Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/79/2014

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom: Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 838 825, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706 proti povinnému: I. Č., D.. XX.XX.XXXX, N.: F.N. L. XXXX/X, XXX XX U., o vymoženie 1.682,15 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava pod sp.zn. EX 2053/14, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. -22 zo dňa 04.03.2021, takto

rozhodol:

Sťažnosť oprávneného z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, dňa 12.02.2014 vydal súd poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

2. Dňa 06.05.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), keďže odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Súdny exekútor vyhotovil upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa vzoru zverejneného Slovenskou komorou exekútorov (, ).

3. Proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal oprávnený námietky s tým, že žiadal, aby súd preveril a potvrdil totožnosť subjektu oprávneného v tomto konaní, nakoľko mal za to, že pohľadávky vymáhané prostredníctvom súdneho exekútora, ktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na náhradu paušálnych trov starej exekúcie, boli predmetom postupovania na tretiu osobu, a to ešte pred prijatím . Zároveň namietal, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií do siedmich dní, odkedy sa exekútor dozvedel skutočnosti rozhodujúce pre zápis alebo maximálne do 30.06.2016; upovedomenie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto je nepreskúmateľné; a z upovedomenia o zastavení starej exekúcie nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu exekúcie a aké úkony súdny exekútor vykonal. Súčasťou námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie bol aj návrh na prerušenie konania v súvislosti s podnetom na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov zo strany súdu podľa (ďalej len „“).

4. Podľa obsahu súd posúdil námietky oprávneného ako námietky, ktoré smerovali proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a ako námietky, ktoré smerovali proti nároku súdneho exekútora na náhradu

paušálnych trov exekúcie. Zároveň sa súd zaoberal aj obsahom podania oprávneného, ktorým navrhol prerušiť konanie za účelom podania návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov.

5. O uvedenom rozhodol súd uznesením č.k. -22 zo dňa 04.03.2021 vydaným povereným vyšším súdnym úradníkom tak, že výrokom I. námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol, výrokom II. námietky oprávneného proti paušálnym trovám exekúcie odmietol a výrokom III. návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

6. Dňa 30.03.2021 bolo súdu doručené podanie oprávneného označené ako „Sťažnosť“, ktorým oprávnený žiada uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom č.k. -22 zo dňa 04.03.2021 v celom rozsahu zrušiť bez toho, aby súd vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, resp. zrušiť a vrátiť vec na nové konanie a rozhodnutie. Oprávnený v podanej sťažnosti opakovane namieta skutočnosť, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na zaplatenie paušálnych trov neobsahuje náležitosti vyžadované , najmä neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, a preto je nepreskúmateľné. Z upovedomenia o zastavení starej exekúcie, ani z výzvy na zaplatenie paušálnych trov exekúcie, nie je podľa oprávneného zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu starej exekúcie a aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie; nie je zrejmé, ako nárok oprávneného exekútor vymáhal a prečo nárok nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby; a zároveň nie je zrejmé ako exekútor nárok oprávneného vymáhal a prečo v posledných 18 mesiacoch nevymohol ani 15,- Eur na to, aby nedošlo k zastaveniu exekúcie. Podľa názoru oprávneného, ak súdny exekútor neuvedie to, čo vo veci pre vymoženie pohľadávky oprávneného urobil a pokiaľ neuvedie stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, vzniká pochybnosť o tom, či exekútor vo veci urobil všetko to, čo urobiť mohol a mal a či tento nemohol zastaveniu starej exekúcie aspoň čiastočným vymožením nároku zabrániť (hoci len sumy 15,- Eur v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia zastaviť). Rovnako namieta aj nárok súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov exekúcie s tým, že poukázal na poznámku pod čiarou č. 7) k , ktorá odkazuje na a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a na vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o centrálnom registri exekúcií v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa oprávneného jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora vyplývajúcu z ustanovení Exekučného poriadku, z ktorej vyplýva to, do kedy ju musí súdny exekútor splniť. Povinnosť zápisu do Centrálneho registra exekúcií mal súdny exekútor do siedmych dní, odkedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, alebo do 30.06.2016. Podľa upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie sa predmetná exekúcia vykonávala na základe poverenia, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené v roku 2014. Súdny exekútor mal preto zabezpečiť zápis predmetnej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr do 08.01.2015. Význam poznámky 7) v je v tomto konaní obdobne určujúci a to v tom, kedy a ako mal súdny exekútor podľa zákonodarcu zabezpečiť zápis predmetnej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií (aby mal pri splnení tejto povinnosti nárok na paušálnu náhradu trov starej exekúcie), čo zároveň v plnej miere korešponduje s dôvodovou správou k tomuto zákonu. Oprávnený namieta, že zákonodarca už v dôvodovej správe k celkom jednoznačne vyjadril a určil, že pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie je určujúce, ako a kedy bola stará exekúcia do Centrálneho registra exekúcií zapísaná a nie, či tam bola iba zapísaná. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súdny exekútor konkrétny čas zápisu predmetnej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií zákonným prostriedkom nepreukázal, inak by to konajúci súd v napadnutom uznesení uviedol, a zároveň nevyplýva, že by súd svojou činnosťou získal a disponoval dokladom spôsobilým preukázať zápis predmetnej exekúcie v Centrálnom registri exekúcií ku dňu 07.01.2015, ku dňu 30.06.2020, ku dňu zastavenia starej exekúcie, ku dňu vydania upovedomenia o zastavení predmetnej exekúcie, pričom zároveň namieta, že primárne bolo povinnosťou súdneho exekútora urobiť tvrdenie o včasnom zapísaní predmetnej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií a toto i preukázať, nakoľko súdny exekútor má nárok na paušálne trovy, len pokiaľ sú na to splnené podmienky a predpoklady, čo v tomto konaní exekútor neosvedčil.

