Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Cob-95-2021.pdf
PDF · 109.54 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/95/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: W. M., nar. XX.XX.XXXX, pobytom Q. A. XXX, XXX XX Q. A., zastúpeného právnou zástupkyňou Mgr. Janou Čížovou Králikovou, advokátkou, so sídlom S. T. XXX, XXX XX I. C. B., proti žalovanému: Y.. D. I., nar. XX.XX.XXXX, pobytom XXX XX U. XXX, podnikajúci pod obchodným menom Y.. D. I., s miestom podnikania XXX XX U. XXX, IČO: 35 430 681 - podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť od 28.12.2020 do 27.12.2023, zastúpenému zástupcom Hriadel & Heger, Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 643 359, v konaní o zaplatenie 8.400 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 44Cb/90/2018-400 zo dňa 3. februára 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 44Cb/90/2018-400 zo dňa 3. februára 2021 p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh na zrušenie rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 44Cb/90/2018-341 zo dňa 4. septembra 2020 zamietol.
2. V odôvodnení okresný súd poukázal na to, že na pojednávaní konanom dňa 4. septembra 2020 rozhodol na návrh žalovaného o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalobcu tak, že žalobu zamietol, s poukazom na splnenie podmienok podľa ust. § 278 CSP. Rozsudok okresného súdu bol právnej zástupkyni žalobcu doručený dňa 15. septembra 2020 (č.l. 349 spisu).
3. Okresný súd uviedol, že dňa 30. septembra 2020 mu bol doručený návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Žalobca návrh odôvodnil tým, že svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil zaslaním e-mailovej správy súdu, v ktorej uviedol, že manželka jeho klienta bola pozitívne testovaná na koronavírus a keďže bol s klientom v kontakte, obáva sa možnej nákazy. Žalobca poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku pre zmeškanie vyplýva, že e-mail bol okresnému súdu doručený v deň pojednávania o 09:12 hod., asistentke senátu bol predoručený o 09:13 hod., pričom pojednávanie sa začalo o 09:30 hod. (išlo o zrejmú nesprávnosť, pretože pojednávanie sa začalo o 10:00 hod, podľa poznámky okresného súdu). Iba chybou okresného súdu sa ospravedlnenie nedostalo včas do dispozície zákonného sudcu. Žalobca v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uviedol, že rozsudok pre zmeškanie má predstavovať určitú sankciu za pasivitu žalobcu. Žalobca v priebehu celého konania aktívne uplatňoval prostriedky procesného útoku a pojednávania sa zúčastňoval, a teda aj v prípade, že sa na pojednávanie nedostavil, mal okresný súd rozhodnúť riadnym rozsudkom. Žalobca ďalej uviedol, že ohrozenie prítomných na pojednávaní nákazou koronavírusom považuje za vážnu okolnosť a jeho neprítomnosť na pojednávaní je potrebné chápať ako zodpovedný prístup a nie je na mieste ho sankcionovať. Žalobca nežiadal o odročenie pojednávania a udelil súhlas s konaním
pojednávania v jeho neprítomnosti, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní. Žalobca ďalej poukázal na to, že podľa vývesok vylepených na dverách okresného súdu a pojednávacích miestnostiach nemôže do pojednávacej miestnosti vstúpiť ten, kto bol v kontakte s osobou nakazenou koronavírusom, a teda žalobca rešpektoval interné usmernenie okresného súdu. V návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa žalobca zaoberal podaním vysvetlenia k predloženému dokladu o práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu, ktoré sa vzťahovalo k skoršiemu odročenému pojednávaniu. Ako prílohu k návrhu žalobca predložil žiadosť o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní, ktorú doručoval okresnému súdu pred pojednávaním.
4. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že konanie právnej zástupkyne žalobcu treba vnímať v kontexte celého doterajšieho konania. Podľa žalovaného zo strany právnej zástupkyne žalobcu ide o prieťahy v konaní a zavádzanie okresného súdu. Žalovaný poukázal na to, že viackrát došlo k odročeniu pojednávania z dôvodu, že žalobca navrhol výsluch svedkov, ktorých účasť nedokázal zabezpečiť. Žalovaný poukázal aj na predchádzajúce pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne žalobcu doručenej okresnému súdu iba krátko pred začatím pojednávania. V tejto žiadosti právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že ráno utrpela úraz, avšak následne okresnému súdu predložila potvrdenie o práceneschopnosti, podľa ktorého diagnózou pre jeho vystavenie bola neidentifikovaná bolesť brucha. Podľa žalovaného, ak právna zástupkyňa žalobcu bola v kontakte s osobou infikovanou koronavírusom, tak musela si byť tohto kontaktu vedomá už skôr a nie hodinu pred pojednávaním. Bola povinná nahlásiť uvedené svojmu všeobecnému lekárovi, ktorý by zvážil, či ide o akútny stav a v tomto prípade by zaslal pokyny pacientovi aj s potvrdením a vypísaním práceneschopnosti. Právna zástupkyňa žalobcu nedoložila žiaden dôkaz na svoje tvrdenie. Podľa žalovaného išlo o účelové konanie žalobcu v snahe spôsobiť prieťahy v konaní ako aj využiť, resp. zneužiť situáciu ohľadne pandémie. Podľa žalovaného tento prístup nie je zlučiteľný so základnými zásadami CSP. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť.
5. Okresný súd poukázal na ust. § 278, § 281 ods. 1, 2, § 356 písm. b) CSP a mal za to, že ak žalobca existenciu tvrdeného dôvodu, pre ktorý zmeškal pojednávanie, vo veci nepreukázal, tak okresný súd jeho návrh zamietol.
6. Žalobca návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie odôvodnil tým, že svoju neprítomnosť na pojednávaní včas ospravedlnil, pričom iba v dôsledku pochybenia okresného súdu jeho ospravedlnenie nebolo predložené zákonnému sudcovi ešte pred pojednávaním, ktorý v dôsledku toho rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Žalobca tiež dôvodil, že okolnosť, ktorú v ospravedlnení svojej neprítomnosti na pojednávaní uviedol, a to možné ohrozenie nákazou koronavírusom, je vážnou okolnosťou, pre ktorú sa nemohol pojednávania zúčastniť a jeho postup bol aj v súlade s usmerneniami vyvesenými na dverách okresného súdu. Ďalej žalobca poukázal na to, že v konaní bol inak aktívny, a preto okresný súd nemal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pretože tento má predstavovať sankciu za nečinnosť.
7. Okresný súd primárne v súlade s ust. § 281 ods. 2 CSP skúmal včasnosť podania návrhu. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca sa o rozsudku najskôr dozvedel v deň jeho doručenia právnej zástupkyni žalobcu, teda 15. septembra 2020. Posledným dňom na podanie návrhu tak bol 30. september 2020. Návrh na zrušenie rozsudku, doručený okresnému súdu dňa 30. septembra 2020, bol teda podaný včas.
8. Okresný súd zvýraznil, že v zmysle ust. § 281 ods. 1 CSP v prípade podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie skúma výlučne to, či žalobca zmeškal pojednávanie vo veci z ospravedlniteľného dôvodu. Dôvodom, pre ktorý sa žalobca pojednávania nezúčastnil, mala byť obava z možnej nákazy koronavírusom, keďže manželka klienta právneho zástupcu žalobcu bola pozitívne testovaná na koronavírus. Pretože právna zástupkyňa žalobcu bola s klientom v kontakte, obávala sa možnej nákazy. Z kontextu podania žalobcu bolo možné vyvodiť, že označeným klientom je sám žalobca. Okresný súd tento dôvod posúdil ako ospravedlniteľný. Okresný súd však súčasne musel konštatovať, že žalobca existenciu tohto dôvodu nepreukázal, teda svoju dôkaznú povinnosť v tomto smere nesplnil.
9. Žalobca v návrhu na zrušenie rozsudku poukazoval aj na ním doručené ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní, a to ešte pred pojednávaním, ktoré sa nie jeho vinou nedostalo do dispozície sudcu. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca v deň pojednávania o 09:12 hod. doručil do e-mailovej schránky okresného súdu žiadosť o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní a požiadal o rozhodnutie v
jeho neprítomnosti. Z úradného záznamu na č.l. 337 spisu vyplynulo, že ospravedlnenie bolo sudcovi predložené až po skončení pojednávania. V čase vyhlasovania rozsudku preto okresný súd vychádzal z toho, že žalobca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
10. Žalobca v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie tvrdil aj to, že na vydanie rozsudku neboli splnené zákonné podmienky, keďže svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil vážnymi dôvodmi. Či boli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, okresný súd neskúma na základe návrhu podľa ust. § 281 CSP, ale na podklade odvolania podaného z tohto dôvodu, ktoré pripúšťa ust. § 356 písm. b) CSP. Návrh na zrušenie rozsudku podľa ust. § 281 CSP predpokladá, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené, avšak strana sa na pojednávanie nedostavila z ospravedlniteľného dôvodu, ktorý preukáže ex post. V ustanovení § 281 CSP zákon limituje preskúmavaciu právomoc okresného súdu na existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý strana pojednávanie zmeškala a nedáva okresnému súdu možnosť preskúmať aj to, či boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, na čo slúži riadny opravný prostriedok - odvolanie. Z uvedeného dôvodu okresný súd na doručené ospravedlnenie nemohol v rámci rozhodovania o podanom návrhu prihliadať. Okresný súd podotkol, že nie je vylúčené, aby bol súčasne podaný návrh na zrušenie rozsudku i odvolanie voči nemu, ak však strana podá iba návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nemá už možnosť spochybniť existenciu podmienok na jeho vydanie.
