôvodmi nepriznania odpočtu žalobcovi uvádzanými v iných rozhodnutiach orgánov finančnej správy za iné kontrolované daňové obdobia u žalobcu z dodávok
obdobnej komodity v spojitosti so závermi o pôvode tovaru z karuselových reťazcov, avšak v danom prípade ide o neprípustné a dodatočné modifikovanie vlastných dôvodov napadnutého rozhodnutia.
42. Podstatné je, že nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane nepreukázaním reálneho dodania tovaru, samo osebe vylučuje možnosť naplnenia dôvodu neuznania odpočtu pre zneužitie práva, keď základným predpokladom zneužitia práva je, že napriek splneniu všetkých podmienok pre odpočet (teda hmotnoprávnych), plnenie, z ktorého bol uplatnený odpočet viedlo k získaniu daňovej výhody a uvedené bolo jej hlavným cieľom. Vice versa žalovaný tvrdením vo svojom vyjadrení k žalobe, že v danom prípade dôvod nepriznania odpočtu spočíva v zneužití práva, sám potvrdzuje preukázanosť (splnenie) hmotnoprávnych podmienok pre odpočet.
43. Vzhľadom k tomu, že predmet prieskumu je vymedzený napadnutým rozhodnutím žalovaného a v ňom uvedenými dôvodmi neuznania odpočtu, napriek vyššie zdôrazneným dôsledkom vyjadrenia žalovaného, správny súd posúdil (v rozsahu žalobných námietok) zákonnosť záverov žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH z vyššie označeného zdaniteľného obchodu v intenciách skutkových a právnych záverov formulovaných v jeho rozhodnutí v spojení s rozhodnutím správcu dane.
44. Z obsahu rozhodnutia správcu dane ani žalovaného nevyplýva, že by nimi bola spochybňovaná reálna existencia tovaru, čo potvrdzujú aj ich závery o uskutočnení následnej prepravy tovaru na územie Maďarska (odhliadnuc od spochybňovania jeho dodania deklarovaným odberateľom žalobcu v Maďarsku), ako aj v rozhodnutiach uvádzaný obsah výpovedí konateľ dodávateľa A. B., ktorý v podstate potvrdil nadobúdanie tovaru zo zahraničia a jeho ďalší predaj žalobcovi. Žalobca podľa obsahu týchto rozhodnutí predložil na preukázanie realizácie zdaniteľného obchodu štandardné účtovné doklady (faktúry s prílohami, obchodné zmluvy a i.). Správny súd má za to, že za tohto stavu zistenia správcu dane vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi Tatra Trade Corporation s.r.o., a to jeho nekontaktnosť od januára 2011, nepredloženie dokladov k výkonu daňovej kontroly a nereagovanie na výzvy správcu dane pri výkone daňovej kontroly u tejto spoločnosti, trestné konanie vedené pre karuselové reťazce obchodovania okrem iných so slnečnicovým olejom, ryžou, cukrom a inými, do ktorých bol zapojený dodávateľ žalobcu prostredníctvom jeho konateľa C. A. B., nie sú skutočnosťami spôsobilými jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti vyvrátiť tvrdenie žalobcu a ním predložené (aj správcom vykonané) dôkazy o reálnom dodaní tovaru dodávateľom Tatra Trade Corporation s.r.o. žalobcovi, a tým splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu.
45. Obdobne tieto skutočnosti nie sú spôsobilé spochybniť ani následné reálne dodanie tohto tovaru žalobcom jeho odberateľom v Maďarsku konkrétne spoločnostiam BLACK OUT Kft. A GIB-TEX Kft. a takými skutočnosťami nie sú ani správcom dane uvádzané zistenia o tom, že miesta dodania podľa CMR dokladov sú odlišné od sídla týchto odberateľov, že odberatelia sú v čase preverenia nekontaktný, že dodanie tovaru zo zahraničia nedeklarovali vo svojich daňových priznaniach, resp. deklarovali až dodatočne, že niektorí zahraniční prepravcovia nedeklarovali služby prepravy v ich daňových priznaniach, alebo že niektorí prepravcovia či ich vodiči boli nekontaktní v čase preverovania či sa nedostavili na výsluch k správcovi dane.
