Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-26-2016.pdf
PDF · 221.47 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/26/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., IČO: 44186266, so sídlom M. R. Štefánika 3504/14, 075 01 Trebišov, zastúpeného advokátom: JUDr. Jozef Brázdil, AK Brázdil & Brázdilová, Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1761512/2015 zo dňa 10.12.2015, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 1396035/2015 zo dňa 10.09.2015, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubený rozdiel dane v sume 91.223,39 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009 daňovému subjektu DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., potovrdil.
2. Z pripojených administratívnych spisov vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu ako daňového subjektu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenia nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2009. O výsledku kontroly bol vyhotovený Protokol č. 981340/5/1822992/2013/Zam z 10.05.2013 a Dodatok č. 98134401/5/2173306/2013/Zam k protokolu, ktoré boli so žalobcom prerokované a doručené dňa 24.05.2013. Protokol bol podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru č. 9813401/5/2247373/2013 zo dňa 28.05.2013, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009. Po zrušení tohto rozhodnutia žalovaným doplnil dokazovanie, s výsledkami ktorého oboznámil žalobcu, spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9813401/5/4318292/2014/Zam z 22.09.2014 a vydal rozhodnutie, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 91.223,39 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009 žalobcovi. Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v uvedenej sume z faktúr vystavených spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o., Tomášikova 30, Bratislava a ide o faktúry č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX,
XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX za dodanie potravinárskych komodít, t. j. olej, kryštálový cukor, keksy, energetické drinky a ocot. Správca dane chcel vykonať miestne zisťovanie u daňového subjektu Tatra Trade Corporation, s.r.o., ale splnomocnený zástupca sa miestneho zisťovania 11.02.2010 nezúčastnil, ale oznámil, že doklady k miestnemu zisťovaniu predloží ako súčasť dokladov, ktoré správca dane vyžiadal ku kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2008 až október 2009. Daňová kontrola u tohto daňového subjektu bola prerušená, ale tento daňový subjekt ju od januára 2011 nekontaktoval, nepredložil k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2009 až december 2009 doklady, nereagoval na výzvy. Bolo zistené, že tento daňový subjekt eviduje v účtovníctve a záznamoch DPH za zdaňovacie obdobie august 2009 preverované faktúry za dodanie tovaru pre odberateľov, ako aj žalobcu. Daň z pridanej hodnoty z predmetných faktúr bola priznaná a odvedená v rámci daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2009. Ostatné požiadavky sa preveriť nepodarilo. Z listinných dôkazov poskytnuté orgánmi činnými v trestnom konaní vyplývajú praktiky zločineckej skupiny založenej koncom roku 2006 a pôsobiacej do roku 2011 na území Slovenskej republiky, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Írska, Ukrajiny, Nemecka a USA, cieľom ktorej bolo dosiahnutie zisku páchaním ekonomickej trestnej činnosti spočívajúcej vo vylákaní finančných prostriedkov od štátu prostredníctvom daňových úradov uplatnením nadmerných odpočtov DPH alebo skrátením DHP, ktorá sa vyznačovala hierarchickým usporiadaním jej členov s evidentnými znakmi podradenosti nižších článkov skupiny vyšším. Na vrchole skupiny bol štatutár spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. Bratislava a štatutár spoločnosti B. No. I M., ktorí činnosť skupiny riadili. Žalobca v zdaňovacom období august 2009 deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Dodanie tovaru - rastlinného oleja v sume 345.203,72 Eur deklaroval pre odberateľov: BLACK OUT Kft., Balaton Korut 3, 8175 Balatonfuzfo v celkovej sume 296.294,40 Eur, odberateľa GIB-TEX Kft., Tuzállo utca 28, HU-2400 Dunaújváros v celkovej sume 33.357,32 Eur a odberateľa Speed-magic Export Import Zrt, Petöfi ut. 106, Kiskoros v sume 15.552,00 Eur.
3. Maďarská daňová správa v súvislosti so spoločnosťou BLACK OUT Kft. uviedla, že tento subjekt nezaznamenal žiadne intrakomunitárne nadobudnutia tovaru vo svojom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2009, ale 17.01.2010 sám opravil daňové priznanie, v ktorom deklaroval intrakomunitárne nadobudnutie v hodnote 199.204.000 HUF, kde vystupoval ako sprostredkovateľ za účelom ďalšieho predaja v rámci trojstrannej transakcie a hodnota 84.239.000 HUF pochádza od žalobcu. Ukončenie transakcie zatiaľ preverené nebolo. Preverovaním sídla tejto odberateľskej spoločnosti sa zistili, že agentúra poskytujúca kancelárie, teda aj priestory pre danú spoločnosť sa s ňou nemôže skontaktovať od júla 2010 a taktiež bol nekontaktný p. J. Z., ktorý bol riaditeľom daného daňového subjektu. Ohľadne odberateľa GIB-TEX Kft., Maďarská daňová správa uviedla, že táto spoločnosť si neplní daňové povinnosti, nepodáva daňové priznania, neplatí daň. Na adrese sídla spoločnosti sa nikto nenachádza. Takto vykonaným dokazovaním nebolo preukázané deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru do Maďarska spoločnostiam BLACK OUT Kft a GIB-TEX Kft.. V súvislosti s deklarovaným dodaním tovaru do Maďarska bol preverovaný aj daňový subjekt SLOVOSIVEX, a. s., Š. XX, N., ale svedok Mgr. B. W. nevie o nijakej firme - DRYÁDA CORPORATION, s.r.o.. Svedok E. X. sa na ústne pojednávanie nedostavil s tým, že nemá doklady a keď ich bude mať tak ich predloží, ale už sa so správcom dane neskontaktoval. V súvislosti s prepravou tovaru bola preverovaná spoločnosť B.L.B. SPED, s.r.o., Krásnohorská Dlhá Lúka a jej konateľ uviedol, že k preprave došlo prostredníctvom špedičnej spoločnosti B.A.S.K. Logistics, s.r.o.. Spoločnosť vykonávala prevažne prepravu len Slovensko a Maďarsko, na základe objednávok vodič išiel na adresu nakládky, kde bol tovar naložený a zaplombovaný skladníkom, tovar sa prepravil a vyložil na adresu uvedenú v objednávke. Odberateľom tovaru boli spoločnosti a nie platiteľ dane identifikovaný v inom členskom štáte a uvedený na predmetných faktúrach - BLACK OUT Kft.. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že k preprave tovaru došlo spoločnosťou SITRANS s.r.o., lebo spoločnosť doklady nepredložila a konateľ v odbernej lehote neprevzal predvolanie na ústne pojednávanie. Prepravcom tovaru mala byť aj spoločnosť FURMANN Prešov, spol. s r.o. a jej vodič Z. Z. uviedol, že CMR nevystavoval, prázdne CMR dostal od zamestnávateľa, vyplnili ho v Y. a on doplnil len evidenčné číslo dozidla a podpis. Tovar faktúrovaný spoločnosti GIB-TEX Kft. mali prepraviť O. Č., V. XXX/G, X., ktorý uviedol, že podľa e- mailom zaslanej CMR prepravu uskutočnil vodič N. M., pričom prepravu tovaru potvrdil len na základe predloženej CMR. Ďalší prepravca tovaru P.S. TEAM R.. W. B., ako aj vodič, ktorý mal vykonať prepravu J. W., ktorí potvrdili, že k preprave došlo v zmysle medzinárodného prepravného listu, ale na bližšie
okolnosti si už nepamätali, ale na preverovanom CMR doklade nie je potvrdené prevzatie tovaru a preverovaním nebolo preukázané, že boli splnené zákonné podmienky oslobodenia od dane.
4. Správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal ďalšie úkony a to vyžiadal si od Prezídia policajného zboru fotokópiu zápisnice o výsluchu obvineného JUDr. Milana Chovanca z 22.10.2014 a 23.10.2014, ktorý uviedol, že všetky spoločnosti, ktoré v ich reťazcoch vystupovali ako koneční spotrebitelia potravinárskych komodít vedeli, že tovar napr. od spoločnosti Reja a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o prešiel na začiatku reťazca optimalizáciou DPH. Vo všeobecnosti môže uviesť, že obchodovanie s potravinárskymi komoditami, ktoré opísal, nemalo nič spoločné s reálnym komerčným obchodovaním, ale jeho cieľom bolo okrádať štát na DPH, prostredníctvom uplatnenia nadmerných odpočtov DPH z týchto obchodov prostredníctvom ponižovania daňovej povinnosti na DPH z vlastných obchodov na slovenských exportných firmách a neodvádzaním DPH prijatú predajom z nášho pohľadu konečným odberateľom, pričom predaj konečným odberateľom bol realizovaný hlavne z dôvodu ukončenia a prerušenia karuselových reťazcov, aby sa tak sťažila možnosť odhalenia týchto podvodov na DPH daňovou správou a políciou. Potvrdil, že v zdaňovacom období august 2009 obchodoval so spoločnosťou DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., za ktorú oficiálne vystupoval a jednal V. Z., ale reálnu rozhodovaciu moc v tejto spoločnosti mali W. Q. a G. W. z G., ktorí reálne rozhodovali o všetkých obchodoch spoločnosti a taktiež o firemných úhradách. Účtovnícke a fakturačné práce za túto firmu vykonávala na ich príkaz V. B.. Svedok vystupoval ako štatutár firmy Tatra Trade Corporation, s.r.o., administratívne práce viedol jeho tichý spoločník O. X., ten spolu so svojou matkou viedol administratívu tejto firmy a komunikoval s V. B., V.I. Z., W. Q. a G. W.. Medzi dodávateľov potravinárskeho tovaru v tomto období patrila napr. česká spoločnosť I. cukerní spoločnosť Praha (dodávala cukor), poľská spoločnosť TK-trade (dodávala potravinársky olej) a rôzne účelové firmy, ktoré Q. a W. nastrčili do reťazcov. Medzi odberateľov žalobcu patrili aj potravinárske výrobné firmy a obchodné reťazce, ako napr. Labaš s.r.o., Milk-Agro s.r.o., Carrefour, Hamé Slovakia, ktorí sú uvedení na dodacích listoch v kolónke miesto určenia. Ak odberateľom boli určené maďarské firmy, tak daný tovar sa používal vo viacerých karuselových reťazcoch, za účelom podvodu na DPH v Čechách a Maďarsku.
5. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane - Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov rozhodnutím č. 1396035/2015 z 10.09.2015 rozhodol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. a vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009 v sume 91.223,39 Eur. Daň zistenú správcom dane v sume 23.656,61 Eur je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti dodatočného platobného výmeru. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania jednoznačne nespochybniteľne bolo preukázané, že dodanie fakturovaného tovaru nebolo uskutočnené na reálnom komerčnom základe a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. (žalobcu) z titulu dodania tovaru, z čoho následne vyplynulo neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal v priebehu celého konania svoje tvrdenia a teda došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
6. Proti rozhodnutiu správcu dane podal včas odvolanie žalobca. Navrhol dodatočný platobný výmer zrušiť a to z dôvodu, že správca dane analýzou predložených dôkazov a realizovaných dôkazov vychádzal z nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového stavu neoverením si dodatočne a úplne všetkých skutočnosti týkajúcich sa predmetných obchodných transakcií, nehodnotením dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, neprihliadaním na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo, správca dane porušil základné zásady daňového konania a zaťažil rozhodnutie vadou nesprávne, nedostatočne zisteného skutkového stavu a konal tak v rozpore s právnym názorom nadriadeného orgánu vysloveného v skoršom zrušujúcom rozhodnutí.
7. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 1761512/2015 z 10.12.2015 potvrdil rozhodnutie správcu dane a v súvislosti s námietkami žalobcu, ktoré sa týkajú nesprávneho posúdenia skutkového stavu správcom dane po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu zistil, že cieľom daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2009 a následného vyrubovacieho konania bolo využitie všetkých zákonne získaných dôkazov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane, ako aj k ochrane záujmov štátu pri zachovaní práva a právom chránených záujmov daňového riaditeľstva. Konštatuje, že ak žalobca si v zdaňovacom období august 2009 uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. musí byť
schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Žalobca preukázal nadobudnutie potravinárskeho tovaru od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. iba listinnými dôkazmi, ale reálne dodanie tovaru od tejto spoločnosti nepreukázal. Predložil iba dôkazy formálnej povahy, ktoré by vo všeobecnosti obstali len za situácie, že obchodné transakcie by nevykázali žiadne pochybnosti u správcu dane. Z dokazovania, ktoré vykonal správca dane vyplynulo, že deklarované zdaniteľné obchody nezodpovedali bežným obchodným podmienkam, preto správca dane mal oprávnene pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil žalobca a vyzýval ho k preukázaniu toho čo uvádzal v daňovom priznaní. Znakom jednej zo zásad obchodného práva, to je poctivého obchodného styku je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho vyplýva, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikanie. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu chýbajú, potom pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzané daňovým subjektom v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku sú oprávnené.
8. Správca dane pri preverovaní splnenia podmienok pre odpočítanie dane v zdaňovacom období august 2009 vychádzal z konkrétnych faktúr a dokladov, ktoré k ním žalobca predložil, z dôkazov, ktoré správca dane zabezpečil v spolupráci s inými správcami dane, s orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj žiadosťami o medzinárodnú výmeru informácií. Ako jeden z dôkazov bola využitá aj výpoveď svedka JUDr. W. H., bývalého konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a z predloženého spisového materiálu zistil, že námietky žalobcu týkajúce sa hodnotenia, resp. nehodnotenia aj výpovede JUDr. W. H. sú neopodstatnené, pretože závery správcu dane zodpovedajú zásade voľného hodnotenia dôkazov a zásade objektívnej pravde, pričom výpoveď tohto svedka nebola jediným rozhodujúcim dôkazom zabezpečeným správcom dane. Konanie správcu dane pri zabezpečovaní dôkazov bolo v súlade s procesnoprávnou normou, výsledky šetrenia možno použiť ako dôkazy zaobstarané v súlade s § 24 Daňového poriadku. Hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov a dôkazov, ktoré získal z rôznych zdrojov, ktorá skutočnosť svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov. Správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní získal dôkazy a informácie o spoločnostiach zapojených do obchodovania s potravinárskym tovarom a v samotnom predmete fakturácie, ktoré hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Dôkazná povinnosť v daňovom konaní nie je pre daňovníka - platiteľa dane iba povinnosťou, ale i významným právom, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenie o tom, že k dodaniu tovaru reálne došlo platiteľom dane, ktorý fakturoval predmetné dodanie. Žalobca neuniesol v danom prípade dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov v dokladoch za zdaňovacie obdobie august 2009.
9. K námietke, že žalobca poskytol správcovi dane plnú súčinnosť a predkladal mu všetky známe dôkazy k svojim tvrdeniam uviedol, že v rámci predkladania dôkazov žalobca ku kontrole predložil len faktúry s prílohami, obchodné zmluvy, protokol o skúške na slnečnicový olej, doklady o úhrade, ale v podstate ničím relevantným nespochybnil závery správcu dane, ktorý vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov vo fakturovaných zdaniteľných obchodoch.
10. K námietke, že správca dane opomenul iné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v jeho iných spisoch z daňových konaní uviedol, že zo spisového materiálu nevyplýva, že žalobca v priebehu daňovej kontroly alebo v priebehu vyrubovacieho konania informoval správcu dane o tom, že nejaké dôkazy, ktoré sa týkajú kontrolovaného zdaňovacieho obdobia sú v iných spisoch a správcovi dane nebolo predložené žiadne potvrdenie komu doklady boli odovzdané, o aké dôkazy ide a ktoré by sa týkali uvedeného obdobia. Pri žiadnom z ústnych pojednávaní žalobca sa nezmienil o tvrdených skutočnostiach a toto svoje tvrdenie ani nepodložil žiadnym dôkazom. Žalobca ako daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom na ten druh a obsah daňovej transakcie, ktorú deklaruje počas výkonu daňovej kontroly, ale ani vo vyrubovacom konaní a ani v odvolacom konaní žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, že k dodaniu tovaru deklarovaného faktúrami vystavenými spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. pre neho skutočne došlo a tým vzniklo aj právo na odpočítanie dane. Žalobca hoci bol upovedomený o vypočutí svedkov sa ani jedného ústneho pojednávania nezúčastnil a nevyužil svoje právo klásť svedkom otázky, prípadne aby došlo ku konfrontácii.