11. Okresný súd v samostatnom odseku odôvodnenia napadnutého uznesenia (odsek 15.) na margo argumentácie žalobcu, že rozsudok pre zmeškanie má byť sankciou za nečinnosť, uviedol, že znenie ust. § 278 CSP na rozdiel napríklad od znenia § 273 CSP nenecháva priestor pre úvahu súdu, či návrhu žalovaného, pokiaľ sú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, vyhovie.
12. Záverom okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepovažoval za potrebné osobitne sa vyjadrovať k potvrdeniu o práceneschopnosti právneho zástupcu žalovaného, predloženej v súvislosti s predchádzajúcim odročeným pojednávaním, pretože toto by malo svoju relevanciu iba v prípade rozhodovania súdu podľa ust. § 184 ods. 2 CSP (prípadné neprihliadanie na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania).
13. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne. Považoval rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu za nesprávne a zarážajúce. Žalobca v prvom rade zdôraznil, že rozsudok pre zmeškanie je osobitný procesný inštitút, ktorým možno rozhodnúť vo veci výnimočne, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Žalobca zdôraznil, že svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 04.09.2020, na ktorom bol vydaný rozsudok pre zmeškanie žalobcu, riadne a včas ospravedlnil, a to vážnymi okolnosťami, ktorými bolo zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej choroby. Okresný súd pred vydaním rozsudku pre zmeškanie mal minimálne skúmať, či sú splnené podmienky pre jeho vydanie, a teda či žalobca ospravedlnil svoju neúčasť. Sám okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že mu e-mail právneho zástupcu žalobcu bol doručený o 9:13 hod. v deň pojednávania, a teda pred začatím pojednávania, avšak okresný súd sa s predmetným ospravedlnením neoboznámil a konštatoval splnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.
14. V ďalšej časti odvolania žalobca zdôraznil, že bol v konaní aktívny, aktívne predkladal dôkazy, zúčastňoval sa pojednávania. Pojednávanie konané dňa 04.09.2020 bolo jedným z posledných pojednávaní vo veci, pretože strany nemali ďalšie procesné návrhy a žalobca nemal dôvod pojednávanie mariť alebo inak rozhodnutie vo veci oddiaľovať, preto nebolo namieste sankcionovanie jeho neúčasti na pojednávaní, najmä, keď vyjadril súhlas s konaním v jeho neprítomnosti a okresnému súdu zaslal aj záverečné vyjadrenie.
15. Žalobca poukázal na to, že žiadal o zrušenie rozsudku pre zmeškanie s odôvodnením, že manželka klienta bola pozitívne testovaná na koronavírus a keďže právny zástupca žalobcu bol v kontakte s klientom a jeho manželkou, obávali sa šírenia nákazy koronavírusom. V deň pojednávania sa právna zástupkyňa žalobcu stretla v kancelárii so žalobcom, aby spoločne išli na pojednávanie, keď zavolala manželka žalobcu, že ju ráno (v deň pojednávania) zamestnávateľ antigenovým testom testoval na koronavírus a jej test vyšiel pozitívny. V dôsledku tejto informácie právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že pristúpila k spísaniu e-mailu na okresný súd, kde jasne a zreteľne oznámila, že bola v kontakte s osobou pozitívne testovanou na koronavírus a z hľadiska obavy šírenia nákazy ospravedlnila svoju
neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu na predmetnom pojednávaní, s priložením vyjadrenia, ktoré malo byť záverečným prednesom. Okresný súd ospravedlnenie neakceptoval a vydal rozsudok pre zmeškanie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že aj keď právna zástupkyňa žalobcu bola v kontakte s osobou pozitívnou a splnila si nariadenie vlády a aj svoju povinnosť oznámiť okresnému súdu túto skutočnosť, okresný súd trval na osobnej účasti, hoci by justičná stráž právnu zástupkyňu žalobcu, žalobcu nepustila do priestorov okresného súdu.
16. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že skutočnosť, že manželka žalobcu bola pozitívne testovaná, platila v čase, keď sa malo konať pojednávanie, avšak v tom čase nedisponovali žiadnym potvrdením, že je to tak, a že má pozitívny test, pretože o antigénovom teste zamestnávateľ, ktorý ho robí na vlastné náklady, nedáva žiadne potvrdenie a ani nie je na to oprávnený, a teda nemohli predmetnú skutočnosť okresnému súdu preukázať, ani dodatočne, nakoľko následný PCR test vyšiel manželke žalobcu ako negatívny, čo nešlo o ojedinelý prípad. Okrem toho do úvahy podľa žalobcu treba zobrať aj tú skutočnosť, že manželka žalobcu nie je stranou konania, nebola vo veci vypovedať ako svedok, je nestrannou treťou osobou, ktorá nemá dôvod, ale ani záujem poskytovať informácie o svojom zdravotnom stave, osobných údajoch a zamestnávateľovi, preto žalobca mal za to, že okresný súd postupoval neprimerane prísno aj vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a vyžadoval od žalobcu viac ako ukladá zákon. V prípade, že obava zo šírenia nebezpečnej nákazlivej choroby nie je dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, potom by okresný súd navádzal žalobcu, aby hoci boli v kontakte s pozitívne testovanou osobou, túto skutočnosť okresnému súdu neoznámili a dostavili sa, a tým spáchali aj priestupok povinnej karantény, ktorú v zmysle platného nariadenia vlády mal dodržiavať ten, kto bol v kontakte s pozitívne testovanou osobou. Skutočnosť, že právny zástupca žalobcu a žalobca postupovali v súlade s nariadením vlády, nemožno pripísať na ujmu práv žalobcu.
17. V čase konania pojednávania bola SR v režime výnimočného stavu, kedy sa mali uskutočňovať pojednávania len výnimočne. Je otázne, či išlo o výnimočné pojednávanie. Napriek tomu termín žalobca akceptoval, preto rozsudok pre zmeškanie považoval žalobca za v celom rozsahu nesprávny a neodôvodnený.
18. Žalobca poukázal na prílišný formalizmus pri vydávaní rozsudku pre zmeškanie, čo vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 04.06.2019, sp. zn. I. ÚS 233/2019, keď uviedol, že formalistický výklad ust. § 274 CSP nie je žiaduci, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, počas ktorej žalovaný nebol v konaní nečinný a súd vykonal rozsiahle dokazovanie na návrh strán sporu. V opačnom prípade pri čisto gramatickom výklade môže byť rozsudok pre zmeškanie rozhodnutím, ktoré porušuje právo na spravodlivý proces.
19. Rozhodne je namieste pred vydaním rozsudku pre zmeškanie skúmať, či v priebehu celého doposiaľ vedeného konania bola strana v neprospech, ktorej sa má rozhodnutie vydať, skutočne procesne pasívna a či takýto postup bude voči nej v konečnom dôsledku spravodlivý. Je odlišná situácia, pokiaľ sa žalobca snaží oddialiť rozhodnutie vo veci samej, v porovnaní s prípadom, keď skutočne je žalobca aktívny a iba z nejakého, ním nechceného dôvodu sa výnimočne nedostaví na pojednávanie. V takomto prípade nie je možné a ani správne tvrdiť, že by žalobca nemal záujem o pojednávanie a o rozhodnutie vo veci samej. Žalobca inicioval konanie, a preto je subjektom, ktorý má najväčší záujem na čo najrýchlejšom ukončení konania rozhodnutím vo veci samej. Pre úplnosť právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že dňa 04.09.2020 bola práceneschopná a táto práceneschopnosť trvala od 10.07.2020 do 23.11.2020, preto ak by žalobca chcel mariť pojednávanie alebo oddiaľovať rozhodnutie, predložila by okresnému súdu vlastnú práceneschopnosť. Z dôvodu, že v čase pojednávania sa právna zástupkyňa žalobcu cítila dobre, až po pristúpení ďalšej okolnosti, a to verejného zdravia, sa rozhodla pojednávania nezúčastniť. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne doložil aj potvrdenie o práceneschopnosti. Žalobca navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
20. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 12.03.2021 (č.l. 422 spisu) odvolanie žalobcu bolo doručené okresným súdom na vedomie žalovanému prostredníctvom zástupcu.
