Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Co-121-2023.pdf
PDF · 115.51 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/121/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX, adresa na doručovanie: E. XX/X, F., štátna občianka SR, právne zastúpený JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom G. G. X, C. H., proti žalovanému: I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX, štátny občan SR, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou Mgr. Róbert Kučera, so sídlom J. K. XX, F., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 46C/7/2021-294 zo dňa 19.04.2023, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobkyňa má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal (pri aplikácii § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, 4 a § 150 OZ, všetky ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj ako „BSM“) tak, že špecifikované nehnuteľnosti (výrok II. rozsudku) a špecifikované hnuteľné veci (výrok III. rozsudku) prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, súčasne uložil žalovanému (výrok IV.) povinnosť zaplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie hodnoty jej podielu na BSM náhradu v sume 77.100,- eur. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.). Slovenskej republike voči žalobkyni a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči každému po 50 % (výrok VI., VII.).
2. Východiskovo súd prvej inštancie za nesporné vyhodnotil, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM a do BSM patria nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, obec D., v kat. úz. D., okres G. D. L., zapísané na LV č. XXXX ako parc. KN-C č. 1938/1 - orná pôda o výmere 656 m2, parc. KN-C č. 1938/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2, parc. KN-C č. 1939 - orná pôda o výmere 491 m2 a rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parc. č. 1938/2. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. D.. Sporná bola hodnota nehnuteľností ako aj to, komu zo strán sporu majú byť nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva. Žalobkyňa žiadala o prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý s tým súhlasil v závislosti od výšky vyporiadacieho podielu, ktorý by mal žalobkyni zaplatiť. 2.1. Na žiadosť žalovaného súd nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou EXPERTA, ktorá dňa 25.10.2022 doručila súdu Znalecký posudok č. 50/2022 (č.l. 192). Zo znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota všetkých nehnuteľností, ktoré patria do BSM strán sporu, t.j. nehnuteľností v k.ú. D. zapísaných na LV č. XXXX je 154.000,- eur. Znalecký posudok bol vypracovaný tak, že sa nehnuteľnosti ohodnocovali na základe stavu ku dňu rozvodu manželstva 14.12.2019, pričom hodnota
bola určená k 11.10.2022. Ohodnotenie nehnuteľnosti bolo vypracované na základe metódy polohovej diferenciácie, pričom túto skutočnosť namietala žalobkyňa. Znalecký ústav jednoznačne vysvetlil dôvody použitia tejto metódy, ktoré spočívali v tom, že strany neposkytli znaleckému ústavu minimálne tri kúpne zmluvy (ktoré nie sú verejnými listinami a organizácia si ich nemôže vyžiadať), ktoré by odzrkadľovali v danej lokalite trhové ceny nehnuteľností. Navyše, znalec zohľadnil rôzne faktory, ktoré majú vplyv na hodnotu pozemku, a to svahovitosť, čiastočne podmočené pozemky. Skutočnosť, že časť pozemkov je podľa územného plánu obce určená na výstavbu v danom prípade nemá vplyv na hodnotu nehnuteľnosti. Zároveň znalec výslovne v poznámke uviedol (na č.l. 38 posudku), že rozdelenie parciel CKN č. 1938/1 a 1939 uvedené vo vyjadrení obce nie je zavedené geometrickým plánom do súboru popisných a geometrických údajov katastra nehnuteľnosti, preto sa pozemky oceňujú ako celok s odkazom na spôsob využitia pozemkov na liste vlastníctva. Na základe uvedeného súd považuje cenu stanovenú znaleckou organizáciou za dôvodnú. K námietke žalovaného, ktorý sa k posudku ani v lehote (či po jej uplynutí nevyjadril), že posudok je neaktuálny s ohľadom na medziročný pokles trhových cien v Žilinskom kraji, o čom predložil informáciu zo Štatistického úradu SR, súd prvej inštancie konštatoval, že uvedenú námietku považuje za nedôvodnú. Posudok bol vypracovaný k 11.10.2022, čo je posledný