46. Správny súd dodáva, že obsah vykonaných dôkazov a skutkových zistení tak, ako bol prezentovaný v rozhodnutí správcu dane a žalovaného opomína charakteristiku zneužitia práva žalobcom či preukázanie jeho účasti na daňovom podvode v zmysle vyššie vymedzených kritérií.
47. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky smerujúce voči vlastným záverom žalovaného o nesplnení podmienok pre odpočet DPH, ako aj o nepreukázaní dodania tovaru odberateľom žalobcu, a námietky voči nesprávnemu hodnoteniu dôkazov.
48. Ako nedôvodné vyhodnotil správny súd namietané nesprávne posúdenie lehôt počas daňovej kontroly (nedodržanie maximálnej dĺžky daňovej kontroly) či počas vyrubovacieho konania, v spojení s námietkou dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly.
49. V posudzovanej veci sa daňová kontrola na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie august 2009 začala za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. dňa 02.11.2009 (deň začatia označený v oznámení o daňovej kontrole), pred uplynutím šesť mesačnej lehoty na
vykonanie kontroly bola lehota na výkon kontroly predlžená o šesť mesiacov (rozhodnutím žalovaného zo dňa 07.04.2010 o čom bol žalobca upovedomený listom správcu dane zo dňa 12.05.2010), kontrola bola prerušená z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií od 15.10.2010 do 09.05.2013, kedy dôvody prerušenia pominuli (rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 15.10.2010 a oznámenie o zániku dôvodov prerušenia z 10.05.2013), a kontrola skončila dňa 24.05.2013 (doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi). Vyplývajúc z uvedeného daňová kontrola pri zohľadnení neplynutia lehôt počas jej prerušenia netrvala viac ako 1 rok.
50. V danej veci všeobecná päťročná lehota na vyrubenie dane ustanovená v § 69 ods. 1 daňového poriadku plynúca od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, plynula opätovne od úkonu vykonaného pred jej uplynutím a smerujúcim k vyrubeniu dane, a to od doručenia protokolu o daňovej kontrole (§ 69 ods. 2 a 3 daňového poriadku). V posudzovanej veci sa lehoty na vyrubenie dane posudzujú v zmysle § 69 ods. 1 až 3 v spojení s § 165b daňového poriadku, teda pre opätovné plynutie päťročnej lehoty na vyrubenie dane bolo rozhodné doručenie protokolu o daňovej kontrole, a preto lehoty na vyrubenie dane boli v plnom rozsahu zachované.
51. Pokiaľ ide o účelnosť prerušenia a primeranosť dĺžky prerušenia kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácii, správny súd uvádza, že správca dane sa žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií domáhal od príslušných orgánov v zahraničí informácií týkajúcich sa dodávateľsko- odberateľských vzťahov medzi žalobcom a jeho odberateľmi, pričom uvedenými informáciami nedisponoval a zároveň tieto boli relevantné z hľadiska predmetu daňovej kontroly a tieto informácie sú podrobne vymedzené v rozhodnutí správcu dane. Preto má správny súd za preukázané, že prerušenie daňovej kontroly je nevyhnutné považovať za účelné a teda v súlade so zákonom. Zároveň správny súd dodáva, že podľa judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ prekročenie lehoty stanovej v európskych predpisoch na poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií nemá bez ďalšieho vplyv na trvanie prerušenia daňovej kontroly podla slovenského práva.
52. Z týchto dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP), a preto ich správny súd zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP). (výrok I)
53. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane náležite, preskúmateľným a nie zmätočným spôsobom vymedziť skutkové zistenia vyplývajúce správcovi dane z vykonaných dôkazov a tieto správne právne posúdiť pri viazanosti správcu dane právnymi závermi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.
54. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok II)
55. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 1 SSP) Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)