21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
22. Krajský súd primárne uvádza, že v odvolacom konaní posudzoval odvolacie dôvody žalobcu vo väzbe k napadnutému uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 44Cb/90/2018-400 zo dňa 3. februára 2021, ktorým uznesením okresný súd návrh na zrušenie rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 44Cb/90/2018-341 zo dňa 4. septembra 2020 zamietol, za aplikácie ust. § 281 ods. 1 CSP. Určujúcim bolo práve ust. § 281 ods. 1 CSP, z ktorého dôvodu krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia predmetné zákonné ustanovenie v citácii uviedol.
23. Podľa ust. § 281 ods. 1 CSP, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
24. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dosiahnuť zrušenie rozsudku pre zmeškanie možno iba v prípade, ak žalobca preukáže, že zmeškal pojednávanie z ospravedlniteľného dôvodu. Okresný súd skonštatoval, že žalobca existenciu tvrdeného dôvodu, pre ktorý zmeškal pojednávanie, vo veci nepreukázal.
25. Krajský súd poukazuje na to, že pri návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa ust. § 281 CSP súd skúma zmeškanie pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu, resp. odvolaciemu šetreniu podlieha ospravedlniteľný dôvod. Predpoklady na vydanie rozhodnutia sa preto týmto návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie neskúmajú. Postup podania odvolania voči kontumačnému rozsudku pojmovo predpokladá, že strana sporu rozporuje existenciu podmienok ustanovených v § 273, resp. v § 274 CSP. Strana sporu v takom prípade nenamieta existenciu ospravedlniteľného dôvodu pri splnení podmienok zákona, kedy sa uplatňuje návrh na zrušenie kontumačného rozsudku, avšak namieta nesplnenie zákonných podmienok vo forme absencie niektorého z predpokladov stanovených v zákone pre vydanie kontumačného rozsudku. Ide o dva rozličné inštitúty, ktorými sa strana sporu bráni voči vydaniu kontumačného rozsudku (uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/20/2020 zo dňa 27.5.2020). Inými slovami vyjadrené krajským súdom podaním návrhu na zrušenie rozsudku vydaného pre zmeškanie žalobcu sa za aplikácie ust. § 281 ods. 1 CSP vyhodnocuje to, či žalobca preukázal ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie vo veci a neposudzujú sa pri návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, či boli, resp. neboli splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Tieto podmienky, t.j. zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie sa hodnotia na podklade podaného odvolania v zmysle ust. § 356 písm. b) CSP. Na základe podaného návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa posudzuje len to, či žalobca preukázal zmeškanie pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu tak, ako to vyžaduje ust. § 281 ods. 1 CSP.
26. Krajský súd uvádza, že tak pre konanie okresného súdu, ako aj pre konanie odvolacieho súdu otázka, či žalobca, resp. právna zástupkyňa žalobcu zmeškala pojednávanie z ospravedlniteľného dôvodu, s preukázaním tohto dôvodu, bola určujúcou skutočnosťou, ktorá z hľadiska ust. § 281 ods. 1 CSP je jedine právne významná pre prípadné zrušenie rozsudku pre zmeškanie (uznesenie NS SR sp. zn. 1Obdo/69/2019 zo dňa 22. júla 2020). Relevantné preto pre konanie odvolacieho súdu nemohli byť odvolacie dôvody žalobcu, ktoré sa vzťahovali k zákonným podmienkam pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu okresným súdom, keďže vyhodnocovanie týchto zákonných podmienok má svoj priestor v prípade odvolania podaného podľa ust. § 356 písm. b) CSP. V danej veci žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne nepodal proti rozsudku Okresného súdu Žilina ako rozsudku pre zmeškanie žalobcu č.k. 44Cb/90/2018-341 zo dňa 4. septembra 2020 odvolanie, ale návrh na zrušenie tohto rozsudku v zmysle ust. § 281 ods. 1 CSP s tvrdením, že žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.
27. Nepochybne z ust. § 281 ods. 1 CSP vyplýva možnosť pre konajúci súd zrušiť vydaný rozsudok pre zmeškanie, a to v prípade, že žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci. Za takéto ospravedlniteľné dôvody možno podľa názoru odvolacieho súdu považovať závažné prekážky, ktoré žalobcovi bránili v možnosti zúčastniť sa pojednávania vo veci samej. Existenciu takéhoto vážneho ospravedlniteľného dôvodu je povinný tvrdiť a preukázať žalobca. Zákon stanovuje prekluzívnu lehotu 15-tich dní na uplatnenie návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku, ktorá je viazaná na moment subjektívneho dozvedenia sa o kontumačnom rozsudku.