kvartál roka 2022, t.j. reflektuje aj prípadné zmeny cien na trhu s nehnuteľnosťami. O neaktuálnosti posudku nemožno hovoriť v danom prípade ani s ohľadom na všetky okolnosti. Posudok bol vypracovaný v mesiaci október 2022, doručený súdu dňa 25.10.2022 a následne obratom preposlaný stranám sporu na vyjadrenie. Práve žalovaný požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie, čím sám spôsobil predĺženie doby konania. Napokon sa vo veci nevyjadril. Žalobkyňa namietala metódu použitú pri určení hodnoty nehnuteľností, čo sa vo vyjadrení znaleckého ústavu preukázalo ako nedôvodné. Samotný právny zástupca žalobkyne uvedené skonštatoval na pojednávaní dňa 19.4.2023, kde uviedol, že nenamietajú výsledok znaleckého dokazovania, ani žiadnu časť znaleckého posudku a ani samotnú hodnotu nehnuteľnosti. Od času vypracovania posudku po reálne nariadenie termínu pojednávania a samotné pojednávanie logicky prešiel určitý čas, čo však nemá za následok neaktuálnosť údajov. Navyše, ak bol žalovaný presvedčený o neaktuálnosti posudku, nič mu nebránilo si nechať vypracovať jeho doplnenie či nový - aktuálnejší znalecký posudok, prípadne iným spôsobom preukázať neaktuálnosť výsledku ocenenia (vyjadrením odborne spôsobilej osoby, či predložením odborného vyjadrenia alebo posudku). Navyše, štatistický údaj, na ktorý poukazoval žalovaný, sa netýkal konkrétnej lokality a posudzovanej nehnuteľnosti, iba vo všeobecnosti poukazuje na situáciu na realitnom trhu v Žilinskom kraji, ktorý je značne cenovo rozdielny od jeho severnej časti až po krajské mesto Žilina a jeho bezprostredné okolie (vrátane obce D., nachádzajúce sa 16 km od mesta Žilina). Na účely konštatovania neaktuálnosti záverov znaleckého posudku nepostačuje iba samotné poukázanie na štatistické údaje bez ďalšieho. Uvedené nie je preto relevantným dôvodom na nariadenie ďalšieho, a to nehospodárneho dokazovania, ktoré by nedôvodne predĺžilo aj samotné konanie. Vychádzajúc z opísaných úvah súd prvej inštancie ustálil hodnotu predmetných nehnuteľností na sumu 154.000,- eur. Žalobkyňa o nehnuteľnosti nemala záujem, nedisponovala ani prostriedkami na vyplatenie žalovaného. Žalovaný o nehnuteľnosti záujem prejavil, na základe ktorej skutočnosti súd prvej inštancie ustálil, že nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného. V prípade nehnuteľnosti tak žalobkyni patrí polovica z hodnoty nehnuteľností, t. j. suma 77.000,- eur. 2.2. Rozsah masy BSM ostal naostatok nesporný, a to: televízor LCD - 2 ks, rohová sedačka látková, skriňa - 2 ks, stôl v obývačke, stôl v kuchyni hranatý so 4 čalúnenými stoličkami, chladnička s mraziakom, kávovar pákový, odšťavovač, satelitný prijímač, satelitná parabola - 2 ks. Rovnako strany učinili nespornú aj ich zostatkovú hodnotu vo výške 200,- eur. Nebolo sporné medzi stranami sporu ani to, že hnuteľné veci tvoria vybavenie domu súp. č. XXXX v D. a spolu s nehnuteľnosťami budú preto na základe súhlasu strán sporu prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť žalobkyňu. V danom prípade výška podielu žalobkyne predstavuje 1/2-icu zo zostatkovej hodnoty, t.j. sumu 100,- eur. 2.3. Súd prvej inštancie pri stanovení hodnoty majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu dospel k záveru, že hodnota nehnuteľností (154.000,- eur) a hodnota hnuteľných vecí (200,- eur) predstavuje celkovo sumu 154.200,- eur. Vyrovnávací podiel, ktorý je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni v zmysle § 150 OZ tvorí polovica z tejto hodnoty, t.j. suma 77.100,- eur. 2.4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania, nakoľko vzhľadom na povahu sporu nie je možné jednoznačne vyčísliť úspech niektorej strany sporu. O trovách štátu, ktoré vznikli v spojení s vypracovaním Znaleckého posudku č. 50/2022, ktorý bol hradený z preddavku zloženého žalovaným v sume 500,- eur a v zostávajúcej časti z rozpočtových prostriedkov súdu (819,44 eur), súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 253 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP a štátu – Slovenskej republike priznal voči žalobkyni
a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % od každého z nich, nakoľko tí mali vo veci iba čiastočný úspech, ktorý nie je možné vzhľadom na povahu sporu jednoznačne vyčísliť.
