Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Pc-6-2023.pdf
PDF · 117.06 KB
Case nature
Area
Subarea
13Pc/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XXX, XXX XX E. – D., zast.: Mgr. Anna Vojtikevičová, advokátka, s miestom výkonu činnosti J. M. Hurbana 30, 010 01 Žilina, IČO: 42 433 550 proti odporcovi: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. XXXX/XX, XXX XX G., o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky ako rozvedeného manžela sumou 180 eur mesačne vopred, vždy do 15 - teho dňa toho – ktorého mesiaca, k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 27.02.2023 najdlhšie do 18.11.2027.
II. Zameškané výživné za obdobie od mesiaca február 2023 do mesiaca jún 2023 v celkovej výške 900 eur p o v o ľ u j e splácať odporcovi v splátkach, každá splátka vo výške 50 eur mesačne, splatné spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.
III. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 1.132,24 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa s odkazom na ust. § 72 Zákona o rodine návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Martin dňa 27.02.2023 proti odporcovi ako rozvedenému manželovi domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu ako rozvedenej manželky sumou 180 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Návrh na začatie konania skutkovo vymedzila tak, že ich manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/182/2022 zo dňa 18.11.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2022 a vykonateľnosť dňa 07.12.2022. Z manželstva pochádzajú deti – dvojčatá – mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a odporca bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 200 eur mesačne na každého z nich. Ďalej navrhovateľka uviedla, že v súčasnosti je na materskej dovolenke s maloletými deťmi, pričom jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 515,80 eur a z prídavku na deti vo výške 120 eur. Odporca prispieva na výživu mal. detí spolu sumou 400 eur mesačne. Navrhovateľke finančne vypomáhajú jej rodičia, aby bola schopná finančne utiahnuť starostlivosť o domácnosť a maloleté deti, a to buď priamo finančnou podporou, alebo formou nákupov potravín resp. iných potrebných vecí do domácnosti. Mesačné výdavky navrhovateľky sú: príspevok na bývanie rodičom vo výške 150 eur (mesačné platby za plyn, elektrinu, koncesionársky poplatok (SIPO) pre celý dom sú v sume 305 eur, navrhovateľka sa s rodičmi strieda ich v platení tak, že jeden mesiac ich zaplatia rodičia a druhý mesiac navrhovateľka – takýto spôsob podieľania sa na výdavkoch na bývanie je nastavený ešte od čias, keď domácnosť navrhovateľkiných rodičov obýval aj odporca, ktorý sa v tom čase podieľal na týchto úhradách, no odo dňa 01.08.2022, kedy sa odporca odsťahoval z tejto domácnosti, nijako neprispel navrhovateľke na náklady na bývanie. Ďalej má nasledovné mesačné náklady : príspevok rodičom na opravy v dome vo výške 30 eur, náklady stravy vo výške 200 eur, hygienické potreby pre ňu vo výške 15 eur, hygienické potreby pre domácnosť vo výške 30 eur, oblečenie, obuv priemerne vo výške 50 eur, náklady internetu vo výške 20 eur, mobil vo výške 25 eur, lieky vo výške 80 eur, životné poistenie pre oboch bývalých manželov vo výške 42 eur, cestovné vo výške 10 eur, celkom teda vo výške 652 eur. Ďalej navrhovateľka poukázala aj na mesačné výdavky na deti, a to strava: 2 x 130 eur = 260 eur (z toho strava 200 eur + kozie mlieko 60 eur (2 eurá za 1 liter denne), oblečenie, obuv: 2 x 50 eur = 100 eur, hygienické potreby (plienky – každé dieťa spotrebuje 4-5 plienok za deň, t.j. spolu 240 - 300 ks za mesiac + detská kozmetika): 2 x 75 eur = 150 eur, lieky, vitamíny 2 x 20 eur = 40 eur, životné sporenie a životné poistenie pre deti vo výške 49,17 eur, hračky, športové a edukačné potreby, voľnočasové aktivity vo výške 2 x 20 eur = 40 eur, spolu teda 639,17 eur.
