Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-145-2023.pdf
PDF · 89.35 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/145/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX/XXX, E. - D., zastúpenej Mgr. Annou Vojtikevičovou, advokátkou so sídlom J. M. Hurbana 30, Žilina, IČO: 42 433 550 proti odporcovi: C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. F. XXXX/XX, G., o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 13Pc/6/2023-75 zo dňa 29. 06. 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina vo výroku I. uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky príspevok sumou 180 eur mesačne vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 27. 02. 2023, najdlhšie do 18. 11. 2027. Vo výroku II. vyčíslil zameškané výživné za obdobie február 2023 do júna 2023 vo výške 900 eur a povolil odporcovi splátky vo výške 50 eur mesačne splatné spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Posledným výrokom (III.) uložil súd odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 1.132,24 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pričom konštatoval, že boli splnené hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela. V tomto prípade bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené. Navrhovateľka ako bývalá manželka nie je schopná sama sa živiť, pričom schopnosti, možnosti a majetkové pomery bývalého manžela umožňujú súdu príspevok priznať. Tiež konštatoval, že bývalí manželia sa na príspevku nevedeli dohodnúť a poskytnutie príspevku neodporuje dobrým mravom. Pri posudzovaní podmienok navrhovateľky, a to najmä schopnosti samej sa živiť, dospel k záveru, že po rozvode manželstva sa celodenne stará o dve maloleté deti vo veku do 3 rokov, ktoré pochádzajú z manželstva účastníkov konania. Jedná sa o dvojičky, a preto pokiaľ aj poberá bývalá manželka rodičovský príspevok, tento je v prvom rade vyplácaný na to, aby mohla zabezpečiť starostlivosť o dve maloleté deti. Pri skúmaní schopností bývalého manžela príspevok poskytnúť dospel k záveru, že tento je zamestnaný, za rok 2022 jeho čistý priemerný mesačný príjem predstavoval sumu 1.574,80 eur a v roku 2023 do rozhodnutia súdu dosahoval čistý priemerný mesačný zárobok 1.787,27 eur. Pokiaľ aj prispieva výživné na dve maloleté deti, stále je v jeho možnostiach prispieť aj na výživu rozvedenej manželky. Súd vyhovel návrhu a priznal príspevok vo výške 180 eur mesačne, a to od podania návrhu. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z ust. § 52 a § 55 CMP, keď konštatoval, že považoval za spravodlivé priznať navrhovateľke náhradu trov spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, nakoľko odporca dobrovoľne odmietal podieľať sa na výžive navrhovateľky formou príspevku, pričom mu bolo
známe, že navrhovateľka nemá prakticky príjem určený na jej výživu a navyše v tomto prípade to bol on, kto zapríčinil rozvrat manželstva a vystavil navrhovateľku existenčnej neistote. Výšku náhrady trov súd priznal v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie odporca. Uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí v celom jeho rozsahu a odvolanie podal z dôvodov obsiahnutých v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku („CSP“). Dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že návrh bývalej manželky považuje od začiatku za účelový s tým, že sa mu chce pomstiť a obohatiť sa na jeho úkor. Navrhovateľka uviedla, že príčinou rozpadu manželstva bolo jeho správanie, avšak absolútne pritom ignorovala skutočné príčiny. Podľa neho bol v manželstve ponižovaný, manželka s ním manipulovala a psychicky ho vydierala. Celý čas v manželstve bola pod vplyvom svojich rodičov. Čo sa týka jej majetkových pomerov, je jej vyplácaný príspevok vo výške 515,80 eur a od 01. 07. 2023 bol tento zvýšený na sumu 591,60 eur. Navrhovateľka podľa neho poberá mesačne skoro 5-násobok životného minima. Poukázal na to, že minimálna mzda za prácu na plný úväzok v čistom od januára 2023 je 568,97 eur, a preto nevidí dôvod, prečo by zo sumy rodičovského príspevku nemala bývalá manželka vedieť prežiť a zvlášť v podmienkach, v akých žije. Okrem materského príspevku je jej poskytovaný prídavok na deti v súčasnej výške 120 eur mesačne. Pri stanovení výšky výživného na deti bol v podstate uvedený do omylu, keď ako jeden z dôvodov platenia výživného 200 eur na každé dieťa bolo poberanie daňového bonusu. Keďže s deťmi nežije v spoločnej domácnosti, tento daňový bonus