3. Včas podaným odvolaním v znení jeho doplnenia sa žalovaný domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Podané odvolanie žalovaného smeruje voči výroku IV. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie hodnoty jej podielu na BSM náhradu v sume 77.100,- eur. 3.1. Žalovaný namieta porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, ktoré vidí v nedostatočnom odôvodnení záveru súdu prvej inštancie vo vzťahu k námietke neaktuálnosti znaleckého posudku a tiež absencii zdôvodnenia, prečo súd prvej inštancie sa nevysporiadal s návrhom žalovaného na vykonanie dokazovania – učinením dopytu na znaleckú organizáciu k skutočnosti, či údaje zverejnené štatistickým úradom by mali vplyv na použitý koeficient, a teda výslednú hodnotu nehnuteľností. 3.2. Žalovaný ďalej namieta nesprávnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie ohľadne ceny nehnuteľností. Akcentuje, že počas konania namietal neaktuálnosť znaleckého posudku, pričom ako dôkaz označil údaje zverejnené na webovej stránke Štatistického úradu SR, ktoré uvádzajú, že realizačné ceny všetkých nehnuteľností v Žilinskom kraji medziročne klesli o 5,4%, existujúce o 8,5 % a medzikvartálny pokles realizačných cien všetkých nehnuteľností v Žilinskom kraji je až 10 %. Vzhľadom na zverejnenie týchto údajov na webovej stránke Štatistického úradu SR dňa 28.02.2023 žalovaný navrhol podaním z 13.03.2023 doplnenie už vypracovaného Znaleckého posudku č. 50/2022. Žalovaný trvá na tom, že návrh na doplnenie znaleckého dokazovania podal včas, a to dňa 13.03.2023, nakoľko štatistický úrad zverejnil informácie ohľadne poklesu cien nehnuteľností na svojej webovej stránke až dňa 28.02.2023. Je všeobecne známou skutočnosťou, že momentálne pod vplyvom viacerých skutočností dochádza reálne k postupnému poklesu cien nehnuteľností. Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého údaje štatistického úradu nepreukazujú neaktuálnosť záverov znaleckého posudku. K uvedenému žalovaný uvádza, že štatistický úrad pri svojich štatistikách čerpá údaje o realizačných cenách nehnuteľností priamo zo zmlúv evidovaných v katastri nehnuteľností, a teda sa jedná o skutočné ceny a nie ceny ponukové na základe zverejnených inzerátov. Pokiaľ mal súd prvej inštancie znalecký posudok za aktuálny z dôvodu jeho vypracovania 11.10.2022 (čo je začiatok posledného kvartálu roku 2022), ani s týmto odôvodnením žalovaný nesúhlasí. Znalecký posudok bol vypracovaný v uvedený dátum, a teda čerpal údaje z trhovej situácie predchádzajúcej vypracovaniu znaleckého posudku, keďže znalec nemohol predpokladať následný vývoj realizačných cien nehnuteľností. Znalecká organizácia nemala mať pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícii údaje zverejnené štatistickým úradom dňa 28.02.2023, a preto vzhľadom na vývoj cien nehnuteľností nemožno dospieť k inému záveru ako takému, že posudok je vypracovaný vyše 6 mesiacov pred rozhodnutím súdu a nezodpovedá aktuálnej cene nehnuteľností v čase rozhodovania súdu. Na podporu tvrdenia, že závery znaleckého posudku nemožno bez ďalšieho automaticky prebrať a v prípade potreby, najmä ak sú pochybnosti o záveroch znalca, je nutné ich overovať aj ďalšími dôkazmi, žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1561/2010 zo dňa 09.02.2011. 3.3. Práve z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania nedal vypracovať žalovaný vlastný súkromný znalecký posudok, nakoľko považoval za viac hospodárny postup podľa § 17 ods. 7a zákona č. 382/2004 Z. z., kedy na požiadanie zadávateľa znalec znalecký posudok doplní, ak boli dodatočne zistené nové skutočnosti majúce vplyv na závery znalca. Pokles realizačných cien nehnuteľností je výrazným prvkom, ktorý sa odráža v použití koeficientu polohovej diferenciácie. Žalovaný oprel svoj názor o prílohu č. 3 Vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku bod D.3.1, v ktorom sa uvádza, že pri určení koeficientu polohovej diferenciácie sa zohľadnia viaceré faktory, medzi ktoré patrí aj – trh s nehnuteľnosťami, kúpna sila obyvateľstva, čomu zodpovedajú údaje zistené a zverejnené štatistickým úradom. S touto argumentáciou žalobcu sa súd prvej inštancie nevysporiadal. 3.4. Žalovaný uvádza, že vo svojej záverečnej reči navrhol, aby súd prvej inštancie vykonal dopyt na znaleckú organizáciu, aby sa vyjadrila ku skutočnosti, či údaje zverejnené štatistickým úradom by mali vplyv na použitý koeficient, a teda výslednú hodnotu nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa k návrhu žalovaného na vykonanie dopytu vôbec na pojednávaní 19.04.2023 nevyjadril. Neuviedol, či ho zamieta a prečo. V odôvodnení rozsudku absentuje akákoľvek zmienka súdu ohľadom tohto návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Zastáva názor, že súd prvej inštancie neporušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný sa k Znaleckému posudku znaleckej organizácie č. 50/2022 nevyjadril tak v sudcovskej