2. Ďalej navrhovateľka uviedla, že v priebehu roka jej vznikajú aj ďalšie výdavky – napr. poplatok za komunálny odpad (v roku 2022 ho matka platila za 4 osoby, t.j. aj za odporcu, spolu vo výške 120 eur), výdavky na zariadenie domácnosti, na darčeky pre deti a pod.
3. Tiež uviedla, že odporca je zamestnaný v automobilke KIA v D. H. I. s priemerným čistým mesačným príjmom za mesiace 01-09/2022 vo výške 1.465,70 eur. O aktuálnej výške príjmu odporcu navrhovateľka nemá vedomosť, ale predpokladá, že došlo k jej nárastu, minimálne s poukazom na to, že došlo k zvýšeniu daňového bonusu, ktorý odporca poberá.
4. Tiež navrhovateľka v návrhu na začatie konania uviedla, že požiadala odporcu, aby jej prispieval na jej výživu, sms správou dňa 23.02.2023 a zo dňa 25.02.2023, no odporca neprejavil záujem ani vôľu dohodnúť sa s ňou na príspevku a účelovo ju vyzval, aby mu žiadosť o príspevok zaslala „písomne“. Tiež sa s odporcom pokúsila dohodnúť osobne dňa 25.02.2023 pri odovzdávaní detí, no odporca sa odmietol o tom s ňou rozprávať. Keďže z sms komunikácie bývalých manželov je zrejmé, že odporcovi bola žiadosť navrhovateľky o príspevok na jej výživu doručená, navrhovateľka považuje reakciu odporcu za účelovú s úmyslom oddialiť priznanie nároku navrhovateľky na príspevok na jej výživu, keďže príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najskôr odo dňa podania návrhu, a nie spätne.
5. Navrhovateľka poukázala nato, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu mu umožňujú prispievať na jej primeranú výživu. S poukazom na § 72 ods. 2 Zákona o rodine navrhovateľka uviedla, že príčinou rozvratu manželstva bola nevera odporcu a jeho neochota upustiť od tohto svojho konania. Toto konanie odporcu a rovnako aj návrh odporcu, aby navrhovateľka akceptovala jeho mimomanželský pomer a žila s ním v „otvorenom“ vzťahu, ktorý sa odporca neštítil predložiť navrhovateľke pred súdom (zachytené v zvukovom zázname z prvého stretnutia rodičov pred Okresným súdom Žilina č.k. 21P/182/2022 zo dňa 21.10.2022), navrhovateľka považuje za zavrhnutia hodné, nakoľko o založenie rodiny sa účastníci konania usilovali dlhší čas a keďže sa navrhovateľke nedarilo otehotnieť prirodzeným spôsobom, podstúpila insemináciu s úspešným výsledkom. Účastníkom konania sa tak narodili dvojčatá a odporca namiesto toho, aby sa venoval rodine, o ktorú sa s navrhovateľkou usiloval, navrhovateľku podvádzal. Navrhovateľka sa tak ocitla v ťažkej životnej situácii, sama s dvomi deťmi útleho veku práve v období, keď sa s odporcom ako čerstvo rozrastajúca sa rodina plánovali presťahovať do nového bytu. Tento nový byt patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov však od 01.08.2022 užíva výlučne odporca a odmieta sa s navrhovateľkou vyporiadať podľa zákonných zásad uplatňovaných pri vyporiadaní BSM. Skutočnosť, že odporca býva sám v 3-izbovom byte, považuje navrhovateľka za nadštandard a poukazuje na to, že ona sama nie je schopná zabezpečiť si vzhľadom na svoj nízky príjem bývanie v súkromí a je odkázaná na pomoc a ochotu svojich rodičov, ktorí jej umožňujú obývať 2 izby rodinného domu, ktorý je v ich vlastníctve, a ktorým navrhovateľka prispieva na bývanie len formou úhrady energií. Tento stav nie je však s ohľadom na potrebu súkromia navrhovateľky trvalo udržateľný a navrhovateľka plánuje po vyporiadaní BSM požiadať o pridelenie mestského nájomného bytu. Taktiež navrhovateľka poukázala na to, že odporca poberá na obe maloleté deti daňový bonus, a teda výživné, ktoré navrhovateľke platí na maloleté deti, pokrýva z väčšej časti práve daňovým bonusom. Keďže príjem navrhovateľky nepokrýva ani jej opodstatnené výdavky, a tento stav sa v najbližšej dobe nezmení, nakoľko vykonáva celodennú osobnú starostlivosť o 2 deti útleho veku, navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť. Vzhľadom na uvedené okolnosti navrhovateľka navrhla, aby jej bol v konaní priznaný nárok na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku.
6. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania (č.l. 34) uviedol, že predmetný návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky v celom rozsahu považuje za nedôvodný. Poukázal nato, že navrhovateľka argumentuje tým, že obýva trojizbový byt a tým snaží sa navodiť dojem, že si žije „nad pomery". Tento byt však kupovali spoločne, vychádzali zo spoločných prepočtov a spoločného rozpočtu. Tvrdil, že to bola ona, kto sa odsťahoval zo spoločného bytu a na ňom ostala povinnosť platiť nielen celú hypotéku, jej príslušenstvo, náklady na byt a jeho údržbu, ako aj všetky ostatné bežné náklady. Navrhovateľka sa absolútne nezaujímala o tieto veci, a hoci aj hypotéku brali ešte v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, celá ťarcha dopadla výhradne na neho. Samozrejme, to jej nebráni požadovať polovicu hodnoty bytu v rámci vysporiadania BSM a ešte ho obviniť, že sa s ňou odmieta dohodnúť. Pritom on podal žalobu a argumentuje masou BSM, kde vychádza jej povinnosť dorovnania majetku.
7. Ďalej odporca uviedol, že má za to, že navrhovateľka je plne spôsobilá, schopná po každej stránke si nájsť prácu. Maloleté deti sú zdravé, nevyžadujú osobitnú starostlivosť. Dvojičkám ani navrhovateľke nebol diagnostikovaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru, ako sa snažila poukázať právna zástupkyňa navrhovateľky. Ak by matka mala záujem zvýšiť si životnú úroveň, nič jej teda objektívne nebráni sa zamestnať, hoc len na čiastočný úväzok, tak ako to robí množstvo iných pracujúcich matiek s tým, že maloleté deti čoskoro budú môcť nastúpiť do škôlky, čo poskytne matke ďalší čas na to, aby si našla zamestnanie. Z tohto hľadiska teda tiež nevidí dôvod, prečo by jej mal ešte prispievať navyše. Poukazovanie na nízky príjem navrhovateľky považuje teda z týchto dôvodov za úplne irelevantné.
8. Ďalej odporca právne argumentoval vo vyjadrení tým, že v zásade zánikom manželstva zanikajú i všetky osobné a osobnomajetkové práva a povinnosti medzi bývalými manželmi. Výnimkou tak nie je ani vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá má týmto počas trvania manželstva zabezpečiť rovnakú životnú úroveň. V zmysle ustanovenia § 72 ZoR sa však pri splnení zákonných predpokladov môže solidarita plynúca z manželského zväzku preniesť v obmedzenej miere i do času po zániku manželstva a to v podobe príspevku na výživu rozvedeného manžela. Ten je možné uplatniť len po rozvode manželstva. Napriek tomu, že ide o prejav solidarity medzi bývalými manželmi, v tomto prípade ide len o zabezpečenie primeranej výživy pre toho z manželov, ktorý nie je schopný sám sa živiť, a nie o zabezpečenie rovnakej životnej úrovne rozvedených manželov tak, ako to bolo počas trvania manželstva. Primeranosť, ktorá obmedzuje výšku príspevku, je daná účelom, ktorému má príspevok na rozvedeného manžela slúžiť, a teda pokrytie časti niektorých opodstatnených výdavkov rozvedeného manžela a jeho domácnosti. Predmetný príspevok teda nemá slúžiť na udržanie rovnakej životnej úrovne rozvedeného manžela. Základnou podmienkou na jeho priznanie je nedostatočná schopnosť rozvedeného manžela, ktorý o tento príspevok žiada, sám sa živiť a z toho vyplývajúca odkázanosť od pomoci bývalého manžela. Súd pri posudzovaní schopnosti sa samostatne živiť nevychádza len zo skutočnosti, že je tento bývalý manžel nezamestnaný, ani z kritérií, z ktorých by vychádzal v prípade určenia vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ale posudzuje subjektívne aj objektívne schopnosti a možnosti rozvedeného manžela na trhu práce, teda skutočnosť, či je tento schopný pracovať, taktiež aké má majetkové pomery.