11. K námietke „že pokiaľ by tovar neexistoval, nebol by dôvod objednávať a platiť nájomné za prenájom skladov a mzdu a odvody za zamestnancov skladu“ uviedol, že v danom období žalobca zamestnával dvoch pracovníkov p. Z., ako konateľa spoločnosti a pani M. - fakturantku, ktorá vystavoval dodacie listy a zabezpečovala distribúciu tohto dodacieho listu. Iných zamestnancov, ktorí by pracovali v sklade nepreukázal.
12. Žalobca včas podanou žalobou navrhol preskúmavané rozhodnutia žalobcu podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), c), d), e) O.s.p. zrušiť, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania a súhlasil s tým, aby vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. V časti dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného uviedol, že dôvodom je nedostatočne preskúmaný skutkový stav, žalovaný opakovane uvádza, že neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal legitímnosť ním spochybnených obchodov, opak je však pravdou. V písomnom vyjadrení zo dňa 20.05.2013 k protokolu z daňovej kontroly pod bodom IV písm. a) až f) navrhol doplnenie dokazovania oboznámením sa s uvádzanými existujúcimi alebo správcom dane zaobstarateľnými listinnými dôkazmi, vypočutím svedkov, pričom na tieto dôkazné návrhy doposiaľ prvostupňový, ani druhostupňový orgán nereagovali a dokazovanie nedoplnili. Toto procesné pochybenie zakladá nezákonnosť rozhodnutia pre nedostatočnosť a nesprávnosť zisteného skutkového stavu, pretože daňové orgány nevykonali navrhované dôkazy a ani sa z ich nevykonaním nevysporiadali. Skutkové, ani právne argumenty žalovaného nie sú presvedčivé, dostatočné a nevysporiadavajú sa dostatočne s dôvodmi opakovane podaného odvolania. Oba orgány v daňovom konaní procesne postupovali, dôkazy vyhodnotili a právne závery dedukovali v rozpore so základnou ústavnou zásadou článku 2 ods. 2 a článku 3 Ústavy Slovenskej republiky, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
13. Dôvod nezákonnosti - nesprávne právne posúdenie a nesprávne zistený skutkový stav k spochybneniu intarkomunitárneho dodania tovaru do Maďarska, keď správca dane použije hmotnoprávny predpis (zákon o DPH) musí byť z neho zrejmé v akom časom období ho skúmal, najmä ak posudzuje právne úkony realizované spätne v roku 2009, teda so 6 ročným odstupom. Znenie § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. účinného v čase vzniku obchodu, znenie noviel zákona č. 471/2009 Z. z. neuvádzalo nutnosť prevzatia tovaru priamo kupujúcim uvedeným na faktúre. Žiadna podmienka osobného prevzatia tovaru kupujúcim v zákone stanovená nebola. Preto v tomto smere výklad žalovaného, ako aj správcu dane ide nad rámec zákona. Priamo v zákone bola stanovená iba nutnosť dodania tovaru do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobudateľom a tiež, aby nadobudateľ bol osobou identifikovanou pre daň. Obe tieto podmienky boli splnené a bolo potvrdené uskutočnenie dopravy cez hranice podľa CMR. Dodávateľ, ktorý dodá tovar iného členského štátu uplatnil oslobodenie od dane, ak splnil tieto podmienky:
- dodávateľ tovaru je osoba registrovaná pre DPH v tuzemsku a má postavenie platiteľa dane,
- odberateľ tovaru je osobou identifikovanou pre DPH v inom členskom štáte a tovar objedná pod svojim identifikačným číslom pre DPH pridelený v inom členskom štáte,
- tovar sa fyzicky prepraví z tuzemska do iného členského štátu, musí ísť o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom.
V jeho prípade na základe obchodnoprávneho vzťahu odplatnej kúpnej zmluvy bol dodávateľom tovaru ako spoločnosť identifikovaná pre daň v tuzemsku a odberateľ - kupujúci boli maďarské spoločnosti uvedené na faktúrach identifikované pre daň v Maďarsku a miestom dodania boli označenia maloobchodných prevádzok v Maďarsku. Preprava tovaru z tuzemska do Maďarska bola preukázaná samotnými CMR dokladmi, výpoveďami prepravcov, či vodičov. Dopravcom bola uhradená platba za prepravu za dodaný tovar, z maďarskej strany bola uhradená kúpna cena v priebehu august a september 2009 na účet, ktorú skutočnosť možno zistiť z výpisov bankových účtov. Ak by tovar nebol prevzatý, realizovaná úhrada zaň, tak realizácia tovaru by nenastala. K nesprávnemu vyhodnoteniu argumentov o nekontaktnosti daňových subjektov v Maďarsku uviedol, že v čase realizácie skúmaných obchodných vzťahov v auguste 2009 išlo o subjekty s prideleným IČO, DPH bežne podnikajúcim a tiež aj v čase začatia daňovej kontroly. Namieta údajné nesplnenie dôkazné bremena a preukázanie podmienok oslobodenia od dane podľa vtedy účinného § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., ale aj zo Smernice Európskej rady č. 2006/112/ES z 28.11.2006, z článku 138 vyplýva, že o preprave do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet nestanovuje priamo nutnosť dopravy výlučne do sídla kupujúceho, s ktorou námietkou sa správne orgány nevysporiadali. Už v
priebehu daňového konania, napr. v odvolaní z 15.10.2014 poukazoval na to, že na medzinárodnom nákladnom liste bol špecifikovaný odosielateľ, t. j. žalobca a príjemca - nadobúdateľ spoločnosť v Maďarsku, konkrétny dopravca miestom vykladania tovaru boli príjemcom určené prevádzky siete PROFI a FORYOU výlučne v Maďarsku, na CMR je pečiatka a podpis odosielateľa dopravdu, aj konečného preberateľa v Maďarsku, teda zákonné podmienky splnili a zákonom požadované doklady predložili. Faktúry ako účtovné doklady so všetkými zákonnými náležitosťami, medzinárodné nákladné listy s popisom DRYÁDA CORP. ako odosielateľa - príjemcu, BLACK OUT Kft./GIB-TEC Kft., plus miesto vykladania tovaru v maloobchodných prevádzkach koncového zákazníka v Maďarsku, písomné objednávky prepravy s uvedeným dopravcom, plus náklady, plus výkladky, plus ŠPZ vozidla, plus ceny za dopravu, osobitné dodacie podmienky, ktoré žalovaný nesprávne a jednostaranne vyhodnotil.
14. Dôvod nezákonnosti, nesprávne skutkové zistenia k spochybneniu dodania fakturovaného tovaru daňovému subjektu od Tatra Trade Corporation, s.r.o. uviedol, že svedok JUDr. H. sa vyjadroval k obchodom paušálne bez vyhodnotenia každého sledovaného obdobia a jednotlivého obchodu. Z jeho výpovede kde popisuje ako tovar nakupoval a ako ho predával a že on ho následne predával komerčným odberateľom jednoznačne vyplýva, že tovar existoval, aj bol predmetom obchodovania medzi ním a žalobcom. Preto skutkové zistenia o fiktívnosti skúmaných obchodov sú nesprávne. Tento svedok uvádzal, že za žalobcu mal s ním jednať iný človek V. Z. a tento mal údajne aj z obchodov peňažné provízie od Q., W.. W. Z. ako jediný a výlučný konateľ - štatutárny orgán žalobcu od jej založenia namietal toto tvrdenie svedka už v písomnom stanovisku k dokazovaniu. Ak nastala zásadná rozpornosť v tvrdeniach kto v skúmanom období konal za žalobcu, správca dane mal tento rozpor odstrániť vypočutím aj Q., W., čo neurobil. Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov zrealizovaný výsluch V. Z., ktorý jednoznačne vyvrátil svoje zastúpenie za žalobcu, ktoré vyplýva z priebehu iného daňového konania voči nemu, pretože on konal a vystupoval len za spoločnosť REJA CORPORATION, s.r.o., túto výpoveď z iného daňového konania za obdobie august 2010 žalovaný do rozhodnutia nepojal, hoci iné obsahovo hodiace sa výsluchy a dôkazy použil. Objektívnosť vyhodnotenia dostupných dôkazov v danom prípade absentuje, čo zakladá nezákonnosť rozhodnutia. Fakt, že spoločnosť Tatra Trade Corporation bola zapojená do karuselového obchodu a mala vykonávať nezákonné praktiky s DPH nezakladá automaticky vedomosť a zapojenie do všetkých jeho obchodných partnerov do tejto nelegálnej činnosti. Ohľadne toho, že on sa mal vedome zapojiť do fiktívnych obchodov predstieraných prevzatie tovaru od dodávateľa Tatra Trade Corporation, či intrakomunitárne dodanie do Maďarska nie je okrem krivého svedectva svedka H. vecný dôkaz. Napokon ani konateľ žalobcu nie je v uvedenom trestnom stíhaní trestne stíhaný ako spolupáchateľ. Ak by neexistovalo primárne nadobudnutie tovaru od Tatra Trade Corporation, ktoré nesprávne spochybnil žalovaný, nemohlo by nastať ani následne dodanie - predaj tovaru pre všetkých jeho odberateľov deklarovaných v zdaňovacom období: Milk AGRO s.r.o. HAME Slovakia, LABAŠ s.r.o. a iní. Tieto subjekty neboli vypočuté na účely preverenia nadobudnutia tovaru a ani sám žalovaný ich nákup od neho nespochybnil.