Zároveň oprávnený namieta, že konajúci súd nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Z dôvodov uvedených vyššie, oprávnený má za to, že rozhodnutie konajúceho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní; napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné; tunajší súd v tomto konaní oprávnenému nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom intenzita zásahu do procesných práv oprávneného je veľká a celé konanie sa javí ako nespravodlivé.

7. Podľa , (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa , sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

9. Podľa , sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

10. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

14. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.

15. Podľa , súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania.

16. Podľa a , súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

17. Podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o centrálnom registri exekúcii, zápis, zmena a výmaz údajov o právoplatne neskončenej exekúcii podľa zákona do centrálneho registra exekúcií (ďalej len „register exekúcií“) sa vykoná do siedmich dní, odkedy sa súdny exekútor (ďalej len „exekútor“) dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, zmenu alebo výmaz týchto údajov, a ak ide o údaje z rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu, do siedmich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

18. Podľa § 211a veta prvá a štvrtá Exekučného poriadku, komora vedie v elektronickej podobe centrálny register exekúcii (ďalej len „register exekúcií“) a zodpovedá za jeho nepretržitú, plynulú a bezpečnú prevádzku. Register exekúcií je verejným zoznamom dostupným na webovom sídle komory, do ktorého sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii zapisujú tieto údaje: a) označenie súdu, ktorý udelil poverenie na vykonanie exekúcie, b) spisová značka súdu podľa písmena a), c) označenie exekútora, ktorému súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, d) spisová značka exekučného spisu exekútora, e) deň, mesiac a rok 1. udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, 2. vydania uznesenia o povolení odkladu exekúcie, 3. vydania uznesenia o zastavení exekúcie, ak sa exekúcia zastavila v časti, f) označenie vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd, g) ak ide o povinného 1. fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa bydliska, 2. fyzickú osobu - podnikateľa,

meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa bydliska alebo miesto podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, 3. právnickú osobu, názov alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo.

19. Podľa § 233a Exekučného poriadku, postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.

20. Podľa ods. l , tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).

21. Podľa , na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

22. Podľa , stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

23. Podľa , stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

24. Podľa ods. l , rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

25. Podľa , ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.

26. Podľa , ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

27. Podľa , upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú,

g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.

28. Podľa , upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

29. Podľa , trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

30. Podľa , paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.

31. Podľa , upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

32. Podľa , exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

33. Podľa , proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

34. Podľa , súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

35. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V preskúmavanej veci sa jedná o uznesenie, ktorým súdny úradník rozhodol o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, námietkach proti paušálnym trovám exekúcie a návrhu na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou.

36. Úvodom súd uvádza, že nadobudnutím účinnosti dňa 01.01.2020 došlo k zastaveniu všetkých exekúcií, v ktorých uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie a neexistovala žiadna absolútna alebo relatívna výnimka, ktorá by zastaveniu exekúcie bránila. V danom prípade je zrejmé, že rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi uplynula. Uvedené vyplýva zo súdneho spisu, podľa ktorého bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. dňa 17.02.2014.

37. Spornými skutočnosťami, s ktorými sa súdny úradník vysporiadal v napadnutom uznesení a na ktoré v podanej sťažnosti oprávnený opakovane poukazuje, sú zákonnosť vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie, nárok súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov exekúcie a prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky.