lehote, ako ani dodatočne v predĺženej sudcovskej lehote a bol v konaní pasívny. Súčasne relevantne nenamietol závery znaleckého posudku, nenavrhol ako dôkaz ani výsluch znalca, čo učiniť mohol. Žalovaný od počiatku mienil naťahovať spor. Žalovanému čo najdlhšie vedenie súdneho konania totiž logicky vyhovuje, nakoľko nerušene užíva sám celú nehnuteľnosť, pri nevyporiadanom BSM nemusí pritom platiť sumu vyrovnania podielu BSM (z ktorej sa neuhrádzajú úroky z omeškania, keďže žalovaný pri konštitutívnom účinku vyporiadania BSM súdom nie je v omeškaní). Spoločné nehnuteľnosti v Nesluši po rozvode užíva výlučne žalovaný. Žalobkyňa sa z domácnosti natrvalo odsťahovala a býva v prenájme, ktorý musí platiť zo svojho nie vysokého platu. Žalovanému pritom nič nebránilo dať si počas rokov vedenia konania vypracovať súkromný znalecký posudok, ktorý by preukázal jeho tvrdenia. Požadované doplnenie znaleckého posudku by opätovne natiahlo súdne konanie a vyprodukovalo by ďalšie znalečné trovy. Od času vypracovania posudku po reálne nariadenie termínu pojednávania logicky prešiel určitý čas, čo však nemá za následok automaticky nesprávnosť údajov posudku. Medziročné pohyby cien na trhu s nehnuteľnosťami sú v trhovom hospodárstve bežné. Cena vecí nikdy nie je konštantná a nemenná. Žalobkyňa poukazuje na judikát NS SR R 37/1993, v zmysle ktorého: „Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.“ Rovnako v ďalších rozhodnutiach označených ako judikát R 125/1999 a R 6/2000 tento svoj názor NS SR potvrdil a uviedol, že nevykonanie dôkazu nemožno považovať za porušenie procesných práv. V nadväznosti na uvedený judikát Najvyšší súd SR opakovane vo svojich rozhodnutiach skonštatoval, že súdy nie sú povinné vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Žalobkyňa v nadväznosti na námietku porušenia procesných práv žalobcu uvádza, že možnosť produkovať skutkové tvrdenia a popierať skutkové tvrdenia, ako i navrhovať a predkladať dôkazy, je súdom procesne časovo obmedzená (inak by súdne konania boli v praxi neukončiteľné). Uplatnenie zákonnej koncentrácie konania je obligatórne. Je výlučne v kompetencii súdu rozhodnúť, či existuje ospravedlniteľný dôvod na predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany neskôr, ako to predpokladá § 153 ods. 1 prvá veta CSP. Zákon rozhodovanie súdu o včasnosti predloženia prostriedkov procesného úkonu limituje tým, že na tieto prostriedky súd spravidla neprihliadne vtedy, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podal subjektívne legitimovaný účastník konania (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie pri aplikácii § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
6. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutiu predchádzajúceho konania konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie vrátane výroku o náhrade trov konania náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie, a preto naň v podrobnostiach poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 7. Na dôvažok odvolací súd pre zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa nasledovné: 8. Odvolateľ vidí porušenie práva na spravodlivý proces v porušení povinnosti súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy, zaoberať sa všetkými skutočnosťami, ktoré účastníci konania použili v konaní a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Akcentuje, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s návrhom žalovaného na vykonanie dokazovania. 9. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 10. Na dôvažok odvolací súd dodáva, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právom vykonať všetky stranou v konaní navrhované dôkazy,
dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (obdobne rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 252/04, I.ÚS 50/04, I.ÚS 97/97, II.ÚS 251/03).
11. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie považoval znalecký posudok znaleckej organizácie EXPERTA č. 50/2022 za aktuálny s tým, že poukaz žalovaného na údaje zverejnené na stránke štatistického úradu SR dňa 28.2.2023 o poklese cien nehnuteľností v Žilinskom kraji neboli spôsobilé spochybniť závery znaleckého posudku a nezaložili dôvod pre doplnenie znaleckého dokazovania, ktoré by nedôvodne predĺžilo samotné konanie trvajúce už od počiatku roku 2021.
12. Je potrebné akcentovať fakt, že znalecká organizácia v znaleckom posudku posudzovala aktuálnu všeobecnú cenu konkrétnych nehnuteľností (majúcich svoje špecifiká, ktoré znalecká organizácia v posudku zohľadnila) v konkrétnom katastrálnom území D. (nachádzajúcom sa v blízkosti Mesta Žilina), preto i podľa mienky odvolacieho súdu neobstojí všeobecný poukaz žalovaného na pokles cien nehnuteľností v Žilinskom kraji, keďže aj v rámci Žilinského kraja, ako je všeobecne známe, sú podstatné rozdiely v cenách nehnuteľností, napr. od horných Kysúc (nižšie ceny nehnuteľností) po Mesto Žilina a jeho blízke okolie (vyššie ceny nehnuteľností), ku ktorému možno zaradiť aj katastrálne územie D.. Štatistické údaje, na ktoré poukazuje žalovaný, však tieto osobitosti s ohľadom na tú ktorú konkrétnu lokalitu nezohľadňujú, nakoľko vychádzajú z priemeru cien všetkých nehnuteľností v rámci celého Žilinského kraja, preto nebol poukaz na tieto údaje spôsobilý sám osebe spochybniť aktuálnosť znaleckého posudku. Napokon nemožno opomenúť ani fakt, že hoci znalecká organizácia nevypracovala znalecký posudok k 31.12.2022, ale k 11.10.2022, možno konštatovať, že vypracoval posudok už v rámci štvrtého kvartálu roku 2022 a musela tak zohľadniť vývoj cien do momentu vypracovania posudku, teda i vývoj cien v rámci štvrtého kvartálu roku 2022.
13. Napokon je potrebné dodať, že medzikvartálne, resp. medziročné pohyby cien na trhu s nehnuteľnosťami sú v trhovom hospodárstve bežné a cena nehnuteľnosti nie je nikdy úplne konštantná. Je prakticky nemožné, aby všeobecná cena nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom vždy zodpovedala všeobecnej cene nehnuteľností k momentu vyhlásenia rozsudku, a to minimálne z dôvodu, že stranám konania musí byť umožnené sa so znaleckým posudkom oboznámiť a k nemu sa vyjadriť a súdu musí byť umožnené po oboznámení sa s vyjadrením strán vytýčiť termín pojednávania s prihliadnutím na zachovanie lehoty strán na prípravu na pojednávanie vo veci. Aj s ohľadom na časové súvislosti dané medzi vypracovaním posudku, poskytnutím posudku stranám na vyjadrenie a nariadením pojednávania možno mať za to, že súd prvej inštancie postupoval vo veci bez prieťahov a vo veci rozhodol na základe aktuálneho znaleckého posudku.
14. V konkrétnej prejednávanej veci považuje odvolací súd za nevyhnutné poukázať na nasledovné osobitné okolnosti prípadu:
- žalobkyňa si dala vypracovať súkromný znalecký posudok a predložila ho v súdnom konaní.
- žalovaný uvedený posudok rozporoval a žiadal súd o nariadenie znaleckého dokazovania.
- súd vyhovel jeho návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania.
- dňa 11.10.2020 bol vypracovaný znalecký posudok.
- žalobkyňa sa v súdom stanovenej lehote k znaleckému posudku vyjadrila.
- žalovaný sa v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
- žalovaný sa nevyjadril ani v (na jeho žiadosť) predĺženej lehote na podanie vyjadrenia k znaleckému posudku. Predĺžením lehoty došlo k oddialeniu rozhodnutia vo veci, a to zavinením samotného žalovaného.
- údaje štatistického úradu boli (ako tvrdil odvolateľ) zverejnené dňa 28.2.2023.
