Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Ek/1564/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 83104 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47967692, právne zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát s miestom podnikania Komenského 3, 97411 Banská Bystrica, IČO: 45018201 proti povinnému: Y. Ľ., A..: XX.XX.XXXX, S. W. O. XXX/XX, XXXXX A., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Žofia Žabková, so sídlom exekútorského úradu Námestie Matice slovenskej 6, 96501 Žiar nad Hronom, IČO: 42310695, o vymoženie 32,51 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 01.05.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky v sume 32,51 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 17.09.2019 v konaní vedenom pod spisovou značkou , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.10.2019 (ďalej len ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh, vydal dňa 19.05.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Žofia Žabková, so sídlom exekútorského úradu Námestie Matice slovenskej 6, 96501 Žiar nad Hronom, IČO: 42310695 (ďalej len „súdny exekútor“). Exekúcia vedená súdnym exekútorom prebieha pod sp. zn. exekútora 420EX 493/21.

3. Dňa 23.06.2021 bol súdu doručený prostredníctvom exekútora návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, (ďalej len „“).

4. Povinný doručil návrh na zastavenie exekúcie poverenému súdneho exekútorovi na vedenie exekúcie. Uvedený návrh povinný podáva z dôvodu procesných chýb predchádzajúcich konaní a úkonov, neoprávneného nariadenia exekúcie iba na základe podkladov oprávneného. Exekučný titul, na základe ktorého je vedená exekúcia podľa povinného nebolo jemu doručené písomne s odôvodnením, a teda nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, čím bolo povinnému poškodené právo na spravodlivý proces a to aj vo forme jeho možného podania opravného prostriedku voči uvedenému rozhodnutiu. Povinný ďalšej neobdŕžal poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 19.05.2021 a ostatné podklady, okrem Upovedomenia o začatí exekúcie.

5. O prebiehajúcom základnom konaní v ktorom bol vydaný exekučný titul nemal povinný podľa svojho vyjadrenia žiadnu vedomosť, keďže mu nebolo ani doručené predmetné rozhodnutie v prejednávanej veci. Týmto dospel k názoru, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a prístup k súdu,

teda práva vyplývajúce z a Charty základných práv a slobôd. Došlo aj k procesným chybám predchádzajúceho konania a s tým spojených úkonov, neoprávneného nariadenia exekúcie a iných skutočností brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pretože prvostupňový súd v základnom konaní neskúmal vôbec oprávnenosť postúpenia pohľadávky na súčasného postupníka. Inak by prvostupňový súd musel dospieť k záveru, že právny predchodca uzavrel s povinným Zmluvu o službe v ktorej došlo k nejasnostiam a nezrovnalostiam. Nie je totiž podľa povinného mysliteľné, aby príslušenstvo pohľadávky bolo niekoľkonásobne vyššie ako vymáhaná pohľadávka.

6. Povinnému nemalo byť doručené oznámenie o postúpení pohľadávky z právneho predchodcu na postupníka a, že oprávnený nijako nepreukázal takéto doručovanie, ktoré by doložil a preukázal listinným spôsobom. Nikdy nedošlo, ani k doručeniu Oznámenia o okamžitej splatnosti dlhu povinnému a keďže oprávnený nepreukázal a nedoložil prevod pohľadávky nepreukázal tak. podľa povinného svoju aktívnu vecnú legitimáciu, aj keď o tomto pochybení vedel. Avšak aj keby oprávnený predložil zmluvu o postúpení pohľadávky v konaní alebo preukázal doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky, musel byť súd konštatovať, že takto vzniknutá pohľadávka nebola platne postúpená a je v rozpore s ustanovením a , ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na inú osobu. Oprávnený v konaní nepreukázal, žeby povinný udelil písomný súhlas s možnosťou jeho pohľadávku postúpiť inému nebankovému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v časti voči povinnému absolútne neplatná a oprávnený tak nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému.

7. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku podľa povinného mal súd preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ak by zistil rozpor žiadosti alebo návrhu exekučného titulu, tak mal žiadosť o udelenie na vykonanie exekúcie zamietnuť. V súlade s ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku mal súd vyzvať v záujme zabezpečenia úplných podkladov potrebných pre správne usúdenie predmetnej exekučnej veci, čo súd neurobil. Súd mal zistiť, že žiadosť o vydanie pvoerenia na vykonanie exekúcie je založené na absolútne neplatnom právnom úkone a mal tak v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku podľa názoru povinného návrh zamietnuť. Ďalej mal pri svojom rozhodovaní súd zohľadniť ostatné ustanovenia Exekučného poriadku, ako aj špeciálne ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v osobitných predpisoch spoločne s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho Súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a judikatúry Európskeho súdneho dvora. Taktiež mal súd použiť eurokonformný výklad ustanovenia na ochranu spotrebiteľa interpretačné pravidlo podľa ustanovenia . A v súvislosti s trovami exekúcie zaviazať k ich úhrade oprávneného, keďže zastavenie exekúcie zavinil.