28. Odvolací súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že žalobcom tvrdený dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní nebol preukázaný, a preto nemohlo byť vyhovené návrhu žalobcu na zrušenie kontumačného rozsudku. Z podania právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 02.01.2019 vyplynulo e-mailové ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 04.09.2020 o 10:00 hod. z dôvodu, že manželka žalobcu ako klienta právnej zástupkyne žalobcu bola pozitívne testovaná na koronavírus a keďže boli s klientom v styku, obáva sa právna zástupkyňa žalobcu možnej nákazy s tým, že navrhuje rozhodnúť v jej neprítomnosti. Súčasťou ospravedlnenia neúčasti a rozhodnutia vo veci bolo aj vyjadrenie sa k predmetu konania. Ak aj e-mailové ospravedlnenie neúčasti právnej zástupkyne žalobcu podľa Úradného záznamu, spísaného asistentkou senátu dňa 4.9.2020 a Úradného záznamu spísaného sudkyňou Okresného súdu Žilina dňa 09.09.2020 (č.l. 337 spisu), sa zlyhaním technických prostriedkov nedostalo pred pojednávaním do dispozície konajúcej sudkyne, uvedené nešlo na ujmu práv žalobcu, pretože žalobca podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 281 ods. 1 CSP. Okresný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č.k. 44Cb/90/2018-341 dňa 4. septembra 2020 tak, že žalobu žalobcu zamietol. Pred okresným súdom žalobcom prostredníctvom právnej zástupkyne tvrdený dôvod ospravedlnenia neúčasti bol posudzovaný v rámci podaného návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý návrh bol datovaný dňa 29.09.2020, uviedol dôvod neúčasti, a to obavu z ohrozenia nákazy koronavírusom, keďže manželka žalobcu, ktorý je klientom právnej zástupkyne, bola pozitívne testovaná na koronavírus a ak právna zástupkyňa žalobcu bola s klientom v kontakte, obávala sa možnej nákazy.
29. Okresný súd správne uviedol v napadnutom uznesení, že právnou zástupkyňou žalobcu uvádzaný dôvod bol dôvodom ospravedlniteľným, avšak bolo potrebné ho preukázať. Opätovne aj v podanom odvolaní zo dňa 23.02.2021 právna zástupkyňa žalobcu poukázala na dôvod ospravedlnenia neúčasti z pojednávania, keď manželka žalobcu bola pozitívne testovaná na koronavírus a ak bola právna zástupkyňa žalobcu v kontakte so žalobcom, ktorého manželka bola pozitívne testovaná, tak sa obávali šírenia nákazy koronavírusom, v dôsledku ktorej skutočnosti právna zástupkyňa žalobcu spísala e-mail na okresný súd s dôvodom ospravedlnenia neúčasti, keď oznámila okresnému súdu, že bola v kontakte s osobou pozitívne testovanou na koronavírus a z hľadiska obavy šírenia nákazy ospravedlnila svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu na predmetnom pojednávaní. Tento dôvod, pre ktorý právna zástupkyňa žalobcu uviedla zmeškanie pojednávania, na ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, však nebol ani v odvolacom konaní preukázaný, len tvrdený. Na základe uvedeného preto krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne, pokiaľ ospravedlniteľný dôvod neúčasti žalobcu a jeho právnej zástupkyne v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu ani v odvolacom konaní nebol preukázaný, ale len tvrdený. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu k odvolaniu doložila listiny ohľadne jej práceneschopnosti, tak uvedené zostalo bez vplyvu k rozhodnutiu krajským súdom, ak žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne uvádzal dôvod zmeškania pojednávania vo veci ako ospravedlniteľný dôvod obavy zo šírenia koronavírusu.
30. O trovách súvisiacich s odvolacím konaním bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Z obsahu spisového materiálu na strane žalovaného žiadne trovy spojené s týmto odvolacím konaním nevyplývali, resp. mu nevznikli, preto žalovanému ich náhrada nebola priznaná. Odvolací súd len podotýka, že ak si strana konania náhradu trov konania neuplatní, ani podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa strane náhrada trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne okresným súdom o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti Civilného sporového konania (uznesenie NS SR zo dňa 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo 14/2018).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.