9. Tiež uviedol, že navrhovateľka je poberateľom rodičovského príspevku a teda nevidí dôvod na platenie príspevku na výživu z jeho strany. Návrh je aj nejasný aj čo sa týka časového horizontu, a to nehovoriac, že rodičovský príspevok je do veku 3 rokov dieťaťa/detí a potom je schopná sa zamestnať.
10. Ďalej odporca uviedol, že priznáva, že ešte počas manželstva nadviazal mimomanželský vzťah, ktorý naďalej trvá, poznamenal, že to ale nebolo len tak. Pokiaľ by normálne fungovali ako manželia, nebol by dôvod „nájsť si inú partnerku. Keď však prišiel domov, všetko a všade bolo zlé, neustále podľa jeho názoru bol kritizovaný a znevažovaný a podobne, tak nech sa na neho nikto nehnevá, že sa niečo také stalo. Uviedol tiež, že v konaní o rozvod manželstva iba nechcel „rozmazávať dôvody“. Ďalej uviedol, že nechcel tvoriť domácnosť so svokrou, svokrom ale so svojou manželkou. Exmanželka sa do bytu ani nenasťahovala, s ničím mu nepomohla, celý čas bola v domácnosti so svojimi rodičmi. Svokor ho celé manželstvo nútil, aby u neho pracoval, bol ochotný mu pomôcť, ale nie v rozsahu, že mu niekto diktuje, čo má robiť a kedy. Záverom vyjadrenia uviedol, že má za to, že celé jednanie mala navrhovateľka už premyslené, rovnako ako pri rodičovskej dohode a jej jediným cieľom je ho aj takouto formou „potrestať" za to, že sa rozhodol v živote ísť ďalej s novou partnerkou.
11. Na pojednávaní pred súdom účastníci vo svojej podstate zotrvali na skutočnostiach, ktoré uviedli písomne, žiadne iné zásadné skutočnosti, či argumenty neuvádzali.
12. V danej veci bolo nesporne preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva pochádzajú deti - dvojčatá - mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a odporca bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 200 eur mesačne na každého z nich. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/182/2022 zo dňa 18.11.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2022 a vykonateľnosť dňa 07.12.2022, t.j. manželstvo súd rozviedol po uplynutí iba jedného roka a cca osem mesiacov po narodení maloletých detí - dvojičiek.
13. Nesporne bolo preukázané aj to, že príčinou rozvodu manželstva účastníkov konania bola skutočnosť, že odporca nadviazal počas manželstva mimomanželský vzťah, ktorý trvá do súčasnosti, čo potvrdil sám odporca vo vyjadrení k návrhu na začatie konania, ako aj na pojednávaní v danej veci. Pokiaľ odporca uvádzal, že na pojednávaní vo veci rozvodu manželstva nechcel „rozmazávať“ dôvody, toto je už právne irelevantné, súd v danej veci nemôže preskúmavať nanovo príčiny rozvratu manželstva, súd iba v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela prihliadala na príčiny rozvratu manželstva. Bolo teda na odporcovi, aby svoje dôvody rozvratu prezentoval dostatočným spôsobom a z jeho pohľadu v konaní o rozvod manželstva.
14. Nesporne bolo preukázané aj to, že navrhovateľka je na materskej dovolenke a celodenne sa stará o dve maloleté deti v útlom veku – dvojičky pochádzajúce z manželstva účastníkov konania.
15. Ďalej bolo nesporne preukázané, že v čase rozhodovania súdu jediný príjem, ktorý navrhovateľka má, je rodičovský príspevok vo výške 515,80 eur, a tiež poberá prídavok na deti vo výške 120 eur na obe.