38. V tejto súvislosti súd konštatuje, že zmyslom a účelom prijatia bolo riešiť neúnosnú situáciu na exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti povinným dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie s princípom istoty subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto situáciu neriešil novelou Exekučného poriadku, ale samostatným zákonom. Za splnenia zákonných predpokladov súdny exekútor vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie oznámi oprávnenému, že ex lege došlo k zastaveniu starej exekúcie. V rámci včasného vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie má súdny exekútor možnosť si uplatniť u oprávneného tzv. paušálne trovy zastavenej exekúcie v presne stanovenej výške. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že je vo vzťahu k Exekučnému poriadku úpravou lex specialis, ktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši v porovnaní s Exekučným poriadkom osobitným spôsobom - na jednej strane povinnosť má oprávnený, na druhej strane sa neuspokojuje skutočná výška trov exekútora, ale len zákonom stanovená paušálna suma.

39. Oprávnený už v podaných námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie namietal, že z upovedomenia o zastavení starej exekúcie nie je zrejmé, ako exekútor nárok oprávneného vymáhal a prečo nevymohol pohľadávku oprávneného. Taktiež namietal, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie exekúcie odôvodňujú.

40. V súvislosti s vyššie namietanými skutočnosťami súd uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom vyjadreným vyšším súdnym úradníkom v napadnutom uznesení, t. j. v odseku 27 napadnutého uznesenia, pričom uvádza, že zákonodarca v ustanovení stanovil, že súdni exekútori sú povinní len stručne opísať skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, pričom v upovedomení o zastavení starej exekúcie tento stručný opis zastavujúcej skutočnosti je riadne obsiahnutý. Napadnuté upovedomenie obsahuje oprávneným vytýkaný opis skutočností, ktoré zastavenie exekúcie odôvodňujú, a to v tom znení: „Stará exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov. K predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.“. Pre úplnosť súd dodáva a odkazuje oprávneného na webové sídlo Slovenskej komory exekútorov s tým, že formát, resp. celý obsah upovedomenia o zastavení starej exekúcie je v zmysle vytvorený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v spolupráci so Slovenskou komorou exekútorov, pričom komora tento vzor zverejnila na svojom webovom sídle, a teda je dostupný širokej verejnosti. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky náležitosti, ktoré obligatórne vypočítava ustanovenie . Obsah upovedomenia o zastavení starej exekúcie je taxatívne daný a preto v ňom nie je súdny exekútor povinný uvádzať skutočnosti nad rámec zákona, ako napríklad z akého dôvodu nevymohol v posledných 18 mesiacoch ani 15,- Eur a aké úkony v priebehu exekúcie vykonal. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie doručené oprávnenému spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, ktoré boli oprávneným namietané a skutočnosť, že oprávnený má za to, že tieto, resp. niektoré, boli pre neho odôvodnené v nedostačujúcom množstve, nezakladá pochybnosti, že by upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom. Len pre úplnosť súd uvádza, že nie je oprávnený riešiť činnosť výkonu súdneho exekútora, nakoľko súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov a teda samostatným orgánom verejnej moci pri vykonávaní exekúcie. Otázka postupu súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie, nie je v kompetencii súdu. Oprávnený sa taktiež sám mohol informovať u súdneho exekútora o stave prebiehajúceho exekučného konania. K zastaveniu exekúcie došlo z objektívnych dôvodov ex lege podľa .

41. Čo sa týka sťažnosti oprávneného smerujúcej proti výroku II. napadnutého uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník odmietol námietky oprávneného proti paušálnych trovám exekúcie, súd zastáva názor, že aj rozhodnutie v tejto časti bolo vecne správne, pričom uvádza, že je síce pravdou, že v ustanovení sa uvádzajú dva prípady, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, avšak podľa názoru súdu to, či je možné podať opravný prostriedok proti nároku na náhradu paušálnych trov, nemožno vyvodzovať len z gramatického, prípadne iného výkladu. To, či je možné podať opravný prostriedok a voči čomu (rozhodnutie, upovedomenie o zastavení starej exekúcie a pod.), stanovuje výlučne , ktorý pripúšťa námietky len voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a nie aj proti nároku súdneho exekútora na paušálne trovy exekúcie. Ak by zákonodarca mienil pripustiť námietky vo vzťahu k nároku súdneho exekútora na paušálne trovy, bol by to explicitne (výslovne) vyjadril v zákone. výslovne stanovil tzv. objektívnu prípustnosť námietok výlučne voči upovedomeniu o

zastavení starej exekúcie; nestanovuje, že by námietky (prípadne iný opravný prostriedok) boli prípustné proti paušálnym trovám exekúcie, prípadne len čo do nároku na náhradu paušálnych trov. Naopak, jednoznačne v ustanovení uvádza, že námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