15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe súhlasila, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a žalobu v celom rozsahu zamietol.
16. K námietke žalobcu ohľadne dĺžky trvania daňovej kontroly uviedol, že v danom prípade správca dane začal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2009 dňa 02.11.2009, t. j. deň, ktorý bol určený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly.
17. Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane ukončí daňovú kontrolu do 6 mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o 6 mesiacov. Daňové riaditeľstvo SR na žiadosť správcu dane z 01.04.2010 predĺžilo lehotu na vykonanie daňovej kontroly o 6 mesiacov. O tejto skutočnosti bol žalobca upovedomený listom z 12.05.2010. Daňová kontrola mala byť ukončená 02.11.2010, ale vzhľadom na to, že správca dane neobdŕžal konečnú odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácii, ktorú zaslal v novembri 2009 vydal 15.10.2010 rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, ktoré žalobca prevzal 18.10.2010. Správca dane podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Správca dane prerušil daňovú kontrolu do dňa obdŕžania odpovede z iného členského štátu. Dňa 09.05.2013 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a správca dane dňa
10.05.2013 túto skutočnosť žalobcovi oznámil. Uvedený postup bol v súlade s § 15a zákona č. 511/1992 Zb.. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť, najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená pominuli až 09.05.2013 doručením konečnej odpovede na medzinárodnú výmenu daňových informácií a ak je konanie prerušené, lehoty podľa zákona neplynú, preto námietky o neadekvátne dlhej dobe prerušenia a neexistencie dôvodu na samotné prerušenie nie sú opodstatnené.
18. Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu začína vyrubovacie konanie. Dňa 10.05.2013 správca dane vypracoval protokol z daňovej kontroly, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie k protokolu a na jeho prerokovanie doručil daňovému subjektu. Termín prerokovania protokolu bol stanovený na 24.05.2013. Žalobca výzvu s protokolom prevzal osobne 13.05.2013. V stanovenej lehote podal písomné vyjadrenie k protokolu. Správca dane vypracoval dodatok k protokolu a 24.05.2013 bol protokol s daňovým subjektom prerokovaný, o čom bola spísaná aj zápisnica. Nasledujúcim dňom začalo vyrubovacie konanie, v ktorom správca v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote od ukončenia daňovej kontroly, t. j. 28.05.2013 vydal Dodatočný platobný výmer. Voči Dodatočnému platobnému výmeru č. 9813401/5/2247373/2013 z 28.05.2013 žalobca podal odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. 1100303/1/57459-389281/2013/5309 zo 16.08.2013 Dodatočný platobný výmer zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie správcovi dane. V zrušujúcom rozhodnutí správcovi dane bolo uložené doplniť dokazovania a po doplnení dokazovania správca dane vydal nové rozhodnutie č. 1396035/2015 dňa 10.09.2015.
19. K tvrdeniu žalobcu o možnej realizácie niektorých úkonom aj počas prerušenia daňovej kontroly, ktoré ale neboli predmetom odvolacieho konania uviedol, že z predloženého spisového materiálu takáto skutočnosť nevyplýva. Správca dane v súvislosti s preverovaním zdaniteľných obchodov so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. zaslal pred prerušením daňovej kontroly dožiadanie z 24.11.2009. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty Bratislava zasielal čiastkové odpovede, ktoré boli doručené pred prerušením daňovej kontroly zo dňa 17.12.2009, 15.01.2010, 12.02.2010 a 05.03.2010. Teda počas prerušenia daňovej kontroly boli správcovi dane doručené odpovede zo 14.12.2010 a 23.11.2011, ktorými boli oznámené skutočnosti týkajúce sa prerušenia daňovej kontroly v spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. o výsledku daňovej kontroly ku tejto spoločnosti za roky 2008 a 2009, ktorá však nebola vykonaná na základe dožiadania správcu dane, ale bola samostatným konaním DÚ VDS Bratislava. Listinné dôkazy (uznesenie Prezídia PZ z 20.05.2012), o ktoré správca dane nežiadal boli správcovi dane doručené od Finančného riaditeľstva SR, odboru boja proti podvodom na ďalšie využitie v čase, keď už správca dane pokračoval v daňovej kontrole. Preto má za to, že nie je správne tvrdenie žalobcu, že tieto dôkazy sú nezákonné a nie je možné na ne pri rozhodovaní prihliadať.
20. Námietka žalobcu, že správca dane nevykonal navrhované dôkazy je neopodstatnená, nakoľko zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Správca dane sa zaoberal aj skutočnosťami navrhovanými žalobcom, analyzoval ich, vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a v závere hodnotenia vyvodil záver. Zaoberal sa aj s platbami za tovar, realizovanými v kontrolovanom období odberateľmi, bol s nimi oboznámený a v konečnom závere ich nespochybnil. Bol oboznámený aj s platbami od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.. Z dôvodu uvedenom v uznesení PZ č. PPZ-203/BOK-VY-2011 z 20.05.2012 o praktikách zločineckej skupiny, ktorej členom bola aj spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., ktoré boli vyšetrovaním zistené, správca dane tieto platby spochybnil, lebo nemal dôvod ich ignorovať. Tovar v týchto prípadoch je tu len vec použitá na spáchanie trestného činu, nie ako výrobok končiaci u jeho konečného spotrebiteľa. Žiadna z obchodných spoločnosti na takéto obchodovanie nepotrebovala vlastný kapitál, za tovar dodávateľovi platila až potom, ako jej zaplatil odberateľ. Uvedené zistenia neznamenajú, že správca dane sa nemohol nimi zaoberať, ak mohli mať priamy vplyv a súvis s charakterom činnosti žalobcu. Správca dane nevyslovil názor a hodnotiaci úsudok o vine a treste
žalobcu, resp. iných spoločnosti, ale v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, uviedol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Predložené rámcové zmluvy sú určitou formou dohody o distribúcii tovaru, ale v konečnom dôsledku nie sú dôkazom o skutočnom dodaní tovaru. Samotné vystavenie a predloženie daňových dokladov nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil tak, ako je napr. deklarovaný týmito dokladmi. Protokol č. 31832 zo 07.07.2009 na slnečnicový olej vystavený skúšobným laboratóriom BEL/NOVAMANN International s.r.o., Bratislava je dôkazom o tom, že poskytnutá vzorka je olej, ktorý ma určité parametre, ale nie je dôkaz o dodaní tovaru odberateľovi.
21. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva, teda dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. V zmysle nálezu ÚS č. III.ÚS 401/09-17 zo 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných dokladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. č. 2 Sžf 28/2009 z 18.05.2011, ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu České republiky rozsudok č. 9 Afs/60/2012-44, 2 Afs/24/2017-119 vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu.
22. Konanie správcu dane pri zabezpečovaní dôkazov bolo v súlade s procesnoprávnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkazy zaobstarané v súlade s § 24 Daňového poriadku. Hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov a dôkazov, ktoré získal z rôznych zdrojov nielen výpoveďou JUDr. W. H., ale aj z odpovedí na dožiadania, odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, svedecké výpovede, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane.
23. K námietke, že správca dane nepojal do rozhodnutia výpoveď V. Z. zo dňa 23.06.2015 vykonanú v inom daňovom konaní uviedol, že správca dane do dňa vydania rozhodnutia 10.09.2015 nemal vedomosť o tomto úkone. Sám si zadovážil túto výpoveď na základe obsahu podanej zápisnice a zistil, že žalobca sa výsluchu svedka Z. zúčastnil, a preto v záujme objasnenia skutočnosti mohol tento dôkaz správcovi dane predložiť a tým si splniť aj svoju procesnú povinnosť preukázať opodstatnenosť svojho konania.
24. Správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom, postupoval pritom v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Z judikatúry Slovenskej republiky vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie od dane musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Ak žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a oslobodil od dane dodávky maďarským spoločnostiam, musí byť schopný preukázať, že deklarované obchodné transakcie boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Žalobca preukázal nadobudnutie potravinárskeho tovaru od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. iba listinnými dôkazmi, ale reálny nákup od tejto spoločnosti a následný predaj tovaru nepreukázal. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NSS Českej republiky č. 5Afs/61/2008 z 27.11.2008, podľa ktorého
za dodanie tovaru v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty nemožno považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré fakticky dodanie tovaru len predstierajú a z takto vykázaných transakcií nie je možné ani úspešne uplatniť nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z.. Právo nárokované platiteľom dane by malo byť odopreté, pokiaľ relevantná hospodárska činnosť nemá žiadne objektívne vysvetlenie než práve získanie nároku na odpočítane dane. Plneniam, resp. konaniam, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, nemožno považovať inak len za zneužitie objektívneho daňového práva.
25. Boj proti podvodom daňovým únikom a prípadným zneužitiam je uznaným cieľom Smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorú zákon č. 222/2004 Z. z. transponuje. Zásada zákazu zneužitia práva teda znamená zákaz vyslovene umelých konštrukcií zbavenej hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Súdny dvor vo veci C-255/02 Halifax a. i. konštatoval, že v oblasti DPH si preukázanie zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ju preberá, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami a na druhej strane, aby zo všetkých objektívnych faktorov vyplývalo, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu.
26. K tvrdeniu žalobcu týkajúceho sa oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. uvádza, že nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. V danom prípade spoločnosť BLACK OUT Kft. bola síce v zdaňovacom období august 2009 identifikovaná pre daň v Maďarsku, ale ani v priebehu daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že táto spoločnosť bola aj skutočným odberateľom tovaru. Porušenie § 43 zákona č. 222/2004 Z. v danom rozhodnutí nie je postavené na uskutočnení, alebo neuskutočnení prepravy, ale na preukázaní, resp. nepreukázaní v daňovom konaní, kto bol odberateľom tovaru, ktorým mal byť platiteľ dane identifikovaný v inom členskom štáte, čo preukázané nebolo. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že spoločnosť BLACK OUT Kft. nezaznamenala žiadne intrakomunitárne nadobudnutia tovaru v daňovom priznaní za obdobie 3.Q.2009, ale dňa 17.01.2010 si sama spoločnosť opravila daňové priznanie, v ktorom deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie v hodnote 199.204.000 HUF, kde vystupovala ako sprostredkovateľ za účelom ďalšieho predaja v rámci trojstrannej transakcie. Ani z faktúr a iných dokladov predložených k daňovej kontrole a získaných správcom dane nevyplynulo, že išlo o trojstranný obchod.
27. K námietke žalobcu, že oba správne orgány procesne postupovali v rozpore so základnou ústavnou zásadou v zmysle článku 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky uviedol, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno-právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konajú na základe Ústavy Slovenskej republiky v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. V preskúmavanom rozhodnutí a predovšetkým jeho odôvodnení sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania.
28. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že tento konštatuje, že nebol povinný vykonať dôkazy navrhované daňovým subjektom, čím poprel svoje vlastné právne závery z predošlých zrušujúcich rozhodnutí. Žalovaný spomína aj niektoré ďalšie dôkazy ako napr. protokol o skúške kvality oleja, pričom toto tvrdenie je bezpredmetné, nakoľko s dôkazmi sa musí vysporiadať už v rozhodnutí a nie až v súdnom konaní. Žalovaný sa vyjadruje k skutočnostiam uvedeným v uznesení o začatí trestného stíhania z roku 2012, ale teraz tvrdí, že nevyslovil názor, ani hodnotiaci úsudok o vine a treste daňového subjektu, resp. iných spoločností, ale uvádza: „vyplynuli skutočnosti o založení zločineckej skupiny, ktorej cieľom bolo dosiahnutie zisku páchaním ekonomickej trestnej činnosti spočívajúcej vo vylákaní finančných prostriedkov od štátu..., táto zločinecká skupina sa od roku 2006 dopustila neoprávneného uplatnenia nadmerných odpočtov DPH, alebo skrátenia dane...“.
29. K tvrdeniu, že správca dane nemal vedomosť o výsluchu svedka V. Z. v inom daňovom konaní čo sa javí ako neprijateľný argument vzhľadom k tomu, že všetky daňové veci vykonával ten istý správca dane, tí istí jeho zamestnanci, pričom ostatné dôkazy, zistenia a závery si bez problémov vymieňal z iných daňových kontrol.
30. Žalovaný vo vyjadrení rozporuje dodanie tovaru pre maďarský subjekt k čomu udáva, že BLACK OUT Kft. s.r.o. Maďarsko na začiatku obchodovania bola firma preverená výpisom z obchodného registra, ktorý bol overený notárom. Faktúry boli platené cez účet. Podľa neskorších medzinárodných dožiadaní táto spoločnosť potvrdila obchodovanie aj v daňovom priznaní, uvádzala sa tiež na vlastných daňových dokumentoch ako „sprostredkovateľ dodania tovaru pre For YO2 Kft“, preto sa aj dodanie tovaru podľa CMR reálne namiesto sídla tejto spoločnosti uskutočnili priamo do miesta určenia konečným kupujúcim. Zo znenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. nemožno vyvodiť záver aký vyslovil správca dane, že preprava musí byť nevyhnutne zrealizovaná len do sídla nadobúdateľa. Podobne aj Smernica Rady č. 2006/112/ ES z 28.11.2006 v článku 138 hovorí o preprave do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet nestanovuje priamo nutnosť dopravy do sídla kupujúcemu. Zákon výslovne neurčuje, že miestom dodania tovaru musí byť adresa sídla odberateľa. Správca dane požadoval splnenie podmienky, ktorú zákon a ani predpis neukladá a v tom spočíva aj nesprávne právne posúdenie veci.
31. Žalovaný vo vyjadrení polemizuje nad dôkazným bremenom v daňovom konaní a poukazuje na súdne rozhodnutia, on však poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011, kde je uvedené : „daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. V danom prípade správca dane pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno... . Najvyšší súd zistil, že pri každej faktúre sa nachádza podrobný súpis dodaného tovaru a služieb, nejde o situáciu, že by žalobca disponoval iba faktúrou so všeobecným opisom zdaniteľného plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné. Vzhľadom na takto zdokumentované plnenie vzniká otázka v akom rozsahu by podľa správcu dane mal žalobca zabezpečovať ešte dôkazy o existencii plnenia. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie žalobcových dodávateľov, na ktorú skutočnosť žalobca ako daňový subjekt nemá vplyv. Žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená... . Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt vznášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.“
32. K tvrdeniu, že „sme mali alebo museli vedieť, že sa podieľame na obchodoch spojených s daňovými únikmi“ uviedol, že ak aj súčasný daňový právny predpis upravuje zodpovednosť daňového subjektu za „korektnosť“ obchodného partnera, tak tento právny stav tu nebol v čase vzniku predmetných obchodov, t. j. v auguste 2008. Obsah aktuálnej právnej normy nemôže byť vykladaný retroaktívne na skutkový stav, ktorý vychádzal zo vtedajšej inej legislatívnej situácie. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 06.09.2012 vo veci Mecsek-Gabona Kft, č. C-273/11. Predmetom tohto sporu bolo intrakomunitárne dodanie tovaru talianskemu platcovi dane a ako sa ukázalo, tak tento platca po celú dobu svojej existencie nikdy neodviedol žiadnu DPH, pričom mal sídlo evidované na adrese, kde bol neznámy. Tieto skutočnosti potom viedli taliansku daňovú správu k spätnému zrušeniu registrácie k dani, čo spôsobilo jednému obchodnému partnerovi nemalé problémy. Podstatou tohto judikátu je vyslovená povinnosť daňových správ pred pridelením DIČ preverovať daňový subjekt samotný tak,
aby bolo zamedzené jeho zneužitiu. Ďalej sa opiera o právnej názory ESD v rozhodnutiach C-354/03, C-355/03, C-484/03, kde vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie, alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná samostatne a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6Sžf/10/2012, kde poukazuje na to, že daňový subjekt nemôže znášať dôkazné bremeno a preukazovať skutočnosti, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 8Sžf/9/2013, kde sa uvádza, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou, z opisov druhu a ceny dodaných tovarov od určitého dodávateľa vyčerpal vlastne dôkazné bremeno na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, vznáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Podobne aj podľa rozsudku ESD sp. zn. C-110/99 Emsland je dôkazné bremeno pri preukázaní, že došlo k zneužitiu práva na správcovi dane. V zmysle rozsudkov ESD C-643/11 sa článok 167, 168 DPH Smernice má vykladať tak, že ak by sa vzhľadom na podvody alebo nezrovnalosti, ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry alebo iné osoby v reťazci považovalo toto plnenie za neuskutočniteľné na to, aby správca dane mohol zamietnuť nárok na odpočítanie dane, je povinný na základe objektívnej skutočnosti a bez toho, aby od príjemcu faktúry vyžadoval overovanie, ktoré tento nie je povinný uskutočniť, preukázať, že tento príjemca vedel alebo mohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu týkajúceho sa DPH.