16. V súvislosti s poberaním rodičovského príspevku a prídavku na dieťa je však podstatným to, že rodičovský príspevok je zákonom definovaný ako štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo do šesť rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ide teda o dávku, ktorej prijímateľom je síce rodič dieťaťa, ale táto štátna dávka neslúži na výživu rodiča, ale, ako je už uvedené, ide o štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Takúto štátnu sociálnu dávku nemožno teda považovať pre účely určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela za príjem určený na výživu navrhovateľky.
17. Rovnako je tomu tak aj pokiaľ ide o prídavok na dieťa, ktorý je zákonom definovaný ako štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Ani túto štátnu sociálnu dávku teda nemožno považovať pre účely určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela za príjem určený na výživu navrhovateľky.
18. Rovnako tak, pokiaľ ide o výživné, ktoré platí odporca na maloleté deti, ide o výživné určené na výživu detí, a nie na výživu navrhovateľky. Preto ani na túto skutočnosť nemôže súd prihliadať v kontexte so skúmaním príjmu navrhovateľky.
19. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že navrhovateľka preto, že sa celodenne stará o dve maloleté nezaopatrené deti vo veku do troch rokov dieťaťa sa nemôže zamestnať, v dôsledku čoho nemá žiadny príjem určený na jej výživu, ktorá skutočnosť bola preukázaná tiež nesporne.
20. Tiež je nutné uviesť, že v danej veci bolo nesporne preukázané aj to, že navrhovateľka nemá žiadny nehnuteľný majetok vo svojom výlučnom vlastníctve, nevlastní ani hnuteľné veci vysokej hodnoty. Pokiaľ ide o veci patriace do zaniknutého bezpodielového vlastníctva, tak táto otázka sa rieši v samostatnom súdnom konaní, bolo nesporne.
21. Podľa § 72 ods.1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
22. Podľa § 72 ods.2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
23. Zo znenia ustanovenia § 72 Zákona o rodine vyplývajú nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela: a/ manželstvo musí byť právoplatne rozvedené, b/ jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, c/ schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať, d/ bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku, e/ súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu).
24. Pokiaľ ide o podmienku, že manželstvo musí byť právoplatne rozvedené, táto je v danej veci naplnená. Bolo nesporne preukázané, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/182/2022 zo dňa 18.11.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2022 a vykonateľnosť dňa 07.12.2022.
25. Pokiaľ ide podmienku, že jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, táto je v danej veci tiež nesporne naplnená, nakoľko ako je už uvedené navrhovateľka nie je schopná sa samostatne živiť, keďže sa celodenne stará o dve maloleté deti vo veku do troch rokov, ktoré deti pochádzajú z manželstva účastníkov konania. V tejto súvislosti je ešte nutné uviesť, že pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu napríklad - rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku, dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. V danej veci navrhovateľka nemá žiadny príjem na pokrytie jej životných potrieb a celodenne sa stará o dve maloleté deti vo veku do troch rokov, ktoré deti pochádzajú z manželstva účastníkov konania, a teda preukázateľne nie je schopná sa samostatne živiť. Nemožno teda ani len uvažovať o tom, že by v danej veci táto zákonná podmienka nebola splnená. Keďže navrhovateľka nemá žiadny príjem určený výlučne na jej výživu, bez akýchkoľvek nežiadúcich formalistických prístupov zo strany súdu, súd v danej veci bezpečne prijal záver, že navrhovateľka nemá pokryté základné životné potreby (náklady stravy, ošatenia, bežnej hygieny, bežných liekov) a je tak odkázaná na pomoc a ochotu svojich rodičov, ktorí navrhovateľke finančne vypomáhajú, aby bola schopná finančne utiahnuť starostlivosť o domácnosť a aby pokryla svoju výživu, a to buď priamo finančnou podporou alebo formou nákupov potravín resp. iných potrebných vecí do domácnosti.