42. Pokiaľ sa oprávnený odvoláva vo svojej sťažnosti na poznámku pod čiarou č. 7) k , súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.07.2009, sp. zn. -33, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že podľa legislatívno-technických pokynov uvedených v prílohe č. 2 k Legislatívnym pravidlám (uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 511 z 18.12.1996 k návrhu Legislatívnych pravidiel tvorby ) poznámky pod čiarou majú iba informatívny charakter. Poznámka pod čiarou nemá normatívnu povahu. V poznámke pod čiarou nemožno normatívnym spôsobom určiť práva a povinnosti nad rámec právnej úpravy, ktorej sa poznámka pod čiarou týka. Z uvedeného je teda zrejmé, že iba samotný odkaz na dané ustanovenia Exekučného poriadku cez poznámku pod čiarou uvedenú v nemá legislatívny a pre súd, resp. súdneho exekútora, záväzný charakter.

43. Zároveň k tvrdeniu oprávneného, že súdneho exekútora zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadne tej skutočnosti, že exekúcia bola k 30.06.2016 zapísaná do Centrálneho registra exekúcií súd uvádza, že Centrálny register exekúcií neobsahuje funkcionalitu, v zmysle ktorej by bolo možné zistiť presný dátum zápisu tej - ktorej starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií. Podľa názoru súdu aj uvedená skutočnosť mala vplyv na znenie , kde je v zmysle gramatického výkladu predmetného ustanovenia sankcionované iba nezapísanie starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií, bez ohľadu na bližší časový aspekt vykonania tohto zápisu. Rovnako tak tvrdenia oprávneného o dôkaznej povinnosti súdneho exekútora nemajú zákonné ani logické opodstatnenie. Ak je v zmysle ustanovenia nevyhnutné iba preukázanie vykonania zápisu exekúcie do Centrálneho registra exekúcií, uvedené nezakladá bez ďalšieho povinnosť súdneho exekútora preukazovať tento zápis súdu, či oprávnenému. Centrálny register exekúcii je verejne dostupný register, do ktorého má prístup nie len súdny exekútor, súd, ale aj oprávnený, ktorý má možnosť overiť si zapísanie exekúcie v Centrálnom registri exekúcií. Rovnako tak priamo umožňuje vo svojom ustanovení vyhotovenie výpisu z registra exekúcií alebo potvrdenia o tom, že určitý zápis v registri exekúcií nie je, avšak oprávnený túto možnosť nevyužil, ale iba bez predloženia akéhokoľvek dôkazu o nevykonaní zápisu exekúcie do Centrálneho registra exekúcií včas, túto skutočnosť spochybňoval. Ustanovenie Exekučného poriadku explicitne vymedzuje údaje, ktoré sa o starej exekúcii do Centrálneho registra povinne zapisujú, pričom medzi nimi absentuje údaj o presnom dátume (vo formáte deň, mesiac a rok) zápisu exekúcie do Centrálneho registra exekúcií.

44. Súdny exekútor bol zo zákona povinný vykonať zápis starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií, čo aj vykonal, pričom súd mal túto skutočnosť za overenú tiež z Indikatívneho výpisu z Centrálneho registra exekúcií, na ktorý aj v odseku 5 napádaného uznesenia priamo odkazuje. Z uvedeného je preto zrejmé, že súdny exekútor si splnil svoju zákonnú povinnosť spočívajúcu v zápise predmetnej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií a splnenie tejto povinnosti preukázal súdu predložením Indikatívneho výpisu z Centrálneho registra exekúcií. Len pre úplnosť súd uvádza, že prípadné porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s nesplnením povinnosti zapísania všetkých právoplatne neskončených exekúcií do Centrálneho registra exekúcií v zmysle § 243d ods. 3 Exekučného poriadku zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť.

45. V neposlednom rade sa súd vysporiadal s oprávneným namietanou skutočnosťou o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky, pričom uvádza, že oprávnený v tomto podnete opísal jednotlivé aspekty protiústavnosti a zdôraznil dopad tejto právnej úpravy na jeho postavenie v prebiehajúcom exekučnom konaní. Oprávnený vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval za nevyhnutné, aby exekučný súd postupoval tak, že preruší konanie v zmysle a podá návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky.

46. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -25, všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie

konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

47. Podľa , ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

48. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba vtedy, ak sú splnené dve podmienky, a to ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s spája s prejednávanou vecou, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a v prípade, ak sa súd domnieva, že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd splní podmienku , t. j. domnieva sa iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s , resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.

49. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa . Toto právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve na súdnu ochranu podľa , a preto je implikované v norme , v zmysle ktorej súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. Táto formulácia vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s má v takom prípade právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo zorného uhla namietnutého porušenia , teda na dôkladné vysvetlenie príčin, pre ktoré sa súd nedomnieva, že je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.

50. Podľa možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak k takému záveru dospel účastník konania. Na základe uvedeného súd v napadnutom uznesení zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, pretože nezistil dôvod na takýto postup, pričom súd opakovane konštatuje, že nie je presvedčený o rozpore s .

51. Súd dáva oprávnenému do pozornosti, že pri posudzovaní nutnosti prerušenia konania a obrátenia sa na Ústavný súd Slovenskej republiky za účelom iniciovania konania o súladnosti ustanovení s prihliadol na aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky v súvislosti s predmetným zákonom a poukazuje na obsah tlačovej správy z neverejného zasadnutia II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. publikovanej dňa 01.06.2020, z obsahu ktorej vyplýva, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal ústavnými sťažnosťami podanými v súvislosti s ustanoveniami , pričom rozhodol opakovane totožným spôsobom, a síce tak, že ústavné sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnené. Hoci v týchto prípadoch nešlo o konanie o súladnosti zákona s , ale len o konania o individuálnych ústavných sťažnostiach, už tieto rozhodnutia dávajú jasný náhľad na to, akým spôsobom sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyrovnal s novým . Príkladom je možné uviesť, že v rozhodnutí sp. zn. Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa , čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými upovedomeniami o zastavení starej exekúcie v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií, je zjavne neopodstatnená. Rovnako konštatoval zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti sťažovateľky v súvislosti s námietkou porušenia základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 1 listiny a analogického práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Vzhľadom na uvedené, súd nemá za to, že by bol v nesúlade s a že by bolo nutné iniciovať konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky za účelom posúdenia jeho súladnosti s .

52. Vo vzťahu k vytýkanej námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 22.10.2015, sp. zn. uviedol, že: „Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle , , , ), najmä s ustanovením , v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia.“ Po preskúmaní súdneho spisu je súd toho názoru, že súdny úradník sa s uvádzanými námietkami oprávneného vysporiadal dostatočne, kedy v napádanom uznesení reagoval na relevantné skutočnosti týkajúce sa , zohľadniac pritom skutkové a právne osobitosti konkrétneho prípadu. Vzhľadom k tej skutočnosti, že v námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie možno napádať iba nezákonnosť postupu súdneho exekútora v zmysle jednotlivých ustanovení , s ktorými sa súdny úradník riadne zaoberal a svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil, v tejto časti sa súdu javí uznesenie ako dostatočne zdôvodnené. Ak teda súdny úradník dokázal do stručného odôvodnenia zhrnúť podstatu a zmysel rozhodnutia, súdu sa takýto postup nejaví nesprávny, či upierajúci právo na spravodlivý proces.

53. K absencii rozhodnutia o podnete na podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky súd uvádza, že oprávnený spolu s námietkami proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a námietkami proti paušálnym trovám exekúcie podal aj návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Zároveň oprávnený podal podnet, aby súd podal návrh na začatie konania o súlade ustanovení s článkom 1, 12, 20, 46 a článkom 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Súdny úradník v napadnutom uznesení dospel k záveru, že nie je rozporný s a s inými právnymi predpismi vyššej právnej sily. Vzhľadom na uvedené, súd neinicioval začatie konania o súlade ustanovení s predpismi vyššej právnej sily. O tomto podnete oprávneného nebolo potrebné rozhodnúť samostatným uznesením (výrokom uznesenia), nakoľko strana/účastník konania sa nemôže domáhať toho, aby súd takéto konanie inicioval. Iniciovanie takéhoto návrhu je na uvážení súdu, pričom v prípade, ak začatie takéhoto konania súd neiniciuje, nevydá o tom súdne rozhodnutie. S dôvodmi, prečo tak súd rozhodol je však potrebné vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom uznesení sa s týmto súdny úradník vysporiadal a súd toto považoval za správne a dostatočné.

54. Na základe uvedeného súd po opätovnom preskúmal námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, námietok proti paušálnym trovám exekúcie a návrhu na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ako aj sťažnosti oprávneného proti uzneseniu č.k. -22 zo dňa 04.03.2021, dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná, a preto podľa sťažnosť oprávneného v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.