už nemôže ďalej poberať. Podľa neho rozhodnutie o tom, že je povinný prispievať na výživu navrhovateľky, je nespravodlivé a nerozumie ani tomu, prečo by mal platiť po dobu 5 rokov. Súd sa so stanovením dĺžky výživného vôbec nevysporiadal, len sa obmedzil na jednoduché citovanie § 72 ods. 3 Zákona o rodine. Predpokladá, že pokiaľ deti dosiahnu vek 3 rokov, môžu navštevovať predškolské zariadenie a navrhovateľke nebude nič brániť, aby sa mohla zamestnať. Nesúhlasil ani s výrokom, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania v prospech navrhovateľky. To, že súd nárok priznal s odôvodnením, že navrhovateľka sa celodenne stará o dve maloleté deti - dvojičky v útlom veku, resp. že zapríčinil rozvod manželstva, keď sa dopúšťal nevery, je bez vecno- právnej relevancie a jemu sa to zdá ako absurdita. Podotkol, že pokiaľ by sa navrhovateľka správala ako normálna manželka a nebola len dcérou svojich rodičov, kde bol postavený do role sploditeľa detí a darcu pravidelných príjmov, aj ich manželstvo by malo iný priebeh a nebol by sa stal obeťou podvodu. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, návrh o určenie príspevku na rozvedenú manželku zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Má za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, na základe čoho aj zákonne rozhodol a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. V odvolaní odporca neuviedol žiadne relevantné argumenty a ním tvrdené skutočnosti nijako (rovnako ako v prvostupňovom konaní) nepreukázal, teda jeho odvolanie nepovažuje za dôvodné. Žiadala tiež, aby jej boli priznané trovy odvolacieho konania. Poukázala na to, že súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného v čase vyhlásenia rozsudku, kedy bolo zrejmé, že príjem odporcu predstavuje 1.787,27 eur v priemere mesačne. Opakovane odporca argumentuje vysokým výživným na maloleté deti, hoci to nie je predmetom konania o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Aj v tomto prípade však výživné vo výške 200 eur na jedno dieťa nie je možné považovať za neprimerane vysoké pri priemernom príjme viac ako 1.400 eur, ktoré dosahoval odporca v čase určenia výživného. Tvrdenie o nevyplácaní daňového bonusu odporca nijako nepreukázal. Navyše, daňový bonus, pokiaľ ho v minulosti poberal, nikdy navrhovateľke neposlal a z väčšej časti ním pokrýval výživné na maloleté deti. Odporca od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti v auguste 2022 nijako navrhovateľke neprispel na chod domácnosti a nedostatočne do rozvodu manželstva prispieval aj na maloleté deti. Pri poukazovaní na dĺžku doby poskytovania výživného súd prvej inštancie uviedol toto obdobie ako maximálne. V prípade, že dôvody pre priznanie príspevku pominú pred uvedeným dátumom, má možnosť podať návrh na zrušenie rozhodnutia. Uviedla tiež, že maloleté deti neboli prijaté do materskej školy v školskom roku 2022/2023 z kapacitných dôvodov, takže automaticky dovŕšením 3. roku veku do materskej školy nenastúpia. Poukázala tiež na svoj zdravotný stav, keď je pacientom s neurologickými diagnózami (epilepsia, lumboischialgia), pričom tento stav je odporcovi známy, nakoľko spolu žili 11 rokov v spoločnej domácnosti a sám ju viackrát viezol do nemocnice, pričom tento stav sa tehotenstvom a pôrodom len zhoršil. Čo sa týka trov konania, v tomto prípade súd rozhodol správne, keďže nebol ochotný sa na
príspevku dobrovoľne dohodnúť, hoci vedel, že navrhovateľka nemá príjem a stará sa o dve maloleté deti. Poukázala opakovane na príčiny rozvodu manželstva, keď odporca sa dopúšťal manželskej nevery.
4. Obaja účastníci konania sa vyjadrili k svojim prednesom.
5. Odporca naďalej trval na dôvodoch svojho odvolania. Poukázal na to, že síce dosahuje príjem zo zamestnania, avšak považuje za nehumánne od navrhovateľky sa dožadovať peňazí, ktoré niekedy ťažko zarobí, jeho príjem je podmienený ziskom firmy, odpracovaním všetkých pracovných dní, čo sa niekedy prejavuje aj na úkor zdravia, keď chrípku, virózu rieši liekmi, prípadne dňom dovolenky, aby neprišiel o bonus v zamestnaní. Uviedol, že platí hypotéku za spoločný trojizbový byt v G., pričom stále tvrdí, že navrhovateľka má dostatočný príjem na to, aby pokryla svoje nevyhnutné životné náklady. Poukázal tiež na skutočnosť, že podľa jeho predstáv neprebieha ani styk s maloletými deťmi. Všetko toto považuje za šikanovanie zo strany navrhovateľky a pokračuje to aj po tom, čo s ňou už nežije v spoločnej domácnosti.