26. Pokiaľ ide o podmienku, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať, tak súd na túto preukázanie existencie tejto podmienky vykonal dokazovanie a konštatuje, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu umožňujú súdu príspevok priznať. Bolo totiž nesporne preukázané, že odporca je zamestnaný, okrem vyživovacej povinnosti k deťom pochádzajúcich z manželstva s navrhovateľkou nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu boli zistené nasledovné príjmy odporcu : mesiac január 2022 čistý príjem – 1.251,86 eur, mesiac február 2022 čistý príjem – 1.442,96 eur, mesiac marec 2022 čistý príjem – 1.808,25 eur, mesiac apríl 2022 čistý príjem – 1.201,23 eur, mesiac máj 2022 čistý príjem – 1.792,81 eur, mesiac jún 2022 čistý príjem – 1.453,34 eur, mesiac júl 2022 čistý príjem – 1.307,28 eur, mesiac august 2022 čistý príjem – 1.342,94 eur, mesiac september 2022 čistý príjem – 1.590,64 eur, mesiac október 2022 čistý príjem – 1.286,64 eur, mesiac november 2022 čistý príjem – 2.873,61 eur, mesiac december 2022 čistý príjem – 1.546,95 eur. Úhrnom za rok 2022 čistý príjem 18.898,52 eur, mesačne čistý príjem priemerne cca 1.574,80 eur. Z ďalšieho potvrdenia zamestnávateľa odporcu boli zistené nasledovné príjmy odporcu za rok 2023: mesiac január 2.363,85 eur, mesiac február – 1.588,71 eur, mesiac marec – 1.648,69 eur a mesiac apríl 1.547,83 eur. Úhrnom teda za uvedené mesiace roku 2023 čistý priemerný mesačný príjem odporcu 1.787,27 eur. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že odporca ním tvrdené svoje výdavky pred súdom iba deklaroval, ale tieto relevantným spôsobom nepreukázal. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že aj vo veciach upravených Civilným mimosporovým poriadkom v zmysle ust. § 32 ods.2 Civilného mimosporového poriadku, sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Odporca v danej veci na preukázanie svojich výdavkov žiadne relevantné dôkazy neoznačil. Naopak, odporca klamlivo uvádzal na pojednávaní pred súdom a zavádzal súd, že má náklady na cestovanie do práce a späť, keďže býva v G. a pracuje v D. H. I., a až na základe reakcie právnej zástupkyne navrhovateľky, sa priznal, že do práce a z práce chodí autobusom zamestnávateľa spoločnosti Kia, pričom náklady, ktoré má spojené s touto autobusovou dopravou, sú mu strhávané z výplaty, a toto bolo už započítané a zohľadnené v jeho čistom príjme. Tiež odporca pred súdom nepochopiteľne deklaroval, že je fajčiar a nemieni sa vzdať fajčenia, s čím sú spojené tiež náklady. Zarážajúci pre súd, bol aj ten postoj odporcu, keď v konaní opakovane tvrdil, že navrhovateľka si môže nájsť prácu popri tom ako sa stará o deti. Súd je iného názoru, a síce toho, že odporca je zdravý človek, v produktívnom veku, je muž, a tak je namieste, aby si on našiel ďalšiu prácu, či už formou brigády alebo skráteného úväzku, čo je v dnešnej dobe bežné. Pokiaľ sa odporca bránil aj tým, že platí náklady bytu, je nutné uviesť, že odporca tento byt aj sám užíva a ostatné je predmetom iného súdneho konania, a síce konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, ako to deklaroval sám odporca, a ktoré konanie začalo v roku 2023 na tunajšom súde, následne bola vec postúpená na Okresný súd Martin, a toto konanie nie je právoplatne skončené.
27. Pokiaľ ide podmienku, že bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku, táto je splnená, inak by súdne konanie v danej veci nezačalo s tým, že aj súd sa pokúsil o mimosúdne vyriešenie veci, resp. o uzavretie zákonného súdneho zmieru, avšak bezvýsledne, nakoľko, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, ktoré bolo vo veci nariadené na deň 29.06.2023, odporca pred súdom uviedol, že dobrovoľne by bol ochotný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30 eur mesačne. Takýto návrh odporcu súd považoval takmer až za výsmešný, bez akejkoľvek, čo i len minimálnej sebareflexie. Preto následne pristúpil k prejednaniu a meritórnemu rozhodnutiu danej veci.