8. Ďalej má za to, že nárok oprávneného je nedôvodný, nakoľko odstúpením od zmluvy o poskytovaná verejných služieb pod číslom účastníka právnym predchodcom oprávneného, sa zmenil nárok oprávneného z nároku zo zmluvy, na nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré právo sa ale vzhľadom na „ex tunc" účinky odstúpenia od zmluvy premlčalo v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote. Čím sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal, nieto ešte súd exekučný. Žaloba bola podaná až po uplynutí premlčacej lehoty. Žalobou uplatnený nárok sa zrejme vyvodzuje zo spotrebiteľskej zmluvy, preto sa nadaný spor aplikuje a nasl. . Účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú podľa „ex tunc" tj. od počiatku. Ak právny predchodca oprávneného odstúpil od predmetnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, došlo k jej zrušeniu od začiatku a účastníci predmetnej zmluvy sú povinní si v zmysle vrátiť všetko, čo podľa nedostali. V zmysle ,54 ods. 1,48 a 457 je nutné konštatovať, že zmluva sa zrušuje s účinkami od začiatku „ex tunc" a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy a vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva, účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia. Účinkom odstúpenia od zmluvy posudzovanej veci v tento deň začala plynúť aj 2-ročná subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Keďže oprávnený návrh podal až po jej uplynutí, povinný voči nemu uplatňuje námietku premlčania domnelého dlhu. V prípade, aj keby právny predchodca oprávneného od zmluvy o poskytovaní verejných služieb neodstúpil, tak ani v danom prípade by neboli splnené podmienky na uplatnenie nárokov zrejme z vystavených faktúr a oprávnený nepreukázal, že by právny predchodca oprávneného výzvu povinnému vôbec doručoval, rovnako aj upomienku za zrejme neuhradené faktúry. Na úhradu faktúr po splatnosti právny predchodca oprávneného povinného nevyzval. Zrejme aj z oznámenia o postúpení pohľadávok je zrejmé, že právny predchodca oprávneného postúpil zmluvu o postúpení pohľadávok na postupníka

- oprávneného, pohľadávky voči povinnému pochádzajúce zrejme z neuhradených elektronických

komunikačných služieb, na základe zmluvy. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zrejme ani nemôže vyplývať, že právny predchodca oprávneného postúpil na oprávneného aj práva a povinnosti zo zmluvy. Ak teda z oznámenia o postúpení pohľadávok zrejme, ako sa domnieva povinný, vyplýva, že právny predchodca oprávneného postúpil na oprávneného len práva a povinnosti zo zmluvy, potom práva a povinnosti zo zmluvy na oprávneného účinne postúpené neboli a oprávnený nemá aktívnu legitimáciu v spore uplatňovať nároky zo zmluvy, tj. predložené nároky prvostupňovému súdu. Je zrejmé, že právny predchodca oprávneného zrejme vyvolal predčasnú splatnosť všetkých zostávajúcich platieb. V zmysle , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Oprávnený nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že by právny predchodca oprávneného pred predčasnou splatnosťou zostávajúcich platieb upozornil povinný v lehote nie kratšej ako 15 dni, na uplatnenie tohto práva. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Povinný tvrdí, že v danom prípade nárok oprávneného, nie je dôvodný, nakoľko došlo zrejme k odstúpeniu od zmluvy, čím sa zmenil nárok oprávneného z nároku zo zmluvy na nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú podľa „ex tunc" t.j. od počiatku. Oprávnenému preto vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote, podľa . Účinkom odstúpenia od tejto zmluvy, týmto dňom teda začala plynúť 2-ročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula. Oprávnený nemá aktívnu legitimáciu v spore uplatňovaných práv a povinností zo zmluvy, nakoľko z oznámenia o postúpení pohľadávok isto nevyplýva, že právny predchodca oprávneného postúpil na oprávneného aj práva a povinnosti, vyplývajúce z tejto zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že povinnosti zo zmluvy na oprávneného účinne postúpené neboli a preto nemá aktívnu legitimáciu v spore uplatňovať nároky zo zmluvy. Následkom toho je neplatná predčasná splatnosť všetkých zostávajúcich platieb a teda k účinnému ukončeniu zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinného zo zmluvy ani nemohlo dôjsť.