- žalovaný až dva týždne po ich zverejnení navrhol s poukazom na dané údaje doplnenie dokazovania vyžiadaním dodatku k znaleckému posudku.
- súdne konanie v danej veci začalo v januári 2021, súd prvej inštancie vo veci rozhodol v apríli 2023.
- medzi účastníkmi nebolo sporu o tom, že rodinný dom výlučne užíva pre svoje potreby žalovaný a žalobkyňa býva už štvrtý rok v prenajatom byte, ktorý si platí z vlastných finančných prostriedkov.
15. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné akcentovať, že v každej jednotlivej veci je potrebné rozhodnúť s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, hodnotiť procesný postup strán konania, ich súčinnosť poskytovanú súdu atď. Je potrebné v danej súvislosti poukázať na skutočnosť, že nielen žalovanému ale aj žalobkyni prináleží právo na spravodlivý proces, ktorého
súčasťou je právo na prejednanie veci v primeranej lehote a rozhodnutie vo veci aj napriek nedostatočnej súčinnosti niektorej zo strán konania. V danej veci, podľa mienky odvolacieho súdu, súd prvej inštancie starostlivo zvažoval (ne)vykonanie doplnenia dokazovania, pričom správne okrem poukazu na nepresvedčivosť skutkovej argumentácie žalovaného (ohľadne dôvodov, pre ktoré má byť doplnené znalecké dokazovanie) zvažoval podporne aj otázku rýchlosti a hospodárnosti konania majúc na zreteli právo oboch účastníkov na spravodlivý proces. 16. Samotné nevykonanie dôkazu (doplnenie znaleckého dokazovania) nebolo spôsobilé porušiť právo žalovaného na spravodlivý proces. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 332/09, v ktorom Ústavný súd konštatoval (okrem iného), že nevykonanie dôkazu možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie iba v prípade, ak z vykonaných dôkazov nemožno spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Ide o prípady, keď súdy (vôbec) nevykonajú tie dôkazy, ktorými sa majú vyjasniť sporné skutočnosti alebo vykonávajú dôkazy, navrhované len jednou stranou. O tieto prípady však v tomto konaní nejde. Okresný súd vykonal všetky včas a relevantne produkované dôkazy, žalovanému akceptoval vykonanie znaleckého dokazovania pribratím znalca, žalovanému dokonca predĺžil lehotu na vyjadrenie sa k posudku, ktorého vypracovanie žalovaný inicioval, čo však žalovaný následne nevyužil a bol v konaní pasívny, čím došlo k predĺženiu súdneho konania. Žalovaný bol pritom zastúpený právnym zástupcom a bol od počiatku súdneho konania riadne a detailne súdom poučený.
17. Samotná skutočnosť, že sudkyňa na pojednávaní uznesením nezamietla návrh na doplnenie znaleckého dokazovania, podľa mienky odvolacieho súdu nebola spôsobilá sama osebe porušiť právo žalovaného na spravodlivý proces, zvlášť v situácii, keď sudkyňa na pojednávaní aspoň konštatovala, že návrh na doplnenie dokazovania zamieta a vysvetlila aj dôvody, pre ktoré tak činí, ako je zrejmé z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.4.2023 (č.l. 288 + č.l. 284 a 285 spisu). Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie nepristúpil na návrh žalobcu na doplnenie znaleckého dokazovania, súd prvej inštancie presvedčivo a korektne vymedzil aj v odôvodnení napadnutého rozsudku.
18. Vychádzajúc z opísaných úvah platí, že odvolanie žalovaného nebolo spôsobilé privodiť zrušenie, resp. zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch vo veci samej.
19. Nadväzne ako akceptovateľný a zákonný potvrdil odvolací súd aj od meritórneho rozhodnutia závislý výrok o trovách prvoinštančného konania. Nepriznanie náhrady trov žiadnej zo sporových strán totiž odzrkadľuje tak/predovšetkým čiastočný úspech oboch sporových strán (prikázanie veci z BSM do výlučného vlastníctva žalovaného oproti povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie hodnoty jej podielu v BSM náhradu v sume 77.100,- Eur), ako i dlhodobejšiu neschopnosť strán sporu dohodnúť sa na celkovom vyporiadaní vrátane zásadnejších rozporov v súvisiacich skutkových otázkach.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ – žalovaný, nebol v odvolacom konaní úspešný ani v časti, preto protistrane – žalobkyni, patrí voči nemu náhrada trov konania v celom rozsahu.
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)