28. Pokiaľ ide o poslednú hmotnoprávnu podmienku súladu s dobrými mravmi, súd konštatuje, že v danej veci je aj táto podmienka splnená, pretože bolo nesporne preukázané, že to bol práve odporca, ktorý nadviazal počas manželstva mimomanželský vzťah s inou ženou, čo bolo príčinou rozvratu manželských vzťahov medzi navrhovateľkou a odporcom.
29. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že základ uplatneného nároku je daný.
30. Čo sa týka výšky priznaného príspevku v sume 180 eur mesačne, ako to požadovala navrhovateľka, súd túto výšku považoval za absolútne primeranú a zodpovedajúcu schopnostiam, možnostiam a príjmovým pomerom odporcu, ako sú uvedené pomery odporcu podrobne popísané v odseku 26.
31. Keďže nebolo sporné, že odporca sa dobrovoľne na výžive navrhovateľky ako rozvedenej manželky nepodieľal a nepodieľa vôbec, súd rozhodol aj o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke zameškané výživné, a to za obdobie od mesiaca február 2023 do mesiaca jún 2023 v celkovej výške 900 eur, ktoré povolil splácať odporcovi v splátkach, každá splátka vo výške 50 eur mesačne, splatné spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Výpočet : ide o zameškané výživné za mesiace február 2023 až jún 2023, keďže výživné je priznané od podania návrhu, čo bol mesiac február 2023, až do rozhodnutia súdu, čo bol mesiac jún 2023 keďže výživné sa platí mesačne dopredu, a to v zmysle ust. § 76 ods.1 Zákona o rodine, podľa ktorého, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Celkom teda v danej veci ide o zameškané výživné za päť mesiacov (5 x 180 = 900).
32. Podľa § 72 ods.3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21P/182/2022 zo dňa 18.11.2022 vo výroku o rozvode manželstva účastníkov konania nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2022, preto z hľadiska časového súd s odkazom na cit. § 72 ods.3 Zákona o rodine priznal navrhovateľke príspevok na výživu rozvedeného manžela najdlhšie do 18.12.2027.
33. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. V danej veci si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, keďže v konaní bola zastúpená advokátkou.
34. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Výnimku zo zásady uvedenej v cit. ust. § 52 CMP predstavuje § 55 Civilného mimosporového poriadku, ktorý oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V danej veci súd považoval za spravodlivé priznať navrhovateľke náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, keďže navrhovateľka bola v konaní zastúpená advokátkou, a to preto, že odporca zavinil, že toto súdne konanie muselo začať, nakoľko sa dobrovoľne odmietal podieľať na výžive navrhovateľky formou príspevku na výživu rozvedeného manžela, pričom bolo už pred začatím konania odporcovi známe, že navrhovateľka nemá žiadny príjem určený na jej výživu, a má iba príjmy určené na výživu detí pochádzajúcich z manželstva. Tiež preto, že odporca svoj postoj nezmenil ani pred súdom hoci mu vysvetlené zo strany súdu, že základ nároku je podľa názoru súdu daný a bolo by vhodné sa dohodnúť na primeranej výške. Tiež preto, že odporca zapríčinil rozvrat manželstva účastníkov konania tým, že nadviazal počas manželstva mimomanželskú známosť, čím vystavil navrhovateľku existenčnej neistote a nebol ochotný akceptovať ani to, že navrhovateľka sa stará o dve maloleté deti v útlom veku vyžadujúce si celodennú opateru, naopak bránil sa nezmysleným tvrdením, že navrhovateľka si môže nájsť prácu popri tom ako sa stará o deti. Pravdepodobne odporca nemá ani najmenšie tušenie o tom, v čom spočíva celodenná starostlivosť o dve maloleté deti - dvojičky v útlom veku. V neposlednom rade majetková a príjmová situácia navrhovateľky nie je taká, aby znášala trovy konania ona sama, keďže nemá žiadny príjem. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd prijal záver, že je na mieste v danej veci aplikovať na rozhodnutie o náhrade trov konania citované ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku.
35. Podľa § 58 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd preskúmal uplatnenú náhradu trov konania tak čo do základu, ako aj výšky a konštatuje, že trovy konania boli vyúčtované a uplatnené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., preto uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 1.132,24 eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.