6. Navrhovateľka vo vyjadrení zopakovala svoje predchádzajúce argumenty. Poukázala na to, že jej vypomáhajú rodičia, ktorí však zo zákona takúto vyživovaciu povinnosť nemajú. Navyše, sami sú ešte v pracovnom pomere, a preto nie sú schopní vypomáhať navrhovateľke v starostlivosti o deti v takom rozsahu, ako to tvrdí odporca. Keď odporca poukazoval na jeho mesačné výdavky, navrhla, aby byt v Martine, ktorý je zaťažený úverom, odpredali, úvery splatili, a tým by sa znížili výdavky, avšak odporca s týmto návrhom nesúhlasil. V predmetnom byte naďalej žije a v rámci vyporiadania BSM ho navrhuje prikázať do jeho výlučného vlastníctva. Toto považuje navrhovateľka za nadštandard.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
8. Je zrejmé, že v danej veci išlo o návrhové konanie, a preto odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania odporcu. Pre rozhodnutie okresného súdu bol určujúci stav v čase jeho vyhlásenia v zmysle ust. § 217 ods. 1 CSP.
9. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu mal aj odvolací súd preukázané, že predmetom konania bolo rozhodovanie o priznaní príspevku na výživu rozvedeného manžela v zmysle § 72 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o odvolaní mal odvolací súd posúdiť, či prvoinštančný súd riadnym spôsobom zistil skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia a zároveň, či na základe zisteného skutkového stavu riadne a správne vec právne posúdil. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne skúmal, či boli splnené hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela. Jednoznačne mal preukázané, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené, títo sa nevedia dohodnúť o poskytnutí príspevku, pričom tiež považoval za preukázané, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, nakoľko jej príjem predstavuje rodičovský príspevok z dôvodu toho, že sa stará o dve maloleté deti - dvojičky v útlom veku a nie je možné preto sa z jej strany zapojiť do pracovného procesu a získať tak vlastný príjem. Rozhodnutie tiež neodporuje dobrým mravom, nakoľko z rozsudku o rozvode mal súd preukázané, že príčinou rozvratu manželstva a jeho rozvodu bolo správanie sa odporcu, ktorý sa opakovane dopúšťal manželskej nevery. Pri zisťovaní schopností, možností a majetkových pomerov druhého manžela - odporcu súd riadnym spôsobom zistil skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, keď mal preukázaný príjem odporcu zo zamestnania, ako aj skutočnosť, že poskytuje výživné na dve maloleté deti 400 eur mesačne, resp. že je spoluvlastníkom trojizbového bytu v G., ktorý sám užíva a ktorý je predmetom vyporiadania BSM.
10. Odvolací súd sa tak nestotožnil s argumentmi odvolateľa, ktorý tvrdil, že nárok navrhovateľky na priznanie príspevku rozvedenej manželke nie je dôvodný. Naopak odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.
11. V tomto prípade sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neschopnosti navrhovateľky samej sa živiť so záverom, že táto nie je schopná pracovať, resp. vykonávať nejakú činnosť, z ktorej by si vedela zabezpečiť svoj vlastný príjem. Je nepochybné, že po pôrode sa stará o dve maloleté deti - dvojičky v útlom veku a táto skutočnosť jej znemožňuje sa zamestnať a dosahovať príjem na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. V tejto súvislosti tiež okresný súd správne poukázal na dôvody rozvodu manželstva, keď príčinou jeho rozpadu bola opakovaná nevera zo strany odporcu. Čo sa týka stanovenia lehoty na uplatnenie príspevku, okresný súd uviedol, že odporca je povinný prispievať príspevok najdlhšie do 18. 11. 2027. Neznamená to teda, že po celú túto dobu môžu existovať dôvody a povinnosť platiť príspevok na výživu, ale je to len najdlhšia doba, po ktorú sa príspevok môže poskytnúť. Ako správne poznamenala aj navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu, pokiaľ dôjde k zmene pomerov, nič nebráni odporcovi požiadať súd o zrušenie rozhodnutia o povinnosti prispievať príspevok na výživu rozvedenému manželovi. Čo sa týka výroku o trovách konania, súd sa stotožnil s tým, že v prípade podania návrhu a v priebehu prvoinštančného konania dôvodne navrhovateľka požiadala o poskytnutie služieb advokáta, pričom súd správne vyhodnotil, že v tomto štádiu konania bola služba potrebná a z dôvodu prístupu odporcu k návrhu, keď aj v priebehu konania nebol ochotný zmeniť svoj postoj, resp. navrhol príspevok vo výške 30 eur mesačne, súd správne aplikoval ust. § 55 CMP, ktorý mu oprávňoval priznať náhradu trov konania vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s ust. § 52 CMP s tým, že v prvoinštančnom konaní súd návrhu navrhovateľky vyhovel v celom rozsahu a v odvolaní, resp. v jednotlivých vyjadreniach neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyžadovali nevyhnutnú odbornú pomoc advokáta. Z tohto dôvodu nepovažoval odvolací súd aplikáciu ust. § 55 CMP za dôvodnú. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).