33. Žalovaný poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci Halifax C-255/02, ale zámerne tu neuviedol závery z rozsudku „v tejto súvislosti, pokiaľ správca dane zistí, že právo na odpočet bolo vykonávané podvodným spôsobom alebo bolo zneužité, je oprávnený požadovať s retroaktívnym účinkom zaplatenie odpočítaných súm za každé takéto plnenie. Správca dane však musí takisto odpočítať daň, ktorá zaťažila plnenie na výstupe, daň, ktorú musel príslušný platiteľ dane umelo odviesť v rámci plánu, zníženia daňového zaťaženia a v prípade potreby musí vrátiť preplatok...“.
34. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, oboznámenia sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného a vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného, oboznámením sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, ako aj správcu dane, bez nariadenia pojednávania (za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
35. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. odpočítanie dane platiteľom platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.
36. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
37. Citované ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. toto ustanovenie vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítane dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a súčasne svojim charakterom vypovedajú čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie od dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Faktúry a doklady predložené daňovým subjektom pri výkone daňovej kontroly ešte sami o sebe nedeklarujú uskutočnenie obchodov, sú len tvrdením o určitých skutočnostiach, a preto z hľadiska nároku na odpočítanie dane môžu byť použiteľné len vtedy, ak sa preukáže, že skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý podklad.
38. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správcu dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
39. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
40. Pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku).
41. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.
42. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
43. Ako dôkaz možno v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
44. Podľa § 165 ods. 4 Daňového poriadku daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.
45. Podľa § 15 ods. 16 a 17 prvá a druhá veta Daňového poriadku ustanovenia prvej časti zákona a §§ 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. Správca dane ukončí daňovú kontrolu do 6. mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplatneným primerane predĺžiť, najviac však o 6 mesiacov a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného predpisu, najviac o 12 mesiacov.
46. Podľa § 25a odseky 1,2,5 Daňového poriadku, správca dane môže konanie prerušiť najmä, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť. Najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
47. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu.
48. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úlohou je zistiť skutočností rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. aj vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 a v rozsudku zo dňa 23.06.2010 uviedol: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.), primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok
nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil: preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.“ Aj v zmysle Nálezu ÚS SR č. III. ÚS 401/09-17 zo 16.12.2009 vyplýva, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Napokon aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu Českej republiky a to rozsudkov vo veci č. 9Afs/60/2012-44 a 2Afs/24/2007-119 vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania.
49. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu, k spôsobu preukazovania podľa Daňového poriadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH určujú ako musí platiteľ prijaté zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet dane a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky, ktoré sú stanovené v § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, t. j., že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z podmienok, daňový subjekt si nemôže úspešne uplatniť nárok na nadmerný odpočet DPH.
50. Žalobca v prvom rade namietal nedodržanie procesných lehôt počas výkonu daňovej kontroly, v dôsledku čoho kvalifikuje protokol z daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie ako nezákonný dôkaz. Namietal účelnosť a hospodárnosť prerušenia daňovej kontroly v súvislosti so žiadosťou správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií a žiadal, aby súd posúdil účelnosť prerušenia konania správcom dane a relevantnosť prerušenia konania pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa názoru krajského súdu pri výkone daňovej kontroly u žalobcu nedošlo k porušeniu procesných lehôt upravujúcich dobu trvania daňovej kontroly. Ako vyplýva z predloženého obsahu administratívnych spisov, v danom prípade správca dane začal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2009 dňa 02.11.2009, t. j. v deň, ktorý bol určený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly.
51. Podľa § 15 ods. 7 Daňového poriadku platného v danom čase správca dane ukončí daňovú kontrolu do 6. mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližší nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o 6 mesiacov. Daňového riaditeľstvo Slovenskej republiky na žiadosť správcu dane z 01.04.2010 predĺžilo lehotu na vykonanie daňovej kontroly o 6 mesiacov a to rozhodnutím zo dňa 07.04.2010, ktorá skutočnosť bola oznámená žalobcovi listom zo dňa 12.05.2010. Teda daňová kontrola mala byť ukončená do 02.11.2010. Vzhľadom na to, že správca dane neobdŕžal konečnú odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktorú zaslal v novembri 2009, vydal 15.10.2010 rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, ktoré rozhodnutie bolo žalobcovi doručené a prevzal ho 18.10.2010. Dôvodom rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly bolo v súlade s ustanovením § 25a ods. 1 Daňového poriadku bola skutočnosť, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Daňová kontrola bola prerušená do dňa obdŕžania odpovede z iného členského štátu. Dňa 09.05.2013 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a správca dane 10.05.2013 zaslal žalobcovi oznámenie o tejto skutočnosti. Zároveň jej potrebné uviesť, že v súlade s ustanovením § 25a ods. 5 Daňového poriadku, ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Dňa 10.05.2013 správca dane vypracoval protokol z daňovej kontroly č. 9813401/5/1822992/2013/Zam, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie doručil žalobcovi a zároveň v ňom stanovil aj termín prerokovania protokolu na 24.05.2013. Žalobca výzvu s protokolom prevzal 13.05.2013, v stanovenej lehote podal písomné vyjadrenie k protokolu, správca dane vypracoval dodatok k protokolu a 24.05.2013 bol protokol so žalobcom prerokovaný, o čom bola spísaná aj zápisnica č. 9813401/5/2174396/2013/Zam. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu začalo vyrubovacie konanie, v ktorom správca dane vydal dňa 28.05.2013 dodatočný platobný výmer č. 9813401/5/2247373/2013, teda v zákonom stanovenej lehote do 15 dní od skončenia daňovej kontroly. Na základe uvedených skutočností krajský súd má za
to, že celková dĺžka výkonu daňovej kontroly nepresiahla obdobie 12 mesiacov (obdobie od 02.11.2009 do 15.10.2010 a obdobie od 09.05.2013 do 24.05.2013).
52. Správny súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalobcu nie je oprávnený skúmať účelnosť a hospodárnosť prerušenia výkonu daňovej kontroly v dôsledku žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií. Tak isto nie je oprávnený preskúmavať účelnosť jednotlivých úkonov správcu dane v rámci daňovej kontroly a ani zameranie daňovej kontroly.
53. K námietke, ktorá síce nebola predmetom odvolacieho konania a to ohľadne realizácii niektorých úkonov aj počas prerušenia daňovej kontroly, krajský súd z predložených administratívnych spisov zistil, že táto tvrdená skutočnosť z nich nevyplýva. Správca dane v súvislosti s preverovaním zdaniteľných obchodov so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. zaslal pred prerušením daňovej kontroly dožiadanie z 24.11.2009. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (Bratislava) (ďalej len DÚ VDS) zásielky zasielal správcovi dane čiastočné odpovede, ktoré boli doručené pred prerušením daňovej kontroly, t. j. zo dňa 17.12.2009, 15.01.2010, 12.02.2010 a 05.03.2010. Počas prerušenia daňovej kontroly správcovi dane boli doručené odpovede zo dňa 14.12.2010 a 23.11.2011, ktorými boli oznámené skutočností týkajúce sa prerušenia daňovej kontroly u spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a výsledku daňovej kontroly v tejto spoločnosti za roky 2008 a 2009, ktorá však nebola vykonaná na základe dožiadania správcu dane, ale bola samotným DÚ VDS Bratislava samostatným konaním. Listinné dôkazy a to uznesenie PPZ z 20.05.2012, o ktoré správca nežiadal boli mu doručené od FR SR, odboru boja proti podvodom na ďalšie využitie v čase, keď správca dane pokračoval v daňovej kontrole.
54. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a výlučne jednostranného hodnotia dôkazov, uvedenia len tých dôkazov, ktoré podporujú skutkové závery žalovaného vo vzťahu k spochybneniu dodania fakturovaného tovaru žalobcovi od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. krajský súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného zodpovedá zákonným požiadavkám na obsah odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný, ako aj správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre potvrdenie rozhodnutia správcu dane. Zároveň žalovaný reagoval vo svojom rozhodnutí na návrhy a námietky žalobcu. Podrobne uviedol spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a aplikáciu relevantnej právnej úpravy. Dôkazy vykonané správcom dane boli hodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď správca dane je povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Žalobca ako daňový subjekt má okrem povinnosti sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno nielen tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt má dôkazné bremeno, ktoré má povinnosť plniť v rámci dokazovania, ale dokazovanie vedie správca dane. Preto aj námietka žalobcu, že správca dane nevykonal všetky ním navrhované dôkazy, nie je opodstatnená, lebo zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ako daňového subjektu ním uvádzané v daňovom konaní. Preto je na správcovi dane, ktorý vedie konanie a dokazovanie a predovšetkým na jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí. Z rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane nesporne vyplýva, že ako jeden z rozhodujúcich dôkazov využil výpoveď svedka JUDr. W. H., ktorý bol konateľom spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. od 09.05.2002 do 31.10.2010. Tento svedok bol vypočutý ohľadne ekonomickej činnosti spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. za zdaňovacie obdobie august 2009 v súvislosti so zdaniteľnými obchodmi pre žalobcu. Svedok uviedol, že predmetné obchody nikdy nemali reálny komerčný základ a jediným pravým zmyslom bolo získať financie od štátu prostredníctvom DPH. Potvrdil, že spoločnosť, v ktorej bol v tom čase konateľom Tatra Trade Corporation, s.r.o. iba vyhotovovala faktúry na pokyn zamestnancov žalobcu (V. Z., W. Q., G. W.) za odplatu s cieľom znížiť daňovú povinnosť žalobcu na DPH. Aj podľa názoru krajského súdu výsluch zamestnancov žalobcu, ktorých navrhoval, t. j. V. Z., W. Q. F. G. W. vzhľadom na podrobný popis fungovania obchodných vzťahov medzi žalobcom a obchodnou
spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o., ktorý podrobne uviedol a popísal svedok JUDr. W. H., už nebol potrebný. Aj v prípade, že by tieto osoby tvrdili, že sporné obchody sa reálne uskutočnili, ich reálnosť by nebolo možné preukázať výpoveďami týchto osôb, pretože konateľ spoločnosti dodávateľa ich reálnosť vylúčil a tvrdil, že obchodná spoločnosť, v ktorej bol konateľom Tatra Trade Corporation, s.r.o., iba vyhotovovala faktúry za odplatu za účelom zníženia daňovej povinnosti žalobcu na DPH. Správca dane nemal vedomosti o výsluchu V. Z. zo dňa 23.06.2015, ale ako vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 1006092/2015 z 23.06.2015, ktorú si až žalovaný zadovážil po podaní odvolania proti rozhodnutiu správcu dane, pričom bolo zistené, že žalobca sa predmetného vypočutia V. Z. zúčastnil a keďže mal vedomosti o tomto výsluchu a výpoveď tohto svedka mala mať súvis aj s predmetným daňovým konaním, nič žalobcovi nebránilo, aby nevyužil svoju povinnosť a správcovi dane tento dôkaz nepredložil, resp. mu neoznámil, aby si zadovážil tento dôkaz.
55. Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou, že výsluch V. Z. vykonal ten istý správca dane, ktorý rozhodoval aj v danej veci a dokonca ho vykonali zamestnanci správcu dane preto, že išlo o iné konanie v inej veci a správca dane nemá povinnosť aby sústavne sledoval v tej ktorej veci, či sa nevedie nejaké ďalšie iné daňové konanie a aké dôkazy správca dane vykonal, resp. vykonáva vo všetkých ďalších svojich konaniach. Ako už bolo uvedené, nič nebránilo žalobcovi tento dôkaz správcovi dane predložiť, resp. mu písomne oznámiť aby sa s konkrétnou zápisnicou oboznámil, resp. si ju zadovážil. Nebolo potrebné, aby správca dane opätovne vypočúval W. Q., G. W. vzhľadom na podrobný popis fungovania obchodných vzťahov medzi žalobcom a obchodnou spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., lebo svedok JUDr. W. H. (konateľ uvedenej spoločnosti) vylúčil reálnosť fakturovania obchodov. Aj v prípade, ak by títo svedkovia tvrdili, že sporný obchody sa reálne uskutočnili, ich reálnosť by nebolo možné preukázať výpoveďami týchto svedkov, pretože konateľ dodávateľa, t. j. JUDr. W. H. ich reálnosť vylúčil a tvrdil, že obchodná spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. iba vyhotovovala faktúry za odplatu za účelom zníženia daňovej povinnosti. Správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Preveroval predovšetkým opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane a oslobodenie dane daňovou kontrolou a následným vyrubovacím konaním a vykonal aj šetrenie vo vzťahu k dodávateľom i k odberateľom tovaru. Aj s ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie od dane musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie od dane je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovary, ktoré sú deklarované na faktúre boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Ak žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a oslobodil od dane dodávky maďarským spoločnostiam BLACK OUT Kft. Balaton Korut 3 a GIB-TEX Kft., Tuzállo utca 28, Dunaújváros, potom musí byť schopný aj preukázať, že deklarované obchodné transakcie boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch.
56. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, ako vyrubovacieho konania preukázal nadobudnutie potravinárskeho tovaru od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. iba listinnými dôkazmi, ale reálny nákup od tejto spoločnosti a následný predaj tovaru už nepreukázal. Daňová kontrola bola vykonávaná aj u daňového subjektu Tatra Trade Corporation, s.r.o., ale vzhľadom na skutočnosť, že tento daňový subjekt bol od januára 2011 nekontaktný, nepredložil k výkonu daňovej kontroly doklady za zdaňovacie obdobie máj 2009 až december 2009, nereagoval na výzvy správcu dane. Správca dane vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2008 až apríla 2009 a za zdaňovacie obdobie máj 2009 až december 2009 a určil daň podľa pomôcok v zmysle § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb..
57. K námietke žalobcu týkajúcej sa oslobodenia od dane krajský súd poukazuje na ustanovenie § 43 zákona č. 222/2004 Z. z., v zmysle ktorého nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Spoločnosť BLACK OUT Kft. bola síce v zdaňovacom období august 2009 identifikovaná pre daň v Maďarsku, ale ani v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že táto spoločnosť bola aj skutočným odberateľom tovaru, teda že ho reálne prevzala. V priebehu vyrubovacieho konania vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré sa týkali miesta vykládky potravinárskeho tovaru, odberateľom mala byť spoločnosť BLACK OUT Kft., ale subjekt, na adrese ktorého bol tovar vyložený a mal byť konečným odberateľom tovaru nebol preukázaný a bolo zistené, že obchodný vzťah
medzi BLACK OUT Kft. a spoločnosťou na adrese ktorej mal byť podľa objednávok a CMR tovar vyložený nebol a žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní sa nezmienil o tom, že tovar mal byť vyložený na inom mieste ako v sídle spoločnosti BLACK OUT Kft.. Správca dane preveroval aj skutočnosť, či žalobca tovar, ktorý mal podľa faktúry prebrať BLACK OUT Kft. aj skutočne prevzal nebol zo strany žalobcu preukázaný, teda nebola odstránená pochybnosť, či došlo k reálnemu dodaniu a prebratiu tým daňovým subjektom, ktorému mal byť predmetný tovar dodaný. Porušenie ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v rozhodnutí správcu dane nie je postavené na uskutočnení, resp. neuskutočnení prepravy, ale na preukázaní, resp. nepreukázaní v daňovom konaní kto bol odberateľom tovaru, ktorý mal byť platiteľ dane identifikovaný v inom členskom štáte, ktorú skutočnosť žalobca nepreukázal a správca dane nezistil. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že spoločnosť BLACK OUT Kft. nezaznamenala žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v daňovom priznaní za obdobie 3.Q 2009, ale dňa 17.01.2010 sama opravila daňové priznanie, v ktorom deklarovala intrakomuninárne nadobudnutie tovaru, kde vystupovala ako sprostredkovateľ, za účelom ďalšieho predaja v rámci trojstrannej transakcie. Teda nevystupovala tu ako odberateľ, pričom z predložených faktúr a iných dokladov daňovej kontroly nevyplynulo, že by išlo o trojstranný obchod. Napokon aj sám žalobca uvádzal, že vyloženie tovaru bolo u konečného spotrebiteľa, ktorým mal byť maďarský odberateľ, nakoľko táto skutočnosť vyplývala z objednávok a CMR.