9. Povinný ďalej navrhuje zastaviť exekúciu pre nemajetnosť a neschopnosť svoje dlhy splácať, keďže celkové dlhy povinného presahujú 32,000 EUR. Súčasný príjem povinného je 574,80 EUR a výdaje vo výške 220,00 EUR, čo môže súdu doložiť na výzvu a touto exekúciou by mu bolo zabránené v ich splácaniu a uprednostňovaniu veriteľa. 20.10.2011). Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Poukazuje povinný aj na skutočnosť, že jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je práve nemajetnosť povinného. Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, Či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. Podľa ustálenej súdnej praxe je nevyhnutné dôsledne zistiť a zvážiť všetky okolnosti majúce význam pre ďalšiu úspešnosť začatej exekúcie. Pre záver o potrebe zastavenia exekúcie na základe citovaného zákonného dôvodu je povinný jednak súdny exekútor a následne i súd vykonať dôsledné zistenie majetkových a zárobkových pomerov povinné a prihliada sa však aj na ďalšie okolnosti, z ktorých je možné bezúspešnosť exekúcie vyvodiť. V danom prípade existencia tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinné dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu, nie je daná. Na základe vyššie uvedeného povinný žiada o zastavenie exekúcie.

10. Oprávnený navrhuje zamietnuť návrh povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko exekučný titul je riadne vykonateľný a právoplatný, t. j. nebráni vymáhateľnosti nároku. K tvrdeniam povinného uvádza, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Exekučnému súdu bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul - rozhodnutie súdu č. zo dňa 17.09.2019 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica. Predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.10.2019. Právoplatnosť rozhodnutia možno definovať ako vlastnosť, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

Vykonateľnosť rozhodnutia je potrebné chápať ako vlastnosť rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Na základe uvedeného mal súd na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie po jeho preskúmaní ako aj po preskúmaní exekučného titulu za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh vo výške priznanej vyššie uvedeným exekučným titulom. Exekučné konanie a teda aj exekúcia sa začali dôvodne. Exekučný súd v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Exekučného poriadku preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, nezistil dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, a vydal poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomil o tom oprávneného. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom predmetného rozhodnutia je súd viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že tvrdenia, ktoré povinný namieta sú pre exekučné konanie bez právneho významu, nakoľko tieto tvrdenia mal povinný predložiť, resp. namietať ešte v základnom konaní. Ich relevancia sa končí vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujeme, aby súd posúdil podanie povinného ako nedôvodné, pretože tu nie je žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Oprávnený navrhuje preto, aby súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko povinný nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, a v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

11. Podľa , súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa , povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa , návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

14. Podľa , o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

15. Podľa , na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

16. Podľa , ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

17. Podľa , rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

18. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 04.06.2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol odovzdaný na poštovú prepravu poštovému dopravcovi a doručený poverenému súdnemu exekútorovi dňa 11.06.2021, teda uplatnil si svoje právo v zákonom ustanovenej

lehote v Exekučnom poriadku ( ). Na základe súdom zistenej a preukázanej skutočnosti návrh na zastavenie exekúcie povinným má odkladný účinok ( ).

19. Súd na základe doručeného návrhu povinného na zastavenie exekúcie preskúmal samotný návrh spoločne s priloženými listinami a ďalšími listinami, ktoré boli súčasťou súdneho spisu a mohli objasniť skutkový stav, prípadne ovplyvniť rozhodnutie súdu v danej veci.

20. Súd sa preto zaoberal namietanou skutočnosťou nemajetnosti povinného, ktorou sa povinný domáha zastavenia exekúcie. V tejto veci súd uvádza, že nemajetnosť povinného nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie zo strany súdu, keďže nemajetnosť povinného zákonodarca ani nezaradil medzi dôvody na zastavenie exekúcie zo strany súdu upravených v Exekučného poriadku. v g ods. 3 Exekučného poriadku ponúka riešenie zhoršenej majetkovej situácie povinného v podobe splátkového kalendára, prípadne postup podľa n písm. d) Exekučného poriadku, kedy je možné zastavenie exekúcie priamo súdnym exekútorom v prípade, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Je práve úlohou povereného súdneho exekútora objektívne zistiť majetok podliehajúci exekúcii, prihliadať na prípadné vyživovacie povinnosti povinného a až na podklade jeho zistení mu zákon umožňuje postupovať niektorým zo spôsobov upravených v Exekučnom poriadku. Prijatím opačného záveru by súd povinného nespravodlivo zbavoval jeho bremena plniť si svoje záväzky priznané exekučným titulom bez toho, aby vôbec súdny exekútor mal možnosť v relevantnom časovom období objektívne zistiť jeho majetkovú situáciu a schopnosť povinného vymáhanú pohľadávku uhradiť. Pokiaľ má povinný dlhy, je na mieste očakávať, že ako osoba so schopnosťou a možnosťou dosahovať príjem z pracovnej činnosti si bude aspoň z časti plniť svoje povinnosti z exekučných titulov a hradiť trovy exekúcie. Bolo by v príkrom rozpore so základnými zásadami, na ktorých je vystavaný právny poriadok Slovenskej republiky, ako aj so znením Exekučného poriadku, aby na podklade takejto obrany súd (na viac doposiaľ bez akýchkoľvek dôkazov o nemajetnosti povinného) poskytol povinnému ochranu v podobe zastavenia exekúcie.

21. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie namieta také skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie, nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu, ktoré je exekučným titulom, je to procesný prostriedok, ktorým možno začať konanie o prípustnosť exekúcie. Z povahy exekučného konania vyplýva, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného a nerozhoduje sa v ňom o dôvodnosti resp. výške nároku oprávneného. Exekučný súd je exekučným titulom viazaný. Domáhať sa nápravy v prípade porušenia práv účastníka konania, nesprávne zisteného skutkového stavu či právneho posúdenia možno využitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov v pôvodnom konaní, nie v exekučnom konaní. Povinný mal povinnosť a možnosť uvedenými skutočnosťami sa brániť v základnom konaní, avšak v tomto konaní zostal nečinný. Exekučný súd nemá právomoc rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a teda ani preskúmavať konanie, ktoré mu predchádzalo na všeobecnom súde povinného. Inak povedané, ak povinný s vydaným exekučným titulom nesúhlasil, mal využiť možnosť riadne podať voči nemu opravný prostriedok. Nakoľko však povinný túto možnosť nevyužil, exekučný titul sa stal právoplatným a vykonateľným, a teda je vecou rozhodnutou (res iudicata). Podľa uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. : „exekučný súd však nie je príslušný zaoberať sa takýmito skutočnosťami, a teda skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu s tým, že obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú.“ Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol zhodne v obdobnej veci a zaujal rovnaké stanovisko v Uznesení, sp. zn. zo dňa 05.11.2019: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcie neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, čo došlo k zániku judikovaného práva, t.j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

22. Podľa , súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

23. Podľa , ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

24. Podľa , do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.

25. Na základe vznesenej námietky povinného v súvislosti s nesprávne vykonaným doručovaním súdnych rozhodnutí, najmä rozhodnutia vo veci základného konania v ktorom bol vydaný exekučný titul, súd preskúmal spôsob akým bolo súdne rozhodnutie doručované povinnému, keďže prípadné pochybenie by mohlo mať za následok stratu spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku. Zo súdneho spisu v základnom konaní súd zistil, že exekučný titul bol povinnému doručovaný na adresu trvalého pobytu listinnou formou, ako úradná zásielka do určená vlastných rúk. Súdne rozhodnutie s poučením o možnosti podať voči Platobnému rozkazu odpor bolo podané na poštovej preprave poštového dopravcu dňa 18.09.2019 a dňa 20.09.2019 bolo povinné listinne riadne doručené, o čom svedčí aj doručenka o prijatí písomnosti založená v súdnom spise. Keďže doručenka je verejnou listinou, obsah na nej uvedený sa považuje za pravdivý, kým nie je preukázaný opak ( ). K preukázaniu pochybenia súdu pri doručovaní súdneho rozhodnutia zo strany povinného nedošlo, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal opak uvedený na doručenke viažucej sa k doručovaniu exekučného titulu. K pochybeniu v súvislosti s doručovaním poverenia na vykonanie exekúcie a iných listín priamo povinnému ku ktorému nedošlo súd uvádza, že exekúcia začína doručením poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi ( ). Z uvedeného vyplýva, že pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie nebol povinný účastníkom exekučného konania a preto súdu nevznikla žiadna zákonná povinnosť mu doručovať akékoľvek písomnosti. Vykonávanie akéhokoľvek doručovania pred oznámením povereného súdneho exekútora a vydaním upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré sa doručuje povinnému by malo za následok marenie exekúcie a možnosti efektívneho vymoženia práv a pohľadávok oprávnených. Z uvedeného vyplýva, že súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na prípustnosť a zákonnosť exekúcie a vykonal všetky úkony v súvislosti s doručovaním písomnosti tak, ako mu ukladá zákon.

26. Súd na základe preskúmania doručeného návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a vlastného skúmania dospel k záveru, že povinný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by predstavovali dôvod na zastavenie exekúcie, ktoré predpokladá zákon (). Keďže súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia voči povinnému zastavená, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta ( ).

27. Podľa , trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“

28. Podľa , trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“

29. Keďže žiadna zo strán si neuplatnila nárok na náhradu trov konania v súvislosti s konaním o zastavení exekúcie, súd o trovách nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.