58. K námietke žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný v danej veci procesne postupovali v rozpore so základnou ústavnou zásadou v článku 2, odsek 2 a článku 3 Ústavy Slovenskej republiky krajský súd uvádza, že pri plnení svojich úloh daňové orgány postupujú v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, konajú na základe Ústavy Slovenskej republiky, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Saňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňovému subjektu. Cieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil.
59. V danom prípade žalobca si uplatnil odpočet DPH za dodanie potravinárskeho tovaru, napr. oleja, kryštálového cukru a iných potravinárskych komodít od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., Tomášikova Bratislava na základe predložených faktúr v mesiaci august 2009. Teda táto spoločnosť bola dodávateľom a odberateľom daného tovaru bol žalobca. Preto správca dane preveroval, či k predmetnému dodaniu tovaru došlo, či faktúry sú zaúčtované v účtovníctve dodávateľa a zaevidovaného v záznamoch DPH, či daň vyčíslená na predmetných faktúrach bola priznaná v príslušnom zdaňovacom období, spôsob úhrady, pôvod tovaru uvedeného na predmetných faktúrach a spôsob prepravy tovaru. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania inými ako listinnými dôkazmi nepreukázal nadobudnutie tovaru od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., ale reálne dodanie tovaru už nepreukázal. V tejto súvislosti treba poukázať na výpoveď svedka JUDr. W. H., ktorý bol konateľom spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. od 09.05.2002 do 31.10.2010, teda aj v mesiaci august 2009, za ktorý mesiac bola vykonávaná daňová kontrola. Tento ako konateľ potvrdil, že uvedená spoločnosť iba vyhotovovala faktúry na pokyn zamestnancov žalobcu (V. Z., W. Q.F., G. W.) za odplatu s cieľom znížiť daňovú povinnosť žalobcu na DPH a ak tvrdí konateľ dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., že nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru, ale iba k vyhotovovaniu faktúr, potom ani nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie na reálnosť dodania tovaru. Naviac žalobca ani žiadne iné ďalšie relevantné dôkazy nenavrhol na preukázanie skutočnosti, že došlo k reálnemu dodaniu tovaru od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o.. Okrem predložených listinných dôkazov žalobca ani nepreukázal reálnosť dodania tovaru spoločnostiam v Maďarsku a to BLACK OUT Kft. a GIB-TEX Kft. a to najmä, že tieto spoločnosti, ktoré mali byť na faktúrach označené ako odberatelia, že skutočne im bol aj dodaný tovar, pretože napr. spoločnosť FURMAN Prešov spol. s r.o., ktorá mala zabezpečiť prepravu do Maďarska z výpovede jej vodiča Z. Z. vyplynulo, že tovar bol naložený v Ličartovciach a vyložený v Sarospataku, Maďarsko, CMR nevystavoval, prázdne CMR dostal od zamestnávateľa, vyplnilo sa v Ličartovciach, ale sa len doplnilo evidenčné číslo vozidla a podpis. Spoločnosť SINTRANS s.r.o. Košice, ktorá takisto mala vykonať prepravu doklady správcovi dane nepredložila, ani za nedostavila na predvolanie. Spoločnosť B. L. B. SPED, s.r.o., ktorá taktiež mala vykonávať prepravu a jej konateľ uviedol, že preprava bola vykonaná na základe pokynov uvedených v objednávkach, ktoré sú súčasťou predložených faktúr, kde boli uvedené adresy nakládky a vykládky tovaru. Svedok E. X. sa pojednávania nezúčastnil, lebo nemal k dispozícii doklady a potom ostal nekontaktný. Predseda predstavenstva spoločnosť SLOVOSIVEX Mgr. B. W. sa na výsluch nedostavil, ale oznámil, že o nijakej firme DRYÁDA
CORPORATION, s.r.o. (žalobca) nevie a z dokladov, ktoré mal správca dane k dispozícii vyplynulo, že tovar bol vyložený na adrese PROFI MALYI, Kistokaji út 12, Maďarsko. Z odpovedi Maďarskej daňovej správy vyplynulo, že spoločnosť BLACK OUT Kft. v daňovom priznaní za 3. štvrťrok 2009 nezaznamenala žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, ale 17.01.2010 sama opravila daňové priznanie, v ktorom deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v hodnote 199.204.000,00 HUF, kde vystupovala ako sprostredkovateľ za účelom ďalšieho predaja v rámci trojstrannej transakcie. Podľa súhrnného výkazu hodnota 84.239.000,00 HUF pochádza od daňového subjektu DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. (žalobcu), ale ďalšia transakcia už nemohla byť preverená, pretože spoločnosť sa stala nekontaktná. Daňový subjekt GIB-TEX Kft. bol nekontaktný, neplnil si daňové povinnosť, nepodával daňové priznania a neplatil daň.
60. Na základe uvedených skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu predloženého administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného i správcu dane jednoznačne a nespochybniteľné bolo preukázané, že dodanie fakturovaného tovaru kryštálového cukru a oleja od dodávateľa Tratra Trade Corporation, s.r.o. nebolo uskutočnené na reálnom komerčnom základe a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľa, t. j. Tatra Trade Corporation, s.r.o. kontrolovaného daňového subjektu, t. j. žalobcu z titulu dodania tovaru, z čoho následne vyplynulo aj neuznanie uplatnenia práva na odpočítanie dane. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a v priebehu celého konania, t. j. počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal relevantnými dokladmi svoje tvrdenie, že došlo k reálnemu uskutočneniu dodania tovaru od jeho dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. jemu ako odberateľovi, čím z jeho strany došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. a nevzniklo mu právo na odpočítanie dane z nákupu kryštálového cukru a oleja, ktoré malo byť dodané dodávateľom spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. v zdaňovacom období august 2009 celkom v sume 91.223.039,00 Eur.
61. V danom prípade nešlo o neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane v rámci intrakomunitárneho dodania tovaru, z ktorého dôvodu na daný prípad nie je možné aplikovať rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 06.09.2012 vo veci Mecsek-Gabona Kft., č. C 273/11. Taktiež nie je možné na daný prípad aplikovať rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), v ktorom vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť, nakoľko v danom prípade dodávateľom tovaru pre žalobcu ako odberateľa bola spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. a jej konateľ, ktorý v čase, v ktorom bola vykonaná daňová kontrola za mesiac august 2009 uviedol, že táto spoločnosť iba vyhotovovala faktúry na pokyn zamestnancov žalobcu za odplatu s cieľom znížiť daňovú povinnosť žalobcu na DPH, teda nie z toho dôvodu, aby žalobca mal byť zapojený do nejakého reťazca dodávok tovaru.
62. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu uvedeného vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, že je bezpredmetné, aby žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukazoval aj na dôkazy, ako napr. protokol o skúške kvality oleja, pretože s týmto dôkazom sa žiaden správny orgán nevysporiadal, k čomu krajský súd uvádza, že uvedený dôkaz, t. j. protokol o skúške kvality oleja nemá žiaden vplyv na preskúmavané rozhodnutie v tomto konaní, t. j. o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009.
63. K argumentácii žalobcu v jeho replike (vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu), v ktorom v podstate polemizuje s vyjadrením žalovaného a ktoré by mohli predstavovať ďalšie žalobné dôvody správny súd nezaujíma stanovisko v zmysle § 134 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Správny súd v konaní je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Preto, že žalobca uvádza ďalšie dôvody po zákonnej lehote v zmysle § 181 ods. 1 Správne súdneho poriadku, správny súd sa nimi nemôže v tomto konaní zaoberať.
64. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
65. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku voči žalovanému nemá právo na náhradu trov konania.
66. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.